Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9C-38-2020.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Subarea
9C/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Š. E., G.. XX. XX. XXXX, E. K. K. XXXX/XX, XXX XX C. - G. B., zast. JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Jantárová 30, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 54.146,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec p o s t ú p e n á Daňovému úradu Košice, so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice .
Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok náhradu trov konania voči žalobcovi.
Súd vracia žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 1.624,- Eur.
Súd žiada Slovenskú poštu, a.s. - prevádzkovateľa systému, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby vrátila Š. E., G.. XX. XX. XXXX, E. K. K. XXXX/XX, XXX XX C. - G. B., súdny poplatok vo výške 1.624,- Eur a to v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21. 10. 2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 54.146,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. 06. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že ešte v roku 2014 postupcovi Daňový úrad neuznal nadmerný odpočet DPH a započal daňovú kontrolu, ktorá trvá dodnes a počas ktorej nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by preukázateľne odôvodňovali tento protiprávny krok. Daný stav nezmenilo ani rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1153021/2016 zo dňa 21.06.2016 o tom, že Daňový úrad pochybil. Finančné riaditeľstvo zrušilo rozhodnutie Daňového úradu o prerušení daňovej kontroly. Žalobca poukazuje na to, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula dňa 22. 02. 2013, pričom správca dane doručil postupcovi protokol č. 103372672/2016 až dňa 23. 06. 2016, t.j. až po 3 rokoch od uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Žalobou sa domáha vrátenia nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorý je zadržiavaný bez právneho dôvodu. Žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od spoločnosti REJA CATERING s.r.o..
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 20. 05. 2020 vydal platobný rozkaz č. k. 4Up/1509/2019, ktorým vyhovel žalobnému návrhu žalobcu. Žalovaný voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor.
3. Žalovaný v podanom odpore okrem iného namietol nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci ako aj nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Uviedol, že predmetom
konania je nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z., 563/2009 Z.z. je zrejmé, že takýto nárok môže vyplývať len z verejnoprávneho vzťahu, finančno-právnej povahy, ktorý vznikol v súvislosti so správou daní. Postavenie správcu dane a daňového subjektu nie je rovné, vznik a obsah takéhoto právneho vzťahu nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov, ale je určený kogentnými právnymi normami. Práve tieto znaky určujú, že uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH má charakter verejnoprávneho vzťahu a zároveň ho tieto znaky odlišujú od súkromnoprávnych vzťahov. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a tunajšieho súdu v obdobných veciach. Žalovaný má za to, že z dôvodu, že právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj právny nárok na plnenie, nie je súkromnoprávnym vzťahom a zároveň neexistuje právny predpis, ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci nadmerného odpočtu zveroval do právomoci súdu, nie je podľa žalovaného daná právomoc súdu konať v tejto veci podľa Civilného sporového poriadku a konanie má byť zastavené.
4. Ďalej žalovaný namietal aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože žalobca neuviedol z akého dôvodu si nárok uplatňuje voči žalovanému. Podľa žalovaného nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcu, keďže žalobca sa stal veriteľom pohľadávky na základe postúpenia pohľadávky a zákon v § 79 ods. 12 postúpenie takejto pohľadávky vylučuje. Žalovaný má za to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú z uvedeného dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 OZ neplatné.
5. Žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu a má za to, že si nárok uplatnil zákonnou cestou, a že vyčerpal všetky svoje možnosti v rámci daňových predpisov, a preto je nútený využiť postup v rámci riadneho súdneho procesu.
6. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
7. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
8. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdu, ktorým súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania.
10. Podstatou inštitútu vrátenia nadmerného odpočtu DPH je vrátenie časti dane, ktorú platiteľ zaplatil, a ktorá prevyšuje jeho daňovú povinnosť, ak ju nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v daňovom období nasledujúcom po období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ide teda o vrátenie plnenia zaplateného štátu, ktoré za splnenia zákonom stanovených podmienok, prestáva byť plnením povinnosti platiteľa dane a štát je povinný toto plnenie vrátiť.
11. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3 tak, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov, súdy podľa § 4 CSP v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
12. Súd má za to, že právo, ktorého sa žalobca podaným návrhom domáha, nemá súkromnoprávnu povahu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej mal daňový subjekt postúpiť nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Od žalovaného sa domáha vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu DPH, čo preukazuje potvrdením o podaní daňového
priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 11/2011. Daňový orgán (správca dane) tento nadmerný odpočet nevrátil.
13. Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve v zmysle § 3 CSP. Vzťah daňového subjektu (platiteľa dane) a daňového orgánu (správcu dane) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky vzniku neodôvodneného nárastu (nadmerného odpočtu dane) a stanovujúcim jednak osobitný postup zákonom určeného (daňového) orgánu, jednak tiež podmienky, len pri splnení ktorých sa má (a môže) vyporiadanie tohto nárastu uskutočniť.
14. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného vzťahu súd dospel k názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a štátom ako subjektom, ktorému sa daň platí, je vzťahom daňovoprávnej povahy, v rámci ktorého sa žalobca domáha vrátenia dane zaplatenej nad rámec daňovej povinnosti. Uvedený vzťah nemožno podriadiť ani pod vzťahy vymenované v § 3 CSP, ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 4 CSP (keďže žiaden právny predpis nestanovuje, že o takomto práve rozhodujú sudy v civilnom sporovom konaní). Súd preto dospel k záveru, že na prejednanie predmetnej veci nie je daná právomoc súdu. Rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 17Co/109/2018 - 338 zo dňa 31.05.2018.
15. Daňové konanie ako súčasť správy daní upravuje daňový poriadok. V zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona je na správu daní vecne príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad, ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
16. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec z dôvodu sídla pôvodného daňového subjektu postúpená Daňovému úradu Košice miestne a vecne príslušnému správcovi dane podľa daňového poriadku.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Zastavenie konania zavinil žalobca, pretože nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH si uplatnil na súde, hoci rozhodovanie o jeho vrátení nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci správcu dane. Vzhľadom na uvedené súd by mal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva / uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/14/2018 /. O výške trov žalovaného súd už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Keďže predmetné konanie bolo zastavené, súd podľa § 11 ods. 1, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu v nekrátenej výške 1.624,- Eur, a to prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.