Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 03. 2024 v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

1/ A. B. C. D. E. A. C. D. F. G. (C.) , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. J., K. L. XXXX/XX, korešpondenčná adresa H. XX, XXX XX I.

X/ M. L. N. O. N. P. E. Q. K. XX.XX.XXXX F. R., trvale bytom P. XXX/X, XXX XX S.,

u z n á v a j ú sa v i n n ý m i , ž e

v snahe získať majetkový prospech, uviedli nepravdivé údaje J. E., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I., T. X. XXXX XXXX/XX, ktorý v presvedčení, že uzatvára zmluvu o pôžičke na sumu 10 000,- €, zabezpečenú zriadením záložného práva na rodinný dom v I. I. K. T. X. XXXX XX, v jeho výlučnom vlastníctve, dňa 2. apríla 2015 v Banskej Bystrici na Notárskom úrade U. F. V. podpísal M. L. predloženú Kúpnu zmluvu podľa a nasledujúce so spoločnosťou C.O.R., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kapitulská 12, IČO: 45 000 646 ako kupujúcim, ktorej vypracovanie zabezpečila A. B. C. (C.), na základe podkladov predložených M. L., zatajujúc pred J. E. skutočný predmet právneho úkonu, ktorým podľa ich tvrdenia mala byť zmluva o pôžičke na sumu 10 000,-€, zabezpečená zriadením záložného práva na rodinný dom v I. I. K. T. X. XXXX XX, vo výlučnom vlastníctve J. E., sledujúc však zámer získať vlastnícke právo k uvedenému rodinnému domu vlastníka J. E., kde z titulu uvedenej zmluvy J. E. ako predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v katastri nehnuteľnosti pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Banská Bystrica v časti A ako Parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape - parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 184 m2, parcelné číslo XXXX/X - záhrady vo výmere 424 m2 a parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 102 m2, a ako Stavby - dom na H. C. XXXX/X, L. C. XXXX/XX, za kúpnu cenu 50 000,-€, ktorá nezodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v čase prevodu, stanovenej podľa znaleckého posudku číslo 116/2015 z 24.05.2015, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností A. J. U., L. P. XXX/ XX, L., na sumu 155 000,-€, ktorého objednávateľom bola spoločnosť C.O.R., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kapitulská 12, IČO: 45 000 646, ani podľa znaleckého posudku číslo 23/2019 z 25.02.2019, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností A. M. H., J. P. XX, I. I., na sumu 160 000,-€, pričom A. B. C. (C.) zabezpečila, že kúpna cena bola poukázaná spoločnosťou C.O.R., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kapitulská 12, IČO: 45 000 646, v prospech účtu vedeného na meno J. E. v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: L. XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX v dvoch splátkach, dňa 02.04.2015 vo výške 20 000,-€ a dňa 14.04.2015 vo výške 30 000,-€, z celkovej kúpnej ceny si J. E. ponechal iba 10 000,-€, sumu 20 000,-€ vybral a odovzdal v hotovosti do rúk M. L. a sumu

20 000,-€ previedol na účet spoločnosti GERONT DSS, s.r.o., v zmysle pokynu M. L., ktorý následne zabezpečil návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností z 02.04.2015 v zrýchlenom konaní, kde na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy došlo rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica z 09.04.2015 pod číslom vkladu V 1678/15 k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k prevádzanej nehnuteľnosti na spoločnosť C.O.R., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kapitulská 12, IČO: 45 000 646, čím uvedeným konaním spôsobili J. E. škodu najmenej vo výške 145 000,-€,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

č í m s p á c h a l i

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , , formou spolupáchateľstva podľa .

Za to sa o d s u d z u j ú :

obžalovaná 1/ A. B. C. D. E. A. C. D. F. G. (C.)

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Obžalovaný 2/ M. L. N. O. N. P. E. Q.

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Mestského súdu Bratislava 2 (pôvodne Okresný súd Bratislava II) zo dňa 05. 04. 2022 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 03. 2023 sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Dňa 04. 05. 2020 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. Kv 84/17/6600-107 zo dňa 30. 04. 2020 na obvinených 1/ A. B. C. (C.), nar. XX. XX. XXXX v H. a 2/ M. L.,

nar. XX. XX. XXXX v R., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého skutku sa dopustili na tom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Obaja obžalovaní počas celého trestného konania spáchanie skutku uvedeného v obžalobe popreli. Napriek tomu, že v prípade prípravného konania nevyužili svoje právo nevypovedať, v konaní pred súdom túto možnosť na prvom hlavnom pojednávaní (po prečítaní obžaloby dňa 08. 09. 2021) využili, vypovedať odmietli a preto sa súd čítaním oboznámil s obsahom ich výpovede z prípravného konania. Následne obaja obžalovaní, ale až po vypočutí všetkých svedkov, ktorých navrhol v konaní pred súdom vypočuť tak prokurátor, ako i obhajoba, požiadali súd, aby im bolo umožnené osobne vypovedať pred súdom.

Obžalovaná 1/ A. B. C. (C.) (podľa registra obyvateľstva REGOP má od marca 2018 priezvisko zmenené na C.), pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 11. 11. 2019 (č.l. 240-247) poprela spáchanie skutku s tým, že tvrdenia M. L. a H. D. považuje za účelové. S pánom E. sa stretla po vyše roku od uzatvorenia kúpnej zmluvy, preto nemala možnosť ho uviesť do omylu. Spoločnosť C.O.R. mu riadne vyplatila z účtu kúpnu cenu 50.000 €, ktorú on prijal a ak by aj sa v teoretickej rovine rozprávalo o nejakej škode, čo zásadne odmieta, tak škoda by mala byť ponížená minimálne o výšku vyplatenej kúpnej ceny. Vedome pánovi E. nespôsobila žiadnu škodu ani ho nezaviedla.

Ďalej popísala, ako ju v marci 2015, ako zástupcu spoločnosti C.O.R. s.r.o. Banská Bystrica kontaktoval M. L., ktorý zastupoval spoločnosti GERONT a DSS, ktoré spoločnosti požičiavali peniaze a zároveň aj kupovali a predávali nehnuteľnosti. V spoločnosti C.O.R. s.r.o. pracovala ako realitný maklér na základe pracovnej zmluvy, pričom konateľom spoločnosti bol jej otec M. W., od ktorého mala udelenú plnú moc na zastupovanie spoločnosti. Spoločnosť C.O.R. s.r.o. mala podpísanú rámcovú zmluvu so M. L., na základe ktorej vyhľadával nehnuteľnosti určené na predaj. Takto ju aj vtedy M. L. kontaktoval s tým, že vie o nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, ktorá je určená na predaj a poslal jej k nej podklady. Išlo o rodinný dom, na ktorom viazli ťarchy, ako aj vecné bremeno a uviedol jej kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť 50.000 €. S touto kúpnou cenou súhlasila a zo strany spoločnosti C.O.R. s.r.o. boli vypracované kúpne zmluvy, ktoré prostredníctvom L. odovzdala pánovi E. za účelom podpísania kúpnych zmlúv, návrhu na vklad a zrušenie vecného bremena s notársky overenými podpismi. Potom bola bezhotovostne z účtu spoločnosti C.O.R. uhradená na účet pána E. prvá časť kúpnej ceny a neskôr aj druhá časť kúpnej ceny. V nehnuteľnosti pána Koreňa bola skôr ako v máji 2016, videla iba dom a vtedy tam bola len pani E.. Niekedy v máji 2016 sa konalo stretnutie u pána E. za prítomnosti pána D. a pána X., kde sa s pánom E. dohodli na tom, že si nehnuteľnosť odkúpi späť za sumu 61.000 €. Na tomto stretnutí videla pána E. prvýkrát, dovtedy s ním nebola v žiadnom kontakte. H. E. tiež povedal, že volal na telefónne číslo na základe inzerátu, kde sa ozvala H. D., ktorá dala jeho číslo L., ktorý s ním potom komunikoval. V polovici júna 2016 sa opätovne stretli s pánom E., ktorý podpísal vyhlásenie, v ktorom uznal prevod tejto nehnuteľnosti za legitímny a v ten deň uzavreli zmluvu o budúcej zmluve. K celkovému vyplateniu kúpnej ceny nedošlo a nevedie sa žiadne civilné ani iné sporové konanie. H. E. zostal bývať v predanej nehnuteľnosti preto, lebo L. riešil úver nehnuteľnosti, kde mal nový majiteľ uzavrieť s pánom E. nájomnú zmluvu. So L. nikdy nebola za pánom E.. Poprela tvrdenie L., že by sa stretla s pánom E. ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Rovnako poprela, že by prevzala províziu vo výške 2.500 € za predaj domu pána E.. Predmetná nehnuteľnosť bola predaná spoločnosti conax s.r.o. zo Žiliny za sumu 50.000 € a následne bola prevedená za sumu 58.000 € na spoločnosť AVIORA s.r.o., ktorej konateľom je jej otec M. W., a v ktorej pôsobila ona ako splnomocnený zástupca. Pán E. v dome naďalej býva, na základe zmluvy o budúcej zmluve.

Pri svojej následnej výpovedi pred súdom svoju výpoveď doplnila a uviedla, že zástupca pána E. (Y. D.) navrhol, aby sa stretli v dome pána E., na tom stretnutí bol E., D. a X. a ešte dve osoby, vysvetlili si stav pána E., prevod prebehol bez problémov a dohodli sa, že pán E. uzavrie zmluvu o budúcej zmluve, že si nehnuteľnosť odkúpi naspäť, k čomu však nedošlo a následne súd v civilnom procese vrátil E. nehnuteľnosť a ten ju previedol na dcéru.

K samotnému uzavretiu zmluvy uviedla, že účastník kúpnej zmluvy bol pán E. a spoločnosť C.O.R. s.r.o.. M. L. bol len sprostredkovateľ na základe zmluvy s ich spoločnosťou, pričom od neho prišla ponuka na kúpu nehnuteľnosti, na ktorej boli ťarchy a vecné bremeno na matku pána E., ktoré bremeno bolo následne pri prevode nehnuteľnosti zrušené a aj ťarcha v prospech štátneho fondu rozvoja bývania

(ŠFRB). Nehnuteľnosť chceli kúpiť iba pre zaujímavú cenu a s pánom E. sa stretli asi po roku keď stretnutie zorganizoval D.. Ju pán E. nekontaktoval a kúpna cena bola vyplatená podľa kúpnej zmluvy na jeho meno v SLSP. Práve Y. D. navrhol E., aby uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, že nehnuteľnosť odkúpi naspäť, čo tento akceptoval, čím potvrdil, že prebehol korektný predaj.

Na položené otázky uviedla, že predmetom spoločnosti C.O.R. s.r.o. je realitná činnosť, konateľom je jej otec M. W. a ona koná za firmu na základe plnej moci. Návrh kúpnej zmluvy pripravil jej právny zástupca, už podpísanú ju dala M. L., ktorého pozná 13 rokov. Na koľko bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená znaleckým posudkom vedela a uviedla, že ona sa nestará, prečo niekto dáva zľavu, podľa nej bola pánovi E. vyplatená reálna suma. Fakt, že kúpna cena bola neprimeraná, toho si teda nie je vedomá a ona so L. jednala iba ohľadom ceny a tento jej povedal, že E. si chce brať hypotéku. Ona určite nebola prítomná pri vyberaní peňazí z účtu pána E..

Obžalovaný 2/ M. L. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 11. 09. 2019 (č.l. 217-231) spáchanie skutku poprel s tým, že v reále išlo o pôžičku, aj keď bola uzatvorená kúpna zmluva. Po roku si mohol pán E. tento dom spätne odkúpiť za 50.000 €. Tento systém vymyslela pani C. a takto ho aj zrealizovala, on vystupoval ako sprostredkovateľ medzi E. a C. a získal z toho odmenu len 2.500 €, v danom čase vystupoval ako konateľ GERONT DSS, s.r.o., predmetom ktorej spoločnosti bolo poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných zdrojov a kúpa nehnuteľností z vlastných finančných zdrojov. Čo sa týkalo Rámcovej zmluvy zo dňa 04.04.2015 medzi GERONT DSS, s.r.o. a C.O.R., s.r.o., túto zmluvu on podpísal dodatočne a doniesla mu ju pani C.. On konateľa C.O.R. pána W. videl jedenkrát v živote. Táto zmluva bola podpísaná po ukončení obchodu s pánom E.. On dohadoval záujemcov o finančné prostriedky, ktoré uznal za vhodné. Formu obchodu, teda či to bude kúpna zmluva resp. záložná zmluva, si dohodla vždy s klientom pani C., s ktorou ho zoznámila ich spoločná známa asi v roku 2011 alebo 2012, keď osobne potreboval finančné prostriedky. Poznal ju len z oblasti kúpi a predaja nehnuteľnosti a požičiavania finančných prostriedkov.

Následne popísal, ako mu telefónne číslo na J. E. poslala D. W., s ktorou vtedy spolupracoval a ktorá sa mu ozvala s tým, že má dom na založenie v Banskej Bystrici. Myslel si, že sa bude robiť záložná zmluva z titulu poskytnutia finančných prostriedkov, ale pani C., keď si bola obhliadnuť dom, tak sa dohodla s pánom E., že si spraví kúpno-predajnú zmluvu. Fotky podkladov k domu a osobám mu poslala na mail H. D.. Potvrdil obsah jemu predloženého výpisu z e-mailovej adresy H. D. (I.), z ktorej vyplýva, že dňa 27.03.2015 boli na e-mailovú adresu M. L. (V.) zaslané doklady totožnosti na meno J. E. a J. E., ako aj fotografie prevádzaného rodinného domu. Tiež potvrdil, že D. W. a H. D. sú teta a neter, dávali si inzercie do novín, že poskytujú pôžičky, ozvali sa im klienti, podobne ako pán E. a potom jeho kontaktovala pani W., či o nehnuteľnosť, konkrétne nehnuteľnosť pána E., má záujem riešiť. H. D. s pani W. navštívili pána E. a urobili fotky dokladov a poslali mu ich mailom, aby vyriešil tento dom, aby pánovi E. požičal peniaze. Oni v tom, čase neriešili, či tento dom ďalej ponúkne pani C.. S H. D. ho zoznámila pani W., s ktorou sa zoznámili v roku 2006 v súvislosti s poskytovaním pôžičiek a boli veľmi dobrí kamaráti až do jej smrti.

H. E. v Banskej Bystrici prvýkrát navštívil, pričom doma bola jeho matka a brat s tým, že pán E. potrebuje peniaze na vyplatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, mal vedené aj exekúcie a chcel si požičať sumu 30.000 €. On mu povedal, že teraz nemá financie k dispozícii, ale doporučí mu pani C., s ktorou sa stretli v dome pána E., kde si pani C. kompletne prezrela celý dom a dohodli sa s pánom E. akú formu zábezpeky zvolia, dohodli sa na výške financií, ktoré potrebuje pán E. a ktoré chce pani C. ako odmenu pre firmu za poskytnutie finančných prostriedkov. Tiež sa dohodli sa, že pani C. pripraví kúpno-predajné zmluvy, návrhy na vklad za podmienky, že sa zruší vecné bremeno na mamu pána E. – J. E.. Na tomto stretnutí si zároveň on dohodol s E. províziu pre neho, B. C., H. D. a D. W. a to po 2.500 € pre každého. S odstupom času mu volala C., že už má pripravené kúpno-predajné zmluvy, ktoré je potrebné podpísať, vrátane dohody o zrušení vecného bremena a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Bolo tam aj čestné prehlásenie, že on bude pána E. zastupovať pred Štátnym fondom rozvoja bývania. Nepamätal si, či on alebo pani C., boli tieto zmluvy zavkladovať a s pánom E. sa stretol pred podpisom zmluvy dva alebo trikrát.

Zmluva bola podpísaná v Banskej Bystrici, kde pred podpisom zmluvy sa rozprával s pánom E. a jeho matkou o obsahu zmluvy a podľa neho bol si pán E. vedomý toho, že podpisuje kúpno-predajnú zmluvu a zrušenie vecného bremena. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny (v sume 50.000 €), táto bola vyplatená pánovi E. na dvakrát, pričom časť kúpnej ceny poukázala pani C. na účet pána E., z ktorého tento vybral

sumu 10.000 € a odovzdal ich jemu. On z tejto sumy vyplatil po 2.500 € sebe, B. C., D. W. a H. D.. Po doplatení kúpnej ceny, ktorú opäť preposlala na účet poškodeného B. C., pán E. obratom preposlal na GERONT DSS, s.r.o. sumu 20.000 €, ako úroky z požičanej sumy. On tieto peniaze vybral a vyplatil B. C..

V reále išlo o pôžičku, aj keď bola uzatvorená kúpna zmluva. Po roku si mohol pán E. tento dom spätne odkúpiť za 50.000 € a celý tento systém vymyslela pani C. a takto ho aj zrealizovala. On vystupoval ako sprostredkovateľ medzi pánom E. a pani C. a získal z toho odmenu len 2.500 € a preto sa necíti byť vinný zo spáchania skutku.

Pri svojej následnej výpovedi pred súdom svoju výpoveď doplnil a uviedol, že on nepoznal pánov D. Z. X., S., H. Z. W. iba videl. Ešte raz uviedol, že v roku 2015 sa mu ozvala D. W., že dala inzerát do novín a ozval sa jej pán E. s tým, že tento potrebuje 10.000 €, preto táto navštívila pána E. a ten jej dal doklady k vyplateniu pôžičky čo potrebuje, čo teda on vedel z počutia. Pani W. mu dala číslo na pána E., ten prichystal dokumenty ohľadom ŠFRB a Tatra banky, on vypočítal že tento potrebuje 26.000 € (16.000 € chcel na pôžičky a 10.000 € na ŠFRB) a tieto výsledky oznámil D. W., ktorá bola splnomocnenec pána E.. Následne on oslovil pani C. a poslal jej dokumenty ohľadom zabezpečenia financií, tá povedala, že je to v poriadku a v dome pána E. sa následne stretli pani C., E., E. a on, kde prebrali dlžné čiastky s pripočítaním sumy 10.000 €, ako odmena pre pani W., za sprostredkovanie hypotéky, ktorú chcel pán E., aby si zaplatil pôžičky a bol ochotný založiť nehnuteľnosť v prospech firmy, od ktorej si požičal peniaze. On s pani C. riešili kúpnu zmluvu a zmluvu o zrušení vecného bremena a dohodol sa na 02. 04. 2015 s pánom E., že pôjdú k notárovi a do katastra. V kúpnej zmluve, ktorá bola v štyroch vyhotoveniach, nebolo určené, kedy sa E. z domu vysťahujú, lebo na dom mal pán E. exekúcie. On osobne bol následne s E. u notára V., kedy pani K., ako zamestnanec pána V. potvrdila napísaný obsah. Po podpise oboch zmlúv, pani C. poslala prvú časť kúpnej ceny. Potom mu pán E. volal ohľadom vyplatenia aj druhej časti kúpnej ceny, ktorú mala pani C. prichystanú a tento dokument doniesol pánovi E..

N položené otázky uviedol, že keď dohodol stretnutie u pána E., tento mal mať pripravené dokumenty ohľadom ŠFRB a Tatra banky, pričom na ich druhom stretnutí pán E. poukázal na dlžné sumy ktoré mal vo výške 26.000 € plus dlžoby u nebankovky. Pani W. mu telefonicky ešte pred stretnutím navrhla predaj domu, preto on na to stretnutie už išiel s tým, že nehnuteľnosť sa predá. Opakovane opísal etapy vyplatenia kúpnej ceny v prospech pána E.. Tiež uviedol, že keď mu prišla odpoveď zo ŠFRB, kde mu oznámili, že dlžná suma pána E. je 10.246 €, a keď to oznámil E., že jeho dlh voči ŠFRB sú vyššie ako 10.000 €, tento mu vypovedal plnú moc.

Svedok-poškodený J. E. pri svojej výpovedi potvrdil, že v marci 2015 potreboval súrne pôžičku 10.000 € na vyplatenie pohľadávky v Tatra banke, a.s. a vtedy v novinách „Kaufland“ našiel inzerciu o poskytovaní pôžičiek. Zavolal na tam uvedené telefónne číslo, kde sa mu ozvala pani, ktorá sa predstavila ako D. a uviedla mu, že nebude problém s pôžičkou, preto si s ňou dohodol stretnutie u neho doma, kam za ním prišla pani D. a táto ho požiadala, či si môže urobiť fotky jeho rodinného domu a dokladov k nemu, po čom mu povedala, že túto jeho pôžičku bude ďalej riešiť pán L.. Tento sa mu neskôr telefonicky ozval s tým, či sa môžu stretnúť a tak Selecký prišiel k nemu domov a porozprávali sa o možnosti poskytnutia pôžičky vo výške 10.000 € a povedal mu, že to vie zariadiť cez firmu GERONT. Asi po týždni sa mu ozval znova s tým, že pôžička je vybavená, ale bude potrebné podpísať papiere. Po ďalšom týždni prišiel za ním aj s papiermi a povedal mu, že musia ísť na notársky úrad podpísať papiere aj s jeho mamou J. E., ktorá tam mala právo doživotne bývať. Nerozprávali sa o obsahu listín, Selecký mu povedal, že sú to listiny a materiály k pôžičke. Pred podpisom zmluvy nemal priestor a ani čas na prečítanie si obsahu listín, lebo sa pán L. ponáhľal a povedal, že si papiere preštudujú potom, aby stihli notára. Pred podpisom zmluvy teda on vôbec nevedel, že ide podpísať zmluvu na predaj rodinného domu, keďže nemal žiadny záujem predať svoj rodinný dom a spoliehal sa na tvrdenie pána L., že zmluvy súvisia s poskytnutím pôžičky. Išli na notársky úrad U. V., pán L. už presne vedel, kam majú ísť. Tu s jeho mamou podpísali papiere, z ktorých nedostal žiadne kópie. Pri podpise zmlúv mu pán L. u notára listiny predkladal na podpis, stál vedľa neho a ukazoval mu miesto, kde má listiny podpísať, a potom ich dal pracovníčke na overenie. Označenie Predávajúci a Kupujúci v tom čase nevidel, pán L. ich rukou šikovne zakryl. Po podpise zmlúv, cestou od notára povedal L., že by bolo dobré si prečítať listiny, ktoré podpísali, na čo pán L. povedal, že na to nie je čas, že sa ponáhľa a zobral všetky papiere. Odtiaľ odviezol jeho mamu domov a oni dvaja išli na katastrálny úrad, pretože mu pán L. povedal, že tieto papiere tam potrebujú odniesť ohľadne tej pôžičky.

Pred podpisom zmluvy sa s pánom L. stretol asi dva alebo trikrát, ale nerozprávali sa o podmienkach poskytnutia finančných prostriedkov. V ten istý deň išli ešte do ESC Banská Bystrica, do pobočky Slovenskej sporiteľne, kde má účet, na ktorý mu mali prísť peniaze. Na účet mu prišlo 20.000 € na čo sa spýtal pána L., prečo, keď žiadal len 10.000 €, na čo mu povedal, že bude treba zaplatiť štátny fond rozvoja bývania, a preto túto sumu vybral a odovzdal v hotovosti L.. Bol v tom, že ŠFRB je vyplatený a preto prestal splátky splácať. Asi po 1-2 týždňoch mu volal L. s tým, že mu príde na účet ďalších 30.000 €, na čo mu povedal, že žiadne peniaze nechce. Selecký prišiel za ním do Banskej Bystrici a spolu išli do ESC Banská Bystrica, kde v pobočke Slovenskej sporiteľne vybral 10.000 € a odovzdal ich L., a ďalších 20.000 € previedol na účet, ktorý mu dal M. L.. So L. bola aj pani, o ktorej neskôr zistil, že išlo o pani C..

Na jeseň roku 2015 mu prišla domov upomienka zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pričom on bol v tom, že štátny fond bol vyplatený a preto prestal splácať mesačné splátky a tiež medzitým sa na neho nakontaktovali pani W. s pani H. a povedali mu, že L. nič nevyplatil a úver zostal nesplatený.

Začiatkom januára 2016 sa mu ozval pán D. a opýtal sa ho, či môže prísť k nemu domov, a či vie, že jeho dom bol už dvakrát predaný. Pán D. mu sprostredkoval aj kontakt s vtedajším vlastníkom domu pánom H., konateľom spoločnosti Conax s.r.o. zo Žiliny. V dome zostal bývať aj naďalej. V lete v júni 2016 pán D. vybavil stretnutie u neho doma s pani C., ktorá tam prišla aj s nejakým právnikom. Malo ísť o stretnutie za účelom predaja jeho domu z firmy AVIORA naspäť jemu, ako pôvodnému vlastníkovi. Na tomto stretnutí bol aj pán S., ktorý mu mal poskytnúť sumu 50.000 € na vyplatenie jeho domu spoločnosti AVIORA. Na tomto stretnutí bola podpísaná Zmluva o budúcej zmluve s dátumom 14.06.2016, ktorú už na stretnutie priniesla pani C. podpísanú konateľom spoločnosti M. W.. Vtedy on podpísal aj Vyhlásenie o tom, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoril na základe slobodnej vôle a bez nátlaku, za vzájomne vopred dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré pripravil pán D., ale dôvod, prečo ho podpísal si nepamätá.

Na doplňujúce otázky potvrdil, že sumu 10.000 € potreboval na vyplatenie Tatrabanky, ale 10.000 € bolo potrebné aj na vyplatenie štátnemu fondu bývania, čo mal zaplatiť L., no nakoniec sa dozvedel, že boli zaplatené pánom H.. Aké záväzky mal v roku 2015 si už nepamätal a o tom, kedy má splatiť pôžičku mu nikto nič nepovedal a on sa o tom neinformoval. Nikto ho nenútil podpísať papiere, ale pán L. mu povedal, že sa jedná o pôžičku 10.000 €, ktorú je potrebné podpísať. Na notársky úrad jeho s mamou viezol L., notárom mu zmluva čítaná pred podpisom nebola a on sa prvýkrát o tom, že je dom predaný, dozvedel začiatkom januára 2016 od pána D..

V závere potvrdil, že na tunajší súd podal žalobu na vrátenie nehnuteľnosti a bol úspešný.

Svedkyňa H. D. potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania a teda že v roku 2015 pracovala ako obchodná zástupkyňa pre Provident Financial pre oblasť Senec, Galantu a okolie, pričom v tom čase mala známu D. W., ktorá bola ťažko zdravotne chorá a tak ju poprosila, aby dala do kauflandských novín inzerát na poskytnutie pôžičky, text ktorého uviedla D. W.. Jedno z uvedených telefónnych čísiel bolo jej a druhé D. W., ktorá jej povedala, že keď bude niekto potrebovať požičať vyššiu sumu než akú poskytuje Provident, t.j. nad 2.300 €, tak jej má len posunúť kontakt volajúceho a ona všetko ostatné vyrieši. Tak sa jej ozval aj pán E., ktorý chcel požičať asi 10.000 €, ktoré potrebuje na vyplatenie Štátneho fondu rozvoja bývania. Kontakt na pána E. odovzdala D. W., ktorá spolupracovala so M. L. a asi o 2 týždne sa jej D. W. opýtala, či s ňou nemôže ísť do Banskej Bystrice ako doprovod. Vo vozidle jej vysvetlila, že pán E. chce pôžičku na záložné právo a že tam idú prefotiť papiere, ktoré ona dá potom M. L., aby s ním dohodla podmienky. Ona vošla do domu a zdržala sa tam 10-15 minút. V zmysle pokynu D. W. do telefónu nafotila list vlastníctva, titul nadobudnutia a nafotila dom zvonku aj zvnútra, a na papier napísala telefóne číslo na M. L. s tým, že sa poškodenému ozve a bude to s ním ďalej riešiť. S pánom E. sa o podmienkach poskytnutia pôžičky nerozprávala. Za to, že bola v Banskej Bystrici s D. W. a zabezpečila jej fotky, dostala 100 € a to za zdravotný doprovod, ktorý jej robila, nakoľko je zdravotná sestra a prísľub, že v prípade, ak sa vybaví pôžička dostane 500 €, ale to sa nestalo, lebo že vraj pán E. požadoval veľa peňazí a L. mu nechcel tak veľa požičať. Fotky z domu poslala ešte v ten deň na mail M. L..

Pani C. prvýkrát stretla niekedy na jar 2015 v Nitre v Hoferi, kde sa s ňou chcela stretnúť D. W. a dohodnúť nejakú spoluprácu. Z ich rozhovoru usúdila, že chcú obísť M. L., lebo kontakty, ktoré D. W. sprostredkovala M. L., ich tento následne posúval B. C.. Pani C. jej bola predstavená ako realitný maklér, ktorý robí v rodinnej firme C.O.R., kde konateľom je jej otec a syn. Pani W. dohadzovala záujemcov, ale

snažila sa byť neviditeľná. M. L. bol v tom čase konateľom spoločnosti GERONT, ktorá mala poskytovať pôžičky na záložné zmluvy. Mal akože nejakých investorov, medzi ktorých patrila aj pani C..

Keďže ona v tom čase poskytovala pôžičky - spotrebné úvery, ako zástupca Providentu, nevidela na tomto ich konaní nič zlé, nevedela o zámeroch týchto osôb, nevedela o žiadnom predaji a okrem 100 € nedostala žiadne peniaze navyše. Dozvedela sa o tom, že pána Y. D., ktorý jej povedal, že dom pána E. sa v skutočnosti predal, si najala pani C., aby získala informácie na D. W. a M. L., s ktorými si vzájomne prestali dôverovať.

Osobu Y. D. pozná, spoznala sa s ním asi 2-3 roky po tom, ako sa zoznámila s pánom E. a tento vtedy v zime prišiel ku nej domov, predložil jej nejaký preukaz, že je vyšetrovateľ z NAKy, začal sa jej vypytovať na pána L., pána E., tak mu všetko povedala, keďže nemala dôvod klamať. Potom začal ku nej chodiť ako na klavír a neskôr sa od vyšetrovateľa dozvedela, že tento pán nie je vyšetrovateľ a má byť súkromný detektív, ktorého si najala pani C.. Ona nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný L. odovzdával nejaké peniaze obžalovanej C., ani nebola pri ich vzájomnom stretnutí.

Svedkyňa O. H., ktorá v danom čase doprevádzala pre problémy s chôdzou D. W. potvrdila, že D. W. sa poznala s A. B. C., ako aj M. L. a táto dohadzovala a sprostredkovala nejaké byty, ale v súvislosti s osobou J. E. a realizovanými prevodmi vlastníckeho práva k jeho domu nevedela uviesť žiadne relevantné skutočnosti.

Vedela, že sa jednalo o nehnuteľnosť v Banskej Bystrici, ktorú vlastnila B. C. a túto chcela predať. S J. E. sa stretli aj s pani C., ona tam išla za pani W., s ktorou nespolupracovala, len jej pomáhala, robila jej asistentku a keď sa jednalo o dlhšiu cestu, išla za ňu. S J. E. bola aj ona v telefonickom kontakte, ale čo bolo predmetnom jednaní nevie, len to, že C. chcela predať nehnuteľnosť.

Ju s B. C. zoznámila pani W., nebola s ňou kamarátka a ani s ňou nekomunikovala. Aj pána L. pozná cez pani W., pričom nie je s ním v žiadnom kontakte. Meno Y. D. jej niečo hovorí, ale nevie si spomenúť, J. H. pozná cez pani C. a vie, že tento sa venoval nehnuteľnostiam, ale nespomína si, či sa s ním stretla aj v súvislosti s nehnuteľnosťou J. E., nevylučuje to.

Potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania ohľadom jej stretnutia s J. E. na pokyn B. C., keď tomuto dávala podpísať prázdne papiere, ale na čo ich B. C. ďalej použila, nevedela. Tiež si nevedela spomenúť, či pri stretnutiach B. C., pani W. a J. E. bol niekedy prítomný aj pán L., ale vedela potvrdiť, že pán L. jej pokyny nedával žiadne.

Svedok Y. D. pridržiavajúc sa svojej výpovede z prípravného konania, kde popisoval skutočnosti ohľadom problému poškodeného pána E., o ktorých vedel len z počutia od poškodeného, na ktorého sa bez logického vysvetlenia on iniciatívne nakontaktoval, lebo mu chcel pomôcť, pred súdom uviedol, že to bol realitný maklér pán K., ktorý mu prvýkrát povedal o pánovi E., pričom prečo oslovil s pánom E. práve jeho, nevedel. Potvrdil, že bol zamestnanec detektívnej kancelárie Prodeka s.r.o. ako detektív, ale túto činnosť v prípade pána E. nerobil pre túto kanceláriu, ale na firmu SCORPION 19, s.r.o.. Tiež potvrdil, že od pána S. bola požičaná suma 35. 000 € a 48.250 €, bolo to preto, aby pán E. už mal úplný pokoj od pani C. a z týchto vyplácaných peňazí sa vyplácala aj jeho odmena.

Bližšie sa vyjadril k stretnutiu dňa 30.05.2016, ktoré sa uskutočnilo v rodinnom dome pána E., ktorého sa zúčastnili on, pani C., jej právny zástupca U. X., kde pani C. prezentovala, že chce predať dom, v ktorom býval pán E. a výsledkom stretnutia bola dohoda, že si pán E. odkúpi tento dom od pani C. a preto bola pripravená zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola podpísaná dňa 14.06.2016 medzi AVIORA s.r.o. ako budúcim predávajúcim a J. E. ako budúcim kupujúcim. Kúpna cena bola stanovená v pôvodnej dohode na 50.000 €, ale B. C. si tam prihodila ešte sumu 11.000 €, čo odôvodnila tak, že to je suma, ktorá bola vyplatená za J. E. voči ŠFRB. Tým celková kúpna cena bola 61.000€. Dňa 14.06.2016 bola podpísaná aj zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou SCORPION 19, s.r.o. ako dlžníkom a U. S. ako veriteľom na celkovú sumu 35.000 € so záložným právom na nehnuteľnosť vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. I. vo vlastníctve spoločnosti AVIORA s.r.o., ktorá bola zároveň ako záložným dlžníkom vyplývajúc zo zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 14.06.2016. Z tejto sumy bola čiastka vo výške 20.000 € vyplatená na účet spoločnosti AVIORA s.r.o., ako prvá časť kúpnej ceny. Čiastka 10.000 €, bola poukázaná na účet spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., a zvyšná časť 5.000 € bola

vyplatená v hotovosti spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., kde obe čiastky predstavovali preddavok na výdavky a náklady vyplývajúce z Príkaznej zmluvy, medzi spoločnosťou SCORPION 19, s.r.o. a J. E..

Dňa 15.08.2016 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie v Banskej Bystrici, ktorého sa zúčastnil on, pán E., pán S. a pani C., kedy došlo k podpísaniu druhej zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou SCORPION 19, s.r.o. ako dlžníkom a U. S. ako veriteľom na celkovú sumu 48.250 € so záložným právom na nehnuteľnosť vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. I. vo vlastníctve spoločnosti AVIORA s.r.o., ktorá bola zároveň ako záložným dlžníkom vyplývajúc zo zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 15.08.2016. Z tejto sumy bola čiastka vo výške 30.000 € vyplatená na účet spoločnosti AVIORA s.r.o., ako druhá časť kúpnej ceny. Čiastka 13.250 €, bola poukázaná na účet spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., a zvyšná časť 5.000 € bola vyplatená v hotovosti spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., kde obe čiastky predstavovali preddavok na výdavky a náklady vyplývajúce z Príkaznej zmluvy, medzi spoločnosťou SCORPION 19, s.r.o. a J. E..

Nevedel už, prečo sa z tejto požičanej sumy nevyplatila celá suma spoločnosti AVIORA s.r.o v sume 11.000 €, napriek tomu, že si jeho spoločnosť ponechala sumu 33.250 €. Nemal vedomosť o tom, že by pôžička bola pánovi S. vrátená, ale nepoprel, že bol ním vyzývaný na vrátenie peňazí. Čo sa týka profitovania, peniaze od pána E. za vykonané služby boli poukázané spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., pričom on s touto spoločnosťou mal obchodný vzťah, jej konateľkou bola dcéra jeho druhej manželky pani J., pričom on všetky veci vykonával na základe ústneho splnomocnenia od nej.

V závere svojej výpovede potvrdil, že pána L. nepozná.

Svedok U. S. potvrdil, že v roku 2016 bol oslovený pánom D., že potrebuje požičať peniaze v prípade istého pána E. z Banskej Bystrice, ktorý sa dostal do problémov a pán D. mu s tým pomáha, a potreboval by na to požičať peniaze. K pozadiu celého prípadu mal len také informácie, že pán E. bol oklamaný niekoľkými osobami aj pani C., ktorí ho pripravili o dom, ktorý skončil prepísaný na firmy naviazané na pani C.. S pánom E. sa prvýkrát stretol v Banskej Bystrici dňa 14.06.2016, kedy sa mu zmienil o tom, že pánovi D. dôveruje a tohoto stretnutia sa zúčastnila aj pani C.. Na tomto stretnutí bola podpísaná Zmluva o pôžičke, ktorú pripravil pán D., veriteľom zmluvy bol on a dlžníkom bola spoločnosť SCORPION 19 s.r.o., ktorú za spoločnosť podpísala S. X.. Podstatou zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v celkovej sume 35.000 €, kde ako záloha bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Dňa 15.08.2016 sa uskutočnilo ešte jedno stretnutie s pánom E., na ktorom bola podpísaná ďalšia zmluva o pôžičke na sumu 48.250 €, ktorú poskytol spoločnosti SCORPION 19, s.r.o., pričom vrátenie poskytnutej sumy z obidvoch zmlúv bolo určené do 31.03.2017, ale peniaze neboli vrátené. Po uplynutí lehoty kontaktoval pána D., ktorého upozornil, že je potrebné mu vrátiť peniaze, na čo pán D. zareagoval tak, že sa situácia komplikuje, ale bližšie informácie mu neposkytol. Preto kontaktoval aj pani C., ktorej posielal aj SMS, ktorá mu deklarovala, že by chcela od neho odkúpiť záloh a dom si ponechať, ale reálne kroky k tomu nepodnikla. Vzhľadom na nekontaktnosť a nezáujem vrátiť peniaze zo strany spomenutých osôb poslal oznámenie o výkone záložného práva spoločnosti SCORPION 19, s.r.o. a spoločnosti AVIORA, s.r.o.

Na otázku, odkiaľ mal svedok peniaze, čo bolo namietané obhajobou, svedok neodpovedal a uviedol, že on nemal z toho žiadny benefit, chcel len pomôcť.

Svedkyňa S. J., Y. X. uviedla, že predmetnej veci prevodu nehnuteľnosti pána E. sa vyjadriť nevie, všetko riešil jej nevlastný otec (Y. D.), ktorý ju vychovával odmalička, preto nemala dôvod mu neveriť a preto ho ústne splnomocnila na konanie za spoločnosť potom, ako jej povedal, že sa vyskytla nejaká situácia, ale už si nepamätala, čo jej vysvetľoval a či aj ona v tejto veci niečo osobne riešila, keďže finančné záležitosti tejto firmy riešil jej otec. Spoločnosť SCORPION 19, s.r.o. založila ona, ale osobne cez túto firmu žiadne aktivity nerobila, všetko na nej robil len jej otec, pričom ona má svoje zamestnanie. Spoločnosť sa zaoberá finančným sprostredkovaním a všeobecne financiami, ale pred súdom nevedela uviesť, či si spoločnosť požičala nejaké peniaze, ani to, či spoločnosť mala nejaké príjmy.

Na otázky obhajoby nevedela uviesť povinnosti konateľa, ale vedela, že konateľ je ten, kto za firmu koná. Nemala vedomosť o tom, že by na účet spoločnosti bola poskytnutá suma v hotovosti v celkovej výške 33.250 €, ale na druhej strane po predložení jej k nahliadnutiu listiny – príjmové a výdavkové doklady, potvrdila, že je na nich jej podpis. Kto mal dispozičné právo k účtu spoločnosti si už tiež nepamätala

a nevedela sa vyjadriť ani k zostatku na účte. Čo sa týka účtovníctva, všetko má otec, ona má len zakladateľskú listinu a meno účtovníčky uviesť nevedela.

S osobou U. S. sa nestretla a nepozná ho a tiež nepozná osoby A. B. C., M. L., H. D. a D. W..

Svedok U. B. X. potvrdil, že pre pani C. bol zmluvným partnerom pre poskytovanie detektívnych služieb, teda prostredníctvom detektívnej služby bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou C.O.R. s.r.o, za ktorú jednala na základe splnomocnenia pani C., pričom konateľa spoločnosti, pána W., nikdy nevidel. Mali uzavreté tri zmluvy, zmluva ohľadom tohto prípadu bola uzavretá okolo 11. 01. 2016 a trvala do roku 2018. Predmetom poskytovania služby bolo získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo iným orgánom. Pani C. ho požiadala, aby sa zúčastnil stretnutia, na ktorom sa budú prejednávať okolnosti predchádzajúcej kúpy a prípadného odkúpenia nehnuteľnosti pána E., ktoré sa uskutočnilo začiatkom mája 2016 v Banskej Bystrici, v dome, v ktorom býva pán E. a zúčastnil sa ho on, pani C., pán D., pán E. a ešte jeden pán, ktorého meno si nepamätá. Z rozhovoru vyrozumel, že snahou pána D. je sprostredkovať dohodu medzi pani C. a pánom E. o znovu odkúpení rodinného domu do jeho vlastníctva. Na tomto stretnutí pani C. na otázky pána E. uviedla, že ona bola žena, ktorá s ním bola v ESC v Banskej Bystrici, kde ho viezla na aute. Na otázku pána E., že prečo sa mu nepredstavila, že vystupuje za konateľa spoločnosti, ktorej predal dom a prečo mu vôbec nezavolala, mu povedala, že jej to pani W. s D. zakázali a povedali jej, že pán E. bude konať len prostredníctvom D.. H. E. tam na mieste pred nimi prehlásil, že on dom predávať nechcel, že chcel len pôžičku 10.000 €, že zo sumy 50.000 €, ktorá mu prišla na účet si ponechal len 10.000 € a Selecký mal podľa dohody vyplatiť za neho ťarchu do Štátneho fondu rozvoja bývania. Tu pánovi E. pani C. povedala, že za dom mu vyplatila sumu 50.000 € v dvoch splátkach a pokiaľ chce, dom mu odpredá za tú istú cenu späť. Keďže pán E. nemal peniaze, tak mu D. navrhol, že mu vybaví pôžičku a stretnutie bolo ukončené so záverom, že keď bude mať pán E. vybavenú pôžičku na odkúpenie domu, tak sa opäť stretnú. Na tomto stretnutí k žiadnemu podpísaniu listín nedošlo, pán E. rozumel, čo bolo predmetom rozhovoru, tento jednoznačne tvrdil, že on dom nechcel predať, pričom sa nevedel vyjadriť k podpisom na listinách, či sú jeho. K pani C. sa tento správal slušne, nie nepriateľsky.

S pánom L. sa nikdy nikde nestretol a s pánom E. sa stretol raz.

Svedok U. J. uviedol, že B. C. pozná 10-15 rokov, spolupracoval s jej firmou, ktorú zastupovala - C.O.R. s.r.o., ktorá sa podľa jeho informácií venovala realitnej činnosti a cez ňu sa zoznámil aj so M. L. asi v roku 2013-2014, ktorého mu prestavila ako obchodného partnera z Trnavy. Spolupráca ich firiem spočívala v tom, že kupovali nehnuteľnosti cez spoločnosť C.O.R., keďže sa im vtedy ako firme darilo, ale k prevodu nehnuteľnosti z J. E. na spoločnosť C.O.R. nevie nič , konateľa tejto spoločnosti nepozná a ani meno J. E. alebo Y. D. mu nehovorí nič. On vždy spolupracoval len s B. C..

Svedkyňa E. K., v čase skutku pracujúca na notárskom úrade U. V., obžalovaného M. L. nepozná a taktiež si už nepamätá skutočnosti overovania podpisu dňa 02. 04. 2015. Ak by sa však pri overovaní stalo niečo neštandardné, vždy je o tom informovaný notár a zároveň vylúčila, že by pred jej osobou ako overujúcou podpis, bol na niekoho robený nátlak. Zdôraznila, že pri overovaní podpisu sa neoveruje obsah listiny, overuje sa len podpis, pričom podpisovateľ listiny sa nemusí upovedomovať o tom, akú listinu podpisuje. Ak by klient, ktorý má overiť podpis, pred ňou vyhlásil, že nevie čo podpisuje, takúto listinu by neoverila.

Na hlavnom pojednávaní sa za súhlasu strán čítala aj výpoveď svedka J. H. (na č.l. 551-558), konateľa spoločnosti Conax s.r.o., Žilina, ktorá kúpnou zmluvou z 31.10.2015 odkúpila nehnuteľnosť od C.O.R. s.r.o. Jeho spoločnosť sa zaoberá kúpou a následnou rekonštrukciou nehnuteľnosti a ich predajom, pričom s B. C. sa poznal ešte pred tým, ako kúpil od nej spornú nehnuteľnosť, kontaktovala ho telefonicky a vystupovala pod hlavičkou realitnej kancelárie. Prostredníctvom nej kúpil asi tri nehnuteľnosti, vždy mu do e-mailu poslala znalecké posudky, cenovú ponuku, podklady ku kúpe tejto nehnuteľnosti. Znalecký posudok mu poslala do e-mailu aj v prípade tejto nehnuteľnosti. Uviedla mu, že zastupuje C.O.R. s.r.o., ktorá vlastní túto nehnuteľnosť a z dôvodu jej prefinancovania ju potrebujú odpredať s tým, že v priebehu asi 3 mesiacov si ju odkúpia naspäť. Na uvedenej nehnuteľnosti boli ťarchy v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré vyplatil on. Ťarcha bola vedená ešte na pôvodného majiteľa - osobu J. E.. Z kúpnej ceny 50.000 € poslal sumu 10.400,30 € na účet ŠFRB a zostatok 39.599,70 € previedol na účet v Tatra banke. Od pani C. vedel, že kúpna cena je najmenej o polovicu nižšia, ako hodnota nehnuteľnosti

v danej lokalite, pričom pri kúpe sa dohodli, že ju naspäť predá so ziskom 7.000 €. Po tom ako sa stali vlastníkmi nehnuteľností sa dozvedel, že nehnuteľnosť je obývaná pánom Koreňom, a spol. C.O.R. ho o túto nehnuteľnosť nejakým podvodom pripravila. Žiadal od pani C., aby mu túto situáciu vysvetlila, prišla za ním do Žiliny a potvrdila mu, že je to pravda, že tam býva pán E.. Preto to on chcel riešiť hneď priamo s pánom E., ale C. mu povedala, že to vyrieši sama. Vtedy prvýkrát počul aj meno L., ktorý mal údajne podviesť pani C. aj pána E.. Zabezpečil si stretnutie s pánom E., na ktorom mu pán E. priamo povedal, že ani nevedel, že predáva túto nehnuteľnosť, myslel si, že riešil iba pôžičku, a teda že bol podvedený a o túto nehnuteľnosť prišiel. Po uplynutí dohodnutého obdobia nehnuteľnosť previedol na spoločnosť AVIORA s.r.o., v mene ktorej vystupovala A. B. C., rovnako ako v C.O.R. s.r.o., za sumu 58.000 € a kúpna cena bola riadne uhradená. Poznal aj D. W. a celé mu to prišlo ako dve skupiny osôb – jedna v Bratislave, kde pôsobila D. W. ako mozog tejto skupiny spolu s H. D. (ktorú nepozná, vie o nej len z rozprávania C.) a O. H. (ktorá robila, čo jej kto povedal), a druhá v Banskej Bystrici, kde pôsobila A. B. C. a možno ten pán L.. Záverom svojej výpovede uviedol, že celá činnosť týchto osôb mu prišla tak, že sa snažili nájsť nejakú nehnuteľnosť, kde býva človek, ktorý má finančné problémy a pod vidinou nejakého úveru ho pripravia o nehnuteľnosť, pričom základom je, aby ich mená nevystupovali na žiadnych listinných dokladov, ale v pozadí to celé riadia.

Súd sa čítaním oboznámil aj s obsahom znaleckého posudku č. 23/20019, vypracovaného znalcom A. M. H., z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností čl. 581-626 zv.č.3, ktorý ku dňu 02.04.2015 stanovil všeobecnú hodnotu dotknutého rodinného domu a súvisiacich pozemkov J. E. v Banskej Bystrici na sumu 160.000 €.

Následne sa čítaním súd oboznámil s obsahom listinných dôkazov, medzi ktoré patrili:

Listiny predložené svedkom - poškodeným J. E.: Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 11.02.2011, 13.11.2015 a 03.01.2016, Fotokópiu inzerátu „Pôžička pre všetkých - bez skúmania úverového registra. Bez dokladovania príjmu. Volajte XXXX XXX XXX alebo XXXX XXX XXX“, Dohodu o zrušení vecného bremena v celom rozsahu medzi J. E. a J. E. z 02.04.2015, Vyčíslenie predčasného splatenia podpory vo forme úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania z 20.05.2015 a Výzvu k úhrade dlhu - Upomienka č. 1 zo Štátneho fondu rozvoja bývania z 25.09.2015, Kúpnu zmluvu medzi predávajúcim J. E. a kupujúcim C.O.R, s.r.o. Banská Bystrica, v zastúpení M. W. z 02.04.2015, Návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností z 02.04.2015 v zrýchlenom konaní, Prehľad transakcií z osobného účtu J. E. číslo L. od 01.04.2015 do 30.04.2015, Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 09.04.2015 a Rozhodnutie o povolení vkladu zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania do katastra nehnuteľností z 09.04.2015, Zmluvu o budúcej Kúpnej zmluve uzatvorenú medzi budúcim predávajúcim AVIORA a budúcim kupujúcim J. E. zo 04.06.2016, Vyhlásenie J. E. zo 14.06.2016 č.l. 262-281 zv.č. 2,

Listiny predložené svedkom U. S.: Zmluvu o pôžičke medzi U. S. a SCORPION 19, s.r.o. zo 14.06.2016, Pokladničné a bankové doklady, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi U. S. a AVIORA, s.r.o. zo 14.06.2016, Návrh na vklad záložného práva zo 14.06.2016, Zmluvu o pôžičke medzi U. S. a SCORPION 19, s.r.o. z 15.08.2016, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi U. S. a AVIORA, s.r.o. z , Návrh na vklad záložného práva z 15.08.2016 č.l. 311-335 zv.č.2,

Listiny predložené svedkom Y. D.: Výpisy z listu vlastníctva č. XXXX, fototografiu inzerátu „Pôžička pre všetkých“, Dohodu o zrušení vecného bremena v celom rozsahu z 02.04.2015, Návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností z 02.04.2015, Vyčíslenie predčasného splatenia podpory vo forme úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania z 20.05.2015, Fotografie rodinného domu /14 ks/ zaslané z emailu H. D. I. na mail M. L. V. dňa 27.03.2015, Dokumenty k nehnuteľnosti /8 strán/ zaslané z emailu H. D. I. na mail M. L. V. dňa 27.03.2015, Dokumenty nadobúdacích dokladov k nehnuteľnosti preposlané z emailu M. L. na mail B. C. (P..) dňa 27.03.2015, Znalecký posudok A. J. U., znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností č. 116/2015 z 24.05.2015, Výzvu Štátneho fondu rozvoja bývania k úhrade dlhu - Upomienku č. 1 z 25.09.2015, Príkaznú zmluvu medzi J. E. a SCORPION 19, s.r.o. zo 07.01.2016, Zmluvu o budúcej zmluve medzi AVIORA a J. E. zo 14.06.2016, Zmluvu o pôžičke medzi U. S. a SCORPION 19, s.r.o. zo 14.06.2016 spolu s pokladničnými dokladmi zo 14.06.2016, Vyhlásenie J. E. zo 14.06.2016, Mandátnu zmluvu medzi C.O.R., s.r.o. a SCORPION 19, s.r.o. z 25.07.2016, fotografie osobných dokladov J. E. a J. E., Zmluvu o pôžičke uzatvorená medzi U. S. a SCORPION 19, s.r.o. z 15.08.2016 spolu s pokladničnými dokladmi z 15.08.2016 č.l. 433-536 zv.č.2,

Listiny priložené k realizačnému návrhu KR PZ Banská Bystrica: Výpis listu vlastníctva č. XXXX z 11.04.2016 č.l. 14 zv.č.1, Záložnú zmluvu z 10.05.2002 medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a J. E. č.l. 42-44 zv.č.1, inzertný leták „Pôžička pre všetkých“ č.l. 66 zv.č.1, Vyčíslenie predčasného splatenia podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru číslo 601/3312/1998 z 20.05.2015 adresovaný na meno M. L. č.l. 74 zv.č.1, Výzvu zo Štátneho fondu rozvoja bývania k úhrade dlhu - Upomienku 1 z 25.09.2015 adresovanú na meno J. E. č.l. 75 zv.č.1, Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 13.11.2015 č.l. 77 zv.č.1, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. 78 zv.č.1, Znalecký posudok A. J. U. č. 116/2015 z 24.05.2015 č.l. 131-141 zv.č.1, Rámcovú zmluvu medzi GERONT DSS, s.r.o. a C.O.R., s.r.o. zo 04.04.2014 č.l. 145-148 zv.č.1,

Listiny z katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica súvisiace so zmenou vlastníckych a záložných práv k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX č.l. 629-674 zv.č.3, Bankové informácie: č.l. 677-683, 684-692 zv.č.3, č.l. 1013, 1016-1017 zv.č.4, Výpisy z obchodného registra č.l. 693-700 zv.č.3, Úmrtné listy na meno J. E. z 09.05.2018 č.l. 810 zv.č.3 a na meno D. T. Y. W. z 26.06.2018 č.l. 813 zv.č.3, Rozsudky a uznesenia k obvineným č.l. 716-733, 793-807, 818-851 zv.č.3, č.l. 736-738, 746-784 zv.č.3, Odpisy z registra trestov, správy a posudky na obžalovaných č.l. 1055-1065, 1066-1077 zv.č.4,

Zo súdneho spisu: Lustrácie súdu č.l. 1128-1137, uznesenie MV SR PPZ UHCP o začatí trestného stíhania A. B. C. a spol. ČVS:UHCP-116/NJ-S-2018 č.l. 1253-1269, uznesene Okresného súdu Martin sp. zn. z 08.04.2021 o osvedčení sa obž. M. L. č.l. 1270, správa OS Okresného súdu Galanta v ich sp. zn. o stave konania týkajúce sa obž. M. L. č.l. 1271, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. o určení vlastníckeho práva v prospech J. E. č.l. 1372-1378, rozhodnutie o povolení vkladu č.l. 1379-1390, vyjadrenie notára U. D. [. č.l. 1588, písomné oznámenie M. L. z 19.02.2024 č.l. 1626-1627, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.04.2022 sp. zn. č.l. 1634-1646, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2023 sp. zn. č.l. 1657-1668, vyjadrením ošetrujúceho lekára na č.l. 1670-1671 a zároveň úradný záznam zo dňa 12.03.2024 č.l. 1672 spolu s prípisom J. M. E. z č.l. 1673 a aktuálne odpisy registra trestov č. l. 1674-1676, darovacia zmluva medzi Z. U. a J. E. a obdarovaným J. E., ktorú predložil obžalovaný L. na hlavnom pojednávaní a podnikateľský účet Gerond DSS s.r.o. s mesiaca apríl 20, po prečítaní ktorých jednotlivo, zo strany prítomných strán konania, žiadne námietky neboli.

Podľa súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

V kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu podľa § 221 ods. 4 písm. a) Tr. zák. sa podvodu dopustí ten kto spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, ktorou sa rozumie v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. suma dosahujúca najmenej päťstonásobok škody malej (prevyšujúcej sumu 266 eur), teda škoda dosahujúca najmenej 133.000 €.

Podľa § 20 Tr. zák. je trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Z ustanovenia § 221 Tr. zák. vyplýva, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Jedná sa nielen o veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva, pričom cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu.

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú škodu. Za omyl potom možno považovať rozpor medzi predstavou podvádzanej osoby a skutočnosťou.

Uvedenie niekoho do omylu tak predstavuje konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci a do omylu je možné iného uviesť aj zamlčaním podstatných skutočností, v dôsledku čoho nemá podvádzaná osoba znalosť o podstatných skutočnostiach dôležitých pre svoje rozhodnutie o majetkovej dispozícii. O omyl teda pôjde i vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej skutočnosti žiadnu predstavu alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať (zo strany podvádzajúceho). Musí ale ísť o také skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce, podstatného (zásadného) charakteru, ktoré by viedli, pokiaľ by boli poškodenému známe k tomu, že by k majetkovej dispozícii zo strany poškodeného alebo podvádzaného nedošlo.

Medzi omylom u podvádzanej osoby (alebo jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a majetkovou dispozíciou, ktorú vykoná oklamaný a v jej dôsledku vzniknutou škodou u poškodeného a obohatením sa páchateľa, prípadne aj inej osoby, musí byť príčinná súvislosť. Pre kauzálny nexus stačí, keď je omyl konajúceho pri majetkovej dispozícii len jedným z dôvodov jeho konania, nemusí to teda byť jediný dôvod.

Čo sa týka škody, škodou na cudzom majetku sa rozumie ujma majetkovej povahy či už vo forme zmenšenia majetku alebo vo forme ušlého zisku, pričom obsahom škody v danom prípade boli konkrétne peňažné čiastky vylákane podvodne. V tomto prípade je spôsobenou škodou celá vylákaná suma a to bez ohľadu na to, či páchateľ neskôr vrátil vylákané peniaze alebo ich časť poškodenému. Takéto vrátenie peňazí sa považuje len za náhradu spôsobenej škody alebo jej časti.

Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo aj iného, (či už vo forme zväčšenia majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by boli inak z majetku páchateľa alebo aj iného vynaložené), pričom výška obohatenia sa nemusí zhodovať s výškou škody.

Subjekt tohto trestného činu je všeobecný, teda páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, ktorá vyvolala omyl alebo využila omyl iného, v dôsledku ktorého oklamaná osoba vykonala majetkovú dispozíciu, ktorou došlo ku škode na cudzom majetku a k obohateniu páchateľa alebo inej osoby.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda na jej naplnenie musí byť preukázané, že obžalovaný už od počiatku konal s úmyslom uviesť veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu v danom momente obohatil. Pre trestnosť trestného činu podvodu priamo zo zákona vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa (§ 15 písm. a), b) Tr. zák.) vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty a ďalej preukázanie konania páchateľa, a to aj vo forme nedbanlivosti (§ 16 písm. a), b) Tr. zák.) vo vzťahu k inej skutočnosti, ako k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby, t.j. vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu – obzvlášť závažného zločinu (§ 38 Tr. zák.).

Z uvedeného je zrejmé, že záver o zavinení páchateľa musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich aj logicky vyplynúť. Záver o subjektívnych znakoch trestného činu, ktorý je záverom právnym, sa musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre tento právny záver, sú predmetom dokazovania práve tak, ako ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nie je možné vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.

V priebehu celého trestného konania vedeného proti obžalovaným 1/ A. B. C. (Čokič) a 2/ M. L., neboli zistené žiadne skutočnosti v zmysle a nasl. Tr. zák., ktoré by ich zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin a rovnako neboli zistené žiadne prekážky trestného stíhania v zmysle

Súd vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy mal za to, že jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaní 1/Ing. B. C. a 2/ M. L. svojim konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke, naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., keď v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, z ktorého dôvodu súd uznal za vinných oboch obžalovaných v zmysle obžaloby a to v celom rozsahu.

Čo sa týka preukázania naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prejednávaného v tomto konaní, bolo pre súd nepochybné, že k jej naplneniu došlo takým spôsobom, že obžalovaný 2/ M. L. uviedol poškodeného J. E. do omylu v otázke, že uzatvára zmluvu o pôžičke zabezpečenú zriadením záložného práva a zároveň obžalovaná 1/ A. B. C. o tomto omyle vedela a tento využila vo svoj prospech na získanie majetku veľkého rozsahu.

Z vykonaných dôkazov pred súd, ako i obžalobu okrem iného vyplynulo, že úmysel A. B. C. a M. L. (subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu), smeroval jednoznačne od počiatku k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti poškodeného J. E. a nie k poskytnutiu pôžičky finančných prostriedkov.

Obaja obžalovaní svoju vinu počas celého konania popierali, pričom:

Obžalovaná 1/ A. B. C. svoju obranu postavila na tom, že ponuku na kúpu nehnuteľnosti J. E. jej priamo predložil M. L., cena za ňu vo výške 50.000 € s reálnou hodnotou v čase predaja ako jej tento prezentoval vo výške 160.000 €, bol pre ňu zaujímavý obchod, ďalej to neriešila. Ona vychádzala z podkladov predložených M. L., ktorý ju oslovil v zmysle rámcovej zmluvy o spolupráci, že má na predaj rodinný dom. Spoločnosť GERONT DSS, s.r.o., za ktorú konal a C.O.R., s.r.o., za ktorú konala ona, mali uzavretú Rámcovú zmluvu zo 04.04.2015, podľa ktorej sa GERONT DSS, s.r.o. zaviazala vyhľadávať záujemcov o predaj nehnuteľností, aby C.O.R., s.r.o. mohla sprostredkovať predaj nehnuteľnosti svojim klientom. Preto ona následne zabezpečila vypracovanie kompletnej zmluvnej dokumentácie a ostatných listín potrebných k prevodu rodinného domu na C.O.R., s.r.o. a ich podpísanie konateľom M. W., ktorý je jej otcom a M. L. zabezpečil, aby tieto dokumenty podpísal J. E. a jeho matka J. E. s notárskym osvedčením pravosti ich podpisov. Tvrdenia M. L. a svedkyne H. D. o jej angažovaní sa v tejto veci považovala za účelové a keďže sa ona s poškodeným E. stretla po vyše roku od uzatvorenia kúpnej zmluvy, nemala možnosť tohto uviesť do omylu, spoločnosť C.O.R. mu riadne vyplatila z účtu kúpnu cenu, ktorú on prijal.

Akou formou jej M. L. predložil ponuku ale nešpecifikovala, a zo zabezpečenej e-mailovej komunikácie medzi nimi (obžalovaný L. jej dňa 27. 03. 2015 zaslal doklady vlastníka a doživotné užívacie právo a nadobúdaciu zmluvu), nevyplynuli pre súd žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali štandardný obchodný proces.

Obžalovaná C. v priebehu hlavného pojednávania zdôrazňovala, že jej stretnutie s poškodeným, za prítomnosti svedkov D. a U. X., prebehlo bez akýchkoľvek negatívnych emócii z jeho strany, vždy sa k nej správal slušne, čo však súd považoval za irelevantné v tejto veci, nakoľko bolo preukázané, že svedok D. konal práve v jej záujme a ako sa vyjadrila, tohto spoznala v súvislosti s touto vecou, mala s ním podpísanú zmluvu, ktorú však odmietla konkretizovať s odôvodnením, že to podľa jej názoru nie je podstatné. Práve naopak, podľa súdu, ako i obžaloby, to podstatné bolo pre posúdenie subjektívnej stránky v konaní obžalovanej 1/ A. B. C..

Súd, tak ako obžaloba mal za to, že obžalovaná 1/ A. B. C. vyvíjala kroky, ktoré priamo smerovali k prekrytiu jej konania na páchaní skutku takým spôsobom, aby to navonok vyzeralo tak, že trestný čin spáchal obžalovaný 2/ M. L. samostatne, ktorý sám mal spáchať uvedený skutok a oklamať poškodeného a tiež aj ju.

Na strane druhej obžalovaný 2/ M. L. na svoju obranu ešte v prípravnom konaní uviedol, že tento celý systém vymyslela A. B. C. a takto ho aj zrealizovala, pričom on vystupoval len ako sprostredkovateľ medzi pánom E. a pani C. a získal z toho odmenu 2.500 €. Tvrdil, že vo veci prebehlo stretnutie medzi ním, poškodeným, obžalovanou C. v dome poškodeného ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, na ktorom došlo k rozhodnutiu poškodeného, že predá dom a zároveň na tomto stretnutí si obžalovaná dohodla zmluvné podmienky predaja.

Existencia tohto stretnutia nebola však potvrdená žiadnym ďalším dôkazom, preto súd považoval za vylúčené, že sa uvedené stretnutie aj reálne uskutočnilo, nakoľko to nepotvrdila ani obžalovaná 1/ A. B. C. a ani poškodený J. E. a títo obaja zhodne uviedli, že sa prvýkrát rozprávali až po podpise zmluvy v máji roku 2016, hoci poškodený spoznal v A. B. C. ženu, ktorá bola prítomná v ESC v Banskej Bystrici, v čase výberu finančných prostriedkov poškodeným z jeho účtu, ale vtedy spolu nekomunikovali. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka U. B. X..

Ani ďalšie obhajobné tvrdenia obžalovaného 2/ M. L. o tom, že pracovníčka notárskeho úradu mala poškodenému vysvetliť čo podpisuje, súd nepovažoval za pravdivé a to s poukazom na výsluch svedkyne E. K., pracovníčky notárskeho úradu, ktorá uviedla, že predmetom úkonu bolo len osvedčenie podpisu a pri takýchto úkonoch neinformujú o obsahu právnu úkonu. Tento postup nakoniec nevyplýva ani zo samotného notárskeho poriadku, zároveň podpisové doložky sa naozaj nachádzajú v takej časti zmluvy (posledná strana), kde bolo možné uvedené spoľahlivo zakryť.

Aj obrana obžalovaného, že poškodeného J. E. nikto nedonútil, nikto mu ničím nehrozil je podľa súdu irelevantná, nakoľko obaja obžalovaní boli stíhaní pre trestný čin podvodu, ktorej naplnenie objektívnej stránky vyžaduje uvedenie poškodeného do omylu, čo sa nedeje násilným spôsobom a teda žiadna hrozba nátlaku vo forme násilia v trestnoprávnej rovine mu hroziť nemusela a ani nehrozila.

Ak obžalovaný 2/ M. L. tvrdil, že mu poškodený mal predložiť písomné podklady pre znalca na vyčíslenie hodnoty nehnuteľnosti a udelil mu plnú moc na zastupovanie pred ŠFRB, toto súd považoval tiež za irelevantné, keďže k žiadnej úhrade z jeho strany nedošlo. Tu súd dal za pravdu obžalobe v tom, že na takého úkony obžalovaný L. vôbec nepotreboval žiadne splnomocnenie, tak ako plnú moc od poškodeného nepotreboval ani svedok J. H., ktorý reálne dlh v ŠFRB vyplatil.

V konaní bolo tiež preukázané, že obžalovaní 1/ A. B. C. a 2/ M. L. sa v roku 2015 v čase spáchania skutku poznali, boli spolu v kontakte a spolupracovali spolu aj bez ohľadu na existenciu (podpísanie) Rámcovej zmluvy datovanej dňa 04.04.2014. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok U. J., ktorému bol M. L. predstavený A. B. C., ako jej obchodný partner z Trnavy.

Na podklade vykonaných výsluchov a jednotlivých dôkazov tiež bolo pre súd zrejmé, že obaja obžalovaní, ako „obchodní partneri“ si s odstupom času prestali dôverovať a preto ich výpovede spočívajú v zakrývaní svojho podielu viny na spáchaní skutku, vzájomnom prenášaní zodpovednosti a vyhováraní sa jeden na druhého, z ktorého dôvodu ich možno považovať za účelové a nepravdivé, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Poškodený J. E. svoj rodinný dom, v ktorom v tom čase v dome bývala aj jeho matka J. E. (s právom doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti), ako sám uviedol, jednoznačne predať nechcel, a tento mal len úmysel si požičať finančné prostriedky na úhradu svojich dlžôb, preto reagoval na inzerát a pri telefonáte na tam uvedené číslo XXXX XXX XXX sa mu ozvala H. D., ktorej povedal, že potrebuje pôžičku 10.000 €, čo táto svedkyňa vypočutá pred súdom aj potvrdila.

Z konania poškodeného J. E. bolo pre súd zrejmé, že tento pristupoval k celej záležitosti s absolútnou dôverou, pre neho dovtedy neznámym osobám umožnil vstup do domu a sprístupnil im potrebné osobné údaje seba a svojej matky J. E., ako aj údaje o prevádzanej nehnuteľnosti. Tiež podľa inštrukcií M. L. podpísal všetky potrebné dokumenty a bez výhrad s ním išiel aj do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. v Europa Shopping Center v Banskej Bystrici.

V konaní nevznikli žiadne pochybnosti o pravosti podpisov poškodeného J. E. na kúpnej zmluve, avšak zo všetkých skutkových okolností bola pre súd preukázaná absencia jeho vedomosti o obsahu dokumentu, ktorý podpísal. Podľa výpovede poškodeného, ktorej súd uveril a považoval ju za logickú

v kontexte celého konania oboch obžalovaných, si tento obsah kúpnej zmluvy vopred nemohol prečítať, lebo mu mal M. L. povedať, že na to nie je čas, aby stihli notára, u ktorého mu ukazoval miesto, kde to má podpísať, pričom označenie predávajúci a kupujúci šikovne zakryl rukou. Prečítať zmluvu mu neumožnil ani po jej podpise, keďže sa ponáhľal ho odviesť na katastrálny úrad.

Jednoznačne ale poškodený J. E. si v momente podpisu zmluvy a ostatných listín nebol vedomý toho, že predáva svoj rodinný dom. Jeho vnútorné presvedčenie o tom, že dokumenty, ktoré podpísal súviseli s požičaním sumy 10.000 € bolo preukázané aj tým, že keď mu prišla na účet suma 20.000 €, okamžite v hotovosti vybral sumu 10.000 €, ktorú odovzdal do rúk obžalovaného 2/ M. L. a ponechal si len sumu 10.000 €. Rovnako postupoval aj vtedy, keď mu bola poukázaná druhá časť kúpnej ceny vo výške 30.000 €, z ktorej hneď previedol sumu 20.000 € na účet spoločnosti GERONT DSS, s.r.o. v zmysle pokynu M. L. a zvyšnú sumu vybral v hotovosti a odovzdal mu ich do rúk. Poškodený J. E. konzistentne vypovedal počas celého trestného konania, ako aj v záverečnej fáze hlavného pojednávania, kde došlo ku konfrontácii s obžalovaným 2/ M. L., pričom jeho výpoveď je potvrdzovaná ďalšími dôkazmi, ktoré na seba logicky nadväzujú, zároveň je zrejmé, že poškodený je jednoduchý a skromný človek – vyučený automechanik, ktorý mal v čase spáchania skutku finančné problémy.

O tom, že v omyle predal nehnuteľnosť sa poškodený dozvedel až od svedka D., ktorý potvrdil jeho prekvapenie z uvedeného. O úmysle poškodeného vziať si pôžičku svedčí leták z novín od poškodeného, výsluch svedkyne H. D., dokonca aj výsluch obžalovaného 2/ M. L. v prípravnom konaní, ktorý potvrdil, že poškodený nechcel svoju nehnuteľnosť predať.

To, že obžalovaný 2/ M. L. jednal s poškodeným ako s vlastníkom nehnuteľnosti, svedčí aj z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 06. 04. 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že toto mal podpísať vlastník nehnuteľnosti J. E., pričom toto čestné prehlásenie bolo podpísané v čase, kedy už poškodený zmluvy podpísal na notárskom úrade, dňa 02. 04. 2015. Z toho vyplýva, že poškodený J. E. aj po podpise kúpnej zmluvy konal v presvedčení, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Navyše vzhľadom na to, že zadávateľom jedného zo znaleckých posudkov v predmetnej veci bola aj spoločnosť C.O.R., s.r.o., aj táto spoločnosť disponovala týmto prehlásením (z ktorého vyplýva prejav poškodeného, že on je vlastníkom nehnuteľnosti) a teda ním disponovala aj obžalovaná 1/ A. B. C..

Navyše, tak ako pre obžalobu, tak aj pre súd, akákoľvek dispozícia spočívajúca v predaji nehnuteľnosti poškodeného J. E. nemá žiadny ekonomický a ani racionálny význam, na druhej strane je tu možné vnímať práve obohatenie sa na strane obžalovanej 1/ C., kde prakticky jej firma získala nehnuteľnosť za tretinovú cenu nehnuteľnosti a navyše ďalej poškodený, nelogicky aj z tejto tretinovej ceny odovzdal sumu vo výške 40.000 € obžalovanému 2/ L., z čoho je zrejmé, že poškodený tak predal svoju nehnuteľnosť len za 10.000 €, čo potom jediným logickým vysvetlením je, že poškodený J. E. musel jednoznačne konať v omyle.

Svedkyňa H. D., ktorá teda okrem toho, že potvrdila výpoveď poškodeného ohľadom jeho zámeru si len požičať peniaze, ďalej popísala, ako na základe pokynu už nebohej D. W., prišla domov za J. E. a ten jej na požiadanie predložil všetky potrebné doklady, ktoré od neho požadovala a ktoré si aj odfotila a následne poškodeného informovala, že ohľadom pôžičky s nim bude ďalej komunikovať M. L.. Práve tomuto ona preposlala mailom dňa 27.03.2015 ňou odfotené doklady, čo vyplynulo z príloh predložených svedkom Y. D. a ktorý ich ešte v ten istý deň preposlal s názvom „Bystrica KZ RD BB“ na mail A. B. C.. Navyše na základe získaných podkladov obžalovaný 2/ M. L., pod zámienkou poskytnutia pôžičky, navštívil poškodeného J. E. a povedal mu, že túto ním požadovanú pôžičku 10.000 €, mu vie zariadiť cez jeho spoločnosť GERONT.

V tomto kontexte súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne O. H., ktorá okrem iného uviedla, že C. ju požiadala, lebo má problémy s poškodeným, aby mu odniesla nejaké papiere podpísať, lebo nechce, aby ju videl. Išlo o prázdne papiere, ktoré poškodený podpísal.

Z konania obžalovaných teda jednoznačne vyplynulo, že rodinný dom poškodeného J. E. a súvisiace pozemky, na základe kúpnej zmluvy z 02.04.2015, nadobudla spoločnosť C.O.R., s.r.o., Banská Bystrica, v mene ktorej konala A. B. C., za kúpnu cenu 50.000 €. Táto spoločnosť si dala pritom vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhad nehnuteľností, A. J. U., ktorý

znaleckým posudkom č. 116/2015 zo dňa 24.05.2015 stanovil všeobecnú hodnotu dotknutého domu a súvisiacich pozemkov na 155.000 €. Následne C.O.R., s.r.o. previedla rodinný dom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 na spoločnosť conax, s.r.o., Žilina, za rovnakú cenu 50.000 €, ktorá spoločnosť následne previedla vlastnícke právo k rodinnému domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2016 na AVIORA, s.r.o., Banská Bystrica, za kúpnu cenu 58.000 €. Vyplynulo to zo zabezpečených listín z katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica, najmä zo spisovej dokumentácie ku Kúpnej zmluve č. V 1678/2015 z 09.04.2015 - predávajúci J. E., nar. XX.XX.XXXX a kupujúci spoločnosť C.O.R., s.r.o. IČO: 45000646, z ktorej vyplýva, že kúpna zmluva medzi uvedenými účastníkmi bola zavkladovaná v zrýchlenom konaní Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica č. V 1678/2015 z 09.04.2015. Na základe Kúpnej zmluvy z 30.10.2015 spoločnosť C.O.R., s.r.o. previedla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť conax s.r.o., Dubová 3272/19, 010 07 Žilina, IČO:46854339 za kúpnu cenu 50.000 €, pričom vklad bol povolený v prospech spoločnosti Rozhodnutím č. V 6062/15 z 18.11.2015. Spoločnosť conax, s.r.o., ďalej Kúpnou zmluvou z 19.02.2016 previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na spoločnosť AVIORA s.r.o., Severná 19, 74 01 Banská Bystrica, IČO:50127012 za kúpnu cenu 58.000 € a vklad vlastníckeho práva bol povolený v prospech kupujúceho Rozhodnutím č. V 904/16 z 01.03.2016.

Z výpisov z obchodného registra k dotknutým spoločnostiam boli zistení konatelia, predmet činnosti a ďalšie skutočnosti:

- GERONT DSS s.r.o., Tomášikova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, ktorej konateľom bol Štefan Selecký,

- AVIORA s.r.o., Severná 19, Banská Bystrica, IČO: 50 127 012, ktorej konateľom bol Štefan Hanzely,

- C.O.R., s.r.o., Kapitulská 12, Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, ktorej konateľom bol Štefan Hanzely a od 30.11.2017 Ing. Danka Čokičová,

- conax s.r.o., Dubová 3272/19, Žilina, IČO: 46 854 339, ktorej konateľom bol Milan Prostredný a

- SCORPION 19, s.r.o., Jesenského 230/7, Partizánske, ČO: 47 860 499, ktorej konateľkou bola Zuzana Fraňová.

Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná 1/ A. B. C. reálne ovládala spoločnosti C.O.R., s.r.o. a AVIORA, s.r.o. namiesto jej otca M. W., vykonávala kompletnú relevantnú obchodnú činnosť, nadobudla prostredníctvom obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť poškodeného, preukázateľne osobne realizovala obidve platby, ktoré mali byť ako úhrada kúpnej ceny, prijala e-mailové správy od obžalovaného 2/ L. dňa 27. 03. 2015, zabezpečila znalecký posudok a mala vedomosť o reálnej cene nehnuteľnosti, teda mala vedomosť o absolútnej výhodnosti tejto kúpy. Tiež zabezpečila zmluvy pre L., pred tým prijala od neho e-mailové správy týkajúce sa informácií od poškodeného. Obžalovaná 1/ C. ale pritom vôbec relevantne nezdôvodnila účel kúpy nehnuteľnosti, keďže tá nebola vôbec využitá na podnikateľské účely, ani následne pri kúpe spoločnosťou AVIORA, s.r.o.

Tiež z listinných dôkazov a to bankových informácii zabezpečených zo Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo preukázané, že vyplatenie kúpnej ceny bolo uskutočnené na dvakrát a to:

- 1. časť kúpnej ceny za kúpu rodinného domu vo výške 20.000 € bola prevedená dňa 02.04.2015 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného na meno J. E. z podnikateľského účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., na subjekt C.O.R., s.r.o., IČO:45000646, s dispozičným oprávneným pre obžalovanú 1/ A. B. C.,

- doplatok kúpnej ceny v sume 30.000 € bol z účtu spoločnosti C.O.R. s.r.o. prevedený v prospech účtu J. E. dňa 14.04.2015.

Za tejto situácie aj pre súd vyvolával pochybnosti spôsob, akým sa poškodený J. E. vlastne zbavil finančných prostriedkov nevediac, že mu podľa zmluvy patria.

Z jeho výpisov účtu je preukázané, že z prijatej sumy 20.000 € ešte dňa 02.04.2015 v hotovosti vybral sumu 10.000 € a zo sumy 30.000 € poukázanej dňa 14.04.2015, vybral tento ešte v ten deň v hotovosti sumu 10.000 € a sumu 20.000 € uhradil na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou „vrátenie pôžičky“, ktorá bola pripísaná na uvedený účet dňa 15.04.2015. Ohľadom tohto účtu bolo z bankových informácií zabezpečených z Tatra banky, a.s. potvrdené, že tento účet patril spoločnosti GERONT DSS s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO:36686409, pričom konateľ tejto spoločnosti a teda obžalovaný 2/ M. L., poznámku „vrátenie pôžičky“ žiadnym relevantným a logickým spôsobom pri svojom vypočutí, nezdôvodnil. V prípravnom konaní, pri svojej výpovedi, ktorá bola pred súdom čítaná uviedol, že suma 20. 000 € predstavovala vo svojej podstate vyplatenie úrokov z poskytnutej sumy 50.000 €,

ktoré nemohli byť vyplatené na účet spoločnosti C.O.R., s.r.o., lebo na to neexistoval právny titul, ale boli vyplatené na účet spoločnosti GERONT DSS s.r.o., a to aj bez opodstatneného právneho dôvodu. Toto jeho tvrdenie nezodpovedá jeho následnému tvrdeniu o tom, že podmienky predaja s poškodeným J. E. si dohadovala priamo obžalovaná 1/ A. B. C..

Ďalšia skutočnosť a to, že obžalovaná 1/ A. B. C. sa nachádzala v aute pri úhrade druhej časti údajnej kúpnej ceny bolo podľa súdu dostatočne preukázané, okrem výpovede svedka U. B. X., aj listinou o realizácii úhrady vo výške 30.000 € na účet poškodeného, ktorá bola vykonaná osobne obžalovanou C. v banke dňa 14. 04. 2015 v čase o 17.57 hod., pričom je preukázané, že poškodený J. E. v ten istý deň, v čase o 18.23 hod následne prevádzal tieto finančné prostriedky vo výške 20.000 € na účet GERONT DSS, s.r.o. Na obidvoch realizáciách je podpísaná tá istá osoba (S. O.), teda je zrejmé, že to muselo byť v jednej a tej istej banke, a to konkrétne v Slovenskej sporiteľni nachádzajúcej sa v Europa Shopping Centre v Banskej Bystrici. Uvedené teda tiež jednoznačne preukazuje, že postup obžalovanej 1/ A. B. C. bol neštandardný, pretože sa poškodenému vôbec nepredstavila ako majiteľka jeho nehnuteľnosti a potom tu je jediné logické vysvetlenie spočívajúce v tom, že sa mu zatajovala, pretože poškodený J. E. v tom čase nemal vedomosť o tom, že predal svoju nehnuteľnosť a obžalovaná o tom vedela a zároveň to potvrdzuje jej spoluprácu s obžalovaným 2/ M. L..

Tiež súd považoval za preukázané, že obžalovaný 2/ M. L. neprijal iba províziu 2. 500 € ako sám tvrdil, ale prijal aj sumu 20.000 € na účet spoločnosti GERONT DSS, ktorej bol konateľom, a v hotovosti prijal sumu 20.000 €, z ktorej mal podľa poškodeného vyplatiť dlžobu v Štátnom fonde rozvoja bývania, čo neurobil a túto sumu vyplatila až spoločnosť conax, s.r.o., Žilina, čo vyplýva z výpovede jej konateľa svedka J. H..

Suma 10.000 €, prijatie ktorej obžalovaný 2/ M. L. neodporoval, mala byť podľa jeho vyjadrenia v prípravnom konaní údajne použitá na vyplatenie provízie aj pre obžalovanú 1/ B. C., H. D. a D. W. po 2.500 €, pričom prijatie provízie v takejto výške A. B. C. aj svedkyňa H. D., vo svojom výsluchu popreli. Uvedené je v rozpore s tým, čo tvrdil na hlavnom pojednávaní, pretože z týchto 20.000 €, ktoré zaslal poškodený na účet GERONT DSS s.r.o. mal obžalovaný odovzdať A. B. C. sumu vo výške 10.000 € ako províziu pre ňu a 10.000 € malo ísť na vyplatenie Štátneho fondu rozvoja a bývania, pričom toto tiež mal jej odovzdať, čo obžalovaná 1/ C. nepotvrdila a Štátny fond rozvoja bývania vyplatený v tom čase ani nebol.

Pre súd ostala záhadou úloha svedka Y. D. v tomto konaní, ktorý nemal žiaden motív sa vecou zaoberať a tento motív vlastne ani nevysvetlil na hlavnom pojednávaní. Výsledkom jeho činnosti bolo zabezpečenie podpísania čestného vyhlásenia poškodeným dňa 14. 06. 2016, ktoré sa preukázateľne nezakladalo na pravde, o čom svedčí výpoveď svedka U. B. X., ktorý uviedol, že aj na stretnutí, kde došlo k podpisu čestného prehlásenia poškodený prezentoval, že nehnuteľnosť nechcel predať.

Podľa súdu, uvedené čestné vyhlásenie vypracovala obžalovaná 1/ C. v úmysle dodatočne spochybniť dôveryhodnosť výpovede poškodeného J. E., išlo čisto o jeho účelovú manipuláciu, pričom poškodený len chcel získať späť svoju nehnuteľnosť.

Výsledkom činnosti Y. D. a obžalovanej 1/ C. bola aj následná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, taktiež zo dňa 14. 06. 2016, podľa ktorej si poškodený odkúpi svoju nehnuteľnosť za 61.000 € v troch splátkach, ktorá mala byť finančne krytá údajnou pôžičkou od svedka U. S., prostredníctvom 2 pôžičiek a to vo výške 30.000 € zo dňa 14. 06. 2016 a vo výške 48.250 € zo dňa 15. 08. 2016.

Svedok U. S. však nevedel vysvetliť bližšie okolnosti poskytnutia pôžičky a je zrejmé, že vo veci figuroval ako takzvaný biely kôň, keďže nevedel súdu uviesť, odkiaľ tieto finančné prostriedky zabezpečil, nevedel uviesť žiadne iné obchodné činnosti vo vzťahu so spoločnosťou SCORPION 19, s.r.o. alebo s Róbertom Odráškom, s ktorým prakticky nemal žiadnu obchodnú minulosť, nevedel uviesť reálny obchodný motív požičať uvedené finančné prostriedky a taktiež nevedel vysvetliť, prečo reálne nikdy nepristúpil k vymáhaniu tejto pohľadávky vo výške 83.250 €.

Z tejto pôžičky mal svedok Y. D. ako fyzická osoba získať ako čistý zisk sumu vo výške 23.250 €, čo predstavuje presne dohodnutú odmenu z príkaznej zmluvy uzatvorenej medzi ním a poškodeným J. E. vo výške 15% zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Teda si nechal vyplatiť odmenu za jeho činnosť pre

poškodeného, ktorú ani reálne nedotiahol do konca. Svedok pri vysvetľovaní týchto skutočností pred súdom bol značne nervózny a bolo mu to nepríjemné, že to nechcel vysvetliť, čo sa dá naozaj vysvetliť len tým, že celé konanie Y. D. bolo v prospech obžalovanej 1/ C..

Nie menej preukázanou skutočnosťou pre súd boli zistenia, že všetky dokumenty – čestné prehlásenie poškodeného, zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi poškodeným J. E. a spoločnosťou AVIORA, s.r.o., prvá zmluva o pôžičke medzi SCORPION 19, s.r.o., a U. S., bola podpísaná dňa 14. 06. 2016, kedy sa malo uskutočniť jednanie s poškodeným J. E.. Z toho všetkého zrejmé, že celá vec bola už dopredu dohodnutá medzi obžalovanou 1/ A. B. C. a Y. D. a zmluvy boli už pripravené a celé to konanie malo vyložene formálny charakter.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností súdu neostávalo nič iné, ako považovať výpovede oboch obžalovaných za účelové, v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, obaja konajúc pomerne sofistikovane a využijúc právnu negramotnosť poškodeného J. E., čo im uľahčilo ho uviesť do omylu.

V danom prípade mal teda súd nad všetky pochybnosti preukázané, že obžalovaní 1/ A. B. C. a 2/ M. L., svojim konaním aj po objektívnej a subjektívnej stránke, naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , , formou spolupáchateľstva podľa , keď v priamom úmysle podľa , spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a preto súd uznal ich vinu v zmysle obžaloby, v celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka páchateľa, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne.

K osobe obžalovanej 1/ A. B. C. (C.) bolo zistené:

Podľa lustrácie v registri obyvateľstva v systéme REGOB od marca 2018 používa priezvisko C..

Podľa správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 05.02.2020 nie je bližšie hodnotená.

Podľa správy Sociálnej poisťovne Zvolen zo dňa 21.01.2020 bola zamestnancom v pracovnom pomere od 01.06.2013 do 10.07.2018 v C.O.R., Banská Bystrica a od 20.08.2018 je zamestnaná v ce100vka, s.r.o., Bratislava. Od 20.04.2016 do 28.11.2016 bola zamestnancom a mala aj dohodu o pracovnej činnosti v AVIORA, s.r.o. Banská Bystrica. Nepoberala ani nepoberá dávku v nezamestnanosti.

Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie služieb pre občana zo dňa 24.01.2020 nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberala ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie služieb pre občana zo dňa 21.01.2020 je poberateľkou prídavku na dieťa od 06/2008 vo výške 24,95,-€.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.01.2020 má 8 záznamov za spáchanie priestupku v rokoch 2013 až 2018, prevažne za porušenie pravidiel cestnej premávky a nezaplatenie poplatku za dočasné parkovanie.

V odpise z registra trestov má jeden záznam, keď bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 09.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. z 01.07.2010 uznaná vinnou zo zločinu činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., za obdobnú trestnú činnosť, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť škodu, pričom dňa 02.01.2013 jej bol amnestiou odpustený výkon trestu a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

K osobe obžalovaného 2/ M. L. bolo zistené:

Podľa správy Mesta Trnava zo dňa 21.01.2020 sa z mesta odsťahoval a uviedol novú adresu L., E. XXX/XX.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28.01.2020 nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberal a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani iné štátne dávky ani peňažné príspevky.

Podľa Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 20.11.2018 nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti.

Podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.01.2020 má 14 záznamov za spáchanie priestupku v rokoch 2015 až 2018, prevažne za priestupky v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky.

V odpise z registra trestov má šesť záznamov z toho trikrát za trestný čin podvodu (dvakrát v roku 2004) podľa , Tr. a v roku 2016 bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. z 13.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. z 12.04.2016, za obdobné podvodné konanie uznaný vinným z prečinu podvodu podľa , Tr. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov do 13.04.2019 s probačným dohľadom, peňažný trest 10 000,-€, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý zaplatil 09.06.2016, zákaz vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov, trest vykonal dňa 12.04.2019. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. zo dňa 05. 04. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 14. 03. 2023 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.

U oboch obžalovaných bolo vykonané aj finančné vyšetrovanie a z jeho výsledkov vyplýva, že obžalovaní nie sú majiteľmi podielových listov, cenných papierov a nemajú uzatvorené stavebné sporenie ani poistné produkty, na ktorých by sa nachádzali finančné prostriedky. Väčšina poistných zmlúv bola v minulosti zrušená pre neplatenie poistného. Obžalovaní na bežných ani podnikateľských účtoch nedisponujú finančnými prostriedkami, z ktorých by mohol byť uspokojený poškodený J. E.. Obaja čerpali viaceré bankové úvery, ktoré im boli schválené v období rokov 2004-2011, pričom väčšina nebola riadne splácaná a pohľadávky boli postúpené na vymáhanie. Lustráciou na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR bolo zistené, že obžalovaná 1/ A. B. C. nevlastní nehnuteľný majetok a obžalovaný 2/ M. L. vlastní nehnuteľnosti v katastrálnom území M., okres Trnava zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré by mali vplyv na určenie výšky trestnej sadzby.

obžalovaná 1/ A. B. C. (C.)

U tejto obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním tohto skutku viedla riadny život a na druhej strane súd priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák. nezistil žiadne.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd v súlade s § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol potom obžalovanej ukladať trest odňatia slobody na 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i osobu páchateľa, jej pomery a možnosť nápravy, súdom nezistiac žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd obžalovanej mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., mal za to, že uloženie trestu obžalovanej na úplne spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 10 rokov nepodmienečne, je pre ňu primeraný a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačujúci.

Pri určení ústavu na výkon trestu, v ktorom má obžalovaná uložený trest vykonať, súd vychádzal z ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., majúc za to, že napriek tomu, že sa obžalovaná dopustila obzvlášť závažného zločinu a mala by trest vykonať podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, jedná sa o páchateľa, ktorého náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia. Preto ju súd zaradil na výkon trestu ústavu s minimálnym stupňom stráženia, tak ako to navrhol aj samotný prokurátor.

Taktiež vzhľadom na to, že obžalovaná spáchala obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu uložiť jej ochranný dohľad podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák., ktorý mohol ustanoviť na 1 až 3 roky. Za primeraný považoval ochranný dohľad na 1 rok.

obžalovaný 2/ M. L.

Pri rozhodovaní o výške trestu súd u tohoto obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a na druhej strane zisti jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol súdom trestaný. V tomto prípade, vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností by sa mal aplikovať § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (3 roky až 10 rokov), o jednu tretinu.

Nakoľko však pri tomto skutku súd ukladal obžalovanému aj súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., mal za to, že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného, ako páchateľa, neprimerane prísne a preto podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenie ods. 4 k § 38 Tr. zák. nepoužil a obžalovanému uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, ktorý považoval za primeraný a postačujúci.

Pri určení ústavu na výkon trestu, v ktorom má obžalovaný uložený trest vykonať, súd aj pri ňom vychádzal z ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., majúc za to, že napriek tomu, že sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu a mal by trest vykonať podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, jedná sa o páchateľa, ktorého náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia. Preto ho súd zaradil na výkon trestu ústavu so stredným stupňom stráženia, tak ako to navrhol aj samotný prokurátor.

Zároveň bolo potrebné ukladať aj trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko tento skutok spáchal obžalovaný skôr, ako bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava 2 (pôvodne Okresný súd Bratislava II) zo dňa 05. 04. 2022 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 03. 2023 sp. zn. , vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Preto zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil z tohto rozsudku výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Taktiež vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu uložiť aj jemu ochranný dohľad podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák., ktorý mohol ustanoviť na 1 až 3 roky. Za primeraný považoval ochranný dohľad na 1 rok.

Zo strany poškodeného J. E. si náhrada škody v konečnom dôsledku uplatnená nebola, jeho majetkový nárok bol uplatnený v civilnom konaní, v ktorom došlo k rozhodnutiu v jeho prospech a preto nebolo potrebné o škode v tomto trestnom konaní rozhodovať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.