Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/203/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcov 1./ L. S., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, 2./ Ľ. S., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, 3./ M. Ž., J.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX H., zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanej O. H., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, zast. JUDr. Stanislav Súlety, advokát so sídlom Nám. SNP 1, 086 01 Bardejov, o určenie, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade a jej zosnulého manžela, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, okres Bardejov, obec S., katastrálne územie S., na LV č. XXX, parcela CKN číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parcela CKN číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade L. S., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX, XXX XX S. a jej zosnulého manžela S. S.H., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. S. XXX, XXX XX S..

II. Žalobkyne v 1. až 3. rade m a j ú voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Tunajšiemu súdu bola dňa 04.11.2011 doručená žaloba, ktorou sa právny predchodca žalobkýň a žalobkyňa v 1. rade domáhali voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. V žalobe dôvodili tým, že na základe rozhodnutia Okresného národného výboru - finančný odbor v Bardejove, č. XXX/XX-XX/II-I., zo dňa 13.02.1976 o pridelení pozemku do osobného užívania, im bol pridelený pozemok vo vlastníctve štátu v správe Štátnych lesov Košice, o výmere XXX m2, podľa D. XX/ X, k. ú. S.. Tento pozemok im odovzdal správca tak, že z oboch strán bol ohraničený už postaveným plotom s tým, že takto ohraničený pozemok je totožný s pozemkom č. 78/4, o výmere XXX m2. Pozemok bol vyznačený v Geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX. Žalobcovia takto pridelený pozemok nerušene užívali do roku 2002. Na pozemku si postavili rodinný dom, hospodársku budovu, žumpu a rozvody kanalizácie. V roku 2002 sa žalobcovia rozhodli vymeniť schátraný pôvodný plot, ktorý bol postavený ešte Štátnymi lesmi Košice pred pridelením pozemku. V tomto čase žalovaná začala spochybňovať vlastnícke právo žalobcov, keď tvrdila, že žalobcovia nemôžu postaviť nový plot na pôvodnej hranici ako starý plot, pretože tento už bol podľa nej postavený na pozemku, ktorý kúpili od Lesov SR jej právni predchodcovia. Žalobcovia tvrdili, že pôvodný plot tvoril hranicu medzi parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov a parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorej právni predchodcovia kúpili nehnuteľnosť od Lesov SR asi v roku 1990, pričom od toho času až do roku 2002 neboli medzi stranami žiadne nezhody. Následne v roku 2002 Lesy SR, odštepný podnik Bardejov, dal vytýčiť hranice pozemkov a na základe toho boli zistené nedostatky v užívaní parciel KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX boli od parcely č. XXX/X odčlenené parcely XXX/

X o výmere 9 m2 a XXX/XX o výmere 47 m2. Ide o parcely, ktoré žalobcovia v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi nerušene užívali od roku 1976. Na parcele č. XXX/X žalobcovia postavili hospodársku budovu a na parcele č. XXX/XX postavili žumpu a kanalizáciu. Žalobcovia sa až nedávno dozvedeli, že žalovaná je na LV č. 762 vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, a to parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2 a parcely č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2. Žalobcovia uviedli, že spĺňajú všetky predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to nakladanie s vecou ako vlastnou v dobrej viere, že im vec patrí, uplynutie 10-ročnej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Aj napriek tomu, že žalobcovia sa považujú za vlastníkov veci, v záujme zachovania dobrých susedských vzťahov sa so žalovanou chceli dohodnúť a chceli jej vyplatiť finančnú kompenzáciu. Žalovaná to však odmietla. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcovia odôvodnili tým, že hoci sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, v katastri nehnuteľností je na LV č. XXX zapísaná ako vlastníčka žalovaná. A preto len na základe rozhodnutia súdu bude možné v katastri nehnuteľností dosiahnuť zmenu zápisu. Na základe toho sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, okres Bardejov, obec Malcov, katastrálne územie Malcov, na LV č. XXX, parcela CKN číslo XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parcela CKN číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 29.03.2012, v ktorom uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedla, že žalobcovia nadobudli parcelu EN XX/X o výmere 798 m2 do osobného užívania v roku 1976. Na tento účel bol vytvorený Geometrický plán Strediskom Geodézie Bardejov zo dňa 30.09.1975. V ňom boli hranice pozemku vyznačené železnými kolíkmi, a nie plotom, ako tvrdia žalobcovia. Parcela EN XX/X vznikla odčlenením od parcely mpč. XX/a, vedenej v pozemkovonižnej vložke č. XXX, v EN vedená ako KN XX/X v správe Československé štátne lesy v celosti. Parcela mpč. XX/a bola o výmere 3.299 m2 ako jeden celok, z ktorého sa prideľovali občanom do užívania pozemky na výstavbu rodinných domov. Podľa vtedajšieho pozemok na výstavbu rodinného domu nemohol byť väčší ako 800 m2. Žalobcom bol pridelený pozemok o výmere 798 m2, v súčasne dobe po prečíslovaní má táto parcela č. CKN XXX/ X výmeru 787 m2. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 1986 boli jej matke a jej súrodencom dané Východoslovenskými štátnymi lesmi do vlastníctva parcely EKN č. XXX M. XXX/X. Hranice týchto parciel určil geometrický plán zo dňa 20.02.1986, kde je uvedené, že nové hranice boli v prírode označené plotom a kovovými trúbkami. Podľa žalovanej bol plot v tom čase postavený správne na hranici pozemkov. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 03.10.1990 žalovaná od svojej matky a jej súrodencov nadobudla do vlastníctva parcely EKN č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X. Žalovaná zastáva názor, že žalobcovia postavili rodinný dom na svojom pozemku, ale hospodársku budovu už posunuli do jej pozemku, a to bez jej súhlasu a stavebného povolenia. Keď v roku 1990 išla žalovaná s manželom stavať rodinný dom, jej rodičia zistili, že žalobcovia majú postavený plot v jej pozemku, na čo ich jej otec upozornil. Z Geometrického plánu z roku 1986 podľa žalovanej vyplýva, že žalobcovia mali postavený plot na hranici pozemkov, pričom ani ona, ani jej rodičia im nedali súhlas na užívanie jej časti parcely. Preto podľa nej žalobcovia nemôžu byť dobromyseľní. O ich nedobromyseľnosti svedčí podľa žalovanej aj to, že pri stavbe žumpy a hospodárskej budovy nepožiadali o stavebné povolenie, pričom ani jedna z týchto stavieb nie je osadená súbežne s ich rodinným domom, ale sú posunuté do jej parcely. O stavebné povolenie nežiadali zjavne preto, lebo vedeli, že stavby posúvajú do cudzieho pozemku. V roku 2011 prebiehali medzi stranami rokovania, ktoré strana žalobcov neakceptovala. Žalovaná argumentovala tiež tým, že vydržanie bolo v zmysle vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Žalovaná uviedla, že sporné parcely žalobcovia neužívajú oprávnene, prihradili si ich bez súhlasu. Ich hranice boli vykolíkované v roku 1976 a žalobcovia postavili plot na hranici. V roku 1986 bola určená hranica jej parcely plotom a kolíkmi. Ak by bola hranica v roku 1986 vymedzená nesprávne, geodet by na to upozornil. V roku 2002 bol vytvorený nový geometrický plán, ktorý podľa vyjadrenia žalovanej potvrdil, že žalobcovia zasiahli do jej parcely o viac ako 2 metre. Od tej doby žalobcov neustále na to upozorňujú. Na základe toho navrhla, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobcovia podali do konania vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 13.06.2012, v ktorom uviedli, že Štátne lesy Košice odovzdali žalobcom ohraničený pozemok s tým, že plot tvorí hranicu pozemku. V roku 1976 išlo o novo postavený plot, ktorým Štátne Lesy Košice oddelili parcelu vo výmere 798 m2, ktorá bola pridelená žalobcom, a to od parciel vo vlastníctve štátu a správe Štátnych Lesov Košice. To, že žalobcovia nemali pochybnosť, že pridelená parcela o výmere 798 m2, podľa EN XX/X je totožná s oplotenou parcelou, ktorú fyzicky prevzali, preukazuje to, že vzdialenosť medzi plotom suseda p. S. a

plotom postaveným Štátnymi lesmi zodpovedá vzdialenosti vyznačenej na geometrickom pláne č. XXX- XXXX-XX zo dňa 29.10.1975. Až geometrickým plánom v roku 2002 bolo zistené, že žalobcovia užívajú nehnuteľnosť po plot, ktorý je postavený na pôvodnej parcele XXX/X, ale zároveň aj to, že v rovnakej vzdialenosti ako je vzdialenosť medzi hranicou pozemku XXX/X a plotom má na pozemku žalobcov postavený plot a pozemok užíva sused p. S.. Je zrejmé, že chybu pri zameraní a oplotení urobili Štátne lesy Košice ešte v roku 1976. O dobromyseľnosti žalobcov svedčí aj to, že na sporných nehnuteľnostiach postavili hospodársku budovu, kanalizáciu a žumpu, a to ešte predtým, než sa žalovaná stala vlastníčkou susednej parcely, pričom vo vzťahu k uvedeným stavbám v stavebnom konaní vlastník bezprostredne susediaceho pozemku nemal výhrady. Žalobcovia tvrdia, že plot postavili ešte Štátne lesy Košice, pričom poukázali na list zo 16.10.2002, v ktorom právny predchodca žalovanej potvrdzuje, že plot bol postavený lesným závodom. Podľa názoru žalobcov geometrický plán z roku 1986 potvrdzuje, že nové hranice pre právnych predchodcov žalovanej boli vytýčené plotom postaveným v roku 1976. Tvrdenie žalovanej, že žalobcovia boli v roku 1990 upozornení na to, že plot je postavený na pozemku jej právnych predchodcov, sú nepravdivé, nakoľko nerušený stav trval do roku 2002.

5. K vyjadreniu žalobcov zaujala stanovisko žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 31.07.2012, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že žalobcovia v roku 2002 písomne požiadali žalovanú o kúpu užívaných parciel, svedčí o ich nedobromyseľnosti. Tvrdenie, že im Lesy odovzdali oplotený pozemok, sa nezakladá na pravde a dnes sa to už nedá dokázať. Štátne organizácie nikdy neodovzdávali oplotené pozemky. Aj podľa geometrického plánu z roku 1975 hranice boli určené kolíkmi. Dom žalobcov, ktorí stavali v roku 1976, je postavený asi 1m od hranice pozemku žalovanej, žumpa a hospodárska budova, ktorú žalobcovia stavali neskôr, sú postavené mimo úrovne domu, na parcele žalovanej. To podľa názoru žalovanej dokazuje, že žalobcovia tieto stavby stavali na cudzom pozemku (Štátne lesy Košice), ktorý bol v tom čase voľný. Žalovaná dodala, že celú dobu platila obci daň z nehnuteľností. Tiež uviedla, že žalobcovia nepredložili žiadne stavebné povolenie na žumpu a hospodársku budovu. Pokiaľ ide o výzvu žalovanej zo dňa 16.10.2002, preto boli žalobcovia vyzvaní, aby kovové tyčky vrátili lesnému závodu, pretože oni sami tvrdili, že tieto patria lesnému závodu. Podľa žalovanej to nepotvrdzuje, že plot postavil lesný závod.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.08.2015 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili súhlas so znaleckým posudkom č. 9/2015 a dodali, že znalec zakreslil v posudku polohu plota postaveného pracovníkmi štátnych lesov, ktorý tvoril užívaciu hranicu pozemkov od roku 1975. Znalec podľa nich potvrdil, že na hranici pozemkov žalobcov a žalovanej nie je iný plot ako plot z roku 1975. To podľa nich vyvracia aj tvrdenia žalovanej, že v roku 1986 bol postavený plot na hranici pozemku a tiež tvrdenia svedkov S. A. a D. A., že v roku 1986 tam žiadne oplotenie nebolo. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2017 žalobcovia zotrvali na doterajšej argumentácii a vzhľadom na úmrtie žalobcu v 1. rade S. S., navrhli zmenu petitu žaloby. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.06.2017 žalobcovia zopakovali, že plot, ktorý tvorí hranicu stavali štátne lesy, a nie oni. Podľa ich názoru svedkovia S. A., D. A. M. Z. H. vypovedali tendenčne, a to v rozpore s geometrickým plánom z roku 1986. Tiež zdôraznili, že do roku 2002 nikto vlastníctvo žalobcov nespochybňoval a že žiadosť o odkúpenie parcely z roku 2002 nemohla pretrhnúť plynutie vydržacej doby. Podaním doručeným súdu dňa 02.02.2018 žalobcovia navrhli pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom S. S.. Podaniami doručenými súdu dňa 23.05.2018 a 10.07.2018 žalobcovia navrhli pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade a nebohého S. S.. Žalobcovia si uplatnili aj trovy konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 08.01.2013 žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložila geometrický plán na zameranie domu žalobcov z roku 1981, z ktorého podľa nej vyplýva, že pri dokončení domu plot ešte nebol postavený, čím rozporovala dobromyseľnosť žalobcov. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 28.02.2013 žalovaná opätovne poprela dobromyseľnosť žalobcov, keď uviedla, že aj zo žalobcami predložených stavebných povolení, aj z geometrického plánu na zameranie domu, museli títo vedieť, že vo vzdialenosti 1m od domu je hranica ich pozemku a to čo užívajú nad rámec, užívajú neoprávnene. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj v podaní doručenom súdu dňa 31.05.2017 namietala dobromyseľnosť žalobcov, pričom dodala, že ak by novovytvorená parcela č. XX/X v čase jej vzniku, v roku 1975 bola ohraničená existujúcim plotom, bolo by to v geometrickom pláne uvedené. Žalovaná sa domnievala, že v čase, keď žalobcovia v roku 1984 stavali drobné stavby, tieto posunuli do „voľného“ pozemku v správe československých štátnych lesov, teraz parcely žalovanej

CKN č. XXX/X. Podľa názoru žalovanej žalobcovia nenaplnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, predovšetkým nesplnili predpoklad dobrej viery. Okrem toho poukázala na žiadosť žalobcov o odkúpenie parcely z 28.10.2002, čo má podľa jej názoru za následok stratu dobromyseľnosti. Vyslovila tiež názor, že závery znalca nemajú žiadny vplyv na skúmanie a preukázanie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V podaní doručenom súdu dňa 11.09.2018 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu namietala pripustenie zmeny žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom žalobcovi v 1. rade. Takýto petit podľa nej nezodpovedá hmotnému právu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 22.05.2012, 18.10.2012, 15.01.2013, 15.04.2013, 11.04.2017, 07.05.2018, 07.11.2018. Na pojednávaní dňa 15.01.2019 súd vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý bol v rámci odvolacieho konania zrušený a vec bola vrátaná tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na pojednávaní dňa 23.07.2020 súd opätovne rozhodol vo veci samej tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania.

9. V priebehu sporu žalobca v 1. rade zomrel dňa 30.04.2017, a preto súd uznesením zo dňa 19.02.2018 pokračoval v konaní s dedičmi po nebohom - žalobkyňami v 2. a 3. rade.

10. V priebehu konania súd pripustil návrh na zmenu žaloby, naposledy uznesením č. k. -236 zo dňa 09.11.2018, ktorou žalobcovia žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, okres Bardejov, obec Malcov, katastrálne územie Malcov, na LV č. XXX, parcela CKN číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parcela CKN číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade L. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S. a jej zosnulého manžela S. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. S. XXX, XXX XX S..

11. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. -243 zo dňa 15.01.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná dňa 01.03.2019. V odvolaní namietala dobrú vieru žalobcov, že im vec patrí. V tejto súvislosti poukázala na geometrický plán z 30.09.1975, z ktorého vyplýva, že nové hranice parcely EN XX/X boli označené železnými kolíkmi. To podľa jej názoru nezodpovedá tvrdeniu žalobcov, že im bol pridelený pozemok, ktorý bol z dvoch strán ohraničený plotom s tým, že takto ohraničený pozemok je totožný s pozemkom č. XX/X o výmere 798 m2. Tiež poukázala na stavebné povolenie pre žalobcov pri drobnej stavbe z roku 1984, podľa ktorého mali žalobcovia drobnú stavbu postaviť vo vzdialenosti 1m od terajšieho pozemku žalovanej, čo nedodržali. Aj to podľa jej názoru preukazuje ich nedobromyseľnosť. Okrem toho žalovaná vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie nedostatky v jeho odôvodnení.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 12.03.2019. Tvrdili, že v konaní preukázali, že plot, ktorý do dnešného dňa stojí na užívacej hranici medzi nehnuteľnosťami strán sporu, bol postavený ešte v roku 1976. Zo znaleckého posudku podľa žalobkýň vyplýva, že plot pokračuje aj mimo samotnú užívaciu hranicu medzi stranami sporu. Fragmenty plota zadokumentované v znaleckom posudku preukazujú, že plot postavil niekto, kto ním mal v úmysle oddeliť svoj pozemok od pozemku, ktorý dával do osobného užívania iným osobám. Išlo o štátne lesy, čo potvrdili aj svedkovia v konaní. Skutočnosť, že žalobkyne nedodržali minimálnu vzdialenosť od susedného pozemku pri drobnej stavbe dokazuje ich dobromyseľnosť, lebo žalobcovia boli presvedčení, že hranicu medzi pozemkami tvorí plot. Rozpor medzi užívacím a vlastníckym stavom bol zistený až v roku 2002. Žalobkyne zastávajú názor, že list, ktorým ich právny predchodca chcel odkúpiť parcelu žalovanej nespochybňuje ich dobromyseľnosť, ale je snahou o mimosúdne vyriešenie sporu.

14. O odvolaní žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -283 zo dňa 06.02.2020, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v závere rozhodnutia konštatoval, že „rozhodujúcou skutočnosťou bude posúdenie toho, či mohli byť žalobcovia dobromyseľní vo vzťahu k užívaniu sporných nehnuteľností a ak súd prvej inštancie dôjde k záveru, že v čase, kedy vstúpili do

držby predmetných nehnuteľností boli hranice nehnuteľností v prírode označené plotom, ktorý nemusel zodpovedať prideleným pozemkom a táto výmera nebola taká veľká, aby sa to dalo zistiť bez bližšieho premeriavania, bude dôvodné opäť žalobe vyhovieť“.

15. Súd vykonal dokazovanie obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, výsluchmi strán sporu, svedeckými výpoveďami, rozhodnutím ONV Bardejov o pridelení pozemku do osobného užívania z 13.02.1976, geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XX a súvisiacimi listinami, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXX, k. ú. Malcov, geometrickým plánom č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX, zmluvou zo 16.04.1986 uzavretou medzi Východoslovenskými štátnymi lesmi Košice a právnymi predchodcami žalovanej, notárskou zápisnicou N 377/90, Nz 419/90, výpisom z LV č. XX, k. ú. Malcov, žiadosťou žalobkyne v 1. rade o odkúpenie parcely z 28.10.2002, výzvami žalovanej na vypratanie parcely zo 16.10.2002 a 23.05.2004, oznámením Lesov SR na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej (č.l. 57-58), geometrickým plánom z r. 1981 na zameranie domu žalobcov (č.l. 61), stavebnými povoleniami a kolaudačným rozhodnutím týkajúcimi sa rodinného domu žalobcov a drobných stavieb žalobcov (č. l. 66-73), znaleckým posudkom č. 9/2015 znalca Ing. Andreja Tarasoviča, úmrtným listom S. S. (č.l. 162), oznámením notára JUDr. Hamaru o okruhu dedičov po nebohom žalobcovi v 1. rade (č.l. 176-177), uznesením o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu v 1. rade, uzneseniami o pripustení zmeny žaloby (č. l. 197-198, 230-231, 236-237), rozsudkom tunajšieho súdu z 15.01.2019, odvolaním žalovanej spolu s prílohami, vyjadrením žalobcov k odvolaniu, uznesením Krajského súdu v Prešove zo 06.02.2020, č. k. , ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Poukázal na geometrický plán zo dňa 30.09.1975, v ktorom je uvedené, že oplotenie je tam odčlenené železnými kolíkmi. Týmto geometrickým plánom bola odčlenená parcela, následne po výstavbe oplotenia v r. 1976 bola odovzdaná žalobcom. Tiež poukázal na geometrický plán z roku 1986, v ktorom je uvedené oplotenie kovovými trubkami. Podľa jeho názoru ide o totožné oplotenie ako to, ktoré bolo postavené v r. 1975-76. Toto oplotenie nebolo posúvané, stojí tam dodnes. Aj s poukazom na závery znaleckého posudku č. 9/2015 uviedol, že žalobcovia nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, v dostatočne dlhej dobe tak, že k nim nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. Poukázal na to, že žalobcovia, resp. ich právny predchodca užívali sporné nehnuteľnosti na základe rozhodnutia ONV zo dňa 13.02.1976. Prvé nezhody medzi žalobcami a žalovanou vznikli až v roku 2002, čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Podľa ich názoru dobromyseľnosť žalobcov bola v konaní preukázaná, a to jednak predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami strán a svedkov, ktoré sú v rozpore so svedeckými výpoveďami a výpoveďami strán protistrany. Zároveň poukázal na závery znaleckého posudku, kde znalec jednoznačne uviedol, že na užívacej hranici nikdy nebol postavený iný plot, len ten jeden, pričom žalobcovia tvrdia, že pozemok nadobudli do užívania ohraničený, z jednej strany susedom a z druhej strany Štátnymi lesmi. Tiež poukázal na to, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že plot bol postavený v roku 1975 a z toho vyplýva, že ho dali postaviť Štátne lesy. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, žalobcovia poukázali aj na výmeru sporných parciel, ktoré tvoria cca 6% z celkovej výmery, ktorá im bola daná pôvodne do užívania, pričom ide o takú nepatrnú časť, že žalobcovia nemali dôvod premeriavať im pridelenú plochu. Okrem toho argumentoval aj obrázkom č. 3, 4. strana znaleckého posudku č. 9/2015, z ktorého vyplýva, že aj sused oproti cez cestu rovnako ako žalobcovia, považoval plot postavený v roku 1975 za svoju vlastnícku hranicu. Preukazuje to umiestnenie garáže na obrázku č. 3, z ktorého vyplýva, že novo zameraná vlastnícka hranica prechádza jeho nehnuteľnosťou. Popieral, aby svedecké výpovede navrhnuté ich stranou boli spochybňované, pričom dodal, že šlo o ľudí, ktorí poznali miestne pomery, chodili pomáhať stavať dom žalobcov, zatiaľ čo právni predchodcovia žalovanej nehnuteľnosť nadobudli až v roku 1986. Na základe toho navrhli žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať im proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

17. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach. Potom, čo žalobca v 1. rade zomrel a žalobcovia navrhovali zmenu petitu v znení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom, namietal nesúlad tohto petitu s hmotným právom. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom právny zástupca žalovanej uviedol, že sa nedomnieva, aby v konaní bolo preukázané, že plot stavali Štátne lesy. Podstatným v tomto spore je, či v roku 1976, keď pozemok bol pridelený do užívania strany žalobcov, bolo oplotenie postavené, alebo ako bol pozemok ohraničený. Tu poukázal na rozpornosť výpovedí strany žalobcov, ktorí tvrdili, že oplotenie postavené bolo, zatiaľ čo výpovede navrhnuté žalovanou stranou obsahovali tvrdenia o tom, že oplotenie postavené

nebolo. Zároveň poukázal, že najobjektívnejšou sa podľa jeho názoru javí výpoveď svedka S. O. na pojednávaní dňa 18.10.2012, ktorý uviedol, že oplotenie sa robilo v čase, keď už dom žalobcov stál, pričom stavebné povolenie na rodinný dom je z roku 1977. Okrem toho dodal, že tento svedok S. O. dňa 18.10.2012 uviedol, že V. M. Q. stavali oplotenie len pre žalobcov. Súčasne poukázal na geometrický plán z roku 1975, č. l. 46 spisu, na ktorom je uvedené, že nové hranice boli označené železnými kolíkmi. Okrem toho poukázal na to, že obe parcely, ktorých určenia vlastníckeho práva sa strana žalobcov domáha, predstavujú celkovo výmeru 56 m2, čo podľa jeho názoru nie je zanedbateľná plocha, keďže ide o plochu 2 m x 28 m. Doplnil, že hospodárska budova, ktorú žalobcovia postavili v roku 1984 podľa stavebného povolenia, mala lícovať hranicu s rodinným domom, avšak sa tak nestalo, a preto aj toto zistenie rozporuje dobromyseľnosť žalobcov. O ich nepoctivosti podľa jeho názoru svedčí aj skutočnosť, že ďalšia hospodárska budova je postavená na parcele č. XXX/X vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto podľa jeho názoru ide v danom prípade o jednoduché pribratie pozemku bez toho, aby žalobcovia preukázali splnenie predpokladov spôsobilý predmet vydržať. Podľa jeho názoru skutočnosť, že žalobcovia neboli dobromyseľní, preukazuje aj ich žiadosť o odkúpenie sporných parciel zo dňa 28.10.2002, pričom dodal, že do tohto času boli susedské vzťahy dobré, štandardné. Zároveň spochybnil svedecké výpovede navrhnuté stranou žalobcov, a to pre ich príbuzenský pomer. Poukázal aj na listinný dôkaz založený v spise č.l. 57-58, kde Lesy SR nevedeli poskytnúť požadované doklady týkajúce sa stavby oplotenia, na ktoré sa odvoláva strana žalobcov. Na základe toho navrhol, aby súd žalobu zamietol pre nesplnenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

18. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 22.05.2012 uviedla, že v roku 1974 nadobudli pozemky od Lesov o výmere cca 795 m2, celý tento pozemok bol ohradený. V roku 2002 sa snažili urobiť nové oplotenie, pričom zistili, že sú tam posunuté pozemky. Od roku 2002 doposiaľ nové oplotenie postavené nebolo. Zo strany Lesných závodov boli ostatným susedom odpredané pozemky bez oplotenia, bez ohraničenia, jedine ich pozemok bol oplotený. Uviedla, že čo sa týka stavby hospodárskej budovy a iných stavieb, držali sa oplotenia, mysleli si, že oplotenie je hranica pozemku. Keď v roku 1976 získali pozemky, tieto boli ohraničené z dvoch strán, a to z jednej strany Lesmi a z druhej strany mal už sused taktiež urobené oplotenie. Od roku 1976 do roku 2002 neboli problémy s nehnuteľnosťami. Až v roku 2002 nastali problémy, a to v čase, keď sa snažili o nové oplotenie.

19. Pôvodný žalobca v 1. rade S. S. na pojednávaní dňa 22.05.2012 v rámci výsluchu uviedol, že sa stotožňuje s výpoveďou žalobkyne, že je pravdou, že v roku 1976 nadobudli predmetné nehnuteľnosti a do roku 2002 neboli žiadne problémy, tieto nastali až v roku 2002 pri výstavbe nového oplotenia. Na týchto nehnuteľnostiach majú postavenú hospodársku budovu a žumpu o výmere cca 34 m2. Tiež uviedol, že v 90-tych rokoch sa na túto tému nebavil s otcom žalovanej.

20. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 15.01.2013 ešte v postavení svedka uviedla, že od štyroch rokov býva v Malcove. Pamätá si, že tam bola veľká záhrada, z cesty viedla brána, následne tam bolo aj oplotenie, cez ktoré kŕmila srnku. Čo sa týka nadobudnutia nehnuteľnosti zo strany jej rodičov, odkúpili to od Lesov SR v roku 1976 o výmere 798 m2. Pokiaľ ide o oplotenie, pravdepodobne to stavali zamestnanci lesov. Podľa jej vyjadrenia plot nebol nikdy prestavovaný, ani posúvaný. V čase, keď predmetné nehnuteľnosti kupovali jej rodičia, z rozprávania vie, že oplotenie tam už bolo a posúvané nebolo. Pokiaľ ide o sporné parcely, tieto užívajú žalobcovia. Je tam hospodárska budova, žumpa. Podľa jej vedomostí bol rodinný dom postavený v r. 1979 a hospodárska budova bola postavená v r. 1984. K tomu, z akého dôvodu nie je hospodárska budova zarovno s rodinným domom uviedla, že ani ostatní susedia nemajú hospodárske budovy postavené zarovno s domom.

21. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní dňa 15.01.2013 ešte v postavení svedka uviedla, že v rodinnom dome bývala od roku 1979, pričom sa tam presťahovali, keď mala 3 roky. S rodičmi žila do r. 1996, keď sa vydala. Na týchto nehnuteľnostiach je v súčasnej dobe hospodárska budova, žumpa a odpad. Nehnuteľnosti nadobudli jej rodičia pravdepodobne od Lesov SR. V čase, keď to rodičia nadobudli, oplotenie tam už bolo, prestavované alebo posúvané nebolo. Čo sa týka ostatných susedov, S. M. S. mali oplotenie, následne nehnuteľnosti nadobudli jej rodičia, a to s oplotením.

22. Žalovaná na pojednávaní dňa 22.05.2012 uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, cíti sa byť vlastníčkou sporných nehnuteľností, a to parcely XXX/X o výmere 9 m2 a parcely č. XXX/XX o výmere 47 m2, ktoré spolu s inými nehnuteľnosťami nadobudla od svojej matky v roku 1990. V roku 2002 zastavila žalobcov pri snahe o nové oplotenie, nakoľko sa snažili o nový betón, chodili po jej parcele. V roku

2002 už bola na sporných nehnuteľnostiach postavená hospodárska budova a žumpa. Žalovaná dodala, že so stavbou rodinného domu začala v roku 1991. V tom čase tam už bolo staré pletivo. Ohľadom tohto problému mali so žalobcami v novembri 2011 stretnutie na Obecnom úrade v Malcove. Sporné nehnuteľnosti žalovaná toho času neužíva, staré betónové oplotenie je odstránené a parcela je bez oplotenia.

23. Svedok S. O. na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k stranám, pričom mal vedomosť o tom, že lesy odovzdali žalobcom pozemky, nevedel presne uviesť, o akú výmeru sa jednalo. V období roku 1976 vykonával funkciu lesníka, mal na starosti len les. Ohľadom týchto pozemkov nemal žiadnu právomoc a nevedel uviesť, či v čase stavby rodinného domu to bolo oplotené, ale domnieval sa, že oplotené to bolo až neskôr. Pokiaľ ide o stavbu oplotenia medzi pozemkami žalobcov a žalovanej uviedol, že tam videl dvoch robotníkov, nevie presne uviesť, v ktorom období to bolo. Oplotenie sa robilo v čase, keď už stál dom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či lesy odovzdávali oplotené pozemky. Pokiaľ ide pána V. M. Q., títo dvaja stavali oplotenie len pre žalobcov.

24. Svedok Z. S. na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedol, že pôvodný žalobca v 1. rade S. S. je jeho bratanec. Svedok uviedol, že v r. 1970 získal nehnuteľnosti od lesov, avšak iné parcely o výmere cca 8 árov. V r. 1971 začal stavať rodinný dom a stavbu ukončil v r. 1973. Po ňom staval rodinný dom p. S. a následne rodina žalobcov. Čo sa týka jeho parciel, tieto boli zo strany lesného závodu okolíkované a ohraničené, takto ich následne prevzal. Čo sa týka ostatných parciel, takisto to malo byť zrealizované. Realizovalo to oddelenie technických služieb resp. oddelenie malé stavby, a to konkrétne osoby p. V., Q. M. S.. Čo sa týka parcely žalobcov, túto vymeral a ohradil lesný závod, avšak nevedel sa vyjadriť, v ktorom období to bolo. Podľa vyjadrenia svedka bolo oplotenie zrealizované predtým, než bol postavený rodinný dom. O prestavbe oplotenia nemal vedomosť. Pokiaľ ide o spor medzi žalobcami a žalovanou, podľa jeho vedomostí tam pred 3 - 4 rokmi boli niečo premeriavať zo strany lesov. Podľa jeho vedomostí hranicu medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej tvorilo oplotenie, ktoré zrealizovali lesy.

25. Z výpovede svedka S. A. na pojednávaní dňa 18.10.2012, ktorý je otcom žalovanej, bolo zistené, že čo sa týka výmery, má vedomosť, že žalobcovia majú mať 798 m2, pričom tieto pozemky získali od lesov. Vyjadril sa, že to, čo žiadajú žalobcovia, je nad rámec toho, čo im bolo pridelené. K odovzdaniu pozemkov zo strany Lesov v prospech rodiny žalobcov sa nevedel vyjadriť, dodal, že až v r. 1986 došlo k zámene pozemkov. Čo sa týka sporných parciel, na týchto sú postavené hospodárske budovy. Nevedel však uviesť kto ich postavil a ani v akom období k tomu došlo. Čo sa týka odčlenenia od parciel žalobcov, svedok uviedol, že žiadne oplotenie tam nebolo. V čase, keď chcel pozemok odovzdať dcére, bol na mieste geodet, ktorý zistil, že žalobcovia zaberajú do ich pozemku cca 2 metre po celej dĺžke pozemku. V tom čase tam už bolo postavené oplotenie, avšak kedy k tomu došlo, uviesť nevedel. Svedok uviedol, že oplotenie medzi spornými parcelami malo byť postavené niekedy v období rokov 1986 - 1990. V čase, keď bol pridelený pozemok zámenou, oplotenie tam nebolo žiadne.

26. Svedkyňa D. A. na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedla, že žalovaná je jej dcérou. Vypovedala, že v roku 1983 získala na základe zámennej zmluvy od lesného závodu pozemky. Oficiálne to bolo notársky overené až v r. 1986. Následne „lesáci to mali vymerať“. V tom čase, keď došlo k zámennej zmluve v r. 1986 tam žiadne oplotenie nebolo. Následne v r. 1990, keď to chceli odovzdať dcére, ktorá mala tam stavať rodinný dom, zistili, že rodina žalobcov zaberá do ich pozemkov cca 2 m po celej dĺžke. O tomto ich mal informovať geodet. To oznámili ústne aj rodine žalobcov. V r. 2002 chceli žalobcovia stavať nové oplotenie, ale oni im to neumožnili, pretože zasahovali do ich pozemku. Na to ich aj upozornili. Svedkyňa uviedla, že oplotenie malo byť postavené do ich parcely, pôvodne sa jednalo o parcelu 205/4, z ktorej boli vytvorené dve parcely, a to XXX/X M. XXX/XX.

27. Svedok Z. H. na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedol, že mama žalovanej je jeho sestra. Uviedol, že v čase, keď jeho sestra získala pozemky od lesov, oplotenie tam nebolo. V súčasnej dobe je tam zbúraný plot. Obdobie, v ktorom bol postavený starý plot, nevedel uviesť.

28. Svedok Ján Glovňa na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že žalobkyňa v 1. rade je jeho sestrou. V roku 1976 získala jeho sestra s manželom nehnuteľnosti od Lesov SR. Nevedel sa vyjadriť k výmere, ale uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase už oplotené. Chodieval sestre pomáhať so stavbou rodinného domu, žumpy a hospodárskej budovy, kdeže je murárom. Žalobcovia tam postavili posledný dom, predtým tam už domy boli postavené. Podľa svedka jeho sestra s manželom odkupovali

od Lesov SR posledný pozemok. Čo sa týka oplotenia, je pôvodné, nehýbalo sa s ním, sú tam stĺpiky a pletivo a bolo postavené Lesmi SR.

29. Svedok Z. A. na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že žalobkyňa v 1. rade je jeho sestrou. Uviedol, že niekedy v roku 1976 - 1977 jeho sestra s manželom kúpili pozemky na výstavbu rodinného domu. V tom čase bolo oplotenie v zadnej časti, aj popri ceste. V súčasnosti je oplotenie len v zadnej časti. Toto oplotenie mali pravdepodobne realizovať pracovníci Lesov SR. Od zakúpenia pozemku až do r. 2002 sa s oplotením nemanipulovalo.

30. Svedkyňa E. H., ktorá je sestrou žalobkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedla, že žalobcovia zakúpili pozemok od Lesov SR za účelom výstavby rodinného domu. V r. 1977 sa už tam vozil materiál. V tom čase mala 17 rokov. Uviedla, že pozemok bol už v tom čase oplotený po oboch stranách po dĺžke. Žalobcovia stavali rodinný dom ako poslední. Ostatné domy tam už boli postavené. V aktuálnom období sa žalobcovia snažili o nové oplotenie, dosiaľ tam bolo staré.

31. Svedok Z. X. na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že s dcérou žalobkyne v 1. rade sú kmotrovci. Pamätá si, že keď mal okolo 10 rokov, tak žalobcovia začali stavať rodinný dom, ostatné domy tam už boli postavené. Poslední stavali žalobcovia. Pamätá si, že pozemok, ktorý žalobcovia nadobudli od Lesov SR, bol zo všetkých strán oplotený, a to už v čase, keď začali stavať rodinný dom. Oplotenie mali realizovať pracovníci Lesov, a to p. S., K.. V., ďalších si nepamätá. Podľa vedomostí svedka nebolo realizované nové oplotenie, v takom stave, v akom ho žalobcovia nadobudli, je až doposiaľ.

32. Svedok Z. H., manžel žalovanej, na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že v roku 1990 jeho manželka zdedila pozemok po rodičoch. V tomto období pozemok zameral geodet p. Baran zo Zborova. V danom čase otec žalovanej upozornil žalobcov na to, že hranica medzi pozemkami nie je v súlade. Ďalej sa to však neriešilo. Mal vedomosť o tom, že žalobcovia pozemok kúpili od Lesov SR, mohlo to byť maximálne 8 árov. V čase výstavby rodinného domu žalobcovia podľa jeho vyjadrení uviedli, že oplotenie realizovali Lesy SR „za dve fľaše alkoholu“. Nevedel uviesť, či pozemok bol oplotený už v čase, keď ho kúpili žalobcovia.

33. Rozhodnutím Okresného národného výboru, finančný odbor v Bardejove zo dňa 13.02.1976 číslo XXX/XX-XX/II-I., bol žalobkyni v 1. rade a jej nebohému manželovi S. S., podľa č. 40/64 Zb., pridelený do osobného užívania k výstavbe rodinného domu, zriadenie záhradky, pozemok podľa EN XX/X, katastrálne územie Malcov, o výmere 798 m2, vo vlastníctve československého štátu, v správe Štátnych lesov Košice.

34. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. S., Q. S., okres Bardejov vyplýva, že žalovaná je okrem iného vlastníčkou parciel registra „C“ 205/9 o výmere 9 m2, zastavané plochy a nádvoria a č. XXX/XX o výmere 47 m2, zastavané plochy a nádvoria. Z predložených listinných dôkazov, napr. geometrického plánu z roku 1981 na zameranie domu žalobcov a geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 15.07.2002 je zrejmé, že žalobcovia, aktuálne žalobkyňa v 1. rade, je vlastníčkou susediacej parcely č. XXX/3, čo nebolo medzi stranami sporné.

35. Z Geometrického plánu č. 762-0379-75 zo dňa 30.09.1975 vyhotoveného Strediskom geodézie Bardejov, týkajúceho sa rozdelenia - oddelenia parcely č. 78/4, vyplýva, že nové hranice boli označené: „žel. kol.“

36. Z Výkazu Výmer ku Geometrického plánu č. 762-0379-75 na rozdelenie parcely č. XX/X vyplýva, že parcela XX/X o výmere 798 m2 bola vytvorená z mpč. parcely 94/a zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k. ú. Malcov, resp. EN parcely č. XX/X o výmere 3.299 m2, vo vlastníctve Československých štátnych lesov n. p., v užívaní Štátnych lesov.

37. Dňa 07.04.1977 pod číslom Výst. 789/77-248 vydal Okresný národný výbor v Bardejove - odbor výstavby a územného plánovania Stavebné povolenie pre pôvodného žalobcu v 1. rade na stavbu rodinného domu na parcele EN XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Malcov. V rozhodnutí bola uložená podmienka, aby sa stavba osadila 1m od hranice susedného pozemku zo západnej strany a na 10 m od osi MK cesty.

38. Dňa 24.09.1979 pod číslom Výst. 3487/79-1168 vydal Okresný národný výbor v Bardejove - odbor výstavby a územného plánovania Kolaudačné rozhodnutie pre pôvodného žalobcu v 1. rade k trvalému užívaniu „rod. domku“ v obci Malcov, okres Bardejov, postaveného na parcele č. XX/X, súpisné číslo XXX.

39. Z Geometrického plánu z roku 1981 na zameranie domu žalobcov, postaveného na parcele XXX/X, vyplýva, že nové hranice boli v prírode označené: „múrom“.

40. Miestny národný výbor v Malcove vydal dňa 16.05.1984 pod číslom 109/1984 Stavebné povolenie pre pôvodného žalobcu v 1. rade, na drobnú stavbu dreváreň a chliev na parcele č. XXX/X, k. ú. Malcov. V stavebnom povolení príslušný orgán určil, že stavba bude umiestnená 1m od susedného pozemku, že bude realizovaná svojpomocne prostredníctvom rodinných príslušníkov a bude dokončená do 31.12.1984. V odôvodnení bolo konštatované, že neboli zistené dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby.

41. Z Geometrického plánu č. 243-85-3402-112-85 zo dňa 10.03.1986, vyhotoveného Geodéziou n. p. Prešov, za účelom odčlenenia parciel z pôvodnej mpč. parcely XX/a zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 269, vyplýva, že nové hranice boli označené: „plotom, kov. trúbkami“.

42. Zmluvou zo dňa 16.04.1986, registrovanou Štátnym notárstvom v Bardejove dňa 11.09.1986, Východoslovenské štátne lesy Košice ako správca nehnuteľností odovzdali do vlastníctva M. Š., D. A. M. Z. H., časť mpč. parcely XX/a vedenej v pozemkovoknižnej vložke 269, k. ú. Malcov, vytvorenej geometrickým plánom z 10.03.1986 ako parcela EN č. XXX kult. záhr. o výmere 2.588 m2 a parcela EN č. XXX/X kult. záhr. o výmere 1.413 m, spolu 4.001 m2. Touto zmluvou zároveň menovaní odovzdali do správy Východoslovenských štátnych lesov Košice parcelu č. EN X27, kult. záhr. o výmere 4.001 m2 vedenej na LV č. XXX, na inv. výstavbu dvojlesovne Malcov.

43. Z Notárskej zápisnice sp. zn. N 377/90, Nz 419/90, vyplýva, že M. Š. a Jozef Kramár predali svoje podiely, každý v 1/3, v parcelách vedených na LV č. XXX, k. ú. Malcov, EN 204 a EN 205/4 žalovanej a zároveň Eva Glovňová darovala svoj 1/3 podiel v uvedených parcelách žalovanej. Predmetom toho prevodu boli parcely vytvorené Geometrickým plánom č. D 244-10-25-90/5/90 zo dňa 15.09.1990, EN XXX/X záhrada o výmere 162 m2, EN XXX/X záhrada o výmere 651 m2, EN XXX/X stavebná plocha o výmere 625 m2.

44. Z Geometrického plánu č. 33530386-126/2002 zo dňa 15.07.2002, vyhotoveného Alexander Bucko GEOSPOL na účely oddelenia parcely č. XXX/X M. XXX/X0, vyplýva, že nové hranice boli v prírode označené: „plotom, asfaltovou cestou“.

45. Listom zo dňa 27.05.2002 Lesy SR, š.p., odštepný závod Bardejov, vyzvali žalobkyňu v 1. rade na vyhotovenie geometrického plánu na parcely, ktoré v skutočnosti užíva, pretože boli zistené nedostatky v užívaní parciel KN č. XXX/X, XXX/X. XXX/X, XXX/X, k. ú. Malcov.

46. Listom zo dňa 28.10.2002 žalobkyňa v 1. rade žiadala právneho predchodcu žalovanej o odkúpenie parcely, na ktorej mali žalobcovia postavený odpad vody, žumpu a hospodársku budovu, o výmere 47 m2.

47. Listom zo dňa 16.10.2002 právny predchodca žalovanej vyzval pôvodného (nebohého) žalobcu v 1. rade, aby vypratal parcelu č. XXX/XX z dôvodu, že nie je jej vlastníkom. Tiež mu v liste oznámil, že ak hranicu medzi pozemkami neohraničí, ohradia ju oni, pričom ho vyzval, aby zasypal výkop a vrátil kovové tyčky, ktoré dodal lesný závod. Výzvu na vypratanie parcely zopakovala žalovaná listom zo dňa 23.05.2004.

48. Zo Znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Tarasoviča, odbor geodézia a kartografia č. 9/2015, II. Znalecký posudok (č.l. 124 spisu) vyplýva, že znalec šetrením zistil, že na vlastníckej hranici a ani na užívacej hranici medzi pozemkami strán sporu žiadny pevný plot nestojí. Znalec uviedol, že na obrázku 2. (popis na č.l. 124 a obrázok na č.l. 126 spisu) je zachytený zostatok stĺpika plota (bod A) už na úrovni parcely CKN č. XXX/X za hospodárskou budovou, čo podľa neho preukazuje, že tam bolo oplotenie. Na obrázku č. 3 (č.l. 125 a 126 spisu) znalec konštatoval, že budova oproti pozemku žalobcov za cestou na

parcele CKN č. XXX je taktiež postavená po vtedajší plot a podľa mapy presahuje vlastnícku hranicu. Na str. 6 znaleckého posudku (č.l. 128 spisu) znalec konštatoval, že hospodárska budova žalobcov lícuje s budovou garáže postavenej oproti žalobcom. Znalec ďalej konštatoval, že plot postavený štátnymi lesmi, ktorý v súčasnej dobe existuje len čiastočne, nebol postavený presne na vlastníckych hraniciach, ktoré boli zadefinované v Geometrickom pláne č. 762-0379-75. Tiež uviedol, že tento plot od postavenia po rok 1975 tvoril a tvorí iba užívaciu hranicu pozemkov žalobcov a vtedajších štátnych lesov - neskôr žalovanej (III. Záver, odpoveď na otázku 1.2.). Znalec zároveň uviedol, že na užívacej hranici medzi pozemkami, ktoré užívajú žalobcovia a žalovaná, stojí pletivový plot iba v časti medzi parcelami CKN XXX/X M. XXX/X. V ostatnej časti žiaden plot nestojí (odpoveď na otázku 1.3., III. Záver). V prílohe č. 1 znaleckého posudku (č.l. 130 spisu) znalec červenou farbou zakreslil plot a fragmenty plota na užívacej hranici, ktorá prechádza bodmi A, C, B.

49. Z úmrtného listu pôvodného žalobcu v 1. rade súd zistil, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX.

50. Z oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Jána Hamaru, , zo dňa 10.07.2017 (č.l. 177) vyplýva, že po nebohom S. S. sú oprávnené dediť ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine deti a manželka poručiteľa, a to žalobkyne v 1. až 3. rade.

51. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

52. Podľa účinného do 30.06.2016, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

53. Podľa a ods. 1 účinného od 01.04.1983, Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

54. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

55. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

56. Podľa aktuálneho , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

57. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

58. Podľa 134 ods. 1, 3 a 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

59. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992, Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

60. Podľa , Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

61. Podľa , Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

62. Súd konštatuje, že prioritne skúmal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe.

63. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.03.2009).

64. Súd zastáva názor, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keďže v okolnostiach tohto prípadu je určovacia žaloba najvhodnejším právnym prostriedkom ochrany ich práv a nenastoľuje situáciu, ktorá by znamenala množenie ďalších súdnych sporov. Rozhodnutie súdu o žalobe na určenie práva je spojené s právnymi následkami znamenajúcimi odstránenie spornosti práva a odstránenie právnej neistoty. Žalobcovia argumentovali, že len na základe rozhodnutia súdu bude možné dosiahnuť v katastri nehnuteľností zmenu zápisu vlastníckeho práva. S uvedeným argumentom sa súd stotožnil, čo ho viedlo k záveru o preukázaní naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.

65. Súd konštatuje, že medzi stranami bolo sporné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k sporným parcelám vydržaním. Žalovaná totiž popierala dobromyseľnosť držby žalobcov, že im vec patrí a tvrdila, že pozemok, ktorý bol žalobcom odovzdaný do osobného užívania v roku 1976, nebol oplotený a podľa nej žalobcovia zabrali cudzí pozemok, ktorý v čase stavby hospodárskej budovy a žumpy v roku 1984 bol „voľný“, keďže patril štátu. V súčasnej dobe sporné nehnuteľnosti sú jej vlastníctvom, ku ktorým nadobudla vlastnícke právo titulom kúpy a darovania v roku 1990. Žalovaná taktiež tvrdila, že k prerušeniu vydržacej doby došlo v októbri 2002, keď ich žalobcovia žiadali odpredať sporné parcely. Žalobcovia však naproti tomu tvrdili, že Štátne lesy im dali do užívania už oplotený pozemok, ktorý nerušene v domnení, že im v ohradenom rozsahu patrí, pokojne a nepretržite užívali od roku 1976 do roku 2002.

66. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva je aj vydržanie. K zákonným predpokladom vydržania patria, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov a v neposlednom rade je to spôsobilosť predmetu vydržania, ktorým môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec.

67. Nevlastník veci sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký právny titul (iný ako vlastnícky) a prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul. Rozlišujúcim kritériom, či ide o držbu oprávnenú, alebo neoprávnenú je dobrá viera držiteľa v

tom, že mu držaná vec patrí, resp. jej absencia. Existencia dobrej viery, t.j. dôvodné presvedčenie držiteľa, sa posudzuje objektívne. Ustanovenie vyžaduje, aby oprávnený držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe a za ktorých držba prebiehala. Nejde tu teda o to, že niekto bol v konkrétnej situácii skutočne v dobrej viere, že mu vec patrí, ale o to, či okolnosti daného prípadu nasvedčujú, že sa niekto správal ako oprávnený držiteľ. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa podľa ( Zb, účinný od 01.01.1951 do 31.03.1964) a súčasného právneho stavu musela, resp. musí byť daná počas celého plynutia vydržacej doby. V prípade pochybností platí vyvrátiteľná právna domnienka, že ide o držbu oprávnenú.

68. V konaní, v ktorom ide o posúdenie oprávnenosti držby, sú často dané skutočnosti umožňujúce s istou mierou presvedčivosti zdôvodniť ako dobrú vieru, tak jej nedostatok. Rozhodnutie vo veci je tak v zásade na úvahe súdu, ktorá však musí byť riadne odôvodnená, a najmä sa musí vysporiadať so všetkými významnými skutočnosťami, svedčiacimi pre existenciu objektívnej dobrej viery, prípadne ju vyvracajúcimi (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

69. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. vyplýva: „Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti chyby držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Nie je možné stanoviť jednoznačné hľadisko na posúdenie, aký pomer plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok. Každý prípad treba posúdiť individuálne. Oprávnenú držbu nemožno vylúčiť ani v prípade, ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery pozemku kúpeného, výnimočne aj viac (napríklad ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru v neprehľadnom teréne, alebo držiteľ bol do omylu uvedený znalcom)“.

70. Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. zo dňa 27.08.2019 zaoberal otázkou kolízie formálneho a materiálneho poňatia veci, ktorá sa týkala vydržania vlastníckeho práva k „zabudnutej“ parcele, ktorá bola právnym predchodcom žalovanej spolu s oplotením ďalších nehnuteľností prenechaná príslušnými orgánmi do osobného užívania a následne predaná žalovanej ako súčasť nehnuteľnosti ohraničenej oplotením, hoci na liste vlastníctva zapísaná nebola. Najvyšší súd v označenom rozhodnutí konštatoval aj toto: „Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. ). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( in fine ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov. , bod 17). Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu 10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky patrí“.

71. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 14.11.2018 okrem iného judikoval: „ ... pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.

72. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právnemu predchodcovi žalobkýň (S. S.) a žalobkyni v 1. rade bol Rozhodnutím Okresného národného výboru, finančný odbor v Bardejove zo

dňa 13.02.1976 číslo 655/76-33/II-Vr, pridelený do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu pozemok - parcela EN č. XX/X, katastrálne územie Malcov, o výmere 798 m2, vo vlastníctve československého štátu, v správe Štátnych lesov Košice. V zmysle v spojení s účinného od 01.01.1992, sa právo osobného užívania pozemku zmenilo na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Súd mal tiež preukázané, že pôvodný žalobca v 1. rade S. S., J.. XX.XX.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX. Súd preto v konaní pokračoval s jeho dedičmi, ktorí sa v spore domáhajú určenia, že sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, patria do zaniknutého a nevyporiadaného BSM.

73. Súd mal tiež preukázané, že vlastníčkou parciel, voči ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, a to parciel registra „C“ XXX/X o výmere 9 m2, zastavané plochy a nádvoria a č. XXX/XX o výmere 47 m2, zastavané plochy a nádvoria, je žalovaná, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXX, k. ú. Malcov, obec Malcov, okres Bardejov.

74. Súd mal tiež preukázané, a to z Geometrického plánu č. 762-0379-75 zo dňa 30.09.1975 vyhotoveného za účelom rozdelenia parcely č. XX/X, že nové hranice boli označené železnými kolíkmi. Z Geometrického plánu č. 243-85-3402-112-85 zo dňa 10.03.1986, vyhotoveného za účelom odčlenenia parciel z pôvodnej mpč. parcely XX/a zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 269, mal súd preukázané, že nové hranice medzi pozemkami boli označené plotom a kovovými trúbkami.

75. Stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu žalobcov na parcele EN XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Malcov, bolo vydané dňa 07.04.1977 a kolaudačné rozhodnutie na užívanie tohto rodinného domu bolo Okresným národným výborom v Bardejove vydané dňa 24.09.1979.

76. Z uvedeného vyplýva, že ešte predtým, než žalobcovia začali stavať rodinný dom, hranice v prírode označené boli. Boli označené železnými kolíkmi, pričom pozdejšie, v roku 1986, už hranice boli vymedzené kovovými trúbkami a plotom.

77. V priebehu konania boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých svedecké výpovede sa rôznili. Svedkovia navrhnutí stranou žalobcov tvrdili (napr. Z.J. A., Z. A., E. H., Z. X.), že Štátne lesy odovzdali do osobného užívania žalobcom už ohradený pozemok. Svedkovia protistrany (napr. S. A., D. A., Z. H.) vypovedali opačne. Svedok S. O., ktorý nebol v žiadnom príbuzenskom pomere k stranám sporu, vypovedal, že nevie, či oplotenie bolo postavené predtým, než sa začal stavať dom žalobcov, ale myslí si, že oplotenie bolo postavené neskôr ako rodinný dom žalobcov. Na inom mieste uviedol, že oplotenie sa robilo, keď už dom stál. Na mieste videl, ale nevedel uviesť obdobie, dvoch robotníkov, a to pána V. M. Q., ktorí plot stavali len pre žalobcov. Protichodne k uvedenej výpovedi vyznieva výpoveď svedka Z. S., ktorý je bratancom pôvodného žalobcu v 1. rade. Ten vypovedal, že on získal nehnuteľnosti od Štátnych lesov v r. 1970, stavbu rodinného domu ukončil v r. 1973, po ňom staval rodinný dom p. S. a následne rodina žalobcov. On dostal od Štátnych lesov pozemok, ktorý bol okolíkovaný a ohraničený. U ostatných susedov to tiež tak malo byť. V zhode so svedkom S. O. uviedol, že oplotenie žalobcov stavali robotníci V., Q. a navyše aj S., ale na rozdiel od svedka O. uviedol, že to bolo ešte predtým, než bol postavený rodinný dom žalobcov.

78. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že svedecké výpovede S. O. a Z. S. vyznievajú najvierohodnejšie spomedzi ostatných, a to z dôvodu neexistencie príbuzenského pomeru medzi svedkom O. a stranami sporu a zároveň pre vzdialenejší príbuzenský pomer medzi svedkom S. a žalobcami. Z obsahu svedeckej výpovede svedka O. však vyplynuli rozpory, keď uviedol, že nevie, či v čase stavby rodinného domu to bolo oplotené, ale zároveň uviedol, že oplotenie sa robilo v čase, keď už stál dom. Obsah svedeckej výpovede Z. S. vyznieva konzistentnejšie bez zjavných rozporov. Súd vyhodnotil výpoveď svedka S. ako výpoveď osoby s miestnou znalosťou a obdobnou skúsenosťou ako žalobcovia, keďže aj tomuto svedkovi bol v rozhodnom období odovzdaný zo strany Štátnych lesov pozemok do osobného užívania, pričom tento pozemok mu bol podľa jeho udania odovzdaný ohraničený. Výpoveď tohto svedka korešponduje aj s tým, čo uvádza Geometrický plán z roku 1975 na odčlenenie parcely č. XX/X, ktorý hranice označil železnými kolíkmi. Skutočnosť, že hranica užívacieho stavu medzi pozemkami žalobcov a žalovanej viedla v línii ako žalobcovia tvrdia, že im pozemok bol odovzdaný, vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 9/2015. Znalec potvrdil, že užívacia hranica prebieha v línii plota a fragmentov plota. Navyše znalec potvrdil, že priebeh tejto línie zachádza aj cez cestu oproti k

susedovi, ktorý má na takto vyznačenej užívacej hranici zhodnej s líniou hospodárskej budovy žalobcov postavenú garáž.

79. Žalovaná argumentovala tým, že už pri vydaní stavebného povolania dňa 16.05.1984 na drobnú stavbu žalobcov (terajšia hospodárska budova a žumpa) príslušný orgán určil žalobcom, že stavba musí byť umiestnená 1m od susedného pozemku. Skutočnosť, že to žalobcovia nedodržali a budovu postavili v menšej vzdialenosti ako 1m od jej vlastníckej hranice, preukazuje ich nedobromyseľnosť. Žalobcovia však tvrdili, že toto zistenie naopak dokazuje ich dobromyseľnosť, keďže sa riadili ohraničením pozemku, ktorý im bol odovzdaný do osobného užívania. Tento argument žalobcov v kontexte vykonaných dôkazov vyznieva logicky.

80. Súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia, resp. ich právny predchodca nadobudli v roku 1976 od Štátnych lesov do osobného užívania pozemok EN č. XX/X, k. ú. Malcov, o výmere 798 m2, ktorý bol v prírode ohraničený. Vzhľadom na uvedené žalobcovia boli v dobrej viere, že im pozemok takto ohraničený patrí. Je nepochybné, že v priebehu znaleckého dokazovania znalec nezistil inú líniu, ktorou by mohlo viesť oplotenie, len tú, ktorá je tvorená plotom a fragmentmi plota. Táto línia zároveň tvorí užívaciu hranicu a pokračuje aj cez cestu oproti na pozemok suseda. Aj toto zistenie potvrdzuje, že takéto hranice zameral a vyznačil niekto odlišný od žalobcov, u ktorých nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mali svoju užívaciu hranicu ťahať a označiť až oproti k ďalšiemu susedovi, ktorého garáž lícuje s hospodárskou budovou žalobcov. Nech už hranice pozemkov boli označené železnými kolíkmi, kovovými trúbkami, či plotom, jednoznačne v čase, keď žalobcovia vstúpili do držby sporných nehnuteľností, hranice označené boli. Aj chronologický sled udalostí, resp. skutočností od roku 1975 do roku 1986 a následne do roku 2002 z hľadiska nepretržitosti vydržacej doby svedčí o tom, že žalobcovia boli vzhľadom na všetky okolností v dobrej viere, že im pozemok v takom rozsahu patrí.

81. Pokiaľ ide o argument žalovanej v podobe predloženia geometrického plánu na zameranie domu žalobcov, súpisné číslo 266, na parcele KN č. XXX/X, k. ú. Malcov, z roku 1981 (č.l. 61), kde sú hranice označené múrom, súd uvádza, že ide o dôkaz, ktorý svedčí o hraniciach objektu, ktorý bol zameraný, a to rodinného domu. Z tohto dôkazu neplynú žiadne dôsledky s dopadom na dobrú vieru žalobcov vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním k sporným parcelám.

82. Okrem toho žalovaná tvrdila, že v roku 1986 bol plot zameraný správne. Pritom znalec v rámci znaleckého dokazovania nezistil v prírode inú líniu plota než tú, ktorú tvrdili aj samotní žalobcovia.

83. Presvedčenie, že žalobcovia, resp. ich právny predchodca boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi aj sporných parciel umocňuje aj zistenie, že celková výmera parcely č. XXX/X M. XXX/XX vo vlastníctve žalovanej činí spolu 56 m2, čo predstavuje len 7 % z plochy, ktorá bola žalobcom odovzdaná do osobného užívania.

84. Hoci žalovaná tvrdila, že žalobcovia boli už v roku 1990 zo strany jej otca upozornení na nedostatky v otázkach vlastníckej hranice, žiaden dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie potvrdzoval, do konania nepredložila. Prvá zmienka o tom, že medzi žalobcami a žalovanou nastali v naznačenom ohľade problémy, pochádza z roku 2002, keď žalobcovia žiadali žalovanú o kúpu týchto parciel.

85. Pokiaľ ide o plynutie vydržacej doby, súd z hľadiska historických súvislostí poukazuje na to, že v uhorskom práve, ktoré platilo na Slovensku do 31.12.1950, sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby boli nasledovné: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa, 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala, teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie, 4. uchopenie sa držby, 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanej zákonom. Podľa uhorského práva nadobudol teda vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju nepretržite v držbe. Musel ju užívať vo svojom mene. Vydržanie sa prerušovalo aj vtedy, keď v priebehu vydržania bola nehnuteľnosť v pozemkovej knihe prepísaná na základe odplatného prevodu na iného. Vydržanie sa však v takomto prípade neprerušilo, ak nový pozemnoknižný vlastník vedel, že doba vydržania plynie, alebo o tom nevedel iba z hrubej nedbanlivosti. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a že je poctivá, opak sa musel preukázať.

86. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby. V prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10 ročná doba, pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskôr uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností, t.j. k 01.01.1961 ( z r. 1950).

87. 0/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Preto bolo potrebné vychádzať z toho, že po 01.04.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 01.04.1964, t.j. za účinnosti predchádzajúceho s účinnosťou od 01.04.1983 bol novelizovaný , na základe ktorého platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Tento zákon zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr než za rok po jeho účinnosti, t.j. 31.03.1984 ( ). Súčasná úprava vydržania zavedená obnovila od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Podľa možno do vydržacej doby podľa započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 01.01.1992.

88. Z uvedeného vyplýva, že podmienka uplynutia vydržacej doby bola u žalobcov splnená, keďže táto trvala od roku 1976 do roku 2002, pričom nebolo preukázané, aby jej plynutie bolo v tomto období narušené.

89. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

90. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa tak, že v celom rozsahu úspešným žalobkyniam priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (na súde prvej inštancie) v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne v zmysle súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.