Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-210-2019.pdf
PDF · 116.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/210/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu : M.. X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v U. č. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanému: M.. I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., X. X, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 2.800 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. januára 2019 sp.zn. 35C 161/2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15. januára 2019 č.k. 35C 161/2016-130.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 15.1.2019 č.k. 35C 161/2016-130 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.800 € s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.6.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovanému boli v jeho prospech a na jeho účet vedený v Tatra banke a.s. č. účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX omylom zrealizované dve platby na ťarchu žalobcovho účtu číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Tatra Banke, a.s. a to: dňa 8.1.2016 suma 1.000,- € a dňa 12.1.2016 suma 1.800,- €. Tieto platby zrealizoval žalobca v omyle, ktoré pochybenie si uvedomil a v súvislosti so Zákonom o bankách požiadal Tatra banku, a.s., aby sprostredkovala vrátenie platieb a v prípade nevrátenia daných platieb o poskytnutie údajov potrebných na identifikáciu príjemcu platieb. Tatra banke, a.s., sa žiaľ aj pri vyčerpaní všetkých dostupných možností, nepodarilo sprostredkovať vrátenie daných platieb v prospech žalobcu a tak poskytla žalobcovi dňa 11.04.2016 identifikačné údaje príjemcu platieb - žalovaného. Žalovanému bola dňa 22.04.2016 zaslaná výzva, aby v lehote do 15.05.2016 dobrovoľne vrátil žalobcovi nárokovanú istinu vo výške 2.800,- €. Žalovaný prostriedky nevrátil.
2. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s § 3 ods. 1, 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách. Poukázal na tzv. prejednaciu zásadu, povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú (strany sporu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), pričom povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. V nadväznosti na uvedené poukázal na ust. § 140 CSP, ktoré upravuje definíciu zmeny žaloby, ktorou je: a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b/ uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena), c/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
3. V prípade zmeny žaloby podľa ust. § 140 písm. c) CSP žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. To znamená, že
svoj nárok žalobca odvodzuje od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe. Ak ide o skutkové tvrdenia, ktoré znamenajú podstatnú zmenu, je na mieste, aby to súd posúdil ako zmenu žaloby a o tejto rozhodol na základe návrhu žalobcu ako pána sporu (dominus litis) v súlade so zásadou dispozície. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1M ObdoV 19/2007, sp. zn. 1M ObdoV 21/2013 a NS ČR 21 Cdo 2502/2000, v zmysle ktorých za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe.
4. Súd upriamil pozornosť na to, že v tomto prípade žalobca formuloval svoj nárok žalobou zo dňa 4.8.2016 doručenou súdu 5.9.2016, kedy žiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe mylne zaslaných platieb vo výške 1.000,- € a 1.800,- €. Až v priebehu výsluchu žalobcu vyplynulo, že peniaze boli poskytnuté na letenky p. D. a jeho prostredníctvom priateľke G. na zabezpečenie nákupu leteniek do Afriky na U., ktorá suma bola posielaná na účet označený p. D.. To znamená, že v priebehu konania žalobca síce zotrval na požadovanom plnení voči žalovanému vo výške 2.800,- €, avšak uviedol úplne odlišné skutkové okolnosti, na základe ktorých žiada zaviazať žalovaného na ich vydanie, než pôvodne v žalobe. Týmto zo strany žalobcu vlastne došlo k podstatnej zmene resp. doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, čo súd jednoznačne vyhodnotil ako prípadnú zmenu žaloby. Zároveň to považoval za zmenu právnej kvalifikácie nároku z bezdôvodného obohatenia na prípadný nárok na vrátenie finančných prostriedkov vložených na kurzové stávkovanie resp. pôžičku.
5. Žalobca však aj napriek tomu nežiadal a nepodal návrh, aby súd rozhodol o zmene žaloby postupom v zmysle § 139 CSP. Súd nemohol danú zmenu skutkových tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície s návrhom, ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis. Žalobca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobnom návrhu, a to že finančné prostriedky spolu vo výške 2.800,- € previedol na účet žalovaného v omyle, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Z vykonaného dokazovania podľa súdu jednoznačne vyplynula vôľa žalobcu poslať dané finančné prostriedky p. D. a jeho priateľke na zakúpenie leteniek na výlet do Afriky. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že peniaze boli poukázané na účet žalovaného, pretože tento účet bol len označený p. D. ako cieľový účet na zaslanie peňazí. Žalobca sa vôbec nijako „nepomýlil“ pri zasielaní daných 2 platieb na účet žalovaného. Je nepochybné, že tento zasielal finančné prostriedky v domnení, že ich zasiela p. D. resp. nejakej ním označenej spoločnosti zabezpečujúcej letenky. Takto sa výslovne vyjadril žalobca pri svojom výsluchu. Skutočnosť, že nejde o mylne zaslanú platbu, kedy sa zadávateľ platby naozaj pomýli napr. v jednom čísle a podobne a platba sa ocitne na účte úplne iného prijímateľa, vyvracia aj výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že po určitom čase začal naháňať p. D., kde sú letenky. To jednoznačne znamená, že peniaze prevádzal jemu ako osobe, ktorá má zabezpečiť nákup leteniek či už prostredníctvom jeho priateľky alebo inej spoločnosti a teda je absolútne irelevantné, že peniaze boli zaslané žalovanému, nakoľko jeho účet možno považovať iba ako miesto platby peňazí pre p. D., a teda žalovaného nemožno považovať za prijímateľa platby. Žalobca jasne prejavil vôľu zaslať peniaze p. D.N. na zabezpečenie nákupu leteniek (a to cez jeho priateľku alebo inú spoločnosť). Uvedené vyplýva z jeho výpovede v konaní, kedy uviedol, že pôžičky od D. nevymáha vzhľadom na rodinné vzťahy.
7. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd zohľadnil zmenu a odklon od skutkových okolností tvrdených v samotnej žalobe oproti skutkovým okolnostiam, ktoré vyšli najavo pri výsluchu žalobcu, a mal za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia. Ak z uvedených peňazí letenky nakoniec neboli zakúpené, je to podľa súdu nutné definovať ako bezdôvodné obohatenie na strane p. D., a to konkrétne z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pri takomto nároku žalovaný nie je nositeľom povinnosti dané finančné prostriedky vrátiť, t.j. na strane žalovaného neexistuje tzv. pasívna legitimácia v konaní.
8. Uvedená povinnosť by bola na strane žalovaného jedine vtedy, ak by naozaj išlo zo strany žalobcu o mylne zaslanú platbu, t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu. Z toho je potom zrejmé, že v snahe zabezpečiť si finančné prostriedky späť, žalobca žaluje žalovaného na vrátenie mylne zaslaných platieb, čo však nezodpovedá skutkovým okolnostiam tohto prípadu, nezodpovedá jeho vlastnej vôli, komu poskytol finančné prostriedky a za akým účelom.
9. Pri tomto závere súd hodnotil všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a mal za to, že žalobca aj pri ostatných platbách zasielaných na účet či už samotného D., p. B., p. G. či p. Z. vedel, prečo a za akých okolností posiela peniaze práve tam a to na spoločné podnikanie s p. D. v oblasti kurzového stávkovania resp. určité pôžičky (podľa jeho tvrdenia). Súd vychádzal z výpovede p. D. a p. B., ktorá potvrdila, že žalobca aj predtým zasielal finančné prostriedky na jej účet resp. na účet p. D., pričom tieto on použil na kurzové stávkovanie. Neuveril, že dospelý, inteligentný, vzdelaný človek ako žalobca by sa nechal tzv. obalamutiť toľko krát a po taký dlhý čas (viac než rok) a považoval za evidentné, že medzi žalobcom a p. D. existovala dohoda o spoločnej kooperácii pri kurzovom stávkovaní, na ktoré žalobca poskytoval finančné prostriedky. Ani jedna z uvedených platieb, či už žalovanému, p. D.i, p. B., p. G. a p. Z. nebola mylná, ale zaslaná s jasným zámerom a vôľou čo sa týka dôvodu, pre ktorý ju žalobca uvedeným osobám poskytol. Podľa súdu zapadá do kontextu celej veci aj skutočnosť, že žalobca uvedené finančné prostriedky od p. D. a p. B.j nevymáha, nakoľko tieto boli použité na kurzové stávkovanie.
10. Súd doplnil, že prípadné výhry zo kurzového stávkovania sú medzi žalobcom a p. D. vymáhateľné. Naproti tomu prípadné pôžičky poskytnuté žalobcom p. D. vedome do stávky alebo hry vymáhateľné nie sú, o to viac nie sú vymáhateľné ani vo vzťahu k žalovanému.
11. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie týkajúcim sa zmeny skutočností tvrdených v žalobe, keďže je presvedčený, že neboli splnené žiadne zákonné predpoklady, aby došlo k zmene pôvodne podanej žaloby. Žalobca si počas celého konania nárokoval voči žalovanému zaplatenia sumy 2.800 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal žalovaný na úkor žalobcu dopustiť tým, že na jeho účet bola žalobcom zaslaná suma 2.800 € bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca je toho názoru, že na pojednávaní iba upresnil skutočnosti, avšak nezmenil podstatu nárokov a dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná (iba doplnil skutočnosti, ktoré zo žaloby nevyplývali). Pod vplyvom týchto nových skutočností nebolo potrebné meniť petit podanej žaloby. Podstatou uvedeného sporu bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na základe plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ktoré vzniklo momentom obdržania finančných prostriedkov od žalobcu na jeho bankovom účte. Skutočnosť, že žalobca žalovanému zaslal finančné prostriedky omylom, nebola vyvrátená tou skutočnosťou, že žalobca plánoval zaslať finančné prostriedky svedkovi D. na kúpu leteniek do Afriky (bolo to len spresnenie). Žalobca má za to, že zaslaním finančných prostriedkov na účet žalovaného išlo skutočne o realizáciu mylnej platby, keďže sa malo jednať o finančné prostriedky určené na kúpu leteniek. Žalobca dôvodil, že za zmenu nemožno považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov, tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie R 38/1999.
15. Ďalej žalobca namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie zameral svoje úvahy aj na posudzovanie nárokov z titulu pôžičky na účely kurzového stávkovania, takéto kurzové stávkovanie v konaní preukázané nebolo. V tejto súvislosti odvolateľ výpoveď svedka D. považuje za zavádzajúcu, klamlivú a účelovú, preto nepovažuje za správne, ak si súd prvej inštancie osvojil tvrdenia tohto svedka. Poukázal na dlhoročný kamarátsky vzťah žalovaného a svedka D. a namietal nedôveryhodnosť tohto svedka. Pretože žalobca naďalej tvrdí, že finančné prostriedky boli na účet žalovaného zaslané omylom, do ktorého ho uviedol p. D., nesúhlasil ani s úvahami súdu o tom, že sa jednalo o bezdôvodné obohatenie na strane D., a to konkrétne plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (prostriedky na zakúpenie leteniek na výlet do Afriky, ktoré nakoniec neboli zakúpené). Nestotožnil sa preto so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu, keďže naďalej tvrdí, že finančné prostriedky boli žalovanému pripísané bez akéhokoľvek titulu. Poukázal na to, že svedok D. žalobcu uviedol do omylu, aby žalovanému poslal peniaze na výlet a tak mal D. splatiť svoj dlh žalovanému, pričom je
dosť pravdepodobné, že na takomto postupe sa vopred dohodli žalovaný a svedok D.. Súd nezohľadnil jeho výpoveď, keďže od začiatku tvrdil, že žalovaného nepoznal a nevedel, že finančné prostriedky zasiela jemu, preto sa nemohlo jednať o vedomé zaslanie. Súd sa odklonil od merita veci, keď skúmal zasielanie platieb osobám, voči ktorým sa žalobca v konaní nedomáhal žiadnych nárokov a nevenoval sa posudzovaniu samotnej podstaty sporu, t. j. zaslaniu dvoch mylných platieb žalovanému. Otázky kurzového stávkovania, pôžičiek medzi žalovaným a pánom D., resp. zasielanie platieb iným osobám mimo osoby žalovaného nijako nevyvracia tvrdenia žalobcu uvádzané v podanej žalobe.
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil majúc za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia ma jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia celej veci. Žalobca v odvolaní podľa neho neuviedol žiadnu novú právne relevantnú skutočnosť, iba zotrval na svojich predchádzajúcich argumentoch. K procesnoprávnej stránke poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1MObdoV 19/2007 a 1MObdoV 21/2013, v zmysle ktorých za zmenu žaloby treba považovať procesný úkon, ktorým žalobca hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Skutočnosti a tvrdenia žalobcu uvedené na pojednávaní výrazným spôsobom skutkovo menia ním pôvodne uplatnený nárok a sú tak závažného charakteru, že z procesného hľadiska jednoznačne musia viesť k zmene žalobného návrhu, v opačnom prípade by nebolo možné zachovať právo na spravodlivé súdne konanie. Keďže žalobca vymedzil v priebehu konania predmet konania po skutkovej stránke rozdielnym spôsobom a procesne nepožiadal o pripustenie zmeny, súd prvej inštancie správne návrh žalobcu (pôvodne uplatnený nárok) zamietol. Ďalej žalovaný dôvodil, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať uplatnený nárok, naproti tomu on predložil dostatok dôkazov, osvedčujúcich, že sa zo strany žalobcu nejednalo o mylné platby (čo potvrdil aj samotný žalobca). Žalobca v dotknutom období preukázateľne zaslal minimálne 69 mylných platieb (na účet pána D., slečny B.Ó. a žalovaného), všetky tieto platby boli na účet tretej osoby zaslané vždy po dohovore s G. D.. Všetky menované osoby sa navzájom dlhodobo poznajú, teda žalobca pozná všetky osoby a so svedkom D. je dokonca v príbuzenskom pomere. Mylné platby boli použité na stávkovanie.
17. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich stanoviskách majúc za to, že v odvolaní popísal skutkové i právne skutočnosti, ktoré spochybňujú zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazujú na jeho arbitrárnosť. Nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a opakovane vyjadril názor, že aj po spresnení ostal nezmenený titul, na podklade ktorého bola podávaná žaloba, jednalo sa o bezdôvodné obohatenie a došlo iba k upresneniu v žalobe popísaného skutkového stavu. Neboli teda vytvorené zákonné predpoklady na zmenu žalobného návrhu. Opakovane poprel závery o pôžičkách a kurzovom stávkovaní považujúc rozhodnutie ako celok za nepreskúmataeľné.
18. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júla 2020 o 09.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.7.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
22. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
23. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:
24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.
28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
29. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
30. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.
31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
32. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.9.2016 domáhal zaplatenia sumy 2.800 € s príslušenstvom na základe skutkových tvrdení o mylnej platbe realizovanej v prospech účtu žalovaného v Tatrabanke, a. s. dňa 8.1.2016 v sume 1.000 € a dňa 12.1.2016 v sume 1.800 € dôvodiac, že neexistoval právny dôvod na plnenie z jeho strany na tento účet.
33. Žalobca v konaní vypovedal, že finančné prostriedky poukázané na tento účet boli za účelom výletu do Afriky na U., na ktorom sa mal zúčastniť on, jeho manželka, D. a jeho priateľka Janka. Pán D. je bratranec jeho manželky. Peniaze žalobca poskytol na to, aby im D. vybavil pomocou G. z E. lacnejšie letenky na spoločný výlet. D. mu povedal účet, na ktorý má peniaze zaslať. Mal to byť účet neznámej spoločnosti, o ktorej názov sa žalobca nezaujímal. Nepovažoval to za nedôveryhodné. Až koncom januára začal u D. zisťovať, kde sú tie letenky, a na základe toho potom zašiel do banky a žiadal identifikovanie týchto prostriedkov, kde boli zaslané. Pána Z. nepozná, nikdy ho nevidel, ani sa s ním nestretol.
34. Súd prvej inštancie správne uvedené skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z výpovede žalobcu považoval za úplne odlišné skutkové tvrdenia, teda iné skutkové okolnosti než tie, ktoré uviedol v žalobe,
čo správne vyhodnotil ako dôvod na zmenu žaloby. Žalobca však v konaní neurobil procesný návrh - návrh na zmenu žaloby v zmysle § 139 CSP (preto nebolo možné rozhodovať o zmenenom návrhu).
35. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie bol povinný posudzovať nárok na základe pôvodných v žalobe uvedených skutkových tvrdení, týkajúcich sa mylne realizovanej platby na účet žalovaného bez právneho dôvodu.
36. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že bola jednoznačne preukázaná vôľa žalobcu poslať dané finančné prostriedky na tento konkrétny účet (neznámej spoločnosti, resp. osoby) označený svedkom D. ako cieľový účet na zaslanie peňazí za účelom zakúpenia leteniek na výlet do Afriky, ktorú skutočnosť jednoznačne v konaní potvrdil aj samotný žalobca. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo (z výpovede žalobcu aj svedka D.), že žalobca mal záujem o výlet do Afriky, kde pán D. mal zabezpečiť výhodne letenky, za ktorým účelom sa dohodli, pričom dohoda obsahovala aj dojednanie o zaslaní finančných prostriedkov na účet, ktorý pán D. označil. Týmto účtom v zmysle vykonaného dokazovanie bol práve konkrétny účet, na ktorý žalobca vedome zaslal predmetné finančné prostriedky.
39. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu sa nejednalo o omylom zaslané finančné prostriedky na nejaký neznámy- mylný účet. Prostriedky v tomto prípade neboli poukázané na účet, na ktorý by ich žalobca nikdy nechcel poslať (ale poslal ich tam napríklad v dôsledku chyby pri vypisovaní čísla účtu). Jednoznačnou a jasnou vôľou žalobcu pri zasielaní finančných prostriedkov bolo zaslať ich práve na tento konkrétny účet. Nie je rozhodujúce či vedel komu konkrétne tento účet patrí, pretože takýmto spôsobom mu pán D. jednoznačne označil účet určený na plnenie, t.j. jednalo sa len o miesto plnenia (za účelom plnenia vyplývajúceho zo vzťahu medzi žalobcom a p. D.).
40. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlišovať vzťahy medzi žalobcom a pánom D. od vzťahu medzi pánom D. a žalovaným. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že neexistoval žiaden vzťah medzi žalobcom a žalovaným, čo však nie je spôsobilé ovplyvniť vyššie uvedené závery, že účet žalovaného bol miestom plnenia, kde sa plnili povinnosti vyplývajúce zo vzťahu medzi žalobcom a svedkom D..
41. Skutočnosť čo sa následne dialo s takto poskytnutými finančnými prostriedkami, t. j. aké bolo prípadné dojednanie medzi pánom D. a osobou, ktorej účet patril (žalovaným) a ich prípadné iné vzťahy, nemá vplyv na vzťah medzi p. D. a žalobcom, z ktorého vyplynula vôľa žalobcu plniť práve na tento účet. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky boli následne bezprostredne zaslané na účet pána D. (ponížené o čiastku, na ktorej sa dohodol žalovaný s pánom D.).
42. Aj odvolací súd má za to, že účet žalobcu bol iba miestom plnenia vyplývajúcim zo vzťahu p. D. a žalobcu, kde žalobca posla prostriedky vedome, preto žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z tohto úkonu (zaslania finančných prostriedkov) nevyplynuli žiadne povinnosti. Uvedená povinnosť by bola na strane žalovaného jedine vtedy, ak by naozaj išlo zo strany žalobcu o mylne zaslanú platbu, t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu.
43. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení o mylnej platbe realizovanej v prospech účtu žalovaného v Tatrabanke, a. s. dňa 8.1.2016 v sume 1.000 € a dňa 12.1.2016 v sume 1.800 € a neexistencii právneho dôvodu na plnenie z jeho strany na tento účet. Správny je preto záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
44. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou súdu prvej inštancie, že vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých v zmysle dojednania s p. D. (plnenia poskytnutého na účet ním označený) sa žalobca môže domáhať iba od p. D.. Posúdenie správnosti úvah o vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia pána D. na úkor žalobcu, však už nie je relevantná pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby uplatnenej proti žalovanému. Rovnako posúdenie ďalších okolností, teda za akým účelom mali byť finančné prostriedky zasielané, resp. z akého dôvodu neboli zo strany pána D. vrátené žalobcovi napriek tomu, že nedošlo k zakúpeniu leteniek (teda či sa jednalo o prostriedky využité pri kurzovom stávkovaní), nie je relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej žaloby (uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného, ku ktorému malo dôjsť na základe mylných platieb).
45. Nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku žalobcu o odklone súdu prvej inštancie od merita veci, pokiaľ skúmal zasielanie platieb iným osobám, voči ktorým sa žalobca v tomto konaní nedomáhal žiadnych nárokov. Tieto skutočnosti súviseli s uplatneným nárokom, nakoľko osvedčovali konanie žalobcu, ktorý aj v iných prípadoch tvrdil, že z jeho strany došlo k mylným platbám, čo tiež spochybňuje vierohodnosť jeho vyjadrení o mylných platbách. Ani odvolací súd neuveril, že by sa mohlo jednať o takýto veľký počet mylných platieb, naopak je zrejmé, že vôľou žalobcu vo všetkých týchto prípadoch bolo poslať prostriedky na ten-ktorý konkrétny účet, vrátane účtu žalovaného.
46. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).