Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: BEKY, a.s., so sídlom Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36 464 350, právne zastúpený advokátom: JUDr. Bohumil Novák, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101062975/2020 z 19.06.2020 vo veci rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj jemu predchádzajúceho konania, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 28.08.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101062975/2020 z 19.06.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej len „správca dane“) č. 102861198/2019 z 12.12.2019 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania právoplatne skončeného rozhodnutím správcu dane č. 21105941/2015 z 28.10.2015, bolo tak rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného zrušené z dôvodu nezákonnosti a aby vec bola vrátená na ďalšie konanie správcovi dane a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane rozhodnutím č. 21105941/2015 z 28.10.2015 určil žalobcovi ako platiteľovi DPH (ďalej len „daňový subjekt“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH vo výške 265,96 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2013 a súčasne znížil nadmerný odpočet na DPH za obdobie marec 2013 zo sumy 83 889,41 Eur na sumu 83 623,45 Eur. Dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu v sume 265,96 Eur bolo nesplnenie zákonných podmienok na uplatnenie si práva na odpočítanie definované v a o dani z pridanej hodnoty, keďže správcom dane

vykonaným šetrením bolo zistené, že v žalobcom predloženej faktúre deklarovaný tovar nebol žalobcovi dodaný spoločnosťou AGRODREVO s.r.o., ktorá spoločnosť faktúru ani nevystavila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2015 (žalobcovi doručené 13.11.2015).

4. Dňa 14.11.2018 podal žalobca u správcu dane návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 21105941/2015 z 28.10.2015 s odôvodnením, že nastali nové skutočnosti ktoré vyšli najavo po právoplatnosti označeného rozhodnutia z 28.10.2015 a v čase jeho vydania neexistovali, konkrétne - písomná odpoveď na výzvu vydaná OR PZ v Humennom odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 (ďalej tiež aj len „odpoveď OR PZ z 13.06.2018“) a návrh na podanie obžaloby OR PZ, odbor kriminálnej polície Humenné z 15.11.2016. Označené listiny podľa žalobcu preukazovali, že spoločnosť AGRODREVO s.r.o. mu dodala tovar, o týchto skutočnostiach nemal vedomosť v čase vydania označeného rozhodnutia správcu dane z 28.10.2015 a žalobca sa o nich dozvedel až z protokolu č. 101181921/2018 z 18.06.2018 o daňovej kontrole dane z príjmov právnických osôb za rok 2014, ktorý mu bol doručený 25.06.2018 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Ďalšou novou skutočnosťou bol rozsudok Súdneho dvora (piata komora) vo veci C-277/14 z 22.10.2015 (ďalej len „rozsudok C-277/14“), ktorého aplikácia bola podľa žalobcu možnou aj na jeho prípad z dôvodu podobnosti skutkového stavu veci a ktorý rozsudok, v čase rozhodnutia správcu dane z 28.10.2015 nebol ešte vydaný, takže žalobca ho nemohol použiť a preto je podľa žalobcu novou skutočnosťou. Súčasne s týmto podaním žalobca navrhol konanie o tomto jeho návrhu na povolenie obnovy konania prerušiť a to do doby posúdenia jeho iného návrhu na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia správcu dane ohľadne nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2014.

5. Rozhodnutím č. 102558389/2018 z 11.12.2018 správca dane prerušil konanie vo veci návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania a listom z 22.05.2019 správca dane žalobcovi oznámil pokračovanie v prerušenom konaní o návrhu na povolenie obnovy konania.

6. Rozhodnutím č. 101280203/2019 z 28.05.2019 správca dane zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 21105941/2015 z 28.10.2015, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac marec 2013 s odôvodnením, že žalobcom uvádzané dôvody nie sú novými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali povoliť obnovu konania.

7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane vo veci zamietnutia jeho návrhu na povolenie obnovy konania, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102412469/2019 z 22.10.2019 ktorým odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcom dane, keďže neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zamietnutie návrhu na obnovu konania pre dané konkrétne konanie.

8. Správca dane vo veci opätovne rozhodol a rozhodnutím č. 102861198/2019 z 12.12.2019 opätovne zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane 21105941/2015 z 28.10.2015, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac marec 2013 s odôvodnením, že žalobcom uvádzané okolnosti, ktorými odôvodnil svoj návrh na povolenie obnovy konania nie sú skutočnosťami, ktoré by neboli známe už počas výkonu daňovej kontroly a teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré by žalobca nemohol uplatniť už v pôvodnom konaní, keďže odpoveď OR PZ z 13.06.2018, ktorú žalobca označil ako novú skutočnosť, bola len informáciou poskytnutou správcovi dane zo strany polície o tom, že správcovi dane nie je možné predložiť ním požadované písomnosti, pretože sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a taktiež aj z návrhu na podanie obžaloby, ktorý bol prílohou tejto odpovede vyplývalo, že A. B. neoprávnene podnikal a vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. na základe podvodného splnomocnenia. Súčasne správca dane poukázal, že z bodu 61. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -36 z 24.11.2016 o zamietnutí žaloby žalobcu v inej jeho obdobnej daňovej veci proti rozhodnutiu žalovaného vyplýva, že žalobca na pojednávaní konanom 24.11.2016 predložil ohľadne uvedených skutočností oznámenie OR PZ v Humennom č. ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 15.11.2016, v ktorej súvislosti správca dane konštatoval, že žalobca o uvedených skutočnostiach mal vedomosť už 24.11.2016 a keďže návrh na obnovu konania podal až cit. „26.10.2019“, učinil tak po uplynutí mu subjektívnej 6 mesačnej lehoty.

9. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 102861198/2019 z 12.12.2019 sa žalobca odvolal k doplneniu ktorého predložil ako dôkazy aj tieto listiny - trestné oznámenie žalobcu z 29.05.2015 adresované Okresnej prokuratúre Humenné na neznámeho páchateľa konajúceho v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.; oznámenie Okresnej prokuratúry Humenné z 12.06.2015 adresované žalobcovi o postúpení jeho trestného oznámenia OR PZ Humenné; oznámenie OR PZ v Humennom z 23.07.2015 adresované žalobcovi o začatí trestného stíhania na základe jeho trestného oznámenia; list OR PZ v Humennom z 15.11.2016 o poskytnutí informácie žalobcovi o tom, že vo veci jeho trestného oznámenia bol Okresnej prokuratúre v Humennom podaný návrh na podanie obžaloby proti obvinenému pánovi B. za trestný čin neoprávneného podnikania podľa , , a s poukazom na .

10. Z dôvodu žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane z 12.12.2019, žalovaný svojím rozhodnutím č. 101062975/2020 z 19.06.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102861198/2019 z 12.12.2019 potvrdil s odôvodnením, že v prvom rade rozhodnutie správcu dane nemá charakter nulitného právneho úkonu, ktorý by nevyvolával žiadne právne účinky, pretože v tomto rozhodnutí je doslovne uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov, preto niet najmenších pochýb o tom, že toto rozhodnutie vydal orgán vecne príslušný. V tomto smere podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu založená výlučne na skutočnosti, že v záhlaví rozhodnutia správcu dane je okrem Daňového úradu Prešov uvedené aj označenie jeho pobočky v Humennom aj z dôvodu, že právna subjektivita nie je predpokladom alebo podmienkou pre to, aby správny orgán mohol rozhodovať o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby a navyše táto námietka žalobcu bola nesprávne právne odôvodnená. Pokiaľ ide o žalobcom označený návrh na podanie obžaloby OR PZ Humenné č. ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015E z 15.11.2016, tak tento dôkaz síce neexistoval v čase ukončenia daňovej kontroly (protokol doručený 27.04.2015) a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.11.2015, avšak tento dôkaz neobsahoval informácie, ktoré by správcovi dane neboli známe už v priebehu konania a preto ich správca dane ani nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré by vyšli najavo až po rozhodnutí a mohli by mať vplyv na výrok rozhodnutia a ktoré by nemohli byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Žalobca predmetný návrh na podanie obžaloby predložil ako dôkaz na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove konanom 24.11.2016 z čoho podľa žalovaného vyplýva, že už týmto dňom žalobca touto informáciou disponoval, avšak keďže návrh na obnovu konania podal až 14.11.2018, učinil tak jednoznačne až po uplynutí subjektívnej 6 mesačnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k druhej žalobcom označenej novej skutočnosti, ktorou bol rozsudok C-277/2014 žalovaný uviedol, že za nový dôkaz nemožno považovať výklad právnych predpisov, t.j. odlišný právny názor, ale dôvodom na povolenie obnovy konania môže byť iba skutočnosť majúca vplyv na skutkové zistenia správcu dane, z ktorého dôvodu, keďže označený rozsudok je iba vyjadrením odlišného právneho názoru nejedná sa tak o novú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na správcom dane zistený skutkový stav a ktorá by tak mohla odôvodniť povolenie obnovy konania s dodatkom, že označený rozsudok bol navyše v Úradnom vestníku Európskej únie publikovaný 14.12.2015, a teda znovu nebola dodržaná subjektívna 6 mesačná premlčacia lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Záverom žalovaný podotkol, že prílohou odvolania žalobcu (v doplnení odvolania podanom 12.02.2020) boli aj ďalšie dôkazy, ktoré však neboli prílohou už návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania zo 14.11.2018, v súvislosti s dôkazmi ktorými žalovaný uviedol, že sa jedná o dôkazy z rokov 2015, 2016, resp. z roku 2018, takže žalovaný uzavrel, že 12.02.2020, kedy ich žalobca uplatnil 1x tak uplynula nie len 6 mesačná subjektívna lehota, ale aj 3 ročná objektívna lehota od právoplatnosti rozhodnutia (18.11.2015), ktorým bolo ukončené pôvodné konanie, obnovy ktorého sa žalobca domáhal. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 29.06.2020.

Súdne konanie

11. Žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101062975/2020 z 19.06.2020 založil na presvedčení, že týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie orgánu, ktorý nebol oprávnený vo veci konať, keďže podľa sídla pôsobnosti žalobcu je jeho správcom dane Daňový úrad Prešov a nemôže ním byť subjekt označený ako Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, pretože táto pobočka nemá zákonom priznanú právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu a teda nemá oprávnenie vystupovať navonok ako o verejný orgán a pobočka ako kontaktné miesto má slúžiť iba na materiálno-technické a personálne zabezpečenie činnosti daňových úradov. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že označenie správcu dane ja správne uvedené v záhlaví

prvostupňového rozhodnutia, pretože podľa žalobcu sa v § 63 ods. 3 daňového poriadku ako náležitosť rozhodnutia neuvádza žiadne záhlavie a preto ho ani prvostupňové rozhodnutie obsahovať nemôže. V ďalšom žalobca svoju žalobu odôvodnil existenciou nových skutočností, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov a ktoré cit. „... v čase vydania napadnutých rozhodnutí neexistovali ...“ a, ktoré skutočnosti by podľa žalobcu boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie správcu dane o nepriznaní mu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 v jeho prospech. V súvislosti s existenciou a charakterom týchto nových skutočností, žalobca v žalobe uviedol identickú argumentáciu, ako aj v konaní pred správnymi orgánmi (z uvedeného dôvodu ju správny súd neopakuje, pozn.). V uvedenej súvislosti žalobca opakovane zdôraznil, že neobstojí neodôvodnené tvrdenie žalovaného o tom, že nie je novou skutočnosťou žalobcom uvádzaná skutočnosť o tom, že pán B. konal neoprávnene v mene dodávateľa žalobcu t.j. v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o., keďže o tejto skutočnosti správca dane mal mať vedomosť už počas prebiehajúcej daňovej kontroly skončenej 28.10.2015, pretože podľa žalobcu sa on o tejto skutočnosti dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole z 18.06.2018 vydaného v rámci daňovej kontroly pre daň z príjmu právnických osôb za rok 2014, ktorý protokol mu bol doručený až 25.06.2018, a teda sa jedná o novú skutočnosť, ktorú žalobca nemohol uplatniť bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní, ktoré bolo skončené 28. októbra 2015. Žalobca sumarizoval, že až z tohto dôkazu je preukázané, že pán B. konal pri predaji tovaru žalobcovi neoprávnene v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. o čom žalobca nevedel a ani nemohol vedieť, a teda je v tejto veci poškodeným. Nadväzne má teda žalobca za to, že žalovaný nesprávne vec posúdil, keď ustálil, že žalobca nedodržal subjektívnu 6 mesačnú lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania, pretože podľa žalobcu práve naopak sa jedná o skutočnosť, o ktorej predtým on nevedel a dozvedel sa o nej až z protokolu o daňovej kontrole pre daň z príjmu za rok 2014, ktorý protokol mu bol doručený 25.06.2018 a teda subjektívna lehota na podanie návrhu bola zachovaná. Žalobca tiež uviedol cit „... navyše skutočnosť, že správca dane vyzýval orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, svedčí o tom, že správca dane vedel o trestnom stíhaní pána B., ale tieto skutočnosti nám nikdy neoznámil. Tým je preukázané, že nezisťoval riadne skutkový stav ako aj to, že nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom ...“ V ďalšom žalobca uviedol, že táto nová skutočnosť môže mať vplyv na rozhodnutie v daňovom konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáhal a ktoré bolo založené iba na v závere o náležitom nepreukázaní, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť AGRODREVO s.r.o., avšak z tejto novej skutočnosti vyplýva, že tento tovar žalobcovi skutočne dodala spoločnosť AGRODREVO s.r.o., za ktorú podvodne konal pán B. o ktorej skutočnosti však žalobca nevedel ani nemohol vedieť a preto je podľa žalobcu záver správcu dane o tom, že tovar mu nebol skutočne dodaný spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. nezmysel, pretože neexistencia niečoho sa nedá preukázať. Z dôvodu uvedeného je tak podľa žalobcu neudržateľné aj odôvodnenie správcu dane v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa správca dane dovoláva rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24.11.2016, podľa ktorého cit. „... neobstojí ani oznámenie OR PZ v Humennom zo dňa 15.11.2016 č. ORP-305/2-VYS-HE-2015, predložené žalobcom na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016, keďže podmienky trestnej zodpovednosti sú odlišné od podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH...“ Žalobca tiež ako na novú skutočnosť, kvôli existencii ktorej sa domáhal povolenia obnovy už skôr skončeného daňového konania, opakovane poukázal na rozsudok SD EÚ C-277/14, ktoré rozhodnutie podľa žalobcu boli finančné orgány povinné automaticky aplikovať bez toho, že by naň upozorňoval daňový subjekt. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil ako nové skutočnosti aj tie žalobcom uvádzané dôkazy (konkrétne vypočutie svedkov v trestnej veci pána B.; trestné oznámenie z 29.05.2015; upovedomenia okresnej prokuratúry z 12.06.2015; upovedomenie OR PZ Humenné z 23.07.2015 oznámenie OR PZ Humenné z 15.11.2016 ), ktorými chcel žalobca v skutočnosti preukázať opodstatnenosť obnovy konania a ktoré dôkazy v čase výkonu daňovej kontroly neexistovali a to len z dôvodu nesprávneho postupu správca dane pri daňovej kontrole, ktorý dostatočne nezistil skutkový stav a vôbec nespolupracoval so žalobcom ako s daňovým subjektom. Záverom žalobca podotkol, že v iných veciach daňových konaní pre daň z príjmu právnickej osoby za roky 2012 - 2014 má už žalovaný iný názor a tie isté nové žalobcom predkladané dôkazy a skutočnosti vyhodnocuje ináč. Žalobca žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v prvom rade podotkol, že proti rozhodnutiu z 28.10.2015, ktorým bolo právoplatne ukončené pôvodné daňové konanie, ktorého obnovy sa žalobca dovolával, sa žalobca neodvolal t.j. žalovaný nerozhodoval o odvolaní proti nemu a toto rozhodnutie z pôvodného konania nadobudlo právoplatnosť 18.11.2015. Žalovaný tiež poukázal na identickosť

dôvodov žaloby s odvolacími námietkami žalobcu, pričom zotrval na svojej argumentácii k týmto jednotlivým žalobným námietkam tak, ako ich odôvodnil už svojom žalobou napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k písomnej odpovedi OR PZ Humenné z 13.06.2018 adresovanej správcovi dane, ako odpoveď na jeho žiadosť o vydanie písomností, žalovaný opakovane podotkol, že táto neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyšli najavo a ktoré by boli dôvodom obnovy konania, pretože obsahovali len informáciu o tom, že písomnosti požadované správcom dane mu nemožno predložiť z dôvodu, že sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o návrh na podanie obžaloby na pána B. z 15.11.2016, tento v čase ukončenia pôvodnej daňovej kontroly (protokol doručený 27.04.2015) a v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zo skoršieho daňového konania (28.11.2015) neexistoval, takže sa nejedna o skutočnosť, ktorá by existovala už v čase prejednávania veci v pôvodnom daňovom konaní a ktorá by vyšla najavo až po jeho skončení. Taktiež uvedený návrh na podanie obžaloby žalobca predložil už na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove dňa 24.11.2016 v ktorý deň, žalobca už touto informáciou disponoval avšak, keďže návrh na obnovu konania podal až 14.11.2018, učinil tak už po uplynutí 6 mesačnej subjektívnej premlčacej lehoty na iniciovanie konania o povolení obnovy skoršieho daňového konania. Ohľadne rozsudku SD EÚ C-277/14, žalovaný zotrval na tom, že nejde o nové skutkové zistenie, ktoré by bolo novou skutočnosťou majúcou vplyv na výrok rozhodnutia a navyše bol publikovaný v Úradnom vestníku EÚ už 14.12.2015, a teda nebola by dodržaná 6 mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže zotrval na stanovisku, že žalobca podal svoj návrh na povolenie obnovy konania oneskorene. Žalovaný žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného najsamprv uviedol, že žalovaný nereaguje na jeho žalobné námietky, ale opakuje iba svoje odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Potvrdil, že je pravdou, že žalobca na pojednávaní 24.11.2016 pred Krajským súdom v Prešove navrhol pripojiť obžalobu proti pánovi B. z 15.11.2016, avšak tom čase žalobca nevedel ani vedieť nemohol, čo je jej obsahom, pretože správca dane jej obsah neskúmal a žalobca nemal do trestného spisu žiadny prístup a cit «... ako správne uvádza žalovaný, a aj Krajský súd v Prešove to uviedol v rozhodnutí po pojednávaní dňa 24.11.2016, samotná existencia obžaloby pána B. ešte nie je dôvodom na obnovu konania, „keďže podmienky trestnej zodpovednosti sú odlišné od podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH stanovené v ...“» Žalobca zdôraznil, že novým dôkazom, o ktorý opieral svoj návrh na povolenie obnovy konania bola práve písomná odpoveď OR PZ v Humennom z 13.06.2018, o ktorej sa žalobca dozvedel až 25.06.2008. kedy mu bol doručený protokol o daňovej kontrole na daň z príjmu za rok 2014 a teda od tohto okamihu, do podania návrhu na povolenie obnovy konania nemohla uplynúť subjektívna 6 mesačná premlčacia lehota, keďže až v tomto oznámení sa nachádzala pre konanie rozhodujúca skutočnosť a to, že pán B. nedovolene podnikal pod obchodným menom AGRODREVO s.r.o., ktorú informáciu neobsahovalo ani jemu zaslané oznámenie OR PZ v Humennom z 15.11.2016, ktoré žalobca predložil na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove 24.11.2016. Podľa žalobcu teda žalovaný účelovo stotožňuje návrh žalobcu na pojednávaní 24.11.2016 pred Krajským súdom v Prešove a dôkaz, ktorý žalobca predkladá ako dôvod na povolenie obnovy konania a ktorým je odpoveď OR PZ v Humennom z 13.06.2018. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že pán B. konal neoprávnene za spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nie je skutočnosťou, ktorá by neexistovala počas daňového konania, ale táto vyšla preukázateľne najavo až po jeho skončení a to práve v dôsledku obsahu oznámenia OR PZ z 13.06.2018, pričom podľa žalobcu správca dane počas priebehu celého daňového konania mal vedomosť o trestnom stíhaní pána B., ale túto skutočnosť žalobcovi nikdy neoznámil. Vo vzťahu k rozhodnutiu SD EÚ žalobca podotkol, že finančné orgány boli povinné automaticky ho aplikovať bez ohľadu na to, či naň daňový subjekt upozornil alebo nie s tým, že samotná skutočnosť publikovania rozhodnutia SD EÚ ešte neznamená, že sa o ňom účastník konania aj dozvedel.

14. Podaním doručeným krajskému súdu 22.10.2021 žalobca predložil rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát najvyššieho súdu“) sp. zn. z 18.05.2021 s odôvodnením, že keďže sa toto rozhodnutie týka dodávateľskej spoločnosti AGRODREVO s.r.o., identicky ako je tomu aj v prípade žalobcu, je podľa žalobcu krajský súd povinný aplikovať jeho závery aj vo veci žalobcu.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k replike žalobcu podotkol, že žalobcom predložené rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sa týka posúdenia vecnej stránky vyrubeného rozdielu DPH, kým v prípade žalobcu je predmetom konania preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka

ešte iba procesného rozhodovania o povolení či nepovolení obnovy konania s dodatkom, že dôvodom na zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania bolo nedodržanie subjektívnej 6 mesačnej lehoty na podanie takéhoto návrhu žalobcom. V súvislosti s uplynutím subjektívnej lehoty žalovaný opätovne podotkol, že návrh na podanie obžaloby z 15.11.2016, žalobca predložil už v konaní pred Krajským súdom v Prešove na pojednávaní 24.11.2016 identicky, ako aj list OR PZ v Humennom z 15.11.2016 zaslaný žalobcovi, z ktorého je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o predložení návrhu na podanie obžaloby, pričom od 24.11.2016, kedy žalobca mal už tieto vedomosti, do podania návrhu na povolenie obnovy konania 14.11.2018, subjektívna 6 mesačná lehota na podanie takéhoto návrhu uplynula. Pokiaľ ide o rozsudok SD EÚ C-277/14 žalovaný zotrval na svojich predošlých vyjadreniach. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

16. Žalobca, po zaslaní mu na vedomie dupliky žalovaného, sa k veci ešte vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 03.02.2022, v ktorom zdôraznil, že dôvodom na povolenie obnovy konania nebolo ani tak podanie obžaloby, ale kľúčovou bola informácia, ktorú sa žalobca dozvedel až z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018, v ktorom OČTK potvrdili, že pán B. konal priamo za spoločnosť AGRODREVO s.r.o. a teda, že jeho konanie je potrebné považovať priamo za konanie tejto spoločnosti, ktorý záver ma vyplývať aj zo žalobcom predloženého rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu s dodatkom, že o tejto skutočnosti žalobca nemal informáciu skôr a teda subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola podľa žalobcu dodržaná.

17. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie), následne už konal vo veci senát správneho súdu.

18. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 13.03.2024, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obidvaja účastníci konania a keďže žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, podaním doručeným správnemu súdu 07.03.2024 so súhlasom vec prejednať v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa , vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v podstate zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby a zo svojich písomných vyjadrení do konania, pričom zdôraznil, že je potrebné mať na zreteli rozdielnosť (neidentickosť) informácii, z ktorých jedna na jednej strane vyplývala z listu OR PZ v Humennom z 15.11.2016, ktorý žalobca predložil ako dôkaz v inom súdnom konaní pred Krajským súdom v Prešove a na strane druhej vyplývajúcu z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018, od vedomosti o ktorej si žalobca odvodzuje včasnosť podania návrhu na povolenie obnovy konania s dodatkom, že informáciu plynúcu už zo skoršieho listu OR PZ v Humennom z 15.11.2016 už vecne vyhodnotil Krajský súd v Prešove ako nemajúcu vplyv na dňovú vec žalobcu a teda by nespĺňala podmienku novej informácie, ktorá by mohla odôvodniť obnovu skoršieho konania. Taktiež opakovane poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané orgánom nemajúcim právnu subjektivitu a to pobočkou daňového úradu.

Právne východiská rozhodnutia

19. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

20. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“

21. Podľa o správe daní (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa , sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak (a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.“

22. Podľa § 75 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.“

23. Podľa § 76 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.“

24. Podľa (ďalej len „“) „Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

25. V súlade s cit. správny súd uvádza, že vo veci identického žalobcu, aký je aj v tomto konaní, sa už správny súd vysporadúval s identickými žalobnými námietkami žalobcu, aké žalobca uplatnil aj v tomto konaní a to vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. -132 z 13.02.2024, ktoré skoršie rozhodnutie sa týkalo totožného predmetu a to prieskumu zákonnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného (daňové orgány) vo veci zamietnutia návrhu žalobcu na povolenie mu obnovy daňového konania skončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 21111609/2015 z 28.10.2015 (právoplatné 18.11.2015), vo veci nepriznania žalobcovi nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013. V tomto súdnom konaní sa žalobca z absolútne identických dôvodov, aké žalobca uviedol aj v označenom skoršom súdnom konaní, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného vo veci zamietnutia jeho návrhu na povolenie mu obnovy daňového konania skončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 21105941/2015 z 28.10.2015 (právoplatné 18.11.2015), vo veci nepriznania žalobcovi nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013. Z dôvodu identickosti žalobných argumentov žalobcu v obidvoch správnych súdnych konaniach, vyzneli aj všetky ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného, nasledujúce po správnej žalobe. Správca dane a aj žalovaný v obidvoch prípadoch ustálili, že žalobca zmeškal subjektívnu 6 mesačnú lehotu podľa cit. § 75 ods. 4 daňového poriadku na podanie návrhu, ktorým by mohol iniciovať konanie o povolenie alebo nepovolenie obnovy pôvodného daňového konania a súčasne, dôvody žalobcom označované ako nové skutočnosti, pre ktoré by obnova konania mala byť podľa neho povolená, daňové orgány vyhodnotili jednako ako také, ktoré nemajú charakter nových skutočností (list OR PZ Humenné z 13.06.2018), t.j. také ktoré by neboli daňovým orgánom známe už počas pôvodného daňového konania a jednako ako také, ktoré by neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie skoršieho daňového konania (rozhodnutie SD EÚ C-277/14), ktorého obnovy sa žalobca domáhal.

26. Keďže v tomto súdnom konaní sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ktoré vychádzajú z identických procesných postupov a dôkazných informácií a podkladov, ako tomu bolo aj v prípade rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ktorých zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu aj vo veci vedenej pod sp. zn. a skutkovými a právnymi okolnosťami ide o zhodné, žiadnu odchýlku nevykazujúce prípady, správny súd dospel k záveru o, aj na daný prípad, plnej aplikovateľnosti svojich záverov odprezentovaných už v bodoch 25 až 41 rozsudku správneho súdu č. k. -132 z 13.02.2024 (ktorý rozsudok sa zároveň zakladá do súdneho spisu v tejto veci) a ktoré závery naviac ešte dopĺňa o ďalšiu svoju argumentáciu, prípadne o ďalšiu aktuálnu judikatúru vyššej súdnej autority.

27. Vzhľadom k uvedenému, v súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu o tom, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania mal rozhodovať nepríslušný orgán, správny súd okrem odkazu na odôvodnenie uvedené už v bode 31. rozsudku správneho súdu č. k. -132 z 13.02.2024, podľa podstatnej časti ktorého cit. „Neuvedenie adresy sídla správcu dane a zároveň uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky, ktorá je organizačnou zložkou správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 63 ods. 3 daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu a tým pádom ani na zákonnosť rozhodnutia. Uvedená adresa (oprávnene konajúcej) pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane preto samo osebe nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach (sťažil, či dokonca znemožnil ich výkon), či už v rovine hmotnoprávnej, alebo procesnoprávnej. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.“, správny súd navyše ešte toto svoje odôvodnenie dopĺňa. Okrem toho, záver žalovaného o tom, že v danom prípade o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania rozhodoval v skutočnosti správca dane, t.j. Daňový úrad Prešov a nie jeho pobočka Humenné, keďže správca dane je ako orgán vo veci rozhodujúci označený aj v záhlaví svojho rozhodnutia č. 102861198/2019 z 12.12.2019, správny súd považuje za zákonne udržateľný aj z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane bolo síce iba vytlačené na hlavičkovom papieri pobočky správcu dane, avšak v texte samotného rozhodnutia a to či už v jeho uvádzacej (úvodnej) časti (niekedy označovanej ako záhlavie, v ktorom sa uvádza kto, v čej veci a o čom rozhoduje, pozn.), v jeho výroku a napokon aj v jeho odôvodnení je riadne v súlade so zákonom uvedené, že toto rozhodnutie vydáva Daňový úrad Prešov, t.j. správca dane a nie jeho pobočka, pričom navyše je rozhodnutie opatrené aj odtlačkom okrúhlej pečiatky správcu dane a nie pobočky (Najvyšší súd SR sp. zn. ).

28. V danom prípade bolo kľúčovou otázkou s ktorou sa správca dane a aj žalovaný museli prioritne (prednostne) vysporiadať, ustálenie okamihu v ktorom žalobca nadobudol vedomosť o skutočnostiach, ktorými odôvodňoval svoj návrh na povolenie obnovy konania, aby bolo možné posúdiť včasnosť podania tohto návrhu žalobcom na povolenie obnovy konania, t.j. či žalobca tento návrh podal tak v rámci subjektívnej 6 mesačnej lehoty od okamihu kedy sa dozvedel (mal vedomosť) o skutočnostiach odôvodňujúcich povolenie obnovy konania a súčasne či ho podal v objektívnej 3 ročnej lehote od kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa skončilo skoršie daňové konanie, ktorého obnovy sa domáhal. Správca dane a žalovaný ustálili, že žalobca zmeškal subjektívnu 6 mesačnú lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania a to na základe konštatovania, že žalobca sa o skutočnostiach vyplývajúcich z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018, ktorý list žalobca označoval za novú skutočnosť, v skutočnosti dozvedel už skôr a to už z listu OR PZ v Humennom z 15.11.2016, čoho dôkazom mala byť skutočnosť, že tento list z 15.11.2016 žalobca predložil už aj na súdnom pojednávaní v inej jeho veci pred Krajským súdom v Prešove dňa 24.11.2016, od ktorého dátumu do dňa podania návrhu žalobcom na povolenie obnovy konania 14.11.2018, nepochybne uplynula 6 mesačná lehota na podanie tohto návrhu. Žalobca v podanej žalobe namieta, že o tom, že konanie pána B. je potrebné považovať za konanie spoločnosti AGRODREVO s.r.o., ktorá spoločnosť bola dodávateľom žalobcu a z dôvodu nepreukázania obchodovania s ktorou, žalobcovi nebol v skoršom daňovom konaní priznaný nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013, sa však v skutočnosti žalobca mal bez svojho zavinenia dozvedieť až z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018 a nie skôr.

29. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd okrem vlastného doplňujúceho odôvodnenia (viď ďalej, pozn.) poukazuje na odôvodnenie uvedené už v bodoch 32. až 37. rozsudku správneho súdu č. k. -132 z 13.02.2024, podľa podstatnej časti ktorého cit. „... prípisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, odbor kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ v Humennom“) ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 zo dňa 15.11.2016 (ďalej aj „oznámenie z 15.11.2016“) bolo žalobcovi ako oznamovateľovi oznámené, že trestná vec vedená na OR PZ v Humennom pod ČVS:ORP-305/2- VYS-HE-2015 proti obvinenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, za trestný čin neoprávneného podnikania podľa , , , ods. 3 bola dňa 15.11.2016 predložená s návrhom na podanie obžaloby na Okresnú prokuratúru v Humennom k č. . V predmetnom oznámení je tiež uvedené, že predmetom vyšetrovaného skutku boli skutočnosti oznámené žalobcom a v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi žalobcom a spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. skutočne došlo, čím tak obvineným boli naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie a následne po ukončení vyšetrovania bol spis predložený s návrhom na podanie obžaloby na Okresnú prokuratúru v Humennom. Súd mal taktiež z administratívneho spisu preukázané, že v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 predložil uvedené oznámenie z 15.11.2016 (bod 61 citovaného rozsudku, pozn.). Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že OR PZ v Humennom správcovi dane prípisom ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 oznámilo, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie A. B. za nedovolené podnikanie pod obchodným menom AGRODREVO s.r.o. Zároveň uviedli, že nemôžu správcovi dane zaslať požadované doklady, lebo sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. V prílohe zaslali správcovi dane fotokópiu návrhu na podanie obžaloby z 15.11.2016. (...) ... súd poukazuje na to, že obsahom oboch oznámení a teda toho z 15.11.2016 ako aj toho z 13.06.2018 sú informácie o tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby na pána B. za trestný čin neoprávneného podnikania. Námietka žalobcu, že až z odpovede z 13.06.2018 sa dozvedel, že pán B. konal v mene jeho dodávateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o., a teda neoprávnene podnikal tým, že vystupoval ako osoba konajúca v mene tejto spoločnosti, celkom zjavne vo vzťahu k plynutiu subjektívnej lehoty podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku neobstojí. Z pohľadu súdu je podstatné to, že žalobca v pozícii oznamovateľa trestného činu už 15.11.2016 disponoval informáciou o tom, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že pán B. neoprávnene podnikal, za čo mu bolo vznesené obvinenie. Aj keď v tomto oznámení nie je výslovne uvedené, že pán B. neoprávnene konal v mene dodávateľa žalobcu a teda spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., uvedené samo o sebe neznamená, že už v tomto okamihu žalobca nevedel, že konal za spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. a že o tejto skutočnosti sa nepochybne a preukázateľne dozvedel až v roku 2018 z odpovede z 13.06.2018. resp. z protokolu z daňovej kontroly. Uvedené je potrebné vnímať a vyhodnotiť v súvislosti s podaným trestným oznámením, keď žalobca podal dňa 29.05.2015 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa konajúceho v mene spoločnosti AGRODREVO, s.ro.. V reakcii na toto jeho trestné oznámenie mu bolo 15.11.2016 oznámené, že pán B. neoprávnene podnikal a že v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi žalobcom a spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. došlo. Žalobca sa teda nepochybne už v tomto okamihu dozvedel o prípadných nových skutočnostiach relevantných pre podanie návrhu na obnovu konania. (...) Od uvedeného okamihu preto žalobcovi začala plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 Daňového poriadku. Už v čase oznámenia z 15.11.2016 mohol v návrhu na povolenie obnovy konania relevantne označiť ako dôkaz vyšetrovací spis, keďže v tom čase už mu muselo byť zrejmé, že ním uvádzané „nové skutočnosti“ boli predmetom zisťovania OČTK ...“

30. Nad rámec, v interakcií na už uvedené, správny súd sumarizuje, že v tomto kontexte neobstojí žalobná námietka žalobcu, že žalobca sa o tom, že konanie pána B. je potrebné považovať za konanie spoločnosti AGRODREVO s.r.o. mal dozvedieť až z oznámenia OR PZ v Humennom z 13.06.2018, pretože tak, ako už bolo uvedené, toto konštatovanie OČTK je potrebné vnímať nadväzne na trestné oznámenie žalobcom podané 29.05.2015 na neznámeho páchateľa konajúceho v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o., práve v dôsledku preskúmavania oznámenia ktorého bolo žalobcovi už 15.11.2016 od OR PZ v Humennom oznámené, že pánovi B. bolo vznesené obvinenie a taktiež bol podaný návrh na podanie obžaloby s doplnením, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. skutočne došlo. Teda neobstojí, ak žalobca bude obsah listu OR PZ v Humennom z 15.11.2016 vytrhávať z kontextu skutkového deja v snahe tvrdiť, že z tohto listu nevyplývali pre neho informácie o ktorých účelovo (v snahe zachovať si lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania) tvrdí, že sa o nich dozvedel až z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018. V danom prípade teda obidva listy OR PZ v Humennom obsahovali vo svojej podstate identickú informáciu, avšak vyjadrenú rôznymi slovami a to, že tým neznámym páchateľom, ktorý mal neoprávnene konať v mene obchodnej spoločnosti AGRODREVO s.r.o. bol pán B., kvôli čomu mu aj bolo vznesené obvinenie a bol podaný návrh na podanie obžaloby voči nemu. Okrem toho správny súd dodáva, že tak vznesenie obvinenia, ako ani podanie obžaloby ešte neznamená deklarovanie viny, keďže táto otázka bude ešte predmetom trestného súdneho konania, takže v tomto smere žalobcovi nemohli o vyššie uvedenej informácii vydať OĆTK „potvrdenie“ v liste z 13.06.2018 so silou nemennej pravdy tak, ako to žalobca mylne uvádza a chápe. Vzhľadom k uvedenému je tak v súlade so zákonom záver žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, že od 24.11.2016, kedy na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove v inej veci žalobcu, žalobca ako dôkaz predložil zmienený list od OR PZ v Humennom z 15.11.2016, čím je objektívne preukázaná vedomosť žalobcu o v tomto liste uvedených informáciách, do 14.11.2018, kedy žalobca

podal návrh na povolenie obnovy konania, skutočne uplynula subjektívna 6 mesačná lehota na podanie tohto návrhu. Nad rámec, správny súd, na verifikovanie uvedeného záveru žalovaného, ešte dopĺňa, že z, do súdneho konania žalobcom predložených fotokópií zápisníc z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-305/2-VYS-HE vo veci prešetrovania trestného oznámenia žalobcu vyplýva, že v tomto trestnom konaní bol ako svedok v pozícii poškodeného vypočutý aj predseda predstavenstva žalobcu C. D. a to už dňa 18.09.2015 a následne ešte aj v dňoch 24.06.2016; 20.04.2018 a 21.05.2018, keďže znakom tak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa a a po prekvalifikovaní skutku, aj znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa , a) a a je spôsobená škoda. Z uvedeného, ako aj z predložených zápisníc o výsluchu poškodeného je zrejmé, že žalobca si v označenom trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, a teda ako poškodený v trestnom konaní mohol a mal na ochranu svojich záujmov využívať svoje procesné oprávnenia uvedené v cit. a to aj cit. „... nazerať do spisov a preštudovať ich, ... Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania.“, využitím procesných práv ktorých, sa žalobca mohol o skutočnostiach uvedených tak v liste OR PZ v Humennom z 15.11.2016, ako aj v liste OR PZ v Humennom z 13.06.2018 dozvedieť aj skôr. V uvedenom kontexte neobstojí námietka žalobcu, že o informáciách, ktoré žalobca označil za nové a kvôli ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania, sa nemohol dozvedieť skôr, ale až z listu OR PZ v Humennom z 13.06.2018, pretože nemal mať prístup k trestnému spisu. Pričom teoreticky, aj v prípade pravdivosti žalobcom uvedeného (čo však nie je daný prípad), by stále platilo žalovaným ustálené, že objektívne by existencia vedomosti (t.j. existencia internej znalosti preukázateľnej navonok iba objektívnymi okolnosťami) žalobcu, o informáciách uvedených v liste OR PZ v Humennom z 13.06.2018, bola u žalobcu už skôr a to už z listu OR PZ v Humennom z 15.11.2016, ktorý ako dôkaz predložil na pojednávaní Krajského súdu v Prešove dňa 24.11.2016 tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí žalovaný.

31. Aj keď po ustálení už uvedeného, t.j po ustálení, že navrhovateľ podal svoj návrh na povolenie obnovy konania oneskorene, sa už tak správca dane a ani žalovaný nemuseli zaoberať skúmaním, (i) či žalobcom pre obnovu konania uvádzané dôvody sú alebo nie sú z hľadiska ich charakteru (obsahu) dôvodmi novými, t.j. takými, ktoré síce existovali už aj počas pôvodného daňového konania, obnovy ktorého sa žalobca dovolával a len vyšli najavo až po jeho skončení a nemuseli skúmať ani to (ii) či tieto dôvody by súčasne boli spôsobilé ovplyvniť zmenu pôvodného rozhodnutia [viď bod 38. skoršieho rozsudku správneho súdu č. k. -132 z 13.02.2024], finančné orgány sa aj napriek tomu, vo svojich rozhodnutiach venovali aj uvedeným. Na margo uvedeného tak správny súd podotýka, že na to, aby určitá skutočnosť bola spôsobilou vyvolať obnovu konania musí spĺňať súčasne (kumulatívne) obidve uvedené podmienky a to jednako sa musí jednať o skutočnosť ktorej „novosť“ spočíva v tom, že novo vyšla najavo až po skončení pôvodného konania, aj keď už počas neho existovala a nie v tom, žeby novo vznikla až po skončení pôvodného konania a súčasne, táto novo najavo vzídená skutočnosť nesmie byť samoúčelnou, ale musí byť spôsobilou ovplyvniť skoršie rozhodnutie z pôvodného konania. Podľa záverov správcu dane a aj žalovaného, žalobcom označená informácia o tom, že trestne stíhaný pán B. mal neoprávnene konať v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o. a teda, že jeho konanie je treba považovať za konanie označenej spoločnosti, nie je ani skutočnosťou novo vzídenou po skončení pôvodného konania č. 21105941/2015 počas ktorého by existovala a jednako, nie je ani informáciou spôsobilou privodiť zmenu rozhodnutia č. 21105941/2015 z 28.10.2015. Na tomto mieste, keďže sa jedná už a vecné posúdenie dôvodov uvádzaných žalobcom na povolenie obnovy konania, ktoré posúdenie, ako už bolo uvedené, po ustálení oneskorenosti podania tohto návrhu je už nepodstatným, správny súd iba naviac podotýka, že skúmanie „novosti“ žalobcom uvádzaného dôvodu, resp. informácie o trestnom stíhaní pána B. v súvislosti s jeho konaním v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o., ako aj skúmanie schopnosti tejto informácie mať vplyv na zmenu rozhodnutia zo skoršieho konania by bolo opodstatneným v prípade včasného podania návrhu na povolenie obnovy konania, čo však nie je tento prípad. V súvislosti s otázkou „novosti“ vyššie uvedenej informácie (o vznesení obvinenia pánovi B. z dôvodu jeho neoprávneného podnikania v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.) vo vzťahu ku skoršiemu daňovému konaniu, ktoré právoplatne skončilo 18.11.2015 a ktorého obnovy sa žalobca dovolával, správny súd iba nad rámec podotýka, že za účelom vecného ustálenia, či táto skutočnosť existovala už počas skoršieho daňového konania a teda či ju eventuálne, keby v priebehu tohto skoršieho konania vyšla aj najavo, objektívne mohol a mal správca dane zohľadniť a teda či jej „novosť“ spočíva v tom, že iba

vyšla neskoro najavo, t.j. až po skončení skoršieho daňového konania, by bolo potrebným zaoberať sa aj vyšetrovacím spisom v interakcii s procesnými oprávneniami žalobcu ako osoby poškodenej v trestnom konania, bez zavinenia ktorého by touto informáciou nebolo možné argumentovať už aj v skoršom daňovom konaní. Okrem toho, ak by aj bolo ustálené, že teda vyššie uvedená informácia má charakter „novosti“, t.j. že sa jedná o informáciu, ktorá tu síce existovala už aj v priebehu skoršieho daňového konania a len vyšla najavo až po jeho skončení bez zavinenia žalobcu a správcu dane, bolo by nevyhnutným skúmať, či súčasne (kumulatívne) táto informácia by bola spôsobilou aj vecne otriasť rozhodnutím zo skoršieho konania a až v tomto štádiu by mohol byť relevantným tak názor Krajského súdu v Prešove, ktorý predmetnú informáciu mal v inom súdnom konaní sp. zn. týkajúcom sa žalobcu vyhodnotiť ako pre vec nemajúcu význam, ale hlavne by až v tomto štádiu bol relevantným názor veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. z 18.05.2021. Totižto tak, ako už bol aj správny súd v bode 41. svojho skoršieho rozsudku č. k. -132 z 13.02.2024 uviedol, v označenom rozhodnutí veľký senát najvyššieho súdu riešil cit. „... hmotnoprávne posúdenie samotnej veci, teda nároku na priznanie alebo nepriznanie odpočtu DPH. Avšak v tomto prejednávanom prípade súd neriešil priznanie/ nepriznanie odpočtu DPH, ale posudzoval, či správne vydal správca dane procesné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a či je toto rozhodnutie zákonné. Z tohto dôvodu súd na uvedené rozhodnutie neprihliadol.“

32. Napokon v spojitosti so žalobcom tvrdenou novou skutočnosťou odôvodňujúcou podľa neho povolenie obnovy konania, ktorou by malo byť rozhodnutie SD EÚ vo veci C-277/14, správny súd na doplnenie svojej argumentácie vo svojich skorších rozhodnutiach dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.04.2015 podľa ktorého cit. „Zmyslom a účelom inštitútu obnovy konania podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní a poplatkov je umožnenie prelomenia účinkov právoplatnosti rozhodnutia v prípadoch, ak existovali v čase rozhodovania v pôvodnom konaní skutočnosti a dôkazy, ktoré sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka (a súčasne, ak by boli uplatnené mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia). Podľa názoru ústavného súdu ústavne konformnému výkladu tohto ustanovenia v daňovom konaní zodpovedá taký jeho výklad, pokiaľ ide „o skutočnosti“ a „dôkazy“, ktorý uvažuje o skutočnostiach a dôkazoch v rovine skutkovej, a nie v rovine právneho posúdenia veci. Skutočnosťou alebo dôkazom môže byť preto iba právna skutočnosť, nie právne posúdenie (hodnotenie) iných právnych skutočností (orgánom štátu). Pokiaľ takto právne posúdil vec aj najvyšší súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že podmienkou obnovy konania je iba príslušná „skutková okolnosť, alebo dôkaz“, jeho výklad nemožno považovať za ústavne neudržateľný. Pre úplnosť možno uviesť, že na rozdiel od ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní a poplatkov iba ustanovenie § 51 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní a poplatkov prisudzuje význam z hľadiska podmienok obnovy konania (následnému odlišnému) právnemu posúdeniu skutkových okolností veci, avšak robí tak iba v prípade, ak iný príslušný orgán rozhodol inak o posúdení predbežnej otázky Zákonnosť daňovej kontroly sťažovateľa však nepatrilo predbežne posudzovať inému orgánu než žalovanému, resp. správcovi dane (rozhodnutie v pôvodnom konaní nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky iným orgánom).“

33. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou žalobcu napádaného rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, ktorými žalobca nebol ukrátený na svojich právach, preto s poukazom na , správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

35. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

36. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ v spojení s v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).