Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-61C/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne: O. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XB, I., zastúpená: Mgr. I. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XB, I., proti žalovanému: X.. A. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ XX, I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., IČO: 36 863 319, so sídlom Ružinovská 40, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.276 eur titulom náhrady za bolesť, sumu 2.403 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 111,76 eur titulom účelných nákladov spojených s liečením, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.790,76 eur od 26.06.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyni s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 25.06.2020 domáhala proti žalovanému náhrady škody na zdraví v sume 5.843,82 eur spolu s príslušenstvom odo dňa 28.01.2020, keď bol žalovaný o plnenie požiadaný až do zaplatenia a náhrady trov konania v dôsledku spôsobeného úrazu najmä s poukazom na ust. , a . Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.08.2019 pri voľnočasovej aktivite - splav Malého Dunaja jej bol spôsobený úraz žalovaným, ktorý pod vplyvom návykovej látky na ňu spadol, keď sa zohýbala nad loďkou a pod jeho váhou rukami spadla na hranu lode a zlomila si obe ruky v zápästiach. Žalovaný absolvoval daný splav s nimi - viacerými kolegami zo spoločného pracoviska. Takáto aktivita si vyžaduje plnú sústredenosť a 100 % pozornosť nielen s ohľadom na seba samého ale i na ostatných účastníkov. Žalovaný nielenže upozornenia kolegov nerešpektoval, ale ďalej požíval alkoholické nápoje. Týmto svojím správaním ohrozoval všetkých zúčastnených vrátane seba, nakoľko došlo aj ku jeho prevráteniu do vody a stratenie požičanej lode. Žalovaný aj po spôsobení jej úrazu naďalej konzumoval alkoholické nápoje a svojím správaním „však nič sa nestalo, mňa sa to netýka“ jej nepodal pomocnú ruku, dokonca ani neoľutoval svoje správanie a spôsobenie úrazu. Iní kolegovia sa museli o ňu postarať. Zo šoku nevedela ani domov zavolať. Až následne vedela zavolať dcére, nech príde po ňu a ona ju vzala do nemocnice, keď sa dozvedeli, že má obe ruky zlomené. So žalovaným sa chceli dohodnúť na náhrade spôsobenej škody. Z počiatku to vyzeralo, že sa chce žalovaný dohodnúť, poskytol kontaktné údaje na svoju mamu. Ďalšia komunikácia však ostala bez odozvy. Podľa poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade... výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu... Danú situáciu s dcérou riešili podaním trestného oznámenia. Vyšetrovanie v danom čase trvá. Od predmetnej udalosti má neustále bolesti. Nielenže celý mesiac mala obe ruky fixované v sadre, i po jej odstránení má ruky úplne iné, než aké boli pred nehodou. Počas obdobia fixácie zlomenín musela všetko absolvovať iba s pomocou tretej osoby, nakoľko nebolo možné si samej umyť ani zuby. Ruky mala opuchnuté, zeleno-modré, bolesti od začiatku až po dnes. Denne ich máva opuchnuté a boľavé, čo rieši rehabilitáciou a už schválenými kúpeľmi. Celková výška jej nároku predstavuje sumu 5.843,82 eur, ktorá pozostáva z týchto nasledujúcich položiek: 1. bolestné podľa - 150 bodov, t.j. 3.039 eur, 2. sťaženie spoločenského uplatnenia podľa - 110 bodov, t.j. 2.228,60 eur, 3. preplatenie nákladov liekov, úhrad lekárov - 176,22 eur, 4. preplatenie starostlivosti tretej osoby - 400 eur. V uvedených dokladov sa nachádzajú len položky, ktoré má podložené dokladmi, nakoľko si všetko neodkladala, ktoré by určite predložila. Pre výpočet sa použila priemerná mzda podľa vyššie uvedeného zdroja, ktorá je 1.013 eur za rok 2018, čo činí za 1 bod sumu vo výške 20,26 eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nakoľko jej zdravotné problémy stále pokračujú, bude si nárokovať aj ďalšie náklady súvisiace s liečbou ako aj kúpeľnú liečbu. Z doterajších výsledkov je možné sa domnievať, že bude nasledovať aj uznanie invalidity. Pred spôsobením úrazu mala iný spoločenský, kultúrny i sociálny život. Vzhľadom na bolesti, ktoré už budú na denno-dennom poriadku, nemôže svoj život uplatňovať tak, ako pred spôsobením úrazu, nemôže pokračovať v tom, čo zamýšľala vykonávať, realizovať. Cíti sa ochudobnená v porovnaní s inými, nakoľko pred spôsobením úrazu nemala zdravotné problémy, ktoré by jej sťažovali spoločenský život. Vzhľadom na jej vek majú uvedené komplikácie trvalejšie nepriaznivé následky.

2. Žalobkyňa označila a k žalobe pripojila najmä nasledovné listiny: lekársku správu o úraze zo dňa 29.08.2019 a súvisiace lekárske správy (č.l. 6 až č.l. 8 v súdnom spise), list žalovanému zo dňa 18.10.2019 s podacím lístkom (č.l. 9 až č.l. 10 v súdnom spise), e-mail žalovanému zo dňa 27.01.2020 s návrhom dohody o náhrade škody (č.l. 11 až č.l. 13 v súdnom spise), trestné oznámenie zo dňa 18.02.2020 (č.l. 14 až č.l. 15 v súdnom spise), vyrozumenie oznamovateľa zo dňa 07.03.2020 (č.l. 16 v súdnom spise), upovedomenie zo dňa 12.06.2020 (č.l. 17 v súdnom spise), lekársku správu zo dňa 16.03.2020 (č.l. 18 v súdnom spise), predvolanie na kúpeľnú liečbu (č.l. 19 v súdnom spise), lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 (č.l. 20 v súdnom spise), pokladničné doklady (č.l. 21 až č.l. 23 v súdnom spise).

3. Na základe výzvy súdu doručenej žalovanému dňa 25.07.2020 sa vo veci podaním zo dňa 07.08.2020 vyjadril žalovaný. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyjadrenie k žalobe odôvodnil najmä tým, že nesúhlasí s tvrdeniami a obvineniami žalobkyne, v celom rozsahu namieta dôvodnosť uplatnenej žaloby a tým aj výšku uplatneného nároku. V prvom rade odmieta snahu žalobkyne vykresliť ho ako nezodpovedného, nečestného, ľahkovážneho, či ľahostajného človek, holdujúceho alkoholu, ktorý mal v dôsledku požitia návykovej látky (alkoholu) ohroziť svojich kolegov a spôsobiť žalobkyni ujmu na zdraví. Žalobkyňa nárok na náhradu škody odôvodňuje tým, že žalovaný jej mal spôsobiť škodu porušením právnej povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví. Poukázal na . V tomto prípade k úrazu žalobkyne došlo pri páde žalovaného, ktorý sa pošmykol na strmom a klzkom brehu Malého Dunaja, keď pri tomto páde zachytil, resp. padol na žalobkyňu. Žalovaný absolútne odmieta, že by na jeho strane došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia . Odmieta, že by tento jeho pád bol spôsobený vplyvom návykovej látky, t.j. užitím alkoholu, ako uviedla žalobkyňa. Poukázal na to, že žalobkyňou doložené trestné oznámenie, v ktorom bolo konštatované, že k úrazu žalobkyne došlo na brehu a teda nie pri splavovaní Malého Dunaja, ani pri prevrátení lode do vody. K prevráteniu lode do vody navyše nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ale z dôvodu, že pri splavovaní mali dvaja kolegovia kvôli vírom problém s kanoe, chytili sa kanoe žalovaného a v dôsledku silného prúdu sa dostali k brehu do kríkov, čo spôsobilo prevrátenie a potopenie kanoe. Ani v jednom z týchto kanoe však nesedela žalobkyňa. Žalovaný sa následne spolu s ostatnými kolegami na brehu najedol. Chcel si ísť po minerálnu vodu, keď sa pošmykol, otočený chrbtom dole brehom, pretočilo ho, čím nešťastne pri páde zrazil žalobkyňu. Príčinou pádu žalovaného teda nebolo jeho ovplyvnenie alkoholom, ale strmý spád brehu, šmykľavý povrch (jemná tráva) a tiež únava. Žalovaný predtým plával asi 1 km v Malom Dunaji pre pomoc. Jeho pád a aj úraz žalobkyne bol výsledkom nehody, ktorú žalovaný nemohol nijakým spôsobom zvrátiť, ani predvídať. Žalobkyni bola po páde poskytnutá prvá pomoc zo strany skúsenejšieho kolegu, ktorý mal u seba lekárničku a bol jej zabezpečený odvoz do najbližšej dediny, kde ju vyzdvihla dcéra. Žalovaný prejavil ľútosť pred žalobkyňou a po jej návrate do práce jej priniesol kyticu a darček. Odmieta preto tvrdenia o

jeho ľahostajnom správaní. Ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, že by povinná osoba mala v každom okamžiku konať tak, aby bola vylúčená možnosť vzniku škody. Takáto požiadavka by sa fakticky rovnala objektívnej zodpovednosti, ktorý z povinnosti tzv. generálnej prevenčnej povinnosti nemožno vyvodzovať. Povinnosť predvídať vzniku škody neznamená povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. „V tomto smyslu je také nutno chápat prevenční povinnost jako povinnost, jež se váže pouze k těm okolnostem či situacím, které lze při běžné opatrnosti předvídat. Nejde o povinnost předvídat a nést odpovědnost za všechny situace, které (v živote) mohou nastat. Naopak zde nelze zcela odhlédnout od toho, že prevenční povinnost se obdobně týkala i poškozených, kteří také byli povinnováni chovat se tak, aby ke škode na zdraví nedošlo.“ (Rozsudok NS ČR sp. zn. , ze dne 22.10.2014). Prevenčná povinnosť podľa ust. , ktorej nedodržanie spôsobuje porušenie právnej povinnosti, zakotvuje povinnosť každého zachovávať taký stupeň bdelosti, ktorý po ňom možno vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii spravodlivo a rozumne požadovať. Toto ustanovenie predpokladá bežnú mieru opatrnosti, zodpovedajúcu obvyklým pomerom v danej konkrétnej situácii a nie povinnosť predvídať a predchádzať všetkým v budúcnosti možným škodám. V prípade, ak sa niekto správa v rozpore s takouto všeobecne stanovenou povinnosťou, koná protiprávne a postihuje ho, za splnenia ostatných zákonných predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR z 25.02.2003, sp. zn. , v ktorom bol vyjadrený nasledovný právny názor: „Prevenčná povinnosť podľa znamená, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne posúdené - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý možný vznik škody v budúcnosti.“ Z uvedeného vyplýva, že prevenčná povinnosť zahŕňa iba bežnú mieru opatrnosti vo vzťahu ku konkrétnej situácii, nejde o bezbrehú povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám v budúcnosti (NS ČR z 05.11.2012, sp. zn. ). Z hľadiska posúdenia zodpovednosti konajúceho subjektu je dôležité posúdiť správanie sa konajúceho pred vznikom škody, intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. V tomto prípade žalovaný nemohol predvídať, že sa pošmykne tak, že pri páde zachytí žalobkyňu, a preto nemohol vedieť, že jeho náhodný pád bude spojený s negatívnymi dôsledkami u žalobkyni. Má za to, že prevenčnú povinnosť nemožno chápať až takto široko. Nemožno súhlasiť s tým, že by žalovaný mal povinnosť predvídať pád a zranenie žalobkyne pri tomto páde, že by tento pád mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť a zabrániť mu, že by bol vyvolaný požitím alkoholických nápojov, ako to uvádza žalobkyňa. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady: i) porušenie právnej povinnosti, ii) vznik škody ako majetková ujma, iii) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, iv) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Žalobkyňa nepreukázala, že by na strane žalovaného boli tieto predpoklady zodpovednosti naplnené. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, existencia príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou na zdraví, ktorá žalobkyni vznikla a rovnako tak zavinenie žalovaného ako predpoklad subjektívnej povahy. Za conditio sine qua non kauzality sa považuje zásada, podľa ktorej konanie alebo opomenutie je príčinou vzniku škody poškodeného, ak by pri neexistencii takého konania škoda vôbec nevznikla. Príčinná súvislosť je síce objektívnym predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ale nemožno ju celkom abstrahovať od subjektívnej stránky škodcu, t.j. od jeho zavinenia. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody v takých prípadoch, keď jeho konanie je nepriamou príčinou vzniku škody, pričom takýto následok nebolo možné za normálnych okolností predvídať ani očakávať. Žalobkyňa dáva na vinu žalovanému, že k jej úrazu došlo v dôsledku pádu žalovaného, čo pripisuje tomu, že žalovaný mal byť pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), ktorú nemal užiť pri splave Malého Dunaja, nakoľko tým mal porušiť prevenčnú povinnosť zakotvenú v ust. . Pád žalovaného však nebol dôsledkom užitia alkoholu, ale bol vyvolaný charakterom terénu, na ktorom sa žalovaný pošmykol. Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Žalobkyňa v tomto smere predmetné dôkazné bremeno dosiaľ neuniesla. Bez bezpečného preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody. Žalovaný si možnosť spôsobenia škody na zdraví žalobkyne jeho pádom z brehu pri pošmyknutí vopred neuvedomil a, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k tomuto došlo, si ani uvedomiť nemal a nemohol; išlo o náhodu v právnom zmysle. Za náhodu sa nezodpovedá. V tomto prípade teda nie je daný nevyhnutný predpoklad vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, a to zavinenie žalovaného. Žalobkyňa v podanej žalobe odkazuje na ust. . V tomto ustanovení je upravený osobitný prípad zodpovednosti osôb, ktoré sa vlastnou vinou priviedli do stavu, v ktorom neboli schopné ovládať svoje

konanie a posúdiť jeho následky a v takomto stave spôsobili škodu inému. Žalovaný týmto namieta, že by bol v čase spôsobeného úrazu žalobkyni v stave, v ktorom by nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Žalovaný namieta, že by bol pod vplyvom návykových látok, v dôsledku čoho by nebol schopný ovládnuť svoje konanie, a preto na daný skutkový stav nemožno predmetné zákonné ustanovenie aplikovať. V prípade, ak by sa konajúci súd z nejakého dôvodu nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného a mal by za to, že na strane žalovaného došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a sú naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví žalobkyne, tak žalovaný z dôvodu právnej istoty namieta výšku žalobkyňou uplatneného nároku. Zároveň poukázal na ust. . V prípade, ak by mal konajúci súd za to, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená žalovaným, je potrebné skúmať aj to, aké zavinenie na vzniknutej škode mala samotná žalobkyňa. V prípade, ak by mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a to tým, že žalovaný mal požiť na splave Malého Dunaja alkohol, je potrebné skúmať aj zavinenie žalobkyne, ktorá na splav alkohol priniesla a ponúkala ním kolegov a absolvovala s nimi splav. V prípade, ak by bola pravda to, čo tvrdí žalobkyňa a síce, že žalovaný mal byť pod vplyvom návykovej látky v čase splavovania Malého Dunaja, o čom mala žalobkyňa vedieť (v žalobe uviedla, že žalovaný nerešpektoval upozornenia kolegov a ďalej požíval alkoholické nápoje), bolo na nej, aby sa rozhodla, ako bude postupovať a či absolvuje so žalovaným splav, pri ktorom by mohlo dôjsť ku vzniku škody. Poukázal na ustálenú súdnu prax v obdobných právnych veciach, napr. rozhodnutie NS ČR z 30.09.2009, sp. zn. „poškodený tým, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispel k vzniku škodlivého následku. Je teda zrejmé, že podiel poškodeného práve na tejto ujme je vyšší ako len 20 % a limitne sa môže blížiť až k jednej polovici.“ Je nepochybné, že daný skutkový stav je odlišný od vyššie spomenutého prípadu. Avšak práve žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje na to, že žalovaný mal požívať alkohol v rozpore s jeho prevenčnou povinnosťou, hoci žalobkyňa napriek tomu, čo tvrdí, v spoločnej aktivite so žalovaným a ostatnými kolegami pokračovala. Vyjadrenia žalobkyne ohľadom užívania alkoholu žalovaným však nie sú pravdivé, sú zveličené a možno tu vidieť snahu o vyvolanie negatívneho obrazu o osobe žalovaného a vyvolanie dojmu o opitosti žalovaného. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe ďalej poukázal na ust. , . Uviedol, že v ust. sú špecifikované prípady, kedy dochádza k navýšeniu bodového hodnotenia bolesti. Z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou vyplýva, že bodové hodnotenie bolesti bolo navýšené o 25 bodov pri obidvoch zlomeninách. Zo strany žalovaného v tomto štádiu konania však nie je možné posúdiť primeranosť tohto navýšenia, keď v žalobe nie je bližším spôsobom špecifikované. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že pred spôsobením úrazu mala iný spoločenský, kultúrny i sociálny život, pričom vzhľadom na bolesti nemôže pokračovať v tom, čo zamýšľala vykonávať, realizovať. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na porovnaní spôsobu života poškodeného a jeho aktivít v čase pred poškodením a potom, pričom medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou ujmou musí existovať vzťah primeranosti (NS ČR sp. zn. ). Pri určení výšky náhrady treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré mal poškodený pre životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom ujmy. Zo žiadnych okolností a dôkazov, ktoré boli doposiaľ žalobkyňou uvádzané a preukazované nevyplýva zásadné obmedzenie v jej spoločenskom, pracovnom, kultúrnom, či rodinnom živote. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v tomto štádiu konania nemá možnosť vyjadriť k dôvodnosti uplatneného nároku. Podľa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Žalobkyňa si uplatnil a žalobou aj nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, medzi ktoré zahrnula aj náklady vynaložené na starostlivosť tretej osoby vo výške 400 eur. Za účelom preukázania tohto výdavku predložila výdavkový pokladničný doklad, vystavený na meno D. N.. V tomto štádiu konania však nemožno posúdiť opodstatnenosť takto vynaloženého výdavku. Podmienkou priznania nároku na náhrad u nákladov spojených s liečením je, že náklady boli skutočne vynaložené účelne, neboli hradené z prostriedkov nemocenského, prípadne iného poistenia. Účelne vynaložené náklady slúžia na liečbu a zlepšenie zdravotného stavu poškodeného, teda náklad bezprostredne súvisiace s jeho liečbou. V konaní bude nevyhnutné účelnosť vynaloženia týchto nákladov relevantným spôsobom preukázať. Z dôvodu právnej istoty, pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného a mal by za to, že na jeho strane sú naplnené predpoklady zodpovednosti za vznik škody na zdraví žalobkyne, pričom žalobkyňa v konaní preukáže rozsah a výšku škody, žalovaný poukazuje na ust. . V uvedenom zákonnom ustanovení je zakotvené tzv. moderačné právo, ktoré ukladá súdu, aby v prípade existencie určitých skutkových okolností náhradu škody primerane znížil. Zmyslom tzv. moderačného práva súdu je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Uvedené

ustanovenie vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a tiež v rozpore s princípom spravodlivosti. Hľadiská, ktoré sú vymenované v , sú uvedené len ako príklady a nie je vylúčené, že súd v rámci uplatnenia moderačného práva môže prihliadnuť aj na iné individuálne, v zákone neuvedené okolnosti a posúdi, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. „Predpokladom použiteľnosti zmierňovacieho práva súdu pri znížení náhrady škody je predovšetkým to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Treba tu prihliadať najmä na tieto okolnosti: význam škody a jej náhrady pre účastníkov právneho vzťahu, povahu a mieru zavinenia škodcu, osobné vlastnosti škodcu a osobitne na sociálne pomery účastníkov vrátane ich občianskeho profilu.“ (R 35/1959). V prípade, ak súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného a teda, že za spôsobenú škodu nesie žalovaný zodpovednosť, čo v plnom rozsahu odmieta, navrhol, aby súd aplikoval ust. a prihliadol na osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho spoločenské a sociálne postavenie, rodinný stav, spôsob vedenia života a jeho životnú úroveň. Žalobkyňou požadovaná náhrada v predmetnom súdnom konaní je naozaj nad majetkové možnosti žalovaného, ktorú by nebol schopný uhradiť. Žalovaný opätovne zdôraznil, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo náhodnou skutočnosťou, ktorú nezavinil žalovaný, nebola spôsobená porušením jeho prevenčnej povinnosti ani jeho nedbanlivosťou. Pošmyknutie a následný pád žalovaného, pri ktorom sa zranila žalobkyňa bol výsledkom nešťastnej náhody, ktorej nedokázal žalovaný nijakým spôsobom zabrániť a nemohol ju ani predvídať. Žalovaného mrzí, čo sa stalo a určite mu nie je zdravotný stav žalobkyne ľahostajný. Nárok uplatnený žalobou však možno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovať v celom rozsahu za nedôvodný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe neoznačil a nepripojil žiadne listiny. Navrhol vykonať výsluch žalovaného a výsluch svedkov - kolegov zúčastnených pri splavovaní Malého Dunaja.

5. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2020 sa vo veci vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že prevenčná povinnosť v ust. ukladá, aby si každý zachovával taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, resp. čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví a majetku. Samozrejme netvrdí a nevykladá si dané ustanovenie po svojom, že každý sa má správať tak, aby úplne vylúčil akýkoľvek vznik škody, čo žalovaný tvrdí taktiež vo svojom vyjadrení. Udalosť uvedená v žalobe o náhradu škody spôsobenú ublížení na zdraví bola prekročením uvedeného ustanovenia, prekročením takého stupňa „bdelosti“, kde bolo žalovanému úplne jedno, že svojím spôsobom konania na predmetnej udalosti ohrozoval nielen seba, ale aj ostatných účastníkov nehody. Ako spomínala v žalobe „požíval alkoholické nápoje. Týmto svojím správaním ohrozoval všetkých zúčastnených vrátane seba, nakoľko došlo aj ku jeho prevráteniu do vody a stratenie požičanej lode“ (ďalej ako „nehoda“). Z uvedeného nie je jej úmyslom vykresliť osobu žalovaného ako alkoholika, z uvedeného iba ako priamy účastník a poškodený opisuje udalosti ako prebiehali, a že konanie žalovaného, okrem požadovanej sústredenosti a bdelosti bolo narušené i popíjaním iných tekutín ako minerálky. Ostatní účastníci, niektorí vypočúvaní v trestnom konaní vo veci ublíženia na zdraví, opísali priebeh udalosti rovnako. V prípade, keby sa stala udalosť ako opísal žalovaný vo svojom vyjadrení: strmý spád brehu, šmykľavý povrch (jemná tráva) a tiež únava, bolo konanie žalovaného v takomto prípade ešte neprekročením jeho prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. ??? Má za to, že žalovaný konal nad rámec jeho schopností a možností, fyzického i psychického zdravia a tým prekročil hranicu, do ktorej môžeme zaradiť jeho konanie ako za náhodu. Žalovaný je mladým zrelým človekom, s vysokoškolským vzdelaním, predpokladá stavebného zamerania, nakoľko má na starosti kvalitu výrobkov v spoločnosti Doprastav, a.s., pre ktorú pracuje. Nemá byť práve pri ňom kvalita brehu, povrchu skôr známa skutočnosť, pre ktoré treba vyvinúť istú predvídateľnosť a primeranosť spôsobu využitia, použitia ? Fyzické predispozície žalovaného, známe len jemu samému, či má požadované schopnosti a zručnosti na absolvovanie podobnej aktivity? V danej veci je riešené trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví, ktoré stále pokračuje. Žalovaný vo svojom vyjadrení píše o korelácii povinnosti na oboch stranách účastníkov, poškodenej i škodcu. Zmyslom prevencie je povinnosť aj poškodeného správať sa tak, aby sa predchádzalo škodám. Má vyvinúť ešte vyššiu prevenčnú povinnosť poškodená, keď sa skláňa nad loďou (kajakom) na brehu a chystá v ňom miesto, lebo chcela so svojím kolegom pomôcť práve žalovanému - škodcovi, aby ho mohli previesť svojou loďou, nakoľko on ju stratil? Na brehu, kde nemala vôbec byť? Ostatní účastníci udalosti svojím morálnym správaním, v danej situácii očakávaným, išli pomôcť svojmu kolegovi v núdzi. Namiesto

toho, žalovaný spôsobil ublíženie na zdraví. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že prejavil ľútosť pred žalobkyňou, po jej návrate do práce a priniesol jej darček a kyticu. Odmieta tvrdenia o jeho ľahostajnom správaní. Trvalo až sedem týždňov, kým jej priniesol kyticu a prejavil ľútosť. Pri pravidelnej návšteve chirurga ho stretla aj s dcérou v čakárni, kde mu dcéra sama povedala, že by sa mal ospravedlniť. Podľa žalovaného nepreukázala kauzálnu príčinu porušenia právnej povinnosti a vo svojom vyjadrení presne špecifikuje predpoklady vzniku zodpovednosti, a to: a) porušenie právnej povinnosti - má za to, že bolo preukázané s listinnými dôkazmi v návrhu žaloby - vyjadrenie poškodenej, lekárske správy, začaté trestné stíhanie, b) vznik škody - preukázané listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou - svedectvo poškodenej, svedectvo pána W. J. a jeho manželky v súvislosti s trestným stíhaním žalovaného, ktorí pomohli poškodenej po nehode, správanie žalovaného po nehode až do tohto času, vyhlásenia žalovaného na pracovisku, test conditio sine qua non ako základ pre zistenie faktickej kauzality - „osoba zodpovedá za právne relevantnú škodu spôsobenú inému, ak danú škodu možno považovať za následok konania tejto osoby, alebo zdroja rizika, za ktorý táto osoba zodpovedá“. Má za to, že príčinná súvislosť nebola pretrhnutá, smerovala od zdroja škodovej udalosti až po následok ublíženie na zdraví. Konanie žalovaného a vzniknutá škoda na zdraví sú vo vzájomnom pomere príčiny následku. Žalovaný vo svojom stave spadol na ňu a celou svojou váhou ju pritlačil o kraje lode. Dolu ho dávali kolegovia, keď vrieskajúc od bolesti rúk a vplyvom hmotnosti a stavu žalovaného sa nevedela postaviť. Ku škode na zdraví by nedošlo, ak by nenastali vyššie uvedené skutočnosti, d) zavinenie - zavinené konanie je i také konanie, ktorému mohol a vedel predísť žalovaný. Ide o jeho porušenie právnej povinnosti správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám, ide o jeho konanie vybočujúce z očakávaného správania. Žalovaný mal a mohol prispôsobiť svoje konanie aktivite - splav Malého Dunaja, na ktorú sa podujal s kolegami, vedel že je to náročná aktivita, fyzicky i duševne, absolútne vylučujúca požívanie alkoholických nápojov, či na vode, či na súši. Žalovaný mal vedieť a mohol zo svojich znalostí kvalitára, aké vlastnosti majú nápoje, ktoré požíval v čase nehody i po nej, aké vlastnosti má voda, brehy a podobne. V neposlednom rade je dôležité poukázať aj na skutočnosti podmieňujúce zmeny v spoločensko-pracovnom postavení žalovaného. Žalovaný sa v práci - spoločné pracovisko účastníkov pochválil, že podal výpoveď z pracovného pomeru, a že hodlá byť poberateľom dávok v nezamestnanosti a iné účelové vyjadrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že spoločenský status žalovaného, jeho pomery - slobodný, bezdetný, vysokoškolsky vzdelaný, predpokladá, že nezadlžený (býva so svojou matkou) treba posudzovať podľa času nehody, nakoľko uvedené zmeny sú len účelovým konaním žalovaného mariť výšku, resp. konanie o náhradu škody. Žalobkyňa ďalej opätovne poukázala na to, že „pred spôsobením úrazu mala iný spoločenský, kultúrny i sociálny život. Vzhľadom na bolesti, ktoré už budú na denno-dennom poriadku, nemôže svoj život uplatňovať tak, ako pred spôsobením úrazu, nemôže pokračovať v tom, čo zamýšľala vykonávať, realizovať. Cíti sa ochudobnená v porovnaní s inými, nakoľko pred spôsobením úrazu nemala zdravotné problémy, ktoré by jej sťažovali spoločenský život. Vzhľadom na jej vek majú uvedené komplikácie trvalejšie nepriaznivé následky.“ Bolo by nespravodlivé porovnávať jej spoločenský status (zdravotný, vekový, rodinný, sociálne postavenie, spôsob vedenia života, životnú situáciu celkovo, osobné a povahové vlastnosti) so statusom žalovaného. Je v nich veľký rozdiel. Tohoto času má iba rok do nároku na priznanie starobného dôchodku, je vdova, pracuje sama na seba, pomáhať jej musia príbuzní. Bolesti rúk má na denno-dennom poriadku, musí ich tlmiť liekmi. Cíti sa utiahnuto, nemôže vykonávať všetky aktivity, prežíva strach a úzkosť. Ak by bola možná náprava spočívajúca v uvedení do pôvodného stavu, bude určite voliť túto cestu. Nanešťastie to však nie je možné. Požadovaná suma náhrady škody je výsledkom lekárskeho bodového ohodnotenia a nie nerozvážneho typovania. Trvá na stanovenej výške a nakoľko prebehla kúpeľná liečba a následná kontrola bude u lekára dňa 19.10.2020, doloží súdu po tomto termíne aktuálnu lekársku správu. Považuje za dôležité vyjadriť sa ku vyjadreniu žalovaného, kde opomenul vyjadriť sa nielen ku dohode. Bol vyzývaný dvakrát, ani raz sa s ňou nekontaktoval, dokonca ani po podaní žaloby. Vzhľadom na uvedené má za to, že jej žalovaný spôsobil škodu svojím porušením právnej povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví.

6. Podaním zo dňa 10.12.2020 sa vo veci vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení najmä uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení spochybňuje tvrdenia žalovaného odmietajúce, že by jeho pád, pri ktorom bola zachytená žalobkyňa, bol spôsobený vplyvom užitia alkoholu, čím by malo dôjsť na jeho strane k porušeniu prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. . Žalobkyňa opätovne uviedla, že žalovaný konal nad rámec svojich schopností a možností, fyzického i psychického zdravia a tým mal prekročiť hranicu, do ktorej možno zaradiť jeho konanie ako za náhodu, pričom mal poznať svoje fyzické predispozície, schopnosti a zručnosti na absolvovanie podobnej aktivity ako je splav. Žalovaný nesúhlasí, že by na jeho strane došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust.

. Odmieta, že by jeho pád bol spôsobený vplyvom návykovej látky t.j. užitím alkoholu ako uviedla žalobkyňa. Už v predchádzajúcom vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na to, že k úrazu žalobkyne došlo na brehu a nie pri vykonávaní aktivity - splavu Malého Dunaja, čo vyplýva aj zo žalobkyňou doloženého trestného oznámenia. Pád žalovaného nebol spôsobený jeho opitosťou. Nie je pravda, že by žalovanému pomáhali po páde vstávať kolegovia. Žalovaný sa postavil sám a kolegovia pomohli vstať žalobkyni, ktorá nekričala od bolesti, ako uvádza vo vyjadrení, len hovorila, že má zlomené ruky. Po prevrátení kanoe spôsobom, ako bol opisovaný vo vyjadrení k žalobe („K prevráteniu lode do vody navyše nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ale z dôvodu, že pri splavovaní mali dvaja kolegovia kvôli vírom problém s kanoe.“) sa ostatní kolegovia, vrátane žalobkyne, na žalovanom a kolegovi K. P. zabávali, nechali ich vo vode a plavili sa ďalej. Na to žalovaný povedal kolegovi, aby ho počkal pri brehu, že on zapláva po pomoc. V Malom Dunaji plával žalovaný asi 1 km. Kolegovi, ktorý ostal na mieste prevrátenia, poskytol pomoc okoloidúci s motorovým člnom. Medzitým žalovaný priplával k ostatným kolegom, občerstvujúcim sa na brehu. Takže ani žalobkyňa, ako ani ostatní kolegovia, po prevrátení žalovaného s kolegom do vody, neposkytli pomoc tak, ako sa snaží presvedčiť žalobkyňa. V prípade, ak by bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, ako tvrdí žalobkyňa, určite by nedokázal preplávať v Malom Dunaji dĺžku 1 km za účelom pomoci kolegovi. Podľa vedomostí žalovaného sa v tom čase prevrátili do vody aj ďalšie dve plavidlá, ktoré však mali viac šťastia, keďže sa im lode nepotopili úplne. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by sa jej žalovaný ospravedlnil až po siedmych týždňoch po predmetnej udalosti. Ihneď po páde sa žalovaný žalobkyni veľmi ospravedlňoval, čoho svedkom boli aj prítomní kolegovia. So žalobkyňou sa pár dní po tejto udalosti stretli na chirurgii, kde sa jej opäť ospravedlňoval. Žalobkyňa bola však s dcérou, ktorá sa na žalovaného osočila, že to len tak nenechá, a že to bude mať dohru a bude rád, keď skončí len s podmienkou. Dcéra žalobkyne vystupovala voči žalovanému, napriek jeho ospravedlneniu sa, veľmi nepríjemne a dokonca si ho fotila bez jeho súhlasu. To bol dôvod, pre ktorý žalovaný nenavštívil žalobkyňu u nej doma a kyticu s darčekom jej priniesol až po jej návrate do práce po dovolenke, ktorú čerpala po udalosti. Žalobkyňa bola k žalovanému odmeraná a povedala mu, že by sa mal porozprávať s jej dcérou, lebo zle dopadne, o čo však žalovaný, vzhľadom na predchádzajúce nepríjemné stretnutie na chirurgii, nemal záujem. Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru žalovaného v spoločnosti Doprastav, a.s., toto nijakým spôsobom nesúvisí s predmetnou právnou vecou a teda žalovaný odmieta tvrdenia o akomkoľvek účelovom správaní s cieľom mariť výšku, resp. konanie o náhradu škody. Dôvodov, pre ktoré bol ukončený pracovný pomer žalovaného u zamestnávateľa, bolo niekoľko, predovšetkým denno-denná práca v prašnom a hlučnom prostredí, bez vyplácania akýchkoľvek odmien, či zvýšenia platu v priebehu 3 rokov a 4 mesiacov, či nástup nového vedúceho prevádzky, ktorý oznámil žalovanému, že pre neho nemá ďalšie uplatnenie s naznačením, že by bolo lepšie, keby si hľadal inú prácu. Žalobkyňa na námietku žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe ohľadom uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádza, že sa cíti utiahnuto, nemôže vykonávať všetky aktivity, prežíva strach a úzkosť, keď pred spôsobením úrazu mala iný spoločenský, kultúrny i sociálny život. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nebola po úraze práceneschopná, ale čerpala dovolenku. V spoločnosti Doprastav, a.s. pracovala pred úrazom a aj po úraze ako skladníčka, pričom jej práca si vyžaduje fyzickú manipuláciu s materiálom a náradím, vrátane zapisovania údajov do počítača aj ručne. Žalobkyňa predáva každý štvrtok v zamestnaní kolegom zabíjačkové mäsové výrobky (niekedy aj 100 kg), pričom žalovanému v mesiaci november 2019 až január 2020 občas vydávala v jedálni zamestnávateľa polievky, a to tak, že v jednej ruke držala plnú naberačku a v druhej mala misku na polievku (za deň takto mohla vydať asi 30 obedov). Žiadna z týchto aktivít nenasvedčuje, že by žalobkyňa mala mať také následky, ktoré by ju obmedzovali v jej predchádzajúcich aktivitách, alebo že by jej spôsobovali bolesť. Žalovaný, ani jeho kolegovia v práci si nevšimli, že by žalobkyňa začala byť utiahnutá, nebola na nej pozorovaná úzkosť. Jej tvrdenia preto možno považovať za účelové. Žalovaný vníma účelovo aj konanie žalobkyne pri vypracovaní lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Podľa informácií žalovaného lekárka, ktorá vypracovala predložený lekársky posudok žalobkyňu neliečila bezprostredne po úraze, ani do konca rok a 2019, kedy bola v evidencii iného všeobecného lekára, ktorý jej odmietol lekársky posudok vypracovať, čo mal byť dôvod pre zmenu lekára žalobkyňou. Žalovaný opätovne odmietol, že by sa správal v rozpore so všeobecne stanovenou prevenčnou povinnosťou, že by konal protiprávne, a že by niesol občianskoprávnu zodpovednosť tak, ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný nemohol nijakým spôsobom predvídať, že sa pošmykne tak, že pri páde zachytí žalobkyňu, a preto nemohol vedieť, že jeho náhodný pád bude spojený s negatívnymi dôsledkami u žalobkyne. Žalovaný nemal povinnosť a nemohol predvídať svoj pád a zranenie žalobkyne pri tomto páde. Jeho pád a aj úraz žalobkyne bol výsledkom nehody, ktorú žalovaný nemohol nijakým spôsobom zvrátiť ani predvídať. Žalovaný absolútne odmieta, že by na jeho strane došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. §

415 . Žalobkyňa ani vo vyjadrení nepreukázala, že by na strane žalovaného boli splnené predpoklady zodpovednosti v podobe porušenia právnej povinnosti žalovaného, existencie príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou na zdraví, ktorá žalobkyni vznikla a rovnako tak zavinenie žalovaného ako predpoklad subjektívnej povahy. Pád žalovaného a teda aj zranenie žalobkyne bol vyvolaný náhodou, za ktorú sa nezodpovedá. Žalovaný zotrval na tom, čo bolo uvedené z jeho strany vo vyjadrení k žalobe, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo náhodnou skutočnosťou, ktorú nezavinil žalovaný, nebola spôsobená porušením jeho prevenčnej povinnosti ani jeho nedbanlivosťou. Pošmyknutie a následný pád žalovaného, pri ktorom sa zranila žalobkyňa bol výsledkom nešťastnej náhody, ktorej nedokázal žalovaný nijakým spôsobom zabrániť a nemohol ju ani predvídať. Nárok uplatnený žalobou považuje v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Žalobkyňa dňa 21.05.2021 doplnila žalobu. V doplnení priložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede ORP-255/SA-DS-2020 zo dňa 09.03.2021, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalovanému. Uviedla, že predmetné uznesenie vo svojom odôvodnení plne popisuje skutok ako sa stal, ktorý viacerí svedkovia popísali. Vyjadruje priebeh aj správanie žalovaného v daný deň. Uznesenie obsahuje vyjadrenie i posudkového lekára, popísanie zdravotného stavu pred a po nehode. Nie je úmyslom žalovaného trestne stíhať, preto žalobkyňa nevyužila svoju možnosť sťažnosti, ale naopak, je jej úmyslom domôcť sa odškodnenia za prekonané bolesti, náklady a zmeny v jej živote vo všetkých podobách. Ako aj svedkovia uvádzajú vo svojich výpovediach, na svahu, kde došlo k nehode, ani nemali stáť, resp. mať prestávku pri splavovaní. K nutnej prestávke došlo pre incident, ktorý žalovaný spôsobil svojím nerozvážnym konaním a potopil čln, ktorý stratil. Nie je možné súhlasiť s názorom, že žalovaný nemohol predvídať, že sa môže stať nehoda. Áno, verí, že nešiel na splav s tým, že spôsobí škodu na majetku či zdraví tretích osôb. Ale, už po prvom incidente, keď sa potopil s člnom, pretože požíval alkohol (vyplýva to zo svedeckých výpovedí), ale aj keby nepožíval, mal byť pozornejší, mal upriamiť svoju pozornosť na to, aby už nedochádzalo ku žiadnym nehodám, či škodám. Prevenčná povinnosť v ust. ukladá, aby každý zachovával taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať, a ktorý je spôsobilý zabrániť, resp. čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví a majetku. Verí, že žalovaný nemal v úmysle spôsobiť škodu. Napriek uvedenej skutočnosti, škoda na zdraví bola spôsobená, a preto má žalovaný povinnosť náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalobkyni, na zdraví, ktoré už nebude také ako pred nehodou, liečenie následkov pokračuje, náhrady nákladov liečenia a vynaložené náklady na opatrovanie, ktoré aj v priloženom uznesení, bolo vo všetkých každodenných oblastiach kvôli pevnej fixácii oboch rúk, ktoré trvalo až do dňa odstránenia sadry na oboch rukách. Žalovaný pokračuje vo svojom živote, bez následkov, bez poškodenia zdravia. Môže využívať svoje obe ruky naplno, bez obmedzení. Pokojne pracovať, žiť spoločenským životom, zdvíhať veci, osoby. Naopak, žalobkyňa ktorá pričinením žalovaného, je potrestaná obmedzeniami, bolesťami, obavami, úzkosťou a dokonca nákladmi spojenými s liečbou, ktoré nemala mať. Do konca sa bojí vziať na ruky novonarodené pravnúča, lebo ona sama dobre vie, sú to jej ruky, že dieťa neudrží a môže jej vypadnúť. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaný spôsobil škodu svojím porušením právnej povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví a navrhla vyhovieť žalobe.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na dňa 01.06.2022. Na predmetnom pojednávaní súd otvoril pojednávanie vo veci samej, zástupkyňa žalobkyne predniesla žalobu, právny zástupca predniesol vyjadrenie k žalobe, súd realizoval postup podľa (ďalej aj „“), súd nariadil výsluch strán sporu a realizoval výsluch žalobkyne ako aj žalovaného. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu návrhu na výsluch svedkov.

9. Podaním doručeným súdu dňa 07.06.2022 žalobkyňa doplnila žalobu. Uviedla najmä, že navrhuje taktiež predvolať a vypočuť svedka W. J. ako priameho účastníka škodnej udalosti ako aj svedkyňu D. N. ako priameho svedka po škodnej udalosti, ošetrujúceho žalobkyňu po škodovej udalosti, vo veci hodnotenia bolestného, spoločenského uplatnenia a liečebných nákladov. Poukázala na ust. a s tým, že zákon určenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza sa z celkového počtu bodov z lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva len čo je zdravotný stav poškodeného ustálený. Ustáleným je zdravotný stav poškodeného, pri ktorom už spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti. Najvyšší súd v : „V prípade nároku za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, keď sa už jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať ohodnotenie bolesti ().“ Vzhľadom na uvedené, ustálený zdravotný stav je v roku 2020, rozhodný rok pre výpočet podľa

jeden bod mal hodnotu 21,84 eur, upravila návrh žaloby nasledovne: bolestné: 3.276 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia: 2.403 eur, náhrada liečebných nákladov: 576,22 eur; spolu 6.255,22 eur. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.255,22 eur s úrokmi z omeškania odo dňa 26.06.2020 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

10. Podaním zo dňa 15.06.2022 žalovaný navrhol predvolať a v konaní vypočuť ako svedkov: X. R., ktorý bol súčasťou a účastníkom splavu, zároveň bol predvolaný na výsluch Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Dunajskej Strede, OO PZ Šamorín v prípade podaného trestného oznámenia žalobkyne na žalovaného, Ing. W. Z., ktorý bol taktiež účastníkom splavu. Taktiež bol predvolaný na výsluch Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Dunajskej Strede, OO PZ Šamorín v prípade podaného trestného oznámenia žalobkyne na žalovaného, S. N., ktorý bol prítomný na splave, I. J., ktorý bol tiež účastníkom splavu a matku žalovaného, A. J., ktorá bola svedkom, keď žalobkyňa žiadala od MUDr. Masaryka bodové ohodnotenie úrazu, ktoré jej odmietol spraviť s tvrdením, že nebola PN, ani ju neliečil, z tohto dôvodu žalobkyňa zmenila obvodného lekára.

11. Súd uznesením č.k. -100 zo dňa 17.06.2022 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 6.255,22 eur s úrokmi z omeškania odo dňa 26.06.2020 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2022.

12. Podaním doručeným súdu dňa 04.08.2022 sa vo veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá najmä uviedla, že nesúhlasí s návrhom a vypočutím svedkyne A. J. z dôvodu nezákonnosti a neprípustnosti takého návrhu. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii lekára, pôvodne zazmluvneného MUDr. Masaryka st. v zmysle o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a niektorých ďalších predpisov je predmetom vzťahu dôvery medzi pacientom a lekárom, ktorý spočíva okrem iného aj v zachovaní mlčanlivosti a o všetkých údajoch týkajúcich sa zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich so zdravotným stavom. Taktiež sa to týka aj zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia musí byť chránená pred zneužitím. Prístup k informáciám majú len osoby určené zákonom a bez súhlasu pacienta sa údaje nesmú sprístupňovať iným osobám. Lekár môže poskytnúť zdravotnú dokumentáciu alebo jej časť na žiadosť iného zdravotníckeho pracovníka (podľa zákona o zdravotnej starostlivosti), alebo údaje môže sprístupniť formou nahliadnutia určeným osobám (podľa zákona o zdravotnej starostlivosti), okrem pacienta a zákonného zástupcu aj napr. posudkovému alebo revíznemu lekárovi. Súhlas pacienta alebo jeho zákonného zástupcu je v zásade potrebný vždy, okrem prípadov ustanovených zákonom. To, že sa pani A. J. nejakým spôsobom dozvedela o domnelom spôsobe liečenia hore uvedeným lekárom (alebo zdravotnou sestrou), sa už strana žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrovala. V tomto prípade ide o nezákonný únik informácií, kedy je možné sa obrátiť na Slovenskú lekársku komoru alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak informácie nezákonne poskytne alebo sprístupní lekár alebo iný zdravotnícky pracovník. Ak ide o neoprávnené získavanie informácií zo strany tretej osoby, možno požadovať nápravu v konaní pred súdom z dôvodu porušenia práv na ochranu osobnosti a súkromia. V určitých prípadoch je možné obrátiť sa na Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý môže udeliť pokutu alebo opatrenie na nápravu. Poukázala tiež na Čl. 40 SR. Žalobkyňa ako každý iný pacient, má možnosť zmeniť svojho lekára. Túto možnosť využila a môže ju aj zdôvodniť pre potreby výlučne tohto konania. Celá rodina sú u jedného lekára, ktorý pozná nielen ich zdravotný stav, ale sa kvalitne s trpezlivosťou a vysokou profesionalitou a odbornosťou stará o ich zdravotný stav. Práve tieto ňou požadované vlastnosti lekára jej chýbali a zvolila si cestu zmeny zazmluvneného všeobecného lekára. Posúdenie zdravotného stavu terajšou lekárkou MUDr. Otrusiníkovou bolo až v čase ustálenia zdravotného stavu, ktoré bolo až o niekoľko mesiacov neskôr, ako bola prijatá ako pacient do jej obvodu. Z uvedeného má za to, že svedectvo A. J. by bolo nezákonným čo do dôvodu i spôsobu obstarania informácií a v neposlednom rade aj svedectvom tohto nezákonného získania informácií.

13. Na pojednávaní dňa 14.09.2022 zástupkyňa žalobkyne predložila rozpis účastníkov splavu Malého Dunaja dňa 29.08.2019 (č.l. 137 v súdnom spise) a oznámenie o výplate poistného plnenia zo dňa 29.10.2020 (č.l. 139-140 v súdnom spise).

14. Na pojednávaní dňa 15.11.2022 zástupkyňa žalobkyne predložila listiny týkajúce sa splavovania riek (č.l. 171 až 183 v súdnom spise).

15. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 22.12.2022. Uviedol, že na základe pojednávania konaného dňa 15.11.2022 podáva žalovaný nasledovné vyjadrenie k dosiaľ vykonanému dokazovaniu. Žalobkyňa svoj nárok v konaní opiera o tvrdenie, že jej bola škoda spôsobená v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo dňa 29.08.2019 pri voľnočasovej aktivite - splave Malého Dunaja. Tvrdí, že jej bol úraz spôsobený žalovaným, ktorý mal pod vplyvom alkoholu na žalobkyňu spadnúť, keď sa mala zohýbať nad loďkou a pod jeho váhou mala padnúť rukami na hranu lode a zlomiť si obe ruky v zápästiach. Poukázala pritom na ust. , podľa ktorého: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“, pričom za porušenie zo strany žalovaného označila požitie alkoholických nápojov na splave. Má za to, že ani na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom svedkov a písomnosťami predloženými do súdneho spisu žalobkyňou dňa 15.11.2022 nebolo preukázané, že by poškodenie zdravia na strane žalobkyne bolo spôsobené porušením akejkoľvek povinnosti žalovaného a teda, že by tento porušil svoju prevenčnú povinnosť. Neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, že pád žalovaného bol spôsobený v dôsledku porušenia jeho prevenčnej povinnosti. Teda, že by žalovaný porušil prevenčnú povinnosť tým, že požil pred splavom alkohol, a že táto skutočnosť spôsobila jeho prevrátenie sa do vody a následne tiež pád na žalobkyňu a poškodenie jej zdravia. K úrazu žalobkyne došlo pri páde žalovaného, ktorý sa pošmykol na strmom a klzkom brehu Malého Dunaja, keď pri tomto páde zachytil, resp. padol na žalobkyňu. Žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť. Nebolo preukázané, že by tento jeho pád bol spôsobený vplyvom užitia alkoholu. Uvedené nebolo preukázané ani výsluchom navrhnutých svedkov. Žalovaný bol na splave po prvýkrát, rovnako ako ostatní jeho kolegovia, s výnimkou kolegu p. R.. Žalovaný a ostatní kolegovia sa riadili pokynmi p. Nedvěda, ktorý splav organizoval a bol znalý, ten sám pritom alkohol ostatným kolegom nalieval a z jeho strany neboli pred splavom upozornení, aby alkohol nepožívali. Naopak, sám na pojednávaní potvrdil, že sa zúčastnil niekoľkých splavov, a že sa pri splave vždy popíja. Aj v jednej z písomností, predložených na pojednávaní žalobkyňou dňa 15.11.2022, sa uvádza, že jedno pivo k obedu si na splave samozrejme dať môžu. Poukázal na to, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaný priniesol na splav pre seba a svojich kolegov 6 pív. Nepriniesol tvrdý alkohol. Tento bol prinesený práve žalobkyňou, ktorá podľa výpovede svedka mala sama alkohol pred splavom požiť. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že by pád žalovaného do vody bol spôsobený požitím alkoholu. Pád žalovaného do vody bol spôsobený vírmi, resp. obťažnosťou trasy, ktorú absolvovali a s výnimkou skúseného p. R. ju ostatní nezvládli a všetci sa kompletne prevrátili do vody. To bol dôvod, pre ktorý následne všetci vyšli na breh, na ktorom sa úraz žalobkyni stal. Čo sa týka pádu žalovaného na žalobkyňu, tento bol výsledkom nešťastnej náhody, ktorej nedokázal žalovaný nijakým spôsobom zabrániť a nemohol ju ani predvídať (aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že išlo o pošmyknutie, keď terénom bola tráva, či blato). Ku škode na zdraví žalobkyne došlo náhodnou skutočnosťou, ktorú nezavinil žalovaný, nebola spôsobená porušením jeho povinnosti ani jeho nedbanlivosťou. Rovnaké závery boli prijaté vyšetrovateľom OR PZ v Šamoríne (Uznesenie predložila žalobkyňa konaní). Vzhľadom na priebeh po pojednávaní konanom dňa 14.09.2022, kedy svedkovia po pojednávaní čakali zástupkyňu žalobkyne (s výnimkou p. S. N.) a spoločne odchádzali zo súdu - rovnako to bolo so svedkom na pojednávaní dňa 15.11.2022, ako aj s prihliadnutím na to, že svedkovia sú stále kolegami so žalobkyňou, sú s ňou v dennom kontakte a preberali spolu pred výsluchom svedkov predmet žaloby, tak má za to, že zo strany žalobkyne došlo k ovplyvňovaniu svedkov za účelom zdôrazňovania toho, ako mal žalovaný požívať alkohol, hoci v detailoch sa následne svedkovia nezhodovali a tiež sú rozdielne výpovede niektorých svedkov vypočutých najskôr pred OČ TK a následne pred súdom. K uvedenému je potrebné pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí prihliadať. Poukázal na niektoré z výpovedí svedkov: K. P. pred políciou uviedol: žalovaný počas splavu popíjal domáci alkohol s pivom, avšak k samotnému úrazu žalobkyne sa vyjadriť nevedel, nakoľko on priamym svedkom udalosti nebol W. Z. pred políciou uviedol: takmer všetci požívali alkoholické nápoje, videl toľko, že žalovaný sa pošmykol a padol na žalobkyňu, ale nakoľko stál ďalej tak celý incident bližšie popísať nevedel. X. R. pred políciou uviedol: žalovaný popíjal alkohol vo väčšom množstve, bola mokrá tráva, na ktorej sa žalovaný pošmykol, resp. stratil rovnováhu, bolo mokro a šmykľavo (mokrá tráva a blato) a žalovaný by sa šmykol aj vtedy ak by alkohol vôbec nepopíjal. Pred súdom uviedol: vypili sme každý 1 štamprlík - všetci aj žalobkyňa si dala 1 štamprlík, každému som dal inštrukcie pred splavom

- sú tam víry, voda je zradná, aby si dali na to pozor, kto vestu nechcel, si vestu nedal, ja vestu nosím vždy, žalovaný sedel na brehu, podľa mňa bol značene pod vplyvom lebo aj Cvrkal bol s ním v člne, tak aj on bol pod vplyvom - toto je jediný dôvod, ktorý uviedol svedok R. pre vysvetlenie prečo mal za

to, že žalovaný mal byť pod vplyvom alkoholu, t.j. že bol aj P.. - na otázku, či existujú nejaké pravidlá pre splav uviedol: ťažko povedať, podľa mňa nie sú, je to na oddych, človek vidí prírodu, veľa ľudí na splave pije, vydávam ich veľa. W. J. Pred súdom uviedol: voda bola zradná, niektorým sa to vypomstilo, viacerí sa prevrátili, ktorí to nezvládli, žalovaný bol trošku pod vplyvom alkoholu, - ja som doniesol alkohol, jednu doniesla žalobkyňa , ak sa dobre pamätám. S. N.: bol tam šmykľavý terén, tráva, blato trošku, žalovaný tam bol pri kolegyni, pošmykol sa a padol na ňu, ja som bol cca 10 metrov, myslím si, že by sa to stalo, aj keby nemal troška vypité, koľko mal neviem posúdiť - aj my sme sa prevrátili s kolegom, aj čln žalovaného - dostali sme sa pod nejaké konáre, kde sa stratila rovnováha, jeden člen ostal pod vodou. I. J. uviedol, že bol vedľa člna, kde žalobkyňa padla, ale nevedel presne opísať čo sa stalo, svoju výpoveď upravoval a menil po každej vete. K. P. potvrdil, že tvrdý alkohol priniesla žalobkyňa, pri inštruktáži neboli upozorňovaní na to, že by nemali požívať alkohol, nebol svedkom toho, ako žalovaný padol na žalobkyňu, otočil sa až na hluk. Žalobkyňa dáva na vinu žalovanému, že k jej úrazu došlo tým, že žalovaný mal byť pod vplyvom alkoholu, ktorý nemal užiť pri splave Malého Dunaja, nakoľko tým mal porušiť prevenčnú povinnosť zakotvenú v ust. . Pád žalovaného však nebol dôsledkom užitia alkoholu, ale bol vyvolaný charakterom terénu, na ktorom sa žalovaný pošmykol. Má za to, že pred ďalším dokazovaním v danej veci by bolo potrebné ustáliť, či je daná príčinná súvislosť medzi porušením akejkoľvek povinnosti žalovaného a vznikom škody na zdraví na strane žalobkyne (teda, či je daný základ nároku) a v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie, aby toto nebolo nehospodárne a nedôvodné. Ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, že by povinná osoba mala v každom okamžiku konať tak, aby bola vylúčená možnosť vzniku škody. Takáto požiadavka by sa fakticky rovnala objektívnej zodpovednosti, ktorý z povinnosti tzv. generálnej prevenčnej povinnosti nemožno vyvodzovať. V tomto prípade žalovaný nemohol predvídať, že sa pošmykne tak, že pri páde zachytí žalobkyňu a preto nemohol vedieť, že jeho náhodný pád bude spojený s negatívnymi dôsledkami u žalobkyni. Má za to, že prevenčnú povinnosť nemožno chápať až takto široko. Nakoľko na strane žalovaného nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti, vyplývajúcej z ust. , nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného ust. (i) porušenie právnej povinnosti, ii) vznik škody ako majetková ujma, iii) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a iv) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil). Žalobkyňa nepreukázala, že by na strane žalovaného boli tieto predpoklady zodpovednosti naplnené. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, existencia príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou na zdraví, ktorá žalobkyni vznikla a rovnako tak zavinenie žalovaného ako predpoklad subjektívnej povahy. Žalovaný si možnosť spôsobenia škody na zdraví žalobkyne jeho pádom z brehu pri pošmyknutí vopred neuvedomil a, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k tomuto došlo, si ani uvedomiť nemal a nemohol; išlo o náhodu v právnom zmysle. Za náhodu sa nezodpovedá. V tomto prípade teda nie je daný nevyhnutný predpoklad vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to zavinenie žalovaného. V prípade, ak by sa konajúci súd z nejakého dôvodu nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného a mal by za to, že na strane žalovaného došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a sú naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví žalobkyne, tak žalovaný, z dôvodu právnej istoty, namieta výšku žalobkyňou uplatneného nároku. Podľa ust. : „Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.“ V prípade, ak by mal konajúci súd za to, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená žalovaným, je potrebné skúmať aj to, aké zavinenie na vzniknutej škode mala samotná žalobkyňa. V prípade, ak by mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a to tým, že žalovaný mal požiť na splave Malého Dunaja alkohol, je potrebné skúmať aj zavinenie žalobkyne, ktorá na splav alkohol priniesla a ponúkala ním kolegov a absolvovala s nimi splav, hoci vedela o ich požití alkoholu. Bolo na nej, aby sa rozhodla, ako bude postupovať a či absolvuje so žalovaným splav, pri ktorom by mohlo dôjsť ku vzniku škody. Poukázal v tomto aj na súdne rozhodnutie sp.zn. : „Poškodený tým, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispel k vzniku škodlivého následku. Je teda zrejmé, že podiel poškodeného práve na tejto ujme je vyšší ako len 20 % a limitne sa môže blížiť až jednej polovici.“ V prípade, ak by súd mal za to, že je daný tento nárok žalobkyne, tak: 1. namieta, že v konaní nebolo preukázané ustálenie zdravotného stavu žalobkyne - nemožno ho stotožňovať s dňom vypracovania bodového ohodnotenia predloženého v konaní, teda s dňom 22.06.2020, a to z nižšie uvedených dôvodov: nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Týmto momentom totiž možno po prvýkrát vyhotoviť lekársky posudok o bolestnom. Ustálenie zdravotného stavu, vznik práva na bolestné, či náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vznik možnosti vyhotoviť lekársky posudok možno vnímať ako

vzájomne previazané skutočnosti. Ustálenie zdravotného stavu je nutné stanoviť osobitne vo vzťahu k nároku na bolestné a osobitne ku vzťahu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní nebolo preukázané, kedy bol zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia jednoznačne ustálený, a to v rozsahu všetkých položiek bodového hodnotenia. Ustálenie zdravotného stavu nemožno chápať ako vyliečenie, resp. plné odstránenie následkov škodovej udalosti na zdraví poškodeného, ale ako moment, kedy je možné určiť rozsah a následky škody na zdraví. Z , resp. vyplýva, že poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia iba ak sa po skončení liečenia vykoná operačný zákrok, ktorý sa nepredpokladal, čo znamená, že predpokladaná rehabilitácia, resp. aj predpokladaný zákrok nebráni tomu, aby bolo možné hovoriť o ustálenom zdravotnom stave. Ustálením zdravotného stavu však nemožno chápať stav vyliečenia poškodeného, ale stav, z ktorého mohol usúdiť, aká ujma sa mu následkom úrazu stala na jeho telesnej integrite. Určenie tohto následku nie je závislé od skončenia rehabilitácie, ale od momentu, kedy bolo možné subsumovať následky škodovej udalosti pod bodové ohodnotenie podľa má za to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo už v roku 2019 (október 2019). Vychádza z nasledovného: odkaz na znalecký posudok v uznesení OR PZ predloženého žalobkyňou v konaní, v ktorom bolo uvedené, že dĺžka liečenia (adekvátna doba liečenia 8 týždňov, t.j. od 29.08.2019 do konca mesiaca október 2019), lekárske správy predložené v konaní - žalobkyňa predložila správy do 30.09.2019, výzva žalobkyne žalovanému na náhradu škody bola zasielaná v mesiaci január 2020, o správa z Centra športovej medicíny z mesiaca marec 2020, v ktorej bola diagnóza totožná s bodovým ohodnotením. Nedošlo k žiadnej následnej zmene do času vyhotovenia bodového ohodnotenia, ani k zmene oproti stavu z ukončenia liečenia. Žalobkyňa nastúpila do práce už dňa 23.09.2019 (3 týždne liečenie doma po úraze). 2. namieta navýšenie bodového ohodnotenia bolestného - nie je zrejmý dôvod, prípadne preukázané aj lekárskymi správami. 3. namieta dôvodnosť uplatneného nároku náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia neboli preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony žalobkyne, na uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jej spoločenských úloh (predpokladaných v ust. ). Nebolo to preukázané ani výpoveďami svedkov. Za tento dôkaz nemožno považovať predložené oznámenie o výplate poistného plnenia. Z tohto oznámenia totiž uvedené vôbec nevyplýva, ani nie je zrejmé, na základe čoho bolo poistné vyplácané. 4. namieta správnosť použitej výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý by mal byť vyčíslený ku vzniku nároku, t.j. k ustáleniu zdravotného stavu a teda malo by ísť o 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu a so zaokrúhlením výslednej sumy smerom nahor na najbližšie celé euro. 5. namieta nepreukázanie nákladov na liečenie a starostlivosť v žalovanej výške (rozpor v sume, uplatnenej žalobou a súčtom súm vyplývajúcich z predložených dokladov) 6. namieta premlčanie vo vzťahu k nároku uplatnenému písomným podaním žalobkyne zo dňa 07.06.2022, vrátane príslušenstva. Má za to, že bolo uplatnené po uplynutí 2 ročnej lehoty od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že pred spôsobením úrazu mala iný spoločenský, kultúrny i sociálny život, pričom vzhľadom na bolesti nemôže pokračovať v tom, čo zamýšľala vykonávať, realizovať. Uvedené nebolo výsluchom svedkov, ktorí sú denne v kontakte so žalobkyňou v práci, preukázané. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na porovnaní spôsobu života poškodeného a jeho aktivít v čase pred poškodením a potom, pričom medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou ujmou musí existovať vzťah primeranosti (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Pri určení výšky náhrady treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré mal poškodený pre životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom ujmy. Zo žiadnych okolností a dôkazov, ktoré boli dosiaľ žalobkyňou uvádzané a preukazované nevyplýva zásadné obmedzenie v jej spoločenskom, pracovnom, kultúrnom, či rodinnom živote. Žalobkyňa v tomto neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný týmto opätovne zdôrazňuje, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo náhodnou skutočnosťou, ktorú nezavinil žalovaný, nebola spôsobená porušením jeho prevenčnej povinnosti ani jeho nedbanlivosťou. Pošmyknutie a následný pád žalovaného, pri ktorom sa zranila žalobkyňa bol výsledkom nešťastnej náhody, ktorej nedokázal žalovaný nijakým spôsobom zabrániť a nemohol ju ani predvídať. Žalovaného mrzelo, čo sa stalo a určite mu nebol zdravotný stav žalobkyne ľahostajný. Nárok uplatnený žalobou však možno vzhľadom na vyššie skutočnosti považovať v celom rozsahu za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 21.02.2023. Zástupca žalovaného aj keď po celý čas prítomný na pojednávaniach v konaní o náhradu škody sp. zn.

, vo svojom vyjadrení opisuje skutkový stav veci odlišne - spôsobenie úrazu a celkom odlišne aj výsluch jednotlivých svedkov. Svedkov na prvom pojednávaní predvolala strana žalovaného. Strana žalobkyne využila svoje procesné práva a navrhla taktiež svedkov a preukazovala svoj nárok aj ďalšími listinnými dôkazmi. Uznesenie Policajného zboru v Dunajskej Strede je krátkym odôvodnením, ktoré dopodrobna nezaznamenáva výsluch svedkov. Obsahuje výsluch svedkov, ktorí okrem pána R. neboli vypočúvaní svedkovia v konaní pred súdom. X. o svedkov Z. H., W. Z. a napokon až na poslednom pojednávaní sa zúčastnil ako svedok K. P.. Svedkovia zhodne potvrdili, že splav bol organizovaný dlhšiu dobu, jednotliví účastníci mali možnosť sa sami rozhodnúť o ich účasti a až na základe toho boli objednané člny (kanoe), čo podľa pána R. trvalo aj tri týždne. Tri týždne sa vedelo o tom kam sa pôjde, akú aktivitu budú vykonávať'. Bolo dosť' času na prípravu. Svedkovia zhodne potvrdili, že išlo o ich spoločnú aktivitu, pán R. ako skúsenejší zastával funkciu organizátora, pomyselnú funkciu, nakoľko nie je to jeho súčasť práce, ani sa jej profesionálne nevenuje, absolvoval splav viac krát ako iný účastníci. Svedkovia taktiež zhodne potvrdili, že dostali aj od pána R. poučenie, ako sa správať na vode, citujem slová svedka: „Malý Dunaj je krásna voda, ale zradná voda.“ Upozornil ich na bezpečnostné pravidlá, mali vesty a práve pre bezpečnosť, boli aj pripútané lode ku sebe. Účastníci mali možnosť' vrátane sporových strán sa aj dopredu oboznámiť' s informáciami, týkajúcich sa splavovania, ktorých je plný „internet“, čo bolo predložené aj žalobkyňou na poslednom pojednávaní. Každý z účastníkov splavu, so svojím súhlasom a jeho absolvovaním prijal podmienky tejto aktivity, nesúcej so sebou určité nástrahy, nebezpečenstvo. Splav je športovou aktivitou, vyžaduje si predvídavosť, istú dávku opatrnosti, povinnosť správať sa v zmysle pravidiel (či už písaných, alebo nepísaných, o ktorých platí, že dlhodobým používaním sa stávajú záväznými) a to najmä s ohľadom na ostatných účastníkov, priamych či nepriamych. Keď' už neberiem ohľad na seba mám zodpovednosť voči ostatným. V zmysle generálnej prevencie podľa ust. 415 je každý povinný si počínať' tak, s ohľadom na konkrétne podmienky, konkrétnu situáciu, zachovať' si taký stupeň ostražitosti, pozornosti, ohľaduplnosti, starostlivosti, ktorý je spôsobilý zabrániť' vzniku takých škôd, aby nespôsobil škodu na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí. Uvedené ustanovenie generálnej prevencie patrí medzi základné zásady občianskeho práva, ide o povinnosť predchádzať škodám, povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Jej porušenie predstavuje protiprávne konanie, ktoré má za následok vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. 420 . I v zmysle uznesenia Policajného zboru v Dunajskej Strede v odôvodnení (str. 2-3) je preukázané, ako svedkovia zhodne tvrdili, že žalovaný popíjal alkohol, že ho miešal - tvrdé s pivom, čo zhodne potvrdili aj svedkovia na pojednávaniach. Pre posúdenie zodpovednosti konajúceho je dôležité posúdiť správanie konajúceho pred vznikom škodovej udalosti, intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. Celý spor nie je založený iba na tom, ako, alebo či žalovaný popíjal, ale celkovo na jeho konaní pred spôsobením škody a následne po spôsobení škody. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.12.2022, str. 2, čl. II. je možné sa domnievať, že popíjal alkohol každý, že neboli oboznámení, dokonca, že ich svedok obhajoby X. R. vypovedal, že popíjali alkohol, že ich neupozornil, a že povedal, že sa pri splave vždy pije. Ten istý svedok pritom vypovedal, že ich upozornil, dosvedčili to aj ostatní svedkovia. Má za to, že vyjadrenie svedka pána R. na konci jeho výpovede, bolo len vlastným konštatovaním toho, že býva svedkom, že sa často na splave popíja alkohol a nie, že pilo sa na tomto splave každým zúčastneným

- nepili viacerí, čo aj vypovedali, pán R., pán J., pán N. a nevypovedajúci pán H.. Boli vlastnými autami a vlastnými autami aj po splave odchádzali domov. Strana žalovaného vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalovaný bol na splave po prvý krát. Áno, to boli takmer všetci, okrem svedka pána R.. A práve to považuje za dôležité zdôrazniť, že keď idem niekam po prvý krát, tak si dám oveľa väčší pozor, nielen na seba, ale aj na ostatných účastníkov. Žalovaný mal dokonca záujem, aby sa splavu zúčastnila aj jeho vlastná matka, o niečo staršia ako žalobkyňa. Toto mu bolo odmietnuté z dôvodu, že idú len kolegovia a aj z dôvodu, že predsa ide o staršiu ženu. Čo si žalovaný predstavoval, prečo chcel aj svoju matku vziať' na splav, keď vedel, že to nie je ľahká športová aktivita, alebo od začiatku pristupoval k tomu tak, že je to ľahká aktivita ako chôdza? Nielen pri takejto aktivite si treba dávať pozor, platí to aj na iné športové aktivity, napr. chôdzu lesom, kde sa viem veľmi rýchlo pošmyknúť', tak som oveľa obozretnejší, pri lyžovaní tiež nemáte pravidlá, ale dávate pozor, aby ste lyžovali tak, aby ste neohrozili ostatných účastníkov. Keby žalovaný nebol ovplyvnený alkoholom, možno by pri páde mohol zachytiť sa, trochu zmeniť smer, alebo aspoň rukami a nohami tlmiť pád, resp. niečo podobné. Človek má v sebe určitý pud sebazáchovy, tak by robil všemožné len aby zmiernil následky. Napr. ako matka, dokáže svoje dieťa v náručí ochrániť na úkor svojho zdravia pri škodovej udalosti. Tých príkladov by sme mohli veľa opísať'. Žalovaný sa rovno skotúľal na žalobkyňu. Obrovskou váhou. Museli ho ostatní zdvíhať! Tak akoby mohol byt' triezvy. Pritom nemal žiadne zranenie, všetko si odniesla žalobkyňa. Z miesta škodovej udalosti bol odvezený, svedok pán J. vypovedal, v akom stave odvážal žalovaného, v tom istom aute

ako žalobkyňu, plačúcu od bolesti. Je naozaj zaujímavé, že ostatní účastníci nespadli na žalobkyňu. Žalovaný sa vyjadruje, že alkohol priniesli všetci vrátane žalobkyne. Ale to, že podonášali aj jedlo, koláče či iné občerstvenie to žalovaný nespomína. Mali stráviť všetci spolu celý deň. Nebolo určené, kedy budú piť', či vôbec, nakoľko boli aj takí účastníci, ktorí nepili alkohol, vrátane žalobkyne, ktorú ani jeden z účastníkov nevidel vypiť ten jeden „štamprlík“, videli ju, že ho dostala. Nie žalobkyňa má problémy s alkoholom, ale žalovaný. Nepadol na ňu ani pán J., ani pán P., ktorí vypovedali, že pili aj oni. Žalobkyňa bola na člne s pánom R.om, t. j. skúsenejším „vodákom”. Práve preto bola ona s ním, aby sa o ňu postaral, vzhľadom aj na to, že ju vytiahli von z domu, keďže mala náročné obdobie za sebou. Ku škodovej udalosti došlo, keď' sa zohýbala nad člnom, kde robila miesto pre žalovaného, ktorý stratil čln, ktorý sa do dnešného dňa nenašiel. Zástupca žalovaného je asi toho názoru, že si mala dávať väčší pozor, či na ňu niekto nespadne. Strana žalovaného spôsobenie ťažkej škody prisudzuje náhode, ktorej žalovaný nedokázal zabrániť. Žalovaný počas celej doby trvania aktivity (splavu) konal ľahkomyseľne, od začiatku svojím správaním vybočoval z bežných pravidiel správania sa pri takejto aktivite, správal sa nešportovo a neprimerane (Rozhodnutie Krajského súdu Nitra ). Žalobkyňa predložila voľne stiahnuteľné pravidlá - odporúčania pri takejto aktivite. Žalovaný je študovaný, s vysokou školou, so znalosťami a schopnosťami, ktoré by mu mali dostatočne poskytnúť' možnosť' sa na internete poobzerať' a naštudovať' si pravidlá a vyvážiť' tak neskúsenosti. V prípade športovej aktivity mal účastník vedieť alebo musí vedieť, že určité správanie sa v konkrétnej situácii môže mať negatívne dôsledky u iných hráčov a v takomto prípade neobstojí (tvrdenie, že v danej situácii škodlivý následok konania žalovaného sa nedal predpokladať alebo predvídať (Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín ). V daný deň bolo veľmi teplé počasie, dusno. Už len táto skutočnosť udáva varovné signály, aby sa účastníci chránili pred slnečnými žiarením, aby dodržiavali pitný režim. Táto skutočnosť bola svedkami zhodne dosvedčená. Žalovaný bol upozorňovaný kolegami, aby nepil toľko, aby nemiešal alkohol. Spolu sediaci s ním v člne svedok pán J. presne opísal na pojednávaní, čo pil žalovaný. Sedel s ním v jednom člne. Žalovaný je „chlap ako hora“ tiež mohol predpokladať, že ak je tam svah, môže sa skotúľať' alebo niečo podobné. Pozná svoje telo, svoju fyzickú kondíciu, sám veľmi dobre vie, čo unesie, alebo nie. Správal sa ako borec, keď vyplával z vody. Je evidentné, že prekročil svoje fyzické možnosti. Je študovaný, v Doprastave, v spoločnosti kde pracoval, bol na pozícii kvalitára, čiže jeho náplňou práce bolo kontrolovať kvalitu výrobkov - betónu. Je oveľa mladší ako žalobkyňa, aj tu je na mieste vhodné uviesť, že naozaj mal svoje vedomosti a ak by sa mohol pošmyknúť zo svahu a tým ohrozovať seba a ostatných účastníkov, mal sedieť úplne dolu a nič by sa nestalo, resp. pri páde na žalobkyňu by nevznikol taký tlak. Alkohol musel ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti žalovaného, čím bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle ust. 415 . Práve otázka opisu toho svahu bola kladená všetkým svedkom, svedkovia zhodne uviedli, že svah bol mierny, len pri vode bolo blato a vyššie bola tráva. Plus svah bol dostatočne široký, aby sa všetci, dokonca aj tretie osoby pomestili. Aj tu si mohol žalovaný vybrať miesto tak, aby ak by sa niečo stalo, neohrozil by ostatných. Plus dopĺňa, bolo horúce slnečné počasie, akurát v čase poobedia, keď je slnko vysoko a tráva bola suchá. Žalovaný aj na brehu uspokojoval svoje potreby - popíjal ďalej. Svedok pán J. vypovedal, že žalovaný pil. Po škodovej udalosti ho okrem ranenej žalobkyne taktiež bral v aute, lebo bol v stave, v ktorom ho nik nechcel vziať na svoj čln. Ostatní účastníci ďalej pokračovali v člnoch, až na pána J.a, ktorý pomohol žalobkyni s manželkou, ale súčasne odviezol z miesta škodovej udalosti žalovaného a pána Palušku, ktorý bol veľmi vyľakaný. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva: že nebolo úmyslom žalovaného spôsobiť škodu na zdraví žalobkyni a taktiež aj z uznesenia Policajného zboru. Úmysel pre posúdenie civilnej zodpovednosti nie je podstatný. Iste súd v konaní nemôže ponechať' toto uznesenie bez povšimnutia, ale v tomto uznesení sa nekonštatovalo, že škodová udalosť sa nestala, ani že ju žalovaný nespáchal. Pre trestné konanie absentovala subjektívna stránka trestného činu, že zranenie nebolo spôsobené úmyselným konaním. Ust. vychádza z predpokladanej (prezumovanej) existencie zavinenia, ktoré ma formu nedbanlivosti, čo sa úmyselného konania netýka (R 34/1969). Na to, aby žalovaný obstál vo svojich tvrdeniach „že išlo o náhodu“ by musel preukázať, že škoda nebola spôsobená aj pri najľahšej forme nevedomosti a potom by za náhodu nezodpovedal. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Ak absentuje úmyselné konanie, resp. subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, nie je to takou okolnosťou, ktorou by mal byť viazaný súd v civilnom súdnom konaní. Absencia zavinenia neznamená zbavenie sa občianskoprávnej zodpovednosti (Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín ). Pre liberáciu žalovaného je nutné, aby preukázal okolnosti, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho (správanie, osobné pomery, vek, hmotnosť, vzdelanie, a pod.) bolo možné požadovať za daných okolností konkrétneho prípadu. Z predložených listín a z vyjadrenia svedkov zatiaľ žalovaný nepreukázal,

že nenesie zodpovednosť za spôsobenie škodovej udalosti. Žalovaný nevykonával zákonom taxatívne vymedzené okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Po celý čas si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konal ľahkomyseľne, vedome „sám od seba“ uspokojoval svoje potreby a pohnútky a tým sa stal pre svoje okolie nebezpečným. Žalobkyňa utrpela vážne poranenie oboch horných končatín, ktorých liečenie a nasledujúce obdobie bolo sprevádzané bolesťami, vrátane kľudových bolestí. Takýto stav mala dva roky s tým, že sa jej už úplne nenapravila úplná pohyblivosť' končatín. Aj v zmysle zdravotného posúdenia v znaleckom posudku vypracovanom s MUDr. Prof. Petrom Labašom, CSc., ktorého Policajný vyšetrovateľ prizval do konania uviedol, že zranenie bolo ťažké, na 4 týždne úplne obmedzilo obvyklý spôsob života žalobkyne a niekoľko ďalších týždňov bolo potrebných sa liečiť, rehabilitovať. Bodové ohodnotenie nim bolo stanovené na 150 bodov, čo aj konkrétne vyplýva zo o náhrade škody a o náhrade spoločenského uplatnenia, konkrétne z prílohy určujúcej bodové ohodnotenie za bolesť pri úrazoch - položka 147b a zvýšenie o 25 bodov za trvalé následky a z tabuľky o náhrade spoločenského uplatnenia - bod 351a za obmedzenie pohyblivosti ľahkého stupňa spolu 110 bodov. Pre posúdenie výpočtu nie je rozhodujúci okamih vzniknutej škody na zdraví, ale ustálenie zdravotného stavu (Rozhodnutie Najvyššieho súdu , R 68/2003), čo v prípade tejto škodovej udalosti pripadá na rok 2020, tak sa podľa výška náhrady určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu bolestného a spoločenského uplatnenia - jeden bod je určený sumou 21,84 eur, čo presne aj MUDr. Prof. Labaš vo svojom znaleckom vyčíslil. Bodové ohodnotenie aj ošetrujúceho lekára MUDr. Otrusiniková, ktorej táto právomoc vyplýva zo o náhrade škody a o náhrade spoločenského uplatnenia, bolo taktiež 150 bodov. Žalobkyňa sa nemôže porovnávať s vekom žalovaného, je staršia, už v dôchodkovom veku, aj v čase vzniku škodovej udalosti. Kosti starších ľudí sa nemôžu porovnávať s kosťami mladých ľudí. S pribúdajúcim vekom kosti rednú, stráca sa z nich vápnik a zlomeniny sa teda zrastajú ťažko. Náročná je aj celková poúrazová rekonvalescencia. Nie je na mieste strane žalovaného posudzovať bez odbornej osoby vytrpené bolesti žalobkyne, keď mala obe ruky naraz v sadre a vyviazané. Žalobkyňa pre pretrvávajúce bolesti absolvovala ďalšie vyšetrenia, nosila fixáciu a absolvovala kúpeľnú liečbu v roku 2020. Ustálenie zdravotného stavu na rok 2020 bolo určené lekármi- MUDr. Prof. Labaš Peter CSc. (ktorý túto činnosť vykonáva pre účely trestného konania už desiatky rokov), MUDr. Otrusiniková, ortopédom MUDr. Varahramom a aj lekárom z prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby MUDr. Gavaľom - všetky v súdnom spise. Ustálenie zdravotného stavu podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je keď už nie je možné predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodovej udalosti. Pre posúdenie zdravotného stavu pre účely odškodnenia úrazu možno po skončení kontinuálnej liečby a odstraňovaní následkov zdravotného poškodenia. V čase keď už vieme, že nenastanú zmeny, ktoré by zásadne mohli ovplyvniť' liečbu, jednoducho povedané, už je evidentné že horšie to už nebude. Keď už je možné vykonať bodové ohodnotenie, keď bolesť dosiahla takej intenzity, ktorú už možno odškodniť, teda vznik sa viaže na začiatok, kedy sa stala už odškodniteľnou (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ). Za ustálenie nemožno považovať vypracovanie znaleckého posudku. Má za to, že za ustálený zdravotný stav je správne považovaný rok 2020, keď už bolo evidentné, že stav sa nezlepší, trvalé následky dosiahli svoj stupeň. Práve postupovaná liečba mala byt' prostriedkom, aby trvalé následky nemali taký rozsah. Taktiež má za to, že vyššie spomínané osoby z medicínskeho prostredia postupovali v zmysle pravidiel o náhrade škody a o náhrade spoločenského uplatnenia. Taktiež nemožno subsumovať pod to, že žalobkyňa išla pracovať, alebo či si čerpala dovolenku miesto PN, že jej liečba bola ukončená. Je to iba následkom, že mala veľa dovolenky, ktorá by jej prepadla, čo svedčí iba o tom, že pracuje čestne a svedomito, jej lojalitu k zamestnávateľovi, pre ktorého pracuje vyše 40 rokov, že nevynecháva svoju pracovnú dobu. Zároveň, je samoživiteľka, vdova a súčasne dôchodca, ktorá musí zabezpečiť svoje nielen svoje nevyhnutné výdavky, aj spojené s liečením. Zdvíhať ťažko nedokáže dodnes, čo dokáže to je aj na úkor bolesti urobiť určité úkony, aby zmiernila svoje obmedzenie. O dobe liečenia presne vypovedala svedkyňa na pojednávaní pani N., sestra žalobkyne, ktorá sa až mesiac musela o ňu starať. Žalovaný pokračuje vo svojom živote, bez následkov, bez poškodenia zdravia. Môže využívať svoje obe ruky na plno, bez obmedzení. Pokojne pracovať, žiť spoločenským životom, zdvíhať veci, osoby. To, že žalovaný zmenil svoj profesionálny život, podal výpoveď a bol nezamestnaný, je len jeho vlastným rozhodnutím, ktorému musí čeliť on sám. Je študovaný, bez záväzkov a hlavne zdravý, nie je postihnutý, netrpí bolesťami, ktoré by mu spôsobila iná osoba. Po spôsobení škodovej udalosti v práci- v Doprastave sa nechal počuť, ako podá výpoveď, bude nezamestnaný a že nebude platiť. Dokonca počas pojednávania svedok pán N., ktorý sedel vonku pred pojednávacou miestnosťou, porozprával svedkom, čo boli vonku, ako mu žalovaný rozprával ako

je on nezamestnaný, bude splácať' na splátky. Uvedené svedčí len o charaktere žalovaného. Je len poľahčujúcou okolnosťou, že viac ako tie zlomeniny nespôsobil žalobkyni, čo by mal byt' rád aj sám Žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že spoločenský status žalovaného, jeho pomery

- slobodný, bezdetný, vysokoškolsky vzdelaný, predpokladá, že nezadlžený (býva so svojou matkou) treba posudzovať podľa času nehody, nakoľko uvedené zmeny sú len účelovým konaním žalovaného mariť výšku, resp. konanie o náhradu škody. V prípade, ak by žalovaný obhájil pred súdom oprávnenosť splátkového kalendára, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí, navrhuje, aby doplatil jednorazovo splátky odo dňa začatia konania do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko mal možnosti a bol schopný sa počas konania pripraviť' aj na to, ak bude vydaný rozsudok v prospech žalobkyne a súčasne za podmienky neuhradenia jednej splátky má za následok zosplatnenie celej dlžnej sumy. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobkyňa osvedčila svoj nárok a preukázala, že žalovaný spôsobil škodu svojím porušením právnej povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví a navrhla, aby súd vyniesol tento rozsudok: žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 6.255,22 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % odo dňa 26.06.2020 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Dokazovanie vykonal súd v zmysle návrhov procesných strán. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a predloženými v konaní oboma stranami sporu, oboznámením obsahu celého súdneho spisu v tejto veci ako aj na pojednávaní dňa 01.06.2022 výsluchom žalobkyne a výsluchom žalovaného, na pojednávaní dňa 14.09.2022 výsluchom svedkov: W. J.a, D. N., X.a R., S.a N. a I.a J. a na pojednávaní dňa 15.11.2022 výsluchom svedka K.a P.a. Súd nevykonal výsluch svedkyne A. J., matky žalovaného, a to najmä z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti takého výsluchu, ktorá mala byť podľa žalovaného svedkom toho ako žalobkyňa žiadala od lekára MUDr. Masaryka bodové ohodnotenie úrazu, ktoré jej mal odmietnuť spraviť s tvrdením, že nebola práceneschopná a ani ju neliečil a z tohto dôvodu mala žalobkyňa zmeniť obvodného lekára. Súd poukazuje na nedôvodnosť takého návrhu na výsluch svedkyne - matky žalovaného. Navyše súd poukazuje na to, že žalovaný právne relevantným spôsobom nespochybnil závery odborného lekárskeho posudku týkajúceho sa bodového ohodnotenia nároku na bolestné s SSU žalobkyne. Tvrdenie či výsluch svedka k dôvodom zmeny lekára sú preto vo vzťahu k uvedenému sporu bez ďalšieho právne bezvýznamné. Súd tiež nevykonal výsluch svedka Ing. W.a Z.a. Žalovaný na jeho výsluchu nezotrval vzhľadom na jeho výpoveď pred OR PZ, kde uviedol, že „celý incident bližšie opísať nevedel“ (písomné oznámenie žalovaného zo dňa 03.10.2022 na č.l. 147 v súdnom spise). Súd iné dôkazy nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nežiadali vykonať.

18. Žalobkyňa v rámci jej výsluchu na pojednávaní dňa 01.06.2022 na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedala nasledovne: 1. Chcela by som sa spýtať, či ste v predmetný deň doniesli aj alkohol? Odpoveď: Ja som nemala. 2. Ale či ste ho doniesli? Odpoveď: Tak tam doniesli kolegovci, ale ja som nemala. 3. Vy ste nepožívala alkohol. Odpoveď: Nie ja nie. 4. Chcela by som sa opýtať, či ste priamo alebo periférne videli, keďže ste boli chrbtom, ako spadol, prečo na vás spadol žalovaný? Odpoveď: Takto, predtým krátko len toľko som videla, lebo ja som mu chystala, že pôjde s nami naspäť, nakoľko už nemali tú loďku, mali ju potopenú, tak som robila miesto, že zoberieme ho aj s kolegom, a predtým som ho ešte upozorňovala, lebo bolo strašne teplo v ten deň a on bol na svahu, predtým som ho ja ešte osobne upozorňovala, lebo on mal fľašku so slivovicou a pil, nechcem povedať no, jak pil a za chvíľku sa to stalo. Ja som bola zohnutá a už som cítila, že padá na mňa. 5. Ale priamo ste to nevideli? Odpoveď: Tak ja nemôžem priamo vidieť, ja som bola zohnutá, robila som mu pri vode na kraji miesto v člnku, kajaku.

Na otázky súdu žalobkyňa odpovedala nasledovne: 1. Pani žalobkyňa, v spise je uvedené a na to poukazoval aj žalovaný, že uvedený úraz nastal pri splave Malého Dunaja, bol spôsobený úraz, keď ste sa zohýbali nad loďkou a pod jeho váhou ste spadli na hranu lode a zlomili ste si obe ruky v zápästiach. Tento úraz sa mal stať na brehu? Odpoveď: Áno.

2. Rozumiem tomu správne, že to už bolo po ukončení toho splavu? Odpoveď: Nie, to bolo medzi, lebo oni jak sa ponorili, tak sme.. bol tam taký malý breh, a že tam sa dočkáme kým on musel doplávať lebo už potom nemal tú loďku, tak musel doplávať aj druhý kolega, takže tam sme sa čakali. A mali sme ísť ďalej na splav. 3. Čiže to bola pauza? Odpoveď: Áno, taký ostrovček.

19. Žalovaný na pojednávaní dňa 01.06.2022 najmä vypovedal, že začne od začiatku. Išli sme na splav, čakali sme všetci, kým sa všetci zhromaždíme, na kanoe, kajaky, tak sme čakali ešte na ostatných a pani navrhovateľka vytiahla fľašu modrého ginu, to si pamätám doteraz, to bolo prvé, čo sa tam rozlialo a kým sa všetci zbehli a rozdelili sa kajaky, kto s kým bude sedieť tak došiel ďalší kolega, ten vytiahol fľašku a z toho sa vypilo z pollitrovky asi dva deci. Čiže každý mal nula trojku štamprlík a to sa rozlialo medzi desať ľudí takže, medzi deväť ľudí. Na to som sa najedol ešte samozrejme, mal som žemľu, takže to nebolo vôbec, že by som bol nejak opitý ale potom na splave pivo som si ešte jedno dal a išli sme splavovať a kolegovci sa hneď na začiatku potopili a my sme išli už dole Malým Dunajom a vtedy začali sa stáčať, tak sme išli hore a chytili sme ich a boli chytení o nás celú cestu. Potom sme sa zadelili, zapojili sme sa všetky kajaky dokopy a išli sme určitý úsek a keď za chvíľku kolega povedal, že rozpojíme sa, lebo teraz bude prúd silnejší a kolega sa nás držal a jak prišiel ten silnejší prúd nás to vtiahlo do toho prúdu medzi stromy a samozrejme, že došlo k prevráteniu člna, potopeniu vecí a kolega tam zostal strážiť, a že idem pre pomoc a idem nájsť ten kajak, či ho náhodou nevyplavilo. Kajak sme nenašli, tak som doplával vlastne kilometer na breh a išiel som na breh, sadol som si, rozprávali sme sa, čo sa stalo, kolegovi som kričal, že teda či že kde je druhý, že čaká tam na veci, kým dôjde, tak akurát išiel motorový čln, tak ten ho vyzdvihol a už potom ostali na brehu, išiel potom s tým motorovým člnom. No a vyšli sme na breh, sedeli sme, jedli sme a zostal som smädný, tak som sa dvihol, vôbec neni pravda, že nejakú slivovicu, tam slivovica ani nebola, z fľašky už vôbec nie sa nepilo, a tam už potom jak som sa dvihol bolo šmykľavo, bol som bosý samozrejme, lebo mi šľapky utopili a jak kolegyňa stála chrbtom za mnou tak neviem jak som sa šmykol a rukou som padol na ňu a spolu sme padli pred ten kajak obaja. A kolegyňa začala, že má zlomené ruky, a že ju bolia ruky, že určite má zlomené, tak ďalší kolega samozrejme išiel do auta, jej obviazal tie ruky a čakali na príchod odvozu. A kajak to bol dvojmiestny takže štyria by sme sa tam nikdy ani traja by sme mali čo robiť.

Na otázky zástupkyne žalobkyne žalovaný odpovedal nasledovne: 1. Ja by som sa chcela spýtať, že či ste boli ako nútení hej si vypiť? Odpoveď: Nie to bolo kolektívne samozrejme, že už keď celý kolektív si dáme štamprlík. 2. Keď ste prijali tú možnosť ísť s kolegovcami na ten splav, či ste vlastne vedeli, že čo ten splav obnáša? Odpoveď: Áno. 3. Nejaká tá bezpečnosť.. Odpoveď: Boli dodržané, mali sme vesty. Poučení sme neboli. Ani od kolegu, ktorý to organizoval sme neboli poučení. 4. Bola to voľná aktivita? Odpoveď: Bola to voľná aktivita. 5. Keď ste boli na tom brehu, priznali ste, že ste mali niečo vypité a tak ďalej, nehovorím, že to nebol troj- štvor- metrový briežok do výšky, prečo ste neostali dole? Bol tam dostatočný priestor na to, aby ste sa tam všetci stretli? Odpoveď: Všetci sme sa stretli hore na rovine, áno. 6. Koľko miesta bolo tam dolu? Odpoveď: Tam nebolo miesto, tam bol strmý zráz hneď dolu. 7. Keď ste tam doplávali, tak ste tam ešte tancovali a tak ďalej.. Odpoveď: Netancovali, to kde máte tie informácie, netancovali sme určite. 8. Či si pamätáte to, že ja som potom prišla pre svoju mamu, pamätáte si, čo ste v tej chvíli aj robili? Odpoveď: Sedel som a bol som smutný z tohto celého čo sa stalo. 9. Nepili ste pivo? Odpoveď: ...pivo, čo kolega mi priniesol, ale to už všetko bolo jedno, všetko čo keď sa stala takáto veci, to už sa nedá odstať, som bol z toho hotový, nervy som mal, stres. 10. Vy ste si to ani nepamätali.. Odpoveď: Pamätal, len som nevedel, že má obidve ruky zlomené, myslel som, že to je len narazené.

Na otázky súdu žalovaný odpovedal nasledovne:

1. Uviedli ste, že ráno bolo to kolektívne, že ste si dali nejaký štamprlík, viete uviesť, v akom časovom úseku odkedy ste si dali ten štamperlík do okamihu úrazu, v akom časovom slede to bolo? Odpoveď: Asi tri hodiny. 2. Splavujete často? Odpoveď: Nie, to bolo prvýkrát. 3. Viete o tom, že by existovali nejaké pravidlá pri splave? Odpoveď: Priznám sa, že nie. 4. Keď Vás pozval kolega, ktorý splav organizoval, ako ste uviedli, v akom čase ako Vás pozval sa udial ten splav? Bolo to zo dňa na deň? Odpoveď: Nie, nie. Asi z týždňa na týždeň. 5. Pýtali ste sa toho kolegu, čo to organizuje, čo taký splav obnáša? Odpoveď: Pýtali sme sa, že to je jednoduchá riečka, teda Malý Dunaj, splavovanie, že to je jednoduchá záležitosť, že to zvládne aj amatér. 6. Povedal Vám ten človek, čo to organizoval, alebo prípadne aj iní kolegovia, aké zásady platia pri takom splave? Ako sa máte obliecť, či si máte dať šľapky, tenisky? Niekto Vám povedal niečo? Odpoveď: Nie, hlavne vesty, aby sme mali. 7. Vy ste sa nejakým spôsobom pokúšali nejak zistiť, čo taký splav obnáša, vopred? Odpoveď: Nie.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného žalovaný odpovedal nasledovne: 1. Mali ste pri tom, ako ste plávali kilometer približne, mali ste nejaký problém pri tom plávaní, že by sa Vám točila hlava? Odpoveď: Nie. 2. Boli ste natoľko vlastne opitý, že by ste mali len sedieť namieste a nehýbať sa? Odpoveď: Nie.

20. Svedok W. J. vypovedal, že pani I. je jeho terajšia kolegyňa a pán J. je bývalý kolega. Jedná sa o udalosť, ktorá sa stala už pred pár rokmi. Ohľadom splavu čo mali oficiálne firemnú akciu. Nenazval by to ani firemnou akciou, ale bol to zraz kolegov splav na Malom Dunaji a tam sa stalo to nešťastie, kde sa pani I. stal ten úraz a vie, že mala zlomené ruky. Na otázky zástupkyne žalobkyne svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán J. o koľkej ste mali zraz 29.08.? Odpoveď: Ak sa dobre pamätám tak okolo ôsmej zhruba plus mínus nejaká pol hodinka okolo ôsmej ráno. 2. Počas tejto doby čo ste robili na mieste zrazu? Odpoveď: Mali sme inštruktáž ohľadom toho čo nás čaká. Tú nám dal pán R.. Čakali sme na dodávku člnov, doniesli nám člny. Postupne sme sa pozbierali a tak sme aj postupne vyrazili. Akurát ja s kolegom pánom Z.om sme vyrazili neskôr nakoľko nám ešte nedodali veslá. Takže s nejakým pol hodinovým meškaním. 3. Kedy ste asi mali odchod z miesta zrazu? Odpoveď: Zhruba asi o nejakú trištvrte hodinku, asi približne pol hodinka, trištvrte hodinka, hodinka. 4. Keď ste sa tam stretli tak mimo toho chystania čo sa tam ešte udialo? Odpoveď: Tak ako na uvítanie sme si prištrngli s ostatnými za jeden pohárik. 5. Všetci mali iba jeden pohárik? Odpoveď: Tak kto ako zvládol, kto ako uznal za vhodné. 6. Aké bolo v ten deň počasie? Odpoveď: Teplo, bolo veľmi teplo. 7. Ako prebiehal ten splav len v krátkosti? Odpoveď: My sme dohnali ostatných, aby sme mali taký pokojnejší ten splav tak sme spolu zviazali člny a tam sme sa rozprávali, trošku popíjali ešte ďalej. 8. Viete bližšie popísať správanie žalovaného na tom kanoe alebo člne? Odpoveď: Bol veselý popíjal tiež takže. 9. Prečo ste sa dostali na tú čistinku, čo sa vtedy udialo, že ste museli na brehu zastať? Odpoveď: Boli sme upozornení na to, že tá voda je zradná. Aj sa nám to niektorým vypomstilo, že sme sa prekotili viacerí čo sme to nezvládli. Tam bola tá čistinka, tam sme niektorí doplávali sami, ešte tam prišiel jeden motorový čln, nejakí cudzí ľudia, ktorý nám pripomohli k tomu, že nám zbierali ešte veci. Akurát o jeden čln sme prišli. To bol čln kolegu P.a a J.. Ten sa nepodarilo nájsť. Ten sa potopil úplne. No

a na tej čistinke tam sme si dali pauzu, tam sme pozbierali veci a riešili sme už potom nejakú náhradnú situáciu ako pôjdeme ďalej, takže sme sa museli prerozdeliť. Ešte dve osoby do tých ostatných člnov. 10. Chcem sa ešte opýtať na tú čistinku, či bola dosť široká, aký tam bol strmý ten kopec alebo ako to tam vyzeralo. Odpoveď: Bol tam taký miernejší svah, ale tam bola trávnatá plocha, veľká. Tam boli vytvorené ohniská na grilovanie. 11. Takže veľký priestor. Mohli ste sa tam všetci poskladať ? Odpoveď: Samozrejme že áno, tam boli aj člny, bolo to miesto kde ani neboli moc stromy. 12. Správanie pána J. v čase keď doplával k tej čistinke si nejako pamätáte? Viete ho opísať? Odpoveď: Tak už bol trošku pod vplyvom toho alkoholu. Čo sa pamätám tak pani I. aj upozornila, že nech si trošku dá pozor nakoľko aj pražilo slnko. 13. Samotnú nehodu alebo škodnú udalosť ste videli? Odpoveď: Áno. 14. Mohli by ste to opísať? Odpoveď: Ja som vlastne sedel trošku vyššie od toho brehu. Dali sme si tam niečo na jedenie, čo sme zobrali so sebou. Popíjalo sa tam ďalej no a pán J. ako sa zodvihol tak asi dostal balans vlastne padol na pani I.ú, ktorá akurát pripravovala veci do člnu a spadol na ňu a on vlastne jak padal na ten čln tak sa stal ten úraz. 15. Váš názor na to, že či naozaj išlo o ten balans alebo čo pripisujete tomu, že sa toto stalo? Odpoveď: Na ako môj osobný názor ak by tam ten alkohol nebol tak by sa to nemuselo stať. Ako ostatní boli v poriadku, ktorí tam boli s nami. 16. Ešte by som sa chcela opýtať na to keď ste sa viacerí potopili tými člnmi tak čo viacej pripisujete tomu buď tú zradnú vodu alebo čo pripisujete tomu, že sa toto stalo? Odpoveď: Tak mi sme boli jednak neskúsení a na to sme boli práve preto aj upozornení, aby sme boli opatrnejší už na tej vode, že sa nejašiť. Kolegovci, ktorí boli tiež vedľa nás tak oni sa zachytili o konáre čo ich stiahlo no a my zároveň za nimi tiež ako sme sa otočili, my sme vlastne nezvládli. 17. Ešte by som sa chcela opýtať na vesty či ste mali alebo kto mal, konkrétne kto mal vestu na sebe? Odpoveď: Vestu mala pani I. na sebe, my sme ich dostali tiež, každý mal vesty a bolo na našom rozhodnutí či ich budeme mať na sebe alebo vlastne každý ju mal pri sebe. 18. Potom čo sa udialo keď sa stala táto udalosť čo sa potom dialo? Odpoveď: Ja som aj s pánom Z.om sa snažil nejak dať prvú pomoc pani I. keď sme jej obviazali zápästie a stabilizovali a tam sme trošku museli improvizovať, takže ja som zavolal manželke, aby prišla po nás autom nakoľko sme museli zobrať aj čln aj ostatných kolegovcov. Aj pána J. aj pani I. sme sa dohodli, že pôjdeme na miesto toho pôvodného zrazu. V Jelke alebo niekde bližšie tuším. Pani manželka prišla po nás. Naložili sme čln. Nasadli aj ostatní a sme išli na to miesto a ostatní išli ešte s člnmi. 19. Prečo ste brali aj keď ste to s časti spomenuli pána J. tiež v aute? Odpoveď: Pána J. nechceli ostatní zobrať tak sa rozhodlo tak, že aby sme išli s autom, pretože do člnu tam by to možno dopadlo zle. 20. Udržovali ste kamarátske vzťahy so žalovaným alebo v akom vzťahu ste s ním boli na pracovisku. Nadriadenosť, podriadenosť? Odpoveď: My sme boli kolegovia. 21. Iba kolegovia. Mali ste s ním nejaký bližší vzťah? Odpoveď: Akurát pracovný. 22. Ako sa správal on aj na nejakých iných mimopracovných udalostiach keď ste boli? Odpoveď: No to ja konkrétne popísať neviem, lebo ja som s ním osobne nebol na nejakých týchto firemných akciách, len z počutia čo viem od ostatných kolegov.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán svedok povedali ste, že žalovaný bol podľa vás pod vplyvom alkoholu viete nám uviesť z čoho vychádzate? Odpoveď: Tak keď má niekto takú nepriamu chôdzu alebo vlastne človek pozná či je niekto pod vplyvom alebo nie. 2. Prečo si myslíte, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu? Odpoveď: Lebo jednak vlastne to množstvo alkoholu, ktoré sa tam asi vypilo. Žalovaný vlastne mal, trošku to preháňal. Nakoľko aj tvrdý alkohol miešal s pivom. Aj to počasie, ktoré tam bolo. 3. Vy viete koľko vypil? Odpoveď: To sme videli všetci, ktorí sme tam boli. 4. Tak povedzte koľko?

Odpoveď: Neviem, konkrétne presný počet neviem, ale keď sa to môže rozdeliť na nejaké poviem ľudovo pol decáky tak podľa mňa tak cez 6-7 určite. 5. Podľa Vás alebo ste to počítali? Odpoveď: Nepočítal som to konkrétne, ale fľaša, ktorá tam bola tak vieme kto konkrétne si dal. 6. Tak nám povedzte aká bola fľaša veľká? Odpoveď: Bola tam asi pol litrová fľaša a pili sme z nej asi štyria piati po, neviem možno sme dali v tých vodkách asi za pohárik, dva a zbytok no, tak sa minul. A zbytok viem, že v tej fľaške tam žalovaný dorazil ešte na mieste kam sme už dorazili potom s autom. Už po tej vlastne udalosti. 7. Mňa skôr zaujíma tá situácia ešte pred tým, to znamená, že z toho množstva usudzujete, že bol pod vplyvom? Odpoveď: V podstate hej aj s druhým kolegom, s ktorým boli v člne. 8. To bol kto? Odpoveď: Pán P.a. 9. Môžete nám uviesť čo robil žalovaný na tej čistinke? Odpoveď: Sedel a popíjal ďalej alkohol, domácu pálenku. Išiel si zaplávať. 10. Išiel si zaplávať? Odpoveď: Áno. Potom sa vrátil naspäť na čistinku, tam si sadol trošku, poležal a potom sa vlastne stala tá nehoda čo sa on tam postavil a nezvládol asi terén alebo neviem. 11. Neviete alebo videli ste to? Odpoveď: Videl som to. 12. Tak môžete nám povedať čo konkrétne sa stalo? Odpoveď: No ja neviem či on dostal balans alebo, no proste padol na pani I.. Jak sa postavil, tak bol tam mierny svah, ale nie veľký takže mierny svah a jeho vlastne tiahlo dole a padol na pani I.. 13. Urobil nejaké kroky alebo niekoľko prešiel? Odpoveď: Zopár krokov prešiel ale potom na ňu padol. 14. Čo sa dialo potom so žalovaným? Odpoveď: To ja neviem, lebo ja som sa venoval pani I., vlastne po tom úraze sme jej zafixovali obe ruky a doriešili sme ďalej tú situáciu. Ja som volal ako som spomínal pani manželke, aby po nás došla. 15. To ste už vraveli. Ale viete nám povedať kto priniesol ten alkohol? Odpoveď: Ja som doniesol tiež jednu fľašu a jednu tú privítaciu tú priniesla pani I. asi. Ak sa dobre pamätám. 16. Vy ste boli pod vplyvom? Odpoveď: Nie nakoľko zo zdravotných dôvodov ani nemôžem požiť veľa alkoholu, takže akurát ten privítací z čoho som si dal možno jeden. 17. A kto bol pod vplyvom alkoholu ešte? Odpoveď: Hovorím pán P. a ostatní sa v podstate držali ako v poriadku. Vedeli, že vlastne treba s rozumom a s rozvahou nakoľko tá voda je zradná takže. 18. Viete nám uviesť čo žalobkyňa robí v práci ak ste teda kolegovia? Odpoveď: Je skladníčka. 19. Aká je náplň jej práce? Odpoveď: Rieši skladové zásoby čo sa týka zabudovaných prvkov, všelijakých chemikálii, ktoré používame po objednávku materiálov a všetko ostatné skladové hospodárstvo. 20. Je to práca ktorú vykonávala pred tou nehodou aj po tej nehode? Odpoveď: Áno. 21. Vy ste videli ako sa žalovaný s pánom P.om ponorili do vody? Odpoveď: Hej. Ako sa vlastne prevrátili áno. 22. Viete nám ešte uviesť ako sa to stalo? Odpoveď: No tiež tam dostali vlastne balans na tej vode, neudržali to a prevrátili sa. 23. A viete čo urobili potom, neviem kde ste teraz boli vy konkrétne v tom čase? Odpoveď: Vedľa nich. Konkrétne po pravej strane o kúsok popredšie a tak pozbierali asi čo sa dalo. Pán P. vyšiel na breh a pán J. bol ešte vo vode. 24. A čo robil vo vode? Odpoveď: Plával v podstate mal tam nejaké veci so sebou a potom nás vlastne zobral jeden motorový čln až k brehu. 25. Vy ste sa ponorili tiež? Odpoveď: Áno. 26. Vy ste boli s kým? Odpoveď: S pánom Z..

27. Viete kto sa prevrátil, lebo ste hovorili, že viacerí sa prevrátili? Odpoveď: Aj pán H. a pánom N., lebo oni sa zachytili do konárov a ak sa dobre pamätám tak aj pán J. s pánom N. tam tiež boli, pán N. mal asi tiež trošku viac vypité. 28. Asi mal viac vypité? Odpoveď: Neviem jeho som mal na papieri. Lebo oni zostali pozadu, ale pán N. je aj trošku väčšej postavy, takže tiež neskúsený takže neviem. 29. Ja by som sa ešte chcela vrátiť k tomu ste uviedli, že žalovaný si bol zaplávať. Viete nám povedať ako dlho plával? Odpoveď: Konkrétne nie, pár minút, päť minút. To bolo potom čo sme sa vlastne už vylodili alebo sme si pozbierali veci vonku, tak on sa ešte vrátil a išiel si zaplávať potom sa zasa vrátil naspäť. 30. Ako ste ho mohli vidieť, že pláva? Odpoveď: To videli vlastne všetci.

Na otázky súdu svedok odpovedal nasledovne: 1. Vy ste boli prvý krát na takomto splave? Odpoveď: Áno. 2. Uviedli ste na úvod, že pán R. vám dával inštruktáž. Viete uviesť, opísať čo obsahovala tá inštruktáž? Odpoveď: Tak prvé s čím začal bolo to, vlastne to si len pamätám, že vlastne čo nám povedal, ako mali sme aj že bude veľmi zradná voda, aby sme si dávali pozor na víry, a že budeme po celý čas spolu a bude nám aj počas tej plavby, počas toho splavu dávať nejaké bližšie informácie kedy, kam, ktorým smerom ísť. Dostal každý tie základné vesty, čo bolo na našom uvážení či si ich oblečieme alebo či ich budeme mať pri sebe. A dohodli sme sa aj na tých pauzách kde si odpočinieme keď tak. A aj to, že keď sa bude dať a tá rieka bude širšia, že si spojíme člny. Úplne konkrétne sa na všetko nepamätám, ale v podstate bola tam klasická nejaká inštruktáž. Hlavne nás upozornil pred tým, že čo sa môže stať, nakoľko on už zopár tých splavov má za sebou, má ich absolvovaných. 3. A čo vám uviedol, že čo sa môže stať? Odpoveď: Tak hlavne na tie víry, čo sú v tom Dunaji, že si treba dávať pozor na vyvalené stromy, konáre a na tú disciplínu tiež. Ako je to na každom osobnom uvážení, ale aby sa to neprehnalo ani s alkoholom. 4. Kto sa zúčastnil tej inštruktáže? Odpoveď: Každý, všetci čo sme boli na splave. Bolo to ešte predtým ako sme si urobili aj spoločnú fotku.

21. Svedkyňa D. N. vypovedala, že čo sa týka poškodenej tak je to jej sestra. Ako sa toto dozvedela tak ten večer jej volala neterka, že čo sa stalo jej sestre, a že potrebuje opatrovateľku, lebo obidve hej takto bola vyviazaná. Tak ona tým pádom bola na PN. Bola chorá, tak zavolala jej obvodnej lekárke, že proste nebude doma sa nachádzať, že toto sa stalo, že setra má obidve ruky zlomené, že je previazaná a potrebuje pomoc, lebo je sama. Takže sa bude nachádzať v Senci, D. 11. Tak ona jej potvrdila, že dobre tak to napísala do počítača, keby jej došla kontrola. Viete. Tak ona sa o sestru starala. Sprchovala ju, na vecku, na toaletu, proste kŕmila ju, lieky jej dávala, po lekároch chodili a proste musela jej nakúpiť všetko. Však ona úplne nevládna. Tak ona sa o ňu starala deň čo deň. Na otázky zástupkyne žalobkyne svedkyňa odpovedala nasledovne: 1. Už bolo zodpovedané toho veľmi veľa, ešte by som sa chcela spýtať, že celková starostlivosť to viem, že bola, to je v poriadku, ale aké mala vlastne zdravotné problémy? Čo okrem toho, že mala zlomené ruky ako tá starostlivosť prebiehala, ako sa to hojilo a tak? Odpoveď: Hojilo sa to tak, tak jedna ruka veľmi zle sa hojila. A to ako sme stále chodili na kontroly tak vždy ten chirurg sa na to pozeral a proste povedal, že veľmi zle sa jej to hojilo, že tým pádom, že je aj staršia tak tie kosti už tak nezarastávajú. Tak zle sa to hojilo a dodnes má trvalé následky. 2. Boli počas tej starostlivosti, že mala prebiehajúce nejaké stále bolesti? Odpoveď: Mala. Stále, celú noc bola hore. Koľko krát som vedľa nej do rána sedela. A stále som sa jej pýtala či potrebuje niečo alebo je hladná, alebo vodu tak stále som chodievala. Zakrývala som ju proste všetko, lebo ona bola takto hej. 3. Ešte pre istotu len v krátkosti, že kvôli čomu ste boli na PN, aby ste nám to bližšie popísali? Či ste sa vedeli starať o ďalšiu osobu? Odpoveď: Ja som už bola vyčerpaná, lebo sa mi stalo to, že mi zomrel môj syn. Mal havárku tak tým pádom som zostala doma, lebo som bola vyčerpaná a nevládala som. A toho jedného syna som mala, tak som bola vedľa z tej. 4. Čiže ste bola úplne spôsobilá na to, aby ste mohli venovať dostatočnú starostlivosť sestre? Odpoveď: Áno, aj som sa jej venovala. Každý deň. Veď sme sa aj tuná stretli, keď sme išli od lekárky. Si pamätáte nie? Keď sme išli, ešte ste sa robili, že nás nepoznáte aj vaša mama nás videla u lekára, ste

sa otočili. Ale áno, dobre si pamätám, ešte potom ja som sa pýtala od sestry, že kto to je, že či je ten pán čo ti toto poškodil, že áno. Hovorím, že prečo sa otáča. Takto sa nám otáčal ako proste aj jeho mamina nás videla akože u lekárov. Hej, čo som s ňou stále chodila. Tašky všetko, no proste som ju opatrovala. 5. Ešte by som sa chcela opýtať, keď sa dala dole sadra, že či máte znalosť o tom, či má alebo mala nejaké prebiehajúce bolesti aj naďalej? Odpoveď: Mala naďalej, mala potom zasa začínala chodievať, pretože po lekároch ortopédovi. 6. Bola aj na nejakej kúpeľnej liečbe, rehabilitácia? Odpoveď: Áno, bola rehabilitáciu plno čo sama si to stále platila, zo svojich peňazí aj lieky takto som jej dokupovala, všetko z jej peňazí. A na liečení bola mesiac.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa odpovedala nasledovne: 1. Ako dlho prebiehala starostlivosť z vašej strany? Odpoveď: Dva mesiace. 2. To bolo každodenné? Odpoveď: Každodenné, ja som tam spávala. 3. Vy máte aj zdravotné vzdelanie? Odpoveď: Zdravotné vzdelanie nemám, ale nakŕmiť, lieky a takéto veci asi viem to dať.

22. Svedok X. R. vypovedal, že pani I. je jeho kolegyňa z práce, pán Ing. J. je bývalý kolega z práce. Vypovedať má ohľadom svedectva ujmy na zdraví na splave, ktorý sa konal tri roky naspäť. Myslí, že v spise je uvedené všetko čo a ako to bolo, že sa organizoval splav, bola to dobrovoľná, voľnočasová činnosť zorganizoval to. Išli na splav a stalo sa to a to. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal nasledovne: 1. Môžete nám predsa len bližšie opísať ten priebeh celkového toho splavu od začiatku až po incident, ktorý sa stal aj z dôvodu prečo sme tu dnes? Odpoveď: Stretli sme sa o pol ôsmej, o ôsmej ráno v Tomášove. Člny boli sľúbené na ôsmu ráno, ja som člny zabezpečil. Prišiel tam pán. Vyložil nám člny, kým prišiel, vypili sme každý jeden štamprlík, vyložili sa člny. Pred splavom aj na začiatku splavu keď sme boli v práci som každému dal inštrukcie čo sa toho týka. Malý Dunaj je pekná voda. Je zradná. Sú tam víry. Každý čln obsahoval jeden barel. Obsahoval dve pádla, každý mal vestu. Keď sme odchádzali každému som to zduplovával, aby si dali na to pozor. Kto vestu nechcel si ju nedal, kto ju chcel si ju dal. Ja som mal tiež vestu, hoci to mám splavované už niekoľko rokov. Vestu nosím vždy. Nasadli sme na člny. Bol tam chvíľku zádrhel, lebo tam prišla druhá skupina, ktorá zobrala omylom dve veslá, dve pádla tak sme museli stáť a jedna skupina čakala kým im dali tie pádla a potom sme sa pustili dole prúdom. Bolo slnko, bolo teplo. Spojili sme člny, povedal som kde sa člny spojiť môžu. Tak sme člny spojili, samozrejme sa pilo. Niekto viacej, niekto menej. Došli sme do úseku kde som povedal, že člny treba rozpojiť, každý ide za seba. My s pani I., ktorú som mal v člne sme prešli v poriadku všetky zostávajúce štyri člny sa otočili. Boli tam druhí splavovaní, ktorí mali čln motorový, prišli pre nás. Loďky sme otočili. Pozachraňovali sme veci. Ja som s pani I. tiež zvieral veci, ktoré plávali po vode. Polystyrény, tenisky. Kto čo mal v člne sme to nahádzali, išli sme k brehu. Tam tá partia odišla. Sedeli sme, riešili sme, utopil sa jeden čln. Tak sme riešili ako tých desať ľudí zmestiť do tých troch člnov. Samozrejme, riešili sme, pilo sa. Otočil som sa na rachot. Vtedy pán J. sa zdvihol z brehu a spadol na pani I.. Ona mu prichystávala miesto, na to miesto, lebo sme chceli, že pán J. vzhľadom na to, že už bol hodne pod vplyvom alkoholu, že nepôjde sám v člne s niekým, ale budeme ho viesť my v člne, lebo sme mali trojmiestny čln. A potom sa to stalo. 2. Môžete pokračovať, čo sa stalo následne? Odpoveď: Následne, ja som mal asi elasťáky, elastické obväzy v batohu. Pán J. jej zafašoval ruky. Jej to znehybnili. Ja som jej dal flektor na utíšenie bolesti. Pán J. volal následne manželke, aby prišla s autom. Naložili sme pani I., pána J., ešte nejaký kolega, ktorý nechcel ísť už ďalej s člnom. Jeden čln nám chýbal. Jeden sme dali na strechu. Oni odišli autom a šiesti čo sme ostali sme išli do reštaurácie kde bol cieľ našej cesty. 3. Na tom brehu ste asi koľko strávili času? Odpoveď: Aj viac ako pol hodinu. Lebo bolo tam aj viacej ľudí, neboli sme tam len my. Riešili sme čo a ako ďalej. 4. Viete mi povedať čo tam robil žalovaný alebo čo sa tam celkovo dialo ešte pred tým pádom? Odpoveď: Sedel na brehu, podľa mňa bol pod vplyvom alkoholu. Značne podľa mňa bol, lebo aj parťák v jeho člne pán P.a bol tiež pod vplyvom alkoholu. 5. Podľa toho usudzujete, že bol aj on pod vplyvom alkoholu? Odpoveď: Áno.

6. Máte ešte nejaký iný dôvod prečo si to myslíte? Odpoveď: Nie, nemám dôvod. 7. Viete nám povedať aké podmienky boli na tom brehu, čo sa týka povrchu? Odpoveď: Tráva. Len vstup do vody bolo blato, bola vyšúchaná tráva, tam kde stáli loďky. Kde sa vystupuje von, tam bolo blato a tráva. Inač ten breh bol trávnatý. 8. A videli ste ako sa ten pád stal? Odpoveď: Nie, lebo som riešil, ja som sa otočil, len na pád, že niečo buchlo. A videl som, že pán J. a pani I. ako prichystávala miesto preňho v člne bola prevedená cez ten čln. Som videl ako bol pán J. na nej spadnutý už. 9. A čo robil žalovaný potom? Odpoveď: To vám neviem povedať, to ja som, sme ratovali pani I.. 10. Viete uviesť aký bol dôvod jeho pádu? Odpoveď: Myslím, že ten alkohol. 11. Myslíte si to? Odpoveď: Myslím si to. Môžem prečítať zo zápisnice pána svedka pred políciou aká bola jeho odpoveď kvôli konfrontácii, aby sa vyjadril k rozporom? Je to založené aj v súdnom spise. Je to uznesenie OR PZ v Šamoríne. Je tu zachytená vaša výpoveď kde ste uviedli „ Menovaný (tzn. žalovaný lebo ste o ňom vypovedali) uviedol, že na brehu bolo mokro a šmykľavo nakoľko na brehu bolo blato a mokrá tráva. Pán J. by sa možno šmykol aj vtedy ak by alkohol vôbec nepopíjal.“ Viete nám k tomu povedať. Odpoveď: Nie, myslím, že to blato bolo určite dole a tá tráva bola suchá. 12. Čiže teraz meníte tú svoju výpoveď? Odpoveď: Áno, že to blato bolo dole. 13. Vy ste nevypovedali pravdu? Odpoveď: Ja som nevedel o čo sa jedná. Ja som bol v strese, že vôbec o takého niečo sa jedná, ale tráva určite nebola mokrá. Ten breh bol celý trávnatý akurát ten vchod, teda kde stáli tie člny tam to bolo vyšúchané ako ľudia vystupujú a nastupujú. Tam bolo blato. 14. Takže videli ste, že sa tam šmykol alebo nie? Odpoveď: Ja som nevidel, že sa šmykol. Ja som hovoril, že som sa otočil na pád, teda na rachot, lebo sme boli všetci na brehu. 15. Ešte sa vás opýtam, pán svedok boli ste pred týmto výsluchom inštruovaný niekým ako máte vypovedať? Odpoveď: Nie 16. Rozprávali ste sa s niekým o tom? Odpoveď: S kolegovcami. 17. Rozprávali ste sa so žalobkyňou čo je predmetom sporu a čo tu bolo uvádzané? Odpoveď: Nie. 18. Môžete nám ešte uviesť čo robí žalobkyňa v práci alebo čo robila pred úrazom a následne po ňom? Akú prácu vykonávala? Odpoveď: V sklade, vydávala materiál, prijímala materiál. 19. Videli ste. že by žalovaný so žalobkyňou komunikoval po jej návrate, po liečení? Odpoveď: Neviem, myslím, že nie. 20. Ešte sa vrátim k tomu začiatku čo ste uvádzali, že ste dávali inštrukcie ostatným. Viete mi uviesť čo konkrétne ste im uvádzali? Odpoveď: Všeobecne som im povedal, že aby si dával každý pozor. Bola to dobrovoľná akcia. Niektorí tam boli na tej vode, niektorí neboli na tej vode. Mali mať vesty, aj to čo som už povedal, že treba dať pozor. Môžu sa otočiť s tým člnom, sú tam víry, všelijaké prekážky. Také základné veci, ktoré by mali vedieť. 21. Môžete nám ešte doplniť kto bol v tom motorovom vozidle, ktoré odchádzalo? Odpoveď: Myslím, že tam bol pán J. s manželkou, bol tam pán J., bola tam pani I. a bol tam pán N., ktorý nechcel ďalej pokračovať v splave. 22. A pán P.a pokračoval ďalej? Odpoveď: Pán P. hej, pokračoval ďalej. Ten bol umiestnený v jednom člne v strede.

Na otázky zástupkyne žalobkyne svedok odpovedal nasledovne: 1. Ja by som sa chcela opýtať ešte k tejto inštruktáži, keďže je to posledná otázka, tak pre doplnenie. Ako dlho bolo to oslovenie tých kolegov, že pôjdete na tejto splav, koľko mali času sa s tým stotožniť, pozoznamovať sa s tým, že pôjdu s vami na tento splav?

Odpoveď: Tri týždne, dva tri týždne minimálne. 2. Ste to organizovali? Odpoveď: Áno sme to organizovali, že by sme chceli ísť na tento splav. Dva, tri týždne určite. 3. Keď ste sa opýtali pána J., že či by sa nechcel s vami zúčastniť tejto akcie bola jeho odpoveď hneď pohotová? Odpoveď: Áno, že by išiel. Hej. 4. Potom by som sa chcela opýtať ešte k tej inštruktáži, že či ste aj ohľadom toho alkoholu komunikovali s nimi, že koľko? Odpoveď: Myslím, že toho alkoholu. Každý vie, že keď sa ide na splav, že sa pije. Alkohol, hovoril som, že keď majú teda, treba piť s mierou. Nemôže sa to takto zvrhnúť ako sa to zvrhlo, že každý vedel, že ide na niečo nové, aby vedel zachovať sa nejako keby k niečomu prišlo. 5. Ešte by som sa chcela opýtať v akom vzťahu ste boli na pracovisku so žalovaným? Odpoveď: Pán Ing. J. bol pracovník technickej kontroly výrobkov. 6. Boli ste v nejakom vzťahu nadriadenosti, podriadenosti? Odpoveď: Nie. 7. Udržiavali ste aj mimo pracoviska nejaký kamarátsky vzťah, stretávali ste sa, boli ste s ním na nejakej inej oslave v rámci práce? Myslím ako nejaký kolega, že mal oslavu? Odpoveď: Áno boli sme, kolega keď išiel do dôchodku tak sme tam boli všetci. 8. A ako sa tam správal pán J.? Odpoveď: To som nesledoval. 9. Ešte k tej čistinke. Ona bola ako veľká? Odpoveď: Čistinka bola dosť veľká si myslím, nebolo to ani nejaké strmé extra, ja neviem veľkosť 100m2. Boli tam stromy, kríky. 10. Videli ste osobne piť pána J.? Odpoveď: Áno. 11. Okrem toho uvítacieho pohárika. Boli ste svedkom toho, že pil? Odpoveď: V člne, hej. 12. A viete čo pil: Odpoveď: Mali sme tvrdý alkohol a pivo. 13. A videli ste, že jedno aj druhé? Odpoveď: Aj všetci sme pili, aj on teda. 14. Ešte pre doplnenie pani I. pila? Odpoveď: Nie. Boli tam aj niektorí kolegovci, ktorí vôbec nepili, lebo mali autá na konci nášho splavu odkiaľ následne autom išli potom domov. To čo som zabezpečil na konci splavu s tým pánom sme boli dohodnutí, že zoberie nám loďky, tí ktorí tam majú auto, odišli autami, tí ktorí nemali autá, nás zobral pán na štart toho splavu a odtiaľ už bolo na každom, aby sa dostal domov. 15. Keď ste sa otočili na ten hrmot, keď pán J. spadol na pani I. tak mu bolo treba pomôcť postaviť sa alebo to urobil sám? Odpoveď: Neviem vám na toto povedať, lebo to bol taký šok, že. 16. Váš názor na túto udalosť? Zopakovali by ste si to s týmito istými? Odpoveď: S pánom J. určite nie. 17. Pán J. odchádzal s pánom J.om v aute a či viete prečo to tak bolo? Odpoveď: Nechceli sme, aby išiel ďalej už. Keď sme tam mali tú príležitosť, že tam bolo to auto pre pani I., tak sme boli radi. 18. A kvôli čomu to bolo? Odpoveď: No, aby sme ju dostali odtiaľ na pohotovosť čím skôr. 19. Nie, myslím pána J. do auta? Odpoveď: No kvôli tomu, aby s nami nešiel už v člne. 20. Môžete to bližšie popísať? Odpoveď: Určite sme mali rešpekt pred tým, ja osobne som bol rád, že tam bolo to auto, že pán J. mohol ísť s autom, aby sa ešte potom, horšie by bolo keby sa bol niekto utopil. Tak to je úplný prúser si myslím. 21. Dobre a keď ste sa stretli pred tou reštauráciou Ister čo ďalej sa dialo ako sa choval pán J.? Odpoveď: Videl som nejaké foto, že tam bol, že tam sedel na tom barele vonku zvesnutý. Ale my sme už potom riešili kto ako pôjde domov.

Na otázky súdu svedok odpovedal nasledovne: 1. Na úvod výpovede ste uviedli, že citujem všetci mali jeden štamprlík a teraz ste uviedli, že niektorí vôbec nepili? Viete to uviesť?

Odpoveď: Poviem to, že ráno si dali jeden štamprlík a to na začiatku splavu a potom už nepili. Potom už nie. Čo som ja videl tak si dali všetci jeden štamprlík. 2. Uviedli ste, že teda opakovane sa zúčastňujete týchto splavov, ste organizátorom takýchto splavov? Odpoveď: Nie. Toto bola jedna voľno časová akcia, ktorú som zorganizoval vo firme našej, ale ja sa zúčastňujem splavov s kamarátmi a rodinami. 3. Ste aj v nejakom športovom združení? Odpoveď: Nie. 4. Viete uviesť existujú nejaké pravidlá pre splav? Odpoveď: Ťažko povedať na toto, nie sú podľa mňa pravidlá. Je to voľno časová akcia. Je to na oddych. Je to zamerané človek vidí prírodu. Vídavam na tom splave veľa ľudí a veľa ľudí z nich tam pije.

23. Svedok S. N. vypovedal, že pán J. je bývalý kolega a pani I. je terajšia kolegyňa. Jedná sa o ten prípad kedy sa stala tá nehoda, že pán J. padol na ňu, a teda ona si zlomila ruky alebo zápästie. Boli na tom splave a na jednom mieste museli pristáť, lebo tam sa prevrátili člny a tam sa to stalo, že tam bol taký šmykľavý terén, teda tráva alebo blato trošku a pán J. tam bol pri kolegyni, pošmykol sa a spadol na ňu. On (svedok) bol tak 8-10 metrov od toho. Ešte k tomu, že možno, že by sa to stalo aj keby nemal trošku vypité. No on mal niečo v sebe, ale koľko to on nevie. Nevie to posúdiť.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán N. viete nám prosím uviesť, povedali ste, že sa prevrátili člny, a preto ste vyšli na breh. Viete nám prosím povedať koľko člnov sa prevrátilo, či aj vy ste sa prevrátili? Aký bol dôvod? Odpoveď: Aj my sme sa prevrátili s kolegom. Aj čln pána J., a my sme sa dostali pod nejaké konáre, kde sa stratila rovnováha, tak potom aj jeden čln tam ostal pod vodou. A my sme sa dostali nejako von, naspäť k člnu, na vodu a potom tam sme sa dostali na ten breh kde už ostatní išli na breh, že prerušíme, lebo treba hľadať čln. 2. Videli ste čo po tom prevrátení robil žalovaný pán J.? Odpoveď: Nepamätám si presne, ale nevidel som ho, lebo my sme vyplávali na breh s tým mojim kolegom a snažili sme sa otočiť čln, to bolo niekoľko 50-100 metrov dozadu aj oni sa prevrátili teda, potom som ich videl už len tam na brehu s ostatnými. 3. A viete nám uviesť čo robil on a ostatní na tom brehu? A koľko ste tam sedeli prípadne? Odpoveď: Na brehu sme boli pol hodinu, hodinu. Tam kolega J. zavolal svoju manželku, aby došla pre nás keď už sa stala tá nehoda, že s tým autom nás zoberie na ten koniec do Jelky, kde sme mali ukončiť ten splav. Za ten čas sme čakali, kým nedošlo to auto. Potom ten pán J. nás zobral tam. 4. Vy ste išli autom s nimi? Odpoveď: Áno. 5. Prečo ste išli s nimi autom? Odpoveď: Lebo aj ja som tiež proste, lebo som prevrátil, ja už nechcel som. Možnože aj kolega nechcel, aby som išiel s ním. Lebo on bol lepší v tom pán J.. Ja bol som s ním v tom člne, ale on už nechcel a ani ja som už nemal náladu pokračovať. 6. Viete nám ešte uviesť čo pán J. robil tesne po tom páde, po tom incidente? Po tom nešťastí čo sa stalo pani žalobkyni? Odpoveď: Tak potom riešili, aby kolegyňu zobrali k lekárovi a aby sme sa dostali naspäť do Senca. Ja som nesledoval, že čo on robil.

Na otázky zástupkyne žalobkyne svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán N., chcem sa spýtať na tom zraze, keď ste sa stretli v tom Tomášove tak ste mali nejaký prípitok? Odpoveď: Nepamätám si. 2. Boli ste svedkom toho, že by pani I. pila? Odpoveď: nie, neviem. 3. Boli ste svedkom toho, že by ste videli či pán J. pil? Odpoveď: Tak nepamätám si už. 4. V akom vzťahu ste so žalovaným? Odpoveď: Bývalý kolega. 5. Nestretávate sa? Odpoveď: Nie. 6. Ešte sa chcem opýtať na tú čistinku alebo ten breh. Vraveli ste, že tam bola mokrá, šmykľavá tráva, pamätáte si presne či po celej dĺžke alebo po celej šírke? Ako to tam bolo?

Odpoveď: Takéto detaily si už nepamätám. To bolo čo ja viem dva, tri metre brehu, neviem presne. Tak asi.

24. Svedok I. J. vypovedal, že pani I. je kolegyňa a pán J. je bývalý kolega. Vie, že má ísť vypovedať, lebo pani I. mala zlomené ruky. Šmykol sa spadol na ňu a ona spadla na čln alebo na kanoe. No a že bol pod vplyvom. Teda na maderu.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán J. vrátim sa k tomu čo ste teraz povedali. Vy ste boli v tom čase kde keď sa toto stalo? Odpoveď: Vedľa toho člna. 2. Vy ste boli vedľa toho člna kde padla? Odpoveď: Áno, ja som bol od nich asi tri metre. 3. Čiže ste to videli? Odpoveď: Áno. 4. Videli ste, že by sa šmykol, že padol na ňu a ona padla na čln tak hej? Odpoveď: Áno. On sa šmykol, dostal balans a nevedel chodiť to bolo jednoznačné. 5. Ako to myslíte? Odpoveď: No nevedel chodiť on sedel, potom sa postavil zakrútila sa mu hlava alebo čo a išiel priamo na ňu. 6. Odkiaľ viete, že sa mu zatočila hlava? Odpoveď: Som to videl? 7. Vy na niekom vidíte, že sa mu zakrútila hlava? Odpoveď: Tak keď sa postaví a takto sa balansuje, potom ide dopredu a krížom krážom a po prvé keď vychádzal hore nad ňu tak ani chodiť pomaly nevedel. To som videl. 8. A čo robil? Odpoveď: Však chodil, ale išiel tak ako keď ...... 9. Vy ste uviedli potom, že sa šmykol? Odpoveď: Postavil sa, takto sa zapotácal a išiel dopredu. Keď bol pri nej tak už sa nedalo nič robiť, narazil do nej a vtedy sa šmykol. Ona spadla a on tiež spadol. 10. No a teraz ste ukázali rukami dopredu? Odpoveď: No. 11. Tak to bolo? Odpoveď: No. 12. Že dopredu padol alebo môžete nám to opísať presne keď ste to videli? Odpoveď: Postavil sa, zatočila sa mu hlava, nevedel kde má ísť, išiel priamo dole kopcom. Tam akurát stála a narazil do nej. 13. Ako do nej narazil? Odpoveď: Zozadu. 14. Ona bola zozadu alebo on bol zozadu? Keby ste nám vedeli opísať. Za každou vetou poviete niečo iné. Keby ste nám vedeli povedať presne čo ste videli. Ten jeho smer pádu, koľko prešiel metrov? Odpoveď: Metre? Postavil sa, a išiel priamo na ňu. 15. Čiže smerom dopredu padal? Odpoveď: Áno. 16. Viete nám uviesť čo sa potom stalo? Potom páde? Odpoveď: No nič. Ľahol si do vody a povedal, že už ani neviem čo. A potom ju boleli ruky tak ju odviezli na pohotovosť. A my sme pokračovali v plavbe, ale bez neho už. 17. Kto si ľahol do vody? Odpoveď: No tuná kolega. 18. Ako si ľahol do vody? Odpoveď: Mám to ukázať? Išiel do vody a nevedel chodiť. Však stále ho takto kymácalo. Tak išiel do vody, aby ho tam čo ja viem. 19. Ležal vo vode? Odpoveď: Bol vo vode áno. Nevedel stáť. 20. Viete nám uviesť kto sa ešte v ten deň prevrátil, alebo či ste sa prevrátili aj vy a aký bol dôvod? Odpoveď: No aj my sme sa prevracali, lebo tam boli pereje či ako sa to volá. Tam sme sa všetci prevrátili. Alebo v dvoch. 21. Videli ste ako sa prevrátil žalovaný?

Odpoveď: Nie. Oni už, čo bol s ním v člne ten bol na brehu. On tam ostal a tuná kolega vo veste sa vybral po prúde až tam kde sme mali pauzu pri takom móle. To mohlo byť tak kilometer. Sa splavoval vo veste. 22. Čiže plával vo veste jeden kilometer? Odpoveď: Zhruba. 23. A potom keď doplával? Odpoveď: Tak ešte bol vo vode, lebo sa mu nedarilo výjsť hore na breh. Potom keď vyšiel, prešiel ponad nás a vtedy si sadol, potom keď sme povedali, že už ideme ďalej tak sa postavil a potom to už som povedal.

Na otázky zástupkyne žalobkyne svedok odpovedal nasledovne: 1. Pán J. ako dlho ste boli na tomto brehu? Odpoveď: No aj s tým hľadaním člna môže to byť trištvrte hodina, hodina. 2. Takže keď pán J. vyšiel von, hovorili ste, že spadol a potom sa postavil, čiže medzitým sadnutím a postavením či tam sedel nejaký ten čas? Odpoveď: Asi päť minút. 3. Videli ste pána J. piť? Odpoveď: Áno. 4. Kto bol s ním na člne? Odpoveď: P. K.. 5. A toho ste videli tiež piť? Odpoveď: Jasné. 6. Viete aj popísať, že prečo si myslíte, že pili? Odpoveď: Lebo bol voľný deň. 7. Nie tak myslím, ale prečo si myslíte, že naozaj, že videli ste to na vlastné oči a popíšte proste? Odpoveď: Prišli sme do Tomášova, a už sme si tam objednali, lebo sme mali voľný deň. 8. Čiže bolo to viac ako jeden pohárik? Odpoveď: No keď sme stiahli fľašku za 10 minút. 9. Aj na lodiach ste pili? Odpoveď: Jasné. Niekto viac, niekto menej. 10. A loďka kde bol pán J. tak? Odpoveď: No oni boli s P.om no behom hodiny, hodiny a pol už boli hotoví obidvaja. 11. Aké bolo v ten deň počasie? Odpoveď: Teplo. 12. Viete ešte bližšie popísať vlastne ten breh, myslím jeho povrh? Odpoveď: Tráva, sucho. 13. A bližšie neviete popísať od tej vody postupne, aby sme mali predstavu? Odpoveď: Jáj a nemal topánky. To som si ešte zapamätal, že ich stratil. 14. Vy ste priamo videli, že sa stala tá udalosť? Odpoveď: Pád? 15. Áno, pani I. bola v akej pozícii? Ona bola chrbtom? Odpoveď: Meter bol čln, tu stála ona a meter pred tým člnom on bol za ňou tri metre. Keď sa postavil tak dostal balans a išiel na ňu. 16. A padol na ňu? Odpoveď: Áno. 17. Čo sa potom dialo? Odpoveď: Ja som sa smial, som si myslel, že ju napadol zozadu, lebo bola v plavkách. Ale keď začala jojčať tak potom už. 18. Potom čo sa dialo? Keď ste zistili, že to nebolo. Odpoveď: W. začal volať žene nech po ňu príde, my sme si dali ešte po jednom a išli sme na čln. 19. A čo robil pán J.. Odpoveď: To neviem. Ja už som išiel na čln. A sa mi zdá, že bol v tej vode. 20. Čo robil? Odpoveď: No nič. 21. A keď ste sa potom všetci stretli pred tou reštauráciou Ister viete tiež popísať správanie pána J.? Odpoveď: On tam nebol sa mi vidí.

25. Svedok K. P. najmä vypovedal, že o tomto spore sa dozvedel zo strany obžaloby, že bola podaná takáto žaloba, a aby som sa dostavil ako svedok. Viem, čoho sa spor týka. Žalobkyňa je jeho kolegyňa

z práce a druhá strana je bývalý kolega. Pán R. organizoval tento splav, boli sme pozvaní viacerí, asi tri- štyri týždne o tom vedeli, nachystali sa na to, dohodli sa, boli tam asi ôsmi a dohodli sme sa na nejaký dátum, stretli sa v Tomášove, čakali ešte nejaký čas, kým im dovezú lode, dali im nejakú krátku inštrukciu, potom sa porozdeľovali, vypila sa nejaká fľaša predtým a išli sme na lode. Asi možno pol hodiny išli, kým sa neprevrátili, sa podávali nejaké alkoholické nápoje, pán J. mal nejaké pivá so sebou a keďže bolo dosť teplo vtedy asi mu to troška viacej stúplo do hlavy podľa neho, bohužiaľ došlo k tomu, že sa prevrátili, pán J. mal vestu a vlastne nechal sa unášať prúdom, nakoniec sa vylodili, on snažil nejaké veci vyloviť na breh a potom sa po neho vrátil pán R. a zobrali ho na to miesto vlastne kde sa to stalo, no a tam vystúpil, snažil sa umyť od blata a nejak si dať veci dohromady a medzitým sa stala tá nešťastná udalosť. Keď som počul nejaký rachot za chrbtom, sa otočil a videl ako pán J. leží na pani I., ktorá sa držala vlastne kanoe, teda tej nejakej lode na ktorú spadla a spolu začali pán R. ešte s jedným pánom začali ho dvíhať a pomáhať pani I. a zistili, že má asi zlomené ruky alebo proste mala veľké bolesti a začali jej teda pomáhať, zobrali ju na breh, ku autu, kolega tam mal auto a zavolal žene, nech príde na to miesto a potom vlastne pani I. odviezli a on potom pokračoval ďalej s kolegami až vlastne k miestu, kde mali končiť splav, tam sme vystúpili a čakali sme na ostatných a odtiaľ odchádzali autom do Senca.

Na otázky zástupkyne žalobkyne svedok odpovedal nasledovne: 1. S kým ste boli na tom kanoe, to ste nepovedali ? Odpoveď: Na kanoe som bol s pánom J.. 2. Viete nám povedať asi čo ste robili, alebo ako to prebiehalo na tom kanoe? Odpoveď: No vlastne kým sme vyrazili teda splavovať sa predtým vypila fľaša tvrdého alkoholu a pomaly sme pokračovali, popíjalo sa pomaly. 3. Aj počas plavby? Odpoveď: Aj počas plavby, pán J. tam mal šesť pív dvanásťstupňových so sebou a popritom sa ešte aj nejaký tvrdý alkohol podával, aj to sme vypili. 4. Chcem sa opýtať, či všetci pili? Odpoveď: Nie, všetci nie. 5. Pamätáte si kto nepil? Odpoveď: Nepil pán J. pokiaľ viem a nepila pani I.. 6. Priamo ste nevideli, ako sa stala tá udalosť? Odpoveď: To som priamo nevidel, to som bol otočený chrbtom. 7. Prečo ste išli s kanoe naspäť a pán J. nešiel? Prečo nepokračoval? Odpoveď: Do kanoe sa dostala voda a sa nám utopilo, nemali sme kanoe a som prestúpil k pánovi R.ovi do kanoe a s ním som pokračoval. 8. Keď ste boli vlastne na tom brehu a vraveli ste, že aj vy ste pili, mali ste nejaké problémy s udržaním rovnováhy ? Odpoveď: No áno, už som začínal cítiť alkohol, keďže bolo tak teplo, tiež som cítil, že už ma to premáha a viem, že aj pán J. už sa tam tackal. 9. Koľko krát ste boli na takejto akcii? Odpoveď: To bola moja prvá akcii. 10. A vedeli ste o tej akcii nejaké informácie, alebo ste si vyhľadali, alebo z počutia? Odpoveď: No z počutia. V podstate niečo nám povedal pán R., on chodieva na takéto splavy. Niečo nám povedal on a niečo nám povedal ten pán čo doviezol lode, ktoré sme požičiavali a v podstate nemal som žiadne takéto skúsenosti. Vedel som, že teda bude horúco a že na tej vode to môže byť o to horšie. 11. Udržiavali ste viacej nejaký kamarátsky vzťah s pánom J., či ste sa niekedy stretli? Odpoveď: Nie, mimo práce sme sa nestretli. 12. Na nejakej spoločnej akcii? Odpoveď: V rámci pracovnej rozlúčky jedného kolegu čo odchádzal do dôchodku, na rozlúčkovej akcii, tam sme sa teda stretli, teda aj pán J. tam bol. Ale inak sme sa nestretávali mimo práce vôbec.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal nasledovne: 1. Chcem sa v prvom rade opýtať či ste boli niekým inštruovaný, ako máte vypovedať na dnešnom pojednávaní? Odpoveď: Nie. 2. Rozprávali ste sa so žalobkyňou o tom, čo je predmetom tohto konania a čo by ste mali vypovedať? Ohľadne čoho ? Odpoveď: Nie. Bavili sme sa ohľadom toho, čoho sa to týka, ale nič bližšie sme spolu nekomunikovali. 3. Uviedli ste, že pán J. a pani I. nepili, vy ste ich počas toho splavu mali neustále na očiach?

Odpoveď: Nemal som ich neustále na očiach, ale keď sa predtým vypila tá jedna fľaša alkoholu, tam som videl, že pani I. nepije, vravela, že nechce piť, sa bojí na tej vode a ďalej som už potom nevidel, že by alkohol pila... (nezrozumiteľný zvukový záznam, čas:15:46 pojednávanie 15.11.2022). 4. Viete nám povedať, kto priniesol tento alkohol ? Odpoveď: Túto prvú fľašu doniesla pani I.. 5. Môžete nám ešte povedať aké inštrukcie ste dostali, ste hovorili, že ste dostali inštrukcie pred splavom? Odpoveď: Dostali sme inštrukcie asi v tom zmysle, že máme maťvlastne vesty stále zapnuté, máme sa snažiť udržovať rovnováhu a máme sa držať viac-menej v strede, aby sme sa nedostali ku kraju, kde by nás mohli konáre náhodou prevrátiť alebo nejaká vetva pod hladinou vody a bolo nám povedané, že keď sa nám to stane, keď sa prevrátime, takže nemáme panikáriť, keďže máme vesty, takže by sa nemalo nič stať a máme sa nechať unášať vlastne prúdom a snažiť sa nájsť mieste kde sa dá dostať na breh.

26. Na pojednávaní dňa 21.02.2024 zástupkyňa žalobkyne predniesla záverečnú reč, ktorú následne doplnila súdu aj v písomnej forme (č.l. 221 až 225 v súdnom spise). Zotrvala na žalobe a zhrnula všetky svoje písomné podania a ústne prednesy.

27. Na pojednávaní dňa 21.02.2024 právna zástupkyňa žalovaného predniesla záverečnú reč, ktorú následne taktiež doplnila súdu aj v písomnej forme (č.l. 226 až 230 v súdnom spise). Rovnako zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a žiadala žalobu zamietnuť.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci podstatný pre rozhodnutie veci.

29. Dňa 29.08.2019 sa žalobkyňa a žalovaný zúčastnili splavu Malého Dunaja na lodiach typu kajak/ kanoe.

30. Súd zistil, a to bolo v konaní nesporné, že splav organizoval X. R. pre svojich kolegov v rámci voľného času. Súd zistil, že pred splavom upozornil svojich kolegov na možné „úskalia“ vody a to, aby mali vestu.

31. Súd zo svedeckých výpovedí ďalej zistil, že v deň splavu bolo veľmi teplé a slnečné počasie. Taktiež súd zistil, že niektorí účastníci, najmä však žalovaný a svedok K. P., požívali alkoholické nápoje, a to tak pred splavom, počas neho a žalovaný aj po ňom. Žalovaný požíval tvrdý alkohol ako aj pivo, ktoré priniesol samotný žalovaný. Súd zistil, že žalovaný počas nútenej prestávky pri splave, na brehu dostal balans a celou váhou padol na žalobkyňu, čím došlo k jej poškodeniu zdravia - úrazu (obojstrannej zlomenine rúk). Priebeh úrazu opísali svedkovia vypočutí v tomto súdnom konaní. Svedecké výpovede sú súčasťou odôvodnenia toho rozsudku (odsek 20., 22., 23., 24. a 25.).

32. Súd ďalej zistil, že žalobkyňa dňa 29.08.2019 o 17:01 absolvovala lekárske vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Ružinov, CPO - ambulancie u MUDr. Petra Juhosa. Boli stanovené nasledovné diagnózy: S528 zlomenina inej časti predlaktia, pacientka s KP, bez poukazu, na CPO vyšetrovaná od 16:55, TO: pacientka udáva, že dnes spadla na splave na palubu loďky na ruky obojstranne vo flekčnom postavení zápästí. Lokálny nález: edémy zápästí bilat., palpačne bolestivé, hybnosť neforsírujem, perif. NCP v norme, RTG obidvoch zápästí: fr. radii loco typico bilat. Z: fr. radii loco typico bilat., odp. ortopedické konzílium.

33. Súd ďalej z lekárskej správy zo dňa 29.08.2019 o 17:16 kedy absolvovala lekárske vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Ružinov, CPO - ambulancie u MUDr. Petra Vilčeka, ortopéda, zistil nasledovné diagnózy: S5250 Zlomenina dolného konca vretennej kosti: bližšie neurčená. A: dnes spadla na okraj loďky na obe ruky, pre bolesť prišla na CPO. O: bolestivé oea distálne vretenné kosti, rtg: zlomenina oboch radiov, v dobrom postavení, dg: fractura radii loco typico bilat., th. sádrové dlahy na obe predlaktia s doporučením cvičiť prstami, lokálne ľad, pri bolesti Novalgin 3x1, kontrola o 4 dni ad rajón.

34. Z dekurzu (denníku o priebehu ochorenia) žalobkyne súd najmä zistil, že kontroly boli realizované v dňoch 02.09.2019, 05.09.2019, 10.09.2019, 30.09.2019 u chirurga MUDr. I.a Jaďuďa. Odporučené boli priebežne analgetiká pri bolesti a následná rehabilitácia.

35. Doporučeným listom zo dňa 18.10.2019 žalobkyňa zastúpená dcérou I. I. oznámila žalovanému najmä, že dňa 29.08.2019 žalobkyni spôsobil úraz, ktorý si vyžiadal dlhodobé liečenie, ktoré stále v tejto dobe trvá. Žiadala o kontaktovanie, aby sa v uvedenej veci, a to spôsobenie úrazu - porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorá si vyžiadala liečenie, náklady súvisiace s liekmi a s opaterou, nakoľko zlomené dve ruky si vyžiadali starostlivosť tretej osoby na plný úväzok počas liečenia, bolestné, stratu príjmu, rehabilitáciu a v neposlednom rade trvalý následok, dohodli na spôsobe vyrovnania. V prípade, ak nesúhlasí s dohodou, bude nútená podať trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Žiadala o kontaktovanie do 15 dní.

36. E-mailom zo dňa 27.01.2020 dcéra žalobkyne zaslala na e-mailovú adresu: dankrat22@gmail.com návrh dohody o náhrade škody. V obsahu návrhu dohody o náhrade škody žalobkyňa v zastúpení dcérou I. I. uviedla, že dňa 29.08.2019 žalobkyni spôsobil úraz, ktorý si vyžiadal dlhodobé liečenie, ktoré stále v tejto dobe trvá. Na základe ich komunikácie žalovaný prejavil záujem vyrovnať sa dohodou o vyrovnaní bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a ostatných nákladov súvisiacich s úrazom. Poukázala na a výšku priemernej mzdy za rok 2018 v sume 1.013 eur. Zlomenina dvoch rúk v oblasti vretennej kosti bez úlomkov....... 2x 50 bodov. Dané bodové ohodnotenie sa odvíja podľa priebehu liečenia úrazu. Poškodená má pretrvávajúce bolesti, podstupuje ďalšie vyšetrenia. Ruky ju deň čo deň bolia. Bez medikamentov nie je možné utlmiť bolesti a pracovať. Uvedené bodové ohodnotenie je základné, bez navýšenia pre ťažkosti, bez prípadnej invalidity. Navrhla úhradu úrazu (2.026 eur), úhradu úrazu za pretrvávajúce ťažkosti (2.026 eur), úhradu ušlej mzdy (300 eur), preplatenie liekov, liečenia (rehabilitácie) 400 eur, preplatenie starostlivosti tretej osoby, ktorú si vyžiadala nemožnosť pri dvoch zlomených rukách (400 eur), spolu 5.152 eur. Pod úhradou úrazu za pretrvávajúce ťažkosti má na mysli zvýšenie bodov za priebeh liečby úrazu, pretrvávajúce bolesti, podstúpenie ďalších vyšetrení, rehabilitácií, masáží a neskôr i nárok na invalidné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žiadala o odpoveď a vyjadrenie k návrhu dohody o náhrade škody do 10 dní.

37. Súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 18.02.2020 trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (č.l. 14 až č.l. 15 v súdnom spise). Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, Obvodné oddelenie PZ Šamorín číslo ORP-255/ SA-DS-2020 zo dňa 09.03.2021 zistil, že predmetné trestné stíhanie bolo zastavené. Z predmetného uznesenia súd najmä zistil, že ako svedkovia boli vypočutí Z. H., X. R., W. Z. a K. P.. Všetci zhodne uviedli, že žalovaný počas splavu požíval alkoholické nápoje. Z. H. uviedol, že žalovaný počas splavu popíjal alkohol vo väčšom množstve, a to konkrétne domácu pálenku v kombinácii s pivom; na svahu žalovaný akokeby stratil rovnováhu resp. omdlel a celou svojou váhou padol práve na žalobkyňu. X. R. uviedol, že žalovaný počas splavu popíjal alkohol vo väčšom množstve, a to domáci alkohol. Niekde v strede splavu pri obci Janíky došlo k prevráteniu kajaku žalovaného, ktorý sa potopil a z toho dôvodu museli nútene spraviť prestávku... žalovaný sedel na strmom mieste a ako sa postavil tak sa pošmykol, resp. stratil rovnováhu na mokrej tráve, ktorá tam rástla a celou svojou váhou padol na žalobkyňu. W. Z. najmä uviedol, že takmer všetci popíjali domáci alkoholické nápoje, avšak v primeranom množstve až na výnimku dvoch, ktorí popíjali domáci alkohol v kombinácii s pivom, pričom jedným z nich bol práve žalovaný, ktorý s a prevrátil na kajaku počas splavu a ich kajak sa aj potopil a následne museli všetci vyplávať na breh... žalovaný sa pošmykol a padol na žalobkyňu. K. P. k žalovanému uviedol, že ten počas splavu popíjal domáci alkohol s pivom. Súd z predmetného uznesenia tiež zistil, že v rámci trestného konania dňa 21.10.2020 vypracoval znalecký posudok č. 171/2020 Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., tento však v civilnom konaní predložený nebol. Iba z dotknutého uznesenia najmä vyplynulo, že liečenie zranenia poškodenej (žalobkyne) aj s rehabilitáciou je minimálne 8 týždňov, pričom poškodená bola minimálne 4 týždne obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, pretože mala sadrovú fixáciu na oboch predlaktiach. V danom prípade doba liečenia prekročí 42 dní, zranenie je charakterizované ako ťažké, ale bez vážnejšej ujmy na zdraví.

38. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa bola na splave v kajaku s X.om R.om, ktorý splav organizoval. Žalovaný bol v kajaku s K.om P.om.

39. Súd zistil, že v rámci verejne dostupných internetových zdrojov k organizácii splavov riek, je poukázané na to, že je zakázané požívanie alkoholických nápojov pred aktivitami a počas nich. Inštruktor má právo takúto osobu vylúčiť z posádky bez nároku na vrátenie peňazí. Je zrejmé, že ide o organizované splavy. Internet obsahuje množstvo dostupných informácií týkajúcich sa pravidiel splavovania, avšak zhodne je konštatovaný zákaz alkoholu. Súd z webovej stránky splavujeme.sk, že

„na vodu bez alkoholu“. Jedno pivo k obedu si samozrejme na málo obtiažnej rieke dať môžete, treba si ale uvedomiť, že alkohol má vplyv nielen na motorické schopnosti a uvažovanie človeka, ale ovplyvňuje aj teplotu tela. Po jeho užití môže dôjsť k oveľa rýchlejšiemu podchladeniu. Alkohol môže byť na riekach nebezpečný. Pravidlá plavebnej prevádzky či prevádzkové poriadky pre splav riek zakazujú riadiť loď pod vplyvom alkoholu, splavovať rieku pod vplyvom alkoholu.

40. Z vyrozumenia oznamovateľa zo dňa 07.03.2020 (č.l. 16 v súdnom spise) súd zistil, že skutok sa mal stať na brehu rieky Malého Dunaja v obci Janíky.

41. Z upovedomenia zo dňa 12.06.2020 (č.l. 17 v súdnom spise) súd zistil, že dňa 12.06.2020 bolo na základe trestného oznámenia zo dňa 18.02.2020 začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženie na zdraví podľa .

42. Z lekárskej správy zo dňa 16.03.2020 Centra športovej medicíny Sportmed, s.r.o. (č.l. 18 v súdnom spise) súd najmä zistil, že dňa 16.03.2020 žalobkyňa absolvovala vyšetrenie u MUDr. Varahrama, ortopéda. Z predmetnej lekárskej správy vyplýva nasledovné. Diagnózy: S 52.51 zlomenina dolného konca vretennej kosti: extenzný typ, M 19.04 primárna artróza iných kĺbov ruky (zápästie, záprstie, prsty, kĺby medzi týmito kosťami), M 65.4 styloradiálna tendosynovitída (de Quervain). Podľa TGG: sudek. syndr. Carpi/dist. Častí radius bilat /poúrazová osteoporóza, algodystrofický syndróm carpi bilat/, Dg. Tenisový lakeť vľavo, epikondyl. Páska (poukaz 2.2020), odp. Rhb. magnetoterapia / elektroliečby, odp. KL A7/10 pre dg. St p fract colles bilat, predpísané: ortézy individuálne horných končatín bandážneho ty.

43. Ďalej súd zistil, že žalobkyňa obdržala predvolanie na kúpeľnú liečbu zo dňa 17.04.2020 (č.l. 19 v súdnom spise) s termínom nástupu 28.07.2020 do 25.08.2020 v trvaní 28 dní v Kúpeľoch Trenčianske Teplice, a.s..

44. Z verejne dostupného obchodného registra SR súd zistil, že predmetom podnikania (činnosti) spoločnosti Podotech s.r.o. so sídlom v Senci je okrem iného aj poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko - protetických zdravotníckych pomôcok a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore ortopédia.

45. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 (č.l. 20 v súdnom spise) súd zistil, že tento bol vypracovaný podľa vzoru lekárskeho posudku tvoriaceho prílohu č. 2 .

46. Z predmetného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 podpísaného všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. Blankou Otrusiníkovou zdravotníckeho zariadenia Blanro s.r.o., Bratislavská 39/A, Senec súd zistil, najmä nasledovné podstatné skutočnosti. Žalobkyňa (poškodená) vykonáva povolanie skladníčky, k vzniku poškodenia na zdraví došlo dňa 29.08.2019 v obci Janíky, podľa žalobkyne príčinou bol pád na okraj loďky. Liečenie žalobkyne so začiatkom 29.08.2019 ku dňu vypracovania posudku trvalo. Žalobkyňa čerpala namiesto dočasnej práceneschopnosti dovolenku. V zmysle predmetného posudku boli obodované položky z prílohy č. 1 k nasledovne:

položka číslo diagnóza hodnotenie v bodoch zdôvodnenie počet bodov zvýšenie § 9 ods. 5 a 6 zákona spolu 147b zlomenina dolného konca vretennej kosti, úplná bez posunutia úlomkov l. sin. 50 25 75 sudek. sy - carpi, poúrazová osteoporóza, algodystrofický sy bilat 147b zlomenina dolného konca vretennej kosti, úplná bez posunutia úlomkov l. sin. 50 25 75 sudek. sy - carpi, poúrazová osteoporóza, algodystrofický sy bilat 351a obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa l. dx. 60 - 60 351a obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa l. sin. 50 - 50 celkový počet bodov : 260 bodov

47. Z pokladničných dokladov pripojených k žalobe (č.l. 21 až 23 v súdnom spise) súd zistil, že došlo k úhrade:

- pokladničného dokladu zo dňa 24.02.2020 v sume 20,17 eur za balík služieb a poplatok za výdaj . Podľa obchodnej spoločnosti, ktorej sa tento doklad týka - Podotech s.r.o. predmetom činnosti

ktorej je okrem iných aj poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok, poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore ortopédia, je zrejmé že išlo o zdravotnícku pomôcku;

- pokladničného dokladu č. 0010 O. K., predajné miesto T. XX, I., zo dňa 18.05.0020 v sume 60 eur za elektroliečbu a svetloliečbu.

- pokladničného dokladu zo dňa 21.09.2019 v sume 14 eur (liek WOBENZYM), zo dňa 29.09.2019 v sume 8,99 eur (liek WOBENZYM) a zo dňa 12.10.2019 v sume 8,60 eur (liek WOBENZYM) (lekárne SALVATOR PHARMACIA, s.r.o. a BENU SK, s.r.o.).

48. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

49. Podľa Čl. 2 ods. 2 (ďalej aj "") právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

50. Podľa Čl. 11 ods. 4 súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

51. Podľa a (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

52. Podľa (ďalej len "") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

53. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

54. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

55. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

56. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

57. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

58. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

59. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

60. Podľa kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

61. Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

62. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

63. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

64. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

65. Podľa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

66. Podľa náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

67. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

68. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

69. Podľa a (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

71. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len "") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

72. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

73. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "") a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

74. Podľa až 3 (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). (3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1) d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

75. Podľa až 4 Náhrada za bolesť. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. (4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

76. Podľa až 4 Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. (4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v .

77. Podľa a Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

78. Podľa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

79. Podľa až 6 (1) spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval . Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením []. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. (5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu. 7) (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8)

80. Podľa až 5 (1) obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (3) sa vydáva písomne.

Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o požiadala iná oprávnená osoba podľa s. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 9) (4) sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. (5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

81. Podľa posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

82. Podľa ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.

83. Podľa až 7 (5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. (6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

84. Podľa Zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

85. Podľa bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

86. Podľa ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

87. Podľa ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.

88. Podľa ustanovenia a sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

89. Podľa Časť. I. SADZBY BODOVÉHO HODNOTENIA ZA BOLESŤ PRI ÚRAZOCH tvoriaceho prílohu 1

položka číslo: klasifikácia poškodenia na zdraví HORNÁ KONČATINA počet bodov: 147. Zlomeniny dolného konca vretennej kosti (Collesova, Smithova, distálnej epifýzy s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej kosti) 147b úplná bez posunutia úlomkov 50

90. Podľa Časť. II. SADZBY BODOVÉHO HODNOTENIA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA PRI ÚRAZOCH tvoriaceho prílohu 1

položka číslo: klasifikácia poškodenia na zdraví HORNÁ KONČATINA 7) 7) U ľavákov sa ľavá horná končatina hodnotí ako pravá. vpravo vľavo počet bodov: 351. Obmedzenie pohyblivosti zápästia 351a ľahkého stupňa 60 50

91. Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov opatrenie z 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020. Predmetom opatrenia je ustanoviť výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2020 z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Opatrenie nadobúda účinnosť 29. mája 2020. Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) a v čiastke Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý bude prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (http://www.health.gov.sk/?vestniky-mz-sr) a možno doň nazrieť na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.

92. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 8/2020 z 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ustanovuje: Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden bod je 21,84 eura. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 29. mája 2020.

93. Podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej aj "") alkoholickými nápojmi na účely tohto zákona sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.

94. Podľa a (1) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "") a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. (2) je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v , a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. 3) je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj osoby uvedené v , ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v .

95. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.

96. Predmetom tohto konania bolo náhrady škody (ujmy) na zdraví a tiež náklady na liečenie. Na základe žaloby podanej na súd dňa 25.06.2020 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody (ujmy) na zdraví žalobkyne nasledovne : a) titulom bolestného v celkovej výške odškodnenia v sume 3.039 eur

- základné bodové ohodnotenie 150 bodov x 20,26 eur/á 1 bod b) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške odškodnenia v sume 2.228,60 eur

- za základné bodové ohodnotenie 110 bodov x 20,26 eur/á 1 bod c) titulom nákladov za liečenie v celkovej sume 576,22 eur Celkom v sume 5.843,82 eur titulom náhrady škody (ujmy) na zdraví a titulom nákladov na liečenie spolu s príslušenstvom od 28.01.2020.

97. Súd uznesením č.k. -100 zo dňa 17.06.2022 právoplatným dňa 12.07.2022 na základe podaného návrhu žalobkyne doručeného súdu dňa 07.06.2022, pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni celkom sumu 6.255,22 eur s úrokmi z omeškania odo dňa 26.06.2020 až do zaplatenia, a to s poukázaním na ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2020. Žalobkyňa v dôsledku uvedeného upravila výšku požadovanej peňažnej sumy s tým, že ide o rozhodný rok pre výpočet podľa a hodnota jedného bodu predstavuje sumu 21,84 eur. V dôsledku uvedeného žalobkyňa upravila návrh žaloby tak, že žiadala priznať bolestné v sume 3.276 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.403 eur a náhradu liečebných nákladov v sume 576,22 eur. Bodové ohodnotenie zostalo nezmenené. Spolu žiadala priznať 6.255,22 eur s úrokmi z omeškania odo dňa 26.06.2020 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

98. V prvom rade súd poukazuje na to, že právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej prevencie. „Všeobecná občianskoprávna prevencia je právnou povinnosťou. Jej porušenie predstavuje protiprávne konanie a pri splnení ďalších podmienok má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pri tom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného... To znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní vzhľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je objektívne spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd“ (rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 15.11.2017).

99. V prvom rade súd teda skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za ujmu (škodu) na zdraví žalobkyne. Žalovaný odmietal akúkoľvek zodpovednosť a tvrdil, že nemôže niesť zodpovednosť za náhodu. Súd však dospel na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania k tomu, že v danom prípade boli kumulatívne splnené predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu (, ), ktorými sú vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, ktoré je zákonom predpokladané (prezumované) a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. „Z dikcie ust. vyplýva, že okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku, či iných hodnotách bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Porušenie tejto povinnosti je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovení s tým, že dané zákonné ustanovenie subsumuje požiadavku dodržiavať zákonné ustanovenia a zmluvy, ako i požiadavku takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, má teda charakter ... generálnej prevencie a iba v prípade, ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z daného ustanovenia, je možné vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, koná teda protiprávne a zároveň zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.“ „...zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanom ( )“ (odsek 15. a 16. uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.03.2019).

100. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.08.2019 sa žalobkyňa a žalovaný spolu s ďalšími kolegami z práce stretli počas voľno-časovej športovej aktivity, konkrétne za účelom absolvovania splavu Malého Dunaja na kajakoch (respektíve kanoe). Splav organizoval pre kolegov svedok X. R., v rámci voľného času. Súd mal za preukázané, že X. R. pred splavom upozornil kolegov účastných splavu na možné riziká, hlavne zdôraznil, že majú mať záchranné vesty.

101. Nesporným v konaní tiež bolo, že na nároky žalobkyne na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj "SSU") sa má aplikovať (ust. ).

102. Spornou v konaní bola zásadne skutočnosť, či sú splnené predpoklady na priznanie žalovanej sumy a, ak sú tieto splnené, v akej výške (a to aj s ohľadom na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný).

103. Súd mal na základe vykonaného dokazovania (najmä zo svedeckých výpovedí) za preukázané, že v deň splavu (29.08.2019) bolo teplé a slnečné počasie. Všetci zhodne v konaní vypovedali, že bolo veľmi teplo. Súd mal tiež za preukázané, že niektorí (nie všetci) účastníci splavu, vrátane žalovaného, požívali alkoholické nápoje. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný pil alkohol, a to, že mal uvítací prípitok pred splavom, avšak pil alkohol ďalej aj počas splavu a dokonca aj po splave, teda potom, ako došlo k dotknutému úrazu žalobkyne. Súd mal za preukázané, že žalovaný požíval „tvrdý“ alkohol, ktorý kombinoval s pivom, ktoré priniesol samotný žalovaný. Viacerí svedkovia vypovedali, že žalovaný mal byť pod vplyvom alkoholu, že to preháňal. Vychádzajúc z výpovedí účastníkov splavu súd nemal za preukázané, že by alkohol počas splavu požívala aj samotná žalobkyňa.

104. Nesporným bolo, že žalovaný v čase, keď sa v dôsledku prevrátenia a straty kajaku žalovaného a svedka K.a P.a, s ktorým žalovaný Malý Dunaj splavoval na spoločnom kajaku, všetci „vylodili“ na brehu s tým, aby riešili, akým spôsobom budú v splave bez jedného strateného kajaku ďalej pokračovať, došlo k pádu žalovaného na žalobkyňu, v dôsledku ktorého žalobkyňa utrpela úraz, zlomeninu oboch rúk v zápästiach. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaný padol na žalobkyňu na brehu po tom, ako boli účastníci nútení sa „vylodiť“ na brehu v dôsledku prevrátenia a straty kajaku žalovaného a K.a P.a.

105. Z hľadiska podstatného zistenia pre rozhodnutie tejto veci, ustálenia zodpovednosti žalovaného za ujmu na zdraví žalobkyne ako aj zistenia miery zavinenia bolo tiež nesporné to, že žalovaný počas celého splavu požíval alkoholické nápoje, nepožil len tzv. privítací prípitok pred samotným splavom. Uvedené bolo preukázané jednak výsluchom svedkov ako aj samotným tvrdením žalovaného, ktorý predmetnú skutočnosť sám potvrdil. Sporným zostalo len to, aké množstvo žalovaný počas splavu požil, a v akom stave sa v dôsledku uvedeného nachádzal, najmä v čase úrazu, ktorým došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne. Sporným bolo, aký konkrétny druh alkoholu niektorí účastníci splavu požívali. Nesporným však bolo, že žalovaný požíval tak tvrdý alkohol ako aj pivo, čo zhodne vypovedali viacerí svedkovia splavu.

106. Sporným v konaní bolo aj to, či účastníci splavu absolvovali pred uvedeným splavom nejakú inštruktáž, či im boli dané nejaké pokyny a upozornenia, ako sa majú počas splavu správať. Súd mal v konaní za preukázané, že splav organizoval svedok X. R., ktorý v rámci výpovede uviedol, že kolegov upozornil, aby si na splave dávali pozor, aby mali vesty, že vo vode sú víry a rôzne prekážky. V tejto súvislosti súd mal však za preukázané, že išlo len o voľno-časovú aktivitu a nie o činnosť organizovanú v rámci nejakého napríklad športového združenia alebo klubu.

107. Súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ by aj účastníci predmetného splavu neboli žiadnym spôsobom inštruovaní ohľadom požitia alkoholu, išlo o voľno-časovú „neorganizovanú“ činnosť a zároveň je súd toho názoru, že si treba uvedomiť, že požitie alkoholu, ktorý je aj v zmysle návykovou látkou, a teda alkohol je látkou spôsobilou nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo aj jeho ovládacie či rozpoznávacie schopnosti ( citovaného zákona). Alkoholickým nápojom sú pritom nielen liehoviny, destiláty, víno ale napríklad aj pivo ( ). Je nepochybné, že alkohol má nezanedbateľný vplyv na motorické schopnosti (pohyblivosť, koordináciu, držanie rovnováhy), uvažovanie a správanie človeka. Stabilita, rovnováha (balans) je pritom pre splavovanie na vode priam nevyhnutná. V konaní pritom svedkovia (napríklad svedok I. J., W. J., K. P.) vypovedali, že žalovaný balans strácal. Rovnako je nepochybné, že pre splav (ako aj pri iných špecifických športových aktivitách) je vhodné náležité oblečenie či obuv. V danom konaní

bolo preukázané, že pri prevrátení lode žalovaný stratil obuv (šľapky), možno sa preto len domnievať, či išlo u žalovaného o adekvátnu a vhodnú obuv pre splavovanie rieky, keď ako sám uviedol, k pošmyknutiu došlo aj v dôsledku toho, že bol bosý. Súd sa napokon stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že pokiaľ by žalovaný nebol ovplyvnený alkoholom, možno by sa pri páde mohol zachytiť, trochu zmeniť smer, alebo aspoň rukami a nohami tlmiť pád. Súd má tiež za to, že pri uvedenej športovej aktivite bola namieste opatrnosť a predvídavosť.

108. Vzhľadom na všetky okolnosti danej veci mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne na náhradu ujmy na zdraví v dôsledku jeho poškodenia žalovaným je plne dôvodný. Vychádzajúc z lekárskych správ nesporným a preukázaným v konaní tiež bolo, že žalobkyňa na splave, v dôsledku pádu žalovaného na žalobkyňu, utrpela zranenia oboch rúk, a to konkrétne zlomeniny zápästí oboch horných končatín (rúk) s následnými komplikáciami.

109. Sporným teda v konaní bolo, či má žalobkyňa nárok na žalobou uplatnený peňažný nárok titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a titulom nákladov spojených s liečením. Sporným bol samotný nárok, v dôsledku námietky žalovaného ohľadom splnenia predpokladov jeho zodpovednosti za dotknutý úraz žalobkyne, sporným bola tiež výška (a to najmä v dôsledku bodového ohodnotenia a jeho ohodnotenia, ktorého výšku žalobkyňa v priebehu súdneho konania upravila) a tiež bolo sporné, či je možné žalobou uplatnený nárok priznať z dôvodu námietky premlčania, ktorú vzniesol počas konania žalovaný.

110. V prvom rade, čo sa týka námietky premlčania, súd poukazuje na to, že žalovaný namietal premlčanie predovšetkým vo vzťahu k nároku uplatnenému písomným podaním žalobkyne zo dňa 07.06.2022 vrátane príslušenstva. Žalovaný mal za to, že nárok bol uplatnený po uplynutí dvojročnej lehoty od ustálenia zdravotného stavu, ktorý podľa žalovaného nastal v roku 2019. S uvedeným sa však súd nestotožnil a nárok žalobkyne, a to ani v časti nepovažoval za premlčaný. Jednak súd poukazuje na to, že žalobkyňa si nárok na náhradu bolestného a SSU uplatnila na súde žalobou už dňa 25.06.2020 s tým, že žiadala priznať bolestné za 150 bodov a SSU za 110 bodov, pričom podaním zo dňa 07.06.2022 žalobkyňa neuplatnila žiaden iný nárok, ale nárok na bolestné za 150 bodov a SSU za 110 bodov. K zmene (úpravy) výšky žalovanej sumy došlo len v dôsledku zmeny (úpravy) hodnoty za 1 bod ohodnotenia, keď žalobkyňa tvrdila, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo až v roku 2020 (nie v roku 2019), a teda sa má aplikovať hodnota jedného bodu v sume 21,84 eur, čo predstavuje celkom sumu 5.679 eur. Súd sa s argumentáciou žalovaného o premlčaní žalovaného nároku po jeho zmene nestotožnil, keďže rozhodným bolo použitie hodnoty jedného bodu v sume 21,84 eur s poukazom na ust. v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 8/2020 z 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL. Súd námietku premlčania považoval za právne bezvýznamnú, keďže má za to, že žalobkyňa riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu bolestného a SSU na súde dňa 25.06.2020 v súlade s ust. , t.j. v lehote dvoch rokov odo dňa keď sa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že premlčanie práva na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( ). Pokiaľ ide o škodu na zdraví je možné účinne vzniesť námietku premlčania uplynutím tejto tzv. subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a súčasne o tom kto za ňu zodpovedá. Tieto dve podmienky musia byť pre začatie plynutia premlčacej doby splnené kumulatívne (teda súčasne). Súd má za to, žalobkyňa ako poškodená vedela kto za škodu zodpovedá v zásade už v okamihu úrazu, avšak o škode (v zmysle ustálenej judikatúry o druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody, do takej miery, že jej to umožňovalo uplatniť právo na súde), pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, vedela až okamihom vyhotovenia dotknutého lekárskeho posudku zo dňa 22.06.2020 týkajúceho sa uplatnených nárokov na bolestné a SSU, kedy došlo k obodovaniu jednotlivých položiek bolestného a SSU. V prípade ujmy na zdraví zákon dokonca vôbec neurčuje objektívnu premlčaciu dobu. Objektívna premlčacia doba stanovená nie je vzhľadom na to, že škody na zdraví sa časovo prejavia niekedy až po mnohých rokoch, a je zrejmé aj v tomto konkrétnom prípade, že išlo o kontinuálne trvanie a ustaľovanie zdravotného stavu. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Súd má za to, že z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k premlčaniu dotknutých nárokov žalobkyne. Je potrebné totiž vychádzať z preukázanej vedomosti žalobkyne ako poškodenej o predpokladoch podľa , nielen z domnienok. Preto sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania a má za

to, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo a námietke premlčania zo strany žalovaného súd nemôže priznať zákonom predpokladané účinky v podobe oslabenia žalobkyňou uplatneného nároku, ktorého sa námietka premlčania týka. Súd ma za to, že žalobkyni mohla začať plynúť premlčacia doba až vtedy, keď bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo k škode na jej zdraví teda vtedy, keď bolo možné na základe skutkových okolností, ktoré mala k dispozícii, objektívne vykonať potrebné ohodnotenie škody. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žiadna zo strán sporu v konaní nenavrhla doplniť ďalšie dokazovanie, a to ani vo vzťahu k okamihu ustálenia zdravotného stavu, ktorého okamih namietal žalovaný, avšak bez účinného popretia skutkového tvrdenia o ustálení zdravotného stavu žalobkyne v roku 2020.

111. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že keďže súd vychádzal z dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 22.06.2020, potom v období od 28.01.2020 (pôvodný dátum uplatnenia si príslušenstva pohľadávky) do dňa ustálenia zdravotného stavu (22.06.2020) nemohla plynúť ani subjektívna premlčacia lehota, ale ani nemohol byť žalovaný v omeškaní s plnením, pretože náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8 ), ktorý sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený... preto je vylúčené, aby bol žalovaný v omeškaní s plnením náhrady skôr, ako bolo možné zistiť výšku tejto náhrady. Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj v prípade za cenu straty vynútiteľnosti práva. Aplikácia námietky premlčania stranami v spore, má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému súdne priznať. Premlčateľnosť majetkových práv je zásadne pravidlom, z ktorého sú stanovené v ustanovení , výnimky v prospech niektorých výslovne menovaných majetkových práv. Nárok poškodenej predstavuje nárok na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej hodnoty, ktoré podlieha premlčaniu v lehote podľa ustanovenia , podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví je teda rozhodujúca subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa o škode určitého druhu dozvie až vtedy, keď sa pozná jej rozsah do takej miery, aby mohol svoj nárok presne vyčísliť a uplatniť na súde. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby u nároku na náhradu podľa , tak v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, len čo zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený ( ), nakoľko až vtedy bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie... (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.11.2018). Vzhľadom na uvedené, súd nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, keďže bodové ohodnotenie nároku na bolestné a SSU bolo realizované lekárskym posudkom dňa 22.06.2020, žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 25.06.2020 a návrh na zmenu žaloby podala na súd dňa 07.06.2022.

112. Žalovaný v konaní namietal ustálenie zdravotného stavu v roku 2020 a mal za to, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo už v roku 2019. Vychádzal zo znaleckého posudku, na ktorý bolo odkázané v uznesení Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín a z lekárskych správ do 30.09.2019 ako aj výziev žalobkyne na náhradu škody v januári 2020 či zo správy z Centra športovej medicíny z marca roku 2020 s tým, že v nej bola diagnóza totožná s bodovým ohodnotením a nedošlo k žiadnej následnej zmene do času vyhotovenia bodového ohodnotenia ani k zmene stavu z ukončenia liečenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo až v roku 2020. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, preukázaného v tomto konaní najmä lekárskymi správami a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky.

113. Ustáleniu zdravotného stavu v roku 2020 zodpovedá aj tá skutočnosť, že ešte aj v roku 2020 žalobkyňa absolvovala kúpeľnú liečbu v trvaní od 28.07.2020 do 25.08.2020. Smerodajným však bolo, že z lekárskej správy zo dňa 16.03.2020 Centra športovej medicíny Sportmed, s.r.o. mal súd za preukázané, že k primárnej diagnóze zlomenine dolného konca vretennej kosti oboch horných končatín sa pridružili ďalšie diagnózy. Vychádzajúc aj z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 bolo zrejmé aj to, že ešte aj v danom čase vypracovania lekárskeho posudku trvalo liečenie zranení žalobkyne, čo odporuje argumentácii žalovaného o ustálení

zdravotného stavu už v roku 2019. Súd poukazuje na to, že „podľa ustálenej judikatúry pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške), pričom táto býva poškodenému zrejmá najskôr až po ustálení zdravotného stavu...“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 31.10.2018). Súd mal teda za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v roku 2020.

114. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa správne stotožnila jej ustálenie zdravotného stavu v roku 2020 s tým, že v rámci súdneho konania použila pri výpočte požadovanej náhrady bolestného a náhrady za SSU hodnotu jedného bodu v sume 21,84 eur. Vzhľadom na uvedené, keďže súd mal za preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2020, je potrebné postupovať podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 8/2020 z 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden bod je 21,84 eura ( ). Vychádzajúc z ustanovenia je potrebné pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za SSU vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo SSU ohodnotili v lekárskom posudku, pričom výška náhrady sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej aj "") za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na uvedenú náhradu za bolesť alebo SSU, a to za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v roku 2020, je potrebné vychádzať z 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej za rok 2019, keďže nárok vznikol žalobkyni v roku 2020. Uvedená priemerná mzda predstavovala v roku 2019 sumu 1.092 eur z ktorej 2 % sa rovnajú sume 21,84 eur. Výsledná suma náhrady bolestného potom za počet bodov 150 predstavuje sumu 3.276 eur a výsledná suma náhrady SSU za počet bodov 110 predstavuje sumu 2.403 eur ( až 4 ). Súd preto rozhodol tak, že žalobkyni priznal sumu 3.276 eur titulom bolestného a sumu 2.403 eur titulom SSU.

115. Súd sa tiež „zaoberal otázkou miery zavinenia (spoluzodpovednosti) účastníkov... a na vzniknutej škode a v tejto súvislosti poznamenal, že na strane poškodeného je potrebné vždy posúdiť také konanie, ktoré sa na vzniku škody podieľalo a bolo príčinou vzniku škody v rozsahu, v akom sa poškodený podieľal na vzniku škody a z toho potom vychádzať pri určení percentuálnej miery spoluzavinenia na vzniknutej škode. Mal za to, že stanovenie miery spoluzodpovednosti v zmysle nie je možné inak ako úvahou súdu založenou na konkrétnych skutočnostiach danej veci s tým, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená okolnosťami na strane poškodeného, je vylúčená zodpovednosť škodcu“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 31.10.2018). Súd s ohľadom na všetky okolnosti danej veci nemal za preukázané, že by škoda bola spôsobená aj zavinením žalobkyne ako poškodenej, a že by v dôsledku uvedeného mala pomerne znášať škodu spolu so žalovaným. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného zaťažuje škodcu (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24.01.2017), ktorý však zavinenie žalobkyne v konaní nepreukázal. Súčasne, vzhľadom na príklad uvedený žalovaným týkajúci sa toho, že žalobkyňa sa zúčastnila splavu napriek tomu, že mala mať vedomosť o tom, že žalovaný pil alkohol, súd dodáva, že žalobkyňa jednak neabsolvovala splav v jednom spoločnom kajaku (kanoe) so žalovaným a jednak v konaní z výpovedí svedkov vyplynulo, že u žalovaného sa nejednalo len o „jeden uvítací prípitok“ pred plavbou, respektíve nešlo o „jedno pivo k obedu“, ale že žalovaný popíjal počas splavu. Žalobkyňa teda, aj keby bola prítomná pri jednom privítacom prípitku pred splavom (navyše v inej loďke ako žalovaný), nemohla mať vedomosť vopred o tom, že žalovaný bude požívať alkoholické nápoje počas splavu a v takom množstve ako vypovedali viacerí účastníci splavu. V konaní nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by ktokoľvek z účastníkov splavu (ani žalovaný) vykazoval stav opitosti už pred samotným splavom respektíve v čase jeho začatia. Súd je toho názoru, že ide o odlišnú situáciu, než tú, na ktorú príkladom poukázal žalovaný „keď spolujazdec vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, čím podstatne prispel k vzniku škodlivého následku.“ Zároveň súd dodáva, že sa nestotožnil ani s argumentom žalovaného, že „k pádu nedošlo pri výkone aktivity“. Skutočnosť, že sa účastníci splavu „nútene“ vylodili na brehu, avšak s úmyslom následne ďalej pokračovať v splave, neznamená, že splav ukončili, a že zúčastnené osoby v danom okamihu neboli už účastné splavu. Situácia, ktorá nastala (prevrátenie člna) je práve tá riziková situácia, ktorá je potenciálnou súčasťou (rizikom) každého splavu, ako aj to, že účastníci musia situáciu riešiť, a to aj tým, že doplávajú k brehu, „vylodia sa“ a podobne. Súd navyše poukazuje na to, že v konaní nikto netvrdil a ani to nebolo preukázané, že by priamo žalobkyňa alkohol nalievala žalovanému. Súd

je toho názoru, že pokiaľ by žalovaný už v čase začatia splavu vykazoval známky požitia alkoholu, o čom by žalobkyňa vedela, alebo by mu sama alkohol nalievala či mala absolvovať splav so žalovaným v jednom kajaku, bolo by bolo možné uvažovať o aj jej miere zavinenia. Žiadne z uvedených skutočností však v konaní neboli preukázané.

116. Súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel preto k záveru, že žalovaný si pri splave, ktorý absolvoval spolu s kolegami, nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví či majetku. Súd má za to, že pri akejkoľvek športovej aktivite, o to viac kolektívnej a o to viac tak rizikovej, akou splavovanie rieky nepochybne je, je požívanie alkoholických nápojov jednoznačne takým konaním, ktoré je porušením základnej prevenčnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení , podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že žalovaný zodpovedá za ujmu (škodu) na zdraví, ktorú spôsobil žalobkyni v dôsledku porušenia uvedenej právnej povinnosti ( ). Súd na základe vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by žalovaný preukázal, že škodu nezavinil, čím by sa zbavil, respektíve aspoň čiastočne zbavil zodpovednosti ( ).

117. Pokiaľ ide o splav, v rámci konania nebolo síce preukázané, že by existovali špecifické a hlavne jednotne upravené pravidlá pre splavovanie riek, ako je to napríklad v prípade všeobecne známeho tzv. Bieleho kódexu - pravidiel správania pre lyžiarov. Možno však konštatovať, že pravidlá pre akýkoľvek šport možno zhrnúť práve do základnej prevenčnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení . Pri vykonávaní akejkoľvek športovej činnosti je namieste nielen ohľaduplnosť zahŕňajúca povinnosť správania sa tak, aby nedochádzalo ani len k ohrozeniu či poškodeniu zdravia napríklad v dôsledku precenenia schopností v dôsledku únavy či choroby alebo napríklad aj v dôsledku požitia alkoholu. Už len z logického uvažovania vyplýva, že pri akejkoľvek športovej činnosti je potrebné správať sa tak, aby sa eliminovali akékoľvek riziká spojené už len so samotným vykonávaním športovej činnosti. Možno potom konštatovať, že ak účastník športovej aktivity požíva alkohol, čo bolo v danom prípade jednoznačne preukázané a nesporné, o to viac za teplého slnečného počasia, jeho reakcie prirodzene nezodpovedajú stavu človeka, ktorý alkohol nepožil. Je všeobecne známe, že požívanie alkoholu o to viac v kombinácii s teplým počasím, navyše spôsobom, akým bolo v konaní preukázané (miešanie tvrdého alkoholu s pivom), je absolútne nevhodnou kombináciou, v dôsledku ktorej sa zvyšujú nielen účinky alkoholu, o to viac, ak je tomu tak pri športovej aktivite, ktorá sama osebe nesie určité riziká a tieto sa uvedeným konaním násobne taktiež nepochybne zvýšili. Súd tiež poukazuje na to, že takmer všetci účastníci predmetného splavu tento druh aktivity absolvovali prvýkrát (vrátane žalovaného). Bola teda namieste zvýšená opatrnosť a obozretnosť. Navyše z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že aj po úraze žalobkyne spôsobenom pádom žalovaného, potrebnú prvú pomoc jej poskytli kolegovia, nie žalovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že porušenie povinnosti žalobkyne v konaní nebolo preukázané, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by aj žalobkyňa priniesla akýkoľvek alkohol, bolo na každom účastníkovi splavu, či tento alkohol vôbec bude požívať, a či dokonca pred splavom alebo počas splavu, respektíve v akom množstve či kombinácii s iným alkoholom. Pokiaľ aj žalobkyňa priniesla alkohol na splav, z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že splav mal byť ukončený stretnutím účastníkov splavu, na ktorom už v zásade nič nebránilo zúčastneným požiť alkohol. Nemožno teda bez ďalšieho tvrdiť, že osoba, ktorá prinesie na splav alkohol, nesie zodpovednosť aj za jeho samotné požitie počas splavu. Navyše v konaní bolo preukázané a nesporné, že to nebol jediný alkohol, ktorý žalovaný mal požívať a sám si na splav priniesol vlastné alkoholické nápoje. Bolo len na ňom (ako na každom jednom človeku) v rámci jeho vlastnej zodpovednosti, či bude alebo nebude alkohol piť.

118. „Podľa právneho názoru súdu, žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa ust. 415 , ktorá prevenčná povinnosť je vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, preto za jej porušenie sa považuje akékoľvek konanie, ktoré má za následok vznik škody a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou“ (odsek 44. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 09.07.2020). A teda „vo vzťahu k žalovanému dospel súd k záveru o splnení všetkých predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne podľa ust. v spojení s ust. , t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného (odsek 47. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 09.07.2020). Po vyriešení otázky zodpovednosti súd skúmal dôvodnosť výšky nároku uplatneného žalobou.

119. Čo sa týka ďalšej podstatnej námietky žalovaného vo vzťahu k navýšeniu bodového ohodnotenia bolestného priamo v lekárskom posudku o 2 x 25 bodov, súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania (najmä však z lekárskej správy zo dňa 16.03.2020 Centra športovej medicíny Sportmed, s.r.o. mal za preukázané, že k primárnej diagnóze zlomenine dolného konca vretennej kosti oboch horných končatín sa pridružili ďalšie diagnózy. Najmä však súd poukazuje na to, že z predmetnej lekárskej správy vyplýva, že došlo k poúrazovej osteoporóze a algodystrofickému syndrómu carpi bilaterálne. Uvedené vyplýva aj z následného zdôvodnenia lekárskeho posudku zo dňa 22.06.2020, podľa ktorého v zdôvodnení predmetného zvýšenia bolestného podľa až 7 je uvedený práve obojstranný sudeckov algodystrofický syndróm („sudek. sy - carpi, poúrazová osteoporóza, algodystrofický sy bilat“), ktorý predstavuje podľa všeobecne známych skutočností počas hojenia zlomenín, keď sa objavuje, stav neprimeranej bolesti, opuchu a stuhnutosti. Súd sa teda nestotožnil s námietkou žalovaného, že nie je zrejmý dôvod takého navýšenia lekárom v lekárskom posudku zo dňa 22.06.2020. Práve naopak, v zmysle zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia podľa je zrejmé, že došlo lekárom k bodovému hodnoteniu bolesti zvýšenému až o polovicu (keď základný počet bodov predstavoval 50 bodov bez akéhokoľvek rozpätia bodového hodnotenia), vzhľadom na to, že poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie. Uvedené závery korešpondujú aj s predchádzajúcimi lekárskymi správami, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe, podľa ktorých je zrejmé, že žalobkyňa mala ordinované aj užívanie analgetík proti bolesti, respektíve následnú rehabilitáciu či dokonca aj kúpeľnú liečbu.

120. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že „v zmysle sa posúdenie (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) vykoná, len čo stav poškodenia možno považovať z medicínskeho hľadiska za ustálený, teda za taký, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti. Ustáleným je zdravotný stav poškodeného, pri ktorom už spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti (). Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (). Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (MCdo 37/2000). O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie ním vytrpenej bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku podaného v zmysle a 8 , pričom sadzby bodového hodnotenia sú ustanovené v prílohách tohto zákona. Pre účely odškodnenia úrazu možno zdravotný stav poškodeného posúdiť až po skončení jeho kontinuálne prebiehajúcej liečby a odstraňovaní následkov jeho zdravotného poškodenia“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.03.2019).

121. Súd vo vzťahu k výške žalobou uplatnenej peňažnej sume vychádzal najmä z odborného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 vypracovaného podľa vzoru lekárskeho posudku tvoriaceho prílohu č. 2 . Z predmetného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.06.2020 podpísaného všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. Blankou Otrusiníkovou zdravotníckeho zariadenia Blanro s.r.o., Bratislavská 39/A, I. mal súd za preukázané nasledovné bodové ohodnotenie súladné so :

položka číslo diagnóza hodnotenie v bodoch zdôvodnenie počet bodov zvýšenie § 9 ods. 5 a 6 zákona spolu 147b zlomenina dolného konca vretennej kosti, úplná bez posunutia úlomkov l. sin. 50 25 75 sudek. sy - carpi, poúrazová osteoporóza, algodystrofický sy bilat 147b zlomenina dolného konca vretennej kosti, úplná bez posunutia úlomkov l. sin. 50 25 75 sudek. sy - carpi, poúrazová osteoporóza, algodystrofický sy bilat 351a obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa l. dx. 60 - 60

351a obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa l. sin. 50 - 50

122. Súd poukazuje na to, že lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví vychádza zo základnej sadzby počtu bodov a ak sú dané dôvody uvedené v prílohe k . Výsledný počet bodov takto stanovený lekárom predstavuje bodové ohodnotenie bolestného a SSU, základné odškodnenie za bolesť alebo SSU, ktoré už samotné predstavuje náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných potrieb a úloh. Čo sa týka zvýšenia bodov lekárom podľa , toto zvýšenie je taktiež súčasťou lekárskeho posudku v rámci riešenia odborných otázok, ktorých preskúmanie ani zmena súdu neprináležia. Súd pritom v danom prípade nerozhodoval o mimoriadnom zvýšení náhrady bolestného a náhrady SSU.

123. Súd mal za preukázané, že v súvislosti s ohodnotením bolestného s SSU vypracoval dňa 22.06.2020 posudzujúci lekár podľa vzoru tvoriaceho prílohu č. 2 , z ktorého vyplýva bodové ohodnotenie bolestného počtom 150 bodov a bodové hodnotenie SSU počtom 110 bodov. Vychádzajúc najmä z ustanovenia v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 8/2020 z 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSUza jeden bod je 21,84 eura, súd posúdil nárok na zaplatenie sumy 3.276 eur titulom bolestného a sumy 2.403 eur titulom SSU za plne dôvodné.

124. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu oboch rúk rôznym počtom bodov pri obmedzení pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa, jednej ruky 60 bodov a druhej ruky 50 bodov, súd poukazuje na to, že toto ohodnotenie vychádza jednoznačne z položky 351a prílohy č. 1 tvoriacej prílohu . Pri hornej končatine sa inak hodnotí ľavá a inak pravá ruky v závislosti od toho, k poraneniu ktorej došlo a v závislosti od toho, či je človek ľavák alebo pravák. Samotná poznámka v predmetnej prílohe ustanovuje, že u ľavákov sa ľavá horná končatina hodnotí ako pravá. Je evidentné, vychádzajúc z položky 351a, že základné bodové ohodnotenie je u praváka (pravej ruky) 60 bodov a u ľaváka (ľavej ruky) 50 bodov. Vyšším počtom bodov (o 10 bodov) sa teda boduje a hodnotí tá ruka, ktorá je pre človeka „určujúca“. Je prirodzené, že zranenie u praváka jeho pravej ruky je bodované a hodnotené vyššie ako keby došlo k zraneniu pravej ruky u ľaváka, kedy sa tento princíp použije opačne.

125. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že súd mal za preukázané už samotnými lekárskymi správami, že žalobkyňa „v dôsledku poškodenia jej zdravia mala preukázateľne nepriaznivé následky v jej osobnej ako aj rodinnej sfére... liečenie malo vplyv na realizáciu jej životných úkonov, nemohla plnohodnotne žiť a pracovať...“ pričom „...tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení...“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.08.2014). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že už len zo samotného charakteru zranení žalobkyne preukázaného lekárskymi správami, mal za preukázaný citeľný zásah do bežného života žalobkyne, a to minimálne počas doby liečenia, kedy už len samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola z dôvodu zlomenia oboch rúk, ktoré mala fixované minimálne mesiac, bola odkázaná na pomoc tretej osoby, čo prestavuje nepochybne negatívny zásah do jej bežného života, či už osobného alebo pracovného.

126. Je nepochybné, že základné odškodnenie za bolesť alebo SSU predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodenej (žalobkyne) a pre uspokojovanie i plnenie jej životných a spoločenských potrieb. V danom prípade nebolo z jej strany požadované mimoriadne zvýšenie základného odškodnenia, nad rámec lekárskeho posudku zo dňa 22.06.2020, ktoré súd považuje za primerané následkom, ktoré žalobkyňa utrpela v dôsledku dotknutého úrazu. Bolestné ako aj SSU však nemajú charakter škody podľa , ale osobnej nemajetkovej ujmy, pri ktorej neprichádza do úvahy naturálna reštitúcia. Poskytnuté plnenie je satisfakčnej povahy (poskytnúť finančné prostriedky poškodenej, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie vytrpených bolestí a SSU). Náhrada za bolesť a za SSU slúžia na to, aby si poškodená osoba mohla obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v dôsledku predmetného úrazu spôsobeného žalovaným dňa 29.08.2019, došlo v dôsledku poškodenia zdravia

žalobkyne k nepriaznivým následkom, a to nepochybne minimálne počas určitého časového obdobia po úraze. Súd poukazuje na to, že náhrada určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodenej, pre uspokojovanie jej životných potrieb a pre plnenie jej životných úloh.

127. Samotné poškodenie na zdraví žalobkyne bolo v konaní preukázané nielen výsluchmi ale zároveň lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe. Súd poukazuje najmä na to, že „zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby ( ) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia)“ (R 1/2015, Rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 28.05.2014).

128. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady ujmy (škody) na zdraví v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Žalobkyňa dokonca pred podaním žaloby opakovane vyzvala žalovaného na dobrovoľné plnenie respektíve na vyriešenie veci dohodou. Žalovaný však na predmetné listy žiadnym spôsobom nereagoval.

129. V konaní žalovaný poukázal aj na ust. (tzv. moderačné právo) s tým, že toto právo ukladá súdu, aby v prípade existencie určitých skutkových okolností náhradu škody primerane znížil. Zmyslom tzv. moderačného práva súdu je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a tiež v rozpore s princípom spravodlivosti. Hľadiská, ktoré sú vymenované v , sú uvedené len ako príklady a nie je vylúčené, že súd v rámci uplatnenia moderačného práva môže prihliadnuť aj na iné individuálne, v zákone neuvedené okolnosti a posúdi, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Predpokladom použiteľnosti zmierňovacieho práva súdu pri znížení náhrady škody je predovšetkým to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovaný však žiaden konkrétny dôvod hodný osobitného zreteľa v konaní nielenže nepreukázal, ale ani len neuviedol. Navyše súd poukazuje na to, že sa týka iba primeraného zníženia náhrady škody, nie jeho úplného nepriznania, pričom vo vzťahu k výške možného zníženia náhrady škody žalovaný taktiež neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa pritom posudzujú vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam.

130. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktoré si žalobkyňa uplatnila žalobou už dňa 25.06.2020, avšak pôvodne bez bližšej špecifikácie, súd poukazuje na nasledovné. Pokiaľ ide o príslušenstvo, súd poukazuje na to, že príslušenstvom pohľadávky v danom prípade v znení podaní žalobkyne je celkom jednoznačne zákonný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený žalobkyňou vo výške 5 %. Súd s poukazom na ustanovenie a Čl. 4 a s poukazom na skutočnosť, že v priebehu konania nedošlo k odstráneniu vady žalobného návrhu, z ktorého priamo nevyplýva, či si žalobkyňa uplatňuje predmetné úroky z omeškania v dennej (p.d.) alebo ročnej (p.a.) výške, súd vychádzajúc z osobitného predpisu má za to, že sa jedná o zákonný úrok (keďže úroky z omeškania neboli určené ako zmluvná odplata), a teda bol uplatnený v zmysle ust. v spojení s nariadenia č. . Súd má za to, že je zrejmé , že žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania peňažnej pohľadávky vo výške podliehajúcej tejto právnej úprave, podľa ktorej je žalobkyňa oprávnená v čase omeškania s plnením peňažného dlhu uplatniť si úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Preto súd, vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného s dobrovoľným plnením, žalobnému návrhu žalobkyne v časti uplatnených úrokov z omeškania (príslušenstva) vyhovel v súlade s príslušnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase vzniku omeškania s uplatneným peňažným nárokom. Zamietnutie žalobného petitu z dôvodu neodstránených vád, a to ani v časti príslušenstva ani nie je procesne možné, keď v takom prípade by bolo možné podanie iba odmietnuť, pričom súd má za to, že v tomto prípade nejde o taký nedostatok (už s poukazom na zásadu iura novit curia - súd pozná právo a skutočnosť, že v danom prípade doplnenie/oprava podania je vyvoditeľná z právnych predpisov), pre ktorý by nebolo možné v konaní pokračovať a vo veci rozhodnúť (, , , nariadenia č. 87/1995

Z.z.). Pokiaľ teda ide o žalobný návrh žalobkyne v časti príslušenstva (úrokov z omeškania), súd zasiahol do znenia žalobného návrhu (petitu) čo sa týka jeho formulačného vyjadrenia bez zásahu do obsahovej stránky. V danom prípade nejde o porušenie zásady ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit tak, že použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia to, čo je z jeho obsahu zrejmé. Pri formulácii výroku súd musí dbať len na to, aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa strana sporu skutočne domáhala. Preto súd najmä špecifikoval v časti požadovaných úrokov z omeškania tvoriacich príslušenstvo, že sa jedná ročný (p.a.) úrok z omeškania žalobou uplatnenej sumy. Súd má za to, že je nepochybné, že v danom predmete konania iná výška úroku, ktorá by bola napríklad stranami zmluvne dohodnutá, neprichádzala do úvahy a je zrejmé, že sa jedná o zákonný úrok z omeškania, na ktorý je potrebné aplikovať najmä ust. , v spojení s vyhlášky č. a teda, ak by súd za danej situácie formulačne nespresnil z právnych predpisov, že ide o ročný úrok z omeškania, išlo by podľa názoru súdu o čistý formalizmus.

131. Súd však zamietol nárok žalobkyne v sume 400 eur, ktorý si žalobkyňa uplatnila titulom nákladov liečenia na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 28.09.2019. Súd má za to, že samotná žalobkyňa v konaní preukázala (výsluch B. N.), že v čase jej liečenia bezprostredne po úraze dňa 29.08.2019 sa o ňu starala jej sestra, a teda blízka osoba. Doklad, ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe (výdavkový pokladničný doklad zo dňa 28.09.2019 na č.l. 23 v súdnom spise), podľa ktorého mala žalobkyňa poskytnúť jej sestre, D. N. sumu 400 eur ako úhradu za opateru za 09/2019, súd nepovažoval za náklad v zmysle a . Starostlivosť o blízku osobu nielenže nie je zárobkovou činnosťou, ale ani nie je zrejmá účelnosť a dôvodnosť určenia predmetnej výšky ceny. Nejde o vecné náklady reálne vyčíslené a zistiteľné vo vzťahu k ich výške (nejde napríklad o „ošetrovné“). Súd preto nemohol uvedenej časti žaloby vyhovieť. Naopak, súd považoval za absolútne účelné náklady spojené s liečením aj náklady žalobkyne na lieky a rehabilitácie. Vychádzajúc z k žalobe pripojených pokladničných dokladov súd zistil, že žalobkyňa účelne vynaložila náklady spojené s liečením v celkovej sume 111,76 eur, ktoré v konaní aj riadne preukázala, a ktoré korešpondovali aj s diagnózami a odporúčaniami lekárov obsiahnutých v pripojených lekárskych správach (náklady na úhradu pokladničného dokladu zo dňa 24.02.2020 v sume 20,17 eur za balík služieb a poplatok za výdaj zdravotníckej (ortopedickej) pomôcky, náklady na úhradu pokladničného dokladu zo dňa 18.05.2020 v sume 60 eur za elektroliečbu a svetloliečbu a pokladničných dokladov zo dňa 21.09.2019 v sume 14 eur, zo dňa 29.09.2019 v sume 8,99 eur a zo dňa 12.10.2019 v sume 8,60 eur za WOBENZYM, ktorý ako je všeobecne známe je liečivým prípravkom na bolesti svalov a kĺbov). Žalobkyňa si v žalobe uplatnila celkom 576,22 eur titulom nákladov na liečenie, preto súd, keďže žalobkyni priznal sumu 111,76 eur titulom nákladov liečenia, vo zvyšnej prevyšujúcej časti nárok na zaplatenie žalobou uplatnených nákladov na liečenie v sume 464,46 eur zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na to, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie nákladov liečenia žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia, z čoho vyplýva, že vznikol rozdiel medzi preukázanými (zdokladovanými) nákladmi a uplatnenou peňažnou sumou v žalobe v takej výške, ktorá z obsahu listín pripojených k žalobe vôbec nevyplýva. Súd priznal žalobkyni sumu 111,76 eur, nepriznal jej 400 eur a 64,46 eur, ktoré súd ani nevedel stotožniť so žiadnym skutkovým tvrdením či listinným dôkazom.

132. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku.

133. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

134. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

135. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

136. Súd o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol podľa a v spojení s . Súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa celkového pomeru (miery) úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobkyňa si konaní uplatnila (v znení zmeny žaloby) celkom sumu 7.418 eur (istinu 6.255,22 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. od 26.06.2020 vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku 13.03.2024 v sume 1.162,78 eur). Keďže žalobkyni súd priznal nárok vo výške 5.790,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z priznanej sumy od 26.06.2020 do dňa

vyhlásenia rozsudku vyčíslením 1.076,44 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, v časti nákladov na liečenie 464,46 eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. od 26.06.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku vyčíslením v sume 86,33 eur, čiastočný úspech žalobkyne predstavuje sumu celkom 6.867,20 eur (93 %), ktorý prevýšil úspech žalovaného vyčíslením v sume celkom 550,76 eur (7 %), čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 86 %. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

137. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

138. O poplatkovej povinnosti podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne vyšší súdny úradník / v spojení s , , cit zákona/.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie / /. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV / /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ /.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, žalobkyňa môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia / /.