Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie sumy 384,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.09.2019, č. k. - 140 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že prioritne vo veci skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý ju odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok. Zdôraznil, že zmluvný vzťah založený medzi bankou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským s poukazom na a nasledujúce . Postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách podľa súdu prvej inštancie umožňuje iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po písomnej výzve na splnenie. Výzva musí byť zo strany banky, keď omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. V tomto smere poukázal na ust. zákona o bankách. Zistil, že žalobca predložil výzvu zo dňa 22.03.2017, v ktorej banka žalovanú informovala o nezaplatenej pohľadávke vo výške 480,29 eur, o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky a o tom, že v prípade, ak nedôjde k úhrade tejto sumy je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Uviedol, že výzva je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Výzva je datovaná dňom 22.03.2017. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, kedy bola výzva žalovanej doručená, že táto výzva bola vôbec doručovaná a že je splnená podmienka o tom, že táto výzva sa dostala, či mohla dostať do dispozičnej sféry žalovanej. Takýmto dôkazom by mohol byť podací hárok, z ktorého by bolo čitateľné, že predmetnú výzvu banka odoslala žalovanej na poštovú prepravu. Z citovaného ustanovenia zákona o bankách podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že banka musí, preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na plnenie splatného dlhu 90 dní pred postúpením pohľadávky. Žalobca hodnoverne nepreukázal túto skutočnosť, nepredložil dôkaz o odoslaní a doručovaní výzvy žalovanej a nepreukázal, že medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota viac ako 90 dní, ktorú zákon o bankách v okolnostiach takýchto prípadov vyžaduje. V tejto súvislosti poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. . Pokiaľ žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči

žalovanej, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa a nasledujúce .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvádza, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa , a teda bez nariadenia pojednávania. Zo strany súdu prvej inštancie nebol dodržaný postup predpokladaný . Ak by súd nariadil vo veci pojednávanie a prezentoval aktívnu legitimáciu žalobcu ako spornú skutočnosť, žalobca by uplatnil ďalšie prostriedky procesného útoku a uvedené sporné skutočnosti by preukázal. Doručenie výziev podľa zákona o bankách pred postúpením pohľadávky nerozporoval ani žalovaný. Naviac zdôrazňuje, že splnenie podmienok zákona o bankách žalobca v konaní preukázal platobnou históriou úveru a predloženými výzvami zo strany postupcu. Má za to, že bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a žalovaný bol tiež právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok. Ak by zákonodarca mienil ust. zákona o bankách poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v tomto ustanovení výslovne a jednoznačne uvedené. Postup súdu, ktorým si upravil zákonné ustanovenie nad rámec zákona je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej a nie moci súdnej. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. ).

7. Nie je dôvodná námietka žalobcu v zmysle tom, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne postupoval spôsobom predpokladaným . Je potrebné zdôrazniť, že ust. predstavuje vo vzťahu k ust. špeciálnu úpravu. Ust. sa v spotrebiteľských sporoch nebude aplikovať. V spotrebiteľských sporoch platí zásada, že na prejednanie sporu musí byť súdom nariadené pojednávanie a výnimka platí v prípade písm. b) , ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Z obsahu spisu plynie, že podmienky pre postup súdu prvej inštancie podľa splnené boli. V prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, žalobca k podanej žalobe pripojil listinné dôkazy, od ktorých odvádzal svoj nárok. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na špecifikáciu jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva žalovaná suma (č. l. 92), poučil strany konania o ich procesných právach a povinnostiach (č. l. 117 - 119) a pred nariadením verejného vyhlásenia rozsudku vyzval žalobcu aj na predloženie dôkazu o doručení výzvy banky zo dňa 22.03.2017 žalovanej. Skutkové tvrdenia strán neboli sporné a nepochybne hodnota sporu bez príslušenstva v danom prípade neprevyšovala istinu 1.000,- eur. V dôsledku tejto procesnej situácie tak nemôže byť dôvodná ani ďalšia námietka žalobcu, ktorý poukazuje na postup súdu prvej inštancie v rozpore s .

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

9. Žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanej na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená s jeho právnym predchodcom, G. G. H. a žalovanou dňa XX.XX.XXXX. Išlo o zmluvu o Y. s uvedením úverového rámca 300.- eur, s minimálnou splátkou 15,- eur mesačne.

10. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa a nasledujúce , keď za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová), treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmluvy.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné, tak ako to akcentoval prvoinštančný súd, predovšetkým riešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.06.2017 postúpil na žalobcu aj pohľadávku smerujúcu voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje v a nasledujúce. Je zrejmé, že v prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v o bankách.

12. Podľa o bankách v znení platnom k 27.6.2013, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jej príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. V tomto ustanovení Zákon o bankách ako špeciálny právny predpis upravuje osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie s plnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

14. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy Zákona o bankách vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického aj logického výkladu znenia citovaného zákonného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, postúpiť. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

15. K predloženej kópii oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru G. (č. l. 83) a výzvy na plnenie je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal, či sa táto písomná výzva právneho predchodcu žalobcu aj reálne dostala do dispozičnej sféry žalovanej. V tejto súvislosti žalobca po predchádzajúcej

výzve súdu prvej inštancie nepredložil dôkazy podporujúce záver o jej riadnom doručovaní, čo správne akcentoval aj súd prvej inštancie.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. ).

17. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už 1. splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej 2. písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve 3. nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky, musia byť splnené kumulatívne v čase postúpenia pohľadávky a uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

18. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, existencia a doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné s poukazom na . S ohľadom na túto skutočnosť, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

19. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

20. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).