Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-2-2024.pdf
PDF · 74.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., o vymoženie 833,67 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 42013/14, v štádiu konania o zastavení exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 17Er/5121/2014-41 zo dňa 8.12.2022 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v súdenej veci zastavil. Východiskovo uviedol, že súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej zaplatenie vyplýva zo zmenky. V dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. mal oprávnený povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP). 2. Okresný súd konštatoval, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.1.2016. Doplnený návrh na vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom postúpený exekučnému súdu až dňa 2.2.2016; teda po zákonnej lehote. V danej spojitosti dával okresný súd do pozornosti uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 z 8.11.2016 a III. ÚS 564/2016 z 13.9.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu, a teda nie len súdnemu exekútorovi (ako to dňa 21.1.2016 vykonal oprávnený). Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). 3. Okresný súd zároveň ustálil, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nebolo ani úplné, resp. náležité. Oprávnený sa totiž vôbec nevyjadril k jednotlivým dojednaniam úverovej zmluvy a k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli k vzniku dlhu povinného v príslušnej výške, t.j. oprávnený neuviedol skutočnosti potrebné pre preskúmanie, či zmenkou neboli uplatnené plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Doplnenie návrhu je len formulárovým podaním, ktoré oprávnený použil aj v iných konaniach. Okresný súd navyše po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že sumy uvedené v odôvodnení exekučného titulu a sumy uvedené v úverovej zmluve sú vo vzájomnom rozpore. Oprávnený tak v doplnenom návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným;
čiže návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 EP (riadne) nedoplnil. Uvedené je taktiež dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 EP . 4. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. Pokiaľ ide o trovy pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol z vykonávania exekúcie vylúčený, nepriznanie trov exekúcie má základ v nevymožení žiadnej sumy (§ 243k EP).
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) stanovené podmienky. Tvrdil, že hlavný kauzálny vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským, lebo povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel zamestnania. 6. Odvolateľ uviedol, že už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. To znamená, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným (vrátane súvisiacich dôkazov) boli súčasťou exekučného spisu; na čo oprávnený upozornil exekučný súd i v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Nadväzne mal za to, že si svoju povinnosť podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 EP splnil. Oprávnený dodal, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto jeho rozhodnutie má povahu exekučného titulu.
7. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Krajský súd opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho uznesenia predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie.
10. Okresný súd prioritne vyslovil, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo vykonané po zákonnej lehote; čoho (bezprostredným) následkom je zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP. Súčasne (svojim spôsobom skôr subsidiárne) ustálil, že predmetné doplnenie ani nebolo súladné s § 39 ods. 4 EP, čo je taktiež dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 EP. 11. Určujúci záver o oneskorenom podaní/učinení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý (už i samostatne) podmieňuje zastavenie exekúcie, odvolateľ vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť (či už konkrétností viažucich sa k okolnostiam súdenej veci alebo právnych úvah a záverov vyslovených okresným súdom). Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie oprávneného (pre relevantné nenamietanie prioritného a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozhodnutia. Už toto konštatovanie by bolo dostatočným na potvrdenie zastavujúceho výroku.
12. Nad bezprostredný rámec predmetného rozhodujúceho záveru krajský súd dopĺňa, že neobstojí odvolacia námietka týkajúca sa údajnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Oprávnený v danej spojitosti neuvádza, v čom (presne) má tento ním tvrdený nedostatok rozhodnutia okresného súdu spočívať. Naopak, z obsahu odvolania je zrejmé, že vôbec nereaguje na konkrétne závery okresného súdu o tom, z akých dôvodov jeho doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nepovažoval za súladné s § 39 ods. 4 EP. 13. Náležite pritom okresný súd zdôraznil, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je formulárové (použité doslova v stovkách až tisíckach obdobných konaní/vecí). Krajský súd v spojitosti s nosným odvolacím argumentom oprávneného (že hlavný kauzálny vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským) konštatuje, že v predmetnom doplnení k tejto otázke neuviedol absolútne žiadne tvrdenia, či argumentáciu; dokonca ani len nespomenul termín „spotrebiteľ“. Súčasne je vecne správny (priebežný) záver okresného súdu, že povinnosťou oprávneného v rámci doplnenia návrhu bolo preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o takýto nárok, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Neopodstatneným je napokon aj akcentácia písomností pripojených oprávneným k pôvodnému návrhu na vykonanie exekúcie. Pre exekučné konanie totiž tiež platí jedno zo základných pravidiel sporového konania (v širšom význame zahŕňajúcom i následné exekučné konanie), ktorým je neprípustnosť nahradenia opísania jedinečných skutkových tvrdení odkazom na pripojené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1, 3 EP). O to viac, že priamo zákonná norma – § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 EP – ukladala oprávnenému v rámci doplnenia návrhu na vykonanie dokazovania výslovne povinnosť „opísať aj rozhodujúce skutočnosti...“
15. Oprávnený odvolaním výslovne nenapadol (aj) výrok uznesenia okresného súdu o náhrade trov exekúcie. Keďže svojou povahou ide o výrok závislý na posudzovanom výroku, podlieha v zmysle § 379 písm. a/ CSP taktiež odvolaciemu prieskumu. Vo vzťahu k predmetnému výroku však nebola vymedzená žiadna konkrétna námietka. Nadväzne, potvrdenie zastavujúceho výroku, od ktorej je výrok o trovách exekúcie závislý, zakladá vecnú správnosť aj tohto bezprostredne podmieneného výroku.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu povinnému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.