Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13Csp-34-2018.pdf
PDF · 131.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. V., H. XXX/XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom 829 90 Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, v konaní zast. Advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom 811 05 Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 1.946,60 eura a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že zmluva č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zo zmluvy č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.946,60 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že medzi Consumer Finance Holding, a. s., (avšak dňa 01.01.2018 došlo k zrušeniu spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. (ďalej len „CFH“) bez likvidácie formou jej rozdelenia a následného zlúčenia so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č.: 341/B (ďalej len „VÚB“) a spoločnosťou VÚB Leasing a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, P.O.Box 5, 820 05 Bratislava 5, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č.: 313/8, IČO: 31 318 045, ako nástupnickými spoločnosťami podľa ustanovení § 69 ods. 9 a § 218 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov. K zrušeniu spoločnosti CFH a zároveň jej Rozdeleniu zlúčením s VÚB a VÚB leasing a.s. došlo s účinnosťou k 01.01.2018) a žalobcom ako spotrebiteľom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol spotrebiteľský úver č. zmluvy 1597627 s VS: 6192420 zo dňa 03.12.2014. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný použil pri uzatváraní zmluvy predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bol žalobca - spotrebiteľ, nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky. Žalobca je jednoznačne spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a dopadá na neho v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 2. Je nepredstaviteľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznil, že je povinnosťou členských štátov EÚ a ich
orgánov, aby naplnili cieľ Čl. 6 ods. 1 smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského práva. 3. Veriteľ postupoval voči žalobcovi ako spotrebiteľovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva žalobcu boli porušené najmä tým, že veriteľ použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 4. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. 5. Odplata poskytnutého spotrebiteľského úveru č. 1597627 podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách. Z danej zmluvy vyplýva vysoká výška RPMB (X) ako aj fixná ročná úroková sadzba, a to vo výške 28,70 %. Odplata podľa zmluvy je neprimeraná, pretože podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle uvedeného ustanovenia zákona považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %. 6. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 7. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na doterajšiu prax súdov, ktorá pri rozhodovaní o neplatnosti spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu odplaty (úrokov) s dobrými mravmi vychádzala z toho, že civilnoprávna úžera, i keď v čase podpísania zmluvy nebola upravená v slovenskom právnom poriadku, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ, a teda za absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. 8. V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/210 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmluve absentuje uvedeným ustanovením požadovaný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2). 9. Žalovaný vystavil žalobcu (spotrebiteľa) hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žalobca žiadal vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže zmluva o úvere bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov. Úverová zmluva: č. 1597627, VS: 6192420 Výška úveru: 2500,00 eur Zaplatené splátky: 2890,29 eura (od 20.01.2015 do 20.03.2018 - 39 mes. x 74,11) Bezdôvodné obohatenie: 390,29 eura. 10. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 21.06.2018, pričom uviedol, že žalobca vo svojej pomerne zmätočnej a neurčitej žalobe uvádza, že zmluvný úrok, dojednaný vo výške 28,70 % ročne (čomu v tej istej výške zodpovedala tiež RPMN, nakoľko jediný náklad spojený s poskytnutým úverom spočíval v dojednanom úroku) považuje za neprimeraný, nakoľko má podstatne prevyšovať odplatu podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Úrokovú sadzbu dojednanú v tejto výške považuje zároveň za neprijateľnú a rozpornú s dobrými mravmi a z tohto dôvodu ju považuje tiež za absolútne neplatnú. Vo väzbe na ust. § 39 OZ následne vyslovuje záver o neplatnosti celej Zmluvy o úvere ako takej. Výčitky a argumentácia žalobcu sú zjavne nedôvodné a nezodpovedajúce kogentnej právnej úprave.
11. Ako správne žalobca poukazuje - údaj o úrokovej sadzbe, ako aj údaj o RPMN sú v rovnakej výške - 28,70 % ročne. Je tomu tak z jednoduchého dôvodu - jediným nákladom spojeným s poskytnutým úverom je úrok ako odplata za úver. Jedinou odplatou za úver je tak úrok (a teda a contrario žiadne iné poplatky). Dňa 1.6.2014 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády č. 141/2014 Z. z., ktorým sa novelizuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu. 12. Tvrdenie žalobcu o absencii údaju podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej ako „ZoSÚ“) nezodpovedá skutočnosti. Priamo z prvej strany zmluvy o úvere - časti III. „Pôžička“ totiž jednoznačným spôsobom vyplýva, že
- výška mesačnej splátky predstavuje sumu 74,11 eur,
- počet splátok je 60 a
- termínom prvej splátky je 21.1.2015, pričom termínom ďalších splátok je vždy 20. deň v mesiaci. Pre úplnosť je potrebné dodať, že o výške, počte a termínoch splátok bol žalobca upovedomený tiež prostredníctvom
- formulára štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ako aj
- prehľadného splátkového kalendára, ktorého doručenie žalobca sám v žalobe potvrdil a voči ktorého obsahu žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, pričom zároveň
- vedomosť žalobcu o tom, kedy, koľko a v akej frekvencii má jednotlivé splátky uhrádzať vyplýva napokon aj z jej jednotlivých úhrad (splátok), ktoré v rámci zmluvného vzťahu realizovala (hoci tak nerobila vždy včas, keď s niektorými splátkami sa ocitla v omeškaní). 13. Žalobu nemožno považovať za dôvodnú ani v časti vytýkajúcej absenciu údaju o konečnej splatnosti úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Priamo z prvej strany konaním dotknutej zmluvy o úvere je totiž evidentné (a uvádza to napokon aj sám žalobca), že prvá splátka úveru pripadá na 20.1.2015, pričom termínom konečnej splatnosti (v podobe mesiac/rok) je 12/2019. V spojení s informáciou nachádzajúcou sa v riadku priamo medzi týmito dvoma údajmi, podľa ktorej je splátka úveru splatná vždy 20. dňa v mesiaci je tak vďaka jednoduchému porozumeniu čítaného (zmluvného) textu zrejmé, že termínom konečnej splatnosti úveru (samozrejme za predpokladu jeho splácania vopred dohodnutým spôsobom) je 20. december 2019. 14. V uvedenom kontexte potom až nepochopiteľne vyznieva „výčitka“ žalobcu, v zmysle ktorej sa mal k predmetnému údaju „dopracovať výkladom a výpočtom“, nakoľko v prípade, kedy je termín konečnej splatnosti uvedený ako 20. deň dvanásteho mesiaca roku 2019 potreba žiadneho výpočtu nevyplýva. Uvedené platí o to viac, že žalobcovi bol - ako to napokon aj sám uvádza - doručený tiež prehľadný splátkový kalendár, ktorého obsah v priebehu trvania zmluvného vzťahu ani raz nenamietal či nerozporoval. Vnímajúc predmetnú „argumentáciu“ žalobcu sa tak nemožno zbaviť dojmu, že sa jedná o tendenčné, až umelo hľadanie a vytváranie „problémov“ tam, kde nie sú. 15. Nadväzujúc na vyššie uvedené preto nemožno považovať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 390,29 eura za dôvodnú, nakoľko dôvody na konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru jednoducho nie sú dané. Z listín a dôkazov predložených samotným žalobcom pritom vyplýva, že tento úver poskytnutý mu na základe zmluvy o úvere zatiaľ dohodnutým spôsobom nevrátil, nakoľko priamo z jej prvej strany vyplýva ako celková čiastka na vrátenie sumy 4.446,60 eura, pričom žalobca podľa jeho skutkových tvrdení vrátil len 2.890,29 eura. 16. Písomným podaním zo dňa 02.06.2020 žalobca súdu zaslal zmenu žaloby, v ktorej žiadal, aby súd určil, že zmluva pod č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková. Súčasne žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi zo zmluvy pod č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.946,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca poukázal v tomto podaní na to, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný mu poskytol úver vo výške 2.500 eur a žalobca uhradil celkovo 4.446,60 eura, a preto bezdôvodné obohatenie je vo výške 1.946,60 eura. 17. Súd doručil na vyjadrenie žalovanému zmenu žaloby spísanú žalobcom dňa 02.06.2020. Dňa 02.07.2020 sa žalovaný vyjadril k zmene žaloby, pričom v závere poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nerozporuje výšku úhrad poskytnutých žalobcom v súvislosti so zmluvou č. 1597627 vyčíslenú ku dňu tohto podania žalobcom na účely jeho žaloby. 18. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 13.07.2020 pripustil zmenu petitu žaloby podľa § 142 ods. 1, 2 CSP, pričom rozhodnutie doručil stranám sporu. 19. Na nariadené pojednávanie dňa 23.07.2020 sa nedostavil žalobca, predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 21.07.2020 z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti, o odročenie nepožiadal, súhlasil s pojednávaním aj prípadným rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu, právny zástupca žalovaného predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 09.07.2020, o odročenie nepožiadal, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného podľa § 180 CSP a vo veci dňa 23.07.2020 rozhodol rozsudkom. 20. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 21. Súd vykonal dokazovanie písomnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2014 pod č. 1597627, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere divízia SLPO, písomným súhlasom so spracovaním osobných údajov, vyhlásením klienta zo dňa 03.12.2014, informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zo dňa 03.12.2014, oznámením Slovenskej požičovne zo dňa 10.12.2014 žalovanému, splátkovým kalendárom, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky žalobcovi zo dňa 24.03.2017, výkazom o úhrade za poskytnuté prostriedky Consumer Finance Holding, a.s., pokusom o mimosúdnu dohodu žalobcom zo dňa 19.01.2018 žalovanému, písomným vyjadrením k mimosúdnej dohode žalobcovi zo dňa 07.02.2018 zo strany žalovaného, stanoviskom žalobcu k mimosúdnej dohode zo dňa 06.03.2018, rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/309/2017 zo dňa 15.11.2017, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 3Cdo/146/2017, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2018 sp. zn. 14Co/55/2018, výkazom o úhrade za poskytnuté prostriedky VÚB banka, a.s., priemernými úrokovými mierami z úverov v poskytnutých eurách za kalendárny rok 2014, potvrdením Daňového úradu v Nitre zo dňa 28.11.2014, priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za kalendárny rok 2014. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (účinného od 13.06.2014 do 31.12.2014) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 29. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 30. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 31. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 32. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 17.07.2014 do 31.12.2014) každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 33. Žalobca sa v žalobe doručenej Okresnému súdu v Leviciach dňa 06.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 390,29 eura z titulu bezdôvodného obohatenia na základe uzavretej zmluvy o úvere pod č. 1597627, VS: 6192420 zo dňa 03.12.2014. Žalobca dňa 02.06.2020 spísal zmenu žaloby a žiadal, aby súd určil, že zmluva pod č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov a tiež žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zo zmluvy č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.946,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby súd doručil žalovanému, ktorý sa písomne vyjadril k zmene žaloby dňa 02.07.2020, pričom výšku úhrad poskytnutých žalobcom v súvislosti so zmluvou č. 1597627 (VS: 6192420) vyčíslenú ku dňu podania žalobcom na účely žaloby nerozporoval. 34. Okresný súd v Leviciach uznesením zo dňa 13.07.2020 sp. zn. 13Csp/34/2018 pripustil zmenu petitu žaloby, ktorú spísal žalobca dňa 02.06.2020 podľa § 142 ods. 1, 2 CSP. 35. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. 36. Žalobca a právny predchodca žalovaného obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavreli dňa 03.12.2014 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 1597627, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.500 eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v splátkach vo výške 74,11 eura mesačne v počte splátok 60 s tým, že prvú splátku zaplatí dňa 20.01.2015 a každé ďalšie splátky splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, pričom termín konečnej splatnosti si dohodli na december 2019. Zmluvné strany zmluvy o spotrebiteľskom úvere si dohodli RPMN vo výške 28,70 % ako aj fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 28,70 %. 37. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 03.12.2014 pod č. 1597627 je zrejmé, že strany uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka zaraďuje zmluvu o úvere medzi absolútny obchod. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka uvádza, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je potrebné prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014). V súlade s ustanovením § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa na úpravu predmetného právneho vzťahu prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ale neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka ako lex generalis, právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka ako lex specialis. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, pričom žalobca uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a tiež svoju totožnosť pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukazoval občianskym preukazom. Je preto zrejmé, že žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, teda nekonal pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako podnikateľ.
Právny predchodca žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatváral v súvislosti s predmetom podnikania, teda ako podnikateľ. 38. Žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a tiež, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. V podanej žalobe uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú dohodnuté neprimerane vysoké úroky, pričom aj dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 je zrejmé, že bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá fixná ročná úroková sadzba vo výške 28,70 %. Zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 39. Na základe právneho názoru, že uzavretá zmluva je spotrebiteľským úverom, súd preskúmal obsah zmluvy a dospel k záveru, že výška úroku dohodnutá v zmluve pod č. 1597627 vo výške 28,70 % je neprimeraná, nakoľko presahuje viac ako trojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnenými v NBS pri nových obchodoch v roku 2014 platných aj pre spotrebiteľské úvery. V období poskytnutia úveru v mesiaci december 2014 bola priemerná miera úrokov pri nových obchodoch v spotrebiteľských úveroch platná pre domácnosti za obdobie od 1 do 5 rokov, čo je tento prípad, vo výške 8,91 %. Dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 28,70 % predstavuje viac ako trojnásobok tejto priemernej sadzby, a preto súd dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi je sankcionovaný neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Táto ochrana súvisí aj s § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorých má spotrebiteľ právo okrem iného aj na informácie súvisiace s poskytnutím pôžičky a na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že dojednanú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 28,70 % súd považoval za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi z titulu, že nekorešponduje s obvyklou výškou úrokových sadzieb poskytovaných v rozhodnom čase v peňažných ústavoch, je potrebné uviesť, že výška úrokovej sadzby nebola medzi stranami platne dohodnutá. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovuje, že spotrebiteľský úver musí obsahovať aj úrokovú sadzbu. Keďže úroková sadzba nebola dohodnutá platne, súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Na danom základe súd vyhovel žalobe a určil, že zmluva pod č. 1597627 zo dňa 03.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. 40. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.12.2014 veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 2.500 eur, pričom podľa výkazu o úhrade za poskytnuté prostriedky VÚB banka, a.s. je zrejmé, že žalobca zaplatil veriteľovi celkove sumu vo výške 4.446,60 eura (4.446,60 - 2.500 = 1.946,60 eura), a preto žaloba žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 1.946,60 eura z titulu bezdôvodného obohatenia z uzavretej zmluvy pod č. 1597627 je dôvodná. Napokon výšku úhrad žalovaný nerozporoval vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2020. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.946,60 eura. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj termín konečnej splatnosti úveru. Žalobca dôvodil, že aj to sú dôvody, prečo je potrebné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 41. Aj napriek tomu, že veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere pri výške mesačnej splátky nerozpísal, aká suma pripadá na úrok, istinu a prípadné poplatky, nepovažoval súd z tohto dôvodu uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde sa uvádza v bode 20 odôvodnenia, že „Európsky súdny dvor v rozsudku konštatoval, že: článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. Ďalej sa v odôvodnení tohto uznesenia uvádza „článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Podľa bodu 26 odôvodnenia tohto uznesenia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. V bode 29 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 sa uvádza „Vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí analyzoval zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú dňa 20.12.2013. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č. 1597627 bola uzavretá dňa 03.12.2014 (teda neskôr ako analyzovaná zmluva Najvyšším súdom) súd právne závery Najvyššieho súdu aplikoval aj na daný právny vzťah, a preto nepovažoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov preto, že jednotlivé splátky neboli členené na istinu, úrok a iné poplatky. 42. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani termín konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ani v tejto časti súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, nakoľko je toho názoru, že termín konečnej splatnosti bol dostatočne zrozumiteľný pre zmluvné strany. Totiž je zrejmé, že žalobca mal splácať úver počnúc dňom 20.01.2015 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca v počte splátok 60. Logickým matematickým a jednoduchým spôsobom teda možno dospieť k záveru, že posledná splátka mala byť zaplatená 20.12.2019. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený termín konečnej splatnosti mesiac december 2019 a keďže vždy mal žalobca plniť do 20. dňa, je celkom zrejmé, že posledná splátka mala byť zaplatená dňa 20.12.2019. Žalobca o tom mal vedomosť, napokon tak aj plnil, keďže poslednú splátku vo výške 74,11 eura zaplatil v mesiaci december 2019 a tiež všetky splátky platil v súlade so zmluvou. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.