Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/156/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov Dudváh, so sídlom Poprad - Matejovce, Allendeho 2723/76, IČO: 42 090 491, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 09, proti žalovanému Spolbyt s. r. o. Poprad, so sídlom Poprad, Tomášikova 940/2, IČO: 31 707 335, zastúpený JUDr. Martin Bašista, IČO: 37 880 381, advokát so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, v spore o zaplatenie 49 389,66 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 49.389,66 eur s príslušenstvom z titulu zľavy z ceny diela. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 10.2.2010 uzavreli strany sporu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného realizovať zatepľovacie a ďalšie práce na diele „Obnova bytového domu E.X., C.. D. XXXX/XX, XXX XX Y. - R. a súčasne záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému cenu diela. Po realizácii diela žalobca zistil viaceré vady diela, ktoré u žalovaného v rámci záručnej doby reklamoval, avšak žalovaný na reklamácie nereagoval. Na vady si žalobca nechal vypracovať odborný posudok, z ktorého je zrejmé, že časť vád je odstrániteľných a časť vád neodstrániteľných. Odborný posudok konštatoval, že medzi odstrániteľné vady patrí: odstránenie fľakatosti fasády objektu - možno odstrániť novým náterom v hodnote 30.345,28 eur, vady okapového chodníka - možno odstrániť jeho rozobratím, osadením obrubníkov a spätnou montážou dlažby chodníka v hodnote 1.414,46 eur a nezateplené bočné strany lodžií - možno odstrániť dorobením v hodnote 17.629,92 eur. Nakoľko žalovaný po oznámení reklamácie ostal nečinným, domáhal sa žalobca poskytnutia primeranej zľavy, ktorej výšku odvodil z odborného vyjadrenia Ing. Čierneho. Podaním doručeným dňa 25.4.2018 reagujúc na vyjadrenie žalovaného zobral žalobca podanú žalobu čiastočne späť o sumu 19.044,38 eur s príslušenstvom a žiadal o úhradu sumy 30.345,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne odo dňa podania žaloby. Nároky na zľavu z ceny diela za opravu okapového chodníka si neuplatňuje z dôvodu, že túto vadu žalobca nereklamoval včas a dodatočné zateplenie stien lodžií nebolo predmetom zmluvy o dielo a teda žalobca ďalej v konaní tento nárok neuplatňoval.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poprel žalobné tvrdenia žalobcu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca má možnosť maximálne možnosť požadovať vrátenie časti ceny diela vo výške zľavy a nie vo výške ceny opravy vád diela. Namietol, že žalobca voľbu nárokov z vád uplatnil tri mesiace po údajnom oznámení vád, pričom voľba nárokov z vád tovaru pri podstatnom porušení zmluvy je zachovaná len ak bola včas oznámená žalovanému. Žalovaný má za to, že protokolárne odovzdané dielo zodpovedalo výsledku určenému v zmluve a neboli zistené žiadne závady. Stavba bola realizovaná v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a boli dodržané podmienky stavebného povolenia. Podľa žalovaného zmluva o dielo neobsahovala žiadne znaky, ktoré by osobitne charakterizovali kvalitu diela, teda požadované kvalitatívne parametre a pokiaľ žalobca znaky kvality diela nedohodol v zmluve, žalovaný sa zaviazal vykonať dielo obvyklým spôsobom na účel, na ktorý sa takéto dielo spravidla používa. Pri poskytnutej záruke na akosť zhotoviteľ zodpovedá, že zhotovené dielo bude spôsobilé na použitie na obvyklý účel. Poukázal na vyjadrenie uvedené v odbornom stanovisku, podľa ktorého odovzdané dielo je spôsobilé na použitie na obvyklý účel. Žalovaný neuznáva žalobcom vytýkané vady diela ani ich rozpor s dohodnutým rozsahom predmetu diela. K reklamácii diela žalovaný uviedol, že obsah oznámenia vád zo dňa 26.5.2014 nie je dostatočne určitý a správa o vadách nebola odoslaná v notifikačnej lehote. Na základe neplatnej správy o vadách z 25.6.2014 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu dňa 28.8.2014, v ktorej uplatnil právo voľby nároku z vád diela, avšak žalobca, podľa žalovaného, neuplatnil voľbu nároku z viditeľnosti kotiev polystyrénu na fasáde bytového domu. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 30.9.2014, v ktorom odmietol vady diela jednak po dobu vykonávania diela a jednak po odovzdaní diela počas záručnej doby, pretože dielo nestratilo zaručované vlastnosti, ktoré by robili dielo nespôsobilým k obvyklému účelu. K zatekaniu bytového domu žalovaný poukázal na okolnosť vylučujúcu poskytnutú záruku, ktorou bola silná víchrica spojená s lokálnou prietržou mračien. Poukázal na skutočnosť, že škody spôsobené zatečením likvidovala poisťovňa. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nikdy predtým ani po živelnej udalosti žalobca neuplatnil žiadne reklamačné nároky titulom zatekania po daždi. Podľa žalovaného mapa na fasáde z kotviacich prvkov bola zistiteľná pri vynaložení odbornej starostlivosti v primeranej lehote po odovzdaní diela, pretože tzv. termodifúzia, t.j. vykreslenie kotiev na zateplenej fasáde vzniká prenosom tepelnej energie z nosného muriva cez kotvu na povrch fasády. Tento jav vzniká pri rozdiele tepôt na povrchu fasády v mieste kotvy a ostatnej ploche a podľa žalovaného bol zistiteľný pre reklamáciou o dňa 26.5.2014. Zdôraznil, že tento jav nemá vplyv na účel energetickej ochrany tepla bytového domu a dielo je spôsobilé k obvyklému účelu. Žalovaný ďalej konštatuje, že následne žalobca dňa 12.2.2016 opätovne zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej žiada o opravu vád a alternatívne o zaplatenie ceny za opravu, ku ktorej predložil posudok Ing. Čierneho, ktorý po uplynutí záručnej doby rozšíril okruh vytýkaných vád a žalovaný namieta, že žalobca tieto vady neuplatnil včas. Podľa žalovaného navyše okapový chodník ani zateplenie stien lodžií nebolo predmetom uzavretej zmluvy. Žalovaný si nechal vypracovať odborný posudok Ing. Pelacha, ktorý konštatoval, že súčasný stav fasády je primeraný použitému zatepľovaciemu systému a času od doby realizácie a vykonané dielo zodpovedá dohodnutým štandardom v zmluve. Žalovaný uviedol, že v dobe realizácie diela sa stavebné práce vykonali v rámci štandardov, ktoré boli pre danú dobu príznačné a plošne uplatňované.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom Ing. Ivana Čierneho a Ing. Jána Pelacha a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Zo zmluvy o dielo č. 2/2010/ZDU zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že túto uzavrel žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ a predmetom diela bola realizácia zateplenia bytového domu systémom Multitherm P výrobcu BASF Slovensko s hrúbkou 200mm, resp. 80mm vrátane nanesenia výstužnej vrstvy a tenkovrstvej omietky a ďalšie práce. V zmysle čl. 3.4 zmluvy dielo malo spĺňať základné akostné technické požiadavky stanovené platnými normami a bezpečnostnými predpismi. V čl. V. zmluvy si strany dohodli cenu diela v sume 124.447,- eur s DPH. V zmysle čl. VII. bod. 7.1 zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet zmluvy je zhotovený podľa podmienok zmluvy, a že počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve. V bode 7.2 zmluvy si strany dohodli záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov, pričom táto začala plynúť odo dňa odovzdania predmetu zmluvy objednávateľovi písomnou formou. Podľa bodu 7.3 zmluvy za chyby, ktoré sa prejavili po odovzdaní diela zodpovedá zhotoviteľ iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností pri zhotovovaní diela. V bode 7.4 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade chyby diela počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ je povinnosť bezplatne odstrániť chyby. Podľa bodu 7.5 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal začať s odstraňovaním prípadných cháb predmetu plnenia do 14 dní od uplatnenia oprávnenej reklamácie objednávateľa a chyby odstrániť v čo najkratšom čase s prihliadnutím na poveternostné podmienky. Termín odstránenia chýb sa mal dohodnúť písomnou formou. Podľa bodu 7.6 zmluvy sa objednávateľ zaviazal, že prípadnú reklamáciu chyby diela uplatní u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení písomnou formou s tým, že si je vedomý, že v prípade neoprávnenej reklamácie alebo jej časti si môže zhotoviteľ uplatniť náhrady spojené s vybavovaním reklamácie. V zmysle čl. VIII. bodu 8.12 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal viesť dňom odovzdania staveniska stavebný denník, do ktorého zaznamená popis vykonávaných prác, záznamy o prevzatí zakrývaných prác potvrdené oprávneným zástupcom objednávateľa a iné skutočnosti podstatné pre plnenie zmluvy. V zmysle bodu 8.13 k preberaciemu konaniu stavebných prác mal zhotoviteľ pripraviť stavebný denník a atesty a certifikáty o zabudovaných materiálov. V zmysle čl. XII. Bodu 12.1 zmluvy mal zhotoviteľ pri plnení zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou.

5. Z krycieho listu rozpočtu súd zistil hodnoty a rozsah použitých materiálov na jednotlivých častiach bytového domu.

6. Z reklamácie zo dňa 26.5.2014 súd zistil, že uvedenou reklamáciou žalobca žalovanému oznámil, že na základe sťažnosti vlastníkov bytov reklamuje zateplenie bytového domu s tým, že pri daždi moknú steny izieb a žalobca žiadal o prešetrenie a odstránenie všetkých závad, ktoré vlastníkom bytového domu vznikli. Súčasne oznámil, že je potrebné odstrániť chyby, ktoré vznikajú pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu s tým, že je vidieť každú kotvu, ktorou je upevnený polystyrén na fasáde bytového domu.

7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 28.8.2014 súd zistil, že žalobca opätovne reklamoval zistené nedostatky stavby, a to zatekanie pri daždi do bytov niektorých vlastníkov a taktiež chyby, vznikajúce pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu. Nakoľko nedošlo k náprave po doručení reklamácie zo dňa 26.5.2014, žalobca vyzval žalovaného na opravu balkónov a vzniknutých závad v lehote podľa čl. VII. bodu 7.5 zmluvy.

8. Z predžalobnej výzvy zo dňa 12.2.2016 súd zistil, že vzhľadom na skutočnosť, že ani do uvedeného dátumu nedošlo k odstráneniu reklamovaných závad, žalobca žalovaného vyzval na opravu vzniknutých závad alternatívne o zaplatenie ceny za opravu s tým, že v priloženom odbornom posudku Ing. Ivana Čierneho sú popísané všetky vady diela, ako aj rozpočet potrebný na ich opravu.

9. Z odborného posudku Ing. Ivana Čierneho zo dňa 30.1.2016 súd zistil, že tento konštatoval vady diela, a to: fľakatosť fasády (nerovnomerné odtiene farieb), výkvety na prízemí domu pod lodžiami, nezateplené bočné steny lodžií, nedkonočený sokel, dlažbu okapného chodníka bez opory, zistenú „mapu“ na fasáde z kotviacich prvkov a tabúľ polystyrénu, praskliny v omietke sokla a praskliny v zateplení v kúte nad prízemím. Vady znalec rozdelil na odstrániteľné (fľakatosť fasády, okapový chodník, nezateplené strany lodžií), ťažko odstrániteľné (výkvety, ukončenie sokla, praskliny v omietke sokla a v zateplení nad prízemím) a neodstrániteľné (mapy na fasáde z kotviacich prvkov a tabúľ polystyrénu), resp. náklady na ich odstránenie by boli neprimerané. Konštatuje, že odstránenie fľakatosti fasády je možné riešiť celoplošným náterom fasádnou farbou s úpravou podkladu penetračným náterom. Uvedené práce ohodnotil na sumu 30.345,28 eur s DPH a zvyšok hodnoty opravy okapového chodníka sumou 1.414,46 eur s DPH a dodatočné zateplenie stien lodžií určil sumou 17.629,92 eur s DPH. K neodstrániteľným vadám znalec zaradil „mapy“ na fasáde z kotviacich prvkov a tabúľ polystyrénu, pričom konštatoval, že mapy vznikajú v miestach rôznorodých materiálov na fasáde v dôsledku rôzneho priebehu teplôt v mieste polystyrénu a a vmieste plastovej kotvy alebo lepidla. Zabrániť tomuto stavu je možné použitím polystyrénových zátok na kotvy zapustené do polystyrénu, kedy je povrch pod výstužnú vrstvu tmelu zjednotené a nedochádza k vlhnutiu povrchu zatepľovacieho systému z dôvodu rôznej povrchovej teploty v mieste zateplenia a v mieste kotvenia zatepľovacieho systému. Odstránenie takejto vady je v existujúcom štádiu stavby nemožné bez hrubého zásahu do zrealizovaného zatepľovacieho systému. Svoje tvrdenia k rozsahu a hodnotám jednotlivých prác vypracoval tiež krycí list rozpočtu, ktorý je prílohou odborného vyjadrenia.

10. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.9.2014 súd zistil, že žalovaný nepoprel, že vady vytýkané v reklamácii zo dňa 26.5.2014 mohli nastať, avšak nejedná sa o dôsledok porušenia povinností zhotoviteľa. Žalovaný uviedol, že dielo spĺňa základné akostné technické požiadavky stanovené platnými normami a bezpečnostnými predpismi a vytknutie vád diela považuje za neopodstatnené. Podľa žalovaného žalobca užíva dielo od augusta 2010 a počas plynutia záručnej doby neuplatnil žiadne reklamačné nároky titulom zistených nedostatkov stavby. Má za to, že za vady diela zodpovedá zhotoviteľ iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností pri zhotovení diela a nakoľko porušenie povinností nebolo preukázané, jedná sa o účinky prírodných síl zo dňa 15.5.2014, pričom poisťovňa Union poistnú udalosť ako priamy dôsledok poškodenia 10 bytov víchricou a silným dažďom likvidovala poukázaním poistného plnenia.

11. Z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16.5.2014 súd zistil, že v dôsledku silného vetra a dažďa v dňoch 15. a 16.5.2014 došlo k zatečeniu 10 bytov v bytovom dome L. Y., D. XXXX/XX.

12. Z preberacieho protokolu zo dňa 20.8.2010 súd zistil, že dielo - zateplenie BD Dudváh žalobca prevzal bez závad.

13. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 3.2.2011 č. 2481/1280/2011-OSP-Bb súd zistil, že Mesto Poprad ako stavebný úrad povolilo užívanie stavby „ Zateplenie bytového domu E. V. D. XXXX/XX L. Y.. Stavebný úrad konštatoval, že stavba bola zrealizovaná v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a boli dodržané podmienky stavebného povolenia.

14. Z posudku Ing. Jána Pelacha súd zistil, že stavba bola zrealizovaná podľa spracovanej, schválenej projektovej dokumentácie a v termínoch podľa zmluvy o dielo, bola odovzdaná a prevzatá zástupcom objednávateľa bez závad. Súčasný stav fasády je na základe obhliadky primeraný použitému zatepľovaciemu systému a času od realizácie. Je konštatovaný nečistý pás omietky, pravdepodobne vzniknutý usadzovaním nečistôt pri daždi, prípadne prachu z termodifúzie. Následne Ing. Pelach o.i. konštatuje, že farba fasády je bez fľakov a nie je potrebné realizovať jej nový náter, „mapy“ na fasáde z kotviacich prvkov vznikajú pri zvýšenej vlhkosti vzduchu z dôvodu rozdielnych materiálov, v súčasnosti sú štandardom krycie polystyrénové krytky kotiev, ktoré týmto problémom zabraňujú, ale pri posudzovanom projekte neboli súčasťou projektu ani zmluvy. Záverom Ing. Pelach ako stavebný dozor konštatuje, že stav bytového domu je primeraný dobe užívania a dohodnutým štandardom v zmluve o dielo. Reklamované vady diela nie sú oprávnené, buď neboli súčasťou zmluvy o dielo alebo neboli reklamované v záručnej dobe.

15. Z výsluchu Ing. Ivana Čierneho súd zistil, že na základe objednávky na vypracovanie posúdenia vykonal obhliadku stavby a zistil vady, ktoré popísal v odbornom vyjadrení. Zistené vady nepovažoval za bežné. Môže sa stať, že niektoré zateplenia môžu vykazovať takéto vady, ale vždy je to niečím spôsobené, buď nesprávnom aplikáciou vrchnej omietky alebo zatečením čerstvej omietky, nesprávnou technikou montáže, náteru či materiálom. Vizuálne vady, fľakatosť omietky, môže sa jednať nerovnomerné stieranie omietky na ploche, prácu viacerých zamestnancov, je rozdiel medzi ľavákmi a pravákmi. Kotvenie zatepľovacieho systému do fasády sa deje plastovými hmoždinkami, ktoré sa kotvia cez polystyrén. To bol štandardný postup, ktorý bol používaný, potom výrobcovia zatepľovacích systémov prišli s alternatívou, kde sa plastové kotvy zapúšťajú do polystyrénu. To znamená, že kotva nebola na povrchu polystyrénu, alebo pod tou vrchnou vystuženou vrstvou lepidla pod sklotextilnou sieťkou, ale bola zapustená v polystyréne a na kotve bola polystyrénová zátka. Zatepľovacie systémy používané v predošlom období majú viditeľné plastové kotvy na zateplení. Pokiaľ by žalobca chcel odstrániť všetky fľaky po kotvách, musel by nanovo zakotviť celé zateplenie s tým, že sa zapustí kotva do polystyrénu a na povrch sa dá polystyrénová zátka. Existujúce kotvy by sa museli vytrhať a na celú fasádu by sa musel aplikovať penetračný náter a nová omietka. Vyjadrenie znalec spracoval na základe obhliadky a podkladov, ktoré mu predložil žalobca. Čo sa týka ocenenia prác nevyhnutných na odstránenie vád, znalec vychádzal z cien v čase vyhotovenia odborného vyjadrenia. Použitie ukotvenia zatepľovacieho systému bez zátok síce nebráni tepelnej ochrane objektu, v prípade veľkých teplotných prestupov to však má vplyv na tepelnú ochranu stavby. Existujúci stav možno zmeniť jedine novým zateplením. V čase realizácie zateplenia sa štandardne zatepľovacie systémy realizovali s kotvami na povrchu.

16. Z výsluchu svedka Ing. Jána Pelacha súd zistil, že do roku 2006 bol zamestnancom žalovaného, následne si založil svoju vlastnú stavebnú spoločnosť, s tým, že má osvedčenie stavebného dozoru a vykonáva prax v stavebníctve vyše 20 rokov. Štatutárny zástupca žalovaného svedka oslovil, aby vypracoval vyjadrenie k vyjadreniu Ing. Čierneho, preto si objekt obhliadol a vyjadrenie vypracoval. Mal k dispozícii kompletnú zmluvu o dielo, tiež projektovú dokumentáciu. Podľa svedka zatepľovací systém bol použitý v súlade s projektovou dokumentáciou. Bytový dom spĺňa štandardy zateplenia. Čo sa týka kotiev polystyrénu, bolo vidieť hlavičky, ale jedná sa o štandardnú vec, keď sa nepoužívajú polystyrénové zátky. V projektovej dokumentácii nebolo uvedené, že by sa mali použiť aj zátky. Svedok potvrdil, že dielo sa realizuje po častiach, a pokiaľ je v technickom liste uvedené, že sa nesmie systém realizovať na priamom slnku, alebo pri určitej teplote, predpísaný postup sa musí dodržať. Kontrolný a skúšobný postup by mal byť súčasťou stavebného denníka a investor má právo mať vlastného kontrolóra. Potvrdil tiež potrebnú technickú prestávku medzi montážou polystyrénu a montážou kotiev, ako aj natiahnutím sieťky, penetráciou a aplikáciou omietky. K fľakatosti náteru svedok uviedol, že medzi štvrtým a piatym poschodím bol fľak, ktorý treba vyčistiť.

17. V rámci konfrontácie Ing. Čierny uviedol, že pri dodržiavaní technologických postupov, ktoré predpisuje výrobca zatepľovacích systémov by nemalo dôjsť k vadám na zatepľovacom systéme. Je to certifikovaný systém, ktorý výrobca má nejakým spôsobom odskúšaný, zladený dokopy, čo sa týka jednotlivých komponentov a nemali by sa prejaviť vady. Svedok Ing. Pelach konštatoval, že stavba je živý proces a ani pri dodržaní všetkých technologických postupov nemožno stavbu vykonať na 100% bez vád. Obaja potvrdili, že technologický postup stanovuje výrobca zatepľovacieho systému, čiže uvádza všetky náležitosti, ktoré je potrebné dodržať pri realizácii zatepľovacieho systému a aj technologické prestávky alebo doby v akých je nutné ponechať tie jednotlivé komponenty vyzrieť. Rovnako potvrdili, že pri nedodržaní technologického postupu, napríklad teplota či práca na priamom slnku, sa môžu prejaviť vady diela. Preškolenie zabezpečuje každý výrobca zatepľovacích systémov.

18.Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom 2.10.2019 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 30 345,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.6.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,88 %. V časti zastavenia konania o sumu 19 044,38 eur s príslušenstvom nadobudol rozsudok právoplatnosť 19.10.2019.

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

20.Krajský súd Prešov uznesením z 25.2.2020 zrušil rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavením konania, ktorý nadobudol právoplatnosť a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení, dôsledne vyhodnotiť reklamačné akty vykonané žalobcom vo vzťahu k žalovanému, posúdiť aké vady boli uplatnené, ale predovšetkým aké práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady si žalobca riadne v záručnej dobe uplatnil, posúdiť právny vzťah strán v zmysle ( a nasl. ) a vo veci zákonne rozhodnúť po doplnenom dokazovaní (na základe návrhov strán) a naznačených právnych úvahách.

21.Na pojednávaní dňa 25.6.2020 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vady diela boli vytknuté v záručnej dobe a to opakovane, pokiaľ ide o právnu zodpovednosť za vady v zmysle zákonných ustanovení je potrebné tieto nároky uplatniť v 3 ročnej lehote odo dňa uplatnenia zodpovednosti za vady. Keďže ide o práva zo zodpovednosti za vady je tieto možné uplatniť až následne, podstatným podľa nich bolo vytknutie vád v záručnej lehote. K jednotlivým reklamačným aktom sa podrobnejšie nevyjadrila. Poukázala len na nesprávny technologický postup, ktorý podľa nich nebol dodržaný zo strany žalovaného, obe reklamácie z roku 2014 boli uplatnené v záručnej lehote.

22.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 25.6.2020 sa vyjadril, že zodpovednosť za vady diela je založená na princípe reklamácie, ktorá musí obsahovať jednak vytknutie vád diela, ale zároveň aj oznámenie aké právo vyplývajúce zo zodpovednosti si oprávnená osoba uplatňuje. Nestačí len samotné vytknutie vád. Žalobca si v rámci plynutia záručnej doby neuplatnil také právo zo zodpovednosti za prípadné vady diela, ktoré požaduje v tomto konaní a nemôže mu byť poskytnutá ochrana, nakoľko svojou nečinnosťou si sám spôsobil, že mu uplynula lehota na relevantné uplatnenie týchto nárokov na súde. K písomnej reklamácii z 26.5.2014 sa vyjadril, že štatutárny zástupca žalovaného komunikoval so žalobcom, kedy došlo k situácii, že po dažďovej smršti došlo k zatečeniu bytov, táto situácia sa však riešila ako poistná udalosť, bola vyplatená náhrada škody vlastníkov bytov a nemajú vedomosť, aby sa zatekanie opakovalo. V súvislosti s reklamáciou viditeľných kotiev na fasáde bytového domu uvádzané pri reklamácii 28.8.2014 poukázal na ich predchádzajúce písomné a ústne vyjadrenia a k reklamácii zo dňa 12.2.2016 uviedol, že ide o nárok, ktorý si uplatnil žalobca po uplynutí záručnej doby, ktorý neuznávajú a nie je potrebné realizovať opravu fasády vo výške tak ako si uplatňoval žalobca v tomto konaní. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť a preto tu nie je ani príčinná súvislosť, aby takýto nárok zo zodpovednosti za vady mal byť priznaný.

Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ak ide o opravu, alebo úpravu veci vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu, alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu, alebo úpravu veci.

Podľa opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci, alebo jej vlastnosti.

Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava, alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

Podľa ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy

Podľa Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23.S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo č. 2/2010/ZDU v zmysle a nasl. , predmetom ktorej bola realizácia zatepľovacích prác v rozsahu tak ako je uvedené v cenovom rozpočte, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy s dohodnutou záručnou dobou v trvaní 60 mesiacov odo dňa odovzdania predmetu zmluvy objednávateľovi písomnou formou ( bod VII 7.2 zmluvy).

24. Predmetný vzťah sporových strán je potrebné posúdiť podľa , (tak ako to vytýkal aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobca) nakoľko nejde o vzťah, ktorý by vznikol pri podnikateľskej činnosti oboch sporových strán so zreteľom na to, že žalobca podnikateľským subjektom nie je. Podľa Výpisu zo štatistického registra organizácií ide o právnickú osobu, ktorá má ako hlavnú činnosť stanovenú správu nehnuteľnosti na základe poplatkov alebo zmlúv, pričom z hľadiska inštitucionálneho sektora je zaradená medzi neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam. Za týchto okolností nemožno uzavrieť, že by vo vzťahu k obom sporovým stranám išlo o spor, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný nepochybne je podnikateľským subjektom, avšak žalobca v zmysle vyššie uvedeného takýmto subjektom nie je. Preto je dôvodné posúdiť ich právny vzťah podľa ustanovení o zmluve o dielo v zmysle ( a nasl. ) a konkrétne podľa ustanovení Tretieho oddielu tejto časti - osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci, t.j. v zmysle a nasl. . Tak úprava v ako aj v je pri zodpovednosti za vady dodaného diela založená na princípe reklamácie, ktorá má obsahovať jednak vytknutie vád diela, teda oznámenie chýb, ktoré dielo má, ale zároveň aj oznámenie aké právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady si oprávnená osoba, t.j. objednávateľ v rámci reklamácie uplatňuje. Nestačí teda len samotné vytknutie vád ak má byť uplatnenie práva vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady posudzované ako riadny úkon. Zmluva o oprave, alebo úprave vecí je jedným z druhov zmluvy o dielo, kde nedochádza k zhotoveniu novej veci, ale dochádza k úprave, alebo oprave už veci existujúcej. Predpokladom platnosti zmluvy je dohoda o odplatnosti opravy, alebo úpravy.

25. Ustanovenie obsahuje právnu úpravu objektívnej zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktoré vykazuje opravovaná, alebo upravovaná vec. Zhotoviteľ tak zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná úprava, alebo oprava pri prevzatí veci objednávateľom ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Zodpovednosť za vady opravovavanej (upravenej veci) je daná vtedy ak existuje záväzkový vzťah, predmetom záväzkového vzťahu je oprava, alebo úprava veci, ak zhotoviteľ nesplnil povinnosti vykonať opravu- úpravu riadne, vada veci sa vyskytuje pri prevzatí vecí objednávateľom, alebo v záručnej dobe a ak je daná príčinná súvislosť existencie vady veci s opravou veci, alebo neupozornením objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov. Pod riadne vykonanou opravou, úpravou veci je treba rozumieť takú opravu, úpravu, ktorá zodpovedá funkčným a často aj vzhľadovým vlastnostiam tak ako boli dohodnuté v zmluve. Zákon v zásade spája začiatok plynutia záručnej doby s prevzatím veci a spoločným znakom všetkých záručných dôb je, že doba od uplatnenia zodpovednosti za vady až do odstránenia prípadnej vady sa do záručnej doby nepočíta.

26. Nespornou je skutočnosť, že dielo bolo odovzdané dňa 20.8.2010 a od uvedeného dňa začala plynúť záručná doba. Samotná zmluva o dielo neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by osobitne charakterizovali kvalitu diela, teda, žeby tu boli dohodnuté nejaké špeciálne kvalitatívne parametre. Samozrejme, keď ide o bytový dom estetické prevedenie sa predpokladá. Ak žalobca kvalitu diela osobitne nedohodol v zmluve potom bol žalovaný povinný vykonať dielo obvyklým spôsobom na účel na ktorý sa takéto dielo spravidla používa. Z odovzdávajúco-preberacieho protokolu je možné konštatovať, že 20.8.2010 došlo k prebratiu prác objednávateľom s konštatovaním, že dielo bolo vykonané riadne a včas bez akýchkoľvek závad. Dňa 10.3.2011 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie spojené s užívaním stavby, zateplenie bytového domu Dudváh. Odovzdané dielo bolo teda spôsobilé na použitie na obvyklý účel. Dňa 26.5.2014 žalobca žalovanému zaslal reklamáciu diela s tým, že pri daždi niektorým vlastníkom bytov moknú steny izieb a žalobca žiadal o prešetrenie a odstránenie všetkých závad, ktoré vlastníkom bytového domu vznikli. Súčasne žalobca žalovanému oznámil, že je potrebné odstrániť chyby, ktoré vznikajú pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu s tým, že je vidieť každú kotvu, ktorou je upevnený polystyrén na fasáde bytového domu. Na uvedenú reklamáciu žalovaný písomne nereagoval. Dňa 28.8.2014 žalobca opakovane u žalovaného reklamoval vady diela s tým, že pri daždi do bytov niektorých vlastníkov zateká a taktiež vytýkal vady vznikajúce pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu. Uplatnil si opravu vzniknutých závad, zatekania na bytovom dome a opravu všetkých balkónov. Na uvedenú predžalobnú výzvu reagoval právny zástupca žalovaného listom z 30.9.2014 v ktorom uvádzal, že žalobca reklamoval 26.5.2014 a 28.8.2014 chyby diela na ktoré sa má vzťahovať záručná doba. Uviedol, že opísané skutočnosti mohli nastať, tieto však nie sú dôsledkom porušenia povinnosti zhotoviteľa po dobu vykonávania diela, nie sú ani dôsledkom nedostatku vlastností diela dohodnutých v zmluve, pretože dielo spĺňa základné akostné a technické požiadavky stanovené platnými normami a bezpečnostnými predpismi. Reklamácie preto považujú za neopodstatnené. K údajnej vade týkajúcej sa zatekania na bytovom dome žalovaný uviedol, že išlo o okolnosť vylučujúcu poskytnutú záruku s ktorou bola spojená silná víchrica a lokálna prietrž mračien dňa 15.5.2014 a žalovaný ako vtedajší správca bytov oznámil poisťovni 16.5.2014 túto skutočnosť a táto bola následne ako poistná udalosť likvidovaná.(viď bod 11 rozsudku). Po tejto udalosti žalovaný nemá vedomosť, aby boli uplatňované nároky titulom zatekania do bytov po daždi. Je možné konštatovať, že aj správa o vadách z 26.5.2014 nebola zo strany žalobcu zaslaná žalovanému v notifikačnej lehote, pokiaľ k udalosti spôsobenej zatekaním do niektorých bytov došlo 15.5.2014. Mapa na fasáde s kotviacich prvkov bola žalobcom namietaná tak 26.5.2014 ako aj 28.8.2014 kedy si žalobca uplatnil opravu vzniknutých závad. Uvedené skutočnosti mohli byť zistené pri vynaložení odbornej starostlivosti v primeranej lehote po odovzdaní diela, pokiaľ malo dochádzať k tzv. termodifúzii t. j. vykresleniu kotiev na zateplenej fasáde prenosom tepelnej energie z nosného muriva cez kotvu na povrch fasády. Ide o jav ktorý tak ako zhodne konštatovali aj svedkovia nemá vplyv na účel energetickej ochrany tepla bytového domu a teda dielo je stále spôsobilé k obvyklému účelu. Tak ako je vyššie uvedené žalovaný považoval reklamáciu za neopodstatnenú. Spornou ostala včasnosť uplatnenej reklamácie a výška a dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

27. Dňa 12.2.2016 bola opätovne zaslaná predžalobná výzva právnym zástupcom žalobcu, žalovanému v ktorej žiadal o opravu údajných vád a alternatívne o zaplatenie ceny za ich opravu a k tejto výzve bol priložený odborný posudok Ing. Čierneho, ktorý po uplynutí záručnej doby rozšíril údajné vady o ďalšie a to fľakatosť fasády objektu-nerovnomernosť odtieňu farby, chýbajúce obrubníky na okapovom chodníku, nezateplené bočné steny logií. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca neoznámil ani tieto údajné vady včas a vady týkajúce sa fľakatosti fasády, dlažby, okapového chodníka a nezateplených bočných strán logií nepodal do uplynutia záručnej doby. Zároveň skonštatoval, že nezateplené bočné steny logií a chýbajúce obrubníky neboli vôbec predmetom zmluvy o dielo ani realizačného rozpočtu.

28. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 30.345,28 eur s úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Nárok odôvodnil zmluvou o dielo, podľa ktorej mal žalovaný vykonať pre žalobcu dielo, pričom v priebehu záručnej doby sa na diele vyskytli vady, ktoré reklamoval dňa 26.5.2014 a žalovaný na reklamáciu nereagoval. Na posúdenie hodnoty vád si dal žalobca vypracovať odborný posudok. Podľa posudku Ing. Čierneho hodnota prác potrebných na odstránenie vád predstavuje žalovanú sumu 30.345,28 eur.

29.Vychádzajúc zo zmluvy o dielo pod č. 2/2010/ZDU z 10.2.2010 treba konštatovať, že predmetom realizácie zateplenia bytového domu nebolo frézovanie polystyrénu na osadenie tanierových kotiev a následné prekrytie polystyrénovými zátkami, ani náter lodžií, ktorý Ing. Čierny zahrnul do celkovej ceny náteru fasády vo výške 30.345,28 eur s DPH, nakoľko zatepľovanie lodžií nebolo predmetom realizácie diela, a preto žalobca zobral v tejto časti žalobu späť. Podľa vyjadrenia svedka Ing. Pelacha nezateplené boky lodžií neboli predmetom realizácie diela, a preto na týchto častiach fasády nevzniká viditeľnosť kotiev pri vlhkom počasí. Navyše viditeľnosť kotiev pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu nemožno považovať za vadu, ale za estetickú (vizuálnu) chybu.

30. Čo sa týka včasnosti reklamácie, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca reklamoval vady diela podaním zo dňa 26.5.2014 a žalovaný nepoprel, že by mu nebola reklamácia doručená. Nakoľko ju nepovažoval za dôvodnú, nezaoberal sa ňou, resp. ohlásil poistnú udalosť ako vtedajší správca bytového domu a viditeľnosť kotiev na fasáde nepovažoval za vadu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že záručná doba začala plynúť od odovzdania diela dňa 21.8.2010.

31.Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca v rámci záručnej doby vykonal listom z 26.5.2014 reklamáciu, v ktorej uviedol zatekanie do izieb bytov a viditeľnosť kotiev na upevnenie polystyrénu, pričom sa domáhal opravy týchto vád. Ďalšia reklamácia bola uplatnená v rámci záručnej doby 28.8.2014 prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, v ktorej boli vytknuté vady týkajúce sa náteru zábradlia a korózie tohto zábradlia, zatekanie do bytov a chyby fasády, ktoré na nej vznikajú pri vlhkom počasí. Aj v tejto reklamácii sa domáhal žalobca opravy diela a odstránenia vytknutých vád. Predžalobnou výzvou z 12.2.2016, teda po uplynutí záručnej doby, reklamoval žalobca zatekanie do bytov, chyby fasády bytového domu a ďalšie chyby v zmysle posudku Ing. Čierneho, pričom sa domáhal opravy vykonaného diela, ale aj alternatívne zľavy z ceny diela v podobe nákladov na opravu vzniknutých závad s odvolaním sa na posudok Ing. Ivana Čierneho.

32. Je pravdou, že žalobca reklamáciami podanými v záručnej dobe požadoval odstránenie vád diela a nie zľavu z ceny diela. V uznesení Krajského súdu Prešov zo dňa 25.2.2020 v bode 41 sa uvádza: V zmysle vyššie uvedeného listami z 26.5.2014, 28.8.2014 a 12.2.2016 žalobca vytkol vady, ktoré špecifikoval v týchto písomných podaniach, avšak z hľadiska nároku, ktorý by mal preňho vyplynúť zo zodpovednosti za vady, si v rámci záručnej doby v trvaní 5 rokov uplatnil len opravu diela. Zľavu z ceny diela si uplatnil až predžalobnou výzvou z 12.2.2016, ktorá však bola realizovaná po uplynutí záručnej doby. V tejto súvislosti možno ešte upriamiť pozornosť na to, že v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, mal žalovaný vytknuté vady odstrániť v lehote 30 dní od uplatnenia reklamácie, nakoľko v opačnom prípade platí, že sa vada považuje za neodstrániteľnú a v závislosti od toho má objednávateľ aj právo na zľavu z ceny opravy alebo úpravy veci, teda na tzv. zľavu. V každom prípade však tieto nároky musia byť uplatnené v záručnej dobe, a to aj za situácie jej predĺženia o lehotu 30 dní, v rámci ktorej mala byť táto reklamácia vybavená, teda do 20.9.2015. Totiž právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, ktoré si žalobca uplatňuje v súčasnosti v súdnom konaní, t.j. zľavu z ceny diela - primerané zníženie ceny opravy a úpravy, uplatnil vo vzťahu k žalovanému až 12.2.2016, teda po uplynutí záručnej doby, hoci jeho povinnosťou so zreteľom na daný skutkový stav, o ktorom mal nepochybne vedomosť v dôsledku odmietania jeho nárokov žalovaným, mal tak urobiť v rámci záručnej doby, t.j. najneskoršie do 20.9.2015.

33.Krajský súd Prešov v uznesení taktiež konštatoval, že nereagovanie na reklamácie, či neuznávanie nárokov, ktoré z reklamácie vyplynú, nie sú dôvodom pre záver, že reklamácia zo strany oprávnenej osoby - objednávateľa diela bola uplatnená včas. Ako vyššie už bolo uvedené, rozhodujúcou podmienkou úspešného uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady je riadna reklamácia (teda vytknutie vád a uplatnenie práva, ktoré sa zo zodpovednosti za vady vyvodzuje), pričom táto reklamácia a uplatnenie nárokov sa musia realizovať v záručnej dobe ( ).

34.V rozhodnutí Cpj39/1988 R 12/1989 NS ČR je okrem iného uvedené, že záručná doba má dvojaký význam. Prvý význam spočíva v tom, že zhotoviteľ zodpovedá len za vady zhotovenej veci, alebo vykonané opravy, úpravy, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí diela, alebo v priebehu záručnej doby. Druhý význam spočíva v tom, že práva zo zodpovednosti za chybné zhotovenie, za vadnú opravu, alebo úpravu veci je potrebné uplatniť v záručnej dobe, pretože jej uplynutím nevyužité právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

35. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

36. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

37. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

38. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

39. Súd sa po doplnenom dokazovaní nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalobca reklamoval prípadné vady diela v záručnej dobe a ani s tvrdením, že právnu zodpovednosť za vady si v zmysle zákonných ustanovení môžu uplatniť v 3-ročnej lehote odo dňa uplatnenia zodpovednosti za vady a podstatným má byť len uplatnenie, teda vytknutie vád v záručnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 32 tohto rozsudku.

40.V rozsudku Krajského súdu Prešov z 12.2.2007 sp.zn.: sa okrem iného uvádza: Povinnosťou objednávateľa je oznámiť zistené vady zhotoviteľovi a uplatniť si nárok zo zodpovednosti za vady, čiže pri oznámení vád uviesť aj konkrétny nárok. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Ak sa namieta nesplnenie oznamovacej povinnosti súd neprizná právo z vád diela. V danom prípade zhotoviteľ namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti bezodkladne. Z uvedeného dôvodu právo z vád diela súd nemohol priznať. Obdobne v rozhodnutí Krajského súdu Žilina zo dňa 9.4.2008 sp.zn.:13Cob/229/2007 je uvedené: Zodpovednostný nárok musí objednávateľ uplatniť voči zhotoviteľovi relevantným spôsobom, čo do určitosti jednostranného právneho úkonu, uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady, pričom relevantné uplatnenie predpokladá kumulatívne splnenie dvoch zložiek a to notifikačnej povinnosti a súčasne voľbu a uplatnenie zodpovednostného nároku. V rovine notifikačnej povinnosti sa pre jej splnenie a relevantnosť vyžaduje konkretizovanie vád v takej miere, aby bolo zrejmé ktoré vady, v akom rozsahu sú vytýkané.

41. Včasné oznámenie vád je povinnosťou pre objednávateľa, ktorá vyplýva priamo zo zákona, nemusí byť ani osobitne upravovaná v zmluve. Za včasné uplatnenie nárokov z vád súd môže považovať len kvalifikovanú reklamáciu, pričom len list žalobkyne z 26.5.2014 v ktorom sa objednávateľ zmieňuje o tom, že žiada odstrániť chyby, ktoré vznikajú pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu, keď je vidieť každú kotvu, ktorým je upevnený polystyrén na fasáde bytového domu a obdobne je to uvedené v predžalobnej výzve z 28.8.2014, kde reklamuje chyby vznikajúce pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu, nemožno posudzovať ako riadne uplatnenú reklamáciu, ktorá by mohla vyvolať právne účinky z hľadiska uplatnenia nárokov z vád diela. Na uvedené však žalovaný reagoval viď jeho list z 30.9.2014 (čl. 38), keď reklamáciu považoval za neopodstatnenú aj keď nepoprel, že mohlo k takýmto javom dôjsť avšak nie sú následkom porušenia povinnosti zhotoviteľa a dielo napriek uvedenému spĺňa základné akostné technické požiadavky stanovené platnými normami. Viditeľnosť kotiev pri vlhkom počasí na fasáde bytového domu nemožno považovať za vadu snáď len za estetickú, vzhľadovú chybu, technologický postup zateplenia bytového domu bol realizovaný v súlade s technologickým postupom odporúčaným jeho výrobcom a predmetom diela nebolo použiť polystyrénové krytky na kotvy čo je zistiteľné aj z krycieho listu rozpočtu. Materiály použité pri zateplení bytového domu boli certifikované a to sa týka aj tanierových kotiev, ktoré boli pri realizácii použité. Je pravdou, že následne sa začal používať systém, kde sú kotvy zapúšťané do zatepľovacieho systému a používajú sa krycie štuple z polystyrénu. Toto však nebolo predmetom realizácie a preto viditeľnosť kotiev na zatepľovacom systéme nemôže predstavovať vadu. Podstatné v tomto spore však je, že reklamácia v ktorej si uplatnil žalobca odstránenie vád diela alternatívne zľavu z ceny diela je zo dňa 12.12.2016 v ktorej reklamácii si uplatnil aj ďalšie údajné vady, ide však o reklamáciu, ktorá bola podaná po uplynutí záručnej doby. Uvedenú okolnosť namietal žalovaný. Objednávateľ diela teda nedôslednou aplikáciou notifikačnej povinnosti stratil nároky z vád diela, ktoré mu zmluva aj zákon poskytujú. Kvalifikované uplatnenie vád po uplynutí záručnej doby nemožno považovať za včasné splnenie povinností. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu zamietol.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. V konaní bol žalovaný úspešný, keďže žaloba bola voči nemu zamietnutá, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.