Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-5C/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, v spore žalobkýň 1/ X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. X/X, 2/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXXX a 3/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, všetky právne zastúpené URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanej W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory 1932, IČO: 36 867 454, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobkyne povinné zaplatiť žalovanej, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena, ktoré by spočívalo v povinnosti žalovanej ako vlastníčky pozemkov - parc. KN „C“ č. 477/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a parc. KN „C“ č. 477/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Y., strpieť cez tieto pozemky právo prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v prospech žalobkýň ako vlastníčok stavby - rodinného domu súpisného čísla 6, postaveného na pozemku parc. KN „C“ č. 478 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 870 m2, zapísanej na LV č. XX, k.ú. Y.. Uviedli, že sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 6, postaveného na parc. KN „C“ č. 478 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 870 m2, zapísanej na LV č. XX, k.ú. Y., pričom žalobkyňa 3/ má v predmetnej nehnuteľnosti trvalé bydlisko a ktorú nehnuteľnosť dlhodobo a trvalo užíva. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Y., a to stavby - rodinného domu súp. č. 7, postaveného na parc. KN „C“ č. 476/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 591 m2 a pozemkov - parc. KN „C“ č. 476/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 591 m2, parc. KN „C“ č. 476/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 399 m2, parc. KN „C“ č. 477/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a parc. KN „C“ č. 477/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2. Na pozemku parc. KN „C“ č. 477/2 je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. V minulosti dlhé roky prechádzala týmto pozemkom miestna účelová komunikácia - chodník, ktorá predstavovala jediný prístup k stavbe, rodinnému domu a ostatným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkýň, ktorá prístupová cesta (chodník), slúži až do súčasnosti ako jediná prístupová komunikácia (chodník) k miestu, kde sa nachádzajú nehnuteľností slúžiace na bývanie. Rovnako uviedli, že dlhé roky sa používa prechod cez pozemok parc. KN „C“ č. 477/2 ako prístup k nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 6, pričom rodinné väzby vlastníkov nehnuteľností sú tu už od pradávna. V minulosti boli výlučnými vlastníkmi uvedených susediacich nehnuteľností - pozemkov parc. KN „C“ č. 477/2 a parc. KN „C“ č. 478, vlastní bratia. Už

v týchto časoch boli medzi bratmi pevné a dobré rodinné vzťahy a v týchto časoch existovala a bola akceptovaná prístupová cesta cez danú nehnuteľnosť, keďže rodinné domy stoja za sebou. Prístup k stavbe a pozemkom žalobkýň môže byť znemožnený v dôsledku oplotenia a zahradenia pozemku a prístupovej cesty k nehnuteľnosti parc. KN „C“ č. 478 k rodinnému domu súp. č. 6, o čom svedčí oznámenie žalovanej, adresovanej Obci Y.. Obec Y. ako príslušný stavebný úrad posúdil predložené podklady žalovanej a v danej veci vytýčil termín stretnutia stavebnej komisie na mieste predmetného pozemku. V dôsledku reálneho ohrozenia prístupu na pozemky a zamedzenia prístupu k rodinnému domu súp. č. 6, žalobkyne podali dňa 04.06.2019 žiadosť o zrušenie stavebného povolenia akýchkoľvek prác na pozemkov parc. KN C“ č. 477/1 a č. 477/2, adresovanú Obecnému úradu Y.. Z vyjadrení obce vyplynulo, že odporúča zúčastneným stranám, aby si vzájomne usporiadali občianskoprávne vzťahy medzi vlastníčkou pozemku č. 477/2 a vlastníkmi susedného pozemku prostredníctvom súdu. Dňa 09.11.2019 žalobkyne prejavili vôľu a predložili žalovanej Návrh na mimosúdne urovnanie, a zároveň ponúkli žalovanej finančné vyrovnanie za prístupovú komunikáciu k predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaná reagovala zamietavo. Ďalej žalobkyne poukázali na to, že tieto so svojimi rodinami nerušene využívali prístupovú cestu majúc za to, že predmetná miestna účelová komunikácia je prístupovou cestou, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXX pokiaľ ide o parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2, keďže spôsob využitia týchto pozemkov je cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalobkyne majú za to, že je daný stav právnej neistoty, nakoľko na základe vyššie popísaného skutkového stavu nemajú garantovaný prístup ku stavbe a je tu obava, či im a ich rodinám niekedy nebude v prístupe bránené. Žalobkyne tiež poukázali na skutočnosť, ktorá z právneho hľadiska zabezpečuje právo prechodu cez pozemok iného vlastníka, a to tzv. zvykové právo, v zmysle ktorého, ak bol pozemok niekým využívaný istý počet rokov stáva sa jeho majetkom, za podmienok, že ide o nepretržitý výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a držba nadobúdateľa a jeho právnych predchodcov musela byť a je oprávnená (predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok). Poukázali na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že okrem osoby priamo oprávnenej z vecného bremena môžu určité osoby realizovať niektoré z neho vyplývajúce práva (napr. právo vstupovať na pozemok zaťažený vecným bremenom majú príslušníci rodiny a domácnosti oprávneného subjektu; právo prechodu alebo prejazdu cez pozemok môžu užívať aj osoby, ktoré k oprávnenému subjektu prichádzajú na návštevu - R 14/1988). Tieto osoby nie sú priamo oprávnené z vecného bremena, od oprávneného subjektu iba odvodzujú niektoré svoje oprávnenia. S ohľadom na túto skutočnosť nie je nutné, aby bol okruh účastníkov rozširovaný. Záverom uviedli, že stavba v ich vlastníctve slúži jednak na trvalé, či prechodné bývanie a taktiež na inú hospodársku činnosť. Žalobkyňa 3/ trvalo a dlhé roky žije v rodinnom dome súp. č. 6 a chodník pre ňu v minulosti predstavoval a toho času predstavuje jediný prístup k jej rodinnému domu a k ostatným nehnuteľnostiam, pričom nie je možné vybudovať samostatný prístup k rodinnému domu súp. č. 6 z hlavnej cesty ako navrhuje žalovaná. Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení predložili Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, Kópiu katastrálnej mapy, Čiernobielu fotodokumentáciu, List z Obce Y., Zápisnicu zo dňa 28.09.2019, Návrh na mimosúdne urovnanie zo dňa 09.11.2019 a Odpoveď zo dňa 19.11.2019.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom podaní uviedla, že žalobkyne sa domáhajú zriadenia vecného bremena na základe rozhodnutia súdu s konštitutívnymi účinkami v zmysle . Zo samotného obsahu žaloby napriek tomu žiadnym spôsobom nevyplýva skutkový podklad ani právna argumentácia žalobkýň smerujúca k splneniu zákonných podmienok uvedeného ustanovenia zákona, pričom implicitne skôr v žalobe daná argumentácia smeruje k vydržaniu práva vecného bremena, ktorá však rovnako nemôže byť úspešná. Obligatórnymi zákonnými predpokladmi , po splnených ktorých súd fakultatívne môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby sú, že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Aplikujúc dané ustanovenie na predmetný prípad možno konštatovať, že ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, a teda nie je založený skutkový ani právny základ pre úspešné podanie žaloby. Žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky stavby - rodinného domu súp. č. 6, spoločne vlastnia aj pozemok par. KN „C“ č. 478 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 870 m2, nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, k.ú. Y., na ktorom je predmetný rodinný dom postavený. Tento pozemok zároveň tvorí priľahlú záhradu k rodinnému domu súp. č. 6, cez ktorý pozemok parc. KN „C“ č. 478 by bez väčších komplikácii mohla viesť prístupová cesta od verejnej cestnej komunikácie postavenej na pozemku parc. KN „E“ č. 2656, vo vlastníctve obce Y., k rodinnému domu súp. č. 6. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá z dôvodu príbuznosti zákonných

úprav ako aj spoločnej právnej histórie a kultúry je celkom určite relevantná aj v rámci rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky aplikovaná a často citovaná, a to na uznesenie zo dňa 03.05.2010, sp. zn. . Ďalej žalovaná uviedla, že pre meritum tohto sporu nie je relevantné, či by pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň bolo potrebné stavebne prispôsobiť pre vjazd z verejnej komunikácie ale relevantnou je len objektívne zistiteľná skutočnosť vyplývajúca z katastrálne mapy, v zmysle ktorej je pozemok parc. KN „E“ č. 2656, na ktorom je vybudovaná verejná komunikácia, bezprostredne susediacim pozemkom k pozemku žalobkýň parc. KN „C“ č. 478, na ktorom je postavený ich rodinný dom. Rovnako nemožno považovať za právne relevantné akým spôsobom je v katastri nehnuteľností vymedzený spôsob užívania pozemkov parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 (na pozemku č. 477/2 nikdy nebola vybudovaná cesta ani spevnená plocha), pričom jedinou relevantnou otázkou v zmysle je tá skutočnosť, či možno prístup vlastníka stavby zabezpečiť aj inak ako cez cudzí priľahlý pozemok (pozemok žalovanej). Je nevyhnutné v danom spore brať dôsledne na zreteľ garantovanú ochranu vlastníctva žalovanej a túto ochranu vyhodnocovať v komparácii so žiadosťou žalobkýň o súdne zabezpečenie komfortnejšieho či pohodlnejšieho prístupu k ich stavbe. Možnosť súdu zriadiť vecné bremeno konštitutívnym rozhodnutím súdu podľa ustanovenia bola zákonodarcom založená ako prostriedok ultima ratio, výlučne ako núdzový prostriedok pre prípady naliehavosti, t.j. pre prípady, kedy prístup k stavbe nemožno zabezpečiť bez zásahu do vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku. Ochrana a garancia vlastníckeho práva je zaručená samotnou SR (čl. 20) ako i Listinou základných práv a slobôd (čl. 11), v zmysle ktorých možno vlastnícke právo obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a vždy za primeranú náhradu. Rovnako žalovaná poukázala aj na rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.02.2017, sp. zn. , pokiaľ ide o priznanie primeranej náhrady postihnutému vlastníkovi. Cesta, resp. spevnená plocha, ktorú užíva zo žalobkýň prevažne len žalobkyňa 3/ je zriadená výlučne na pozemku parc. KN „C“ č. 447/1, aj to len v časti tohto pozemku a nie v celej šírke jeho výmery. Požadované zriadenie vecného bremena k celým pozemkom parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 je tak absolútne nedôvodné a pre žalovanú neprimerane poškodzujúce. Žalovaná nepovažuje za primerané ani to, že žalobkyne požadujú okrem zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu aj prejazd vozidlom, keď podľa ich vlastných tvrdení, rodinný dom súp. č. 6 využíva na bývanie len žalobkyňa 3/, ktorá motorové vozidlo nevlastní, nehovoriac o tom, že v zmysle petitu žaloby by žalobkyne mohli cez označené pozemky vo vlastníctve žalovanej prechádzať bez časového obmedzenia a kľudne aj nákladným vozidlom. Za účelom ohradenia predmetných pozemkov, z dôvodu prevencie pred vniknutím cudzích osôb a zvierat, resp. lesnej zvery, ktorá ničila vypestované plodiny, žalovaná oznámila dňa 04.09.2019 Obci Y. ako stavebnému úradu zámer realizácie drobnej stavby - oplotenia. Ešte v ten istý deň adresovali žalobkyne stavebnému úradu svoje výhrady k realizácii zamýšľanej stavby žalovanej, v dôsledku čoho, po stretnutí na mieste samom, odkázal stavebný úrad sporné strany na súdne konanie a stavebné konanie prerušil. V prípade, že by súd podanej žalobe vyhovel, bolo by tým okrem iného zamedzené v realizácii žalovanou zamýšľaného oplotenia, a preto by zriadením vecného bremena došlo k odňatiu (minimálne k podstatnému obmedzeniu) užívacej zložky vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu k dotknutým pozemkom KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2. Hoci je pravdou, že dávno v minulosti na časti pozemku parc. KN „C“ č. 477/1 bola spevnená plocha (aktuálne pokrytá blatom a štrkom), to však primárne za účelom zvozu a uskladnenia dreva na pozemku parc. KN „C“ č. 477/2, na ktorý účel boli tieto pozemky užívané žalovanou a jej právnym predchodcom od nepamäti a na tento účel sú žalovanou užívané aj v aktuálnom období. Určite nebolo účelom realizácie tejto „cesty“ zabezpečenie prístupu pre žalobkyne, či pre ich právneho predchodcu. Pokiaľ ide o odkaz žalobkýň na údajné zvykové práva, či na ich užívanie predmetných pozemkov parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 za účelom prechodu k rodinnému domu, žalovaná poprela akékoľvek ich užívanie pozemku parc. KN „C“ č. 477/2, ktorý vždy slúžil a aj slúži len na uskladnenie dreva žalovanej. Vo vzťahu k užívaniu pozemku parc. KN „C“ č. 477/1, resp. k užívaniu spevnenej plochy na tomto pozemku zriadenej žalovaná uviedla, že po tejto „ceste“ bolo v minulosti právnemu predchodcovi žalobkýň umožnené prechádzať pešo, výlučne len na základe ústneho a neformálneho súhlasu právneho predchodcu žalovanej, t.j. na základe tzv. výprosy, (ktorá bola následne odvolaná), a zároveň za podmienky, že spevnenú plochu bude právny predchodca žalobkýň využívať na prechod len do času, kým si sám nezriadi vlastný výjazd k verejnej cestnej komunikácii, k čomu doposiaľ nedošlo, čo bolo aj dôvodom odvolania súhlasu s užívaním tejto cesty. Záverom žalovaná uviedla, že ani dlhodobým výkonom práva prechodu cez pozemok celkom určite nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku, maximálne možno uvažovať o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to na základe vydržania tohto práva. Rovnako nemôže ísť o niekoho kto istý počet rokov užíval pozemok, ale ak by žalobkyne chceli čo i len deklarovať vydržanie vecného bremena, museli by okrem všeobecných a neurčitých vyjadrení určito a jasne popísať, a

zároveň riadne preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov vydržania práva prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej, pričom ani zo zákonných podmienok vydržania vecného bremena nielen že žalobkyne nepreukázali, ale v podstate ani explicitne nedeklarovali. Osobitne vo vzťahu k tvrdeniu žalobkýň, v zmysle ktorého spevnenú plochu na pozemku parc. KN „C“ č. 477/1 považovali za miestnu účelovú komunikáciu, žalovaná poukázala na rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.11.1999, sp. zn. . Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a Ohlásenie drobnej stavby - oznámenie zo dňa 22.10.2019.

3. Žalobkyne vo svojej replike okrem skutočností uvedených v žalobe uviedli, že nemajú iný reálny prístup k ich nehnuteľnosti, pričom rodinný dom začali ich právni predchodcovia stavať ešte pred nadobudnutím osvojenia nie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovanej k pozemku, ku ktorému sa zriaďuje vecné bremeno. Žalovaná nikdy za celé roky, ani v minulosti právni predchodcovia žalovanej neprejavili nesúhlas s prechodom cez hranicu pozemkov parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2, pričom majú za to, že keby toto žalovanú ako aj jej právnych predchodcov obmedzovalo, žiadali by peňažnú náhradu alebo úpravu právneho a faktického stavu. Je na mieste právna argumentácia, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, keďže je to jedna z podmienok podľa . Poukázali na skutočnosti vyplývajúce zo zápisu do katastra nehnuteľností LV č. XXX, kde na pozemkoch parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 je postavená inžinierska stavba, pričom v katastrálnej mape je taktiež tento právny stav takto vyznačený, pričom z objektívnych vyjadrení niekoľkých geodetov je jasne vytýčená cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Poukázali na závery uznesení Krajského súdu v Prešove, a to sp. zn. a sp. zn. a majú za to, že je potrebné, aby im žalovaná umožňovala aj naďalej prístup a prechod, či prejazd cez sporné pozemky tak, ako tomu bolo doteraz a bol zachovaný status quo pre vlastníka stavby, ktorý ich doteraz užíval. V januári 2020 umiestnila žalovaná prekážku - drevo na pozemku parc. KN „C“ č. 447/2 a týmto svojím úmyselným konaním znemožnila prístup, prechod cez pozemok žalobkyniam na pozemok parc. KN „C“ č. 478 spolu s rodinným domom súp. č. 6, pričom toho času žalovaná prekážku odstránila. V závere repliky žalobkyne uviedli, že zriadením vecného bremena v ich prospech nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože pôjde len o zachovanie doteraz platnej situácie, ktorá nebola problémová. Je irelevantné tvrdenie žalovanej, že ide o špekulatívny prístup vlastníka stavby, žalobkýň, ktoré sa chcú vyhnúť (čiastočnému) zastavaniu svojho pozemku cestou k verejnej komunikácii a tým zníženiu výmery pripadajúcej na záhradu.

4. Žalovaná vo svojej duplike zotrvala na právnej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe, pričom ďalej uviedla, že skutkové tvrdenia žalobkýň sú nekonzistentné a rozporuplné, keďže žalobkyne sa domáhajú konštitutívneho zriadenia vecného bremena, no napriek tomu v písomnej výzve jej adresovanej sa odvolávajú na možnosť vydržania vecného bremena. Má za to, že nie je splnený ani jeden zákonný predpoklad v zmysle , keďže žalobkyne sú zároveň spoluvlastníčkami pozemku parc. KN „C“ č. 478, na ktorom je ich rodinný dom súp. č. 6 postavený a ktorý pozemok priamo susedí s pozemkom parc. KN „E“ č. 2565 vo vlastníctve obce Y. so zriadenou verejnou cestnou komunikáciou. Pokiaľ ide o spôsob využívania pozemkov parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 v zmysle LV č. XXX, tento popis nie je správny a už vôbec nie je presný, keďže na parc. KN „C“ č. 477/2 sa spevnená plocha - cesta nenachádza. Na časti parcely KN „C“ č. 477/1 sa síce nachádza spevnená plocha, avšak táto od počiatku slúžila právnemu predchodcovi žalovanej na prevoz a uskladneniu dreva na daných pozemkoch, na ktorý účel ju používa aj žalovaná. V žiadnom prípade nešlo o miestnu účelovú komunikáciu, pričom jediným účelom predmetnej spevnenej plochy od počiatku bolo slúžiť právnemu predchodcovi žalovanej. Z vyššie uvedeného listu vlastníctva žiadnym spôsobom nevyplýva, že táto cesta má slúžiť potrebám prístupu k domu súp. č. 6. Samotný zápis spôsobu využívania predmetných pozemkov žiadnym spôsobom nepreukazuje a ani nemôže preukazovať legitímnosť podania žaloby. Ďalší rozpor v tvrdeniach žalovaná vníma v tom, že prechod žalobkýň cez pozemky bol vždy bez výhrad akceptovaný, no zároveň uvádzajú, že im žalovaná v januári vytvárala prekážky v prechode umiestnením dreva a rovnako sa cítili byť ohrozené ohlásením realizácie oplotenia žalovanou, pričom postoj žalovanej zreteľne vyplýva z jej písomnej odpovede na výzvu žalobkýň, že so zriadením vecného bremena v prospech žalobkýň nesúhlasí. Záverom svojho podania žalovaná uviedla, že v prípade zriadenia vecného bremena vždy dochádza k významnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Bezpochyby tak nie je pravdou, že by jej v prípade vyhovenia žalobe, nevznikla žiadna ujma, o to viac v rozsahu v akom toto určenie žalobkyne požadujú. Bola by značne obmedzená na svojom vlastníckom práve k dotknutým pozemkom, a to či už v rovine ich reálnej využiteľnosti (limitácia realizácie plánovaného oplotenia a realizácia využiteľnosti na uskladnenie dreva) ale aj v rovine trhovej

hodnoty dotknutých pozemkov, keďže zriadené vecné bremeno zákonite limituje bonitu zaťažených nehnuteľností.

5. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní na podanej žalobe trval, pričom uviedol, že sa pokúšal s protistranou dohodnúť mimosúdne, avšak neúspešne. Poukázal na to, že hoci sa rodinný dom nachádza pri hlavnej ceste, je vo svahovitom teréne a má za to, že novú prístupovú cestu/vjazd nie je možné z technického hľadiska zriadiť vzhľadom k tomu, že sú tam stromy, budovy, stĺpy elektrického vedenia a vodovodné prípojky. Tiež uviedol, že na ceste, ktorá tvorí priechod sa nachádzajú zvyšky betónu, z čoho je zrejmé, že išlo a ide o prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobkýň.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná je ochotná žalobkyniam poskytnúť priechod tak ako sa domáhajú, no len do doby, kým si nevybudujú samostatnú prístupovú cestu, ktorej vybudovanie je možné z obecnej cesty, ktorá cesta susedí s ich pozemkom. Je pravdou, že na pozemku parc. KN „C“ č. 477/1 bola vybudovaná spevnená plocha, avšak nikdy nebola vybudovaná za účelom priechodu k nehnuteľnostiam žalobkýň, ale ako možnosť prístupu s poľnohospodárskymi a s inými mechanizmami, pričom na pozemku parc. KN „C“ č. 477/2 spevnená plocha vybudovaná nikdy nebola, keďže táto parcela slúžila len na uskladnenie dreva. Pokiaľ ide o odvodnenie cesty, nie je tam žiaden problém, keďže bežne sa to robí betónovým priepustom.

7. V priebehu sporu predložili tak žalobkyne ďalšie listinného dôkazy - List z Obce Y. zo dňa 07.05.2020, Výpis z listu vlastníctva č. XXX a Fotodokumentáciu ako aj žalovaná - Fotodokumentáciu a Vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera zo dňa 10.06.2020.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 3/ a oboznámením, resp. prečítaním obsahu listinných dôkazov predložených stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XX bolo zistené, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky, žalobkyňa 3/ v podiele 1-ica a žalobkyne 1/ a 2/ v podiele 1-ina každá, pozemku - parc. KN „C“ č. 478 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 870 m 2 a rodinného domu súp. č. 6, postaveného na parc. KN „C“ 478 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 870 m2, k.ú. Y..

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov - parc. KN „C“ č. 476/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 591 m2, parc. KN „C“ č. 476/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 399 m2, parc. KN „C“ č. 477/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a parc. KN „C“ č. 477/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2 a rodinného domu súp. č. 7, postaveného na parc. KN „C“ č. 476/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 591 m2, k.ú. Y.. Rovnako z predmetného listu vlastníctva bolo zistené, že spôsob využitia parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

11. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že Obec Y. je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN „E“ č. 2565 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 458 m2, k.ú. Y., ktorý pozemok sa nachádza v zastavanom území obce.

12. Z kópie katastrálne mapy vyplýva, že pozemok parc. KN „C“ č. 478 (vo vlastníctve žalobkýň), na ktorom je postavený rodinný dom je priľahlým pozemkom k pozemkom parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 (vo vlastníctve žalovanej). Tiež bolo zistené, že pozemok žalobkýň parc. KN „C“ č. 478 susedí s obecnou cestou rovnako ako pozemky žalovanej parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2.

13. Zo zápisnice zo dňa 28.09.2019, k bodu 1. bolo zistené, že daného dňa sa konala stavebná komisia u žalovanej ohľadne oplotenia pozemku, ktorý sa nachádza na parc. KN „C“ č. 477/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2, za prítomnosti členov stavebnej komisie a žalovanej. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že žalovaná dňa 04.09.2019 doručila kópiu katastrálne mapy situácie zobrazenia priebehu hraníc na parc. KN „C“ č. 477/2. V rovnaký deň bola na Obecný úrad Y. doručená žiadosť o zrušenie stavebného povolenia drobnej stavby oplotenia pozemku žalovanej od vlastníčok susedného pozemku parc. KN „C“ č. 478 - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli prizvané ku stavebnej komisii. Zo záveru predmetnej zápisnice bolo zistené, že keďže žalobkyne nesúhlasia s oplotením žalovanej a obe zúčastnené strany sa nedohodli, stavebná komisia doporučila daný spor riešiť súdnou cestou.

14. Ohlásením drobnej stavby - oznámením zo dňa 22.10.2019 Obec Y., okrem iného, oznámila žalovanej, že dňa 28.09.2019 sa na mieste samom konalo stretnutie stavebnej komisie, za jej prítomnosti a prítomnosti žalobkýň, a keďže sa zúčastnené strany vzájomne nedohodli, pričom realizáciou oplotenia by mohlo dôjsť k zásahom iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, a to zamedzením prístupu k rodinnému domu súp. č. 6, obec odporúčala zúčastneným stranám, aby si vzájomne usporiadali občianskoprávne vzťahy medzi vlastníčkou pozemku č. 477/2 a vlastníkmi susedného pozemku prostredníctvom súdu, prípadne mimosúdnou cestou.

15. Návrhom na mimosúdne urovnanie zo dňa 09.11.2019 žalobkyňa 1/ vyzvala žalovanú na mimosúdne urovnanie vo veci oplotenia a zahradenia prístupovej cesty na pozemku parc. KN „C“ č. 477/2, vo vlastníctve žalovanej. V návrhu poukázala na zvykové právo, nepretržitý výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ustanovenie .

16. Odpoveďou zo dňa 19.11.2019 žalovaná oznámila žalobkyni 1/, že s návrhom na mimosúdne urovnanie nesúhlasí. Okrem iného uviedla, že pozemky parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 sú bez akýchkoľvek zaťažení obmedzujúcich ju ako vlastníčku strpieť nejaké právo žalobkyne 1/. O dané pozemky sa stará a udržiava ich na vlastné náklady. Vlastník domu súp. č. 6 je oprávnený si vybudovať samostatný prístup k domu z hlavnej cesty, a teda nie je dôvodom obmedzovať jej práva ako vlastníčky v užívaní jej majetku.

17. Z listu Obce Y. zo dňa 07.05.2020 bolo zistené, že k rodinnému domu súp. č. 6 je toho času ako prístupová cesta využívaný pozemok parc. KN „C „ č. 477/1, ktorý sa takto využíva už dlhodobo. Rodinný dom sa nachádza v relatívne vysokom svahovitom teréne pri hlavnej ceste, pričom v súčasnosti k nemu neexistuje žiadna iná prístupová komunikácia.

18. Z fotodokumentácie vyplýva, že z hlavnej obecnej cesty je cez spevnenú plochu miestami pokrytú toho času trávou vedený prístup k rodinnému domu, kde na pravej strane prístupu pred bránou do rodinného domu je uložené drevo.

19. Z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera SKSI Ing. Lukáša Rolka zo dňa 10.06.2020 bolo zistené, že zriadenie prístupu (vjazdu) na parcely č. 478 a č. 479 z cesty III/1953 v obci Y. je možné, nakoľko vjazd nie je považovaný za križovatku a nevzťahujú sa naň pravidlá pre umiestňovanie križovatiek. Vjazd z cesty III/1953 na danú parcelu je možné technicky vyriešiť, pričom návrh bude bez výraznejších komplikácií, pravdepodobne bude potrebné vybudovať aj oporný múrik. Návrh musí spĺňať podmienky príslušných STN. Zároveň musí byť odsúhlasený správcom komunikácie (SC TSK) a príslušným ODI. Novozriadený vjazd musí spĺňať požiadavky na rozhľad a vybudovaním vjazdu sa nesmie narušiť odvodnenie cesty III. triedy. Z vyjadrenia bolo tiež zistené, že podkladom stavebného inžiniera bola obhliadka miesta budúceho vjazdu.

20. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní poukázal na to, že všetky pozemky boli jej rodičov, kúpila ich jej mama aj pre otca žalovanej, pretože jej ho bolo ľúto, keďže ho jeho vlastný otec nechcel. Nechce nič žalovanej zobrať, len chce, aby jej nechala cestu, po ktorej chodí k svojej chalúpke. V minulosti túto cestu vyasfaltovala a dodnes si pamätá, že ju to stálo 1 000,- korún a liter slivovice. Toho času je však cesta rozbitá, pretože žalovaná zváža drevo, ktoré je zložené pri hradskej a do cesty vkladá všelijaké prekážky.

21. Podľa veta prvá (ďalej len „“), vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

22. Podľa (ďalej len „“), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. Podľa (ďalej len „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. V ustanovením je zakotvená jedna zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu).

28. Predpokladmi pre zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia spočívajúce v potrebe zabezpečiť prístup ku stavbe sú, že a) vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom (stavbou). Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť vlastníka stavby zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyne 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku parc. KN „C“ č. 478, ktorý pozemok je priľahlým pozemok k pozemkom parc. KN „C“ č. 477/1 a č. 477/2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Pozemok parc. KN „C“ č. 477/1 bol a toho času aj je využívaný žalobkyňami 1/ až 3/ ako priechod, prístupová cesta k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. 6, postaveného na parc. KN „C“ č. 478. Rovnako bolo preukázané, že pozemok parc. KN „C“ č. 478 (kópia katastrálnej mapy), ktorý je v podielom spoluvlastníctve žalobkýň je susediacim pozemkom s obecnou cestou, avšak žalobkyne k obecnej ceste nemajú vytvorený vlastný vjazd na cestnú komunikáciu.

30. Keďže v čase rozhodovania súdu je platný a účinný , ktorý aktivitu (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu) preniesol na strany sporu, súd vychádzal z dôkaznej situácie v spore, z ktorej bolo jednoznačne preukázané, najmä z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera, že žalobkyne majú možnosť zriadenia vjazdu/prístupu na pozemok v ich vlastníctve, teda na pozemok parc. KN „C“ č. 478 z obecnej cesty č. III/1953, ktorá cesta susedí s predmetným pozemkom.

31. Hoci žalobkyne tvrdia, že prístupovú cestu od hlavnej obecnej cesty nie je z technického hľadiska možné zriadiť, či už z dôvodu, že sú na pozemku stromy alebo stĺpy elektrického vedenia a vodovodné prípojky, toto žiadnym relevantným spôsobom (napr. vyjadrením elektrárni, vodárni a pod.) nepreukázali, čím neuniesli bremeno tvrdenia ako ani bremeno dôkazu. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS ČR zo dňa 03.05.2010, sp. zn. , v ktorom rozhodnutí súd konštatuje, že skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcov pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo že by sa obišiel bez stavebných úprav nie je významná. Nevyhnutnú cestu možno požadovať len pre nehnuteľnosť, ktorej úplne chýba nutné spojenie

32. Keďže bolo preukázané, že žalobkyne ako vlastníčky stavby majú možnosť zriadiť prístup ku stavbe inak, t.j. z verejnej komunikácie, bez obmedzenia žalovanej ako vlastníčky priľahlého pozemku, a to zriadením prístupovej cesty, resp. vjazdu na obecnú cestu, nebol splnený zákonný predpoklad ustanovenia na zriadenie vecného bremena (prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak), a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Záverom, pokiaľ ide o žalobkyňami v žalobe spomínané vydržanie vecného bremena, súd uvádza, že predpokladom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aj okrem iného, aby vlastníkovi

pozemku, ktorý pozemok niekto používa k priechodu alebo prejazdu, musí byť dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena a vlastník tento stav musí trpieť. V opačnom prípade nemôže ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ale ide len o správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu (napr. vyprosí, obligácie, verejné užívanie a pod.), prípadne bez právneho dôvodu, pričom takéto správanie nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zároveň ak nebola určená lehota ani účel užívania veci, nevzniká skutočné zmluva, ale nezáväzná výprosa a užívateľ takúto vec nemôže vydržať. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle v spojení s , keďže žalovaná mala v spore plný úspech (súd žalobu zamietol), a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h/ ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).