Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-10-2020.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Z. X, zast. MAHUT Group s.r.o. so sídlom Škultétyho 1880/7, Trebišov, IČO: 44 355 718 proti žalovanému: Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v okrese Košice-okolie, obec Z., kat.úz. Z., zapísaných na LV č.XX, vo výmere totožnej s notárskou zápisnicou uschovanou na Štátnom notárstve Košice-vidiek v Košiciach, v zbierke listín pod č.D. XXX/XX, Nz XXX/ XX. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.1991 nadobudol na základe darovacej zmluvy č.z. 13/92 od svojej matky O. Z., rod. R. nehnuteľností v kat.úz. Z., obec Z., zapísané v evidencií nehnuteľnosti na LV č.XX, ako parc.č.10/1-záhrada vo výmere 1304 m2, parc.č.11/1-zastavaná plocha vo výmere 588 m2. Darovacia zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice a bola uschovaná na Štátnom notárstve Košice-vidiek v Košiciach, v zbierke listín pod č.D. XXX/XX, D. XXX/XX. Výmera nehnuteľností, ktoré sú predmetom spomínanej notárskej zápisnice, bola bez záznamov v katastrálnom aparáte znížená na úkor žalobcu a súčasná hranica pozemku prechádza popod dom žalobcu. Z toho dôvodu žiada o určenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP.
2. Žalovaný Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor, vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu došlo dňa 10.3.2020 (č.l.13) uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu v tomto spore. Zároveň uviedol, že výmera parciel evidovaných vo vlastníctve žalobcu na LV č.XX v kat.úz. Z. je v súlade s ich geometrickým a polohovým určením. Po zápise darovacej zmluvy R I XXXX/XX-č.z.XX/XX, ktorou žalovaný nadobudol dotknuté nehnuteľností, boli ich výmery opravené nasledovne: rozhodnutím žalovaného o oprave chyby v katastrálnom operáte č.X 316/2008 Bi zo dňa 20.8.2008, právoplatným dňa 24.11.2008, v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho orgánu č.Xo-XX/XXXX/Ma-XX zo dňa 4.11.2008, protokolom o oprave chyby v katastrálnom operáte č.OU-KS-G.-X-XX/XXXX/Han zo dňa 17.10.2017. Citované rozhodnutia žalovaného, ako aj citovaný protokol sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva v zákonnej lehote a za podmienok upravujúcich preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení správneho orgánu. Preto nemôžu byť predmetom civilného sporového konania.
3. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca doručil súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva dňa 28.1.2020. V žalobe je označený ako žalovaný Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice.
5. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
7. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácií sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako žalovanú stranu sporu je náležitosťou riadneho žalobného návrhu na začatie konania. Štát je ako strana sporu označená riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na určenie vlastníckeho práva, môže byť len štát.
8. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), teda žalovaný, má pasívnu legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp.zn. 6Cdo 214/2011).
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu sa domáhal určenia vlastníckeho práva proti žalovanému Okresnému úradu Košice-okolie, katastrálnemu odboru, Južná trieda 82, Košice, ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu v takomto konaní. Zodpovedným subjektom je výlučne len štát-Slovenská republika a nie označený žalovaný. Za štát koná v tej ktorej konkrétnej veci len štátny orgán, pričom žalobca sa proti štátu podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva nedomáhal. Otázku svojej pasívnej vecnej legitimácie žalovaný v spore nastolil už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.3.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10. V dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, súd sa už meritom veci nezaoberal.
11. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí (§ 255 ods.1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.