Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4C-15-2024.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Subarea
4C/15/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom Ul. Štefánika 217, 014 01 Bytča, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., 2/ H. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e
II. Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2024 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Bytča, Katastrálny odbor ako dom B. I. XX, postavený na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX, pozemok registra C KN parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 140 m2 a pozemok registra C KN parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 352 m2, ktoré sa nachádzajú v k. ú. F. a sú zapísané na Okresnom úrade Bytča, Katastrálny odbor na LV č. XXX zrušil a vyporiadal tak, že by tieto nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 2/6.
2. Súd následne lustráciou prebiehajúcich konaní na tunajšom súde zistil, že pod sp. zn. 32C/14/2024 je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k totožnej nehnuteľnosti medzi tými istými účastníkmi konania. Konanie sa začalo žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dourčenou dňa 19.02.2024.
3. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
5. Medzi tzv. negatívne procesné podmienky patrí prekážka litispendencie. Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu
konania. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia. Nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov z už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode) (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/15/2024 žiada žalobca o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak už v skôr začatom konaní v sp. zn. 32C/14/2024 súd koná o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva totožných strán sporu k tým istým nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že v oboch konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 32C/14/2024 a sp. zn. 4C/15/2024 je daná totožnosť predmetu konania z rovnakého právneho titulu a medzi tými istými stranami sporu, súd konštatuje existenciu prekážky už začatého konania, ktorá je pre neskôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 4C/15/2024 neodstrániteľnou prekážkou konania, a preto súd v zmysle § 159 CSP toto konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko podal žalobný návrh vo veci, hoci existovala prekážka litispendencie. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovaným by tak prináležala náhrada trov konania. Nakoľko však žalovaným v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.