Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/271/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v Q. nad O., O. 13XX/XX, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, o zaplatenie 976,68 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 26. novembra 2018 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 26.11.2018 č.k. -59 vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu ani občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26.11.2018 č.k. -59 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 721,36 € s 5,25% úrokom zo sumy 721,36 € od 8.6.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 46% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 976,68 €, úrokov vo výške 282,56 € a 490,29 €, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 976,68 € vo výške 25,5% ročne z tejto sumy od 8.6.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 976,68 € od 8.6.2017 do zaplatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 6.11.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 28 €, počnúc dňom 20.12.2013, vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,5% a RPMN bola stanovená vo výške 30,23% ročne pri priemernej RPMN 25,21% ročne. Celková výška úveru predstavovala 987,54 € a dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený dňom 20.11.2019. Žalovaný žalobcovi na úhradu tohto úveru zaplatil sumu 278,64 €.

4. Právne posudzoval vec podľa ustanovení , , , v spojení s ust. , zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 6.11.2013, posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že dohodnutý úrok vo výške 25,5% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože predstavuje 2,5-násobok úrokovej sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzatvorenia zmluvy. Úroková sadzba obdobných úverov v rozhodnom období predstavovala 10,4%. Dohodu o výške úrokov preto považoval za neplatnú v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň túto dohodu považoval aj za rozpornú s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., keďže ide o neprimeranú odplatu. Keďže úver bol poskytnutý vo výške 1.000 € a úhrada bola realizovaná v sume 278,64 €, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 721,36 € titulom zostatku istiny úveru a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže úver posúdil ako bezúročný.

6. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 721,36 € od 8.6.2017 do zaplatenia.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu 46 % (úspech žalobcu predstavoval 73 % a úspech žalovaného 27 %).

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu plnú náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, pretože súd ho nevyzval podľa , aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o absolútnej neplatnosti dohody o výške úrokov a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa . Nesúhlasil so záverom, že výška úrokovej sadzby 25,5 % je v rozpore s ust. . Súdom uvedená hodnota 10,40 % je priemernou hodnotou, predstavujúcou aritmetický priemer, ale do tejto hodnoty vstupujú tak minimálne hodnoty úrokovej sadzby, ako aj maximálne. Maximálna výška úrokov pritom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Argumentoval tým, že pre záver o prípadnej neplatnosti dohodnutých zmluvných úrokov nestačí len odkaz na priemernú výšku úrokových sadzieb v danom období, ale je potrebné posudzovať širší komplex skutočností. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2012 sp. zn. skonštatoval, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až 5,5 násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo v prejednávanej veci nie je splnené. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je možné ju chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.

9. Žalovaný ani občianske združenie sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol vyhovujúci výrok I. rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, pretože žalovaný ako oprávnená osoba proti nemu nepodal odvolanie.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júla 2020 o 9.40 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenie rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.7.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. neboli splnené procesné podmienky (a/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

15. Odvolací dôvod podľa ust. (neboli splnené procesné podmienky) je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.

16. Odvolací dôvod podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. ( do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a ( do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v napadnutej časti rozsudku nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o úrokoch vo výške 25,5 % ročne pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor s ust. § 53 ods. 6

, z dôvodov, ako ich správne, podrobne a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť má za následok, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru

23. Pri posudzovaní, či úrok 25,5 % ročne bol dohodnutý v súlade s , teda či išlo o úrok primeraný, správne vychádzal súd z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej je potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (rozsudok NS SR, sp. zn. z 1.7.2010), keďže aj zmluvná voľnosť má svoje medze, určené ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi.

24. Porovnajúc dohodnutý úrok 25,5 % ročne s priemernou úrokovou mierou z úverov nad 5 rokov poskytnutých spotrebiteľom, zverejnenou Národnou bankou Slovenka v čase uzavretia zmluvy v novembri 2013 - 10,4% súd dospel k správnemu záveru, že dohodnutý úrok viac ako dvojnásobne prevyšuje úroky, za ktoré banky poskytovali obdobné úvery v rozhodnom období, a preto dohoda o úrokoch je neplatná v zmysle pre rozpor s dobrými mravmi ( ).

25. Zároveň dohoda o úrokoch, ktoré predstavujú odplatu, je v rozpore s ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 31.5.2014, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

26. Odplata dojednaná v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením spôsobuje jej neplatnosť pre rozpor so zákonom v zmysle ust. , a preto aj z tohto dôvodu žalobcovi nepatria úroky z úveru, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

27. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv postupom súdu, ak tento nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci (odkaz na ) a nenariadil predbežné prejednanie sporu podľa ust. .

28. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania v zmysle ust. , lebo išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu neprevyšovala 1000 €.

29. V prípadoch rozhodovania v zmysle ust. nie je povinnosťou súdu vopred strany sporu oboznámiť s právnym posúdením veci a umožniť stranám sa k tomuto vyjadriť, čo vyplýva z tej skutočnosti, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide o jednoduché právne posúdenie veci.

30. Povinnosťou súdu nie je ani nariadiť predbežné prejednanie sporu podľa ust. , ktoré má význam v prípadoch, ak nie je jasný predmet konania, ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, ak je potrebné vyjasniť si dôkaznú situáciu, aby sa predišlo tzv. prekvapivým rozhodnutiam. Aj v týchto prípadoch je však na rozhodnutí súdu, či nariadi predbežné prejednanie sporu alebo nariadi pojednávanie.

31. Z povahy konania podľa ust. je nariadenie predbežného prejednania sporu vylúčené.

32. Z vyššie uvedených dôvodoch, ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a odvolací súd preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému ani občianskemu združeniu preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu ani občianskemu združeniu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).