Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-109-2023.pdf
PDF · 127.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/109/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, E., zastúpená: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom Račianska 69/B, Bratislava, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. decembra 2022 č.k. 22P/25/2022-194, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie počnúc dňom 24.03.2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne, dlh na zročnom výživnom na každé z maloletých detí vo výške 412,90 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku návrh matky zamietol, konštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/212/2018-148 zo dňa 06.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/203/2019-190 zo dňa 01.10.2019 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca a o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, vecne tým, že porovnaním rozhodujúcich okolností v súčasnosti a v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, nie však v rozsahu v akom navrhovala matka.
3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka žiadala zvýšiť výživné na každé z detí zo sumy 150 eur na sumu 280 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy v roku 2019 došlo k všeobecnému nárastu životných nákladov maloletých, deti podrástli, zvýšili sa náklady na bývanie a matka si tiež z dôvodu zabezpečenia bývania pre seba a deti musela zobrať hypotekárny úver, pričom otec si svoju vyživovaciu povinnosť okrem platenia výživného na deti inou formou neplní a osobnú starostlivosť o deti realizuje v menšom rozsahu, že má styk určený súdom. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že jeho možnosti a schopnosti toto neumožňujú.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom OS Bratislava V č. k. 59P/212/2018-148 zo dňa 06.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/203/2019-190 zo dňa
01.10.2019 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené a na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí po 150 eur mesačne a súčasne súd upravil otcov styk s maloletými deťmi v nepárnom kalendárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod., v párnom kalendárnom týždni v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a osobitne počas sviatkov a prázdnin. Súd zisťoval okolnosti na strane účastníkov konania rozhodujúce v čase poslednej úpravy výživného a súčasné okolnosti, aby zistil, či došlo k podstatnej zmene pomerov. Konštatoval, že od poslednej úpravy uplynuli tri roky, maloletý A. je žiakom 7. triedy ZŠ, maloletý C. 1. triedy ZŠ. Vychádzajúc z vyjadrenia matky sú náklady na výživu detí zvýšené v súvislosti s ich zhoršeným zdravotným stavom, A. trpí poruchou imunity a metabolizmu bilirubínu, alergiami, atopickým ekzémom, akné (po celom tele, z ktorého dôvodu má indikované aj kúpele) a nosí dioptrické okuliare, jeho náklady matka vyčíslila na sumu 590 eur mesačne, C. má takisto alergie, potravinové intolerancie, oslabenú imunitu a recidivujúce obštrukčné bronchitídy, kvôli poruchám zraku absolvuje finančne nákladnejšiu liečbu oka (za 15 cvičení platila 300 eur) a nosí silné okuliare, je tiež pacientom kardiologickej ambulancie pre funkčný šelest, jeho náklady matka vyčíslila na sumu 562 eur mesačne. Matka býva s deťmi vo vlastnom trojizbovom byte, ktorý je z dôvodu vyporiadania BSM zaťažený hypotékou v sume 90.000 eur, ktorú matka spláca po 285 eur. Od októbra 2021 je zamestnaná v G. H. na plný úväzok s čistým mesačným príjmom vo výške cca 1.500 eur, poberá prídavky na obe deti. Otec je zamestnaný ako upratovač s priemerným čistým príjmom vo výške cca 1300 eur. V odbore, v ktorom je vyučený, nepracuje, uviedol, že mal veľké ťažkosti pri štúdiu za elektrikára a v tomto odbore nemá žiadnu prax. Býva spoločne so svojou sestrou a rodičmi v prenajatom 4-izbovom byte s nájmom 840 eur, z ktorého jeho sestra uhrádza 210 eur, zvyšok platí otec s tým, že rodičia platia stravu a ostatné náklady na domácnosť. Otcova sestra pracuje s vymeriavacím základom 779,82, otcova matka s vymeriavacím základom 148,52 eur a jeho otec s vymeriavacím základom cca 350 eur, popri tom poberá starobný dôchodok. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec chodí na dovolenky a v rámci vyporiadania BSM dostal sumu 55.000 eur, otec argumentoval tým, že jednu dovolenku mu zaplatila priateľka a druhú si zaplatil z vyplateného podielu z BSM, kedy si aj kúpil auto Škoda Rapid rok výroby 2015 za 8000 eur, vyplatil dlhy vo výške asi 3800 eur, nakúpil si nejaké oblečenie a okuliare, je inak nemajetný, žiadne úspory mu už nezostali. Otcov zdravotný stav je dobrý, zvýšené náklady má len na okuliare.
5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného voči obom maloletým deťom je dôvodné. Konštatoval, že výdavky na strane maloletých detí vzrástli jednak plynutím času - ich rastom a dospievaním, zmenou u maloletého C. nástupom do školy a u maloletého A. nástupom na druhý stupeň, pričom obe deti majú zvýšené náklady v súvislosti so svojím nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý matka súdu riadne preukázala. Súd za výživné primerané veku a potrebám maloletých detí, možnostiam a schopnostiam otca, ako aj celkovým pomerom matky, považoval sumu 200 eur mesačne u každého maloletého dieťaťa, t.j. zvýšenie o 50 eur na každé z detí, čo umožňuje zvýšený otcov príjem, pričom ďalšie vyššie odôvodnené náklady na výživu detí je schopná vo finančnom vyjadrení pokrývať matka napriek čiastočnej kompenzácii jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, keď jej príjem od poslednej úpravy vzrástol výraznejšie, než príjem otca. Aj keď medzi A. a C. je väčší vekový rozdiel, C. trvalo resp. prinajmenšom dlhodobo zhoršený zdravotný stav si vyžaduje nielen zvýšenú opateru zo strany matky (OČR, liečenie), ale tiež vyššie výdavky za stravovanie v dôsledku intolerancie niektorých látok obsiahnutých v bežných potravinách, ktoré musia byť u neho nahradené cenovo náročnejšími komoditami, a tiež má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou ambulancie očného lekára. V súvislosti s obranou otca týkajúcou sa výšky jeho zárobku a potreby zabezpečenia si bývania pre seba a svojich rodičov, súd poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Otec má odborné vzdelanie, je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení. Čo sa týka bytovej otázky otca, otec napriek tomu, že bol vyplatený titulom BSM z bytu, nezabezpečil si nové trvalé bývanie, resp. zodpovedným spôsobom s ohľadom na svoje vyživovaciu povinnosti nenaložil, financie minul výlučne pre vlastnú potrebu - na dovolenky a kúpu nového auta, pričom preferuje žiť v nájme spoločne so svojimi rodičmi a sestrou. Pokiaľ skutočne na ňom zostáva ťarcha celého nájomného, je toto absolútne neopodstatnený výdavok, nakoľko tak jeho sestra ako aj rodičia sú naďalej pracovne aktívni a sú schopní dosahovať riadny príjem, pričom však vyživovacia povinnosť k maloletým deťom predchádza vyživovaciu povinnosť voči rodičom. Preto súd považoval za primerané tak schopnostiam a terajším možnostiam oboch rodičov, ako aj základným odôvodneným potrebám maloletých detí zvýšenie výživného zo strany otca z doterajšej sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne.
6. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil od doručenia návrhu na zvýšenie výživného na súd, t.j. od 24.03.2022, čím otcovi za obdobie od 24.03.2022 do 30.11.2022 vznikol na výživnom pre každé z detí zročný dlh vo výške 412,90 eur, ktorý zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď mal za to, že vzhľadom na výšku celkového dlhu nebude takouto splatnosťou (3 mesiace) ohrozené zabezpečovanie jeho existenčných potrieb, zároveň dlhšia doba splatnosti by aj vzhľadom na predchádzajúce vyplatenie otca titulom BSM zo strany matky ďalej matku neúmerne zaťažovala, keď by v takom prípade fakticky úverovala otca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona CMP.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a pochybil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a ako také nepreskúmateľné, čím došlo k zásahu do práva otca na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Mal za to, že súdom určená výška výživného je neprimerane vysoká vzhľadom na príjem otca. Poukázal na to, že súdu preukázal okrem vystavených faktúr aj odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 190 eur mesačne a do zdravotnej poisťovne vo výške 80 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 270 eur mesačne, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd konštatoval, že otec je zamestnaný s čistým príjmom vo výške 1.300 eur, keď pritom príjem otca vo výške cca 1.300 eur je len fakturovaná suma za strany otca, od ktorej je potrebné odpočítať náklady či už vo forme odvodov ako aj ďalšie. Otec opätovne uvádza, že jeho priemerný čistý príjem je vo výške 900 eur a preto výživné vo výške 200 eur mesačne na každé maloleté dieťa t.j. spolu 400 eur je pre neho likvidačné, keďže predstavuje takmer polovicu jeho príjmu, matkin príjem sa pritom na rozdiel od otca od ostatnej úpravy trojnásobne zvýšil, zároveň otec opätovne poukazuje na prehľad jeho mesačných výdavkov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Aj napriek tomu, že došlo k zvýšeniu nákladov na maloletých, nie je schopný platiť výživné v súdom určenom rozsahu, snažil sa situáciu vyriešiť aspoň tým, že bude s maloletými deťmi v kontakte častejšie, teda formou osobnej starostlivosti, čo mu matka ale neumožnila. Otec poukazuje na to, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Súd by mal pri určovaní výživného prihliadnuť aj na výdavky rodičov a mal by komplexne posúdiť ich majetkové a sociálne pomery a tak rozhodnúť o pomernom, ale hlavne primeranom zvýšení výživného na maloleté deti, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Súd sa podľa neho nedostatočne vysporiadal s príjmom a odôvodnenými výdavkami otca. Otec nechce tvrdiť, že odmieta prispievať na svoje deti viac, ba naopak, svoje deti ľúbi a veľmi rád bude s nimi tráviť čas, ale jeho finančná situácia mu v tomto čase nedovoľuje podporovať ich finančne v takej výške, ako rozhodol súd. Nemožno od neho žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých a je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Pre otca je rozhodnutie súdu zároveň prekvapivé vzhľadom na skutočnosť, že na prvom pojednávaní sudca konštatoval, že príjem otca je cca 900 - 1000 eur, čo zodpovedá priemernej mesačnej mzde zamestnanca v danom odbore a prichádza do úvahy zvýšenie o 20 – 40 eur a napriek uvedenému následne zvýšil výživné o 50 eur mesačne na každé dieťa, čo nezodpovedá príjmu otca ani zaužívanej súdnej praxi, v zmysle ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Otec považuje zároveň odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné, zhrnuté do pár odsekov a nespĺňajúce náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a ani požiadavky ods. 3 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého odôvodnenie rozsudku má obsahovať aj dôkladné odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. Súd by mal pri rozhodovaní vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci a tiež by mal v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátiť právne nesprávne námietky účastníkov. Odôvodnenie je nepresvedčivé a ako také nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby návrh matky zamietol.
8. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť, mala za to, že v konaní bola jednoznačne preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zároveň s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil aj kolízny opatrovník. Spomínaná zmena pomerov nastala jednak z dôvodu, že na strane otca došlo k nárastu jeho príjmu, keď v čase predchádzajúcej súdnej úpravy mal čistý mesačný príjem 700 eur a aktuálne má príjem 1.300 eur v hrubom, t.j. cca 1.030 eur v čistom, od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako tri roky, počas ktorých došlo k všeobecnému nárastu životných nákladov, deti majú vyšší vek a tiež v domácnosti matky sa zvýšili náklady na bývanie. Okrem toho maloletý A. sa stal žiakom druhého stupňa základnej školy a maloletý C. nastúpil
na prvý stupeň základnej školy. Navyše obe deti trpia ochoreniami vyžadujúcimi zvýšené výdavky. Faktickú starostlivosť o deti dlhodobo zabezpečuje ona, pričom otec osobný podiel starostlivosti realizuje v menšom rozsahu ako je v zmysle súdom upraveného styku. Tiež bolo preukázané, že otec absolvuje dovolenky v zahraničí a deti na žiadnu dovolenku nezoberie ani si neplní vyživovaciu povinnosť inou formou než platením súdom určeného výživného. Nie je pravdou tvrdenie otca, že by sa od ostatnej úpravy príjem matky trojnásobne zvýšil. Matka nedosahuje príjem 1.500 eur v čistom, ale príjem, ktorý súdu preukázala. I k zvýšeniu jej príjmu došlo z dôvodu, že matka si zvýšila kvalifikáciu a ani otcovi nič nebráni lepšie využívať zárobkové možnosti a schopnosti, je zdravý, má odborné vzdelanie a je v produktívnom veku, má možnosť či už ďalšieho zvyšovania kvalifikácie, alebo zmeny zamestnania tak, aby naplno došlo k využitiu jeho schopností a možností. Navyše v novembri 2021 otec od matky obdržal sumu 55.000 eur titulom vyrovnávacieho podielu z BSM a už koncom roka 2022 otec tvrdil, že nedisponuje touto sumou a využil ju na dovolenky, kúpu auta a vlastné potreby. Deti vôbec nezobral na dovolenku, ani nerealizoval s nimi styk cez letné prázdniny v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Otec si uspokojuje len vlastné potreby. Prístup otca k maloletým deťom, ich potrebám a zdraviu je ľahostajný, čo vyplýva aj z toho, že keď mu matka oznámila, že maloletý C. chodí od januára 2023 opäť na cvičenie s okom, ktoré už nestojí 300 eur 15 cvičení, ale 390 eur, oznámila tiež otcovi, že od nového roka sa zvýšila cena obedov v škole pre deti zo sumy 30 eur na sumu 60 eur, informovala otca, že maloletý A. bude chodiť na prípravku na strednú školu, ktorá je spoplatnená sumou 50 eur mesačne, pričom reakcia otca bola taká, že nemá z čoho dať, že málo zarába a vytkol matke, že chce ešte aj vyššie výživné. Otec jej tiež odpísal, že matka má asi dosť peňazí, keď si to vie dovoliť zaplatiť. Matka pritom poukazuje na to, že cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov považuje matka rozhodnutie súdu za správne.
9. Otec v odvolacej replike uviedol, že jeho príjem sa odvádza od hodinovej mzdy, ktorá je 6,30 eur za odpracovanú hodinu a na to, aby si otec vôbec zarobil sumu vo výške aspoň 1.000 eur, musí tráviť v práci naozaj veľa času a brať si všetky zmeny, ktoré sú voľné. Nevie akým spôsobom má matke na deti zaplatiť viac, keďže v práci robí maximum, aby si vôbec dokázal zabezpečiť aspoň taký príjem, aký má. Jeho príjem je primeraný vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a prax. Otec sa snažil zabezpečiť si aj dve práce, avšak nebolo to pre neho možné, keďže pracuje na zmeny a inú prácu by tak nestíhal. Je pravda, že od matky obdržal sumu 55.000 eur, avšak matka si neuvedomuje, že otec sa ocitol bez strechy nad hlavou a bez domova, bol nútený zaobstarať si základné potreby na jeho existenciu, čo mu mesačne spotrebovalo a aktuálne aj spotrebuje najväčšie množstvo jeho finančných prostriedkov, keďže všetky jeho osobné veci mu dodnes neboli matkou odovzdané. Matka naopak zostala bývať v ich spoločnom byte, kde má zariadenú kompletnú domácnosť. Na strane matky došlo teda k výraznému zlepšeniu majetkových pomerov. Otec má odborné vzdelanie ako elektrikár, avšak školu dokončil s ťažkosťami a nemá v danom odbore žiadne skúsenosti a na lepšie platené zamestnanie nemá dostatočné schopnosti. So schopnosťami a možnosťami ktoré má, si prácu v inom odbore nájsť nevie a je pochopiteľné, že ak by mal dostatočné schopnosti, sám by si vhodnejšiu prácu hľadal. Nie je teda schopný dosiahnuť vyšší príjem. Otec je z celej situácie frustrovaný, nemá dosť finančných prostriedkov, aby zabezpečil plnohodnotný život ani pre seba, pričom maloletým deťom poskytuje to, čo vzhľadom na svoje možnosť dokáže. Otec s výškou výdavkov, ktoré matka uvádzala, nesúhlasí, mesačné výdavky na žiaka základnej školy nemôžu byť vo výške ňou uvádzanej. Súd sa podľa neho nedostatočne vysporiadal aj s príjmom a odôvodnenými výdavkami otca. Zopakoval tiež, že rozhodnutie je pre neho prekvapivé vzhľadom na súdom vyslovený predbežný názor ohľadom do úvahy pripadajúceho zvýšenia výživného, rovnako zopakoval, že výživné nezodpovedá zaužívanej súdnej praxi. Výživné pre deti stanovené súdom je pre otca likvidačné, preto na podanom odvolaní zotrvával.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté deti. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom výživné na každé dieťa zvýšil zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu
a uložil otcovi povinnosť zaplatiť vzniknutý dlh na zročnom výživnom v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Podstatou odvolacích námietok otca boli jednak nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a v právnom posúdení veci, a zároveň nepreskúmateľnosť rozsudku, keď odôvodnenie je zhrnuté do pár odsekov, nepresvedčivé a nespĺňajúce náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP, čím došlo k zásahu do práva otca na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a musel dať odvolateľovi za pravdu.
13. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
14. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
19. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu vymedzuje § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany); potom porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu práve takouto vadou bolo postihnuté i napadnuté rozhodnutie, čo odvolateľ dôvodne namietal.
21. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
22. Vyššie uvedené teoretické východiská síce správne konštatoval aj prvoinštančný súd, avšak dôsledne sa nimi neriadil. Žiada sa pripomenúť, že konštatovať zistené skutočnosti nie je totožné s ich vyhodnotením, bez ktorého súd nemôže prijať rozhodnutie, inak je nepreskúmateľné. Súd musí zistené skutočnosti náležite vyhodnotiť, posúdiť a transparentným spôsobom premietnuť do rozhodnutia a to tak, aby dostatočne zrozumiteľne objasnil svoj postup a úvahy.
23. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd síce zisťoval rozhodujúce okolnosti v čase pôvodného rozhodovania súdu ako aj súčasné okolnosti, ale ich porovnanie zostalo iba vo veľmi všeobecnej rovine rovnako ako aj dôvody rozhodnutia, pre ktoré súd zvolil výšku určeného výživného práve v sume 200 eur na každé z detí. Súd v podstate zdôvodnil zvýšenie výživného na uvedenú sumu tým, že takéto výživné v sume 200 eur mesačne u každého maloletého dieťaťa, t.j. zvýšenie o 50 eur na každé z detí považoval za primerané veku a potrebám maloletých detí, možnostiam a schopnostiam otca, ako aj celkovým pomerom matky, čo umožňuje zvýšený otcov príjem s tým, že ďalšie vyššie odôvodnené náklady na výživu detí je schopná pokrývať matka, ktorej príjem od poslednej úpravy vzrástol výraznejšie, než príjem otca. Uvedené dôvody uvádzané prvoinštančným súdom sú príliš všeobecné, neposkytujú žiadne bližšie vysvetlenie prečo práve suma vo výške 200 eur na každé dieťa je primeraná, absentujú konkrétne úvahy súdu vyplývajúce z porovnania pomerov minulých a súčasných, bližšie úvahy, ktoré by reagovali na konkrétne zistené skutočnosti týkajúce sa výšky príjmov, výdavkov rodičov i odôvodnených potrieb detí, a ktoré by vysvetľovali primeranosť súdom zvolenej sumy výživného. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. V danom prípade na presvedčivosti rozhodnutiu nepridáva ani zjavný rozpor v zisteniach súdu ohľadom príjmov rodičov, keď súd si nedostatočne ujasnil čisté príjmy otca (z predložených dôkazov nevyplýva, že by dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.300 eur, ktorý konštatoval súd) i čisté príjmy matky (z predložených dôkazov nevyplýva, že by dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 1.500 eur, ktorý konštatoval súd), súd zistené rozdiely (konkrétny nárast) v príjmoch rodičov oproti ich príjmom v čase prvého rozhodovania nevyhodnotil, dokonca nie je ani zrejmé, či vôbec súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z dosahovaných príjmov otca alebo u neho aplikoval princíp potencionality príjmov, nakoľko v bode 41 odôvodnenia bez bližšieho vysvetlenia odkazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.
24. Súd sa nezaoberal dostatočne ani výdavkami rodičov, ktorých výšku nezadefinoval, neporovnal s minulým stavom ani nevyhodnotil z pohľadu nevyhnutnosti vynaloženia konkrétnych tvrdených výdavkov. Nepostačuje úvaha súdu, že pokiaľ skutočne na otcovi zostáva ťarcha celého nájomného, je
toto absolútne neopodstatnený výdavok (ak súd neuznal tento výdavok, bolo namieste objasniť, v akej výške ho uznáva ako dôvodný a pod.). Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, z čoho vyplýva, že súd je povinný vyhodnotiť tvrdené výdavky rodičov a ustáliť, ktoré konkrétne výdavky a v akej výške považuje za nevyhnutné, ktoré nie a z akých dôvodov, pričom tento záver treba tiež premietnuť zrozumiteľným spôsobom do rozhodnutia.
25. Súd sa tiež nedostatočne vysporiadal s otázkou odôvodnených potrieb maloletých, hoci práve zistené odôvodnené potreby na strane oprávneného dieťaťa sú jedným zo základných kritérií pre určenie výšky výživného. Je teda nutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V danom prípade v podstate súd iba prevzal tvrdenia matky ohľadom ich vyčíslenia bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou konkrétnych položiek, hoci otec ich opodstatnenosť a výšku v konaní namietal. Náklady na výživu dieťaťa pritom v každom jednotlivom prípade odrážajú konkrétne potreby dieťaťa, ktorého sa výživné týka a to v závislosti od veku, zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmov a podobne. Preto tieto otázky musia byť vždy nielen predmetom dokazovania v konaní o určenie výživného alebo jeho zmenu, ale aj hodnotenia výdavkov z hľadiska ich odôvodnenosti. V prípade zistenia zdravotných problémov maloletých nepostačuje ich pomenovanie, ale je potrebné zistiť výšku výdavkov s tým spojených (tam, kde to nie je presne možné, tak aspoň približne, pretože nie všetky zdravotné problémy majú vplyv na výdavky dieťaťa), aby bolo možné ustáliť priemernú výšku odôvodnených mesačných nákladov maloletého dieťaťa. I keď je zrejmé, že niektoré položky tvoriace súčasť nákladov na život detí ako je tomu napríklad u stravy, ošatenia, voľnočasových aktivít a pod., je veľmi náročné ak nie nemožné vôbec preukázať (pokladničné bloky o nákupe nepredstavujú žiaden relevantný dôkaz pre ich neadresnosť), to neznamená, že súd sa má uspokojiť s tým, že výdavky deklarované rodičom majúcim dieťa v starostlivosti, bez ďalšieho prevezme, mal by ich posúdiť aspoň z hľadiska primeranosti. Vždy je povinnosťou súdu tvrdené náklady na výživu detí náležitým spôsobom posúdiť a vyhodnotiť z pohľadu ich dôvodnosti a zaoberať sa tiež primeranosťou konkrétnych položiek, osobitne pokiaľ druhý rodič takéto náklady spochybňuje. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto hodnotenie nevyplýva. Pri rozhodovaní tiež treba vziať do úvahy, že možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a naopak. V prejednávanej veci preto bolo nutné vysporiadať sa jednak s otázkou porovnania životnej úrovne rodičov a v závislosti od toho zaujať stanovisko k dôvodnosti a primeranosti zistených výdavkov súvisiacich s potrebami maloletých detí, nakoľko otec ich namietal.
26. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, nie je možné ani v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov a je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie týkajúce sa príjmov a výdavkov rodičov, odôvodnených potrieb maloletých detí v zmysle pokynov uvedených vyššie, posúdi ich dôvodnosť v závislosti od zistenej životnej úrovne rodičov, zrozumiteľne porovná a následne vyhodnotí zistené zmeny pomerov, ktoré nastali od ostatného rozhodnutia a konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu primeranosti určeného výživného (odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže byť i Metodika pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax
súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná pomôcka). Následne súd opätovne rozhodne o bežnom výživnom, v prípade potreby aj o zročnom výživnom a toto svoje nové rozhodnutie súd náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou a námietkami účastníkov konania. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
29. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).