Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3Co-100-2019.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., W. XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 40 proti žalovanému Ľ. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., W. XX, zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, o zaplatenie 24.548,00 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/316/2010-403 zo dňa 14. júna 2018
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zaplatení 23.150,- eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 23.150 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.9.2011 do zaplatenia. To všetko v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. IV. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli preddavkovaním trov znaleckého dokazovania, každý v sume 166,25 eur v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne proti žalovanému uplatnená titulom vyporiadania členského podielu v Územnom bytovom družstve Košice - Ťahanovce a s tým spojených práv a povinností k predmetnému bytu.
3. Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 9.12.2010 domáhala voči žalovanému zaplatenia 24.548 eur titulom vyporiadania členského podielu v Územnom bytovom družstve Košice - Ťahanovce a s tým spojených práv a povinností k bytu č. 6 (pôvodne ako byt č. XX) na X. poschodí na ul. W. Č.. XX, S. v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 10.9.1988. Počas manželstva im bol pridelený družstevný byt dňa 1.3.1990 a stali sa spoločnými nájomcami dvojizbového družstevného bytu na W. Č.. XX B. S., č. bytu XX v bloku XXX U. na druhom poschodí. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.11.2004, č.k. 20C/22/04-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2004. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.2.2007 č.k. 17C/195/2005-71 bolo rozhodnuté o tom, že žalovaný sa stal výlučným nájomcom predmetného bytu, ako člen družstva. Vzhľadom na to, že členský
podiel v bytovom družstve nadobudli počas trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zrušením práva spoločného nájmu družstevného bytu jej vznikol nárok na vyrovnanie podielu z členských práv, a to na vyplatenie primeranej náhrady. Poukázala na ustanovenie § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej iba „BSM“) nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne, ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Medzi ňou a žalovaným nedošlo do troch rokov od zániku BSM k vyporiadaniu, ani ich dohodou, ani súdnym rozhodnutím, preto podľa nej, vznikol jej nárok na vyporiadanie spoločného majetkového práva podľa § 142 OZ, a to nárok na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu, a s tým spojených práv a povinností k predmetnému bytu, s prihliadnutím na to, že na základe rozhodnutia súdu, tento byt pripadol žalovanému. Podľa ponúk jednotlivých realitných kancelárií na predaj družstevných bytov s porovnateľnou výmerou úžitkovej plochy v lokalite Ťahanovce, predstavuje polovica hodnota členského podielu 24.548 eur, t.j. 950 eur za m2. V prípade, že žalovaný nebude súhlasiť s takouto výškou členského podielu, navrhla žalobkyňa vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty členského podielu, t.j. ceny práv a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu.
4. Žalovaný podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 2.2.2011, v ktorom uviedol, že súhlasí s vyporiadaním majetkového podielu, avšak namietal proti tomu, že po rozvode manželstva žalobkyňa sa o byt nestarala, neuhrádzala inkaso a ďalšie platby s užívaním bytu. Potom, čo sa stal výlučným nájomcom predmetného bytu, je situácia ešte horšia. Žalobkyňa za užívanie bytu neplatí žiadnu čiastku, ani jemu, ani družstvu, ani inkaso. Preto sa svojich nárokov musí domáhať súdnou cestou v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 37C/77/2008. Žalobkyňa byt doposiaľ užíva a postupne ho znehodnocuje. Preto nesúhlasil s výškou členského podielu, ktorý by mal vyplatiť žalobkyni, a navrhoval zistiť reálnu hodnotu ceny členského podielu, a z tejto odpočítať nedoplatky žalobkyne voči nemu za užívanie bytu, a až po takomto vyčíslení hodnoty členského podielu, je ochotný žalobkyni jej podiel uhradiť.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom H.. J. K. a jeho doplnením, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a vyžiadanými súdom.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania a to aj v znení vypracovaného znaleckého posudku a jeho doplnenia po zistení trhovej ceny realitnými kanceláriami a pripustení zmeny žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 30.000,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% počnúc dňom doručenia žaloby až do úplného zaplatenia, uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2018, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 105 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 118 ods. 1 OZ, § 143 OZ, § 149 ods. 4 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a dospel k záveru, že po vypracovaní kvalifikovaného znaleckého posudku v znení jeho doplnenia bola určená trhová hodnota členského podielu k družstevnému bytu, ktorého 1/2 prislúcha žalobkyni a nakoľko nebol dôvod na použitie údajov realitných kancelárií na internete, po zohľadnení v časti uplatneného nároku, dôvodne uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného, pričom súd neprihliadol na dlžné platby realizované žalovaným za užívanie bytu v bytovom družstve v čase, keď tam nebýval, ktoré sú predmetom konania pod sp.zn. 37C/77/2008, súd prvej inštancie vyporiadal členský podiel k predmetnému družstevnému bytu medzi stranami sporu tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 23.150,00 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.9.2011 do zaplatenia, v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol. Súd konštatoval, že mohol vyporiadať členský podiel predmetného bytu podľa jeho technického stavu v čase zrušenia práva spoločného nájmu bytu, v cenových reláciách platných k dátumu vyporiadania tak, ako to určil znalec v dodatku č. 1 k znaleckému posudku, a nie podľa všeobecnej hodnoty v čase prevodu členských práv a povinností, teda k 16.1.2012.
7. Keďže vyporiadanie BSM medzi stranami v spore je v záujme oboch strán sporu, s prihliadnutím na § 257 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ako aj trov štátu.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) a to proti výroku I. rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalobe sčasti vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 17.500,00 eur a to splátkami mesačne vo výške 400,00 eur pod stratou výhody splátok, resp. v zmysle § 391 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že predmetný byt v čase, keď došlo k prevodu členských práv na tretiu osobu bol v dezolátnom stave, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov, za čo nesie zodpovednosť žalobkyňa, keďže tretím osobám umožnila v byte bývať s tým, že v tom čase za byt neplatila a keďže za členské práva k predmetnému bytu bola uhradená suma vo výške 35.000,00 eur k rukám X.. Y., ktorý ale žalovanému túto čiastku neuhradil a to až následne splátkami realizoval predmetnú úhradu, so zreteľom aj na meniacu sa výšku uplatnenej sumy podľa v konaní vypracovaného znaleckého posudku, je všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu k dátumu zániku spoločného členstva strán sporu, t.j. ku dňu 20.11.2008 s vypracovaním dodatku, vo výške 46.300,00 eur, pričom žalovaný vzniesol po zmene žaloby, sčasti námietku premlčania, bol toho názoru, že súd dôsledne neprihliadol na stav nehnuteľnosti a kto tento stav zapríčinil, ako aj na skutočnú hodnotu členského podielu družstevného bytu vo výške 35.000,00 eur, za ktorú bol byt prevedený, ako aj na dátum, ku ktorému došlo k zániku spoločného nájmu bytu, t.j. ku dňu 20.11.2008 s prihliadnutím na všetky platby, ktoré za žalobkyňu realizoval. Preto mal za to, že má uhradiť žalobkyni sumu vo výške 17.500,00 eur ako polovicu sumy, za ktorú bol členský podiel prevedený v mesačných splátkach a to k výške jeho príjmu s tým, že namietal okrem istiny aj úrok z omeškania, ako aj začiatok lehoty, od ktorej bol priznaný úrok z omeškania.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa nestotožnila s odôvodnením odvolania žalovaného, ako aj s ním tvrdenými skutočnosťami, keďže práve žalovaný v čase, keď byt užívala s maloletým synom, byt odpojil od dodávky elektrickej energie, plynu, teplej a studenej vody, poškodil regulátory tepla neodbornými zásahmi. Uviedla, že ani jeden zo svedkov nevypovedal, aby sa s ňou v byte stretol, okrem otca žalovaného, ktorý je v príbuzenskom pomere so žalovaným a má k nej negatívny vzťah s tým, že viacerí svedkovia vo svojich výpovediach zhodne vypovedali, že tam stretli bezdomovca, pričom bolo sporné, kto do bytu bezdomovca nasťahoval. Za nesporné považovala to, že to bol práve žalovaný. Keďže v čase užívania bytu mala finančné problémy, nemohla prispievať v určitom období na úhradu nákladov za užívanie bytu, ale byt nepoškodila, nakoľko zo zápisu o technickom stave bytu zo dňa 16.1.2012, ktorý podpísal aj sám žalovaný je zrejmé, že technický stav bytu bol bez závad. Ďalej uviedla, že na sumu 35.000,00 eur súd nemôže prihliadnuť, keďže na základe dohody došlo zo strany žalovaného k prevodu členských práv k predmetnému bytu, čím je cena členského podielu v tejto sume sporná. V konaní ale súd vychádzal z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania a to zo znaleckého posudku č. 54/2014 znalca H.. J. K. a jeho doplnenia pod č. 1 s tým, že v konaní nebolo ani preukázané, že ku dňu zrušenia práva k spoločnému bytu dňa 20.11.2008, bol byt zdevastovaný a keďže v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 37C/77/2008, ktoré nie je právoplatne skončené si uplatnil žalovaný nárok titulom plnenia spojeného s nákladmi za užívanie predmetného bytu, je aj v tomto znení jeho odvolacia námietka nedôvodná. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, túto námietku žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom rozhodnutie súdu aj v tejto časti zodpovedá platnej právnej úprave. Návrh žalovaného na úhradu priznanej sumy v splátke nie je odôvodnený a rovnako nie je dôvodný, keďže splácanie by trvalo po dobu takmer 5 rokov. Preto navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako včas podané a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.7.2020 o 10,45 hod., č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 1.7.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
13. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP s tým, že ich dôvodnosť odvolací súd vo veci nevzhliadol.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania, danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní argumentuje predovšetkým skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, čím sú odvolacie námietky žalovaného nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
20. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov vo veci nebolo potrebné, pričom súd správne vo veci zohľadnil aj sudcovskú koncentráciu, ktorá spočíva aj na zásade hospodárnosti konania a vykonaní vo veci len relevantných dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu, a keďže tak súd prvej inštancie konal, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP s tým, že dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver s tým, že nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže správne, podrobné, ako aj presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd, čo sa týka odvolacích námietok totožných s procesnou obranou žalovaného, s ktorou sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní daného sporu náležite a správne vysporiadal, v tomto znení odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňa, že nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, čo sa týka priznanej istiny, ako aj súdom priznaného príslušenstva jednoznačne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a znaleckým dokazovaním určenej všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu k stavu ku dňu 20.11.2008, v cenových reláciách platných k dátumu vyhotovenia znaleckého posudku v znení jeho doplnku a preto nemožno prihliadnuť na cenu členského podielu určenú dohodou vo výške 35.000,00 eur v čase úhrady sumy vo výške 35.000,00 treťou osobou, za ktorú bol byt v tom čase prevedený, s dôvodným prihliadnutím sčasti na námietku premlčania (viď body 44, 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
22. Odvolací súd uvádza, že ani v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP žalovaný neosvedčil ním tvrdenú skutočnosť o zdevastovaní bytu žalobkyňou, pričom súd prvej inštancie správne vo veci prihliadol na vznesenú námietku premlčania (viď body 44 a 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to aj s odkazom na bod 47) s tým, že v bode 46 rovnako správne súd prvej inštancie uviedol, že realizované platby za užívanie bytu zo strany žalovaného sú predmetom neskončeného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37C/77/2008.
23. Odvolací súd uvádza, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové stvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného úkonu a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
27. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
28. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia strán sporu a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana sporu navrhla, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov
- spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať len právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade ale súd jednoznačne vychádzal z dôkazov tvoriacich obsah spisu, pričom išlo o relevantné dôkazy.
29. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada „rovnosti zbraní“, ktorá zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali strany sporu rovnaké postavenie. Tento princíp spočívajúci v rovnakom postavení strán sporu, ktorý sa prejavuje v len procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia strán sporu navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže na schopnosť strany sporu predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je ale vôli strany sporu, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
30. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26.1.2010 vyslovil názor, že len nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo ale podľa odvolacieho súdu, nie je v danom spore uplatniteľné.
31. Odvolací súd taktiež apeluje na to, že spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany sporu musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich postoj v konaní mohol viesť k úspechu, ale aj príležitosť zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, ale majú tiež právo na primeranú reakciu konajúceho súdu vo vzťahu k ich podaniam a návrhom, čo bolo rovnako súdom prvej inštancie vykonané, nakoľko súd prvej inštancie konštatoval, že doposiaľ vykonané dokazovanie mu umožňuje rozhodnúť vo veci.
32. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v spore na preukázanie ním tvrdených skutočností, sú preto odvolacie námietky žalovaného vo veci nedôvodné, so zreteľom na relevantné dôkazy, z ktorých súd správne vychádzal.
33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na § 387 ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zaplatenie sumy 23.150,00 eur s prísl., ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu, ktoré sú rovnako vecne správne, keďže predmetný nárok je v záujme oboch strán sporu.
34. Keďže súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku konkrétne neuviedol, ktorý Okresný súd Košice vo veci rozhodol, odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie opraviť záhlavie napadnutého rozsudku, so zreteľom na konkretizáciu Okresného súdu Košice, ktorý v predmetnej veci rozhodoval s odkazom na ust. § 224 CSP.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257 ods. 1 CSP a keďže vyporiadanie učinené v tomto konaní je v záujme oboch strán sporu, v zmysle § 257 CSP, rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).