Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)f91/374585.0904bb.pdf
PDF · 124.67 KB
No categories available
1MObdoV/19/2007
Najvyšší súd 1 M Obdo V 19/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Aleny
Priecelovej, a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu S., IČO: X., zast. advokátkou
JUDr. J., proti žalovanému E., IČO: X., o zaplatenie 54 625 000 Sk istiny s príslušenstvom,
na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 18. júla 2005 č. k. 58 Cb 58/99-Po-534 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. novembra 2006 č. k. 4 Obo 304/2005-601, rozhodol
t a k t o :
Rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok zrušil odvolací súd
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudkom z 18.7.2005 č. k. 58 Cb 58/99-Po-534
opätovne žalobe vyhovel tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 54 625 000 Sk
istiny s 17,6% úrokom z omeškania od 16. mája 1999 až do zaplatenia, súdny poplatok
v sume 500 000 Sk a trovy konania vo výške 1 097 000 Sk.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd republiky rozsudkom zo 7.11.2006 č. k.
4 Obo 304/2005-601 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil
21 M Obdo V 19/2007
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súdy vychádzali z toho, že účastníci
uzavreli dňa 28.11.1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov, v ktorej si tiež dohodli
zmluvnú pokutu, a to aj pre prípad, ak žalovaný poruší svoje povinnosti, uvedené v čl. IX,
bod 2 tejto zmluvy, t. j. aj pre prípad, ak mešká viac ako jeden mesiac s platením nájomného.
Žalovaný nezaplatil v lehote nájomné, splatné 1. marca 1999, a preto žalobca od zmluvy
odstúpil a dôvodne uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu. Okolnosť, že v podanej
žalobe z 27.12.1999 žalobca zmluvnú pokutu uplatňoval na inom skutkovom základe
a zmluvnú pokutu pre nezaplatenie nájomného uplatnil až v podaní zo 6.10.2003, súdy
nepovažovali za zmenu návrhu podľa ust. § 95 OSP, a preto ani neprihliadli na námietku
premlčania.
Proti uvedeným rozsudkom na podnet žalovaného podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:
Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 28.11.1997 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch, predmetom ktorej bola v zmysle
čl. I. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v B., č. 9, stojacej na parc. č. X. k. ú. B., zapísaná na LV
2
č. X., a to o celkovej výmere 2850 m. Predmetom podnájmu bola nehnuteľnosť ako celok.
Vzhľadom na obsah zmluvy, ako aj vzhľadom na to, že predmet nájmu mal v čase jej
uzavretia (až do prekolaudovania zo strany stavebného úradu, t. j. do decembra 1999 – č. l.
125) nespochybniteľne charakter bytového domu, nemožno v danom prípade predmetnú
zmluvu vôbec posudzovať podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ako to nesprávne realizovali konajúce súdy. Zákon č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov je výslovne viazaný na existujúci konkrétny
nebytový priestor (§ 1 písm. a/), čo v danom prípade splnené nebolo. Podľa môjho názoru sa
v tomto prípade jedná o nie celkom precizovanú zmluvu o podnájme nehnuteľnosti v zmysle
§ 663 až § 723 Občianskeho zákonníka.
Posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti tejto zmluvy vo vzťahu k aplikácii
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nie je však podľa môjho
názoru v porovnaní s otázkou posúdenia premlčania nároku takým porušením, ktoré by malo
za následok, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
31 M Obdo V 19/2007
Z tohto dôvodu došlo podľa môjho názoru k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
najmä vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne zmeny petitu a následne námietke
premlčania, vznesenej žalovaným.
Zo súdneho spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani
sporná, že čl. VIII. ods. 2 zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novem-
bra 1997 upravoval dva prípady, kedy mohol žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu,
a to jednostranné odstúpenie od zmluvy pred uplynutím dojednanej 10-ročnej doby nájmu
a porušenie povinnosti podnájomcom (v tomto prípade meškanie s platením nájomného).
Žalobca v žalobe z 27. decembra 1999 sám vymedzil skutkový a právny základ
uplatneného nároku na zmluvnú pokutu iba prvým prípadom, upraveným v zmluve
o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997, teda uplatnil nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa prvej vety čl. VIII. ods. 2 zmluvy o podnájme
nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997 z dôvodu, že žalovaný jednostranne
odstúpil od zmluvy o podnájme pred uplynutím dohodnutej 10- ročnej lehoty, a to na základe
písomnej výpovede z 30. decembra 1998. Iné skutkové a ani právne okolnosti nároku neboli
žalobcom priamo v žalobe uvedené. Žalobca až vo vyjadrení zo 6. októbra 2003 začal
uplatňovať zaplatenie zmluvnej pokuty podľa druhej a tretej vety čl. VIII. ods. 2 zmluvy
o podnájme z dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné za II. štvrťrok 1999.
Vzhľadom na to, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený
nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré
svoje tvrdené právo opiera, som toho názoru, že podanie žalobcu zo 6. októbra 2003 treba
považovať za zmenu žaloby podľa § 95 OSP, a to z toho dôvodu, že žalobca síce požadoval
rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ako
ho sám uviedol v pôvodnej žalobe z 27. decembra 1999.
Aj napriek viacerým námietkam žalovaného sa však súd so zmenou žaloby
nevysporiadal, o tejto otázke nerozhodol, pričom však v danom prípade vôbec nie je
rozhodujúce, či zmenu žaloby súd uznesením pripustil alebo nie, ale to, že ku zmene žaloby
dňa 6. októbra 2003 skutočne došlo. Z tohto pohľadu bolo potrebné posúdiť aj nárok
41 M Obdo V 19/2007
za zaplatenie zmluvnej pokuty z druhého dôvodu, vymedzeného v čl. VIII. ods. 2 zmluvy
o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997 a následne aj otázku
premlčania tohto nároku. Právny názor odvolacieho súdu, spočívajúci v tom, že podanie
žalobcu zo 6. októbra 2003 nemožno kvalifikovať ako zmenu žaloby, pretože nárok
na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, teda skutkovým, ale i právnym
základom vzniku práva na ňu bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých
skutočností, zakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu, nemá oporu ani v zákone
a ani v logike, nakoľko sám žalobca si práve z týchto dvoch prípadov sám v žalobe
z 27. decembra 1999 vybral výlučne iba jeden, pričom druhý prípad uplatnil až v roku 2003,
kedy už bol jeho nárok premlčaný.
Ako z uvedených dôvodov vyplýva, konajúce súdy otázku zmeny žaloby, vykonanú
podaním žalobcu zo 6. októbra 2003 a s tým spojenú otázku zániku nároku žalobcu
na zmluvnú pokutu premlčaním nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod
podľa § 243f ods. 1 písm. c/ OSP.
Tým podľa názoru generálneho prokurátora bol porušený zákon v ust. § 1, § 2, § 3,
§ 95 ods. 1 OSP, § 100 ods. 1 a § 101 OZ.
Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu zo 7.2.2008 uviedol,
že navrhuje, aby dovolací súd ho zamietol. Poukázal na to, že svojím vyjadrením zo dňa
6.10.2003 iba doplnil a vysvetlil skutočnosti, odôvodňujúce oprávnenosť uplatneného
a vymáhaného nároku. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za zmenu návrhu. Je
nesporné, že žalobca od prvopočiatku, t. j. od 27.12.1999 vymáhal a vymáha od žalovaného
rovnaké plnenie (rovnakej kvality, rovnakého rozsahu, na tom istom skutkovom základe
a na základe tých istých skutočností a dôvodov). Žalobca nikdy svoj návrh nezmenil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 OSP) po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas a že smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým
tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, mimoriadne dovolanie prejednal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
51 M Obdo V 19/2007
Súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania, dovolací súd
sa predovšetkým zaoberal námietkou generálneho prokurátora, že súdy pochybili, ak podanie
žalobcu zo dňa 6.10.2003 nepovažovali za zmenu návrhu podľa § 95 OSP a následne,
že neprihliadli na vznesenú námietku premlčania.
Žalobca, ako aj oba súdy v tomto smere vychádzali z toho, že nejde o zmenu návrhu
podľa § 95 ods. 1 OSP, ak žalobca po začatí konania ním uvádzané skutočnosti v návrhu
na začatie konania doplní o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje ním uplatnený nárok.
Tento právny názor zodpovedá doterajšej právnej praxi (napr. R 38/99, Zborník IV str. 701
a ďalšie). Dovolací súd pri riešení tejto otázky na rozdiel od názoru súdov nižšieho stupňa
dospel k záveru, že v danej veci podaním žalobcu zo 6.10.2003 vôbec nedošlo k doplneniu
skutočností, ktorými bola odôvodnená podaná žaloba, došla súdu 27.12.1999, ale v ňom
žalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom
v oboch prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Totiž žalobca bez akýchkoľvek
pochybností v žalobe z 27.12.1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe,
že žalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej žalobe zmluvná
pokuta bola výslovne uplatnená iba na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu
o podnájme tým, že od nej odstúpil pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10 rokov,
a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť odo dňa odstúpenia
od zmluvy až do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty. Žalobca v žalobe ďalej
uviedol, že žalovaný v rozpore s čl. 9 zmluvy jednostranne odstúpil od nájomnej zmluvy,
a to na základe písomnej výpovede zo dňa 30.12.1998. V texte tejto žaloby nie je žiadna
zmienka o tom, že žalovaný nezaplatil riadne a včas nájomné.
Uvedené znenie žaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náležitosti uvedené
v ust. § 78 ods. 1 OSP.
V písomnom podaní žalobcu zo 6.10.2003 (č. l. 61-64), označenom ako „Vyjadrenie
žalobcu“ uplatňovanie zmluvnej pokuty sa skutkovo odôvodňuje tým, že
- žalobca v súlade so zmluvou vyúčtoval žalovanému nájomné za II. kvartál 1999
v dohodnutej výške a termíne, a to faktúrou č. 020299 zo dňa 15.2.1999, splatnou
k 1.3.1999,
61 M Obdo V 19/2007
- žalovaný vyúčtované nájomné v lehote splatnosti a ani po lehote splatnosti nezaplatil
napriek výzve zo dňa 12.3.1999,
- v dôsledku porušenia a nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej
výške a lehote, využil žalobca svoje právo podľa čl. IX. bod 2 a dňa 29.4.1999 od zmluvy
odstúpil na základe výpovede podľa čl. IX. bod 2, pretože žalovaný bol v omeškaní
so zaplatením nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň žalobca vyúčtoval
žalovanému zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000 Sk.
Porovnajúc znenie skutkového základu, uvedeného v žalobe, došlej súdu 27.12.1999
a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo 6.10.2003, jednoznačne možno
konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok
odvodzuje. Pritom nie je dôležité, že tieto dva rozdielne skutkové základy sú obsiahnuté
v jednej zmluve, vrátane jej troch dodatkov. Totiž za zmenu žaloby je treba považovať aj
procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe
iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Preto bolo povinnosťou súdu sa s touto
zmenou žaloby vyporiadať v zmysle ust. § 95 ods. 2 OSP. Ak by bol súd túto zmenu
pripustil, následne by musel zaujať aj názor vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania,
prihliadajúc na takto uplatnený nárok. Odvolací súd z tohto pohľadu námietku premlčania
neposudzoval a generálny prokurátor bližšie nekonkretizoval začiatok a koniec premlčacej
lehoty, preto dovolací súd by svoj právny názor v tomto smere vyslovil predčasne.
Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd ďalšiu časť mimoriadneho dovolania,
týkajúcu sa právneho posúdenia zmluvy z 28.11.1997, považuje za bezpredmetnú, keďže aj
v mimoriadnom dovolaní sa konštatuje, že nejde o také porušenie, ktoré by malo
za následok, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení
s § 243b ods. 1, 2 OSP napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
71 M Obdo V 19/2007
V Bratislave dňa 31. júla 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu