Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_88Cb-39-2024.pdf
PDF · 115.57 KB
Case nature
Area
Subarea
88Cb/39/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v právnej veci navrhovateľa K 3, s.r.o., IČO: 36 179 655, so sídlom Hviezdoslavova 38, 045 01 Moldava nad Bodvou, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Severná 16/A, 080 01 Prešov, proti vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže Mestu Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, so sídlom Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže nárok na náhradu trov konania nepriznáva a navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 14. júna 2024, navrhovateľ žiadal, aby súd uložil vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže povinnosť zdržať sa predaja nehnuteľností, a to montážnej haly so súp. č. 1302 a parcely CKN č. 796/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta A. B. C., D. X, XXX XX A. B. C., v podiele 1/1 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť verejnej súťaže; a súčasne povinnosť zaplatiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Na odôvodnenie podaného návrhu navrhovateľ ozrejmil, že je s vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže v nájomnom vzťahu na základe Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti – budovy na Rožňavskej ulici – z 1. septembra 2018. Uviedol, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže dňa 26. marca 2024 vyhlásil a na svojej web stránke a úradnej tabuli zverejnil obchodnú verejnú súťaž na najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, t.j. zmluvy na odpredaj montážnej haly so súp. č. 1302 a parcely CKN č. 796/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 078 m2, na ktorej je montážna hala postavená, v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou, vedenými na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. B. C., ktoré sú vo vlastníctve Mesta A. B. C., D. X, XXX XX A. B. C., v podiele 1/1 (ďalej aj len "nehnuteľnosť"), do ktorej sa dňa 24. apríla 2024, teda v lehote na podávanie prihlášok, prihlásil. Oznámením z 3. mája 2024 vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže oznámil navrhovateľovi, že z dôvodu, že návrh podaný do obchodnej verejnej súťaže nespĺňa zákonnú formu podľa § 9a ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, musela byť obálka obsahujúca návrh navrhovateľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy komisiou na vyhodnotenie ponúk odmietnutá priamo zo zákona ešte pred jej otvorením a vyhodnotením splnenia podmienok súťaže. Obálka bola následne vrátená navrhovateľovi. Dňa 10. mája 2024 navrhovateľ požiadal vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže, aby do vyriešenia tohto problému nevykonával predaj nehnuteľnosti, a dňa 13. mája 2024 adresoval vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže Návrh na zrušenie výsledkov obchodnej verejnej súťaže pre jej nezákonnosť, doplnený podaním z 20. mája 2024 a odôvodnený poukazom na to, že vo vyhláške na obchodnú verejnú súťaž nebolo uvedené, že prihláška podaná písomne namiesto elektronického podania bude z verejnej
súťaže vylúčená. Navrhovateľ dôvodil tým, že v lokalite, v ktorej býva, sú časté výpadky internetového pripojenia, pričom aj v deň, keď mal pripravenú ponuku na zaslanie do obchodnej verejnej súťaže, bol výpadok internetového pripojenia, a preto, aby stihol lehotu stanovenú vyhláškou, podal ponuku v listinnej podobe. Mal za to, že danú situáciu možno posudzovať ako vyššiu moc, ktorú navrhovateľ nedokázal ovplyvniť. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže mal v rámci obchodnej verejnej súťaže posúdiť všetky ponuky, a teda otvoriť aj jeho obálku a túto vyhodnotiť a následne zverejniť všetky ponuky. Konanie vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže považoval za arbitrárne, nepreskúmateľné a porušujúce rovnosť strán v konaní. Súčasne mal za to, že keďže ide o verejný záujem mesta, mal vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže prijať najvyššiu ponuku.
V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na porušenia, ktorých sa podľa jeho názoru v procese vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže dopustil. Tieto mali spočívať v tom, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže návrh podaný navrhovateľom nezverejnil na úradnej tabuli a webovom sídle mesta, hoci zo žiadneho ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nevyplýva, že návrh, ktorý nemá splnenú formu doručenia, sa nezverejňuje; ďalej v tom, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže bez právneho titulu vrátil návrh navrhovateľovi bez posúdenia splnenia stanovených podmienok obchodnej verejnej súťaže, hoci návrh navrhovateľa mohol z obchodnej verejnej súťaže vylúčiť v zmysle § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí až na základe zistenia o nesplnení stanovených podmienok; ako aj v tom, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže vrátil návrh navrhovateľovi bez posúdenia jeho obsahu. Navrhovateľ zdôraznil, že žiadne ustanovenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nedefinuje požiadavku na formu predloženia návrhu ako podmienku obchodnej verejnej súťaže. Trval na tom, že to, že návrh predložil v listinnej forme, keďže nastali objektívne dôvody, pre ktoré nemohol dodržať elektronickú formu predloženia návrhu, by nemalo byť na jeho ujmu a viesť k znemožneniu jeho účasti v obchodnej verejnej súťaži. Vychádzajúc z obsahu Oznámenia z 3. mája 2024, v ktorom vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže uviedol, že obálka s návrhom navrhovateľa musela byť odmietnutá ešte pred jej otvorením a vyhodnotením splnenia podmienok vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, navrhovateľ vyvodzoval, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže, deklarujúc takto, že nedošlo k vyhodnoteniu splnenia podmienok vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, nepovažoval nedodržanie formy podania návrhu za nesplnenie podmienok obchodnej verejnej súťaže, a preto nemal žiaden kvalifikovaný dôvod predložený návrh odmietnuť. Navrhovateľ odkázal na skutočnosti uvedené v návrhu na zrušenie obchodnej verejnej súťaže a jeho doplnení, v ktorých podľa svojho tvrdenia uviedol relevantné dôvody na zrušenie obchodnej verejnej súťaže. Dodal, že tieto dňa 20. mája 2024 zaslal e-mailom aj hlavnému kontrolórovi mesta, ktorý mu e-mailovými správami z 21. mája 2024 a 29. mája 2024 oznámil, že v predmetnej veci začal výkon kontroly.
Navrhovateľ uviedol, že je dlhodobým nájomcom nehnuteľnosti. S ohľadom na to, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže vedel o jeho záujme o odkúpenie nehnuteľnosti, považoval jeho konanie za neseriózne a priečiace sa dobrým mravom.
Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán odôvodnil navrhovateľ existenciou dôvodnej obavy o jeho podnikateľskú činnosť do budúcna. Tvrdil, že ak dôjde k prevodu nehnuteľnosti na základe neplatnej verejnej obchodnej súťaže, bude poškodený na svojich právach a v takom prípade bude veľmi obtiažne vykonať nápravu mimosúdnou cestou, pričom momentálne je stále možné zopakovať obchodnú verejnú súťaž zákonným spôsobom. Navrhovateľ uzavrel, že zo strany vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže ide o neprimerané konanie v rozpore so zákonom, ktoré ho poškodzuje a spôsobuje mu neistotu. Zároveň avizoval, že v 30-dňovej lehote podá žalobu o neplatnosť verejnej súťaže.
3. Za účelom osvedčenia svojho nároku a tvrdených skutočností navrhovateľ označil a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C., vyhotovený 14. júna 2024; Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti – budovy na E. F. G. A. B. C. z 1. septembra 2018; Vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže; list navrhovateľa z 24. apríla 2024, označený ako „Obchodná verejná súťaž – „Návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti – montážnej haly a pozemku pod montážnou halou v areáli bývalej Drevovýroby na ulici Rožňavskej v meste Moldava nad Bodvou“ – prihláška do obchodnej verejnej súťaže“; Oznámenie k podaniu do verejnej obchodnej súťaže z 3. mája 2024; Oznámenie z 10. mája 2024; Návrh na zrušenie výsledkov verejnej súťaže pre jej nezákonnosť z 13. mája 2024; list spoločnosti belasaNET s.r.o. z 8. mája 2024, označený ako „Zaslanie potvrdenia o plánovaných prácach na optickej trase“; Návrh na zrušenie obchodnej verejnej súťaže – doplnenie z 20. mája 2024; e-mailovú správu právneho zástupcu
navrhovateľa z 20. mája 2024; e-mailové správy hlavného kontrolóra mesta z 21. mája 2024 a z 29. mája 2024; Žiadosť o poskytnutie informácie z 28. mája 2024; list vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže z 29. mája 2024, označený ako „Výzva k návrhu na zrušenie výsledkov verejnej súťaže pre jej nezákonnosť“; list právneho zástupcu navrhovateľa z 3. júna 2024, označený ako „Odpoveď k Vašej výzve zo dňa 29. mája 2024“.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
18. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Podľa § 281 Obchodného zákonníka kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh").
20. Podľa § 284 ods. 1 Obchodného zákonníka návrh možno zahrnúť do súťaže, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.
21. Podľa § 284 ods. 2 Obchodného zákonníka do súťaže nemožno zahrnúť návrh, ktorý sa predložil po lehote určenej v podmienkach súťaže. 22. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
23. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
24. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
25. Podľa § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o majetku obcí") ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže.
26. Podľa § 9a ods. 4 zákona o majetku obcí návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Všetky návrhy podané do obchodnej verejnej súťaže obec zverejňuje do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na predkladanie návrhov, po dobu minimálne 30 dní, na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení právnickej osoby.
28. Podľa § 9a ods. 5 zákona o majetku obcí obec prevedie svoj majetok záujemcovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a ktorého návrh je najvýhodnejší.
29. Podľa § 9a ods. 6 zákona o majetku obcí obec neprihliada k návrhom predloženým do obchodnej verejnej súťaže, ktoré nesplnia podmienky obchodnej verejnej súťaže. Obec oznámi záujemcovi vylúčenie jeho návrhu z obchodnej verejnej súťaže spolu s odôvodnením v lehote 30 dní od vyhodnotenia návrhov.
30. Súd preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zistil, že z podaného návrhu je zrejmé, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Strany sporu sú riadne označené s tým, že predmetný návrh obsahuje (čo do zistenia skutkového stavu) opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj samotný petit.
31. Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa ním domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamedzil vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže predať nehnuteľnosť, z dôvodu, že vzhľadom na existenciu dôvodnej obavy o jeho budúcu podnikateľskú činnosť je potrebné dočasne upraviť pomery strán. Neistotu mal navrhovateľovi spôsobovať postup vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže, pričom k poškodeniu jeho práv malo dôjsť prevodom nehnuteľnosti na základe neplatnej verejnej
obchodnej súťaže. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej.
32. Neodkladné opatrenie je jeho charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
33. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Prostredníctvom jazykového výkladu prvého predpokladu možno dospieť k tomu, že neodkladným opatrením je potrebné naliehavo a nevyhnutne upraviť právne vzťahy obvyklé medzi stranami. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu" je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu následne neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda uvedenie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi (stranami sporu), b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
34. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín dospel súd, majúc na zreteli vyššie uvedené východiská, k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie ani jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu k tejto podmienke nariadenia neodkladného opatrenia musel súd primárne konštatovať, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo, napriek v ňom obsiahnutému rozsiahlemu opisu skutkového stavu, zrejmé, ochrany akého nároku sa navrhovateľ podaným návrhom vôbec domáhal. Navrhovateľ jasne a konkrétne nevymedzil, akému jeho nároku, majúcemu oporu v právnom poriadku, sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Z navrhovateľom uvedených skutočností a predložených listín vyplynulo, že medzi stranami existuje nájomný vzťah, predmetom ktorého je prenechanie nehnuteľnosti vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže ako prenajímateľom a vlastníkom nehnuteľnosti do užívania navrhovateľovi ako nájomcovi. Zároveň, navrhovateľ venoval podstatnú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opisu svojej účasti na obchodnej verejnej súťaži, respektíve postupu jej odmietnutia zo strany vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže a ich zhodnoteniu z hľadiska právnej úpravy. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak bolo možné vyabstrahovať existenciu jednak nájomného vzťahu medzi stranami a jednak právneho vzťahu vyplývajúceho z vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, ktoré oba boli navrhovateľom predloženými listinami osvedčené. Navrhovateľ však nepomenoval, akému konkrétnemu nároku z ktorého z týchto vzťahov je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého sa podaným návrhom domáhal. Súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že v konaniach podľa Civilného sporového poriadku nemôže nahrádzať procesnú aktivitu ktorejkoľvek zo strán konania, a teda ani akokoľvek
dopĺňať či inak „dotvárať“ jej podania dedukovaním toho, čo v nich nie je explicitne vyjadrené. Nemohol teda bez opory v konkrétnych tvrdeniach samotného navrhovateľa ustáliť, či sa navrhovateľ mienil domáhať ochrany svojho práva užívať nehnuteľnosť, vyplývajúceho mu z uzavretej Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, alebo práva na zahrnutie jeho návrhu (prihlášky) do vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, práva na potenciálne uzavretie kúpnej zmluvy či úplne iného práva. V nadväznosti na to potom súd v rámci (hoci) osvedčených právnych vzťahov strán nemohol z dôvodu absencie relevantných tvrdení jednoznačne umožňujúcich identifikovať konkrétny nárok, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana, posúdiť, či je tento dôvodný a trvá.
35. Nad rámec uvedeného súd ku skutočnostiam, ktorými navrhovateľ odôvodnil podaný návrh a ktoré mali spočívať v odmietnutí jeho návrhu (prihlášky) do obchodnej verejnej súťaže bez jeho vyhodnotenia z hľadiska obsahu, len marginálne poznamenáva, že Obchodný zákonník v kogentných ustanoveniach § 284 neustanovuje, ako nakladať s návrhom, ktorého spôsob podania nezodpovedá podmienkam súťaže. To v zásade znamená, že túto otázku možno upraviť vo vyhlásení obchodnej verejnej súťaže, kde jej úpravu bude potrebné posudzovať ako zmluvné doplnenie zákonného textu [OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II (§ 261 až 775). 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2022, s. 181]. Na posudzovanú vec sa však okrem príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži vzťahuje navyše aj zákon o majetku obcí ako lex specialis, ktorý v citovanom ustanovení § 9a ods. 4 explicitne predpisuje spôsob podávania návrhov do obchodnej verejnej súťaže. Skutočnosť, že či už samotný zákon o majetku obcí alebo uverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže, ktoré prebrali znenie § 9a ods. 4 zákona o majetku obcí, nevyjadruje výslovne následok nedodržania predpísaného spôsobu podania návrhu (prihlášky) do obchodnej verejnej súťaže, nemožno podľa názoru súdu interpretovať tak, že s takto podaným návrhom treba nakladať ako s návrhom podaným riadne, prihliadať naň a vyhodnocovať ho z hľadiska jeho obsahu. Prijatie takéhoto záveru by znamenalo akceptovať, že predmetné ustanovenie zákona je samoúčelným a de facto nadbytočným. Podľa názoru súdu vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže postupoval správne, keď zistiac, že návrh (prihláška) navrhovateľa nespĺňa prvú z formálnych podmienok obchodnej verejnej súťaže, na tento bez toho, aby skúmal, či (ne)spĺňa aj nejaké ďalšie z uverejnených podmienok, neprihliadal a obálku s ním neotvorenú vrátil navrhovateľovi. Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ, odhliadnuc od toho, že si nesplnil povinnosť, pokiaľ ide o uvedenie nároku, ktorému sa mala poskytnúť dočasná ochrana, ani neosvedčil skutočnosti (postup vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže pri nakladaní s jeho návrhom v rozpore so zákonom), z ktorých jeho dôvodnosť vyvodzoval. Zároveň, súd sa nestotožnil ani s hodnotením navrhovateľom opísaného výpadku internetového pripojenia ako s prípadom vyššej moci. Vychádzal pritom z toho, že hoci navrhovateľ tvrdil, že prihlášku podal 24. apríla 2024, predloženými listinami (Oznámením k podaniu do verejnej obchodnej súťaže z 3. mája 2024) osvedčil, že tak skutočne urobil v posledný deň určenej lehoty, t.j. 25. apríla 2024, kedy boli v zmysle listu spoločnosti belasaNET s.r.o. z 8. mája 2024 uskutočňované práce na optickej trase. Z naposledy uvedeného listu však nevyplýva, že práce spôsobili prerušenie dodávok internetovej konektivity aj práve v odbernom mieste, na ktorom sa nachádza sídlo navrhovateľa; naopak, z adresy navrhovateľa, uvedenej na liste spoločnosti belasaNET s.r.o. z 8. mája 2024, adresovanom navrhovateľovi, vyplýva, že potvrdenie o prácach na optickej trase sa vzťahuje na miesto odberu služieb nachádzajúce sa na inej adrese než je adresa sídla navrhovateľa či dokonca aj adresa pobytu jeho konateľa, uvedené v Obchodnom registri. Navyše, z predmetného listu zároveň vyplýva, že uvedené práce boli naplánované a navrhovateľ bol o nich vopred informovaný.
36. V priamej súvislosti s vyššie uvedeným a v dôsledku ešte úspornejšieho vymedzenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov bolo potom potrebné konštatovať, že v posudzovanej veci nebola splnená ani druhá základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce špecifikoval, že dočasnej ochrany sa domáha za účelom neodkladnej úpravy pomerov, avšak už netvrdil (a teda ani neosvedčil) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovali. O potrebu neodkladnej úpravy pomerov ide vtedy, ak by sa bez nariadenia neodkladného opatrenia vytvoril nezvratný stav, neodstrániteľné následky, neodkladne by hrozil vznik škody alebo výrazné zväčšovanie sa škody. K potrebe úpravy pomerov strán, ktorú navrhovateľ považoval v jeho prípade za danú, navrhovateľ uviedol len, že má obavu o svoju podnikateľskú činnosť do budúcna, pričom ním tvrdená neistota a poškodenie jeho práv malo byť spôsobené práve prípadným prevodom nehnuteľnosti na základe neplatnej verejnej obchodnej súťaže. Z čoho konkrétne, okrem prípadného prevodu nehnuteľnosti, teda z akých následkov takéhoto prevodu, jeho obava pramení, však súdu z návrhu nie
je zrejmé. Navrhovateľ len bez ďalšieho odôvodnenia uvádzal, že jeho budúca podnikateľská činnosť môže byť v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uskutočneného práve na základe výsledkov neplatnej obchodnej verejnej súťaže, ohrozená. Neuviedol však, prečo je presvedčený o tom, že prevodom nehnuteľnosti dôjde k ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade tak navrhovateľ vo vzťahu k potrebe úpravy pomerov strán (z hľadiska obsahu) v podstate nič netvrdil a otázkou neodkladnosti, okrem konštatovania sťažených možností vykonať nápravu mimosúdnou cestou, sa vo svojom návrhu ani nezaoberal. Vzhľadom k absencii špecifickejších tvrdení súd nemal za osvedčenú ani podmienku neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami.
37. Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ mali byť obavy navrhovateľa o jeho podnikateľskú činnosť vyvolané prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže na tretiu osobu v dôsledku zmeny v osobe prenajímateľa nehnuteľnosti, ktorú si navrhovateľ v zmysle Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti prenajíma od vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže práve za účelom obchodnej činnosti a podnikania, bolo by tieto potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené, a to s ohľadom na zásadu emptio non tollit locatum (zmena vlastníctva k prenajatej veci nespôsobuje zánik nájomného vzťahu) vyjadrenú v ustanovení § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a spočívajúcu v tom, že v dôsledku zmeny vlastníctva prechádzajú na nadobúdateľa práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege), bez ohľadu na to, či došlo k prechodu alebo k prevodu vlastníckeho práva, umocnenú v prejednávanom prípade pravidlom vyjadreným v § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré kontinuitu nájomného vzťahu chráni v prípade nájmu nehnuteľných vecí aj tým, že nadobúdateľ (nový prenajímateľ) nie je oprávnený z dôvodu zmeny vlastníctva k nehnuteľnej veci vypovedať nájomnú zmluvu. Zo Zmluvy o prenájme nehnuteľnosti vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to na 10 rokov od jej účinnosti. Vzhľadom na uvedené súd nevzhliadol dôvody na obavu navrhovateľa, že by najmenej do uplynutia dojednanej doby nájmu malo dôjsť k ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti, prípadne uskutočňovanej (navrhovateľ to netvrdil) v nehnuteľnosti, z dôvodu prípadnej zmeny jej vlastníka, a teda ani k zhoršeniu jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu následne neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu podaním v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia avizovanej žaloby.
38. Zhrnúc uvedené, musel súd konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a z tohto dôvodu jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť.
39. Napokon, s ohľadom na to, že pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), sa súd, postupujúc v zmysle § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP, oboznámil s aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (z 12. júla 2024 k 11. júlu 2024), pričom zistil, že pri nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže zdržať sa jej predaja, je vyznačená plomba na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva V-871/2024 z titulu kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže už pristúpil k predaju danej nehnuteľnosti, t.j. ku konaniu, na zdržanie sa ktorého ho navrhovateľ podaným návrhom žiadal zaviazať. Aj s prihliadnutím na uvedenú situáciu, aktuálnu v čase vydania rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo potrebné návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keďže akékoľvek súdne rozhodnutie, smerujúce k nariadeniu zákazu vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, nie je za aktuálneho stavu možné vykonať a minulo by sa svojim účinkom.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V prejednávanej veci rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane. Vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže má teda nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, avšak z dôvodu, že vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže nárok na náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľ ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.