Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-171-2019.pdf
PDF · 121.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/171/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobkyne: D. E., P.. XX.X.XXXX, Y. Š. XXX, zastúpená JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zaplatenie 4.289,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. januára 2019 č.k. 20Csp/452/2018-93 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.289,55 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.289,55 eur od 24.08.2018 do zaplatenia. Zároveň vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala vydania bezdôvodného obohatenia s tvrdením, že ako spotrebiteľ uzatvorila dňa 1.4.2010 so žalovanou Zmluvu o úvere č. 900100102 (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 300 eur, ktorú sa zaviazala žalovanej vrátiť spolu s poplatkom vo výške 288 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur. Pri podpise zmluvy musela žalovanej taktiež podpísať zmenku v sume 761,81 eur a dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere bola vyhotovená v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g), h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, lebo neobsahovala informáciu o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto sa poskytnutý úver v súlade s § 4 ods. 3 druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal i na tvrdenie žalobkyne, že hoci žalobkyňa poskytnutý úver riadne nesplácala, žalovaná k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou nepristúpila, ale namiesto toho rubopisom previedla podpísanú zmenku na obchodnú spoločnosť CD Consulting s.r.o., ktorá na žalobkyňu podala dňa 28.3.2013 žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, zamietnutú v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/422/2013. Následne zamestnávateľ žalobkyne - obchodná spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o., IČO: 36 199 222, začal v mesiaci november 2016 (mzda za mesiac október 2016) na pokyn žalovanej vykonávať na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8900100102 zrážky zo mzdy žalobkyne, a to až do novembra 2017 (mzda za mesiac október 2017), kedy vykonal poslednú zrážku zo mzdy, pričom od ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľ upustil iba na základe uznesenia Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6.11.2017 sp. zn. 17Csp/491/2017, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a zamestnávateľovi zakázal vykonávať zrážky zo mzdy a z iných príjmov v prospech žalovanej. Celkovo bolo zo mzdy žalobkyne vykonaných 13 zrážok, a to v nasledujúcich dátumoch: dňa 11.11.2016 sumu 478,65 eur, dňa 12.12.2016 sumu 204,36 eur, dňa 12.1.2017 sumu 67,64 eur, dňa 10.2.2017 sumu 417,53 eur, dňa 10.3.2017 sumu 275,06 eur, dňa 12.4.2017 sumu 296,18 eur, dňa 12.5.2017 sumu 448,02 eur, dňa 12.6.2017 sumu 478,65 eur, dňa 12.7.2017 sumu 478,65 eur, dňa 11.8.2017 sumu 404,94 eur, dňa 12.9.2017 sumu 426,98 eur, dňa 12.10.2017 sumu 232,34 eur a napokon dňa 10.11.2017 sumu 380,55 eur, celkom za uvedené obdobie zrazil zamestnávateľ zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej sumu 4.589,55 eur, hoci žalovaná mala nárok len na zaplatenie sumy 300 eur, v časti 4.289,55 eur došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žalovaná odmietla dobrovoľne vydať.
3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovanej, odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zp. zn. 5Cdo/196/2009, 5Obo/52/2010, 7Cdo/353/2014, 4Obo/145/2017, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS 38/2015, ako aj ďalšie rozsudky súdov SR, namietajúcej miestnu nepríslušnosť súdu s tvrdením, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom, lebo žalobkyňa si predmetný úver brala za účelom zamestnania, pričom z jej strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov, majúc súčasne za to, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Súd poukázal i na tvrdenie žalovanej, že suma 4.289,55 eur bezdôvodného obohatenia je tvorená okrem iného aj zo zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, ktorá je uvedená v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zo zákonného úroku z omeškania v celkovej výške 276,64 eur, ktoré žalovanej ako veriteľovi patria v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, trov mediačného konania vo výške 167,27 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 256,42 eur, spolu suma 1.012,33 eur, ktorú nemožno zahrnúť do bezdôvodného obohatenia z titulu určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov.
4. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 1.4.2010 Zmluvu o úvere č. 900100102 (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 300 eur, ktorý sa žalobkyňa sa ju zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 49 eur spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 288 eur, celkom 588 eur. Zistil, že dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, ako i že potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Z bodu 6 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že dlžník je v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Z potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne - spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. zo dňa 24.8.2017 súd zistil, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8900100102 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou sú od 10/2016 realizované zrážky zo mzdy a za obdobie od 10/2016 až 07/2017 bolo zrazených 3.549,68 eur, z opisu mzdového listu za obdobie od 1.8.2017 do 30.9.2017, že žalobkyni zamestnávateľ strhol zrážkami zo mzdy spolu sumu 659,32 eur a z výplatnej pásky za mesiac 10/2017, že zrážky pre nebankový subjekt boli v sume 380,55 eur.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 19 písm. d), § 41, § 42 CSP. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písm. g), h), j), k), § 4 ods. 3 a 4 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli žalovanou vopred pripravenú na formulárovom tlačive spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. 900100102 zo dňa 1.4.2010, pretože žalovaná, ktorá je právnickou osobou poskytujúcou finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, poskytla úver žalobkyni ako fyzickej osobe na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti, pričom samotná skutočnosť, že v úverovej zmluve bol uvedený účel úveru - výkon zamestnania neznamená, že takýto úver bol na takýto účel aj skutočne poskytnutý. Dodal, že žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana tohto zmluvného vzťahu nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, do ktorej sa len dopĺňali jej osobné údaje ako aj údaje týkajúce sa úveru, nemohla ovplyvniť ani výšku poplatku a ani iný obsah zmluvy a žalovaná nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že úver bol skutočne poskytnutý žalobkyni na výkon zamestnania, a preto neprihliadol na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovanou pri jej prvom procesnom úkone a vec prejednal a rozhodol, nakoľko je tu daná osobitná miestna príslušnosť daná na výber s poukazom na ust. § 19 písm. d) CSP. Uzavrel, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, nakoľko v zmluve absentuje údaj o RPMN, úrokovej sadzbe, ako aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a preto je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. takýto úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa čerpala takýto úver. Z úsudku, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prvoinštančný súd vyvodil, že žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť v prospech žalovanej len sumu 300 eur poskytnutého úveru. Vychádzajúc z nesporne preukázanej skutočnosti, že zamestnávateľ žalobkyne - spoločnosť U.S. Steel Košice, s. r. o. zrážkami zo mzdy zrazil žalobkyni zo mzdy za obdobie 10/2016 - 10/2017, t.j. za 13 mesiacov spolu sumu 4.589,55 eur v prospech žalovanej, súd prvej inštancie usúdil, že žalobkyňa prostredníctvom zrážok zo mzdy zaplatila žalovanej o 4.289,55 eur viac ako bola povinná a žalovaná sa o túto sumu bezdôvodne obohatila, nakoľko prijala v takomto rozsahu plnenie bez právneho dôvodu (úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková), a preto uložil žalovanej povinnosť vydať takéto bezdôvodné obohatenie žalobkyni. Obranu žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú s odôvodnením, že zmluvnú podmienku o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá prevyšuje výšku poskytnutého úveru súd považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo zmluvná pokuta 312 eur je vyššia ako bol poskytnutý úver 300 €, takéto dojednanie zmluvnej pokuty navyše nebolo individuálne dojednané, jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť ovplyvniť text Všeobecných podmienok, keďže zmluva o úvere je zmluvou formulárovou. Doplnil, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalovaná nemá nárok ani na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 276,64 eur a ani na náhradu trov mediačného a rozhodcovského konania, ktoré žalovaná nijako v konaní nepreukázala a nepreukázala ani to, že k takémuto konaniu vôbec došlo.
6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 10c Nariadenia a § 3 Nariadenia, v znení platnom do 31.1.2013, výrok o lehote na plnenie aplikáciou § 232 ods. 3 CSP.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal v spore úspešnej žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nevidiac priestor pre aplikáciu § 257 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tiež z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Citovala znenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 1.1.2010 do 10.6.2010, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, žalovaná mala za to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno posudzovať z hľadiska náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto nespadá do režimu spotrebiteľských zmlúv. Zopakovala, že dňa 1.4.2010 uzavrela so žalobkyňou zmluvu o úvere č. 900100102, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver na výkon zamestnania, čo žalobkyňa v zmluve o úvere uviedla a osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel, a preto žalovaná pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom nemusela zisťovať, či žalobkyňa (dlžník) v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere, lebo pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zdôraznila, že v prípade postavenia žalovanej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval, nakoľko ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa, odkazujúc pritom na rozhodnutie ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469), aj Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54. Následne žalovaná citovala znenie § 451 Občianskeho zákonníka a zotrvala na stanovisku, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označila podané odvolanie žalovanej za nedôvodné, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podčiarkla, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkou procesnou obranou žalovanej a zároveň jasne zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, z akého dôvodu dospel k záverom obsiahnutým vo výroku rozsudku. Plne sa stotožnila s posúdením vzťahu zo zmluvy o úvere č. 900100102 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou ako spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Pripomenula, že žalovaná už v priebehu konania na súde prvej inštancie uvádzala, že predmetnú zmluvu nepovažuje za spotrebiteľskú zmluvu, pričom za dôvod, prečo sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, označila zaškrtnutie možnosti, že sa úver poskytuje za účelom výkonu zamestnania. Súd sa s touto obranou žalovanej náležite vysporiadal v odseku č. 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom s tam obsiahnutými dôvodmi sa v plnej miere žalobkyňa stotožnila. Poukázala pritom na svoje vyjadrenie zo dňa 24.10.2018 i na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 27.5.2014 vo veci vedenej pod č. k. 13CoE/41/2014, v ktorom súd uviedol, že „v zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má. Preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.“, taktiež na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2017 vo veci vedenej pod č. k. 14CoE/7/2017, v ktorom súd uviedol, že „je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „povolania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie preto v predmetnej veci správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.“ Podčiarkla, že súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku, konkrétne v odsekoch č. 27. až 30 aj s námietkou žalovanej, že v jej prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie, pretože zmluva, na základe ktorej sa realizovali zrážky zo mzdy nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, a teda ani právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol. Zopakovala, že podľa zákona č. 258/2001 Z. z. vytýkané nedostatky samé o sebe nespôsobujú neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale spôsobujú len to, že takáto zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Zmluva tak nemusí byť vyhlásená za neplatnú, ale postačuje, ak súd v priebehu konania zistí, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je bez úroku a bez poplatkov, dodávateľ (veriteľ) má potom nárok len na zaplatenie sumy vo výške poskytnutého úveru a ak dodávateľ prijme akékoľvek plnenie prevyšujúce výšku poskytnutého úveru, dochádza v tejto časti k bezdôvodnému obohateniu, pretože na plnenie vyššej sumy ako bol poskytnutý úver nemá dodávateľ nárok, a teda došlo k plneniu bez právneho dôvodu.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. V posudzovanom prípade žalovaná odôvodnila odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom na to, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov z úst strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že tieto žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.
15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu potom vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.289,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.289,55 eur od 24.8.2018 do zaplatenia.
16. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie, preto odvolací súd na správne skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva nasledovné:
17. Odvolacie námietky žalovanej spochybňujúce správnosť výroku rozsudku, ktorým súd vyhovel žalobe a skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, v odôvodnení ktorého sa súd dostatočne presvedčivo vysporiadal s námietkami žalobkyne i žalovanej prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobkyne i žalovanej, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni, ako i žalovanej vytvoril procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Odvolací súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri výklade aplikácií zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam, ak žalobe vyhovel vychádzajúc zo záveru, že posudzovaný právny vzťah založený zmluvou o úvere č. 900100102 zo dňa 1.4.2010, je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, okrem iného zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Nemožno podľa názoru odvolacieho súdu priznať relevanciu bližšie nekonkretizovanej odvolacej námietke žalovanej založenej jedine na tvrdení, že nemusela zisťovať, či žalobkyňa (dlžník) v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere, a že v prípade postavenia žalovanej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval, nakoľko ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
18. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne vychádzal aj z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon GSM Zrt. C-243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
20. Z obsahu relevantnej časti odôvodnenia rozsudku plynie, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní náležite vychádzal z vyššie uvedených judikatórnych premís, pričom vyhovenie žalobe založil na správnom úsudku, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nakoľko v zmluve absentuje údaj o RPMN, úrokovej sadzbe, ako aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalovaná vo svojom odvolaní nespochybňuje), a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa čerpala takýto úver. Súd tento záver vyvodil rešpektujúc platnú právnu úpravu a aplikačnou praxou všeobecne rešpektovanú zásadu, že aj v prípade spotrebiteľských zmlúv je potrebné riadiť sa všeobecnými zásadami pre posudzovanie (čiastočnej) platnosti právnych úkonov tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ostatných zákonov na ochranu spotrebiteľa, ktorým je bezpochyby i zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Z úsudku, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prvoinštančný súd potom náležite vyvodil, že žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť v prospech žalovanej len sumu 300 eur poskytnutého úveru. Vychádzajúc z nesporne preukázanej skutočnosti, že zamestnávateľ žalobkyne - spoločnosť U.S. Steel Košice, s. r. o. zrážkami zo mzdy zrazil žalobkyni zo mzdy za obdobie 10/2016 - 10/2017, t.j. za 13 mesiacov spolu sumu 4.589,55 eur v prospech žalovanej, súd prvej inštancie adekvátne uzavrel, že žalobkyňa prostredníctvom zrážok zo mzdy zaplatila žalovanej o 4.289,55 eur viac ako bola povinná a žalovaná sa o túto sumu bezdôvodne obohatila, nakoľko prijala v takomto rozsahu plnenie bez právneho dôvodu (úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková), a preto uložil žalovanej povinnosť vydať takéto bezdôvodné obohatenie žalobkyni. Na správnosti tohto záveru prvoinštančného súdu nemôže nič zmeniť odvolacia argumentácia žalovanej, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, prednesená už v priebehu konania na súde prvej inštancie, ktorý sa s obranou žalovanej aj v tomto náležite vysporiadal v dôvodoch preskúmavaného rozsudku.
21. Zo všetkých dôvodov, ako i z dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecného správne výroku o trovách konania, a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v odvolaní procesne úspešnej žalobkyni s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).