Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: A.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/C, XXX XX L., štátny občan, zast. Mgr. Jana Lenková, advokát so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Bioplyn Budča spol. s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO 46 685 472, zast. BRICHTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO 35 740 809, v konaní o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.08.2017 domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.05.2017. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca je zakladateľom a jedným zo štyroch spoločníkov spoločnosti žalovaného, ktorého obchodný podiel v spoločnosti žalovaného je vo veľkosti 7 % na základnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 140.000 eur, ktorý bol v celej výške splatený. Žalovaný - obchodná spoločnosť Bioplyn Budča spol. s. r. o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 07.05.2012 a táto je zároveň jej aktuálnym znením (ďalej len „spoločenská zmluva“). Spoločnosť žalovaného vznikla 24.05.2012. V mene žalovaného konajú jeho konatelia, ktorými sú Y. K. a K., pričom v mene spoločnosti konajú konatelia samostatne. Zakladateľmi a zároveň aj aktuálnymi spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalovaného sú nasledovné štyri fyzické osoby: G. K., ktorého obchodný podiel predstavuje 36 % na základnom imaní spoločnosti, J. L., ktorého obchodný podiel predstavuje 31 % na základnom imaní spoločnosti, Z. G., ktorého obchodný podiel predstavuje 26 % na základnom imaní spoločnosti, A.. Y. X, ktorého obchodný podiel predstavuje 7 % na základnom imaní spoločnosti. Pasívne legitimovanou je spoločnosť žalovaného, ktorá prijala rozhodnutia na svojom valnom zhromaždení vo forme uznesení, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha touto žalobou. Pozvánkou na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného bolo konateľom žalovaného G. K. zvolané na deň 12.05.2017 o 10:00 hod. do sídla spoločnosti zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného (ďalej len „pozvánka na MVZ“). V pozvánke na MVZ bol zároveň uvedený program mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorý obsahoval šesť bodov a to: Otvorenie Valného zhromaždenia, Prezentácia prítomných spoločníkov a potvrdenie správnosti zvolania Valného zhromaždenia, Voľba orgánov Valného zhromaždenia, Zvýšenie základného imania spoločnosti, pokrytie strát minulých účtovných

období, Rôzne, Záver. K zmene uvedeného programu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného do dňa konania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 12.05.2017 nedošlo. Pozvánka na MVZ bola vyhotovená s rôznymi dátumami vyhotovenia v závislosti od osoby spoločníka, ktorej bola doručovaná. Pozvánka na MVZ datovaná zo dňa 20.04.2017 bola doručená 21.04.2017 žalobcovi A.. Y. L.. Pani E. Nagyová má spoločníkmi žalovaného J. L. a Z. G. udelenú plnú moc na uskutočňovanie všetkých právnych úkonov spojených s výkonom ich práv ako spoločníkov v spoločnosti žalovaného, a to najmä na preberanie pozvánok, ktorými sa zvoláva riadne, resp. mimoriadne valné zhromaždenie, zastupovanie a hlasovanie na valných zhromaždeniach, spisovanie a podpisovanie zápisníc zo zasadnutí valných zhromaždení. Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného sa konalo dňa 12.05.2017 v sídle spoločnosti žalovaného, pričom sa ho zúčastnili všetci spoločníci, z toho dvaja osobne - G. K. a A.. Y. L. a spoločníci J. L. a Z. G. prostredníctvom zástupcu E. X., konajúceho na základe generálnych plných mocí na zastupovanie spoločníkov udelených dňa 27.02.2017. Z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12.05.2017 bola vyhotovená zápisnica podpísaná predsedom E. K. a F. ako zapisovateľom. Konateľ žalovaného XX.XX.XXXX, K. doručil spoločníkom zápisnicu prostredníctvom e-mailu dňa 06.06.2017, pričom žalobcovi na jeho e-mailovú adresu. Zápisnica bola nekompletná, obsahovala len 1 a 3 stranu, neobsahovala 2 stranu a tiež obsahovala skutočnosti, ktoré neboli predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia a schválených uznesení. Takáto nekompletná zápisnica (bez druhej strany) bola po písomnej výzve žalobcovi doručená aj prostredníctvom pošty až dňa 31.07.2017. Zo zápisnice z MVZ vyplýva, že boli prijaté nasledovné uznesenia: V rámci bodu 4 programu: „Uznesenie MVZ o schválení spôsobu pokrytia strát minulých účtovných období, a to: Spoločníci vnesú do spoločnosti vklad na ostatné kapitálové fondy, a to vo výške 700.000 eur, pričom spoločníci preberajú záväzok na vklad sumy spolu vo výške 700.000 eur na ostatné kapitálové fondy spoločnosti nasledovne: XXX.XXX K.: vklad vo výške 280.500 eur (slovom: dvestoosemdesiattisícpäťsto euro), A.. Y. L.: vklad vo výške 20.500 eur (slovom: dvadsaťtisíc päťsto euro), J. L.: vklad vo výške 217.000 eur (slovom: dvestosedemnásťtisíc euro), Z. G.: vklad vo výške 182.000 eur (slovom: jednostoosemdesiatdvatisíc euro). Bolo prijaté 100 % hlasov prítomných spoločníkov, a týmto bolo schválené.“ V rámci bodu 5 programu: „Uznesenie MVZ o zrušení úročenia poskytnutých pôžičiek spoločníkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú spriaznené so spoločníkmi a sú poskytnuté spoločnosti a to odo dňa 01.01.2017, bolo prijaté 100 % hlasov prítomných spoločníkov, a týmto bolo schválené.“ S poukazom ku skutočnosti, že žalobcovi doručená zápisnica z MVZ nezodpovedala skutkovému stavu a reálne prerokovaným skutočnostiam a prijatým uzneseniam, žalobca zaslal v rovnaký deň ako mu bola doručená zápisnica z MVZ (tj. 06.06.2017) konateľovi žalovaného G. K. e-mail, ktorého obsahom bolo oznámenie, že zápisnica, ktorú mu poslal je lož a vôbec nezodpovedá nimi schváleným uzneseniam, a ktorým zároveň žiadal o jej zosúladenie so schválenými uzneseniami a pravdivým obsahom valného zhromaždenia. Žalobca v e-mailovej komunikácii vo vzťahu k obsahu doručenej zápisnice z MVZ namietal, že „návrh na prvé uznesenie o vyrovnaní straty doplatením spoločníkmi neprešiel, nezaväzuje spoločníkov vyrovnávať stratu, muselo by to byť schválené v spoločenskej zmluve, a to tam nie je. Na vytvorenie kapitálového fondu uvoľnil pôžičku, ktorú čerpal Bioplyn Budča - 9.000 eur. O ďalších 11.500 eur uvažovali ako o vklade EUROPEA group, spol. s.r.o.. Tento návrh neskôr nebol schválený valnou hromadou EUROPEA group, spol. s.r.o., o čom žalovaného HXX.XX.XXXX. informovala e-mailom dňa 12.05.2017. O bode 5 nerokovali. Zaväzovať rozhodnutím valného zhromaždenia dlžníka o úrokoch veriteľa je absurdné. Žalovaný v zmysle vyššie uvedenej žiadosti zápisnicu z MVZ do dnešného dňa nezosúladil so skutkovým stavom, pričom kompletné znenie zápisnice (obsahujúce aj chýbajúcu druhú stranu) bolo žalobcovi zaslané až na základe opakovanej žiadosti o zaslanie druhej strany zápisnice z MVZ e-mailom od konateľa XX.XX.XXXX K. zo dňa 03.08.2017 a následne aj poštou dňa 04.08.2017. Žalobca zároveň v uvedenej súvislosti uvádza aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalovaný po „prijatí“ sporných uznesení vykonal následné právne úkony smerujúce k tomu, aby boli poškodené práva žalobcu ako menšinového spoločníka žalovaného tým, že žalovaný v zmysle zápisnice z MVZ zo dňa 12.05.2017 uskutočnil voči žalobcovi listom zo dňa 05.06.2017 jednostranný zápočet úhrady príspevku do kapitálového fondu spoločnosti vo výške 9.000 eur (titulom poskytnutej pôžičky), vo výške 333,99 eur (titulom úrokov z poskytnutej pôžičky k 31.12.2016) a vo výške 148,68 eur (titulom úrokov z poskytnutej pôžičky za obdobie od 01.01.2017 do 15.05.2017), t.j. dňa 15.05.2017 žalovaný zaúčtoval v prospech kapitálového fondu celkovú sumu 9.482,67 eur, žalovaný postúpil pohľadávku voči žalobcovi vo výške 11.017,33 eur (pozn.: zvyšná časť sumy príspevku do ostatných kapitálových fondov v zmysle sporného uznesenia ) na spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany s.r.o., IČO: 43773613, ktorá spoločnosť mu následne oznámila, že došlo k jednostrannému zápočtu pohľadávok, pričom uvedená skutočnosť vyplýva z oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok

vykonaného voči žalobcovi zo strany Slnečná elektráreň Lazany s.r.o. zo dňa 03.07.2017. Žalobca rozporoval tieto jednostranné úkony a žiadal dňa 11.07.2017 žalovaného o zaslanie kópie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Bioplyn Budča s.r.o. a Slnečná elektráreň Lazany s.r.o.. Žalovaný odmietol žalobcovi uvedenú zmluvu zaslať, oznámenie e-mailom zo dňa 28.07.2017. K formálnoprávnym vadám pri zvolávaní mimoriadneho valného zrhomaždenia namietal, že pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného nebol dodržaný procesný postup stanovený a platnou spoločenskou zmluvou žalovaného. S poukazom ods. l a na znenie bodu 9.5 platnej spoločenskej zmluvy žalovaného a na skutočnosť, že bodom 4 programu MVZ bolo zvýšenie základného imania, pokrytie strát minulých účtovných období došlo: nedodržaním 30 - dňovej lehoty pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia na informovanie spoločníkov o zvýšení základného imania (pozn.: konateľ žalovaného doručil pozvánku na MVZ žalobcovi 22 dní pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia, a ostatným spoločníkom 23 dní pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia), k porušeniu práva žalobcu ako spoločníka žalovaného na riadne zvolanie a priebeh valného zhromaždenia, k porušeniu práva rozhodovať na valnom zhromaždení o navrhovanom programe a práva na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení, neuvedením informácie ohľadom výšky (sumy), o ktorú sa má základné imanie žalovaného zvyšovať, vrátane uvedenia sumy, akou sa majú jednotlivý spoločníci podieľať na zvýšení základného imania svojimi vkladmi v pozvánke na MVZ, tj. neuvedením podstaty navrhovaného zvýšenia základného imania došlo k priamemu zásahu do práva navrhovateľa na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení; neuvedenie informácie v pozvánke na MVZ, v akej výške majú byť pokryté straty minulých období, ktoré majú byť predmetom schvaľovania mimoriadneho valného zhromaždenia (pozn: spoločnosť od svojho vzniku v roku 2012 hospodárila so stratou), čím došlo k priamemu zásahu do práva navrhovateľa na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení; neposkytnutím 30-dňovej lehoty pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia spoločníkom na vyjadrenie, či využívajú prednostné právo na zvýšenie základného imania alebo nie, došlo k porušeniu práva riadiť a kontrolovať činnosť spoločnosti. Valné zhromaždenie spoločnosti je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa spoločníci podieľajú na riadení spoločnosti a prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ďalšiu existenciu a chod spoločnosti. Medzi základné práva spoločníka, ktorými spoločník uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť, sú právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, vrátane práva hlasovať; uplatňovať návrhy a požadovať na ňom informácie, ktorým sa realizuje jedno zo základných práv spoločníka, a to právo riadiť spoločnosť a kontrolovať jej činnosť. V zmysle uvedeného spoločník nemá právo na akékoľvek informácie, vysvetlenia, ale výlučne na také, ktoré majú alebo môžu mať určitý vzťah k predmetu rokovania valného zhromaždenia, ktoré s ním súvisia a ktoré spoločník potrebuje na to, aby mal dostatok informácií, ktoré potrebuje na kvalifikovanú účasť a prijímanie rozhodnutí na valnom zhromaždení. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný nedodržal procesný postup pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia stanovený a platnou spoločenskou zmluvou žalovaného, pričom tieto vady majú vplyv na platnosť všetkých uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 12. 05. 2017, keďže všetky uznesenia boli prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré nebolo zvolané v súlade s a platnou spoločenskou zmluvou žalovaného. K vadám spočívajúcim vo vedení mimoriadneho valného zhromaždenia uviedol, že zápisnica z MVZ podpísaná predsedom mimoriadneho valného zhromaždenia (E. K.) a zapisovateľkou (JH.) je vyhotovená v znení, ktoré nezodpovedá skutkovému stavu a reálne prerokovaným skutočnostiam a na mimoriadnom valnom zhromaždení prijatými uzneseniami. Skutočnosti týkajúce sa vedenia mimoriadneho valného zhromaždenia, prejednávaných záležitostí a uznesení prijatých mimoriadnym valným zhromaždením v znení, ktoré sú obsahom zápisnice z MVZ nikdy neboli reálne prejednané a uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia v znení zaznamenanom v zápisnici z MVZ neboli nikdy s takýmto obsahom a v takomto znení prijaté a ako také nemôžu vyvolať ani právne účinky vo vzťahu k vzniku záväzkov spoločníkov voči spoločnosti žalovaného. Zápisnica z MVZ neobsahuje žalobcom namietané nedodržania lehoty na jej zvolanie v zmysle platnej spoločenskej zmluvy, keďže bodom programu bolo zvýšenie základného imania. Zápisnica ďalej aj napriek skutočnosti, že pozvánka na MVZ mala byť spoločníkom zaslaná 30 dní pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia obsahuje k bodu 1 konštatovanie, že mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané riadne a včas v súlade so stanovami spoločnosti a ustanoveniami , pričom spoločnosť žalovaného nemá prijaté žiadne stanovy a právne vzťahy medzi spoločníkmi sa riadia výlučne spoločenskou zmluvou spoločnosti a . V rámci bodu 4 a 5 programu MVZ sú v zápisnici uvedené skutočnosti, ktoré neboli v pozvánke na MVZ uvedené, neboli ani dodatočne zaradené do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, tak ako sú zaznamenané v zápisnici neboli predmetom prerokovania mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia k bodom 4 a 5 programu MVZ v znení zaznamenanom v zápisnici

z MVZ nikdy neboli všetkými spoločníkmi odsúhlasené, t.j. v zaznamenanom znení nemôžu ani vyvolať právne účinky voči spoločníkom smerom k vzniku ich záväzkov voči spoločnosti žalovaného. V rámci bodu 4 programu MVZ je v zápisnici zaznamenané, že G. K. informoval prítomných spoločníkov o potrebe pokrytia strát minulých účtovných období, pričom ako alternatívy riešenia uviedol (i) navýšenie základného imania spoločnosti alebo (ii) rozhodnutie o prijatí povinnosti prispieť na úhrady straty spoločníkmi spoločnosti v súlade s ustanovením ods.l alebo (iii) prijatie povinnosti vytvoriť a doplniť kapitálový fond spoločnosti, pričom vo všetkých prípadoch by všetci spoločníci mali participovať vo výške, akou sa podieľajú na základnom imaní spoločnosti. Pričom G. K. navrhol, aby došlo k plneniu vo výške 700.000 eur. Ďalej sa v zápisnici z MVZ konštatuje, že k predmetnému návrhu prebehla diskusia. V nadväznosti na závery diskusie spoločník spoločnosti A..Y. L. navrhol, aby participácie na vykrytie straty neprebehli podľa výšky podielov spoločníkov na základnom imaní, ale nerovnomerne podľa dohody, pričom sa vyjadril, že by súhlasil s modelom, kde by sa plnilo na kapitálový fond spoločnosti, pričom on sám by plnil v nižšej sume a zvyšok plnenia by sa rozdelil medzi zvyšných spoločníkov. A následne bolo prijaté 100 % hlasov prítomných spoločníkov uznesenie v znení uvedenom v časti II. tohto podania. K uvedenému bodu 4 programu MVZ a jeho priebehu žalobca uvádza, že na mimoriadnom valnom zhromaždení zásadne odmietol akékoľvek podieľanie sa na vytváraní kapitálových, resp. iných fondov spoločnosti peňažnými vkladmi. Žalobca v rámci prebiehajúcej diskusie k uvedenému bodu 4 programu MVZ navrhol nasledovné: aby jeho pôžička, ktorú poskytol spoločnosti žalovaného spolu vo výške 9.000 eur s príslušenstvom bola „prevedená/použitá“ na vytvorenie kapitálového fondu na tento účel založeného žalovaným, aby suma vo výške 11.500 eur do spoločnosti žalovaného bola poskytnutá ako vklad tretej osoby - spoločnosťou EUROPEA group, spol. s.r.o., IČO: 31 324 932 (ďalej len „EUROPEA group, spol. s.r.o.“), ktorej je žalobca jedným zo spoločníkov. V diskusii k uvedenému bodu programu MVZ a následne v hlasovaní bolo predmetom hlasovania a odsúhlasenia 100 % hlasov všetkých spoločníkov nasledovné uznesenie: Spoločníci a tretia osoba vnesú do spoločnosti vklad na ostatné kapitálové fondy a to vo výške 700.000 eur, pričom spoločníci a tretia osoba preberú záväzok na vklad sumy spolu vo výške 700.000 eur na ostatné kapitálové fondy spoločnosti nasledovne: XXX.XXX K.: vklad vo výške 280.500 eur (slovom: dvestoosemdesiat tisíc päťsto eur), A.. Y. U. vklad vo výške X.XXX eur (slovom: deväťstisíc eur), EUROPEA group, spol. s r.o.: vklad vo výške 11.500 eur (slovom jedenásť tisíc päťsto eur), XXX.XXX L.: vklad vo výške 217.000 eur (slovom: dvestosedemnásť tisíc euro), XXX.XXXr G.: vklad vo výške 182.000 eur (slovom: jednostoosemdesiatdvatisíc euro). Zaznamenané v zápisnici v MVZ k bodu 5 programu: konateľ spoločnosti G. K. predniesol návrh zrušiť úročenie poskytnutých pôžičiek spoločníkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú spriaznené so spoločníkom Bioplyn Budča spol. s r.o. a sú poskytnuté spoločnosti, a to od 01.01.2017. Nikto z prítomných nepredniesol žiaden iný návrh, preto dal predseda MVZ hlasovať o predloženom návrhu a následne bolo prijaté 100 % hlasov prítomných spoločníkov uznesenie v znení uvedenom v časti II. tohto podania. K uvedenému bodu 5 programu MVZ žalobca uvádza, že o predmetnom bode, t.j. o zrušení úročenia poskytnutých pôžičiek spoločníkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú spriaznené so spoločníkmi a mali byť poskytnuté spoločnosti, a to počnúc dňom 01.01.2017, nikdy nerokovali, nehlasovali a tieto v rámci bodu rôzne neboli predmetom rokovania a hlasovania. Navyše retroaktívne sa zriekanie práv spoločníkov na úrok z pôžičiek poskytnutých spoločnosti formou rozhodnutia valného zhromaždenia a zaväzovanie rozhodnutím valného zhromaždenia tretie osoby, ktoré nie sú v žiadnom právnom vzťahu k spoločnosti žalovaného sú právne bezvýznamné a nemôžu vyvolávať právne účinky. Navyše sám žalovaný v jednostrannom zápočte, ktorý zaslal žalobcovi na účely „plnenia“ do kapitálového fondu započítal okrem pôžičky vo výške 9.000 eur aj úroky z pôžičiek za obdobie roku 2017, od. 01.01.2017 do 15.05.2017, čím len potvrdil irelevantnosť prijatého uznesenia v rámcu bodu 5 programu MVZ. S poukazom na primeranú aplikovateľnosť zásady dobrých mravov, prípadne zásady poctivého obchodného styku, ktoré boli uzneseniami prijatými v rámci bodu 4 a 5 programu MVZ porušené, ktorých porušenie má za následok neplatnosť takto prijatých uznesení aj z uvedeného dôvodu. Uznesenia žalobcu v znení, ktoré neboli predmetom hlasovania nemôžu ani vyvolať právne následky smerujúce k založeniu/vzniku záväzkov spoločníkov voči spoločnosti žalobcu. Miera intenzity porušenia práv žalobcu ako minoritného spoločníka zo strany žalovaného je tak závažného charakteru, že došlo k významnému narušeniu dôvery žalobcu voči ostatným spoločníkom spoločnosti, ktorá je nevyhnutná k dosahovaniu účelu, pre ktorý bola spoločnosť založená, pričom potom sa účasť žalobcu ako minoritného spoločníka javí ako úplne bezvýznamná a zbytočná. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti sú uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného prijaté v rámci bodu 4 a bodu 5 programu MVZ konaného dňa 12.05.2017 v znení, ktoré je obsahom zápisnice z MVZ neplatné pre ich rozpor so

skutočným stavom veci. Vzhľadom na uvedené navrhol tieto uznesenia v bode 4 a 5 programu vyhlásiť za neplatné.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2018, tak že žaloba je podľa jeho názoru špekulatívna. Uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáha, nie sú v rozpore so zákonom a ani spoločenskou zmluvou. Ak by aj eventuálne predmetné uznesenia trpeli istou mierou rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, (žalovaný má za to, že uznesenia valného zhromaždenia netrpia rozporom so zákonom, resp. so spoločenskou zmluvou), celkom určite nie sú predmetné uznesenia spôsobilé obmedziť práva žalobcu ako spoločníka žalovaného. Predmetné uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia nepojednáva o žiadnych právach žalobcu ako spoločníka žalovaného, ale len deklaruje jednohlasný súhlas so spôsobom pokrytia strát žalovaného, s ktorým žalobca súhlasil. Zápisnica z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.05.2017, ktorá bola v jej celom znení (verzia so všetkými troma stranami) doložená žalobcom obsahuje opis prerokovania jednotlivých bodov programu predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia zodpovedajúci skutočnosti. Upozornil na rozpor tvrdení žalobca, keď najprv uviedol, že „návrh na prvé uznesenie o vyrovnaní straty doplatením spoločníkmi neprešiel, nezaväzuje spoločníkov vyrovnávať stratu, muselo by to byť schválené v spoločenskej zmluve a tam to nie je“ a už na šiestej strane žaloby uvádza „spoločenská zmluva žalovaného obsahuje: do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (článok V. bod 5.3. spoločenskej zmluvy) patrí okrem iného: ... písm. i) o rozdelení, použití zisku alebo úhrade strát“. Aj vzhľadom na uvedené považuje žalobu za vnútorne rozporné podanie, kde na jednej strane žalobca tvrdí, že spoločenská zmluva neobsahuje určenie, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením a v zapätí cituje časť spoločenskej zmluvy žalovaného, ktorá takéto určenie obsahuje. Navyše poukazuje aj na ustanovenie článku V bod 5.3. písm. q) spoločenskej zmluvy, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj právo rozhodovať o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov. Nemenej dôležitou je aj tá skutočnosť, že žalobca za prijatie predmetných uznesení hlasoval a tieto boli prijaté 100 % hlasov všetkých spoločníkov, pričom na preukázanie opaku žalobca k žalobe nepriložil akýkoľvek dôkaz. Žalobca vedie proti spoločnostiam majetkovo alebo personálne prepojených so žalovaným viacero súdnych konaní, ktoré majú základ v nenaplnených podnikateľských očakávaniach žalobcu. Zároveň žalovaný ako poškodený podal trestné oznámenie na pána U. Y. L. ako spoločníka a konateľa spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v časovom období, keď bol pán A.. Y. L. tak konateľom spoločnosti EUROPEA group, spol. s r.o., ako aj konateľom žalovaného, pričom konaním pána A.. Y. L., resp. konaním spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. bola žalovanému, spoločnosti Bioplyn Budča spol. s. r. o. spôsobená škoda spolu vo výške 370.480,80 eur.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 21.05.2018 v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu v predmetnej veci. Procesná obrana žalovaného spočíva výlučne na vyššie uvedených tvrdeniach žalovaného bez uvedenia podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa predmetu sporu a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu k tvrdeniam, iba odkazom na výsluch svedka X. K. a E. X. (bez uvedenia k čomu sa majú tieto osoby vyjadriť). Nie je úlohou strany sporu domýšľať si skutkové tvrdenia protistrany. Žalovaný v kontexte žalovaným tvrdeného neobmedzenia práv žalobcu vo vzťahu k uzneseniu č. 5 „prijatého“ mimoriadnym valným zhromaždením uvádza, že priamo z obsahu predmetného uznesenia vyplýva obmedzenie majetkového práva spoločníka, nakoľko jeho obsahom je „zrieknutie sa nároku (spoločníka) na úrok z pôžičky“, pričom právna úprava vzťahov medzi majetkovo prepojenými subjektmi musí mať charakter obvyklých hospodárskych vzťahov a bezúročné poskytovanie pôžičiek medzi majetkovo prepojenými subjektami je v rozpore so zásadami transferového oceňovania zákona o dani z príjmu a takáto pôžička nemá obvyklý charakter. Namietal, že dotknuté uznesenia mali byť prijaté 100% hlasov, nakoľko práve žalobca sa ihneď po tom, čo mu bola e- mailom doručená nekompletná zápisnica z MVZ, e-mailom z rovnakého dňa (06.06.2017) namietal, že „zápisnica, ktorú mu poslal je lož a vôbec nezodpovedá nimi schváleným uzneseniam a ktorým zároveň žiadal o jej zosúladenie so schválenými uzneseniami a pravdivým obsahom valného zhromaždenia“. V e-mailovej komunikácii zároveň explicitne označil namietané rozpornosti zápisnice z MVZ so skutkovým stavom, pričom opis uvedených skutočností je obsahom žaloby, pričom žalobca predmetný e-mail predložil súdu ako dôkaz spolu so žalobným návrhom. Žalovaný dôkaz o opaku nepredložil. Iné spory a trestné oznámenie nijako nesúvisí s predmetom tohto konania a teda je vo vzťahu k meritu veci bez akejkoľvek relevancie, t.j. súd by na uvedenú argumentáciu nemal prihliadať. Žalovaný účelovo klame a snaží sa doslova kriminalizovať osobu žalobcu, nakoľko žalobca v pozícii žalobcu nevedie žiadny

spor proti spoločnostiam majetkovo a personálne prepojeným so žalovaným. Opak je však pravdou, že práve žalovaný a osoby majetkovo a personálne prepojené na žalovaného vedú účelové súdne spory voči žalobcovi, resp. spoločnostiam, v ktorých je žalobca spoločníkom/konateľom. Jediný spor, v ktorom vystupuje (nie samotný žalobca, ale) spoločnosť, v ktorej je žalobca spoločníkom, a to spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o. si v konaní voči žalovanému uplatňuje nárok na vymoženie pohľadávky vo výške 63.550 eur s príslušenstvom (titulom nevrátenej pôžičky), ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. a po podaní účelového odporu zo strany žalovaného (ktorý je žalovaný aj v predmetnom konaní) bolo postúpené na Okresný súd Bratislava III, pričom práve v predmetom konaní (po doručení platobného rozkazu zo strany súdu) žalovaný doslova vygeneroval predmetnú pohľadávku na náhradu škody trestným oznámením datovaným zo dňa 23.02.2018, pričom dovtedy žalovaný voči žalobcovi žiadnu pohľadávku z titulu náhrady škody neevidoval a ani ju od žalobcu nikdy nevymáhal. Žalobca nebol oboznámený, resp. vyzvaný orgánmi činnými v trestnom konaní na vyjadrenie sa k skutočnostiam, ktoré sú obsahom trestného oznámenia, o existencii trestného oznámenia má vedomosť len z podaného odporu žalovaného v predmetnom konaní. Pričom uvedené konanie žalovaného považuje za šikanózny výkon práva, ktorému súd nemôže priznať ochranu.

4. Žalovaný sa v duplike doručenej súdu dňa 24.07.2018 vyjadril tak, že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom, v čom je rozpor prijatých uznesení so zákonom, resp. so spoločenskou zmluvou a jeho tvrdenia sú nedostatočne určité, vnútorne rozporné a zjavne nedôvodné. Žalobca na jednej strane tvrdí, že spoločenská zmluva neobsahuje určenie, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením a v zápätí cituje časť spoločenskej zmluvy žalovaného, ktorá takéto určenie obsahuje. Navyše poukázal aj na ustanovenie článku V bod 5.3. písm. q) spoločenskej zmluvy, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj právo rozhodovať o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov. Navyše aj údajné nedodržanie lehoty na zvolanie valného zhromaždenia a interpretácia spoločenskej zmluvy a to článku IX bod 9.5. je opäť účelová a rozporná. Podľa predmetného znenia spoločenskej zmluvy žalovaného : O zvýšení základného imania spoločnosti musia byť spoločníci informovaní vopred s uvedením 30-dňovej lehoty, počas ktorej majú právo sa vyjadriť, či prednostné právo využijú alebo nie. Po bezvýslednom uplynutí tejto lehoty je spoločnosť oprávnená ponúknuť právo na prevzatie záväzku na nový vklad tretím osobám. Prevzatie záväzku tretích osôb na nový vklad podlieha súhlasu valného zhromaždenia, pričom záväzok sa považuje za prevzatý až momentom kladného rozhodnutia valného zhromaždenia. Z predmetného článku IX spoločenskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o ustanovenie, ktoré ustanovuje spôsob, akým môže dôjsť k navýšeniu základného imania a ako si spoločníci môžu uplatniť svoje právo na prednostné prevzatie záväzku na nový vklad. Predmetný článok nerieši otázku zvolania valného zhromaždenia, vo vzťahu ak sa prijíma rozhodnutie o zvýšení/ znížení základného imania, ale rieši spôsob ako a v akej lehote si majú spoločníci uplatniť právo na prevzatie záväzku na nový vklad. Je logické, že tomuto musí predchádzať rozhodnutie o zvýšení základného imania, ktoré prijíma valné zhromaždenie spoločnosti. Žalobcom uvádzaná lehota 30 dní sa netýka zvolania valného zhromaždenia alebo oznámenia o zámere zvýšiť základné imanie, ale týka sa lehoty v ktorej musí byť spoločník informovaný o zvýšení základného imania a v ktorej má právo uplatniť si právo prevziať záväzok na nový vklad, predtým ako sa toto právo poskytne tretej osobe. Žalobca hlasoval za prijatie všetkých uznesení, ktoré boli predmetom zasadnutia valného zhromaždenia, pričom tieto boli prijaté 100% hlasov všetkých spoločníkov. Na preukázanie opaku žalobca k žalobe nepriložil akýkoľvek relevantný dôkaz. Ak by mal žalovaný za to, že nebola dodržaná lehota na zvolanie valného zhromaždenia, tak mal túto skutočnosť namietať na mieste a nie až dodatočne žalobou, navyše ak by aj existovalo porušenie povinnosti dodržať lehotu na zvolanie valného zhromaždenia (čo v danom prípade ale nenastalo), tak podľa doktrinálnej praxe, ak všetci spoločníci súhlasia s konaním valného zhromaždenia, tak sa nemusí dodržať lehota na zvolanie valného zhromaždenia. V danom prípade všetci spoločníci súhlasili s konaním valného zhromaždenia, ako aj s navrhnutým programom zasadnutia valného zhromaždenia. O tom, že došlo k prijatiu rozhodnutia všetkými spoločníkmi svedčí aj e-mail manželky žalobcu (ktorá bola účtovníčkou žalovaného) zo dňa 12.05.2017, t.j. bezprostredne po konaní valného zhromaždenia, ktorá nesúhlasila s uzneseniami - rozhodnutím spoločníkov, že sa strata minulých účtovných období bude riešiť vkladmi na kapitálové fondy. Žalobca vo vzťahu k uzneseniu č. 4 vôbec nepreukázal v čom došlo k obmedzeniu jeho práv ako spoločníka. Práva a povinnosti spoločníka sú zadefinované v , resp. spoločenskej zmluve, pričom formálnym vzdaním sa nároku na úroky z pôžičiek, ktoré vzdanie je prijaté ako rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti, nemôže spôsobiť obmedzenie práv žalobcu ako spoločníka žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako

aj s poukazom na listinné dôkazy a predchádzajúce vyjadrenie, navrhol po prejednaní veci žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi dôkazmi, vypočul strany konania a svedka, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

6. Na pojednávaní dňa 17.12.2019 vypovedal žalobca Y. L., ktorý uviedol, že trvá na tom, že o bode 4 uznesenia MVZ hlasovali v inom znení a o bode 5 vôbec nehlasovali, možno bolo spomínané niečo v rámci debaty, ale určite nehlasovali. Mimoriadne valné zhromaždenie sa konalo na základe toho, že vo februári 2017 bola schválená riadna účtovná závierka, z ktorej sa dozvedeli o zápornom základnom imaní. Tento stav je neželaný, pričom zákon ustanovuje 30-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov. Na základe toho bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, kde jedným z hlavných bodov bolo zvýšenie základného imania. Pozvánka bola datovaná dátumom dňa 20.04.2017, doručená dňa 21.04.2017. Na mimoriadnom valnom zhromaždení sa zúčastnil žalobca, konateľ žalovaného, pani F., pán O. a pán K., brat pána K.. Po úvodných veciach prišlo k navýšeniu základného imania a zhodli sa, že bude lepšie, keď sa vytvorí kapitálový fond, kde sa prevedú pohľadávky, ktoré majú voči spoločnosti. Každý zo spoločníkov mal voči spoločnosti pohľadávku. Návrhy boli z pôžičiek navrhnúť vklady jednotlivých spoločníkov. Jeho pôžička 9.000 eur bola navrhnutá na prevod do kapitálového fondu, keďže jeho spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o. mala preúčtovať pôžičku vo výške 11.500 eur. Teda prišli k názoru, že suma 20.500 eur bude vkladom do kapitálového fondu žalovaného. Následne odišiel pán O., nasledovala diskusia v rámci bodu Rôzne. Tú ukončili asi o 11:00 hod. Koncom mája 2017 bola doručená zápisnica, na ktorú reagoval, že je lžou. Bola mu doručená v slovenčine, neúplná a prepis v ukrajinskom jazyku. Z toho pochopil, že bod 4 bol nepresný a takisto bod 5, o ktorom nehlasovali, o čom informoval konateľa žalovaného. Na základe urgencie 03.08.2017 dostal kompletnú zápisnicu, doručená bola zrejme poštou. K spôsobu zaznamenávania zápisnice uviedol, že zapisovateľka mimoriadneho valného zhromaždenia - pani F. si zrejme nejaké poznámky robila a zápisnica a zvukový záznam robené neboli a na konci mimoriadneho valného zhromaždenia nebola zápisnica spoločníkom poskytnutá na overenie. Na žiadnom valnom zhromaždení sa nerobí ani protokol ani zvukový záznam. Keď sa dostali k bodu 4 - navýšenie základného imania, pán K. informoval, že je potrebné zvýšiť základné imanie a nakoniec sa dohodlo, že to bude kapitálový fond. Suma kapitálového fondu má byť 700 000 eur. Na otázku, či mal pred konaním valného zrhomaždenia vedomosť o tom, čo bude v rámci bodu Rôzne obsahom programu, uviedol, že o tom ťažko debatovať, každý si tam môže predniesť čo chce. Do doby mimoriadneho valného zhromaždenia boli vzťahy dobré, pravdou je, že o možnosti, že by spoločníci upustili od úročenia svojich pôžičiek, tak o tom pán K. hovoril. Pripústil, že v rámci neformálnej debaty o tom v bode Rôzne - mohli hovoriť, len neprebehlo hlasovanie, že takýto bod majú dať do zápisnice ako uznesenie. On by bol proti takému bodu. Keďže obsah tohto bodu by narážal na disharmóniu s iným právnym predpisom. Nenamietal lehotu na nedodržanie zvolania valného zhromaždenia, ale o to sa má starať ten, kto ju zvoláva. Voľbu orgánov mimoriadneho valného zrhomaždenia hlasoval za, aj za bod č. 4, že do kapitálového fondu vstúpi so sumou 9.000 eur a EUROPEA group, spol. s.r.o. sumou 11.500 eur. Pri hlasovaní tohto uznesenia pán XX:XX nebol prítomný, nakoľko o 12:00 hod zasielal aj pánovi B.e-mail o záverečnej dohode o výškach vkladoch a vkladoch kapitálového fondu. Na otázku, či mu bolo vysvetlené, ako môže vniesť spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o. vklad do spoločnosti uviedol, že v danom momente to nevnímal nijak, keďže nemá právne vzdelanie, aby vedel, či to tak môže alebo nemôže byť. Záporné základné imanie je neprípustné, keďže žalovaný má záporné základné imanie, proces preúčtovania záväzkov sa deje od roku 2017 pravidelne a ten proces je pre spoločnosť bezbolestný. Pán K. používa-navrhuje peniaze, ktoré majú beztak alokované na účtoch spoločnosti. Toto preúčtovanie je bezbolestné, preto si to nijak nepredstavoval, bola to predstava pána XX.XXX, keďže mal cez túto spoločnosť viazané prostriedky vo výške 11.500 eur. Na otázku, či mu boli vysvetlené všetky spôsoby ako vykonať úhradu straty, uviedol, že to by bola otázka na pána L., či by mu to vedel vysvetliť. To je účtovná záležitosť. Bolo mu vyhlásené, že pôžička bude preúčtovaná na účet kapitálového fondu a tým sa to vyrovná. Nemusel ho poučovať, robí biznis dosť dlho. Boli ponúknuté len 2 možnosti a to navýšenie základného imania a kapitálového fondu. O iných variantoch nevedel. Ďalej uviedol, že jeho práva obmedzili sporné uznesenia. Trval na tom, že bod 5 neexistuje a bod 4 nebol prijatý v tej podobe. Bod 4 uznesenia v podobe, v akej ho v skutočnosti schválili, teda ako vklad EUROPEA group, spol. s.r.o., to by ho neobmedzilo a s tým aj súhlasil. To, že sa v zápisnici objavilo, že má prispieť 20.500 eur ho obmedzuje už preto, že za to nehlasoval. Je to lož. Na otázku, ako prebehlo konkrétne formulovanie namietaného znenia bodu 4, žalobca uviedol, že stačí si prečítať, kto je podpísaný pod

zápisnicu a tí ju formulovali, zjavne nemôže formulovať nikto iný ako pán J. Pôvodne bola iná suma, tú odmietol. Na pojednávaní súd vypočul aj konateľa žalovaného, pána B., ktorý uviedol, že mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané preto, že pán L., zistil, že je v spoločnosti záporné základné imanie. Záporné základné imanie vzniklo tým, že žalovaný má škodu za predchádzajúci rok, z tej škody, ktorú uviedol žalobca, len úroky z pôžičiek tvorili sumu 235.000 eur. O možnosti znížiť nákladovosť spoločnosti neúročením pôžičiek predtým o tom rozprávali. Pán L. sa začal správať voči spoločníkom a spoločnosti agresívnejšie, nechcel uznávať spoločné riešenie problému. Na mimoriadne valné zhromaždenie volal pána O., a to aj z dôvodu formulovania právnych problémov. Pán L. tvrdil, že je právne vzdelaný a vie, čo treba robiť. Podľa % podielu na vytvorení kapitálového fondu sa mal pán L. podieľať sumou 49.000 eur, zvýšenie základného imania už pred valným zhromaždením však odmietla väčšina, preto len o tom informoval. Ďalšími spôsobmi bola úhrada straty a vytvorenie kapitálového fondu. Počas debaty pán X.XXX uviedol, že nemá toľko peňazí, preto sa rozhodli využiť pôžičku, ktorú mal voči spoločnosti vo výške 9.000 eur a pôžičku EUROPEA group, spol. s.r.o. vo výške 11.500 eur, ktorú mala previesť táto spoločnosť na pána J. a tento ju mal následne vložiť do kapitálového fondu a za toto hlasoval. Pán ČJ.a im pomohol naformulovať uznesenie. Pán L. hlasoval za zrušenie úročenia pôžičiek. Toto vychádzalo z toho, že žalovaný mal straty, preto sa požičiavalo aj medzi majetkovo prepojenými spoločnosťami. Následne dostal e-mail od žalobcu a jeho pani manželky, že s týmto nesúhlasí, že to nemôže spraviť. Neviem, ako mu malo byť ublížené, keď sa jednak suma 49.000 eur znížila na sumu 20.500 eur a ďalšie 2 roky 2018-2019 sa pán L. nepodieľal na úhrade strát. K pozvánke uviedol, že vždy aj pred týmto valným zhromaždením doručoval osobne. Pán L. ju prevzal a podpísal následne poštou. K zápisnici uviedol, že zápisnica bola formulovaná počas valného zhromaždenia, zapisovala ju pani X., bola skontrolovaná, nakoľko pani X. a on sú cudzinci, skontrolovaná bola pánom O., následne bola zaslaná spoločníkom. Stal sa technický problém, pri scanovaní vypadla jedna strana, pán L. chcel stále zápisnicu, čomu nerozumel, až následne pochopil, že vypadla jedna strana pri kontrole súboru. Následne bola zaslaná audítorovi, banke aj ďalším. Zasielal ju e-mailom, všetkým. To že tam niečo chýba, mohli ho upozorniť hneď a bol by to opravil. V zápisnici boli body 4 a 5 zapísané správne, čo sa hlasovalo. Doplnil, že ani potom sa neviedol protokol a zvukový záznam a nikdy nebol problém, okrem tohto jedného razu. Bod 5 programu bol Rôzne. Každý spoločník môže predniesť svoj návrh, ktorý môže predniesť na valnom zhromaždení a on toto právo využil ako spoločník. Nikdy do toho ani potom sa nedefinovalo, aké budú otázky v bode rôzne. A nikto k tomu nemal námietky. Keďže spoločnosť bola v kritickej situácií, urobil rýchly krok, vzdanie sa úrokov z pôžičiek. Na otázku, aby vysvetlil, prečo sa v prílohe e-mailu bezprostredne po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia v tabuľke nachádza spoločnosť EUROPEA group, spol s.r.o., žalovaný zopakoval, že spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o. mala postúpiť pohľadávku na L.a a pán J.mal vložiť vklad do spoločnosti žalobcu. Pán B. tam bol do konca, aj pri formulácií bodov 4 a 5. Žalobca navrhol počas debaty to, že do kapitálového fondu má prispievať EUROPEA group, spol. s.r.o.. Pán L. prekrúca situáciu, účasť EUROPEA group, spol. s.r.o. navrhol on, keď informoval, že má pohľadávky pán L. a spriaznená spoločnosť EUROPA group, spol. s.r.o.. Navrhol to počas diskusie bodu 4, kde sa dohodli, že znížia sumu zo 49.000 eur na 20.500 eur, čím sa bude podieľať pôžičkou pána L. a spriaznenej spoločnosti, ktorá túto pôžičku prevedie na pána L.. Na zvyšnej sume sa podieľal on. Z výsluchu svedkyne E. X. vyplýva, že zastupovala na predmetnom valnom zhromaždení dvoch spoločníkov, bola aj zapisovateľkou. Trvá na tom, že čo je uvedené v zápisnici je pravda, nič nie je prekrútené. Všetko, čo je uvedené v zápisnici mimoriadneho valného zhromaždenia, je pravdivé. Robila si ručne poznámky, aby tieto následne mohla prepísať do počítača, aby vedela správne sformulovať zápisnicu, ešte jej pomáhal aj pán X. pri spísaní zápisnice, keďže je cudzinka. Nikdy s tým nebol problém. Ešte vždy nahlas prečítala, či vždy zaznamenala správne výsledok hlasovania. Preto predpokladá, že bol prečítaný aj bod 4 a bod 5, tak ako je zaznamenaný v zápisnici, pred jeho odhlasovaním spoločníkmi.

7. Na pojednávaní konanom dňa 07.07.2020 strany odkázali na svoje písomné záverečné stanoviská, v ktorých uviedli nasledovné argumenty. Žalobca v zhrnutí uviedol, že v deň, keď mu bol doručený sken písomného vyhotovenia zápisnice z MVZ e-mailom zo dňa 06.06.2017 zaslaným štatutárovi žalovaného namietal, že zápisnica, ktorá mu bola zaslaná je lož a nezodpovedá schváleným uzneseniam z dôvodov, že v bode 4 nezodpovedá skutkovému stavu (na vytvorenie kapitálového fondu navrhol uvoľniť jeho osobnú pôžičku vo výške 9.000 eur a o ďalších 11.500 eur ako vklade EUROPEA group, spol. s.r.o., avšak ten nebol schválený valným zhromaždením EUROPEA group, spol. s.r.o., o čom bol informovaný pani XX.XX.XXXX) e-mailom dňa 12.05.2017) a o bode 5 nerokovali a že je zápisnicu potrebné dať do súladu s pravdivým obsahom valnej hromady. O tom, že predmetom prerokovania neboli skutočnosti zaznamenané v písomnom vyhotovení zápisnice z MVZ, ktorú štatutár žalovaného doručil žalobcovi svedčia písomné dôkazy, a to jednak e-mail štatutárneho orgánu žalovaného zo

dňa 12.05.2017 (odoslaný o 12.02 hod.), t.j. tesne po skončení mimoriadneho valného zhromaždenia, adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného pánovi O., ktorý z mimoriadneho valného zhrmaždenia odišiel okolo 11:00 hod. a nebol osobne prítomný pri hlasovaní o bode 4 a 5 programu mimoriadneho valného zhromaždenia a v kópii aj pani U.ako aj žalobcovi, z ktorého nepochybne vyplýva, že vklad (do kapitálového fondu) mal byť rovno od EUROPEA group, spol. s.r.o., pričom z prílohy emailu- tabuľky na vykrytie strát vyplýva, že žalobca mal prispieť do kapitálového fondu sumou 9.000 eur (započítaním s pôžičkou) a EUROPEA group, spol. s. r.o. sumou 11.500 eur (s čiastočným započítaním s pôžičkou). Uvedené ďalej preukazuje e-mail pani P. L. adresovaný žalobcovi ako aj pánovi K. zo dňa 12.05.2017 (odoslaný o 19.26 hod.), z ktorého nepochybne vyplýva, že predmetom rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia bol vstup EUROPEA group, spol. s r.o. do tvorby kapitálových fondov, čo vyplýva z reakcie „to nie je správny postup, a ja s tým nesúhlasím. Prečo má Europea vstupovať do kapitálových fondov cudzej spoločnosti. Spravte veci správne a nie len tak narýchlo od stola.“. Rovnako tak uvedenú skutočnosť preukazuje e-mail G. K. zaslaný e-mailom dňa 12.06.2017 (odoslaný o 10:57 hod.) ako reakcia na e-mail žalobcu z 06.06.2017, v ktorom o.i. po 2 a 3) sám uvádza “a bolo jednoznačne dohodnuté, že to bude vo výške, ktorá zodpovedá pôžičke (9.000 eur) a úrokom spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. (11.500 eur), pričom v zápisnici z predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia, je v rámci bodu 4 programu MVZ, zaznamenané, že bolo prijaté nasledovné uznesenie: „Spoločníci vnesú do spoločnosti vklad na ostatné kapitálové fondy a to vo výške 700.000 eur, pričom spoločníci preberajú záväzok na vklad sumy spolu vo výške 700.000 eur na ostatné kapitálové fondy spoločnosti nasledovne: XXX.XXX K.: vklad vo výške 280.500 eur (slovom: dvestoosemdesiattisícpäťsto euro) XX.XXXY. L.: vklad vo výške 20.500 eur (slovom: dvadsaťtisíc päťsto euro). V konaní boli vypočuté 3 osoby - žalobca, štatutár žalovaného a jeden svedok - E. X., ktorá spisovala zápisnicu žalobou napadnutého mimoriadne valného zhromaždenia. Žalobca svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 19.12.2019 potvrdil, že o bode 4 rokovali/hlasovali v inom znení, ako je zaznamenané v zápisnici a o bode 5 nerokovali vôbec, pričom uviedol, že možno niečo bolo prerokované v rámci neformálnej debaty, ale nie ako uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.12.2019 tvrdil, že na valnom zhromaždení žalobca A.. L. tvrdil, že nemá toľko peňazí (pozn. podieľať sa na vytvorení kapitálového fondu podľa podielu t.j. vo výške 49.000 eur), a preto sa rozhodli využiť pôžičku, ktorú mal voči žalovanému žalobca vo výške 9.000 eur a klamal, že pôžičku EUROPEA group, spol. s.r.o. vo výške 11.500 eur mala táto spoločnosť previesť na A.. L. a tento ju mal následne vložiť do kapitálového fondu, nakoľko z jeho e-mailu zaslaného tesne po skončení mimoriadneho valného zhromaždenia o 12.02 hod. žalobcovi ako aj pani X. a právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že na tvorbe kapitálového fondu spoločnosti žalovaného sa mal podieľať ako žalobca, tak aj spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o.. Uvedené klamlivé tvrdenie žalovaného vylučuje aj obsah e-mailu zaslaného pani XX.XX L. pánovi K. v deň konania mimoriadneho valného zhromaždenia, večer o 19.26 hod., z ktorého nepochybne vyplýva, že predmetom mimoriadneho valného zhromaždenia bolo prerokovávanie príspevku do kapitálového fondu jednak zo strany žalobcu (vo výške jeho pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému, t.j. v sume 9.000 eur) ako aj príspevku zo strany spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. (vo výške 11.500 eur), uvedené ďalej vyplýva aj z e-mailu pána XX.XX.XXXXadresovaného žalobcovi zo dňa 12.06.2017 v reakcii na doručenie zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia. Jediným svedkom v konaní, ktorého výsluch navrhol žalovaný, ktorý však na svedka nemal žiadne otázky a ktorý mal potvrdiť okolnosti tvrdené žalovaným bola pani E. X., ktorá bola zároveň zapisovateľkou na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení. Vierohodnosť svedka E. X. je spochybnená samotným faktom, že bola zapisovateľkou na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení a teda v prípade, ak by tvrdila iné skutočnosti ako sama zdokumentovala v zápisnici, by tým spochybnila samu seba. Navyše od príchodu pána G. K. na Slovensko, t.j. v priebehu rokov 2004 až doteraz, je táto osoba príjmovo závislá od spoločností vlastnícky patriacich pána K., a to v pozícii zamestnanca žalovaného, resp. spoločností DIVARI s.r.o., DIVARI INVESTMENTS s.r.o., Slnečná elektráreň Lazany (1/2) s.r.o., resp. v pozícii prokuristu v spoločnosti Eko - Bio Budča s.r.o., IČO: 47 154 497, v ktorej je jediným spoločníkom spoločnosť žalovaného. S poukazom na uvedené máme za to, že hodnovernosť takejto svedeckej výpovede je v danom prípade značne oslabená a nemôže byť kľúčovým dôkazom v konaní, ktorým by bolo spoľahlivo preukázané, že k prerokovaniu v zápisnici zaznamenaných skutočností aj reálne došlo. V rámci dokazovania platí zásada (s poukazom na v spojení s ods. l ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, tj. kto tvrdí, dokazuje. Účastník musí preukázať - dôkaznými prostriedkami, to čo tvrdí, pričom len v prípade, ak svoje tvrdenia preukáže, súd môže zobrať takéto tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v tomto konaní existuje dôvodná pochybnosť o tom, že obsah skutočností zaznamenaných v zápisnici z

mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 12.05.2017 nezodpovedá skutkovému stavu, pričom uvedené vyplýva z bezprostrednej reakcie žalobcu na žalovaným doručené písomné vyhotovenie zápisnice zo dňa 06.06.2017, ako aj skutočnosti, že existuje rozpor medzi výpoveďou žalovaného a obsahom jeho písomnej komunikácie, ktorá je obsahom jeho e-mailov, pričom svedeckú výpoveď jediného svedka v konaní nie je možné považovať z dôvodov vyššie uvedených za vierohodnú. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 07.07.2020, že znenie bodu 4 vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, keďže ide v zmysle zákona o zmenu spoločenskej zmluvy. S poukazom na uvedené žalobca žiada, aby súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu vrátane priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Žalovaný predložil svoje záverečné stanovisko (záverečný prednes), ktorom uviedol, že uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáha, nie sú v rozpore so zákonom a ani spoločenskou zmluvou, a nie sú ani predmetne spôsobilé obmedziť práva žalobcu ako spoločníka žalovaného. Vo vzťahu k tvrdeniu dodržania procesný postup pri zvolávaní valného zhromaždenia uviedol, že postup pri zvolaní valného zhromaždenia bol uskutočnený v súlade so spoločenskou zmluvou ako aj , žalobcom používaná argumentácia bola zmätočná, navyše bolo v konaní preukázané a žalobca to aj sám potvrdil, že počas konania mimoriadneho valného zhromaždenia nenamietal lehotu na zvolanie valného zhromaždenia, ani jeho program. Ak by mal žalobca za to, že nebola dodržaná lehota na zvolanie valného zhromaždenia, tak mal túto skutočnosť namietať na mieste konania a nie až dodatočne žalobou, navyše ak by aj existovalo porušenie povinnosti dodržať lehotu na zvolanie valného zhromaždenia (čo sa v danom prípade ale nenastalo), tak podľa doktríny platí, že ak všetci spoločníci súhlasia s konaním valného zhromaždenia v určitom termíne a s určitým programom, tak sa nemusí dodržať lehota na zvolanie valného zhromaždenia. V danom prípade bolo preukázané, že všetci spoločníci súhlasili s konaním valného zhromaždenia, ako aj s navrhnutým programom zasadnutia valného zhromaždenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, v čom sú prijaté uznesenia spôsobilé obmedziť jeho práva ako spoločníka žalovaného. Obmedzenie na svojich právach teda žalobca vidí iba vo svojom nesúhlase s uznesením, čo sú ale rôzne inštitúty; spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej sa rozhoduje nejakou formou väčšiny hlasov spoločníkov, nemá právo žiadať, aby väčšina vždy rozhodla podľa jeho predstáv. K namietanému uzneseniu v rámci bodu č. 5 programu valného zhromaždenia, žalobca poukázal iba na skutočnosť, že zrieknutie sa nároku na úkor (spoločníka) z pôžičky, spôsobuje jeho obmedzenie majetkového práva spoločníka. Práva a povinnosti spoločníka sú zadefinované v , resp. spoločenskej zmluve, pričom prijatím rozhodnutia - uznesení v rámci bodu č. 4 a č. 5 programu valného zhromaždenia nedošlo k obmedzeniu žiadneho takto definovaného práva spoločníka. Navyše žalobca s týmito rozhodnutiami súhlasil, pričom vo vzťahu k vytvoreniu, resp. vneseniu vkladu do rezervného fondu sám na pojednávaní dňa 17.12.2019 povedal, že takýto postup preúčtovania záväzkov voči spoločníkom na kapitálové fondy sa deje od roku 2017 pravidelne a ten proces je pre spoločníkov bezbolestný...“. Rozhodnutie - uznesenie prijaté v rámci bodu č. 5 programu valného zhromaždenia nereguluje žiadne práva žalobcu ako spoločníka žalovaného, ale len takpovediac deklaruje jednohlasný súhlas so spôsobom pokrytia strát spoločnosti, s ktorým tak isto žalobca súhlasil. Zápisnica z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.05.2017, resp. tam uvedený opis prerokovania jednotlivých bodov programu zodpovedá skutočnému obsahu valného zhromaždenia. Táto skutočnosť bola preukázaná okrem iného aj svedeckou výpoveďou svedka pani E. X., ktorá uviedla „trvám na tom, že čo je uvedené v zápisnici je pravda, nič nie je prekrútené, všetko je pravdivé, čo je uvedené v zápisnici valného zhromaždenia“. Tak isto na otázku súdu „či bol ňou prečítaný bod 4 a bod 5 tak ako je zaznamenaný v zápisnici pred jeho hlasovaním“ odpovedala, že „v tomto momente sa nepamätám, ale predpokladám, že áno“. Svedecká výpoveď pani E. X. je dôveryhodná jednak z dôvodu, že bola uskutočnená po riadnom poučení o následkoch krivej výpovede, ako aj v dôsledku skutočnosti, že opak nebol preukázaný, navyše v konaní bolo preukázané a medzi stranami nie je sporné, že si pani X. robila poznámky, ktoré následne slúžili ako pravdivosť opisu prerokovania a prijatia uznesení v rámci bodu č. 4 a č. 5 programu valného zhromaždenia vyplýva z predložených dôkazov, ako aj z logických súvislostí a vyjadrení, ktoré boli prednesené v priebehu súdneho konania. Zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia sa zúčastnil aj právny zástupca, ktorý bol nápomocný pri hľadaní spôsobu ako pokryť stratu spoločnosti a pri formulácii a prijatí s tým súvisiaceho rozhodnutia. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 17.12.2019 potvrdil, že pokrytie straty sa mohlo uskutočniť zvýšením základného imania, resp. vkladom na kapitálové fondy. Tak isto potvrdil, že sa dohodla suma vkladu celkom vo výške 700.000 eur a súčasne potvrdil, že „každý zo spoločníkov mal voči spoločnosti pohľadávku. Návrhy boli z pôžičiek, boli navrhnuté vklady jednotlivých spoločníkov. Moja pôžička 9.000 eur bola navrhnutá na prevod do kapitálového fondu, keďže moja spoločnosť

EUROPEA group, spol s.r.o. mala preúčtovať pôžičku vo výške 11.500 eur. Teda sme prišli k názoru, že suma 20.500 eur bude vkladom do kapitálového fondu žalovaného“. Na základe týchto skutočností bolo naformulované aj rozhodnutie č. 4, ktoré túto povinnosť vniesť vklad do kapitálového fondu zo strany žalobcu vo výške 20.500 eur zachytáva, identicky zachytáva aj povinnosť viesť vklad do kapitálového fondu ostatných spoločníkov. Tomuto zodpovedá aj reakcia zo dňa 12.06.2017 na e-mail žalobcu zo dňa 06.06.2017, kde je uvedené ako sa k tejto sume 20.500 eur dospelo a ako to bolo schválené. Je nelogické, aby valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o tom, že vklad do spoločnosti vnesie priamo spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o., keďže táto nebola spoločníkom žalovaného a takýto postup, resp. prijatie rozhodnutia by schválil/navrhol právny zástupca, ktorý sa zúčastnil zasadnutia valného zhromaždenia. Účastníkom zasadnutia valného zhromaždenia bolo vysvetlené, aký postup sa má realizovať s pohľadávkou spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. Tento postup pravdepodobne nebol správne žalobcom vysvetlený jeho manželke pani XX.XX.XXXX,, ktorá viedla účtovníctvo žalovaného, a preto prišla jej bezprostredná reakcia e-mailom zo dňa 12.05.2017, avšak aj tá potvrdzuje skutočnosť, že žalobca súhlasil s rozhodnutím plniť na kapitálové fondy, keďže uvádza „a Viliam ak chce a tak sa rozhodol nech tie peniaze vloží do kapitálových fondov“. Prijatie uznesenia v rámci bodu č. 5 programu valného zhromaždenia preukazuje okrem svedeckej výpovede pani JXX.XX.XXXX X. a vyjadrenia nepriamo aj sám žalobca, keď na pojednávaní dňa 17.12.2019 uviedol, že „pravdou je, že o možnosti, že by spoločníci upustili od úročenia a svojich pôžičiek, tak ako o tom p. J. pred tým hovoril. Pripúšťam, že v rámci neformálnej debaty o tom rôzne - mohli sme o tom hovoriť, len neprebehlo hlasovania, že takýto bod máme dať do zápisnice ako uznesenie“. A v neposlednom rade skutočnosť, že bol dodržaný správny postup pri zvolaní a organizovaní mimoriadneho valného zhromaždenia ako aj skutočnosť, že zápisnica z konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.05.2017, resp. tam uvedený opis prerokovania jednotlivých bodov programu zodpovedá skutočnému obsahu valného zhromaždenia, preukazuje aj následné konanie po zasadnutí valného zhromaždenia, nakoľko ak by bola pochybnosť o tom, že to tak nie je, tak by pristúpili k zvolaniu a uskutočneniu nového zasadnutia valného zhromaždenia, ktoré by predmetné veci opätovne prerokovalo, pričom by bolo rozumné predpokladať, že uznesenia by boli prijaté, nakoľko žalobca nedisponuje počtom hlasov, ktorý by mu umožňoval prehlasovať ostatných spoločníkov spoločnosti, avšak tak ako je zrejmé, takéto zasadnutie valného zhromaždenia sa nekonalo. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 07.07.2020 v rámci záverečného stanoviska doplnil, že obsah bodu 4 sa podľa vtedy platného zákona nepovažoval za zmenu stanov.

9. Z pozvánky na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 12.05.2017 o 10:00 hod. v sídle spoločnosti pre A.. Y. L. zo dňa 20.04.2017 vyplýva nasledovný program, a to bod 1. Otvorenie valného zhromaždenia, bod. 2 Prezentácia prítomných spoločníkov a potvrdenie správnosti zvolania valného zhromaždenia, bod 3. Voľba orgánov valného zhromaždenia, bod 4. Zvýšenie základného imania spoločnosti, pokrytie strát minulých účtovných období, bod 5. Rôzne, bod. 6. Záver. Predmetnú pozvánku prevzal žalobca dňa 21.04.2017.

10. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.05.2017 od G. K. adresovanej pánovi O. o 12:02 hod. (v kópii s pánom A.. L. a pani X. je zrejmé, že konateľ žalovaného zasielal tabulku vkladov do kapitálového fondu. J. L. ponúkol, že by vklad bol rovno od EUROPEI group, spol. s.r.o., keď je to možné. Skonštatoval, že nemá proti tomu nič.

11. Z e-mailovej komunikácie A.. L. zo dňa 06.06.2017 je zrejmé, že spoločník namietal okrem iného to, že na vytvorenie kapitálového fondu poskytlo pôžičku vo výške 9.000 eur. O ďalších 11.500 eur uvažovali ako o vklade spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o.. Tento návrh nebol schválený valným zhromaždením EUROPEA group, spol. s.r.o.. XX.XX.XXXX.informovala e-mailom 12.05.2017. O bode 5 nerokovali. Zaväzovať rozhodnutím valného zhromaždenia dlžníka o úrokoch je absurdné. Zápisnicu je nutné dať do súladu so schválenými uzneseniami a pravdivým obsahom valného zhromaždenia.

12. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.06.2017, ktorou reagoval G. K. na e-mail A.. L. vyplýva, že pán K. požiadal A.. L., aby ho neobviňoval, že zápisnica je lož, keďže zodpovedá tomu, čo sa dohodli a čo bolo schválené. Po prvé v spoločenskej zmluve je, že valné zhromaždenie môže rozhodovať o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov, takže ak to je potrebné valné zhromaždenie môže rozhodnúť o takejto povinnosti, a to dokonca jednoduchou väčšinou. K tomuto bodu prebehla rozsiahla debata a bolo vznesených niekoľko pripomienok, respektíve možností a v zásade sa vyšlo v ústrety požiadavke A.. L., aby sa to riešilo cez kapitálové fondy. Po druhé a tretie, rozhodnutie o tom, že sa nebude podielať na kapitálových vkladoch pomerne podľa výšky vkladu na

základnom imaní bolo prijaté na základe požiadavky A.. L. a bolo jednoznačne dohodnuté, že to bude vo výške, ktorá zodpovedá pôžičke (9.000 eur) a úrokom spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. (11.500 eur). Bavili sa o tom, že nie je problém započítať záväzok A.. L., avšak v prípade EUROPE-i group, spol. s.r.o. bude potrebné previesť práva na teba a potom sa to započíta. Takejto dohode nasvedčuje aj e- mail od X a preto tvrdenie, že návrh nebol schválený, považuje za účelový a opäť snažiaci sa získať výhodu, toho aby si adekvátne prispel k vyriešeniu situácie v spoločnosti. Po štvrté o bode 5 rokovali a aj hlasovali. Aj v tomto prípade bol pán J. ako aj ostatní společníci, upozornení na skutočnosť, že takéto rozhodnutie nemá priame účinky na zmluvu, ale je potrebné podpísať priamo dodatky k zmluve, prípadne samostatnú dohodu s dotknutými osobami a spoločnosťou, aby nastali predpokladané účinky, a to že pôžičky nebudú úročené, pričom ako termín od kedy upustia od úročenia bol dohodnutý začiatok tohto roka. Proti tomuto návrhu takisto nebol, keďže sa jedná o záväzky, ktoré si vytvárajú sami a zbytočne zaťažujú spoločnosť.

13. Z potvrdenia o zápočte zo dňa 05.06.2017 žalovaného adresovanej žalobcovi vyplýva, že pohľadávky voči žalovanému boli dňa 15.05.2017 zaúčtované v prospech spoločnosti v celkovej výške 9.482,67 eur, z toho vo výške 9.000 eur ako poskytnutej pôžičke, vo výške 333,99 eur ako odsúhlasené úroky k 31.12.2016 a vo výške 148,68 eur ako vypočítané úroky z poskytnutej pôžičky za obdobie od 01.01.2017 do 15.05.2017.

14. Z e-mailovej kominukácie L. L. adresovanej žalovanému je zrejmé, že pani L.. sa dňa 12.05.2017 vyjadrila tak, že „nie je správny postup a ona s tým nesúhlasí. Prečo má EUROPEA vstupovať do kapitálových fondov cudzej spoločnosti“. Ďalej uviedla, že „ak chceš, vyplať mi do EUROPEA group, spol s.r.o. tie úroky, o ktoré sa jedná vyčistíme jeden záväzok - ja tie peniaze vyplatím Y. ako podiely na zisku. A Y. ak chce a tak sa rozhodol nech tie peniaze vloží do kapitálových fondov. Bude to čisté a celá transakcia môže byť za tri dni uzavretá (len čas kým to prejde cez banky)“.

15. Súd okrem vyššie uvedených dôkazov vykonal dokazovanie aj ďalšími listinami a oboznámil s listinnými dokazmi, ako napr. s pozvánkou na mimoriadne valné zhomaždenie žalovaného zo dňa 10.04.2017, 18.04.2017 a zo dňa 20.04.2017, s plnou mocou na zastupovanie spoločníka žalovaného J. L. pre E. X. zo dňa 27.02.2017, s plnou mocou na zastupovanie spoločníka žalovaného Z. G. pre E. X. zo dňa 27.02.2017, s e-mailovou komunikáciou G. K. vrátane prílohy - zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia s prílohami, s e-mailom žalobcu adresovaným konateľovi žalovaného G. K. zo dňa 06.06.2017, s e-mailovou komunikáciou od G. K. zo dňa 03.08.2017 obsahujúci kompletnú zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia s prílohami, s listom žalovaného žalobcovi zo dňa 05.06.2017, s oznámením o jednostrannom zápočte pohľadávok z 03.07.2017, s trestným oznámením poškodeného spoločnosti Bioplyn Budča spol. s. r. o. zo dňa 23.02.2018, s oznámením o jednostrannom zápočte zo dňa 03.07.2017, s odporom a vyjadrením sa v inom konaní a ďalšími ústnymi a písomnými prednesmi strán konania.

16. Podľa ust. (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

17. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa ust. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa ust. , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

20. Podľa ust. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

21. Podľa v znení platnom a účinnom v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len „“) valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie

konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.

22. Podľa zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto a čas konania valného zhromaždenia, meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia, rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

23. Podľa zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ; pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa , , , a alebo ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov.

24. Podľa ods. l termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

25. Podľa každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa odseku 2 súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

26. Podľa Spoločenskej zmluvy do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (článok V. bod 5.3. SZ) patrí rozhodovať okrem iného: písm.c) o zvýšení a znížení základného imania, písm. i) o rozdelení, použití zisku alebo úhrade strát, písm. g) o povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov ( ods.l ). Valné zhromaždenie je uznášania schopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú spoň polovicu všetkých hlasov (článok V. bod 5.4.), každý spoločník má jeden hlas na celých 100 eur svojho vkladu v zmysle článku III. bod, bod 3.2. Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Na rozhodnutia valného zhromaždenia uvedené v bode 5.3. pís.b), c), f) a t) je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov (článok V. bod 5.5. SZ). Zvolanie valného zhromaždenia vykoná konateľ na adresy spoločníkov podľa spoločenskej zmluvy písomnou pozvánkou najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia spolu s programom rokovania (článok V. bod 5.6. druhá veta SZ), o zvýšení základného imania spoločníci musia byť informovaní vopred s uvedením 30-dňovej lehoty, počas ktorej majú právo sa vyjadriť, či prednostné právo využijú alebo nie. Po bezvýslednom uplynutí tejto lehoty je spoločnosť oprávnená ponúknuť právo na nový vklad, tretím osobám, (článok IX. bod 9.5. prvá veta SZ). Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je možné, len keď doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je možné už pred týmto splatením (článok IX. bod 9.2. SZ). Spoločníci sa ďalej dohodli na možnosti zvýšenia základného imania tak, že toto je možné zvýšiť podľa potreby ďalšími vkladmi spoločníkov alebo pristúpením ďalšieho spoločníka, pričom takýto úkon si vyžaduje schválenie valným zhromaždením (článok IX. bod 9.3. SZ). Pri zvýšení základného imania majú prednostné právo na tomto sa podieľať doterajší spoločníci. Záväzok na nové vklady môžu prevziať doterajší spoločníci v pomere podľa veľkosti ich pomeru na základnom imaní upravenom v článku III., bod 3.2.tejto zmluvy (článok IX. bod 9.4. SZ).

27. Žalobca sa návrhom domáha určenia neplatnosti uznesení prijatých v rámci bodu 4 a 5 programu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného - spoločnosti Bioplyn Budča spol. s r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 46 685 472, konaného dňa 12.05.2017 v Bratislave.

28. Medzi stranami nebolo sporné to, že sa dňa 12.05.2017 konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, na ktorom sa žalobca osobne zúčastnil a odsúhlasil body 1, 2, 3. Pozvánka

na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie bola žalobcovi doručená 21.04.2017, pričom sporným nebol obsah predmetnej pozvánky a programu mimoriadneho valného zhromaždenia.

29. Sporným boli formálne vady konania mimoriadneho valného zdromaždenia, keď žalobca namietal, že pozvánka mu nebola zaslaná včas, teda v 30 dňovej lehote a rovnako tak skutočnosť, že bod 5 bol zaradený do programu. Žalobca namietal aj materiálne vady konania, a to že uznesenia v rámci bodu 4 a 5 programu mimoriadneho valného zhromaždenia neboli prijaté v znení zaznamenanom v zápisnici z predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia a že tým boli zároveň porušené jeho práva spoločníka. Uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia preto nemôžu vyvolať právne účinky vo vzťahu k vzniku záväzkov spoločníkov voči spoločnosti žalovaného (týkajúcej sa tvorby a príspevkov do kapitálového fondu).

30. Procesná obrana žalovaného spočíva v tom, že žalovaný odmieta rozpor medzi skutkovým stavom a prijatými uzneseniami, a tvrdí, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia boli v znení zaznamenanom v písomnom vyhotovení zápisnice prijaté 100 % hlasov všetkých spoločníkov.

31. Podaná žaloba majúca charakter určovacej žaloby ( ) patrí medzi také, pri ktorej žalobca nemá povinnosť uviesť tvrdenia a preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení - v tomto prípade nie práva, ale právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu), nakoľko tento záujem vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z cit. hmotnoprávneho ustanovenia , oprávňujúceho žalobcu podať takúto žalobu voči spoločnosti žalovaného.

32. Žalobca podal žalobu v prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ust. vety tretej , teda v trojmesačnej lehote na podanie žaloby, nakoľko napadnuté uznesenia boli prijaté dňa 12.05.2017 a žalobu žalobca podal na súd dňa 11.08.2017.

33. Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD60294SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ustanovenie <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> priznáva každému spoločníkovi, konateľovi, likvidátorovi, správcovi konkurznej podstaty, vyrovnávaciemu správcovi alebo členovi dozornej rady právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má bývalý spoločník alebo konateľ len za podmienky, že sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.03.2006, sp. zn. Obdo V 86/2004).

34. Pokiaľ návrh na určenie neplatnosti valného zhromaždenia podáva spoločník, súd môže návrhu vyhovieť pri splnení ostatných požadovaných podmienok len vtedy, ak porušenie zákona, relevantných právnych aktov, mohlo obmedziť práva tohto spoločníka, ktorých určenia sa domáha. Ustanovenie vylučuje možnosť podať žalobu vo všeobecnom záujme zo strany spoločníka. Spoločník teda nemôže úspešne žalovať o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pokiaľ nim neboli porušené, obmedzené práva. Uvedené v praxi znamená, že súd na návrh spoločníka nemôže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, i keď by boli evidentne splnené ostatné hmotnoprávne podmienky podľa , nakoľko podmienka uvedená v ods. 2, má povahu špeciálnej hmotnoprávnej podmienky voči podmienke v ods. 1 a súd na ňu prihliada ex offo. V tomto smere súd poukazuje, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie hmotnoprávneho predpokladu, ktorým je potrebné preukázať, v čom a ako boli zasiahnuté či obmedzené práva spoločníka t.j., aký negatívny dopad tieto pochybenia na spoločníka mali, má žalobca.

35. Žalobca videl obmedzenie práv ako spoločníka v tom, že nemal možnosť hlasovať o návrhoch, ktoré nemali byť v skutočnosti prijaté mimoriadnym valným zhromaždením. Valné zhromaždenie spoločnosti je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa spoločníci podieľajú na riadení spoločnosti a prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ďalšiu existenciu a chod spoločnosti. Medzi

základné práva spoločníka, ktorými spoločník uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť, sú právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, vrátane práva hlasovať. Súd dal za pravdu žalobcovi, že hmotnoprávna podmienka v zmysle je splnená, keďže v prípade preukázania tvrdeného porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohli byť obmedzené práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáhal, práve tým, že žalobca ako spoločník by nemal možnosť hlasovať na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení o uzneseniach zachytených v zápisnici v bode 4 a 5 uznesenia. V prípade bodu 5 uznesenia (ak by bolo prijaté predmetné uznesenie, o ktorom žalobca nemal možnosť hlasovať) by navyše bolo obmedzené právo žalobcu na informácie, keďže v pozvánke pod týmto bodom bol uvedený len program rôzne. Do takéhoto programu je možné zaradiť len prejednávanie veci konzultatívneho, či informačného charakteru, o ktorých nie je nutné hlasovať. Iný výklad by bránil príprave spoločníkov na valné zhromaždenie a tým by ich obmedzoval v ich práve na riadenie spoločnosti.

36. Právna teória rozlišuje dva prípady zakladajúce neplatnosť uznesení valného zhromaždenia a to formálne nedostatky (vady) uznesení a materiálne nedostatky (vady) uznesení. Uznesenie valného zhromaždenia trpí formálnymi vadami v prípadoch, pokiaľ neboli splnené podmienky, ktoré vyžadujú právne predpisy, spoločenská zmluva, či stanovy pre prijatie uznesení valného zhromaždenia. Tieto formálne vady môžeme rozdeliť na vady pri zvolávaní valného zhromaždenia, pri konaní valného zhromaždenia, a to pri vedení, hlasovaní či nedodržaní predpísanej formy uznesení. Uznesenie valného zhromaždenia trpí materiálnymi vadami, ak svojím obsahom porušuje kogentné právne normy, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, prípadne porušuje pravidlá poctivého obchodného styku.

37. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 30/2001 je vysvetlené, že dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť aj nedodržanie predpísaného postupu pre zvolanie valného zhromaždenia. Prejavom vôle spoločníka, vo vzťahu ku ktorému nebol dodržaný formálny postup o tom, že na jeho dodržaní netrvá, je však prípadná formálna chyba pri zvolávaní valného zhromaždenia zhojená. Súd konštatuje, že valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak ( ). Postup zvolávania valného zhromaždenia môže byť v podrobnostiach doplnený v spoločenskej zmluve alebo stanovách spoločnosti, prípadne môže v nich byť upravený odchylne. Zmyslom tejto úpravy je ochrana záujmov spoločníkov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a uplatniť svoje základné právo. Predovšetkým sa tak má zabezpečiť, aby každý spoločník mal možnosť v primeranej lehote dozvedieť sa o konaní valného zhromaždenia, rozhodnúť sa, či sa na ňom zúčastní, prípadne sa na rokovanie pripraviť. Dôsledky formálnych chýb pri zvolávaní valného zhromaždenia z hľadiska vplyvu na platnosť valným zhromaždením prijatých rozhodnutí treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov.

38. V tomto smere súd uvádza, že 15 dňová lehota na zvolanie valného zhromaždenia bola zachovaná (bod 5.6 spoločenskej zmluvy), v rámci bodu 4 sa hlasovalo o pokrytí strát spoločnosti, nie o zvýšení základného imania spoločnosti. Navyše 30 dňová lehota v zmysle spoločenskej zmluvy sa vzťahovala a týkala len informácii k využitiu prednostného práva zvýšenia základného imania, čo je s ohľadom na znenie bodu 4 uznesenia v predmetnom konaní irelevantné. Okrem iného žalobca sa zúčastnil predmetného valného zhromaždenia, hlasoval za prijatie uznesení v bode 1, 2, 3, čo znamená, že súhlasil s takto konaným mimoriadnym valným zhromaždením.

39. Vo vzťahu k skutkovej otázke, ktorá ostala sporná, a to, či jednotlivé body programu č. 4 a 5 boli prijaté tak, ako sú zachytené v zápisnici, súd posudzoval dve protichodné dôkazy. Na jednej strane žalobca aj vo svojej výpovedi tvrdil, že za bod 4 uznesenia spoločníci nehlasovali v znení zachytenom v zápisnici, keďže bolo prijaté uznesenie o vklade do kapitálových fondov spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o. vo výške 11.500 eur a za bod 5 nehlasovali vôbec, i keď o tomto bode rokovali. Na druhej strane vypovedal konateľ žalovaného a svedkyňa pani X ktorí zhodne uviedli, že uznesenia č. 4 a 5 boli prijaté tak, ako sú zaznamenané v zápisnici. Žalobca vo výpovedi potvrdil, že „každý zo spoločníkov mal voči spoločnosti pohľadávku. Návrh bol z pôžičiek vytvoriť vklady jednotlivých spoločníkov. Žalobcova pôžička 9.000 eur bola navrhnutá na prevod do kapitálového fondu, keďže spoločnosť EUROPEA group, spol. s.r.o. mala preúčtovať pôžičku vo výške 11.500 eur. Teda sme prišli k názoru, že suma 20.500

eur bude vkladom do kapitálového fondu žalovaného.“ Uvedené súhlasí s celkovou sumou vkladu do kapitálového fondu spoločníka prijatom v uznesení č. 4. K uvedenému žalovaný potvrdil, že „počas debaty pán Bendel uviedol, že nemá toľko peňazí, preto sa rozhodli využiť pôžičku, ktorú mal voči spoločnosti vo výške 9.000 eur a pôžičku EUROPEA group, spol. s.r.o. vo výške 11.500 eur, ktorú mala previesť táto spoločnosť na pána L.a a tento ju mal následne vložiť do kapitálového fondu a za toto hlasoval. Pán X. im pomohol naformulovať uznesenie. Pán L. hlasoval za zrušenie úročenia pôžičiek. K tabuľke priloženej v e-mailovej komunikácii zo dňa 12.05.2017 uviedol, že „pán L.prekrúca situáciu, keďže tak ako bolo uvedené, EUROPEA group, spol. s.r.o. mala previesť pôžičku na pána XX.XXX. Navrhol to počas diskusie bodu 4, kde sa dohodli, že znížia sumu zo 49.000 eur na 20.500 eur, čím sa bude podieľať pôžičkou pána L. a spriaznenej spoločnosti, ktorá túto pôžičku prevedie na pána XX.XX.XXXX,,e-mailovej komunikácii s manželkou žalovaného žalovaný v záverečnom stanovisku zdôraznil, že tento postup pravdepodobne nebol správne žalobcom vysvetlený jeho manželke, a preto prišla jej bezprostredná reakcia e-mailom zo dňa 12.05.2017, avšak aj tá potvrdzuje skutočnosť, že žalobca súhlasil s rozhodnutím plniť na kapitálové fondy, keďže uvádza „a Viliam ak chce a tak sa rozhodol nech tie peniaze vloží do kapitálových fondov“. Súd v tomto smere najmä zdôrazňuje, že uznesenie v znení, v akom uvádza žalobca, že mali byť údajne prijaté, by boli v rozpore so zákonom, keďže valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného nemôže prijať účinné rozhodnutie o tom, že vklad do spoločnosti vnesie priamo iná spoločnosť, keďže táto nebola spoločníkom, čo znamená, že s vkladom do kapitálového fondu by nemohla byť táto spoločnosť účinne zaviazaná. Aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.05.2017 vyplýva, že pán Dmitry Ripela vytvoril tabuľku vkladov tak, že pán L. ponúkol, že by vklad bol rovno od spoločnosti EUROPEA group, spol. s.r.o., keď je to možné. Z uvedeného vyplýva, že o preúčtovaní od tejto spoločnosti strany rokovali počas mimoriadneho valného zhromaždenia. K hodnovernosti svedkyni R., je treba ešte zdôrazniť, že skutočnosť, že bola zamestnaná u spriaznených osob žalovaného, sama o sebe, nie je dôvodom ktorý znižuje hodnovernosť a pravdivosť ňou podaných informácií. Svedkyňa vypovedala po riadnom poučení o následkoch krivej výpovede, pričom súd nezistil skutkové okolnosti, ktoré by boli v rozpore s jej svedeckou výpoveďou. Rovnako tak skutočnosť, že priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia zaznamenávala svedkyňa ako zapisovateľka neznižuje vierohodnosť o skutkových okolnostiach priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré osvedčila aj samotnou výpoveďou.

40. S ohľadom na takto vykonané dokazovanie, súd nemal spoľahlivo preukázané tvrdenia žalobcu o prijatí iných uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, ako boli zachytené v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom dôkazné bremeno spočívalo v preukázaní týchto skutočností na žalobcovi.

41. K prijatiu uznesenia v rámci bodu č. 5 programu valného zhromaždenia preukazuje okrem svedeckej výpovede pani E. X. a vyjadrenia žalovaného, nepriamo aj sám žalobca, keď na pojednávaní dňa 17.12.2019 uviedol, že „pravdou je, že o možnosti, že by spoločníci upustili od úročenia a svojich pôžičiek, tak ako o tom pán K. predtým hovoril. Pripúšťam, že v rámci neformálnej debaty o tom rôzne

- mohli sme o tom hovoriť, len neprebehlo hlasovanie, že takýto bod máme dať do zápisnice ako uznesenie.“. S ohľadom na skutkovú situáciu obdobne vyššie popísanú, súd mal za to, že žalobcovi sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že predmetné uznesenie nebolo prijaté. Avšak v tomto smere súd vyhodnocoval aj splnenie hmotnoprávnej podmienky v zmysle , či prijatie tohto bodu obmedzilo právo žalobcu na informácie, keďže v pozvánke bolo pod týmto bodom uvedený len program rôzne. Do takéhoto programu je možné zaradiť len prejednávanie veci konzultatívneho, či informačného charakteru, o ktorých nie je nutné hlasovať. V danom prípade však žalobca na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktorého sa zúčastnil, pristúpil k rokovaniu o uvedenom bode pod bodom rôzne a vyjadroval sa k nemu, čo sám potvrdil, a preto súd dospel k názoru, že zaradením tohto bodu do programu pod bod rôzne nebolo porušené právo spoločníka na informácie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prijatie uznesenia v uvedenom znení je voči tretím osobám právne neúčinné a nemôže zaväzovať veriteľov spoločnosti. Tým, že žalobca bol aj v procesnom postavení veriteľa (a spoločnosť v pozícii dlžníka), domnieval sa, že toto uznesenie môže zasiahnuť do jeho práv (avšak nie do práv spoločníka spoločnosti), ktoré by však mohol brániť v inom type konania, ak by spoločnosť k takémuto konaniu pristúpila (ide však len o hypotetickú otázku). Samotný žalovaný potom, čo prijal uznesenie bodu 5, si túto právnu neúčinnosť uvedomoval, keď faktické kroky spoločnosti boli iné, keďže veriteľom úroky z pôžičiek priznal. S ohľadom na tú skutočnosť, že prijaté uznesenie, nebolo spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu ako spoločníka žalovaného, čím nebol splnený hmotnoprávny predpoklad podľa , súd nerozhodol o neplatnosti uznesenia č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia.

42. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O náhrade trov konania bolo teda rozhodnuté podľa ustanovenia , keďže bol úspech žalovaného vo výške 100 %, priznal mu súd v danej výške plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Exekučný poriadok/.