Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-1-2018.pdf
PDF · 121.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: 1/ Ľ. K., H.. X.XX.XXXX, C. D. XXX/ XX, XXX XX E., 2/ Ľ. K., H.. X.X.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpení AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanej: Z. D., H.. XX.X.XXXX, C. T. XXX, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870505, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/187/2014-165 zo dňa 12.10.2017, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
I. Súd zriaďuje vecné bremeno, právo cesty, spočívajúce v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami (prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej alebo zvieracej sily a bicykel) v ktorúkoľvek hodinu cez parcelu XXX CKN, zapísanú na LV č. XXXX k. ú. E. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2 vo vlastníctve žalovanej, za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. ako rodinný dom so súp. č. XXX na parc. XXX/ X CKN, parc. XXX/X L. záhrada o výmere 748 m2, parc. XXX/X CKN zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ako aj za účelom ich užívania, obývania, obhospodarovania a za účelom príležitostných návštev iných osôb ako vlastníkov nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. E. alebo členov ich domácnosti, za odplatu 734,46 Eur, ako bola určená v znaleckom posudku č. 50/2017 znalca P.. S. Z..
II. Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že:
2.1. Žalobou doručenou súdu 10.6.2014 sa žalobcovia voči žalovanej domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok žalovanej s odôvodnením, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E. ako rodinný dom súp. č. XXX na parcele XXX/X CKN, parcela XXX/X CKN - záhrada o výmere 748 m2 a parcela XXX/X CKN zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, pričom nemajú na svoj pozemok iný prístup, ako po pozemku žalovanej parcela č. XXX CKN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 603 m2 zapísaná na LV č. XXXX, pričom predmetný pozemok slúži ako prístupová cesta od roku 1996 k nehnuteľnosti žalobcov, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX.
2.2. Žalovaná najskôr písomným podaním vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou, čo odôvodnila tým, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že nemajú prístup k svojmu pozemku od začiatku výstavby ich rodinného domu. Terajšia parcela, na ktorej stojí ich dom bola odčlenená od pozemku rodičov žalobcu v 1/ rade. Žalobcovia sa o prístup k svojej parcele nestarali a parcelu žalovanej využívali bez akejkoľvek dohody s ňou. Neskôr v priebehu konania so zriadením tohto vecného bremena súhlasila, podmieňovala zriadenie tohto vecného bremena jednorazovou odplatou za jeho zriadenie, čo súd prvej inštancie a napokon aj žalobcovia považovali za dôvodné.
2.3. Sporným medzi stranami v konaní zostala len výška jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena.
2.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E. ako rodinný dom súp. č. XXX na parcele XXX/X CKN, parcela XXX/X CKN - záhrada o výmere 748 m2 a parcela XXX/X CKN zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely XXX CKN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 603 m2 zapísaná na LV č. XXXX, pričom predmetný pozemok slúži ako prístupová cesta od roku 1996 k nehnuteľnosti žalobcov čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, kde je uvedený spôsob využitia (22) - pozemok, na ktorom je postavaná inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, pričom ide o pozemok v zastavanej časti obce. Prístupovú cestu vystaval pred začatím výstavby domu žalobca so súhlasom obce, ktorá bola vtedy zapísaná ako vlastník. Žalovaná nadobudla predmetný pozemok v roku 1997 na základe osvedčenia podľa zákona č. 323/92 Z.z. po vlastníkoch, ktorým bolo vlastníctvo zapísané na základe rozhodnutia Okresného úradu - Katastrálny odbor S.X. č. L. Xn/XX o oprave chyby v KN. V tom čase bol pozemok evidovaný ako parcela XXX/X CKN. Žalovaná po nadobudnutí vlastníctva oznámila žalobcovi, že je vlastníčkou, pričom vyzvala žalobcu, aby si riešil iný prístup k domu a začala negatívne pristupovať k vstupu žalobcov na parcelu. V dôsledku toho sa uskutočnilo aj rokovanie u mediátorky Z.. Š., avšak bez výsledku.
2.5. Uznesením súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.6.2014 súd predbežným opatrením uložil žalovanej ako výlučnej vlastníčke parcely XXX CKN v k.ú. E. zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., aby umožnila žalobcom a ich rodinným príslušníkom, známym a návštevám prístup po parcele XXX CKN k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E., a to na prechod peši alebo prejazd motorovým vozidlom v ktorúkoľvek hodinu, do právoplatnosti skončenia vo veci samej. V tomto predbežnom opatrení zároveň súd uložil žalobcom, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podali na súde žalobu, pričom táto žaloba je predmetom aktuálneho konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.10.2014.
2.6. Zo znaleckého posudku č. 50/2017 znalca P.. S. Z. vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemku CKN parcela č. XXX evidovanom na LV č. XXXX, k.ú. E. pre účely tohto súdneho konania vyplynulo, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je v sume 734,46 eur. Znalec ďalej konštatoval, že výpočet hodnoty vecného bremena je spracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov podľa prílohy č. 3 k vyhláške 492/2004 Z. z. písm. F.2, pričom odčerpateľný zdroj v období stanovený uznesením súdu je na 40 rokov. Znalec ďalej odpovedal, že v súvislosti s udržiavaním časti parcely č. XXX v dĺžke cca 44 m poznamenal, že sa jedná o plochu spevnenú, čiastočne zarastenú trávou, nejedná sa o zatrávnenú plochu, ktorá by si vyžadovala údržbu formou kosenia, závlahy, resp. inú údržbu s uvedením do pôvodného stavu. Ďalej poznamenal, že daňové povinnosti sú zohľadnené pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena.
2.7. Žalobcovia so závermi posudku P.. Z. súhlasili. Žalovaná vyjadrila nesúhlas so závermi súdom pribratého znalca. Dôvodila, že znalec použil pre stanovenie ceny pozemku v Kapušanoch veľmi nízku cenu 17,21 eur/m2, čo nezodpovedá trhovej cene. Súdu predložila znalecký posudok č. 9/2017 znalca P.. Z. P., z ktorého vyplynulo, že hodnota vecného bremena - povinnosť trpieť prechod pešky a prejazd motorovým vozidlom na dobu neurčitú, dotýkajúceho sa parcely CKN č. XXX v rozsahu 182 m2, k.ú. E. pri jednorazovej odplate je vo výške 3.350,- eur.
2.8. Žalobcovia vo vyjadrení k tzv. súkromnému znaleckému posudku žalovanej č. 9/2017 znalca P.. Z. P.Č. uviedli, že všeobecná hodnota vecného bremena vo výške 3.350,- eur predstavuje vyššiu sumu ako je celá hodnota pozemku, pričom vlastnícke právo žalovanej zostáva zachované. Poukázali na rozdiely medzi hodnotou vecného bremena v znaleckom posudku P.. Z. a v znaleckom posudku P.. P.. Uviedli, že znalec P.. P. určil nesprávne koeficienty, čím neúmerne narástla všeobecná hodnota pozemku na 29,- eur za m2, pričom znalec vôbec nebral do úvahy, že pozemok sa využíva ako prístupová komunikácia, pričom jej iné využitie neprichádza do úvahy, pretože v pozemku sú uložené podzemné vedenia vodovodu a z tohto dôvodu je pozemok zaťažený aj zákonným vecným bremenom a aj ochranným pásmom k týmto líniovým stavbám. Ďalej dôvodili, že koeficient všeobecnej situácie určil znalec na 1,2 t.j. bod 5 centrá miest s 10.000-50.000 obyvateľmi, pričom E. majú do 5.000 obyvateľov, pričom správne mal byť koeficient podľa bodu 3 v rozmedzí 0,8 - 0,9. Rovnako tak namietali, že koeficient redukujúcich faktorov je určený nesprávne ako 1,0 teda, že žiadne neexistujú hoci na pozemku viazne ochranné pásmo vodovodu, pritom sú tam aj iné redukujúce faktory ako tvar pozemku, ktorý nie je možné využiť na klasickú zástavbu. Ďalej dôvodili, že pripojené ponuky na predaj pozemkov v znaleckom posudku P.. P. sú neporovnateľné s predmetným pozemkom, nakoľko ide o pozemky vhodné na výstavbu, pričom pozemok žalovanej nie je na výstavbu v žiadnom prípade vhodný, na viac ide iba o ponuky bez zistenia za akú cenu boli prípadné predaje realizované. Poukázali aj na znalecký posudok č. 72/2013 znalca M.. P.. Z.. D. S.. zo 7.10.2013 na stanovenie hodnoty vecného bremena prechodu a prejazdu v k. ú. M. v hlavnom meste C., kde pri výmere pozemku 110 m2 bola vyčíslená hodnota vecného bremena na 1.820,- eur, čo je neporovnateľne nižšia pričom ide o pozemok v C.. Ďalej poukázali na znalecký posudok č. 69/2014 znalkyne P.. F. S., kde v E. bola všeobecná hodnota pozemku za m2 vo výške 13,98 eur, rovnako tak poukázali na znalecký posudok č. 4/2012 znalca P.. B. K., kde všeobecná hodnota východisková v obci E. bola vo výške 15,94 eur za m2 a rovnako tak ešte poukázali na znalecký posudok č. 3/2012 P.. B. K., kde rovnako bola východisková hodnota v rozsahu 15,94 eur za m2.
2.9. Znalec P.. Z. konštatoval, že najväčší vplyv na rozdielnosť záverov znaleckých posudkov malo stanovenie vstupov všeobecnej hodnoty pozemku a druhým najväčším vplyvom bolo stanovenie percentuálnej časti odhadu straty a obmedzenia z titulu závady oceňovaného pozemku. Konštatoval, že ceny stavebných pozemkov v obci Kapušany sa podľa realitných portálov pohybujú na úrovni cca 26,50 až 30,- eur za m2, avšak sú to pozemky vhodné k zástavbe. Predmetný pozemok je zaťažený ochranným pásmom líniovej stavby vodovodu, pričom táto časť pozemku bola aj v minulosti využívaná ako prístupová komunikácia o čom svedčí aj platné stavebné povolenie pre rodinný dom na parcele č. XXX/X, ktorý bol postavený v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou obce. Konštatoval, že ďalšou determinujúcou podmienkou objektivizácie je stanovenie obmedzenia vlastníka pozemku, pričom 100 %-tné obmedzenie nastáva najčastejšie v prípadoch zaťaženia pozemku bez možnosti ďalšieho využitia, predmetný pozemok bol stále využívaný ako prístupová komunikácia a vlastník pozemku bol obmedzený aj existenciou líniových stavieb vodovodu, preto celkové obmedzenie z titulu závady (líniová stavba) a právo prechodu a prejazdu určil v hodnote 40 %, nakoľko pozemok v celej šírke vytvára prístupovú komunikáciu tak ako ju vytváral aj pred zriadeným vecného bremena len v nevyhnutnom rozsahu. Konštatoval, že hodnotu vecného bremena stanovil objektivizovane bez akéhokoľvek úmyslu zvýhodniť jednu zo sporiacich sa strán.
2.10. Po popise ďalších vyjadrení sporových strán, vyjadrenia znalca P.. P. a po citácii ust. § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 3 Obč. zák. súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní po viacerých pojednávaniach nebola spornou požiadavka žalobcov zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby na pozemku teraz vo vlastníctve žalovanej. Sporným v tejto právnej veci teda nebolo či bude zriadené vecné bremeno, ale za akú výšku jednorazovej náhrady. Pre ten účel súd prvej inštancie poukázal na závery posudku znalca P.. Z. č. 50/2017, z ktorého vyplýva, že východiskovú hodnotu pre určenie všeobecnej hodnoty vecného bremena ako všeobecnú hodnotu pozemku na mernú jednotku
- vypočítanú metódou polohovej diferenciácie stanovil na sumu 17,21 eur za m2. Čo sa týka ďalších koeficientov znalec P.. Z. použil koeficient všeobecnej situácie 0,9, tzn. stavebné územie obcí do 5.000 obyvateľov a rovnako tak koeficient redukujúcich faktorov stanovil na hodnotu 0,80 t.j. ochranné pásmo zo zákona, stavebná uzávera. Znalec P.. P. pracoval so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške 29,- eur za m2. Rovnako u znalca P.. P. bola použitá metóda polohovej diferenciácie, avšak čo sa týka koeficientu všeobecnej situácie znalec P.. P. použil koeficient centra miest od 10.000 do 50.000 obyvateľov a rovnako tak koeficient redukujúcich faktorov bol stanovený na 1,00 teda bez limitujúcich, resp. redukujúcich faktorov. V znaleckom posudku P.. P. boli minimálne tieto dva spomenuté faktory použité účelovo, nakoľko toto nie je vecou všeobecného odhadu, prípadne použitia intuície pri reálne merateľných a overiteľných veličinách, ako tomu bolo v tomto prípade. Je nesporné, že obec E. je obcou do 5.000 obyvateľov (2.228 obyvateľov k 31.12.2016, zdroj https://sk.wikipedia.org), preto znalec P.. P. nemal svojvoľne použiť koeficient centrá miest od 10.000 do 50.000 obyvateľov. Rovnako je nesporné, že redukujúce faktory sa na spornom pozemku o potenciálnej výmere zriadenia vecného bremena v rozsahu 182 m2 nachádzajú, a to minimálne v tom zmysle, že výmera k pozemku nie je určená na tzv. klasickú zástavbu a najmä na tomto pozemku sa nachádza inžinierska sieť - stavba vodovodu, čo je de facto vysoko limitujúcim faktorom pre potenciálnu budúcu výstavbu. Súkromný znalecký posudok č. 9/2017 znalca P.. Z. P. je znaleckým posudkom, ktorý už aj s ohľadom na použitie nesprávnych minimálne dvoch koeficientov treba považovať za tendenčný a účelový. Ak by sa vychádzalo z hodnoty týmto znalcom určenej jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena v rozsahu 3.350,- eur pri výmere 182 m2 by táto odplata predstavovala 18,40 eur/m2, čo de facto zodpovedá takmer kúpnej cene tohto pozemku, avšak pri zriadení vecného bremena a jednorazovej odplaty zaň zostáva vlastnícke právo žalovanej zachované, preto by takto stanovená všeobecná hodnota vecného bremena bola podľa názoru súdu vysoko prekračujúca jeho reálnu hodnotu.
2.11. V súčasnosti žalobcovia nemajú iný reálny prístup k ich nehnuteľnosti, pričom rodinný dom začali stavať ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanou k pozemku, ku ktorému sa zriaďuje vecné bremeno. Žalovaná súhlasila so zriadením vecného bremena v prospech žalobcov, avšak žiadala podľa názoru súdu prvej inštancie za toto právo neprimerane vysokú náhradu. V danom prípade ide o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov za zachovania vlastníckeho práva žalovanej, nie o predaj predmetného pozemku. Súd preto zriadil vecné bremeno na spornom pozemku z dôvodov ako sú vyššie uvedené a zároveň priznal žalovanej jednorazovú odplatu za zriadenie tohto vecného bremena v zmysle znaleckého posudku č. 50/2017 súdom ustanoveného znalca P.. Z., nakoľko výšku jednorazovej odplaty za zriadenie tohto vecného bremena mal súd v tomto rozsahu za preukázanú, považoval ju za primeranú aj s ohľadom na redukujúce faktory pozemku, a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2.12. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná s odôvodnením odkazujúcim na aplikáciu ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) CSP. Poukazuje na to, že:
3.1. Súd prvej inštancie na pojednávaní 26.1.2017 a 12.10.2017 pripustil rozšírenie, zmenu žaloby, ktorá bola podaná ústne v rozpore s ustanovením § 125 CSP. Ak súd prvej inštancie vydal rozsudok, v ktorom zahrnul aj ústne podania žalobcov na pojednávaniach, ako návrhy na zmenu žaloby, tak porušil ustanovenie § 216 CSP.
3.2. Súd nesprávne hodnotil vykonané dôkazy. Výšku náhrady za zriaďované vecné bremeno určil podľa záverov znalca P.. Z.. Už len označenie znaleckého posudku P.. P. za posudok tzv. vyznieva ako označenie spochybňujúce, až hanlivé. Pritom súd nemal na to žiadny dôvod. V odôvodnení pod bodmi 32-34 hodnotí súd podané znalecké posudky, ale nijako sa nevyporiadal s námietkami žalovanej k posudku znalca P.. Z.. Predovšetkým k tomu, že v jeho posudku absentovali podklady, z ktorých by bolo zrejmé ako určil hodnotu pozemku. Posudok znalca P.. Z. je nepreskúmateľný, lebo nie je možné verifikovať jeho závery. Ak súd v bude 36. odôvodnenia rozsudku uvádza, že akcentuje fakt, podľa ktorého ide v danom prípade o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov za zachovania práva žalovanej, nie o predaj pozemku, čo je určite správna úvaha súdu, avšak bez toho, aby si súd ujasnil súvislosti, za ktorých žalovaná prezentovala túto úvahu. Tá spočíva v tom, že hodnota pozemku určená znalcom P.. Z., ako aj odkazovaná na predložené posudky, je tak nízka, že nezodpovedá reálnej trhovej cene v E.. Súd opomenul, že aj znalec P.. Z. najprv určil hodnotu pozemku a potom určil hodnotu vecného bremena. Súd prvej inštancie porušil zákon, ak v rozpore s ustanovením § 185 CSP, sám iniciatívne vykonával dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla. Pritom tieto dôkazy boli na prospech žalobcov, teda súd porušil zásadu rovnosti zbraní. Podľa čl.16 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd prvej inštancie porušil právo žalovanej, keď vyjadrenie znalca P.. Z.Ť., ktoré si súd sám vyžiadal, nedoručil právnemu zástupcovi žalovanej a až na jeho naliehanie odročil pojednávanie, aby sa mohla žalovaná s týmto vyjadrením oboznámiť. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Súd prvej inštancie nepostupoval v konaní nestranne a nezávisle.
3.3. Žalovaná nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania, lebo tvrdí, že úspech žalobcov v konaní nie je správny a preto im nemala byť priznaná žiadna náhrada trov.
3.4. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, prípadne ho zmenil tak, že určí právo prechodu a prejazdu v súlade s výrokom napadnutého rozsudku v bode I. za odplatu 3.350,- eur a súčasne zaviaže žalobcov k náhrade trov konania na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde.
4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že :
4.1. K pripusteniu zmeny žaloby uznesením súdu, vyhlásenom na pojednávaniach 26.1.2017 a 12.10.2017, došlo za prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu. Išlo pritom o zmeny, ktoré ani neboli zmenami žaloby, ktoré by bolo potrebné doručovať žalovanej. Nešlo o zmeny žaloby v zmysle § 139 CSP, ktorú by bolo potrebné robiť v písomnej forme. Išlo iba o upresnenie, ktoré z textu žaloby vyplývalo. Nešlo o zmenu návrhu v zmysle § 140 ods. 1, 2 CSP, v oboch prípadoch teda išlo o zmeny, ktoré zo žaloby aj vyplývali. Žalobca nemá povinnosť formulovať petit žaloby, ktorým by bol súd viazaný. Výrok rozsudku tvorí sám súd na základe pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov a ich preukázania v konaní v zmysle § 132 CSP. Ak by aj nešlo o uvedený prípad, vzhľadom k tomu, že žalovaná bola prítomná na pojednávaniach a voči „zmenám" nemala námietky, nemohlo dôjsť k porušeniu jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Súd v napadnutom rozsudku nerozhodol v rozpore s § 216 CSP, pretože nedošlo k prekročeniu návrhu.
4.2. Súd správne vyhodnotil znalecké posudky a v rozsudku aj odôvodnil, prečo znalecký posudok znalca P.. P. nepovažoval za správny. Námietka, že v posudku znalca P.. Z. absentuje zdôvodnenie určenej ceny, nie je dôvodná. Znalec odpovedal na súdom položené otázky a svoje výpočty všeobecnej hodnoty ceny pozemku aj ceny nájmu riadne zdôvodnil na str. 7-10 posudku. Stanovenie všeobecnej hodnoty je v súlade s vyhl. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Dôvodná nie je ani námietka voči redukujúcim faktorom v koeficiente 0,8 z dôvodu, že z LV nevyplýva, že na spornom pozemku sú inžinierske siete. Inžinierske siete vodovodu a kanalizácie boli vybudované v čase, keď bola vlastníkom Obec E., preto žalovaná nemala právo dávať súhlas a nebol dôvod ju o súhlas žiadať. Ide o všeobecne známu skutočnosť, že siete sú vybudované. Vecné bremeno vzniklo zo zákona a na LV sa nezapisujú. Znalec P.. P. nemal žiadne podklady o cene, ktoré by porovnávali porovnateľné pozemky - hlavne pokiaľ ide o ich určenie a výmeru. V posudku sú založené ponuky z internetu, ale nie dôkazy o výške kúpnej ceny a sú to pozemky na výstavbu rodinných domov. Predmetný pozemok svojou šírkou neumožňuje žiadnu výstavbu, preto ide o neporovnateľné pozemky. Správne súd odôvodnil rozsudok v bode 34, pretože je neprimerané, aby za zriadenie vecného bremena, pri ktorom ostáva vlastnícke právo zachované, bola zaplatená odplata vo výške kúpnej ceny. Námietka, že konštatovanie o kúpnej cene nemá oporu v dôkazoch, je nedôvodná, pretože pri výpočte odplaty za vecné bremeno sa vychádza zo všeobecnej ceny pozemku a táto je v ZP uvedená. Súd neporušil ust. § 185 CSP, ani zásadu rovnosti zbraní, pretože vyjadrenie P.. Z. bolo žalovanej doručené a bolo mu umožnené odročením pojednávania z 25.5.2017, aby sa k tomu mohol vyjadriť. Ak si súd sám vyžiadal vyjadrenie znalca, urobil tak za účelom odstránenia pochybností, ktoré mal o posudku P.. P. a takýto postup nie je v rozpore s § 185 CSP. Súd nariadil znalecké dokazovanie a preto na vysvetlenie pochybností si mohol vyžiadať vyjadrenie znalca. Takýmto postupom neporušil žiadny procesný predpis. Vyjadrenie znalca bolo žalovanej doručené a preto neboli porušené jej zákonné procesné práva. Výrok o náhrade trov konania je plne v súlade s výsledkom sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
4.3. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v plnom rozsahu.
5. Žalovaná na vyjadrenie žalobcov k jej odvolaniu už nereagovala, hoci toto vyjadrenie doručil súd prvej inštancie jej právnemu zástupcovi ešte 12.12.2017.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Z týchto dôvodov tak, ako bude uvedené ďalej, odvolací súd bol povinný prihliadať aj na tie skutočnosti, ktoré sa týkajú vykonateľnosti vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie i náležitosti výroku rozhodnutia z pohľadu jeho určitosti. V nadväznosti na ďalej uvedené ustanovenia Zák. o katastri nehnuteľností, či na vykonateľnosť rozhodnutia z pohľadu uloženej povinnosti žalobcom nahradiť odplatu žalovanej. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ods. 1). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto práva aj ďalším osobám (ods. 2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3). Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.
8. Výrok rozsudku, ktorým sa zriaďuje právo cesty ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí byť dostatočne určitý, osobitne v prípade, keď právo nemá byť využívané v celom rozsahu zaťaženého pozemku. Musí tak z neho jednoznačne vyplývať, kade cesta vedie, spôsob výkonu práva a jeho obsah . V prípadoch konania o zriadenie vecného bremena (práva cesty), keď priebeh cesty, po ktorej má byť právo vykonávané sa nevzťahuje na celý pozemok (len na jeho časť), by náležitostiam určitosti rozsudku malo zodpovedať, že súčasťou rozsudku, ktorým je žalobe vyhovené, musí byť geometrický plán vytyčujúci, kade cesta vedie.
9. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že sa navrhované zriaďované vecné bremeno nedotýka celého rozsahu parcely - pozemku CKN XXX, vedeného v LV č. XXXX, k.ú. E.. Označený pozemok má výmeru 603 m2 a z oboch znaleckých posudkov, napokon i z vyjadrení sporových strán je zrejmé, že zriaďovaným vecným bremenom by mala byť zaťažovaná iba plocha o výmere 182 m2. S touto plochou uvažovali obaja znalci pri výpočte hodnoty zriaďovaného vecného bremena.
10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosť žiadanú vyššie uvedeným špecifikovaním časti pozemku, ktorého sa zriaďované vecné bremeno má dotýkať. Z rozsudku nevyplýva jednoznačne, kade cesta, po ktorej by malo byť zriadené právo vecného bremena prechodu a prejazdu, by mala byť určená. Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.
11. Z výroku rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva ani záver o platobnej povinnosti žalobcov vo vzťahu k žalovanej, najmä judikovanie záveru, do kedy sa náhrada za zriaďované vecné bremeno má splniť. Uvedené nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, resp. nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie sú takej intenzity a takej miery, že ich možno vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda predovšetkým viesť žalobcov, aby v nadväznosti na žiadaný rozsah zaťaženia pozemku žalovanej zriaďovaným vecným bremenom vyvinuli iniciatívu v tom zmysle, aby aj predloženým geometrickým plánom upresnili žalobnú požiadavku tak, aby bola naplnená podmienka určitosti nielen žalobného návrhu, ale aj výroku rozsudku súdu o zriaďovaní vecného bremena práva cesty tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených náležitostí uvedených v predchádzajúcich odstavcoch rozhodnutia odvolacieho súdu.
14. Odvolací súd považuje za potrebné zaujať stanovisko aj k tým odvolacím námietkam, ktoré produkovala žalovaná strana v nadväznosti na „úpravy“ žalobného návrhu. Ak už je judikovaný záver o potrebe určitosti výroku rozhodnutia súdu, je potrebné v súvislosti s tým uviesť aj to, že zriaďovanie vecného bremena je svojou podstatou rozhodovaním súdu o nárokoch strán, ako vyplývajú z právneho predpisu. Nie je preto súd v zmysle ustanovenia § 216 ods. 2 CSP viazaný žalobným návrhom, môže tento žalobný návrh prekročiť, prípadne prisúdiť viac, aj nad rámec toho, čoho sa strany domáhajú. Súd preto nie je viazaný striktne tým, čo strany produkovali alebo akým spôsobom navrhovali vo veci zriadenia vecného bremena súdom upraviť. Každopádne náležitosti výroku rozsudku sú dané tak, ako to uviedol vyššie odvolací súd. Žalovaná strana sa predovšetkým vo svojich odvolacích námietkach domáhala preskúmavania záveru súdu prvej inštancie o výške náhrady za zriadenie vecného bremena. Čo sa týka náhrady za zriadenie vecného bremena, pre výklad ustanovenia § 151o ods. 3 Obč. zák. je základnou interpretačnou pomôckou Čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). S prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu Listiny je možné zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa Čl. 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenia práva cesty súdom ako vecného bremena. Odvolací súd v nadväznosti na to je toho názoru, že pri určovaní náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. nemožno vychádzať len z ceny určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa i náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby - spravidla klesne aj cena zaťaženého pozemku i stavby na ňom zriadenej a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie a podobne. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Určenie výšky náhrady je preto na úvahe súdu, ktorá musí byť riadne zdôvodnená.
15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa pokúsil nájsť riešenie na určenie výšky náhrady aj v rozsahu cestou zaťažovaného pozemku, prihliadal na skutočnosti, ktoré súviseli aj s tým, že pozemok je už zaťažený inými skutočnosťami (v prospech nových subjektov), ale prihliadal aj na tie skutočnosti, ktoré súviseli aj s tým, akým spôsobom právo stavebníka na realizovanú výstavbu v čase vydania stavebného povolenia bolo upravené. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu majú vplyv na úvahu súdu o tom, v akom rozsahu náhrada za zriaďované vecné bremeno by mala byť určená. Súdu prvej inštancie sa nedá uprieť snaha na vyporiadanie sa s argumentmi, či závermi, ktoré vyplynuli z predložených znaleckých posudkov. Úvaha o hodnotení záverov, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku P.. Z., aj v nadväznosti na vyporiadanie sa so závermi posudku P.. P., má svoje racio. Napriek tomu, ak má byť rozhodnutie o výške náhrady spravodlivým, nemožno opomínať ani fakt, ktorý vyplynul z vyjadrení jednotlivých sporových strán a v tejto súvislosti ani to, čo bolo ponúkané žalobcami na plnenie žalovanej v súvislosti so zriaďovaním vecného bremena, či už u mediátora, alebo aj pred súdom prvej inštancie. Nie je za takéhoto stavu vylúčeným ani to, aby tá výška náhrady za zriaďované vecné bremeno akceptovala aj to, čo žalobcovia ponúkli žalovanej v rámci úpravy ich pomerov, ak ku takému zdôvodneniu bude viesť vyššie uvedená úvaha súdu (viď bod 14 vyššie).
16. Za takéhoto stavu, ak dôjde k odstráneniu prekážok v postupe v konaní splnením požiadavky určitosti žalobného návrhu v závislosti aj na spracovaný geometrický plán, žiadaný aj aplikáciou vyššie citovaného ust. § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, v rámci rozhodovania o zriaďovanom vecnom bremene v časti o výške finančnej náhrady, možno aplikovať aj vyššie uvedenú názorovú líniu s tým, že povinnosť plniť finančnú náhradu je potrebné potom aj vo výroku rozhodnutia upraviť takým spôsobom, že by rozhodnutie spĺňalo podmienky vykonateľnosti.
17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).