Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/129/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu J. J., s.r.o., so sídlom v V., J. XX/X, A.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou F. & J., s.r.o., so sídlom V., F.. E. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ A.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XA, 2/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/ XA, obaja zastúpení E.. E. F., advokátom so sídlom V., J. B. XXXX/XXX, o zaplatenie 75.500,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. marca 2019, č. k. -150 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 75.500,01 eur s príslušenstvom. Žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2017 domáhal, aby súd v rámci upomínacieho konania zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 75.500,01 eur s príslušenstvom. V upomínacom konaní súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu v celom rozsahu, voči ktorému žalovaní podali včas odpor. Žalobca následne navrhol pokračovanie konania na miestne príslušnom súde, v dôsledku čoho vec bola postúpená Okresnému súdu Trenčín dňa 26.05.2017. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a spol. R., s.r.o., A. XXXXXXXX, mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom postúpenia je pohľadávka vyplývajúca z povinnosti žalovaného 1/ a jeho manželky zaplatiť odmenu za vykonané dielo (prestavba rodinného domu) vo výške 75.500,01 eur na základe faktúr č. XXXXXX splatnej 16.12.2016 na sumu 54.431,32 eur, č. XXXXXX splatnej 20.12.2016 na sumu 13.212,- eur, č. XXXXXX splatnej 23.12.2016 na sumu 7.856,69 eur. Pohľadávka bola postúpená na žalobcu vrátane všetkých práv s ňou spojených vyplývajúcich najmä nie však výlučne z (bližšie neurčenej - poznámka súdu) dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 16.10.2014. V zmluve nebola dojednaná odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným 1/ a 2/ oznámené listom zo dňa 10.02.2017, ktoré oznámenie bolo podľa doručenky doručené žalovaným dňa 14.02.2017. Žalovaní boli spoločnosťou R., s.r.o. vyzývaní na úhradu faktúr uvedených v odseku 12 tohto odôvodnenia výzvou zo dňa 25.01.2017, na čo žalovaní oznámili, že žiadne neuhradené faktúry v účtovníctve neevidujú. Žalovaní predložili príjmové pokladničné doklady, pričom na všetkých je ako osoba prijímajúca plnenia a osoba vystavujúca doklad, označený p. A. P., je tam tiež uvedený jeho podpis. Ako osoba, ktorá plnenie odovzdala, je uvedený žalovaný 1/, ako číslo dokladu je uvedené na každom doklade 0. Z vyjadrenia A. P. obsiahnutého v emailovej správe zo dňa 07.03.2019 bolo zistené, že žalovaný 1/ mal

osloviť spoločnosť R., s.r.o. pre účely zrealizovania predmetného diela, dohodli si následne stretnutie v tejto firme, kde žalovaný 1/ priniesol projektovú dokumentáciu za účelom nacenenia. Žalovaný 1/ mal súhlasiť, povedať, že to považuje za uzavreté, môže sa začať s prestavbou a že zmluvu donesie na stavbu podpísanú. Dielo spol. R., s.r.o. začala realizovať v novembri 2015 a žalovaný 1/ mal byť A. P. upozorňovaný na potrebu podpísania zmluvy a mal sa stále na niečo vyhovárať. Faktúry č. 28 a boli riadne uhradené, žiadne iné platby spoločnosť R. s.r.o. neobdržala, a preto aj ukončila práce na diele krátko pred dokončením diela pre neplnenie dohôd. Písomne sa v tomto dokumente A. P. vyjadril tak, že dielo nevykonával ako fyzická osoba, žalovaný 1/ mu mal dávať rôzne návrhy, na čo p. P. mu mal odpovedať, že dielo je riadne zazmluvnené spoločnosťou R., s.r.o.. Súd konštatoval, že svedok A. P. sa na súd dostavil ako svedok, pričom po poučení svedka pred súdom odmietol vypovedať s odôvodnením, že vie, na aké okolnosti má vypovedať, ale výpoveďou by si mohol privodiť trestné stíhanie a z tohto dôvodu vypovedať nebude. V súlade so zákazom seba obviňovania preto súd akceptoval podané vyjadrenie svedka a jeho výsluch preto neuskutočnil. Právne vec súd posúdil podľa 2, ods. 1, , , , . Súd mal za to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/, 2/ boli objednávateľmi diela - prestavba rodinného domu na polyfunkčný objekt na ul. E. v V.. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaní ako objednávatelia za účelom dojednania podmienok realizácie diela neuzatvorili so zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo. Tiež nebolo sporné, že cena za dielo bola ústne dohodnutá na sumu 100.000,- eur bez DPH /120.000,- eur s DPH. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že A. P. v čase realizácie diela bol konateľom spoločnosti R., s.r.o. a súčasne podnikal aj ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia. Spornou bola skutočnosť, kto bol zhotoviteľom diela, či zhotoviteľom bola iba spoločnosť R., s.r.o., resp. či zhotoviteľom bol aj A. P. ako živnostník a súčasne bolo sporné uhradenie ceny diela v sume 75.500,01 eur, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaná suma za dielo nikdy nebola zhotoviteľovi uhradená, a preto ju ako postupník žaluje touto žalobou a naproti tomu žalovaní tvrdili a preukazovali uhradenie ceny za dielo príjmovými pokladničnými dokladmi. Súd po vykonaní a zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že ako nehodnoverný vyhodnotil dôkaz

- listinu - emailové vyjadrenie A. P. zo dňa 18.05.2017, v ktorom opisoval spôsob uzavretia zmluvy o dielo, priebeh realizácie diela a úhrad ceny za dielo a okolnosti ukončenia prác na diele. Ide o vyjadrenie osoby, ktorá v konaní pred súdom mala dňa 07.03.2019 vypovedať ako svedok, potvrdiť teda mala svedeckou výpoveďou toto svoje písomné skoršie vyjadrenie k prípadu (emailové vyjadrenie z 18.05.2017), avšak z dôvodu, že by si výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie, vypovedať odmietol s doplnením, že by musel pred súdom klamať. Výpovedná hodnota predloženého listinného dôkazu je tak značne znížená práve následným správaním samotného svedka, ktorý takéto potvrdenie vystavil. Navyše aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov sa uvedené písomné vyjadrenie súdu javilo ako nepravdivé. Nielen žalovaný 1/ vo svojej výpovedi, ale aj svedok E. zhodne uviedli, že A. P. mal dielo zhotoviť čiastočne aj ako živnostník, a teda nejaví sa ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že práce na diele vykonávala výlučne len spoločnosť R., s.r.o. ako zhotoviteľ. Uvedené tvrdenie bolo navyše podčiarknuté tvrdením svedka E., ktorý potvrdil svoju opakovanú skúsenosť s A. P. aj na iných stavbách ako aj skúsenosť s rovnakou praxou tejto osoby, nakoľko svedok potvrdil, že A. P. časť prác vykonával ako živnostník a len časť prác realizovala spoločnosť R., s.r.o., ktorej bol konateľom, a to aj na inej stavbe, kde vykonával svedok stavebný dozor, pričom takto nastolená prax aj v kontexte vyjadrenia svedka zrejme nebola ojedinelým prípadom. Pravdivosti tohto tvrdenia nahrával aj fakt, že príjmové pokladničné doklady predložené žalovanými, boli vystavené samotným A. P., jeho podpisy na dokladoch neboli spochybnené, nebolo spochybnené tvrdenie, že tieto doklady sám osobne vystavoval, žalobca nepoprel pravosť týchto dokladov, nebolo tvrdené, že by boli sfalšované, že by ich nevystavil a nepodpísal A. P.. Žalobca netvrdil, že by listiny - pokladničné doklady neboli pravé, že by ich nevystavil a nepodpísal A. P., len tvrdil, že žiadnu hotovosť v listinách uvedenú aj napriek existencii týchto dokladov nikdy neprevzal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že napriek tomu, že A. P. vystavil doklady, nikdy čiastku na nich uvedenú neprevzal, bolo na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. Žalobcovi sa však podľa názoru súdu uvedené preukázať nepodarilo. Čo sa týka tvrdenia, že žiadnu hotovosť od žalovaných A. P. nikdy neobdŕžal, svedok E. potvrdil, že videl minimálne 1x ako na stavbe žalovaný 1/ odovzdával A. P. peniaze v hotovosti za súčasného vystavenia pokladničného dokladu zo strany A. P., čo rovnako skôr nasvedčuje pravdivosti toho, že doklady neboli len formálne, ale že proti písomnému potvrdeniu A. P. prevzal skutočne hotovosť. Žalovaní tak preukázali predloženými príjmovými dokladmi, ktorých pravosť nebola účinne spochybnená, že do rúk A. P. bolo vyplatených celkom 74.000,- eur. Pokiaľ by pri prijímaní hotovosti, vo vzťahu ku ktorej vyhotovoval A. P. tieto doklady, konal ako konateľ spoločnosti R., s.r.o., zrejme by nemal dôvod vyhotovovať doklady vo svojom mene ako fyzickej osoby a učinil by vyúčtovanie tak, ako tomu bolo aj pri dvoch faktúrach č. 2015-28 a 2015-29, ktoré vystavil ako konateľ na spoločnosť R., s.r.o. a tieto riadne doručil žalovaným a

nechal si ich aj podpísať, súčasne platba týchto faktúr bola realizovaná na účet spol. R., s.r.o. Súd ďalej uviedol že práve tomu, že príjmové pokladničné doklady sa týkali spornej stavby ako diela, nasvedčujú aj odkazy na to v dokladoch uvedené na zmluvu o dielo č. 10/2015, čo je pôvodný návrh zmluvy o dielo, ktorý dojednával A. P. ako konateľ spoločnosti R., s.r.o. so žalovaným 1/ a k podpisu ktorej následne nedošlo. To, že sa týkali platby sporného diela, podľa názoru súdu vyplývalo, aj keď len podporne z toho, že chronologicky prvý pokladničný doklad z 23.11.2015 označený ako Záloha ZoD č. 10/2015 bol vystavený na sumu 10.000,- eur, čo korešponduje s obsahom návrhu písomnej zmluvy o dielo č. XX/ XXXX, kde sa v bode 5.2 uvádza, že záloha bude vo výške 10.000,- eur, čo korešponduje s údajom na pokladničnom doklade. Žalovaní tak preukázali predloženými príjmovými dokladmi, že do rúk A. P. bolo vyplatených celkom 74.000,- eur, pričom, ako už bolo uvedené, súd aj v kontexte ostatných dôkazov považoval za zistené, že tieto platby mali súvislosť s realizáciou sporného diela a nie iného (zo strany žalobcu len tvrdeného, ale bližšie nijako nekonkretizovaného) diela, ktoré údajne mal A. P. realizovať v presne neuvedenom čase tiež pre žalovaných. Pokiaľ žalobca predložil notársku zápisnicu preukazujúcu to, že A. P. mal v čase realizácie diela uzavretých viacero zmlúv o pôžičke, a teda, že nedisponoval financiami ako dôkaz o tom, že tieto financie od žalovaných určite neinkasoval, túto argumentáciu súd považoval za irelevantnú. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že spoločnosť R., s.r.o. ako postupca pohľadávky bola jediným a výlučným zhotoviteľom sporného diela, keď toto tvrdenie, z ktorého predovšetkým vyvodzoval žalobca nárok na zaplatenie ceny za dielo, bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním a žalobca neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by pravdivosť tohto jeho tvrdenia jednoznačne a bez pochýb preukazovali. Súd preto ustálil, že spoločnosť R., s.r.o. bola len jedným zo zhotoviteľov tejto stavby. Súd mal ďalej za to, že ani samotný žalobca neprodukoval dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne zo strany postupcu došlo k zhotoveniu celého diela. Podľa súdu z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že dielo nevykonala spol. R., s.r.o. ako právny predchodca žalobcu nielenže sám ako jediný zhotoviteľ, keď ďalším zhotoviteľom bol aj A. P., ale žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by R., s.r.o. bola bývala ako zhotoviteľ zrealizovala dojednané dielo v celom rozsahu, až do jeho úplného dokončenia a odovzdania diela objednávateľovi a že by mu tak vznikol nárok na cenu diela v žalovanom rozsahu podľa súpisu prác. Žalobca nepreukázal, aký rozsah prác jeho právny predchodca reálne na stavbe vykonal, pritom bol preukázaný opak a síce, že v celom rozsahu dielo, ktoré bolo ocenené na sumu 100.000,- eur bez DPH v žiadnom prípade nevykonal. Ak žalobca uplatňoval v konaní pohľadávku titulom úhrady ceny diela, bol povinný preukázať to, že dielo v takom rozsahu, v akom si cenu za dielo vyúčtoval, aj postupca skutočne zrealizoval. Uvedené sa mu však v konaní nepodarilo preukázať. Rovnako sa mu nepodarilo preukázať ani to, v akom konkrétnom rozsahu reálne dielo bolo zo strany postupcu zhotovené. Z dokazovania vyplynulo, že za práce zrealizované postupcom boli vystavené a zaplatené faktúry v sume 24.500,- eur, pričom žalobcovi sa ale nepodarilo preukázať, že by nad rámec tejto sumy ostali akékoľvek práce postupcom vykonané na diele neuhradené. Ak žalobca tvrdil, že žalovaní nerozporovali súpis prác, a aj preto má byť žaloba dôvodná, vo vzťahu k tomuto tvrdeniu súd uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaní výslovne popreli, že by práce v rozsahu uvedenom v súpise prác boli skutočne aj na stavbe prevedené, uviedli, že dielo zostalo od leta 2016 úplne nedokončené, odvtedy žiadne ďalšie práce ani A. P., ani R., s.r.o. už nevykonali. Výslovne tiež namietli aj obsah súpisu prác, kde poukázali na to, že jedna časť je z 10.03.2015 a druhá z 11.03.2015, ktorá navyše vo všetkých svojich položkách obsahuje nelogicky ocenenie na 0,-eur, čím chceli poukázať na účelové dodatočné upravovanie ceny diela a upravovanie súpisu prác. Žalovaný 1/ navyše pri výsluchu uviedol, že súpis prác, ktorý mu bol odovzdaný, určite neobsahoval v niektorých svojich položkách ohodnotenie na 0,- eur. V konaní tak nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaných dielo v takom rozsahu, v akom si žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie ceny za jeho vykonanie. Navyše bolo preukázané, že žalovaní vyplatili cenu diela v rozsahu 98.500,- eur (teda oproti súpisu prác, na ktorý sa žalobca odvoláva, malo ostať nezaplatené len 1.500,- eur) a zhotovitelia zanechali stavbu v štádiu značnej rozostavanosti (podľa potvrdenia svedka odišli po zhotovení hrubej stavby bez strechy), javí sa preto ako málo pravdepodobné, že by vyplatenou čiastkou 98.500,- eur neboli zhotoviteľom vyplatené tie práce, ktoré boli na stavbe do ich odchodu vykonané. V konaní nebolo preukázané, že by spoločnosti R., s.r.o. ako právnemu predchodcovi žalobcu svedčila pohľadávka v sume 75.500,01 eur ako zhotoviteľovi sporného diela a ak táto spoločnosť ako postupca postúpil na žalobcu ako na postupníka pohľadávku bezodplatne (prípadne vedomý si aj skutočného stavu tejto pohľadávky), vylúčená je tak úplne zodpovednosť postupcu za prípadné právne vady postupovanej pohľadávky. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu svedčala pohľadávka, ktorú žaluje, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by postupca tejto pohľadávky (spol. R., s.r.o.) bol ako jediný zhotoviteľ vykonal celé dielo v takom rozsahu, v akom bola vyúčtovaná cena za toto dielo žalovanými faktúrami. Rovnako ale nebolo preukázané ani to, v akom

rozsahu zo strany postupcu reálne došlo k zrealizovaniu diela a ani to, že by akékoľvek ním na diele vykonané práce ostali neuhradené. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa . Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, keďže súd žalobe vyhovel, a preto majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. Súd ďalej uviedol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s posúdením písomného vyjadrenia A. P. obsiahnutého v emailovej správe zo dňa 07.03.2019. Žalobca bol toho názoru, že skutočnosť, že sa svedok rozhodol využiť svoje zákonné právo odmietnuť vypovedať, nemôže byť na jeho škodu, keďže nič nepreukazuje, že by skutočne bol dôkaz - písomné vyjadrenie akýmkoľvek spôsobom spochybnený v konaní, keby nedošlo zo strany svedka k odmietnutiu vypovedať. Vytvorenie spojitosti zo strany súdu medzi využitím zákonného práva nevypovedať a spochybnenia listinného dôkazu z dôvodu nevypovedania svedka, je podľa žalobcu porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Podľa žalobcu, súd sa nijakým ďalším spôsobom nevysporiadal s uvedeným listinným dôkazom - písomným vyjadrením. A preto vo veci predloženého listinného dôkazu - písomného vyjadrenia, žalobca považoval rozhodnutie súdu v časti posúdenia predmetného dôkazu za nepreskúmateľné. Žalobca mal za to, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Absentovalo popísanie skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, rovnako absentovalo vyporiadanie sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami žalobcu. Nepreskúmateľnost', či arbitrárnosť' súdneho rozhodnutia musí byt' napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Žalobca bol tiež toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri posudzovaní otázky, či predmetné dielo mala vykonať len spoločnosť R., s.r.o. alebo aj A. P. ako živnostník, súd napriek listinnými dôkazmi preukázanými skutočnosťami, a to, že v stavebnom denníku bol uvádzaný ako zhotoviteľ výlučne spoločnosť R., s.r.o. čo nikdy nebolo rozporované, na návrhu Zmluvy o Dielo uvedený bol ako zhotoviteľ výlučne spoločnosť R., s.r.o, a na listinnom dôkaze - písomnom vyjadrení uvádzané skutočnosti preukazujúce ako jediného zhotoviteľa spoločnosť R., s.r.o., uhradené faktúry vo výške 24.500 Eur spoločnosti R. s.r.o., oprel rozhodnutie o výpoveď jediného svedka, J. E.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z pojednávania zo 7.3.2019, kde najskôr svedok J. E. uvádzal, že má vedomosť o tom, že pán P. realizoval stavbu čiastočne aj ako živnostník FO, avšak poukazuje len na skúsenosť s A. P. z iných stavieb. Navyše pri výsluchu nasledovne uvádzal, že nebol prítomný pri rokovaní ohľadom Zmluvy o dielo, zmluvu nečítal a že ho nezaujímalo, aké sú medzi nimi zmluvné vzťahy. Výpoveď J. E. podľa žalobcu nemôže byť smerodajná, keďže nebol prítomný na jednaniach ohľadom špecifikácie Zmluvy o dielo, a teda nemal vedomosť o jej obsahu a preto nemôže takáto výpoveď preukazovať, kto bol v skutočnosti zmluvnou stranou zmluvy o dielo. Súd vo svojom rozhodnutí vyvracal tvrdenia žalobcu o tom, že žalobcovi svedčí cena za celé dielo a že dielo bolo v celom rozsahu zhotovené jeho právnym predchodcom. Podľa žalobcu bolo takéto konštatovanie súdu nad rámec jeho procesnej právomoci, vzhľadom na to, že žalovaní v konaní nerozporovali súpis prác, ktoré boli predmetom faktúr, a teda nerozporovali rozsah vykonania diela. Vo svojej procesnej obrane sa žalovaní opierali o preukazovanie skutočnosti, že dielo mal zhotoviť v časti A. P. ako FO a nie len spoločnosť R., s.r.o. Neprináležalo súdu preto akokoľvek riešiť otázku výšky fakturovanej sumy, keďže v prípade spochybnenia mohli toto uskutočniť priamo žalovaní. Čo však v celom konaní nijako bližšie žalovaní nešpecifikovali a nijako konkrétne nerozporovali, v akej výške nemalo byť dokončené dielo zo strany zhotoviteľa. Žalobca sa v konaní snažil poukázať na skutočnosť, že príjmové pokladničné doklady, ktoré vystavoval žalobca žalovaným v skutočnosti neboli vystavené reálne po obdržaní finančnej sumy, ale slúžili k vzájomnému započítaniu pohľadávok z iného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd pri dokazovaní vyjadrením exekútora JUDr. C. zistil, že v čase vystavenia príjmových pokladničných dokladov ešte nebolo vydané poverenie, teda vymáhanie pohľadávky zo strany exekútora neprebiehalo. Avšak žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná existencia exekúcie preukazuje aj existenciu iného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej A. P. vystupuje v pozícii dlžníka. Teda skutočnosť, že poverenie bolo exekútorovi udelené neskôr ako vystavené príjmové pokladničné doklady je irelevantná. Z pozície dlžníka už v čase vystavenia príjmových pokladničných dokladov poznal žalobca hroziaci stav vymáhania cestou exekútora, pričom presnú vedomosť, v akom štádiu sa vymáhanie dlhu nachádza, nemal. Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok vznikla už na základe tohto hroziaceho stavu exekúcie, na základe čoho boli aj vystavované predmetné príjmové pokladničné doklady. Preto

neskorší dátum udelenia poverenia súdnemu exekútorovi ako boli vystavené príjmové pokladničné doklady nie je pre posúdenie danej veci smerodajná, tak ako učinil súd prvej inštancie. Žalobca tiež namietal konštatovanie súdu, že bezodplatné postúpenie pohľadávky na žalobcu je minimálne podozrivé. Rovnako poukázal na konštatovanie súdu o účelovosti z dôvodu dátumu vystavenia faktúr. V oboch prípadoch sa podľa žalobcu jedná o plne legálny postup, pričom hľadanie nepreukázaných súvislostí nie je v súlade so správnym právnym posúdením veci ako i so správnym skutkovým zistením na základe vykonaného dokazovania. Žalobca bol toho názoru, že súd mal za preukázanú pravdivosť tvrdení žalovaného, ktoré overoval vykonaným dôkazom - výpoveďou žalovaného a výpoveďou svedka, zatiaľ čo vykonané listinné dôkazy - návrh Zmluvy o dielo, email z 18.5.2017, stavebný denník zrejme nebral do úvahy. Žalobca mal za to, že súd pripísal vyššiu dôkaznú silu jednému dôkazu a to bez toho, aby to nejakým spôsobom odôvodnil. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa nestotožňujú s jeho právnym názorom, že by v konaní malo dôjsť k vadám podľa ,,, . Poukázali na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, že žalobu zamietol. Súd tento záver vyvodil z logického sledu opísaných udalostí na základe vykonaných dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktorým uveril a dostatočne vysvetlil aj dôvod takéhoto postupu. Z odôvodnenia rozsudku súdu podľa žalovaných jednoznačne vyplýva, že skutkové a právne úsudky súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a že odôvodnenie rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Žalovaní poukázali na to, že bol to práve žalobca, kto navrhoval výsluch svedka P.. Mail zo dňa 7.3.2019, ktorý sa nazýva písomným vyjadrením svedka P. mal byť práve jeho výsluchom potvrdený alebo vyvrátený. Z obsahu mailu vôbec nie je jasné, kto je v skutočnosti hostakivan1. Svedok P. sa rozhodol nevypovedať z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Z uvedeného vyplýva, že svedok nemusel a pravdepodobne ani neinformoval pravdivo žalobcu pri postupovaní pohľadávky a práve preto využil právo odmietnuť vypovedať. Podľa názoru žalobcu má dokazovať zhotovenie diela iba spoločnosťou R. stavebný denník, zmluva o dielo, listinný dôkaz a uhradené faktúry. Žalovaní považovali za zvláštne, ak by existovali v stavebnom denníku spoločnosti R. iné záznamy iného stavebníka ako konkrétneho stavebníka, ktorý stavebný denník vedie a teda spoločnosti R.. Žalovaným nie je jasné, ako majú faktúry na sumu 24.500 EUR vystavené spoločnosťou R. dokazovať, že tvrdenia žalovaných ako aj stavebného dozoru, existencia príjmových dokladov a teda, že dielo sa realizovalo čiastočne cez spoločnosť a čiastočne cez fyzickú osobu p. P. nie sú pravdivé. Na strane jednej uvádzal žalobca, že výpoveď J. E. nemôže byť smerodajná, lebo nebol prítomný na jednaniach, ale na strane druhej uniklo žalobcovi, že neexistuje dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia žalovaných. Jediný svedok, ktorý mal preukazovať tvrdenia žalobcu odmietol vypovedať. Žalovaní tvrdili od začiatku konania, že ani p. P. ako fyzická osoba ani spoločnosť R. dielo nedokončila a teda mu nemohla prináležať ani cena za celé dielo, ktorého dokončenie bolo vyplácané spoločnosti R. s.r.o. Žalovaní ďalej uviedli, že po dokázaní, že žiadna exekúcia u JUDr. C. nebola vedená v čase vystavovania dokladov, žalobca v rámci odvolania uvádzal niečo iné, keď žalobca sa odvolával na dohodu o započítaní pohľadávok, ktorú ale podľa žalovaných nikto nevidel. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaných, že v danom prípade bolo plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa posúdenia písomnej výpovede svedka v konaní. Nestotožnili sa ani s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o nepreskúmateľné rozhodnutie súdu

a že odôvodnenie rozsudku jasne a pomerne obšírne objasňuje skutkový a právny základ predmetného rozhodnutia. Za irelevantné považoval v tomto štádiu konania spochybňovanie osoby hostakivan1 z mailu - písomného vyjadrenia, keď vzhľadom na obsah mailu je jednoznačné, že sa jedná o svedka P.. Opakovane trval na tom, že vytvorenie spojitosti zo strany súdu medzi využitím zákonného práva nevypovedať a spochybnenia listinného dôkazu z dôvodu nevypovedania svedka, je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca mal za to, že dôkazy predložené z jeho strany majú relevanciu vo vzájomnej súvislosti a práve táto ucelená reťaz vytvára hodnoverné preukázanie tvrdených skutočností zo strany žalobcu. Relevancia takto do seba zapadajúcich dôkazných prostriedkov je podľa žalobcu výraznejšia ako relevancia výpovede jediného svedka J. E., ktorý jednoznačne uviedol, že nebol prítomný pri dojednávaní Zmluvy o dielo a o prejednávaných podrobnostiach sporu nemá vedomosť. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

5. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej duplike k replike žalobcu uviedli, že zotrvávajú v plnom rozsahu na ich vyjadrení zo dňa 26.04.2019 a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem/v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že spoločnosť R., s.r.o. ako postupca pohľadávky bola výlučným zhotoviteľom diela, keď mal súd za to, že zhotoviteľom dieľa bol aj A. P. ako fyzická osoba, živnostník, v kontexte čoho súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu svedčala žalovaná pohľadávka. Ďalej konštatoval, že v konaní nebolo preukázané ani to, v akom rozsahu zo strany postupcu reálne došlo k zrealizovaniu diela a ani to, že by akékoľvek ním na diele vykonané práce ostali neuhradené. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo aj pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, žalobca je povinný túto v konaní preukázať, t. j. žalobca má v tejto súvislosti dôkazne bremeno.

10. V predmetnej veci žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od tej skutočnosti, že mu bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2017 postúpená pohľadávka voči žalovaným od pôvodného veriteľa, a to od spoločnosti R., s.r.o., A.: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný veriteľ“). Odvolací súd má za to, že na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní nepostačuje, aby žalobca túto v súdnom konaní preukazoval len s odkazom na vyššie uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky. Predpokladom zmeny záväzkového vzťahu v osobe veriteľa v podobe postúpenia pohľadávky je tá skutočnosť, že pohľadávka, ktorá je predmetom cesie, patrí postupcovi, pričom len v takomto prípade bude vecná legitimácia na strane postupníka, ak dôjde k platnému postúpeniu pohľadávky. Na preukázanie toho,

či v danej veci žalobca má aktívnu legitimáciu preto žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v podobe preukázania toho, že pohľadávka tak, ako bola postúpená, patrila jeho predchodcovi, t.j. postupcovi (pôvodný veriteľ).

11. Žalobca v konaní tvrdil, že pohľadávka jeho predchodcu, pôvodného veriteľa vznikla titulom nevyplatenia celej dohodnutej ceny za dielo podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanými 1/, 2/ v celkovej sume zvyšnej ceny diela vo výške 75.500,01 eur. V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými 1/, 2/ bola uzatvorená zmluva o dielo. Žalobca predložil písomnú zmluvu o dielo, no táto nebola žalovanými 1/, 2/ podpísaná. Medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bola preto dojednaná ústna zmluva o dielo s cenou za dielo vo výške 100.000,- eur. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, preto dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými existoval zaväzovací dôvod pre vznik pohľadávky, ktorú si žalobca v danom spore uplatnil. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaní za dielo nevyplatili pôvodnému veriteľovi zvyšnú sumu diela, t. j. žalovanú sumu 75.500,01 eur.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca toto svoje tvrdenie, že žalovaní 1/, 2/ žalobcom uplatňovanú sumu pôvodnému veriteľovi nevyplatili, v konaní nepreukázal, keď z vykonaného dokazovania bola táto skutočnosť dostatočne preukázaná a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ako aj odôvodnenie podstatných námietok strán, súd prvej inštancie v súlade s právom strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle vo svojom rozhodnutí uviedol. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé. Pokiaľ žalobca namietal, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom sa vyporiadal s vykonanými dôkazmi (konkrétne s predloženým písomným dôkazom - emailovou komunikáciou p. P.), táto námietka bola nedôvodná.

13. Dôkazné bremeno má tá procesná strana, ktorá určitú skutočnosť v konaní tvrdila. Pokiaľ strana však svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti unesie, dôkazné bremeno bude zaťažovať stranu druhú, ktorá túto skutočnosť popiera. Žalovaní v konaní tvrdili, že z ich strany došlo k vyplateniu celej dohodnutej sumy za dielo. V tejto súvislosti súdu predložili príjmové pokladničné doklady, ktoré boli na meno A. P. a preukazovali vyplácanie súm v príjmových pokladničných dokladoch uvedených. Žalobca tvrdil, že tieto nepreukazovali, že by malo dôjsť k vyplateniu ceny za dielo v zmysle dojednanej zmluvy o dielo, pričom tvrdil, že tieto boli vystavené v súvislosti so započítaním pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi, ktorú malo preukazovať exekučné konanie súdneho exekútora JUDr. C. EX 324/2016. Žalobca tiež tvrdil, že k vyplateniu súm, ktoré boli v príjmových pokladničných dokladoch nedošlo a že tieto sa mali aj tak týkať iného skoršieho diela. Odvolací súd poukazuje na to, že p. A. P. bol konateľom pôvodného veriteľa z dôvodu ktorého bol oprávnený za pôvodného veriteľa uskutočňovať právne úkony, vrátane prijatia plnení z pohľadávok. Tvrdenia žalovaných, že takouto formou dochádzalo k vyplateniu ceny za dielo bez toho, aby A. P. následne vystavil faktúru, potvrdzovalo aj svedectvo svedka E., ktorý uviedol, že bol svedkom toho, ako na stavbe žalovaný 1/ odovzdával peniaze p. P.. Námietka žalobcu o tom, že tento svedok nebol prítomný na rokovaní, nie je dôvodná. Jeho prípadná osobná účasť na rokovaní nie je jediným dôvodom, kedy uvedený svedok mohol vnímať skutkové okolnosti o ktorých svedčil, keď tieto mohol vnímať aj z pozície osoby nezúčastnenej na rokovaní medzi p. P. a žalovaným 1/. V konaní bolo preukázané, že tvrdenie žalobcu o tom, že príjmové pokladničné doklady boli vystavené v súvislosti so započítaním pohľadávky, ktorá bola vymáhaná exekútorom JUDr. C., sa nezakladali na pravde, keď v čase vystavenia pokladničných dokladov exekučné konanie neprebiehalo.

14. Pokiaľ žalovaní určitú skutočnosť v konaní tvrdili, a túto aj preukázali predložením písomného dôkazu, t. j. príjmových pokladničných dokladov, bolo na žalobcovi, aby tieto tvrdenia vyvrátil, t. j. na žalobcu prešlo dôkazné bremeno. Tieto svoje tvrdenia však žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca síce navrhoval výsluch svedka p. P., no tento v konaní odmietol vypovedať. Jediný dôkaz, ktorý potvrdzoval tvrdenia žalobcu bolo preto vyjadrenie A. P. obsiahnutého v emailovej správe zo dňa 07.03.2019. Predmetná elektronická komunikácia obsahujúca toto vyjadrenie však bola uskutočnená už v čase dávno potom, kedy sa skutkové okolnosti v nej obsiahnuté stali. Navyše išlo o vyjadrenie osoby, ktorá bola konateľom a spoločníkom pôvodného veriteľa, a teda mala sama záujem na preukázaní týchto skutkových tvrdení. Nešlo tak o informáciu z nezávislého a neutrálneho prameňa bez záujmu na

výsledku predmetu dokazovania, čo v danom prípade nevylučuje účelovosť predloženej elektronickej komunikácie a jej ľahké naformulovanie do podoby takej, aká žalobcovi vyhovovala. Preto odhliadnuc od žalobcom v odvolacom konaní namietaného hodnotenia hodnovernosti tohto listinného dôkazu súdom prvej inštancie, ktorý hodnotil hodnovernosť listiny s ohľadom na skutočnosť, že autor v konaní ako svedok odmietol vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania, keďže by v konaní musel klamať, odvolací súd má za to, že relevancia obsiahnutej informácie v tejto komunikácii k objektívnemu priebehu skutkového deja bola aj z týchto dôvodov znížená, a preto aj z pohľadu odvolacieho súd išlo o dôkaz, ktorý nie je hodnoverný a nepreukazujúci žalobcove tvrdenia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetnými príjmovými dokladmi, aj keď tieto boli vystavené na meno p. P., bola cena za dielo žalovanými zaplatená v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že žalovaní nerozporovali rozsah vykonaného diela. Aj táto námietka žalobcu bola nedôvodná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ vo svojich vyjadreniach namietali všetky skutkové tvrdenia žalobcu, pričom uviedli aj vlastné skutkové tvrdenia a tieto na rozdiel od žalobcu aj podložili hodnovernými dôkazmi. Žalovaní tak účinne popierali aj vyššie žalobcom uvádzané skutočnosti tykajúce sa rozsahu vykonaného diela.

15. Zmluva o dielo medzi pôvodným veriteľom a žalovanými 1/, 2/ nebola uzatvorená v písomnej forme. Žalovaní v tejto súvislosti tvrdili, že tomu tak bolo z dôvodu, že časť diela mal uskutočniť p. P. ako živnostník a časť pôvodný veriteľ. Túto skutočnosť v prospech tvrdenia žalovaných potvrdzovala výpoveď svedka J. E.. Argumentáciu žalobcu o tom, že toto tvrdenie žalovaných nie je pravdivé, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V odvolaní žalobca namietal, že ako jediný a výlučný zhotoviteľ stavby bol uvedený pôvodný veriteľ, čomu svedčia listinné dôkazy, a to stavebný denník, návrh zmluvy o dielo, písomne vyjadrenie v podobe vyššie spomínanej elektronickej komunikácie p. P. a uhradené faktúry. Pokiaľ ide o stavebný denník, tento slúži ako podklad pre následné kolaudačné konanie a tento vedie buď stavebník sám, alebo zhotoviteľ stavby. Nikde však nie je vylúčené, že v prípade viacerých zhotoviteľov stavby bude vedený jeden stavebný denník. Stavebný denník sa vedie pre konkrétnu stavbu a všetky práce v nej obsiahnuté. Dôslednosť zápisov v stavebnom denníku však v podstatnej miere zodpovedá dôslednosti toho, kto stavebný denník vedie, či v ňom bude zaznamenávať všetky stavebné činnosti vykonávané všetkými subjektmi podieľajúcimi sa na zhotovení stavby. Samotný písomný návrh zmluvy o dielo nie je možné brať ako smerodajný pre posúdenie toho, kto bol zhotoviteľom stavby, keď táto zmluva nebola v takejto forme nikdy uzavretá, pričom dôvodom pre ktorý k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo nedošlo, mala byť práve podľa žalovaných skutočnosť, že sa dohodli s p. P., že aj on ako živnostník bude uskutočňovať časť stavby, čo potvrdzoval aj svedok E.. O písomnom vyjadrení p. P. v podobe elektronickej komunikácie a posúdení hodnovernosti tohto dôkazu sa odvolací súd už vyjadril vyššie, preto v tejto súvislosti len uvádza, že ani táto listina nepreukazovala, že jediným zhotoviteľom diela bol pôvodný veriteľ. Pokiaľ ide o uhradené faktúry, v konaní bolo preukázané, ako je uvedené vyššie, že príjmovými pokladničnými dokladmi bolo plnené na dojednanú zmluvu o dielo, z ktorého potom vyplýva, že nie všetky úhrady boli predmetom fakturácie. Preto ani táto skutočnosť nepreukazuje tvrdenie žalobcu o tom, že pôvodný veriteľ bol jediným zhotoviteľom stavby. Pokiaľ teda nebolo preukázané, že zhotoviteľom stavby bol výlučne pôvodný veriteľ, potom je potrebné prisvedčiť preukázanému tvrdeniu, že zhotoviteľom stavby bol aj p. P. ako živnostník. Žalobca preto svoju aktívnu legitimáciu v konaní nepreukázal, keď tvrdená pohľadávka, aj keby sa v konaní preukázala jej existencia, ktorá na neho prešla v celom rozsahu, nepatrila postupcovi. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu správne zamietol.

16. Pokiaľ ide o to, či súd mohol posudzovať hodnovernosť predmetného listinného dôkazu elektronickej komunikácie p. P. potom, čo tento odoprel vypovedať z dôvodu, že mu táto skutočnosť môže privodiť trestné stíhanie, ako namietal v odvolaní žalobca, odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a odvolací súd, nešlo o námietku, ktorá by mohla mať vplyv na výsledok predmetného sporu. Odvolací súd však v tejto súvislosti na doplnenie uvádza, že nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti prihliadne aj na skutočnosť, že svedok odoprel vypovedať, pokiaľ táto skutočnosť má vplyv na posúdenie vierohodnosti predloženého listinného dôkazu. Posudzovanie hodnovernosti písomného dôkazu na základe poznatkov o jeho autorovi z vykonaného dokazovania a skutočností zistených v priebehu konania nemožno považovať, vzhľadom na zákonné odopretie výpovede svedka, za skutočnosť, ktorá by v dôsledku odopretia výpovede svedka, tomuto svedkovi v konaní priťažila, ako v odvolaní uvádzal žalobca. Dôsledkom odopretia výpovede svedka zo zákonných dôvodov je skutočnosť, že súd takýto dôkaz nevykoná a nie zákaz súdu využiť metódu syntézy pri hodnotení dôkazov, keď až s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, možno v celosti zistiť štruktúrovaný obraz o priebehu skutkového deja. Podľa názoru odvolacieho

súdu, súd pri hodnotení vierohodnosti dôkazu vychádza práve z tých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré hodnovernosť dôkazu buď verifikujú, alebo falzifikujú. Odlišná by bola situácia, ak by písomný dôkaz bol zachytenou predchádzajúcou výpoveďou svedka, ktorá by obsahovala aj informácie, pre ktoré svedok odoprel vypovedať za stavu, kedy by bolo zrejmé, že pred výpoveďou svedok nevedel o svojom práve odoprieť výpoveď (obdobne ako v právnej úprave trestného konania). V danej veci však z obsahu predmetného listinného dôkazu táto skutočnosť, t. j., že ide o predchádzajúcu výpoveď obsahujúcu skutočnosti zakladajúce právo svedka odoprieť výpoveď, nevyplýva. Odvolací súd z uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku postupoval správne, keď pri hodnotení hodnovernosti písomného dôkazu vychádzal z posúdenia hodnovernosti jeho autora aj vzhľadom na to, ako sa súdu postoj autora k prejednávanej veci javil v súvislosti s jeho odopretím vypovedať, keď jedným z dôvodov odopretia výpovede bola aj skutočnosť, že svedok by podľa jeho vyjadrenia v konaní musel klamať.

17. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

18. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

19. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní 1/, 2/, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s . Odvolací súd preto žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).