Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-10C/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: W.. W. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozef Dobrovič, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: X/ I. T., rod. T., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. T. XXX, XXX XX T.S., 2/ C.. B. C., rod. Y., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX G. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 19.07.2019 domáhal, aby súd určil, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres C., obec G., k.ú. G., ako parcela registra „E“, parc. č. XXXXX, Trvalý trávny porast o výmere 374 m2, so spoluvlastníckym podielom 2/24. Návrh odôvodnil tým, že Žalovaný 1/ bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. G., ako parcela registra „E“, parc. č. XXXXX, Trvalý trávny porast o výmere 374 m2, so spoluvlastníckym podielom 2/24 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalovaný 1/ tento svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti predal Kúpnou zmluvou zo dňa 8.1.2019 G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: G. XXX. Kúpna zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností pod V - 19/2019 dňa 12.3.2019. G. Y. následne o dva týždne od povolenia vkladu daroval predmetnú nehnuteľnosť žalovanej 2/ darovacou zmluvou vloženou do katastra nehnuteľností pod E. - XXX/XXXX dňa 17.5.2019. V čase kedy žalovaný 1/ predával nehnuteľnosť G. Y. boli ďalšími podielovými spoluvlastníkmi Slovenská republika s podielom 16/24, N. T. s podielom X/XX, G. T. s podielom 2/24 a žalobca s podielom 2/24. Ani jednému z týchto spoluvlastníkov neponúkol žalovaný 1/ svoj podiel na odkúpenie, napriek ich zákonnému predkupnému právu. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 2/24, nakoľko pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a G. Y. bolo porušené predkupné právo podľa . Žalobca sa touto žalobou dovoláva neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, na základe čoho sa táto stala neplatnou s účinkami od počiatku (ex tunc). Preto ani G. Y. nemohol previesť nehnuteľnosť darovacou zmluvou na žalovanú 2/ v zmysle zásady „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má). V dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a G. Y. ako kupujúcim, je neplatná aj darovacia zmluva medzi G. Y. ako darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou. Neplatnosť predmetných zmlúv je nutné riešiť ako predbežnú otázku. Bez určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/, nemôže žalobca ako podielový spoluvlastník dosiahnuť zhodu zápisu so skutočným stavom, vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 1/ a G. Y., ex tunc, pričom podľa Katastrálneho zákona sa údaje zapísané v katastri považujú

za hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Zmena v zápise môže nastať len na základe rozhodnutia súdu, keďže preukázanie dovolania sa neplatnosti žalobcom, nie je pre kataster žiadnym spôsobom záväzné.

2. Žalovaný 1/ v podaní došlým súdu dňa 04.11.2019 uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby som nadobudol ako dedičstvo s ostatnými cca 60 parcelami. Všetky parcely, ktoré som mal ako dedičstvo som mal záujem predať. Tieto parcely mali rozličnú bonitu, hodnotu, vel'kosť a rôzne podiely som v nich vlastnil. Z uvedeného dôvodu som bezpodmienečne trval na prevode všetkých parciel naraz, a to s cieľom zjednodušenia prevodu, nechcel som venovať čas prípadným ďalším prevodom, plateniu daní z neprevedených pozemkov Preto som mal ako základnú podmienku pre akéhokoľvek kupujúceho, stanovenú podmienky, že musí kúpiť všetky parcely naraz. V uvedenom zmysle som komunikoval aj priamo so žalobcom, nakoľko žalobca mal záujem o kúpu konkrétnej parcely, ktorá je aj predmetom tohto súdneho sporu. Žalobcovi som všetky parcely na kúpu ponúkol, síce ústne ale ponúkol, spoločne s parcelou, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca však odmietol kúpiť všetky parcely a preto odmietol kúpiť aj parcelu, ktorá je predmetom sporu. Nakoľko ja som voči žiadnemu ďalšiemu záujemcovi nezmenil podmienku predaja, pričom pán G. Y., bol ochotný kúpiť všetky parcely, tak som mu všetky parcely aj predal za rovnakých podmienok ako som ich ponúkal aj žalobcovi. Som toho názoru, že ako vlastník mám právo si určiť rovnako ako výšku cenu, tak aj ostatné podstatné podmienky predaja, ktorou v tomto prípade bola podmienka že kupujúci kúpi všetky parcely. Z uvedeného dôvodu mám za to, že žalobca nesplnil a podmienku, ktorú som ako vlastník stanovil a preto žalobca nemá mať právo sa domáhať nadobudnutia len niektorej časti, o ktorú má on záujem. Som toho názoru, že predkupne právo žalobcovi zaniklo a žalobca nemá právo určovať čo z môjho majetku kúpi a čo nie. Žiadam aby súd žalobu žalobcu zamietol.

3. Žalovaný 2/ v podaní došlým súdu dňa 04.11.2019 uviedol, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnosti od svojho brata G. Y., nar.: XX.XX.XXXX (ďalej len „Darca“), a to z právneho dôvodu darovania (Modus). Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti je písomná darovacia zmluva zo dňa 19.03.2019 (Titulus), ktorá je platná a účinná. Vecné vlastnícke právo k Nehnuteľnosti bolo v prospech Žalovanej vložené do katastra nehnuteľností s účinkami ku dňa 17.05.2019, čím vznikli účinky absolútneho vecného práva pôsobiaceho erga omnes. Žalovnaá trvá na tom, že neporušila žiaden právny predpis, nakoľko a) ku dňu podpisu Darovacej zmluvy zápis vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, v katastri nehnuteľností nesporne svedčal Darcovi, b) uzavretím Darovacej zmluvy neprišlo k porušeniu predkupného práva žiadneho zo spoluvlastníkov, nakoľko v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Darca nemal povinnosť ponúknuť predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nakoľko Nehnuteľnosť prevádzal na blízku osobu. Žalovaná je sestrou Darcu, teda jeho súrodencom a v súlade s kogentným ustanovením je nevyvrátiteľne blízkou osobou, c) Údaje katastra sú záväzné pre všetkých a neexistuje akákoľvek zákonná povinnosť Žalovanej skúmať nadobúdacie tituly a/alebo stav uplatnenia predkupného práva jej právnymi predchodcami. Ďalej poukázala, že a) porušenie predkupného práva podielového spoluvlastníka nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale spôsobuje výlučne jeho podmienečnú platnosť (tzv. relatívna neplatnosť), b) Absolútna neplatnosť vzniká až riadnym dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu, čo je podmienkou, ktorá musí byť splnená pre stratu platnosti právneho úkonu, c) Do momentu dovolania sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, úkon je platný so všetkými jeho zákonnými účinkami, a teda aj s účinkom riadneho prevodu vlastníckeho práva, d) Žalobca sa nepochybne, do času vkladu vlastníckeho práva v prospech Žalovanej, absolútnej neplatnosti nedovolal voči tým právnym úkonom, voči ktorým bol na to údajne oprávnený, e) Voči Žalovanej Žalobca nie je oprávnený sa dovolávať akejkoľvek neplatnosti alebo inak spochybňovať jej právne postavenie, nakoľko Darca ani Žalovaná nepochybne neporušili žiadne Žalobcovo predkupné právo. Na základe vyššie uvedeného je potom zrejmé, že Žalovaná riadne nadobudla vlastnícke právo od skutočného vlastníka, keďže v čase podpisu Darovacej zmluvy boli (a aj v súčasnosti sú) všetky zmluvy, na základe ktorých nadobudli právni predchodcovi Žalovanej vlastnícke právo k Nehnuteľnosti, platné. Z toho dôvodu je Darovacia zmluva nepodmienečne platná a Žalovaná je riadnou vlastníčkou Nehnuteľnosti. Žalovaná ďalej uvádza, že otázka nadobúdania vlastníckeho práva na základe relatívne neplatného úkonu zmluvy bola už riešená v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil, že právny úkon odvodený od relatívne neplatného právneho úkonu je nevyhnutné považovať za úkon platný, aj keď príde k následnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti predchádzajúceho úkonu. Uvedené bolo judikované v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011 sp. zn. nasledovne: „Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho

dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.“ Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Ku dňu vyhlásenia rozsudku na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G., okres C., bola v podielovom spoluvlastníctve vedená nehnuteľnosť pozemok parcela číslo XXXXX, parcela registra „R., trvalý trávny porast o výmere 374 m2. Podieloví spoluvlastníci boli vedení nasledovne: X. D. O., podiel 16/24, 2. Žalovaný 2/, podiel 2/24, X. N. T. (SPF), podiel 2/24, X. G. T. (SPF), podiel 2/24, 5. žalobca, podiel 2/24,

6. Dňa 8.1.2019 Žalovaný 1/ ako pôvodný spoluvlastník svoj podiel 2/24 na vyššie uvedenej nehnuteľnosti predal Kúpnou zmluvou G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: G. XXX.

X. G. Y. následne o dva týždne od povolenia vkladu daroval predmetnú nehnuteľnosť svojej sestre - žalovanej 2/ darovacou zmluvou vloženou do katastra nehnuteľností pod E. - XXX/XXXX dňa 17.5.2019.

8. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, či došlo k porušeniu predkupné práva a či sa ho žalobca účinne dovolal.

9. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že bol v podielovom spoluvlastnícke nehnuteľnosti so žalovaným 1/. Tvrdí, že žalovaný 1/ mu neponúkol svoj podiel na odpredaj a to i napriek tomu, že vedel, že o túto nehnuteľnosť má záujem. On sa dozvedel o prevode až keď to nadobudla jeho sestra, to je žalovaný 2/ a to cez katasterportal. Vie, že pán Y. previedol svoj podiel na sestru cca po 2 týždňoch. Na otázku súdu, môžete sa vyjadriť, odkiaľ máte list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G. zo dňa 29.01.2019, kde ešte vlastníkom je vyznačený pán T. a je tam vyznačená plomba, žalobca odpovedal, Toto som stiahol ja.

10. Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

11. Podľa § 40a cit. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 140, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

12. Podľa § 603 ods. 1, 2 a 3 cit. zák. predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

13. Podľa § 525 ods. 1 cit. zák. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

14. Podľa § 604 cit. zák. predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.

15. Podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo

k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

16. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa procesnou podmienkou konania a to, či je splnený predpoklad naliehavého právneho záujmu na určenie, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres C., obec G., k.ú. Priepasné, ako parcela registra „R., parc. č. XXXXX, Trvalý trávny porast o výmere 374 m2, so spoluvlastníckym podielom 2/24.

18. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu; jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol nakúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči navrhovateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne, ktoré z týchto riešení zvolí. (por. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: zo dňa 08.11.2012)

19. Žalobca si nezvolil ani jednu z vyššie uvedených možností, ale priamo žiadal určiť vlastnícke právo k podielu v prospech žalovaného 1/. Existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil tým, že bez určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/, nemôže žalobca ako podielový spoluvlastník dosiahnuť zhodu zápisu so skutočným stavom v katastri nehnuteľností. S týmto právnym záverom žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko ak by sa žalobca rozhodol žalovať neplatnosť právnych úkonov, tak pri vyhovení takémuto žalobnému návrhu by sa obnovili zápisy do katastra nehnuteľností s poukazom na § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, samozrejme za podmienky, že by stranami v spore boli by všetci účastníci týchto úkonov, teda stranou v spore mal byť bol označený aj G. Y., nar.: XX.XX.XXXX. Keďže žalobca takto nepostupoval, nemôže mať právny záujem na tom, aby vlastnícke právo patrilo niekomu inému ako je on sám, nakoľko pri vyhovení takejto žaloby by sa jeho postavenie nijako nezmenilo.

20. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že ak by súd zistil, že došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k G. Y., bolo potrebné preukázať, že dotknutý spoluvlastník sa dovolal relatívnej neplatnosti tohto úkonu voči tejto osobe. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa dovolával relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy len touto žalobou, teda tento úkon doteraz ani nesmeroval voči pôvodnému spoluvlastníkov G. Y., nakoľko nie je stranou v spore. Z týchto dôvodov možno uzavrieť, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a teda súd jeho návrh bez ďalšieho zamietol.

21. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak by aj súd dospel k záveru, že na tejto žalobe má žalobca naliehavý právny záujem, bolo na ňom, aby preukázal, že žalovaný 2/ nebol dobromyseľný, resp. v tomto smere mal žalobca navrhovať dôkazy. Nie je povinnosťou žalovaných bez námietky žalobcu predkladať dôkazy o tom, že žalovaný 2/ bol alebo nebol dobromyseľný. Keďže žalobca takto nepostupoval, za použitia sudcovskej koncentrácie voči stranám sporu, súd pri meritórnom posúdením by vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: , v ktorom sa konštatovalo, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca musel

vedieť, že G. Y. predáva svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti a bolo právom ale aj povinnosťou žalobcu reagovať včas.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , v spojitosti s tak, že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100, %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).