Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/82/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2015 v trestnej veci proti obž. Š. Z., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný Š. Z.Ý., nar. XX.X.XXXX S. H., trvale bytom Z., G. Č.. XXX/XX, A. N. H., S.. Y. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26.09.2007 v Martine sa dohodol s I. O., D.. XX.XX.XXXX na poskytnutí hotovostnej pôžičky vo výške 100.000,-Sk ( 3.319,39,-Eur ) za strany spoločnosti B. W., Z..F..P.., vtedy so sídlom Z., G. XX, pričom jej tvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky zo strany spoločnosti je „ručenie nehnuteľnosťou“, s I. O. sa dohodli na mesačných splátkach pôžičky vo výške 4.000,-Sk, ale nedohodli sa na dobe splácania, ani jej neposkytol písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, pričom jej predložil na podpis kúpnu zmluvu, ktorou I. O. prevádza na spoločnosť B. W., Z..F..P.. vlastnícke právo k bytu č. X na ul. H. Č.. XX S. O., súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX v časti XXXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/XX o výmere 700 m2 v časti XXXX/XXXXX za údajnú kúpnu cenu 300.000,-Sk, túto kúpnu zmluvu podpísal za kupujúceho, v tom čase nemal zaňho právo konať, avšak jeho konanie bolo spoločnosťou dodatočne schválené, pričom pri podpise zmluvy I. O. presviedčal, že ide len o zabezpečenie pôžičky, a že spoločnosť na ňu vlastníctvo k bytu prevedie, ak pôžičku splatí, presviedčal ju, že ona nič nepredáva, že zmluvu o pôžičke jej pošle poštou alebo donesie osobne, nedal jej možnosť si riadne preštudovať kúpnu zmluvu, po notárskom overení podpisu I. O. na tejto zmluve jej obžalovaný vyplatil sumu 80.000,-Sk, z ktorej odrátal sumu 6.000,-Sk, ktorú jej poskytol predtým na zaplatenie dlhu na poplatkoch spojených s užívaním bytu, zmluvu o pôžičke jej dodatočne neposkytol, ani jej neuviedol ako má splácať splátky pôžičky, pričom už dňa 21.11.2007 spoločnosť B. W., Z..F..P.. previedla vlastnícke právo k uvedenému bytu na kupujúceho G. G., D.. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 350.000,-Sk a tento ho previedol zmluvou z 05.05.2008 na O.. V. T., D.. XX.XX.XXXX, za kúpnu cenu 850.000,-Sk, týmto konaním obžalovaný spôsobil poškodenej I. O. škodu vo výške 18.654,52,-Eur ( 561.986,07,-Sk ),

t e d a

- na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a takým činom spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , Tr. v znení neskorších predpisov a 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), poskytovania nebankových úverov a pôžičiek vrátane ich sprostredkovania ako aj vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu v právnických osobách s uvedeným predmetom podnikania, a to na dobu 3 ( tri ) roky.

Podľa súd odkazuje poškodenú I. O., D.. XX.X.XXXX S. O., N. A.. S.. F. Č.. X/XX, O. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 7.8.2009 na tunajšom súde obžalobu na obv. Š. Z., D.. XX.X.XXXX S. H., pod sp. zn. zo dňa 6.8.2009, pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Okresný súd Martin rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -366 zo dňa 16.4.2010, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť podľa Živnostenského v znení neskorších predpisov a 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ), poskytovania nebankových úverov a pôžičiek vrátane ich sprostredkovania ako aj vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu v právnických osobách s uvedeným predmetom podnikania vo výmere tri roky.

Proti rozsudku okresného súdu podal obž. Š. Z. prostredníctvom obhajcu odvolanie vo výroku o vine i treste. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -469 zo dňa 18.1.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. a vec vrátil podľa okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa , súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Okresný súd Martin na hlavných pojednávaniach oboznámil podstatný obsah doterajšieho konania, doplnil dokazovanie vo veci opätovným výsluchom svedkyne poškodenej I. O., svedka A. Z., znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou ako aj prečítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa a opätovne vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

Obžalovaný Š. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v septembri r. 2007 mu volala p. C., že I. O. chce pôžičku vo výške 300.000,-Sk. Následne sa dostavil na ohliadku jej bytu, pričom jej vysvetlil, že to nemôže urobiť záložnou zmluvou, nakoľko tam bolo záložné právo J., ale bude to na základe predaja bytu, ktorý jej po zaplatení bude predaný späť. Poškodená si kúpnu zmluvu prečítala, podľa neho jej i porozumela. Kúpnu cenu 300.000,-Sk poškodenej vyplatil po odpočítaní sumy 6.000,-Sk, ktorú ešte

pred prevodom na katastri zaplatili správcovi. On vtedy konal za spoločnosť, nie za seba, plnomocenstvo na konanie mu bolo udelené už v marci r. 2007. Poškodenú na zaplatenie pôžičky vyzývali ústne cez telefón, bola dohodnutá lehota jedného mesiaca. Poškodená peniaze v lehote neuhradila, potom bola nehnuteľnosť predaná G. G.. Tento potom po dohode s poškodenou vyplatil spoločnosti J. sumu 420.000,-Sk, na základe čoho bolo vymazané záložné právo a byt bol predaný ďalšej vlastníčke. Poškodená nežiadala o poskytnutie zmluvy o pôžičke, ani z ich strany nebola vyhotovená žiadna zmluva a pôžičke. Zmluva o budúcej zmluve z ich strany bola podpísaná, táto bola poškodenej zasielaná asi poštou. Z ich strany nebola povinnosť uzatvárať zmluvu o budúcej zmluve, bol to len prejav dobrej vôle, že po zaplatení majú záujem byt vrátiť späť. Dojednávaná suma bola vo výške 300.000,-Sk, išlo o bezúročné požičanie finančných prostriedkov na jeden mesiac s tým, že poškodená bola známa p. C.. Pani C. je ich externou zamestnankyňou, s poškodenou sú rodinní známi. Pri ich činnosti nie je bežné, že by požičiavali peniaze bezúročne, v danom prípade to však bolo len na obdobie 1 mesiaca, tak to nebol nejaký problém. Pôžička sa mala uhradiť jednorazovo, nie v splátkach, teda splatnosť bola do mesiaca od 26.9.2007 do 26.10.2007. Čo sa týka uhradenia čiastky 4.000,-Sk poškodenou, jedná sa o úhradu za vypracovanie zmlúv, čo bolo s poškodenou vopred dohodnuté. Jednalo sa o jedinú sumu, ktorú poškodená zaplatila spoločnosti B. W., Z..F..P... Zmluvu o budúcej zmluve vypracovala kolegyňa, štandardné texty majú v počítači, táto sa však pomýlila a nechala tam čiastku z predchádzajúcej zmluvy 650.000,-Sk. Táto zmluva bola podpísaná 30.10.2007, išlo z ich strany o ochotu, ešte dávali poškodenej ďalšiu možnosť do 30 dní. Zaplatenie pôžičky od poškodenej neuplatňovali, keďže tam nebola uzavretá zmluva a oni neboli poškodení, nakoľko predali byt za sumu 350.000,-Sk. Poškodená sa podľa neho takto bráni, lebo prišla vlastnou vinou o byt a v civilnom konaní jej nebolo vyhovené. K doplnenej výpovedi pošk. I. O. na HP dňa 14.6.2011 sa vyjadril, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy poškodenej hovoril, že sa jedná o kúpnu zmluvu, teda obaja vedeli akú zmluvu podpisujú. Ešte poškodenej hovoril, že sa jedná o zabezpečenie pôžičky kvôli tomu, že tam bol úver a záložné právo od J., ktorý by zriadenie ďalšieho záložného práva nepovolil a preto to bolo riešené takýmto spôsobom. Zmluva o budúcej zmluve bola na polícii predložená zo strany poškodenej a jej právneho zástupcu. Vie, že G. G. poškodenej ponúkol spätný odpredaj bytu za tú istú cenu ako bol byt predaný ich spoločnosti. On už v prípravnom konaní vypovedal, že pokiaľ by v tom čase poškodená vrátila požičané peniaze, tak by zabezpečili prevod bytu naspäť takým spôsobom, že by G. vrátili peniaze a on by byt previedol späť na poškodenú. K výpovedi svedka A. Z. uviedol, že pokiaľ ide o vyplatenie úveru na byte poškodenej, spoločnosť mala záujem úver za poškodenú vyplatiť. Jednali so spoločnosťou J. a následne pri predaji bytu kupujúcemu G. G. došlo k dohode, že vyplatenie úveru zabezpečí on a z tohto dôvodu bola dojednaná nižšia kúpna cena 350.000,-Sk.

Svedkyňa - poškodená I. O. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že od spoločnosti B. W., Z..F..P.. si chcela požičať sumu 100.000,-Sk, z ktorých však dostala len 80.000,-Sk, pričom tých 20.000,-Sk malo ísť obžalovanému na poplatky za zmluvy, za cestu a papiere. Ešte 6.000,-Sk dala na bytovú správu. S obžalovaným o pôžičke 300.000,-Sk nikdy nerokovala. Okrem čiastky 4.000,-Sk ako prvej splátky pôžičky, ktorú odovzdala obžalovanému neplatila ďalšie splátky, pretože jej nebola zaslaná písomná zmluva, na ktorej malo byť číslo účtu. Dohodnuté boli splátky po 4.000,-Sk. Na presnom čase splácania sa nedohodli, obžalovaný jej povedal, že všetko ohľadne splácania pôžičky, vrátane doby splatenia bude uvedené v zmluve. Doba splatnosti mala byť 5 až 10 rokov, za ktoré obdobie mala byť splatená suma s úrokmi vo výške 300.000,-Sk. Obžalovaný ju ešte predtým keď sa ho pýtala, či bude možná pôžička, z ktorej by vyplatila dlh voči J. upozorňoval, že majú veľmi vysoké úroky. Zo strany obžalovaného ani B. W., Z..F..P.. neboli zaslané žiadne výzvy, upomienky na splácanie pôžičky, tiež nebola vyzývaná telefonicky. Pokiaľ sa jedná o okolnosti podpísania kúpnej zmluvy, túto si nemala žiadnu šancu prečítať. Obžalovaný ju držal v rukách, mával s ňou, stále niečo zahováral, že či neverí P., že sú to len papiere, ktoré potrebuje pre firmu, aby jej mohol dať tú pôžičku. Ona určite nechcela predať byt za 100.000,-Sk. Keď boli na mestskom úrade, obžalovaný asi mal i zmluvu o budúcej zmluve, túto tiež len ukazoval, do tejto ani nenahliadla, vôbec nevie o čo tam išlo. Obžalovanému dôverovala, nakoľko toto pomáhala vybavovať P. C., ktorá je jej vzdialená rodina a pozná ju od malička. Pri preberaní sumy 74.000,-Sk bola prítomná aj P. C., ona vtedy sedela v aute na sedadle spolujazdca, mala otvorené dvere, P. stála pri nej a fajčila. P. sa jej ešte pýtala, či má tie peniaze a ona jej odpovedala, že áno, 74.000,-Sk. Prvýkrát sa dozvedela, že byt už nie je v jej vlastníctve vtedy, keď jej volal nejaký pán A., čo si myslela, že je z firmy B. W., Z..F..P.. Bolo to niekedy v januári r. 2008. Tento prišiel s tým, že je vlastníkom bytu, že sa chce nasťahovať, pýtal sa či chce peniaze na nájom alebo jej podnájom zoženie. Potom odišiel a povedal, že zavolá a dohodnú sa čo budú robiť. Potom večer alebo na druhý deň volal, že ako sa rozhodla, či chce peniaze alebo nájom. Ona povedala, že nechce ani jedno ani druhé a išla na políciu na Podháj, pričom títo jej

povedali, že nevedia čo má robiť, že je sprostá. Potom asi o pár dní prišiel znovu ten A. ešte s jedným pánom a povedal, že už nie je vlastníkom bytu, že má nájomnú zmluvu od G. G., aby sa vysťahovala, lebo byt potrebuje. Ona si potom našla v novinách inzerát a na druhý deň sa odsťahovala. V tom čase nepracovala, poberala rodičovský príspevok 4.700,-Sk. Pôžičku by ale splácala na polovicu s mamou a tiež mala priateľa, ktorý pracoval ako murár na dohodu. Vo svojej doplnenej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14.6.2011 naviac vypovedala, že podpisovala kúpnu zmluvu a ešte doklad, že vráti pôžičku s úrokmi 300.000,-Sk. Tento príjmový pokladničný doklad podpisovala obžalovanému v aute. Na tomto doklade bola len pečiatka B. a suma 300.000,-Sk, ale už nevie či aj číslom alebo slovom. Tieto papiere podpisovala v septembri roku 2006. O čestnom prehlásení zo dňa 26.9.2007 nemá vedomosť. O existencii zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si pamätá, že videla iba jej prvú stranu. Toto mal obžalovaný v euroobale a ani ju odtiaľ nevytiahol, takže ani nemala možnosť vidieť ďalší obsah zmluvy. Bolo to v ten deň 26.9.2006, keď tu bol obžalovaný aj odovzdával tie peniaze. Čo si spomína tak na prvej strane bolo jej meno, adresa a názov Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Obžalovaný bol u nej ešte raz s jej tetou P. C. a s nejakým pánom v saku s tým, že na Mestský úrad Martin ide niečo vybaviť. Obžalovaného sa pýtala kde má zmluvu o pôžičke a tento jej povedal, že si ešte niečo zariadi na MsÚ a potom príde. Už však neprišiel. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpisovala. G. G. pozná len z papiera - listu vlastníctva, ktorý jej doniesol pán A., že sa má vysťahovať. G. prvý raz videla na súde v civilnom konaní. Potom ako podpísala kúpnu zmluvu jej prišla z katastra nehnuteľností písomnosť, ktorú hneď neotvárala. Prevzala ju od poštárky a hodila do šuflíka. Obsahom tej pošty bolo prerušenie konania, presne nevie, týkalo sa to bytu. Druhý krát jej prišla z katastra kúpna zmluva. Z. ju vtedy zobral k notárovi s tým, že má niečo podpísať, pričom nevedela, že sa jedná o kúpnu zmluvu. Po predložení listinného dôkazu - návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN ( č.l. 222-223 spisu ) sa vyjadrila, že sa jedná o jej podpis. Je možné, že túto listinu vtedy podpisovala u notára, keď sa podpisovala i tá kúpna zmluva s tým, že Z. jej povedal : "Nebojte sa, len podpíšte, o byt neprídete". Čo sa týka čestného prehlásenia na čl. 459 spisu, ten podpis môže byť jej, je podobný, ale skutočne nie si je vedomá, že to podpisovala. U notára nevidela aké listiny podpisuje, len podpisovala. Z. ju opakovane uisťoval nech podpisuje, že P. je jej teta, že nič nepredáva, odvádzal ju od toho, aby to čítala. Keď prišli k notárovi neustále jej hovoril, že nepredáva, len si požičiava peniaze a na LV bude napísané, že požičiava 100.000,-Sk a nie 300.000,- Sk. Obž. stál vedľa nej, obracal stránky a ona dávala podpisy. Z. vie dokonale zavádzať, ukázal jej papier v euroobale, k slovu sa ani nedostala. Neustále ju ubezpečoval, nech sa nebojí, že P. je jej známa, že sa nič nedeje. Myslela si, že podpisuje tú zmluvu, že bude mať na LV, že dlží B. 100.000,-Sk. Nikdy vo svojom živote neštudovala ani nemala možnosť sa naučiť ako sa z právneho hľadiska uzatvárajú zmluvy. Je vyučená ako kuchárka, bez maturity. Tie listiny z katastra otvorila až potom, keď pán A. prišiel prvý krát s listom vlastníctva s tým, že vlastníkom bytu je G. G.. Trestné oznámenie podala možno deň, dva potom, lebo nevedela čo robiť. Nebola si vedomá toho, že byt predala. Je si vedomá svojej chyby, že si neprečítala tie listiny, že bola nezodpovedná a verila ľuďom. Od obžalovaného prijala sumu 74.000,- Sk. Do dnešného dňa vrátila sumu 4.000,-Sk. Peniaze chcela vrátiť, splácať, ale nemala ich kde vrátiť, nakoľko jej Z. prisľúbil, že jej dá zmluvu o pôžičke, kde bude uvedené aj číslo účtu, ktoré dodnes nemá. Zakaždým, keď volala Z., tento povedal, že zmluvu o pôžičke pošle, stále iba sľuboval. Pán G. ani A. s ňou nekomunikovali o možnosti spätného odkúpenia bytu. A. jej len povedal, že sa má vysťahovať a s G. nikdy nekomunikovala. Vylučuje, že by podpisovala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.10.2007. O takejto zmluve nemá vedomosť. Asi je to tá zmluva, ktorú obžalovaný ukazoval v euroobale. Nevie ako prišiel k jej podpisu na zmluve. Keď boli u vyšetrovateľky tak obž. tvrdil, že zmluvu o budúcej zmluve má, ale nepodpísanú. Povedal, že je prichystaná, že ju nevie nájsť, ale ešte nie je podpísaná. Neuviedol, že by tú zmluvu mohol mať niekto ďalší. Po predložení listiny - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ( č.l. 461-463 spisu ) sa vyjadrila, že nevie, či je to tá zmluva, ktorú jej obžalovaný ukázal v euroobale, nakoľko tam nebola pečiatka a videla len ten začiatok, teda označenie budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho. Zmluvu nepodpisovala, je to podobný podpis ako jej, ale nemala to kedy podpisovať. Nikdy nehovorila, že jej obžalovaný zmluvu o budúcej zmluve ukazoval v aute. V aute jej ukazoval len príjmový pokladničný doklad. Mala tiež úver z S. J., ale Z. ju uistil, že sa to dá. Tento úver splácala a potom sa dozvedela, že bol splatený zo strany G. G.. Súhlas na vyplatenie úveru nedávala ani ju nikdy G. nežiadal, aby mu vyplatila úver.

Svedkyňa P. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď išla v aute s obžalovaným tak si prerátala peniaze, ktoré boli v bankovej obálke, jednalo sa o sumu 300.000,-Sk. Pri odovzdávaní peňazí sedela I. O. v aute na sedadle spolujazdca, obžalovaný sedel za volantom. Ona stála pri aute z tej strany ako sedela poškodená a fajčila. Videla ako obžalovaný dával poškodenej obálku, ešte povedal, aby si peniaze prerátala. Ako si ich prerátavala však nevidela, lebo poškodená sa otočila chrbtom. Poškodená

potom povedala, že ďakuje a ešte podpisovala príjmový blok. Poškodená vtedy obžalovanému nedávala nijaké peniaze. Ona videla v aute nejaké zmluvy ohľadne bytu, k ich obsahu sa ale vyjadriť nevie. Taktiež nevie či bola nejaká zmluva o pôžičke alebo ako bola dohodnutá jej splatnosť. Je pravdou, že sprostredkováva poskytovanie pôžičiek prostredníctvom obžalovaného, pričom táto spolupráca bola už aj predtým ako bola poskytnutá predmetná pôžička. Poškodenej o úrokoch z pôžičky nehovorila nič.

Svedok A. Z. pred súdom vypovedal, že bol do roku 2008 konateľom a spoločníkom v spoločnosti B. W., Z..F..P.., v ktorej bol konateľom a spoločníkom aj otec obžalovaného Š. Z. starší. Obžalovaný konal za spoločnosť v rámci udelenej plnej moci. Pamätá si, že poškodenej I. O. boli požičiavané peniaze s tým, že pôžička bola zabezpečená nehnuteľnosťou. Bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, z ktorej mala právo prednostne odkúpiť nehnuteľnosť späť. Pokiaľ si pamätá, tak bol vyplácaný aj nejaký dlh na nehnuteľnosti, ktorý vyplácala ich spoločnosť. Podpis na zmluve č.l. 228 - prvý podpis za kupujúceho je jeho podpisom. Bol v tejto veci i v Martine, nakoľko sa vyskytol taký problém, že konanie na katastri bolo prerušené, pretože obžalovaný mal poverenie na zastupovanie spoločnosti a kataster požadoval aj nejaké ďalšie splnomocnenie na túto vec. Čo sa týka čestného prehlásenia na č.l. 459 nebolo to nič neobvyklé, bolo to bežné. Nepamätá si kto žiadal od poškodenej dané čestné prehlásenie. Prvý podpis na zmluve o budúcej kúpnej zmluve ( č.l. 461-463 spisu ) je jeho podpisom na strane predávajúceho. Kde došlo k podpisu zmluvy a či to bolo za prítomnosti poškodenej si nepamätá. Pokiaľ ide o obsah zmluvy, zmluvné podmienky, ohľadne týchto jednal s poškodenou obžalovaný. Nevie sa vyjadriť prečo bola zmluva uzavretá až 30.10.2007 a nie spolu s uzavretím zmluvy o predaji bytu. Mohla to byť požiadavka zo strany poškodenej, ale presne si to nepamätá. Osoby G. G. a V. A. podľa mena nepozná. Nepamätá si za akú cenu bol byt predávaný, zrejme s nejakým ziskom 10-15 %. Podpis na kúpnej zmluve č.l. 248-251 je jeho. Čo sa týka kupujúceho, pokiaľ podpisoval zmluvu tak je možné, že sa stretli. Na otázku čo bolo účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi kupujúcim B. W. a I. O. odpovedal, že spoločnosť jej poskytla pôžičku. Išlo o zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou s tým, že bolo dohodnuté právo poškodenej odkúpiť túto nehnuteľnosť späť. Pokiaľ je uvedená v kúpnej zmluve cena vo výške 300.000,-Sk, táto zo strany spoločnosti určite bola vyplatená. Myslí si, že výška pôžičky bola práve v takejto sume. Pokiaľ v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena vo výške 500.000,-Sk tak zrejme to tak bolo dohodnuté. Ako už uviedol vyššie, bola vyplatená aj nejaká čiastka stavebného sporenia alebo hypotéky, či podobného úveru, tak je možné, že to bolo navýšené o túto sumu. Čo sa týka fotokópie príjmového dokladu na č.l. 348, ide o podpis zamestnankyne spoločnosti Z. Š.. Doklad musí byť v účtovníctve.

Znalkyňa z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma PhDr. PaedDr. Erika Straková sa na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2015 v celom rozsahu pridržiavala záverov uvedených v písomne vypracovanom znaleckom posudku č. 30/2015. Vypovedala, že v danom prípade skúmala pravosť podpisov na troch listinách, pričom jedna jej bola doručená v originály a dve listiny vo fotokópiách, keďže originály sa nepodarilo zabezpečiť. Čo sa týka skúmania fotokópií, v danom prípade nepatria medzi nespracovateľné, ale ťažko spracovateľné. Čo sa týka skúmania originálneho podpisu na príjmovom pokladničnom doklade, podľa odpovede na otázku č. 1 v danom prípade nebola žiadna pochybnosť o tom, že sa jednalo o pravý podpis. Pokiaľ ide o podpis SM2, tu sa jedná o fotokópiu. V prípade fotokópií sa jedná o ťažko spracovateľné rukopisné javy. V takýchto prípadoch musí znalec postupovať opatrne a podpis porovnávať so všetkými porovnávacími podpismi, ktoré má k dispozícii. Bolo zistené, že uvedený podpis je zhodný s originálom podpisu PM13B a preto sa musí jednať o kópiu tohto podpisu. Je to z toho dôvodu, že dva podpisy nemôžu byť úplne zhodné aj vzhľadom na možné vonkajšie a vnútorné podmienky vzniku podpisu. Čo sa týka sporného podpisu SM3, tu sa jednalo o nekvalitnú kópiu, pričom tento podpis vykazoval nevierohodné tendencie. Pri skúmaní nebol nájdený rovnaký podpis v porovnaní s porovnávacími originálmi. Čo sa týka sporného podpisu na fotokópii čestného prehlásenia, predpokladá, že tento bol pravdepodobne vyhotovený pomocou skenu resp. kopírky. Ale s istotou sa to nedá zistiť z tej kvality, akú mala k dispozícii. Originál podpisu 13B je podpis na zápisnici z výsluchu poškodenej zo dňa 17.4.2009 ( nachádzajúci sa na č.l. 50 spisu ).

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov aj po doplnení dokazovania vo veci dospel súd k záveru, že obžalovaný Š. Z. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., nakoľko svojím konaním na škodu cudzieho majetku obohatil iného tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok. Za omyl sa považuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a uvedením do omylu sa rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin. V zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr. zák. väčšou škodou je škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,-Eur. Pri určení výšky škody spôsobenej trestným činom súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 99/2009 znalca Ing. Pavla Jurkoviča, ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu poškodenej v sume 641.986,07,-Sk, od ktorej sumy bola odpočítaná suma 80.000,-Sk vyplatená poškodenej obžalovaným. Výška škody potom predstavuje sumu 18.654,52,-Eur ( 561.986,07,-Sk ).

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. Bránil sa v podstate tým, že ako splnomocnený zástupca spoločnosti B. W., Z..F..P.. uzavrel dňa 26.9.2007 s I. O. ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 300.000,- Sk, s lehotou splatnosti do jedného mesiaca t.j. do 26.10.2007. Uvedená pôžička bola dohodnutá ako bezúročná s jednorazovou splatnosťou. Za účelom zabezpečenia pohľadávky bola zároveň uzavretá zmluva o predaji bytu č. X D. X.. H. Č.. XX S. O., súpisné číslo XXXX, patriaceho dlžníčke s tým, že po splatení pôžičky bude byt prevedený zo strany veriteľa späť do vlastníctva I. O.. Zo strany spol. B. W., Z..F..P.. bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve a táto bola poškodenej zasielaná poštou. Poškodená si kúpnu zmluvu riadne prečítala, tejto porozumela a na notárskom úrade ju i podpísala. V kúpnej zmluve ako i v príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.9.2007 potvrdila prevzatie peňažnej sumy 300.000,- Sk. Nakoľko však poskytnutú pôžičku v dohodnutej dobe nevrátila, veriteľ pristúpil k predaju bytu na inú osobu - G. G., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2007. Z jeho strany teda nedošlo vo vzťahu k I. O. k žiadnemu podvodnému protiprávnemu konaniu. Na preukázanie svojich tvrdení už v rámci konania pred odvolacím súdom predložil do spisu listinné dôkazy - fotokópie čestného prehlásenia zo dňa 26.9.2007 na čl. 459 a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na č.l. 461-463 spisu.

Obžalovaný je zo spáchania činu jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedkyne poškodenej I. O. ako aj listinnými dôkazmi pripojenými v súdnom spise a závermi znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru grafológie. Súd aj po doplnení výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 14.6.2011 a vykonaní ďalších dôkazov ( najmä výsluch svedka A. Z. a znalecké dokazovanie ) vyhodnotil výpovede poškodenej I. O. ako vierohodné a pravdivé. Vo výpovediach poškodenej sa síce vyskytli určité nezrovnalosti, avšak žiadne podstatnejšie rozpory. Poškodená opakovane vypovedala, že zo strany obžalovaného jej bola poskytnutá pôžička nie vo výške 300.000,-Sk, ale len 100.000,-Sk, pričom v skutočnosti jej bolo vyplatených iba 74.000,-Sk. Bolo to z dôvodu, že sumu 20.000,-Sk si obžalovaný odpočítal ako náklady za spracovanie zmluvy, cestu, poplatky na katastri a notárskom úrade. Ďalej sumu 5.500,-Sk zaplatili ešte pred tým ako išli k notárovi na správe bytov u p. O. ako nedoplatky za byt, obžalovaný jej dal za týmto účelom čiastku 6.000,-Sk. Potvrdila, že na príjmovom pokladničnom doklade podpísala prevzatie sumy 300.000,-Sk, ale k tomuto jej obžalovaný na otázku, prečo je tam uvedená takáto suma povedal, že je to celková suma, ktorú splatí spoločnosti aj s úrokmi. Vtedy keď doklad podpisovala tam bola pečiatka firmy, napísané slovom „tristotisíc slovenských korún“, nebol tam však napísaný účel „predaj bytu“. Podmienky splácania pôžičky, vrátane doby splatnosti, čísla účtu a výšky splátok mali byť stanovené v písomnej zmluve, ktorú jej obžalovaný sľúbil doniesť osobne alebo doručiť poštou. Mesačná splátka pritom mala byť 4.000,-Sk, o čom svedčí aj výdavkový pokladničný doklad bez dátumu na sumu 4.000,-Sk ( č.l. 21 ). Túto sumu zaplatila obžalovanému hneď po prevzatí peňazí ako prvú splátku pôžičky. Doba splatnosti mala byť na 5 až 10 rokov. Obžalovaný ju ešte pred poskytnutím pôžičky upozorňoval, že majú veľmi vysoké úroky. Je síce pravda, že podpísala zmluvu o predaji bytu, túto si však nemala možnosť ani prečítať, pretože obžalovaný s ňou len mával, zahováral, hovoril jej, že nič nepredáva, že túto zmluvu potrebuje len pre firmu, či neverí P. a pod. Obžalovaný jej obracal stránky a ona dávala podpisy. Tiež jej povedal, že na liste vlastníctva bude mať napísané, že dlhuje firme B. sumu 100.000,-Sk, čomu ona nerozumie, ale myslela si že sa to dá. Rozhodne však nechcela predať byt za 100.000,-Sk. Následne jej zo strany obžalovaného nebola zaslaná žiadna písomná zmluva o pôžičke, teda ani nevedela kde má splácať ďalšie splátky. Vo svojej doplnenej výpovedi opätovne uviedla, že podpisovala kúpnu zmluvu a ešte doklad, že vráti pôžičku s úrokmi 300.000,-Sk tzn. príjmový pokladničný doklad. O čestnom prehlásení zo dňa 26.9.2007 nemá vedomosť. Podpis na ňom sa na jej podpis podobá. O existencii zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si pamätá, že videla iba jej prvú stranu.

Toto mal obžalovaný v euroobale a ani ju odtiaľ nevytiahol, takže ani nemala možnosť vidieť ďalší obsah zmluvy. Na tej prvej strane bolo jej meno, adresa a názov Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpisovala. Na návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN ( č.l. 222-223 spisu ) je jej podpis. Je možné, že túto listinu vtedy podpisovala u notára, keď sa podpisovala i kúpna zmluva s tým, že obž. Z. jej povedal : "Nebojte sa, len podpíšte, o byt neprídete". Listiny z katastra otvorila až potom, keď pán Paško prišiel prvý krát s listom vlastníctva s tým, že vlastníkom bytu jej G. G.. Trestné oznámenie podala možno deň, dva potom, lebo nevedela čo robiť. Nebola si vedomá toho, že byt predala.

Keďže vzhľadom na výpovede poškodenej vznikli pochybnosti o pravosti podpisov na listinách preložených obžalovaným - čestné prehlásenie zo dňa 26.9.2007 na čl. 459 a zmluva o budúcej kúpnej zmluve na č.l. 461-463 spisu, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou. V danom prípade sa nepodarilo získať originály uvedených listín, nakoľko podľa vyjadrenia obhajcu na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom dňa 18.1.2011, originály dokladov má mať k dispozícii G. G. a vzhľadom na krátkosť času tieto nemohli byť predložené na porovnanie s fotokópiami. Obžalovaný však ani v priebehu ďalšieho konania pred okresným súdom nepredložil originály listín za účelom znaleckého skúmania. G. G. na písomnú výzvu súdu dňa 29.9.2011 písomne oznámil, že takýmito listinami nedisponuje, a to ani originálmi, ani ich kópiami. Podľa písomného oznámenia obžalovaného doručeného súdu dňa 4.5.2015 ( č.l. 684 spisu ) originály dokladov, okrem PPD zo dňa 26.9.2007 nevie zaslať, nakoľko tieto boli stratené. Z písomne vypracovaného znaleckého posudku ako i výpovede znalkyne pred súdom vyplynulo, že podpis "O." na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa zo dňa 26.9.2007 je pravým podpisom poškodenej I. O.. Podpis na čestnom prehlásení zo dňa 26.9.2007 je technickou kópiou iného pravého podpisu poškodenej I. O. - technický falzifikát. Konkrétne sa jedná o kópiu podpisu poškodenej na zápisnici z výsluchu zo dňa 17.4.2009 ( nachádzajúci sa na č.l. 50 spisu ). Podpis "O." na Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.10.2007 vykazuje nefyziologickú písaciu stopu a preto kópiu podpisu znalkyňa ďalej neskúmala. K podpisu SM3 ( zmluva o budúcej kúpnej zmluve ) znalkyňa na stranách 6 -8 č. 30/2015 ďalej uviedla, že z pohľadu váhavých kriviek a nerovnomernej hrúbky písacej čiary poskytuje písmový obraz buď nevierohodného podpisu napr. vyhotoveného kopírovaním cez sklo alebo podpisu, ktorý je dvakrát pretlačenou kópiou originálu cez kopírovací papier. Podpis je nekvalitná kópia a naviac pôsobí nevierohodne a zlátane, z dôvodu zlátaných kriviek, nerovnomernej hrúbky čiary. Závery znalkyne teda jednoznačne potvrdili výpoveď poškodenej, že PPD zo dňa 26.9.2007 podpísala, avšak čestné prehlásenie ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpisovala.

Výpovede obžalovaného súd aj vo svetle ďalších dôkazov vykonaných po zrušení rozsudku č.k. -366 zo dňa 16.4.2010 nadriadeným Krajským súdom v Žiline vyhodnotil v podstatných okolnostiach skutku ako nepravdivé a účelové. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o pôžičke, podľa názoru súdu je absolútne nevierohodné tvrdenie obžalovaného, že s poškodenou uzavrel ako zástupca poskytovateľa pôžičky - veriteľa B. W., Z..F..P.. zmluvu o pôžičke na sumu 300.000,-Sk iba v ústnej forme, bez akýchkoľvek písomne stanovených zmluvných podmienok ako napr. doby splatnosti, výšky úrokov, sankcií za porušenie zmluvných povinností, dohodnutých splátok, miesta, času a spôsobu splatnosti jednotlivých splátok a podobne. Obžalovanému tiež muselo byť úplne jasné, že poškodená, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke a pritom ešte splácala hypotéku, by objektívne nemohla vrátiť sumu 300.000,-Sk jednorazovo v lehote do jedného mesiaca. Navyše podľa jeho výpovedí sa malo jednať o pôžičku bezúročnú. Toto tvrdenie je o to viac nedôveryhodné, že spol. B. W., Z..F..P.. sa poskytovaním nebankových pôžičiek zaoberala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti tzn. túto činnosť nepochybne vykonávala za účelom dosiahnutia zisku a nie ako nejakú dobročinnosť. Ďalej podľa výpovede obžalovaného, tento mal poškodenej vyplatiť sumu 300.000,-Sk, čo potvrdzuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.9.2007 ( č.l. 348 ), po odpočítaní 6.000,-Sk a „nejakých drobných“. Čiastku 6.000,-Sk jej poskytol na vyplatenie dlžoby na byte. Až po prečítaní zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania ( č.l. 24 ) na odstránenie rozporu vo výpovediach uviedol, že ešte z tých požičaných peňazí vyplácal poplatok za vklad do katastra ( pozn. kolky - č.l. 223 ) v sume 8.000,-Sk a potom poškodená zaplatila čiastku 4.000,-Sk ako úhradu za vypracovanie zmlúv. Jedná sa o platbu potvrdenú výdavkovým pokladničným dokladom na č.l. 21, kde však účel platby ani dátum uvedený nie je. Poškodená k tomuto vypovedala, že skutočne vtedy túto čiastku obžalovanému vyplatila, pričom sa jednalo o prvú splátku pôžičky a nie poplatok za zmluvy, pretože tento si obžalovaný už započítal. Pokiaľ by súd mal vychádzať z tvrdení obžalovaného, potom príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.9.2007 by mal vlastne potvrdzovať vyplatenie peňažných prostriedkov z titulu poskytnutia pôžičky, hoci ako účel

platby je v ňom uvedený „predaj bytu“. Tiež je pochybné, prečo sa na PPD nenachádza ani podpis obžalovaného, iba pečiatka firmy, keď tieto peniaze mal vyplatiť osobne. Na doklade sa pritom nachádza podpis osoby, ktorá mala doklad vyhotoviť, čo bola podľa svedka A. Z. zamestnankyňa spoločnosti. Prevod bytu poškodenej mal podľa neho slúžiť iba na zabezpečenie pohľadávky spol. B. W., Z..F..P... V tomto smere súd poukazuje na ust. v znení platnom do 31.12.2007, podľa ktorého zmluva o zabezpečovacom prevode práva mohla byť platne uzavretá len v písomnej forme. Takáto písomná zmluva uzavretá nebola a v kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.9.2007 taktiež nie je žiadna zmienka o tom, že sa jedná o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva na kupujúceho. Účelovosť a nepravdivosť tvrdení obžalovaného potvrdzuje i predložená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde je ako budúci predávajúci uvedená spol. B. W., Z..F..P.. a budúci kupujúci I. O. s tým, že budúci kupujúci sa zaväzuje v lehote do 30 dní od podpisu zmluvy uzatvoriť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. X D. X.. H. Č.. XX S. O., súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a parcele č. XXXX/XX za kúpnu cenu 500.000,-Sk. Uvedená zmluva bola najskôr obžalovaným predložená v originály pri jeho prvom výsluchu v prípravnom konaní dňa 18.3.2009 iba s podpismi konateľov spol. B. W., Z..F..P.., bez podpisu poškodenej ako budúcej kupujúcej ( č.l. 18 - 20 ) a až následne v odvolacom konaní predložil túto zmluvu vo fotokópii aj s podpisom budúcej kupujúcej. Dátum na zmluve je uvedený 30.10.2007, teda mesiac po uzavretí zmluvy o pôžičke, kedy podľa obžalovaného už mala uplynúť lehota jej splatnosti.

O podvodnom konaní obžalovaného svedčí ďalej i tá skutočnosť, že už pár dní po vklade vlastníckeho práva k bytu na spol. B. W., Z..F..P.. ( vklad povolený dňa 7.11.2007 a kúpna zmluva s rozhodnutím o vklade kupujúcemu doručená dňa 15.11.2007 - č.l. 231) bol byt prevedený dňa 21.11.2007 na ďalšiu osobu - G. G. ( č.l. 248 - 252 ), ktorý neskôr byt predal O.. V. T., kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2008 ( č.l. 86- 90 ). Kupujúci G. G. za poškodenú podľa vlastnej výpovede vyplatil zostatok pohľadávky spoločnosti J. Z.Á. Z., V..Z.., zabezpečenej záložným právom k bytu, vo výške 402.411,-Sk, k čomu poškodená I. O. ani nedala súhlas ( č.l. 178, 179 a 188 ). Ako súd uviedol v odôvodnení zrušeného rozsudku zo dňa 16.4.2010, výpoveď obžalovaného bola čiastočne potvrdzovaná výpoveďou svedkyne P. C., ktorú však súd nepovažoval za dôveryhodnú. Táto výpoveď bola rozporná s výpoveďami poškodenej, jej matky M. O., sčasti i obžalovaného ako i ďalšími dôkazmi. Z jednotlivých výpovedí v podstate vyplynulo, že to bola práve svedkyňa C., ktorá sprostredkovala pre poškodenú kontakt na obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že sprostredkováva poskytovanie pôžičiek prostredníctvom obžalovaného, s ktorým spolupracuje ( už aj predtým ako bola poskytnutá predmetná pôžička ). Napriek tomu ale vypovedala, že o konkrétnych zmluvných podmienkach pôžičky ako doba splatnosti, výška splátok či úrokov nevie. V tomto smere je jej výpoveď rozporná s výpoveďou obžalovaného, ktorý tvrdil, že práve preto malo ísť o bezúročnú pôžičku, lebo poškodená bola známa p. C., ktorá je ich externou zamestnankyňou. Taktiež matka poškodenej M. O. vypovedala, že P.B. C. jej telefonovala, že I. tú pôžičku dostane a splátka bude 4.000,-Sk. Pokiaľ ide o odovzdávanie peňazí poškodenej, svedkyňa C. síce uviedla, že skutočne v obálke, ktorú mal obžalovaný so sebou bola suma 300.000,-Sk, avšak priamo odovzdávanie peňazí nevidela, lebo poškodená bola pri ich preratúvaní otočená chrbtom. Podľa nej poškodená vtedy obžalovanému nedávala žiadne peniaze, hoci i obžalovaný potvrdil, že mu poškodená z odovzdaných peňazí vyplatila čiastku 4.000,-Sk. Svedkyňa navyše sama posielala poškodenej dňa 30.1.2008 SMS správy v tom zmysle, že ju oklamali ( č.l. 263 -265 ). Matka poškodenej M. O. potvrdila, že spolu s dcérou sa dohodli, že si vezmú pôžičku 100.000,-Sk, ktorú by splácali na polovicu, pričom dcéra jej potom povedala, že nedostala 100.000,-Sk, ale len 80.000,-Sk. O tomto si mysleli, že tých 20.000,-Sk išlo za sprostredkovanie, čo im predtým spomínala P. C. a dcéra tiež uhradila čiastku 6.000,- Sk správcovi bytov a 4.000,-Sk obžalovanému ako prvú splátku pôžičky.

Výpoveď svedka A. Z., ktorý bol v tom čase spoločníkom i konateľom spol. B. W., Z..F..P.. taktiež nemožno vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného, skôr naopak v jeho neprospech. Tento vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že poškodenej I. O. boli požičiavané peniaze s tým, že pôžička bola zabezpečená nehnuteľnosťou. Bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, z ktorej mala právo prednostne odkúpiť nehnuteľnosť späť. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpisoval, ale pokiaľ ide o obsah zmluvy, zmluvné podmienky, ohľadne týchto jednal s poškodenou obžalovaný. Aj na výslovnú otázku, čo bolo účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi kupujúcim B. W. a I. O. odpovedal, že spoločnosť jej poskytla pôžičku. Išlo o zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou s tým, že bolo dohodnuté právo poškodenej odkúpiť túto nehnuteľnosť späť. Pokiaľ je uvedená v kúpnej zmluve cena vo výške 300.000,-Sk, táto zo strany spoločnosti určite bola vyplatená a myslí, že výška pôžičky bola práve v

takejto sume. Na rozdiel od obžalovaného svedok nepotvrdil, že kúpna cena podľa zmluvy o budúcej zmluve vo výške 500.000,-Sk tam bola uvedená nejakou chybou vzniknutou pri vyhotovení zmluvy, ale uviedol, že to tak bolo zrejme dohodnuté, pretože bola vyplatená aj nejaká čiastka stavebného sporenia alebo hypotéky, či podobného úveru, tak je možné, že to bolo navýšené o túto sumu. Nakoľko výška pohľadávky J. Z. Z., V..Z.., voči poškodenej bola cca. 400.000,-Sk, znovu sa javí ako presvedčivé a pravdivé tvrdenie poškodenej, že pôžička bola dohodnutá na 100.000,-Sk a nie 300.000,-Sk ako tvrdí obžalovaný. Výpoveď bývalého konateľa tiež nepriamo dokazuje i existenciu určitého prepojenia medzi spol. B. W., Z..F..P.. a prvým nadobúdateľom bytu G. G., keďže svedok jednoznačne vedel, že bola vyplácaná suma úveru na byt, ktorý dokonca podľa neho vyplácala ich spoločnosť. Z potvrdenia J. Z. Z., V..Z.. ( č.l. 188 a nasl. ) vyplýva, že zostatok úveru bol vyplatený jednorazovo dňa 26.2.2008 spolu s poplatkom za predčasné splatenie medziúveru, pričom jediným dokladom preukazujúcim splatenie zostatku je výpis z účtu podľa prílohy č. 2 ( č.l. 197 spisu ). Obžalovaný sa pritom k tejto časti výpovede svedka vyjadril, že jednali so spoločnosťou J.Z. a následne pri predaji bytu kupujúcemu G. G. došlo k dohode, že vyplatenie úveru zabezpečí on a z tohto dôvodu bola dojednaná nižšia kúpna cena 350.000,- Sk. Vo svojej výpovedi na prvom hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2010 však obžalovaný tvrdil, že úver S. J. vyplatil G. G. po dohode s poškodenou. Svedok G. pritom v prípravnom konaní vypovedal, že s poškodenou I. O. do styku vôbec neprišiel osobne ani prostredníctvom pošty.

Pokiaľ ide o prebiehajúce občianske súdne konanie o návrhu pošk. I. O. proti spol. B. W., Z..F..P.., vedené na OS Martin pod sp. zn. , naposledy bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -379 zo dňa 10.9.2014, ktorým odvolací súd zmenil ( v poradí druhý ) rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -185 zo dňa 12.5.2010 vo výroku, ktorým určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 26.9.2007 medzi I. O. a spol. B. W., Z..F..P.. je neplatná tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -379 zo dňa 10.9.2014, návrh navrhovateľky bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovanej žaloby podľa , vzhľadom na skutočnosť, že účinky právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu by v zmysle , nenastali, keďže rozsudok by nebol záväzný pre ďalších nadobúdateľov vlastníckeho práva žalovanej nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že Krajský súd meritórne neskúmal platnosť resp. neplatnosť napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ale žalobu zamietol z procesných dôvodov. V predmetnej veci podala navrhovateľka ďalšie dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. V zmysle však súd nie je viazaný rozhodnutím v občianskom súdnom konaní pokiaľ ide o posúdenie viny.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného Š. Z. mal súd preukázané, že tento bol podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 2 krát súdne postihnutý. Jedná sa o rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 15.6.2004 sp. zn. , ktorým bol uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa , Tr. účinného do 31.12.2005 a trestný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa sp. zn. , ktorým bol uznaný za vinného pre rovnaký trestný čin. V prvom prípade bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou dva roky ( do 16.6.2006 ) ako i trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na základe zákona o živnostenskom podnikaní vo výmere 2 roky. V prípade druhého odsúdenia mu bol uložený peňažný trest vo výške 25.000,-Sk. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť podľa , Tr. zák.. Po dôkladnom zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa záveru súdu takýto trest je úmerný závažnosti spáchaného prečinu, najmä výške spôsobenej škody ako i pomerom obžalovaného. Hoci pri uloženom treste odňatia slobody by ešte prichádzal do úvahy i podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom podľa Tr. zák., súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä jeho predchádzajúce odsúdenia nie sú

splnené zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, uvedené v § 49 ods. 1 Tr. zák. I keď pri predchádzajúcich trestoch platí fikcia neodsúdenia a na obžalovaného sa musí hľadieť ako keby nebol odsúdený, uvedená fikcia však nebráni tomu, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prihliadal na skutočnosť, že tento sa minulosti dopustil protiprávneho konania, ktoré má znaky trestných činov a vyvodil z toho príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný sa napriek predchádzajúcemu podmienečnému odsúdeniu a peňažnému trestu opätovne dopustil trestného činu podvodu z čoho je zrejmé, že doteraz uložené a vykonané tresty k jeho náprave neviedli. Preto podľa záveru súdu na prevýchovu obžalovaného je potrebné pôsobiť i represívne a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Uložený trest súd považuje za primeraný nie len z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie, keďže bytové podvody sú pomerne častými a z hľadiska spoločnosťou chránených hodnôt i závažnými formami trestnej činnosti. Podľa Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa , Tr. v znení neskorších predpisov a 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ), poskytovania nebankových úverov a pôžičiek vrátane ich sprostredkovania ako aj vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu v právnických osobách s uvedeným predmetom podnikania, a to na dobu 3 roky, pretože spáchal trestný čin práve v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti pre spol. B. W., Z..F..P..

Podľa súd poškodenú I. O. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a to z dôvodu, že konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. ešte nie je skončené, keďže vec je toho času predmetom dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V prípade úspechu navrhovateľky ( poškodenej ) v predmetnom konaní by jej vlastnícke právo k bytu bolo obnovené. V prípade neúspechu navrhovateľky v civilnom spore, nebude týmto výrokom dotknuté jej právo ako poškodenej domáhať sa náhrady škody spôsobenej trestným činom v osobitnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.