Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/110/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: K 3, s. r. o., Hviezdoslavova 38, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 36 179 655, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Severná 16/A, 080 01 Prešov, IČO: 31 953 344, proti odporcovi: Mesto Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. -37 z 12. júla 2024, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -37 z 12. júla 2024.

II. Odporcovi n e p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi (vyhlasovateľovi obchodnej súťaže) nepriznal náhradu trov konania a zároveň rozhodol, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvej inštancie 14.6.2024 sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže (odporcovi) povinnosť zdržať sa predaja nehnuteľností, a to montážnej haly so súpisným číslom 1302 a parcely CKN č. 796/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou (odporcu), v podiele 1/1 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť verejnej súťaže.

3. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom ako vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže (ďalej len odporca) je v nájomnom vzťahu na základe Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti - budovy na Rožňavskej ulici - z 1. septembra 2018. Uviedol, že odporca dňa 26. marca 2024 vyhlásil a na svojej web stránke a úradnej tabuli zverejnil obchodnú verejnú súťaž na najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, t. j. zmluvy na odpredaj montážnej haly so súpisným číslom 1302 a parcely CKN č. 796/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, v podiele 1/1 (ďalej aj len "nehnuteľnosť"). Navrhovateľ sa prihlásil do verejnej obchodnej súťaže dňa 24. apríla 2024, teda v lehote na podávanie prihlášok. Oznámením z 3. mája 2024 odporca oznámil navrhovateľovi, že z dôvodu, že návrh podaný do obchodnej verejnej súťaže nespĺňa zákonnú formu podľa o majetku obcí, musela byť obálka obsahujúca návrh navrhovateľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy komisiou na vyhodnotenie ponúk odmietnutá priamo zo zákona ešte pred jej otvorením a vyhodnotením splnenia podmienok

súťaže a predmetná obálka bola následne vrátená navrhovateľovi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že 10. mája 2024 požiadal odporcu, aby do vyriešenia tohto problému nevykonával predaj nehnuteľnosti, a dňa 13. mája 2024 adresoval odporcovi „Návrh na zrušenie výsledkov obchodnej verejnej súťaže pre jej nezákonnosť“, doplnený podaním z 20. mája 2024 a odôvodnený poukazom na to, že vo vyhláške na obchodnú verejnú súťaž nebolo uvedené, že prihláška podaná písomne namiesto elektronického podania bude z verejnej súťaže vylúčená. Navrhovateľ dôvodil tým, že v lokalite, v ktorej býva, sú časté výpadky internetového pripojenia, pričom aj v deň, keď mal pripravenú ponuku na zaslanie do obchodnej verejnej súťaže, bol výpadok internetového pripojenia, a preto, aby stihol lehotu stanovenú vyhláškou, podal ponuku v listinnej podobe. Mal za to, že danú situáciu možno posudzovať ako vyššiu moc, ktorú navrhovateľ nedokázal ovplyvniť. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že odporca mal v rámci obchodnej verejnej súťaže posúdiť všetky ponuky, a teda otvoriť aj jeho obálku a túto vyhodnotiť a následne zverejniť všetky ponuky. Konanie odporcu preto navrhovateľ považoval za arbitrárne, nepreskúmateľné a porušujúce rovnosť strán v konaní. Súčasne mal za to, že keďže ide o verejný záujem mesta, mal odporca prijať najvyššiu ponuku. 3.1. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na porušenia, ktorých sa - podľa jeho názoru - v procese vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže odporca dopustil. 3.2. Navrhovateľ uviedol aj to, že je dlhodobým nájomcom nehnuteľnosti. S ohľadom na to, že odporca vedel o záujme navrhovateľa o odkúpenie nehnuteľnosti, navrhovateľ považoval konanie odporcu za neseriózne a priečiace sa dobrým mravom.

4. Navrhovateľ naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán odôvodnil existenciou dôvodnej obavy o jeho podnikateľskú činnosť do budúcna. Tvrdil, že ak dôjde k prevodu nehnuteľnosti na základe neplatnej verejnej obchodnej súťaže, bude poškodený na svojich právach a v takom prípade bude veľmi obtiažne vykonať nápravu mimosúdnou cestou, pričom momentálne je stále možné zopakovať obchodnú verejnú súťaž zákonným spôsobom. Navrhovateľ uzavrel, že zo strany vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže ide o neprimerané konanie v rozpore so zákonom, ktoré ho poškodzuje a spôsobuje mu neistotu. Zároveň avizoval, že v 30-dňovej lehote podá žalobu o neplatnosť verejnej súťaže.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , (ďalej len „“) zakotvujúceho právny inštitút neodkladného opatrenia, podľa , upravujúceho obsah neodkladného opatrenia, podľa upravujúceho náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, podľa a upravujúceho postup súdu pri rozhodovaní o predmetnom návrhu, podľa , , upravujúceho procesný postup súdu pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, podľa , a (ďalej len ) upravujúceho pôsobnosť , podľa upravujúceho pojem a meritum obchodnej verejnej súťaže, podľa a upravujúceho podmienky za akých nemožno návrh zaradiť do súťaže, podľa (ďalej len ) upravujúceho nájomnú zmluvu, podľa a upravujúceho podmienky po zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, podľa , , a o majetku obcí (ďalej len zákon o majetku obcí) upravujúceho podmienky prevodov vlastníctva obce a podmienky a postup obce pri obchodnej verejnej súťaži, podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len zákon o e-governmente) upravujúceho zriadenie elektronickej schránky.

6. Súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamedzil odporcovi ako vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže predať nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom obchodnej verejnej súťaže s poukazom na dôvodnú obavu o budúcu podnikateľskú činnosť navrhovateľa a preto je potrebné dočasne upraviť pomery strán. Neistotu mal navrhovateľovi spôsobovať postup vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže, pričom k poškodeniu práv navrhovateľa malo dôjsť prevodom nehnuteľnosti na základe navrhovateľom tvrdenej neplatnej verejnej obchodnej súťaže. Zároveň konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej.

7. Vychádzajúc z citovaných ustanovení pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zisťoval, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia

objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie ani jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o posúdenie osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zo strany navrhovateľa konštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo, napriek v ňom obsiahnutému rozsiahlemu opisu skutkového stavu, zrejmé, ochrany akého nároku sa navrhovateľ podaným návrhom vôbec domáhal. Dôvodil, že navrhovateľ jasne a konkrétne nevymedzil, akému jeho nároku, majúcemu oporu v právnom poriadku, sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Z navrhovateľom uvedených skutočností a predložených listín vyplynulo, že medzi stranami existuje nájomný vzťah, predmetom ktorého je prenechanie nehnuteľnosti vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže ako prenajímateľom a vlastníkom nehnuteľnosti do užívania navrhovateľovi ako nájomcovi. Zároveň, navrhovateľ venoval podstatnú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opisu svojej účasti na obchodnej verejnej súťaži, respektíve postupu jej odmietnutia zo strany vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže a ich zhodnoteniu z hľadiska právnej úpravy. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak bolo možné vyabstrahovať existenciu nájomného vzťahu medzi stranami a zároveň právneho vzťahu vyplývajúceho z vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, ktoré oba boli navrhovateľom predloženými listinami osvedčené. Navrhovateľ však nepomenoval, akému konkrétnemu nároku, z ktorého z týchto vzťahov je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého sa podaným návrhom domáhal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaniach podľa nemôže súd nahrádzať procesnú aktivitu ktorejkoľvek zo strán konania, a teda ani akokoľvek dopĺňať či inak „dotvárať“ jej podania dedukovaním toho, čo v nich nie je explicitne vyjadrené. Súd prvej inštancie preto nemohol bez opory v konkrétnych tvrdeniach samotného navrhovateľa ustáliť, či sa navrhovateľ mienil domáhať ochrany svojho práva užívať nehnuteľnosť, vyplývajúceho navrhovateľovi z uzavretej Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, alebo práva na zahrnutie návrhu (prihlášky) navrhovateľa do vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, práva na potenciálne uzavretie kúpnej zmluvy či úplne iného práva. Súd prvej inštancie v rámci (hoci) osvedčených právnych vzťahov strán preto konštatoval, že nemohol z dôvodu absencie relevantných tvrdení jednoznačne umožňujúcich identifikovať konkrétny nárok, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana, posúdiť, či je tento dôvodný a trvá.

9. Konštatoval, že v posudzovanej veci nebola zo strany navrhovateľa splnená ani druhá základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia (potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami). Dôvodil, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval, že dočasnej ochrany sa domáha za účelom neodkladnej úpravy pomerov, avšak už netvrdil (a teda ani neosvedčil) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovali. O potrebu neodkladnej úpravy pomerov ide vtedy, ak by sa bez nariadenia neodkladného opatrenia vytvoril nezvratný stav, neodstrániteľné následky, neodkladne by hrozil vznik škody alebo výrazné zväčšovanie sa škody. K potrebe úpravy pomerov strán, ktorú navrhovateľ považoval v jeho prípade za danú, navrhovateľ uviedol len, že má obavu o svoju podnikateľskú činnosť do budúcna, pričom ním tvrdená neistota a poškodenie jeho práv malo byť spôsobené práve prípadným prevodom nehnuteľnosti na základe neplatnej verejnej obchodnej súťaže. Z čoho konkrétne, okrem prípadného prevodu nehnuteľnosti, teda z akých následkov takéhoto prevodu, jeho obava pramení, však súdu prvej inštancie z návrhu nie je zrejmé. Navrhovateľ len bez ďalšieho odôvodnenia uvádzal, že jeho budúca podnikateľská činnosť môže byť v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uskutočneného práve na základe výsledkov neplatnej obchodnej verejnej súťaže, ohrozená. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj v prípade zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom obchodnej verejnej súťaže, na tretiu osobu, teda aj zmeny v osobe prenajímateľa nehnuteľnosti, ktorú má navrhovateľ v nájme na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti, nedôjde k zániku nájomného vzťahu a teda ani nový vlastník nehnuteľností nebude oprávnený z dôvodu zmeny vlastníctva k nehnuteľnej veci vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu, čím by nemalo dôjsť ani k ohrozeniu podnikateľskej činnosti navrhovateľa.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi (ako úspešnej strane) nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne trovy odporcovi nevznikli a zároveň rozhodol, že navrhovateľ, ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 12.1. Navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je predovšetkým arbitrárne, nie je riadne a presvedčivo odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. Napadnuté uznesenie poškodzuje ústavné práva navrhovateľa na právnu ochranu pred tými, ktorí nezákonným spôsobom postupujú pri vyhlásenej verejnej súťaži. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepomenoval akému konkrétnemu nároku je potrebné poskytnúť dočasnú právnu ochranu. Dôvodil, že v danom prípade navrhovateľ sa domáhal ochrany ako účastník verejnej obchodnej súťaže a zároveň navrhovateľ dostatočne popísal skutkový a právny stav tým, že ako neúspešný účastník podľa tvrdenia navrhovateľa neplatnej verejnej obchodnej súťaže, bol zo strany odporcu nesprávne a nedôvodne vylúčený z predmetnej verejnej obchodnej súťaže, čím bol poškodený na svojich právach. 12.2. Vyčítal súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení sa obmedzil na posudzovanie nároku navrhovateľa na nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu, pričom primárne bolo dôvodom, pre ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia to, že zo strany odporcu (ako vyhlasovateľa verejnej obchodnej súťaže) došlo k porušeniu práv navrhovateľa ako účastníka predmetnej súťaže pri verejnej obchodnej súťaži, a predmetný postup odporcu mal spôsobiť neplatnosť verejnej obchodnej súťaže. 12.3. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani zákonnými predpokladmi, či predmetnou verejnou obchodnou súťažou boli porušené právne predpisy zo strany odporcu. Zopakoval pritom tvrdenia odôvodňujúce jeho záver o neplatnosti predmetnej obchodnej súťaže. 12.4. Zopakoval aj svoje tvrdenia o existencii dôvodnej obavy navrhovateľa o jeho podnikateľskú činnosť do budúcna vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom verejnej obchodnej súťaže. Dodal, že osvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov tým, že ak dôjde k prevodu nehnuteľností na základe neplatnej verejnej obchodnej súťaže, bude poškodený na svojich právach a v tom prípade bude veľmi ťažké vykonať nápravu mimosúdnou cestou. Zdôraznil, že stále je možné zopakovať obchodnú verejnú súťaž zákonným spôsobom. 12.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na opätovné konanie alebo aby zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v znení: Odporca je povinný zdržať sa predaja nehnuteľností, a to montážnej haly so súpisným číslom 1302 a parcely CKN č. 796/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, v podiele 1/1 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť verejnej súťaže.

13. Po predložení veci odvolaciemu súdu, odvolací súd v súlade s veta druhá , podľa ktorého, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval odporcu výzvou z 13.8.2024 na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa.

14. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu mimo iného uviedol, že napádané uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne i procesne správne. 14.1. Odporca označil za nesprávne a nedôvodné tvrdenia navrhovateľa uvedené v predmetnom návrhu a v odvolaní týkajúce sa údajnej neplatnosti verejnej obchodnej súťaže z dôvodu nesprávneho postupu odporcu ako vyhlasovateľa obchodnej súťaže a uviedol svoju argumentáciu týkajúcu sa postupu odporcu ako vyhlasovateľa verejnej obchodnej súťaže. 14.2. Konštatoval, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je toho času už nevykonateľný a celé neodkladné opatrenie stratilo zmysel, pretože vkladovým konaním V 871/2024 Okresného úradu

Košice - okolie, katastrálnym odborom, bolo rozhodnuté o zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stala spoločnosť RTCI s. r. o., Moldava nad Bodvou, IČO: 52 735 281. 14.3. Zdôraznil, že zmenou vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, nedošlo k zániku nájomného vzťahu navrhovateľa, preto neexistovala ani potreba neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu. 14.4. Odporca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a navrhovateľovi a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolací súd v súlade s a nasl. a so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2019, sp. zn. vyjadrenie odporcu navrhovateľovi v tejto fáze konania na vedomie nedoručoval.

16. Krajský súd v Košiciach ďalej ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

17. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že navrhovateľ podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , a Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,

či v danej veci boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

23. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie udáva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd konštatuje, že jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je aj dodržanie princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj to, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. 28.1. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože neosvedčil žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovateľa a odporcu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že obava navrhovateľa – ako nájomcu predmetných nehnuteľností na základe Zmluvy o nájme nehnuteľností o svoju podnikateľskú činnosť do budúcna, a to práve v dôsledku zmeny vlastníka nehnuteľností na základe prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany odporcu na víťaza navrhovateľom tvrdenej neplatnej verejnej obchodnej súťaže je nedôvodná, pretože zmena vlastníka prenajatej veci nespôsobí zánik nájomného vzťahu ( ).

Odvolací súd zároveň dodáva, že navrhovateľ ani neosvedčil v čom by malo dôjsť k zhoršeniu jeho podnikateľskej činnosti, pretože ani z predmetného návrhu a dôkazov predložených spolu s návrhom nie je zrejmé, z čoho konkrétne pramení predmetná obava navrhovateľa. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto vecne správne.

30. Bez ohľadu na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že i v prípade, ak by bolo odvolanie dôvodné, dôsledkom čoho by bolo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by odvolací súd chcel zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, odvolací súd poukazuje na účel neodkladného opatrenia, ktorým je - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívna možnosť dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti).

31. Odvolací súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa predaja nehnuteľností, a to montážnej haly so súpisným číslom 1302 a parcely CKN č. 796/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou (odporcu), v podiele 1/1 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť verejnej súťaže.

32. Odvolací súd zistil z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. B. C., že vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je odporca, ale spoločnosť RTCI s. r. o., Moldava nad Bodvou, IČO: 52 735 281 a preto už nemožno ani uložiť navrhovanú povinnosť odporcovi, nebol by teda naplnený princíp efektívnosti neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovateľa a odporcu a zároveň v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa už by nebol naplnený ani princíp efektívnosti neodkladného opatrenia z dôvodov špecifikovaných v odsekoch 30 až 32 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

34. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne. Zároveň potvrdil aj výrok II. napadnutého rozhodnutia ako vecne správny, nakoľko navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal aj žalobu vo veci samej a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bol preto povinný rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania.

35. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením a tak, že odporcovi, ktorý bol síce v tomto odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, odporcovi preto nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).