Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: EDYPLUS s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 258 881, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o. so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: H. P., narodený XX.X.XXXX, bytom U. č. XXXX, G., o zaplatenie 1.463,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 11. decembra 2019, č. k. -127, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou , , a , a , o spotrebiteľských úveroch a , , a , a , a , , (ďalej iba „OZ“), o bankách. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. právo veriteľa na postúpenie svojej pohľadávky voči žalovanému využila v zmysle a , pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou, pričom ako bankový subjekt postúpila pohľadávku aj v súlade s zákona o bankách, keď pred postúpením pohľadávky na žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlhu. Súd má preukázané, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému bola platne postúpená na žalobcu a žalobca vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného.

2. Súd sa zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Na základe zmluvy o úvere došlo k poskytnutiu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo v inej právnej forme. Zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej obsahom zmluvy o úvere v zmysle je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. uzatváral so žalovaným zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v , ktorý je podľa absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v zákona o spotrebiteľských úveroch, postavenie veriteľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnú službu žalovanému podľa zmluvy, vyplýva z ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy z 9.6.2008, keď niet pochýb o tom, že veriteľ bol dodávateľom finančnej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval zmluvu, či má podstatné náležitosti potrebné pre jej vznik podľa . Dospel k záveru že zmluva vznikla platne. Z dôvodu, že zmluvnou stranou bol spotrebiteľ, pri právnom posúdení veci súd aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia , pričom na vec súd aplikoval ustanovenie v bode 19 rozsudku. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia tretej vety na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. . Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ).

4. Skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že k 27.9.2016 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného sumu 2.169,95 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.463,61 eur, z úrokov 503,95 eur vyčíslených od 21.4.2015 do 27.9.2016 pri úročení dlžnej istiny úrokom 11,75 % ročne a z úrokov z omeškania 202,39 eur vyčíslených od 29.4.2015 do 27.9.2016, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov úrokom z omeškania 5 % ročne. Žaloba žalobcu neobsahuje skutkové tvrdenia, koľko žalovaný uhradil v splátkach a ako boli jednotlivé jeho splátky započítané na istinu, úrok, poplatky či úrok z omeškania. V žalobe skutkovo tvrdí, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 7.634,60 eur (230.000,- Sk), na dôkaz predložený výpis z účtu žalovaného však preukazuje, že žalovanému bol podľa zmluvy o úvere z poskytnutého úveru strhnutý spracovateľský poplatok 94,60 eur (2850,- Sk), v skutočnosti teda žalovanému nebola poskytnutá suma 7.634,60 eur (230.000,- Sk), ale len suma 7.540,- eur (227.150,- Sk). V žalobe chýbajú skutkové tvrdenia týkajúce sa dohodnutej výšky spracovateľského poplatku, teda aké konkrétne náklady veriteľa boli týmto poplatkom pokryté, pričom nestačí všeobecné vymedzenie žalobcu v jeho vyjadrení z 9.10.2019, že tento poplatok zahŕňa jednak odplatu za poskytnutie služby a tiež administratívne náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Spotrebiteľ by mal vedieť, za aké konkrétne služby a náklady veriteľa má zaplatiť uvedený poplatok. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne, dojednaný v zmluve o úvere, má súd za to, že v tomto prípade ide o poplatok slúžiaci veriteľovi na evidenciu jeho pohľadávky napríklad aj pre potreby jej budúceho vymáhania. Za tento poplatok teda spotrebiteľ nedostával žiadnu protihodnotu, preto nie je dôvod, aby uvedený poplatok platil. Z výpisu z účtu žalovaného je však zrejmé, že tento v splátke uhradil.

5. V žalobe chýbajú skutkové tvrdenia žalobcu, ako počítal úrok v sume 503,95 eur, nestačí len tvrdiť, že ho vypočítal z dlžnej sumy sadzbou 11,75 % ročne za obdobie od 21.4.2015 do 27.9.2016, nakoľko pri výpočte 11,75 % ročne zo sumy 1.463,61 eur od 21.4.2015 do 27.9.2016 je úrok len vo výške 247,83 eur, je teda zrejmé, že úrok bol počítaný z vyššej sumy dlžnej istiny, ktorá sa postupne znižovala úhradami žalovaného, v žalobe však chýbajú skutkové tvrdenia, z akých jednotlivých dlžných súm istiny a za aké obdobie v rámci obdobia od 21.4.2015 do 27.9.2016 bol úrok počítaný. Keďže nie je zrejmé, aká bola výška úroku v jednotlivých časových obdobiach, rovnako aj výška dlžnej istiny, nie je potom zrejmé a žaloba v tomto smere neobsahuje ani žiadne skutkové tvrdenia, ako veriteľ vypočítal úrok z omeškania 202,39 eur v období od 29.4.2015 do 27.9.2016, pričom tvrdí, že ho počítal zo splatnej istiny a splatných úrokov. Zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom boli splátky žalovaného započítané, či najskôr na istinu ako požaduje v ustanovení , potom nie je možné preveriť ani skutkové tvrdenie žalobcu, že dlžná istina je práve vo výške 1.463, eur. U žalobného nároku súd nevedel posúdiť z uvedených dôvodov, do akej miery je v súlade s hmotným právom, čo je ešte zákonom dovolené a čo už nedovolené.

6. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že nadobudla pohľadávku v súlade s písomnou zmluvou o jej postúpení, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

7. Žalobca bol povinný skutkovo tvrdiť, z čoho pozostáva jeho nárok, ako ho vypočítal, ako započítal úhrady žalovaného a následne tieto svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. I keď z predložených dôkazov je možné zistiť, koľko žalovaný v splátkach uhradil, nie je možné zistiť spôsob započítania úhrad žalovaného, teda poradie a sumy, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítavané na istinu, poplatky či úrok, súd v tomto prípade nemôže nahrádzať povinnosť žalobcu uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, nemôže za neho plniť povinnosť podľa pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

8. Dôsledkom toho, že tvrdenie žalobcu o existencii dlhu žalovaného práve vo výške celkom 2.169,95 eur nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre žalobcu ako stranu sporu, ktorá je povinná úplne a pravdivo opísať skutkové tvrdenia, nepriaznivé rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

9. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia a tak, že súd priznal žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( );

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( );

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( );

- napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Uviedol, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. sa žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi:

- sumu 1.463,61 eur,

- úroky vyčíslené do 27.09.2016 vo výške 503,95 eur,

- úroky z omeškania vyčíslené do 27.09.2016 vo výške 202,39 eur,

- 11,75 % ročný úrok zo sumy 1.463,61 eur od 28.09.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.967,56 eur od 28.09.2016 do zaplatenia, a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania v celkovej výške 327,19 eur. Súd nepostupoval správne, keď v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril právny názor, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) nemal právny nárok na účtovanie spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru.

12. K otázke spracovateľského poplatku 2.850,- SK žalobca uvádza, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu bolo obvyklou obchodnou praxou, že veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako bankový subjekt, si v Zmluve o úvere vymienil poplatok za poskytnutie úveru. Spracovateľský poplatok zahŕňa jednak odplatu za poskytnutie služby a tiež administratívne náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere bol aj Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s., s ktorým bol žalovaný pri podpise zmluvy oboznámený.

13. K uvedenému poplatku žalobca podotýka, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu, existenciu takéhoto poplatku predpokladal aj o spotrebiteľských úveroch. Z jeho ustanovení je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere bol poplatok za poskytnutie úveru pri úverových zmluvách bežný, právne konformný, a teda nepredstavoval rozpor s vtedy platným

spotrebiteľským právom. Rovnako existenciu takéhoto poplatku predpokladá aj o spotrebiteľských úveroch.

14. Právo banky požadovať od dlžníka úhradu spracovateľského poplatku za výkon bankových činností je štandardný a obvyklý v bankovej praxi. Jednorazový spracovateľský poplatok jasne definuje protiplnenie banky - poskytnutie úveru, pričom daný poplatok je súčasťou odplaty za úver. Uvedený poplatok je ďalej spojený s reálnym zabezpečením finančných prostriedkov pre klienta a predstavuje aj náhradu reálne vynaložených nákladov banky spojených s poskytnutím úveru, t.j. skúmanie bonity klienta, vypracovanie úverovej zmluvy a zabezpečenej dokumentácie.

15. Možnosť účtovania poplatku vyplýva aj zo o spracovateľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvných vzťahov, konkrétne podľa ust. , v ktorom sa uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Žalobca poukazuje aj na Prílohu č. 2 písmeno C. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvných vzťahov, podľa ktorej vo vzorových príkladoch sú uvedené príklady so spracovateľským poplatkom, t.j. samotný zákon počítal s týmto poplatkom.

17. So spracovateľským poplatkom počíta aj v , podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Žalobca podotýka, že výška spracovateľského poplatku v úverovej zmluve bola primeraná, vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Je nepochybné, že spracovateľský poplatok bol žalovanému známy pri uzatváraní zmluvy, nakoľko bol zreteľne a prehľadne uvedený v článku I. bode 1. Zmluvy o úvere medzi najdôležitejšími údajmi úveru.

19. Poplatok za správu úveru predstavuje reálnu náhradu nákladov žalobcu za služby, ktoré žalobca poskytoval žalovanému počas trvania úverového vzťahu, a to v súvislosti s poskytnutím úveru.

20. K uvedenému poplatku žalobca podotýka, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu existenciu takéhoto poplatku za správu úveru predpokladal aj o spotrebiteľských úveroch. Z jeho ustanovení je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere bol poplatok za poskytnutie úveru pri úverových zmluvách bežný, právne konformný, a teda nepredstavoval rozpor s platným spotrebiteľským právom.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 122s ods. 4 Zákona o bankách, žalobca, ako bankový subjekt, bol oprávnený žalovanému (resp. obdobným klientom), účtovať poplatok za správu úveru až do 09.06.2013 a následne od jeho účtovania upustiť. Čiže právny nárok na takýto poplatok žalobcovi vyplýval aj z osobitného predpisu - Zákona o bankách.

22. Je zrejmé, že spracovateľský poplatok vo výške 2.850,- Sk aj mesačný poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk bol v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 09.06.2008 uvedený jasne a zrozumiteľne, v základných ustanoveniach zmluvy.

23. Oba dojednané poplatky sú v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, a preto s poukazom na ustanovenie , ich nemožno posudzovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné ustanovenia o poplatkoch sa jednoznačne týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, čo aj v zmysle aktuálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, a preto ich nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

24. V súvislosti s poplatkami v úverových zmluvách žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.03.2017 a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 10.04.2014, ktoré sa podrobne zaoberali otázkou poplatkov pri spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca sa s argumentáciami v uvedenými v týchto rozhodnutiach plne stotožňuje a na závery z nich vyplývajúce odkazuje aj pre potreby tohto konania.

25. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil prípustnosť spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru, v predmetom zmluvnom vzťahu.

26. Súd nepostupoval správne, keď v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril právny názor, že zo strany žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) absentovali podstatné skutkové tvrdenia, čo do účtovaného zmluvného úroku, úroku z omeškania a započítania úhrad. Zároveň nepostupoval správne, keď v bodoch 39., 40. a 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril právny názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k predmetu sporu a nedostatočne skutkovo odôvodnil ním uplatnený nárok.

27. Žaloba zo dňa 05.12.2016 obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade s príslušnými ustanoveniami . Čo sa týka opisu rozhodujúcich skutočností právneho nároku, tieto sú v podanej žalobe dôkladne a systematicky popísané. V čl. I. žaloby je rozpísaný právny základ záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere, pričom v nasledujúcich odsekoch tohto článku žaloby boli žalobcom rozpísané základné náležitosti uvedenej zmluvy. Zmluva o splátkovom úvere tvorila prílohu podanej žaloby.

28. V prvom odseku čl. II. žaloby, bola popísaná platobná disciplína žalovaného pri plnení jeho záväzku voči žalovanému. Žalobca zároveň odkázal na priložené výpisy z úverového účtu žalovaného, aby umožnil súdu v prípade potreby aj detailnejší pohľad do platobnej histórie žalovaných, čo je u tohto typu žalôb štandardný postup, ktorý je akceptovaný všetkými súdmi v sústave všeobecného súdnictva v Slovenskej republike. Následne žalobca podrobne a zrozumiteľne vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému.

29. Súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie , ktorý sa v zmysle uvedeného predpisu vzťahuje aj na spotrebiteľské spory. Pritom mal považovať skutkové tvrdenia žalobcu o výške a opodstatnenosti jeho nároku voči žalovanému za nesporné, a to až do momentu ich výslovného popretia protistranou.

30. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu všetky potrebné listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku a zároveň v texte žaloby dostatočne popísal rozhodné skutočnosti na preukázanie svojho nároku. Nie je pravdou, že by v podanej žalobe absentovali skutkové tvrdenia opisujúce rozhodujúce skutočnosti, ktoré by žalobca nahrádzal len odkazom na označené skutočnosti. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že žalobca v podanej žalobe dostatočne jasne uviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia a podložil ich relevantnými dôkazmi, čiže súd mal postupovať v súlade s .

31. Jediné sporné skutkové tvrdenia, ktoré súd prvej inštancie prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia veci, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 02.10.2019, sa týkali:

- spracovateľského poplatku,

- nároku na zmluvné úroky po splatnosti úveru,

- nároku na úroky z omeškania zo splatných a nezaplatených zmluvných úrokov.

32. Ku všetkým problematickým aspektom sporu, ktoré prezentoval súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia sporu, sa žalobca podrobne vyjadril v rámci svojho podania zo dňa 08.10.2019. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 02.10.2019 je zrejmé, že súd v rámci predbežného právneho posúdenia nepovažoval úročenie pohľadávky zmluvným úrokov v priebehu trvania zmluvného vzťahu ani spôsob započítania úhrad žalovaného za sporné otázky medzi stranami sporu, vzhľadom k čomu žalobca nenavrhol v tejto súvislosti ďalšie dôkazy a ani nepredniesol ďalšie skutkové tvrdenia.

33. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia , pričom takéto porušenie možno kvalifikovať ako odňatie možnosti strane konať pred súdom (bližšie viď Uznesenie Krajského súdu v Trnave -306 zo dňa 28.06.2019). Súd prvej inštancie nešpecifikoval, aké ďalšie skutkové tvrdenia ešte potrebuje na rozhodnutie vo veci, resp. v čom považuje podanú žalobu za neúplné podanie, čo je v rozpore s ustanovením .

34. Súd prvej inštancie tiež nerealizoval postup predpokladaný ustanovením , ktorým mohol vyzvať pôvodného žalobcu - Slovenskú sporiteľňu, a.s., aby podrobne špecifikovala proces úročenia a započítavania úhrad v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o výške žalobcom uplatneného nároku alebo dôkaznú núdzu, mal realizovať postup predpokladaný ustanovením , čo však neurobil.

35. Uvedené procesné pochybenia súdu prvej inštancie mali za následok nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil v zmysle ustanovenia odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle ustanovenia , vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

36. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

37. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou, ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

38. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny vo výške 1.463,61 eur, s úrokom 503,95 eur, s úrokom 11,75 % ročne zo sumy 1.463,61 eur od 28.9.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania 202,39 eur, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.967,56 eur od 28.9.2016 do zaplatenia. Súd žalobu zamietol pre nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

39. Žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o poplatky, rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, jeho nárok na poplatky je v súlade so zákonom a pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom uplatňovaných úrokov a spôsob započítania úhrad žalovaného neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Súd porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. .

40. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

41. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne subsumovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd takto formulovaným záverom nie je striktne viazaný. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Ak sa však od neho chce zásadným spôsobom odkloniť, čo má bezprostredný vplyv aj na konečné súdne rozhodnutie, je v záujme právnej istoty nevyhnuté, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal.

42. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol zo strany súdu vyzvaný, aby predložil dôkaz z ktorého bude mať súd preukázané, že bola postúpená pohľadávka voči žalovanému a v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní konanom dňa 2.10.2019 uviedol, že nemal preukázaný nárok žalobcu na úrok uplatnený po splatnosti úveru, úrok z omeškania zo zmluvného úroku a nárok na spracovateľský poplatok. Na pojednávaní dňa 11.11.2019 súd prvej inštancie zotrval na svojom predchádzajúcom predbežnom právnom posúdení.

43. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odvolacia námietku žalobcu v tom, že súd prvej inštancie síce uviedol predbežné právne posúdenie, netýkalo sa však skutočností tvrdených súdom v odôvodnení rozhodnutia, pre ktoré nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný je správna. Z obsahu spisu nie je možné

ani vyvodiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré za sporné. Ak súd nepovažoval nárok žalobcu pokiaľ ide o jeho skutkové tvrdenia za dostatočné, mohol tiež žalobcu vyzvať na jeho objasnenie.

44. Pojmami procesný útok a procesná obrana ( ) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami až malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia zakotvenej v ustanovení pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle , t. j. a (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ).

45. V zásade platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

46. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa mohol o to strany, vrátane žalobcu, požiadať.

47. Ak potom žalobcom tvrdený skutkový stav, žalovaným nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ rozhodnutia, mal na nariadenom pojednávaní vo veci samej ( veta prvá ), určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci ( ). Pokiaľ aj súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie a od svojho predbežného právneho posúdenia sa odklonil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa mal s týmto odklonom náležite vysporiadať.

48. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to vykonávať procesné úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované článkom 46 (ústavný v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. ).

49. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 z 12. februára 2015).

50. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

51. Podľa odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odňatím možnosti žalobcovi konať pred súdom prvej inštancie (pričom nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom).

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd

limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. V rámci ex offo súdnej kontroly posúdi, či Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 09.06.2008 má všetky zákonom stanovené náležitosti a posúdi, či nejde o úver bezúročný a bez poplatkov.

53. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany ( ). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti ( ). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa a posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.

54. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako i prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany ( a nasl.).

55. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

56. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

57. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

58. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).