Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36C-65-2019.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Ing. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 7, H., proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova 60, Nitra, IČO: 30 83 07, o určovacej žalobe, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.08.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, aby ju súd určil a označil za daňový subjekt - nájomníčku ako daňovú poplatníčku. Uviedla, že žalovaný má problém s určením, kto je daňový poplatník a kto platiteľ, preto navrhuje určiť právnu skutočnosť podľa § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), že je ona ako žalobkyňa daňovým poplatníkom. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti v meste Nitra, len nájomníčkou nájomného bytu vo vlastníctva žalovaného, pričom ako jeho užívateľka má povinnosť platiť nájomné správcovi nehnuteľností. Správca nehnuteľností má zákonnú povinnosť z prijatého nájomného odvádzať všetky poplatky a dane spojené s užívaním bytov za svojich nájomníkov, a to podľa komisionárskej zmluvy. Tento nájom je z daňového hľadiska príjmom správcu, z ktorého má zákonnú povinnosť odvádzať dane, teda je platiteľom daní za seba a aj za svojich nájomníkov ako poplatníkov, od ktorých má zákonnú povinnosť v nájomnom daň vyberať a odvádzať správcovi dane a navyše za odvod dane aj ručí (§ 2 písm. v) zák. č. 595/2003Z. z.). Správca dane nevie správne určiť skutkový stav veci. V roku 2006 z neznámeho dôvodu správca prestal vyberať a odvádzať daň - poplatok za komunálny odpad a správca dane zatiaľ nestihol správne určiť, kto je daňovým poplatníkom a kto platiteľom; tento zmätok trvá už 13 rokov. Zákon č. 582/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 01.01.2005 a v nadväznosti na to žalovaný vydal všeobecne záväzné nariadenie (VZN) č. 13/2004, v ktorom vymedzil platiteľa poplatku v § 4 a podľa § 4 ods. 2 umožnil dohodu platiteľa s poplatníkom o priamom odvode poplatku, podľa ktorej by prešla povinnosť priamo na poplatníka. Poukázala na § 77 ods. 2, ods. 5 písm. b) a ods. 6 zák. č. 582/2004 Z. z. Z uvedenej dikcie zákona v spojení s VZN č. 13/2004 Mesta Nitra, ktoré platilo v roku 2006, vyplýva, že správca nehnuteľností mal možnosť sa dohodnúť s poplatníkom na priamej platbe poplatku za komunálny odpad, čo ale neurobil. Neexistencia dohody dokazuje, že zákonná daňová povinnosť vyberať a odvádzať poplatok za komunálny odpad ostáva na správcovi, ktorý je platiteľom daná, teda aj poplatkov za odpad. Žalobkyňa v tomto smere kontaktovala žalovaného listom zo dňa 15.07.2019. Keďže stav právnej neistoty a neurčitého právneho postavenia žalobkyne je opäť sporný, nemožno ho odstrániť inak ako určovacím výrokom, na ktorom má naliehavý právny záujem. Právna skutočnosť podľa žalobkyne vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem, ktorého sa domáha, má oporu v litere zákona, teda správnym právnym určením a označením daňového subjektu ako poplatníka, sa zmení a ozrejmí jej postavenie v daňovom konaní tak, aby jeho významu porozumeli aj úradníci správcu dane.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú a nezmyselnú. Žalobkyňu určuje za poplatníka priamo platná legislatíva, a to § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 582/2004 Z. z.) Žalobkyňa musí byť poplatníkom poplatku za komunálne odpady, pretože má v meste Nitra trvalý pobyt. To, že žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území mesta Nitry, nie je podstatné, pretože ona je poplatníkom z dôvodu trvalého pobytu v meste Nitra a nie z dôvodu vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobkyňa musí byť aj platiteľom tohto poplatku, pretože ustanovenie § 77 ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 582/2004 Z. z. stanovuje povinnosť správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve obce vyberať poplatok pre obec od poplatníka a za vybranie poplatku ručiť len vtedy, ak túto povinnosť obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení. Mesto Nitra vo svojom v súčasnosti platnom Všeobecne záväznom nariadení č.11/2014 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení, neustanovilo, že poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre Mesto Nitra vyberie a za vybraný poplatok bude ručiť správca bytov vo vlastníctve Mesta Nitry. Preto tvrdenie daňového subjektu, že poplatok mal za daňový subjekt vybrať a odviesť v zmysle §77 ods.6 zákona č. 582/2004 Z. z. správca bytov - Službyt Nitra s.r.o., je právne irelevantné. Nič na tejto skutočnosti nemôže zmeniť ani komisionárska zmluva, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva. Žalobkyňa sa v svojej žalobe odvoláva na staré neplatné VZN mesta Nitry č.13/2004, podľa ktorého bol v minulosti platiteľom poplatku za komunálne odpady za nájomcov správca mestských bytov Službyt Nitra s.r.o., Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra. Počas platnosti VZN mesta Nitry č. 13/2004 mesto Nitra poplatok žalobkyni nevyrubovalo. Žalobkyňa sa už v minulosti odvolávala voči rozhodnutiam vydaním správcom dane Mestom Nitra, ktorými jej Mesto Nitra vyrubovalo poplatok za komunálne odpady. V odvolaniach vždy tvrdila to isté, čo aj v tejto žalobe, že podľa platnej legislatívy nemá byť platiteľom poplatku za komunálne odpady, avšak odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky jej odvolania zamietol a potvrdil rozhodnutia vydane správcom dane Mestom Nitra.
3. Žalobkyňa v rámci repliky uviedla, že žalovaný svojim vyjadrením priznal, že neovláda význam základných pojmov - platiteľ a poplatník, časovú účinnosť právnych predpisov, kategorizáciu daňových subjektov, aplikáciu skutkových zistení, súvzťažnosť záväzkových právnych vzťahov a prevodu práva, inštitút ručenia. Poprela, že poplatník musí byť aj platiteľ dane. Platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Poplatníkom podľa § 77 ods. 2 až 4 zák. č. 582/2004 Z. z., by bola osoba, ktorá má trvalý pobyt, ak by zákon neustanovoval ďalšie, presnejšie okolnosti v ods. 5 a 6, podľa ktorých sám trvalý pobyt nie je dostatočným kvalifikovaným kritériom ani dôvodom pre určenie priamej platby poplatníkom. Namietla, že by mala byť platiteľom poplatku, pretože žalovaný nepreukázal, že by táto povinnosť prešla z platiteľa na poplatníka, tak ako to ustanovuje § 77 ods. 5 a 6 zák. č. 582/2004 Z. z. v spojení s VZN č. 13/2004, platným v čase zmeny v roku 2006. Tým, že žalovaný uviedol, že neexistuje žiadna dohoda o prechode poplatkovej povinnosti, dokazuje, že zákonná povinnosť platiteľa Službyt Nitra, s.r.o., ani dodnes nebola prevedená na žalobkyňu ako poplatníka. Službyt Nitra s.r.o., prestal vyberať a odvádzať daň v roku 2006; pre ňu platí VZN č. 13/2004, účinné od 01.01.2005, preto mal oznámiť správca zmenu žalovanému. Komisionárskou zmluvou č. 603/2003/ PM vznikla správcovi bytov voči žalovanému v bodoch 5 a 6 povinnosť stanovenia výšky nájomného a inkasovanie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu. Okrem toho existuje zmluva o nájme medzi žalobkyňou a Službyt Nitra s.r.o., v ktorej je ošetrený aj poplatok podľa § 77 ako odvoz popola a smetí. Poukázala na zmätok rozhodnutí žalovaného v rokoch 2013 až 2017. Z uvedeného dôvodu podala aj túto žalobu a upresnila jej petit tak, aby súd určil že ako žalobkyňa je daňový poplatník s povinnosťou odvádzať poplatok podľa § 77 zák. č. 582/2004 Z. z. tak ako to vyžaduje a písomne stanoví platiteľ poplatku - Službyt Nitra s.r.o. so sídlom J. Kráľa 122, Nitra, IČO: 31447929, v úhradách za užívanie mestského bytu.
4. Žalovaný v rámci dupliky zotrval na svojom vyjadrení a uviedol, že netvrdí, že vždy je poplatník aj platiteľom poplatku za komunálne odpady, ale v prípade žalobkyne je priamo ona poplatníkom a zároveň aj platiteľom poplatku za komunálne odpady, a to podľa § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z. z. Žalobkyňa musí byť aj platiteľom tohto poplatku, pretože ustanovenie § 77 ods. 5 písm. a) a b) zákona č. 582/2004 Z. z. stanovuje povinnosť správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve obce vyberať poplatok pre obec od poplatníka a za vybranie poplatku ručiť len vtedy, ak túto povinnosť obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení. Mesto Nitra vo svojom v súčasnosti platnom Všeobecne záväznom
nariadení č.11/2014 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení neustanovilo, že poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre Mesto Nitra vyberie a za vybraný poplatok bude ručiť správca bytov vo vlastníctve Mesta Nitry, čiže tvrdenie daňového subjektu, že poplatok mal za daňový subjekt vybrať a odviesť v zmysle §77 ods.6 zákona č. 582/2004 Z. z. správca bytov Službyt Nitra s.r.o., je právne irelevantné. Z komisionárskej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Nitra a Službytom Nitra s.r.o. nevyplýva, že Službyt Nitra s.r.o. má byť platiteľom poplatku za komunálne odpady za nájomcov mestských bytov (o tom v zmluve nie je ani zmienka). Žalobkyňa argumentuje túto skutočnosť v súvislosti s nájomnou zmluvou z roku 1995, keď v tom čase ešte ani neexistoval miestny poplatok za komunálne odpady. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe stále odvoláva na staré neplatné VZN mesta Nitry č.13/2004, podľa ktorého bol v minulosti platiteľom poplatku za komunálne odpady za nájomcov správca mestských bytov Službyt Nitra s.r.o., Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra. K tomu uviedol, že za platnosti VZN mesta Nitry č. 13/2004 mesto Nitra poplatok žalobcovi nevyrubovalo. Ustanovenie § 2 písm. v) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na ktoré sa žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení odvoláva, definuje platiteľa pre daň z príjmu, ale toto nie je možné aplikovať na určenie platiteľa poplatku za komunálne odpady, pretože osoba platiteľa pre miestny poplatok za komunálne odpady je upravená v § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. Tvrdenia žalobkyne nie sú v súlade s platnou legislatívou a je až absurdné, že sa vôbec musia vyjadrovať k takýmto dezinterpretáciám legislatívy. Myslia si, že už vo vyjadrení zaslanom dňa 17.2.2020 dostatočne zdôvodnili a preukázali zákonný postup správcu dane Mesta Nitry pri vyrubení poplatku za komunálne odpady žalobkyni. 5. Na pojednávaní, konanom dňa 28.07.2020, súd pripustil zmenu žaloby v znení, ako to navrhla žalobkyňa. Žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, poukázala na to, že žalovaný ju písomne uznal ako poplatníka v zmysle zákona, čo nasvedčuje tomu, že s jej návrhom súhlasí. Medzi nimi je nezhoda slovná ale písomne sami oni potvrdili, že je poplatník. Mala problém s tým, že za platiteľa ju nikto neoznačil. Z ničoho jej nevyplýva, že by mala platiť poplatok priamo mestu Nitra. Poplatok za komunálny odpad má uhradený, bol jej strhnutý z dôchodku v rámci prebiehajúcich exekúcií. Mesto nikdy nepožiadala o splátkový kalendár, nepokladala som to za potrebné. Je jej jedno v akej sume bude platiť poplatok, či mesačne alebo ročne, ale musí byť za poplatníka niekým ustanovená. V tomto smere poukázala na § 77 ods.5, 6 zák. č. 582/2004 Z. z. Je nájomníčkou bytu na základe nájomnej zmluvy z r. 1995, jej súčasťou je aj samotný poplatok za odpad upravený podľa vtedy platného zákona. Trvala na tom, že predmetný poplatok súvisí s nehnuteľnosťou a patrí výlučne k nej. Bazírovala na tom, že pre ňu je záväzná nájomná zmluva a to, čo je v nej uvedené. Od r. 2006 nastala zmena a mesto začalo posielať výmery jej osobne. Počas 14. rokov sa bavia stále o tom istom, došla jej trpezlivosť, a preto sa rozhodla podťa žalobu na súd. K zmene nájomnej zmluvy nikdy nedošlo. V prípade ak by jej bol navrhnutý nejaký dodatok, rešpektovala by ho. Mala za to, že ona je poplatník a platiteľom má byť Službyt. Poplatník má poplatkovú povinnosť a platiteľ má priamo zo zákona povinnosť odvádzať daň správcovi dane. Žalovaný dodnes neuviedol, na základe čoho nastala zmena v r. 2006 a túto skutočnosť neodôvodnil. Práve 14 rokov nepochopila, prečo nedošlo k dohode o tom, že má mať priamo ona povinnosť platiť tento poplatok. V záverečnej reči uviedla, že stále nevie pochopiť to, že sa nikto s ňou nedohodol o spôsobe platenia poplatku. Službyt jej posiela vyúčtovanie, píše tam rôzne veci a zarátava tam rôzne poplatky, položky a ona vôbec v r. 2006 nezaregistrovala, že tam nie je poplatok za odpad. Podľa nej mal Službyt resp. žalovaný vyzvať ju k tomu, aby platila poplatok za odpad priamo. Poukázala na nájomnú zmluvu, v ktorej má uvedený poplatok za odpad. Navrhla žalobe vyhovieť a trovy konania si neuplatnila.
6. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nevie, čo môže byť väčší dôkaz ako samotný zákon. Za poplatníka žalobkyňu určil priamo zákon 582/2004 - § 77 ods.2 písm. a). Je preukázané, že žalobkyňa má v obci trvalý pobyt a tým pádom je v súlade so zákonom poplatníkom. V meste nebolo prijaté VZN, podľa ktorého by táto povinnosť prešla na niekoho iného - správcu bytov. Samotný Službyt doručil aj žalobkyni predpis, z ktorého vyplýva, čo má žalobkyňa uhrádzať, pričom medzi jednotlivými položkami nie je poplatok za odpad. Žalobkyňa nemá uhradené všetky poplatky za komunálny odpad. Zároveň uviedol, že poplatok sa neviaže vždy k nehnuteľnosti. Postupuje sa podľa zákona kedy napr. aj bezdomovci majú povinnosť platiť tento poplatok, nakoľko majú v obci trvalý pobyt. Poukázal na to, že aj samotné Finančné riaditeľstvo SR vo svojich rozhodnutiach skonštatovalo, že platiteľom poplatku je žalobkyňa. Opätovne zdôraznil, že neexistuje VZN, podľa ktorého by nebola poplatníčkou, pričom v súčasnosti platí VZN č. 11/2014. Zmena v roku 2006 nastala možno z dôvodu, že sa začali postupne predávať byty a Službyt prestal tieto poplatky vyberať a začalo ich vyrubovať priamo Mesto. Od r. 2006 bola upovedomená zo strany Službytu o tom, čo mu mala platiť, pričom medzi položkami poplatok za odpad nebol. V záverečnej reči skonštatoval, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesných
prípustností určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený právny nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné a ďalšie konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by sa bez tohto určenia právo žalobcu bolo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Mal za to, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem a naďalej trval na všetkých vyjadreniach, ktoré sa opierajú o súčasne platnú legislatívu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, trovy konania si neuplatnil.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi, a to komisionárskou zmluvou, predžalobnou výzvou žalobkyne, potvrdením o trvalom pobyte, stanoviskom k dohode, rozhodnutiami žalovaného a Finančného riaditeľstva, zmluvou o nájme, odvolaniami žalobkyne proti rozhodnutiam žalovaného, VZN Mesta Nitra č. 13/2012 a 11/2014, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
8. Žalobkyňa je nájomníčkou bytu č . 5, 2.p., v meste Nitra, Zvolenská 7, a to na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 09.11.1995, uzatvorenej s prenajímateľom - Službyt Nitra, s.r.o. V bode II. zmluvy je určená výška nájomného a mesačné preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu, medzi ktorými je pod písm. d) tabuľky uvedená položka odvoz popola a smeti.
9. V komisionárskej zmluve č. 603/2003/PM, uzatvorenej medzi žalovaným a Službyt Nitra s.r.o., je v predmete zmluvy vymedzené, že Službyt Nitra s.r.o. sa zaväzuje pre žalovaného zariadiť nájom nehnuteľností a s nimi súvisiacich práv ako je výkon a obstaranie všetkých činností súvisiacich s nájmom bytov a údržbou bytového fondu, najmä: stanovenie výšky nájmu, inkasovania nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.
10. Z potvrdenia o trvalom pobyte, vystavenom žalovaným, vyplýva, že žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na adrese Nitra, M., T. X/X, od XX.XX.XXXX.
11. V predpise mesačnej úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu od 01.01.2009 pre žalobkyňu, sú uvedené jednotlivé položky ako ÚK, TÚV, studená voda, elektrina spoločných priestorov, výťahy- servis, termoregulácia, záloha za vyhotovenie vyúčtovania, čisté nájomné.
12. Žalovaný ako príslušný správca dane vydáva každý rok rozhodnutia, ktorými vyrubuje žalobkyni miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Proti poslednému takto vydanému rozhodnutiu žalovaného (č. 3760518211/2019 zo dňa 25.02.2019) podala žalobkyňa dňa 18.04.2019 odvolanie (čl. 70), o ktorom rozhodol odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo SR dňa 26.06.2019, č. 375681/2019 tak, že napadnuté rozhodnutie Mesta Nitra ako žalovaného, ktorým bol vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 25 eur žalobkyni, potvrdil.
13. Žalovaný vydal všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 11/2014 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady( v znení dodatkov č. 1,2 a 3), ktoré bolo vydané v súlade s § 6 ods. zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ustanoveniami § 77- §83 zákona o miestnom poplatku. Obsahom VZN sú úvodné ustanovenia, sadzby poplatkov, spôsob a lehota zaplatenia poplatku pri množstevnom zbere, podmienky na vrátenie poplatku, zníženie poplatku. V zrušovacom ustanovení (§ 6) je uvedené, že dňom nadobudnutia účinnosti (§ 7) tohto VZN sa ruší VZN č. 13/2012; účinnosť nadobudlo VZN č. 11/2014 dňa 01.01.2015.
14. Predchádzajúce VZN č. 13/2012 bolo vydané mestom Nitra s účinnosťou od 01.01.2013, pričom v dôsledku jeho vydania došlo k zrušeniu VZN č. 13/2004. 15. Podľa § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej zákon o miestnom poplatku), ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem
lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“).
16. Podľa § 77 ods. 5 zákona o miestnom poplatku, ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, b) správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“).
17. Podľa § 77 ods. 6 zákona o miestnom poplatku, platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohodnúť, že poplatok obci odvedie priamo poplatník; za odvedenie poplatku obci ručí platiteľ.
18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Žalobami na určenie (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, sú napríklad žaloby podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
21. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku <https:// www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Za takéto žaloby sa považujú žaloby o neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, neplatnosť dražby, neúčinnosť právnych úkonov, žaloby na určenie právnej skutočnosti vyvolané sporom o dedičské právo.
22. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a samotná žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom tento nevyplýval ani z osobitného predpisu a nešlo ani o prípad určenia právnej skutočnosti. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa je poplatníkom poplatku podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona o miestnom poplatku, pretože má v meste Nitra trvalý pobyt. Súd postupoval podľa VZN č. 11/2014, z ktorého znenia je zrejmé, že žalovaný nepostupoval podľa § 77 ods. 5 zákona o miestnom poplatku, teda nevydal VZN, v ktorom by sa riešili prípady vyberania poplatku pre obec a ručenie zaň buď vlastníkom nehnuteľnosti alebo správcom. Pretože takáto úprava v meste Nitre už
nie účinná minimálne od 01.01.2013 (od prijatia už v súčasnosti neúčinného VZN č. 13/2012), nie je v tomto spore potrebné riešiť rozdiel medzi pojmami poplatník a platiteľ. V súvislosti s tým súd konštatuje, že pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Súd minulé udalosti, deje a stavy zoberie do úvahy (zohľadní ich) jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku stále trvajú samotné skutočnosti a/alebo trvajú pre rozhodovanú vec ich relevantné priame alebo nepriame následky. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vydania.
23. Na základe toho sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že treba aplikovať VZN č. 13/2004, podľa ktorého inak v § 4 bol vymedzený pojem platiteľa poplatku tak, ako to prezentuje žalobkyňa. Dôvodom je tá skutočnosť, že predmetné VZN bolo v celosti zrušené vydaním VZN č. 13/2012 ku dňu 01.01.2013. Ustanovenie § 6 VZN č. 13/2012 jednoznačne uvádzalo, že ruší predchádzajúce VZN č. 13/2004, tj. došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu a od 01.01.2013 mala miestny poplatok platiť žalobkyňa ako poplatník, a to s poukazom na to, že ide o fyzickú osobu, ktorá má v meste Nitra trvalý pobyt.
24. Súd zistil, že žalovaný nevydal VZN, na základe ktorého by mal rozlišovať v prípade žalobkyne medzi poplatníkom a platiteľom, preto nie je možné postupovať podľa § 77 ods. 5 a 6 zákona o miestnom poplatku. Je otázne, ako mal žalovaný ako správca postupovať za účinnosti VZN č. 13/2004, ale z dôvodu, že medzičasom došlo k zrušeniu predmetného VZN ako aj vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenie, je zrejmé, že žalobnému návrhu žalobkyne nie je možné v žiadnom prípade vyhovieť.
25. Okrem toho súd uvádza, že v tomto prípade nemôže posudzovať stav, ktorý platil v roku 2006, pretože následne došlo k zmene spôsobu postupu pri vyrubení miestneho poplatku. Skutočnosti, na základe ktorých podľa tvrdení žalobkyne, je smerodajná pre tento prípad zmluva o nájme ako aj komisionárska zmluva, súd nevzal do úvahy a nestotožnil sa s nimi, a to z vyššie uvedených dôvodov. V čase uzatvorenia samotnej zmluvy o nájme nebol ešte v platnosti zákon č. 582/2004 Z. z., platilo sa za odvoz popola a smetí. Zmena úpravy miestneho poplatku bola od účinnosti zák. č. 582/2004 Z. z. viazaná v určitých oblastiach priamo na obce ako správcov dane a skutočnosť, že žalovaný ako správca dane postupoval podľa § 77 - § 83 zákona o miestnom poplatku, nemožno považovať za konanie v rozpore so zákonom. Vzhľadom na to, že nie je vydané VZN, podľa ktorého by bol dôvod postupovať tak, ako to vymedzuje § 77 ods. 5 zákona o miestnom poplatku, správca bytov poplatok nevyberá a ani nemôže vyberať, a ani za poplatok neručí; preto neprichádza do úvahy ani postup podľa § 77 ods. 6 zákona o miestnom poplatku.
26. S poukazom na to, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Vzhľadom na to, že si nárok neuplatnil a súd zistil, že mu žiadne trovy nevznikli a zo spisu ani nevyplývajú, rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal, a to aj s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.