Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/19/2007

Najvyšší súd 1 M Obdo V 19/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Aleny

Priecelovej, a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu S., IČO: X., zast. advokátkou

JUDr. J., proti žalovanému E., IČO: X., o zaplatenie 54 625 000 Sk istiny s príslušenstvom,

na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 18. júla 2005 č. k. -534 a rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 7. novembra 2006 č. k. -601, rozhodol

t a k t o :

Rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec vracia

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok zrušil odvolací súd

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudkom z 18.7.2005 č. k. 58 Cb 58/99-Po-534

opätovne žalobe vyhovel tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 54 625 000 Sk

istiny s 17,6% úrokom z omeškania od 16. mája 1999 až do zaplatenia, súdny poplatok

v sume 500 000 Sk a trovy konania vo výške 1 097 000 Sk.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd republiky rozsudkom zo 7.11.2006 č. k.

-601 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil

21 M Obdo V 19/2007

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súdy vychádzali z toho, že účastníci

uzavreli dňa 28.11.1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov, v ktorej si tiež dohodli

zmluvnú pokutu, a to aj pre prípad, ak žalovaný poruší svoje povinnosti, uvedené v čl. IX,

bod 2 tejto zmluvy, t. j. aj pre prípad, ak mešká viac ako jeden mesiac s platením nájomného.

Žalovaný nezaplatil v lehote nájomné, splatné 1. marca 1999, a preto žalobca od zmluvy

odstúpil a dôvodne uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu. Okolnosť, že v podanej

žalobe z 27.12.1999 žalobca zmluvnú pokutu uplatňoval na inom skutkovom základe

a zmluvnú pokutu pre nezaplatenie nájomného uplatnil až v podaní zo 6.10.2003, súdy

nepovažovali za zmenu návrhu podľa ust. , a preto ani neprihliadli na námietku

premlčania.

Proti uvedeným rozsudkom na podnet žalovaného podal mimoriadne dovolanie

generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:

Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 28.11.1997 bola medzi žalobcom a žalovaným

uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch, predmetom ktorej bola v zmysle

čl. I. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v B., č. 9, stojacej na parc. č. X. k. ú. B., zapísaná na LV

2

č. X., a to o celkovej výmere 2850 m. Predmetom podnájmu bola nehnuteľnosť ako celok.

Vzhľadom na obsah zmluvy, ako aj vzhľadom na to, že predmet nájmu mal v čase jej

uzavretia (až do prekolaudovania zo strany stavebného úradu, t. j. do decembra 1999 – č. l.

125) nespochybniteľne charakter bytového domu, nemožno v danom prípade predmetnú

zmluvu vôbec posudzovať podľa ustanovení o nájme a podnájme

nebytových priestorov, ako to nesprávne realizovali konajúce súdy.

o nájme a podnájme nebytových priestorov je výslovne viazaný na existujúci konkrétny

nebytový priestor (§ 1 písm. a/), čo v danom prípade splnené nebolo. Podľa môjho názoru sa

v tomto prípade jedná o nie celkom precizovanú zmluvu o podnájme nehnuteľnosti v zmysle

až .

Posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti tejto zmluvy vo vzťahu k aplikácii

o nájme a podnájme nebytových priestorov, nie je však podľa môjho

názoru v porovnaní s otázkou posúdenia premlčania nároku takým porušením, ktoré by malo

za následok, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

31 M Obdo V 19/2007

Z tohto dôvodu došlo podľa môjho názoru k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,

najmä vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne zmeny petitu a následne námietke

premlčania, vznesenej žalovaným.

Zo súdneho spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani

sporná, že čl. VIII. ods. 2 zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novem-

bra 1997 upravoval dva prípady, kedy mohol žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu,

a to jednostranné odstúpenie od zmluvy pred uplynutím dojednanej 10-ročnej doby nájmu

a porušenie povinnosti podnájomcom (v tomto prípade meškanie s platením nájomného).

Žalobca v žalobe z 27. decembra 1999 sám vymedzil skutkový a právny základ

uplatneného nároku na zmluvnú pokutu iba prvým prípadom, upraveným v zmluve

o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997, teda uplatnil nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa prvej vety čl. VIII. ods. 2 zmluvy o podnájme

nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997 z dôvodu, že žalovaný jednostranne

odstúpil od zmluvy o podnájme pred uplynutím dohodnutej 10- ročnej lehoty, a to na základe

písomnej výpovede z 30. decembra 1998. Iné skutkové a ani právne okolnosti nároku neboli

žalobcom priamo v žalobe uvedené. Žalobca až vo vyjadrení zo 6. októbra 2003 začal

uplatňovať zaplatenie zmluvnej pokuty podľa druhej a tretej vety čl. VIII. ods. 2 zmluvy

o podnájme z dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné za II. štvrťrok 1999.

Vzhľadom na to, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený

nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré

svoje tvrdené právo opiera, som toho názoru, že podanie žalobcu zo 6. októbra 2003 treba

považovať za zmenu žaloby podľa , a to z toho dôvodu, že žalobca síce požadoval

rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ako

ho sám uviedol v pôvodnej žalobe z 27. decembra 1999.

Aj napriek viacerým námietkam žalovaného sa však súd so zmenou žaloby

nevysporiadal, o tejto otázke nerozhodol, pričom však v danom prípade vôbec nie je

rozhodujúce, či zmenu žaloby súd uznesením pripustil alebo nie, ale to, že ku zmene žaloby

dňa 6. októbra 2003 skutočne došlo. Z tohto pohľadu bolo potrebné posúdiť aj nárok

41 M Obdo V 19/2007

za zaplatenie zmluvnej pokuty z druhého dôvodu, vymedzeného v čl. VIII. ods. 2 zmluvy

o podnájme nebytových priestorov a plôch z 28. novembra 1997 a následne aj otázku

premlčania tohto nároku. Právny názor odvolacieho súdu, spočívajúci v tom, že podanie

žalobcu zo 6. októbra 2003 nemožno kvalifikovať ako zmenu žaloby, pretože nárok

na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, teda skutkovým, ale i právnym

základom vzniku práva na ňu bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých

skutočností, zakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu, nemá oporu ani v zákone

a ani v logike, nakoľko sám žalobca si práve z týchto dvoch prípadov sám v žalobe

z 27. decembra 1999 vybral výlučne iba jeden, pričom druhý prípad uplatnil až v roku 2003,

kedy už bol jeho nárok premlčaný.

Ako z uvedených dôvodov vyplýva, konajúce súdy otázku zmeny žaloby, vykonanú

podaním žalobcu zo 6. októbra 2003 a s tým spojenú otázku zániku nároku žalobcu

na zmluvnú pokutu premlčaním nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod

podľa .

Tým podľa názoru generálneho prokurátora bol porušený zákon v ust. § 1, § 2, § 3,

, a .

Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu zo 7.2.2008 uviedol,

že navrhuje, aby dovolací súd ho zamietol. Poukázal na to, že svojím vyjadrením zo dňa

6.10.2003 iba doplnil a vysvetlil skutočnosti, odôvodňujúce oprávnenosť uplatneného

a vymáhaného nároku. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za zmenu návrhu. Je

nesporné, že žalobca od prvopočiatku, t. j. od 27.12.1999 vymáhal a vymáha od žalovaného

rovnaké plnenie (rovnakej kvality, rovnakého rozsahu, na tom istom skutkovom základe

a na základe tých istých skutočností a dôvodov). Žalobca nikdy svoj návrh nezmenil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas a že smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým

tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, mimoriadne dovolanie prejednal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

51 M Obdo V 19/2007

Súc viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania, dovolací súd

sa predovšetkým zaoberal námietkou generálneho prokurátora, že súdy pochybili, ak podanie

žalobcu zo dňa 6.10.2003 nepovažovali za zmenu návrhu podľa a následne,

že neprihliadli na vznesenú námietku premlčania.

Žalobca, ako aj oba súdy v tomto smere vychádzali z toho, že nejde o zmenu návrhu

podľa , ak žalobca po začatí konania ním uvádzané skutočnosti v návrhu

na začatie konania doplní o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje ním uplatnený nárok.

Tento právny názor zodpovedá doterajšej právnej praxi (napr. R 38/99, Zborník IV str. 701

a ďalšie). Dovolací súd pri riešení tejto otázky na rozdiel od názoru súdov nižšieho stupňa

dospel k záveru, že v danej veci podaním žalobcu zo 6.10.2003 vôbec nedošlo k doplneniu

skutočností, ktorými bola odôvodnená podaná žaloba, došla súdu 27.12.1999, ale v ňom

žalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom

v oboch prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Totiž žalobca bez akýchkoľvek

pochybností v žalobe z 27.12.1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe,

že žalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej žalobe zmluvná

pokuta bola výslovne uplatnená iba na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu

o podnájme tým, že od nej odstúpil pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10 rokov,

a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť odo dňa odstúpenia

od zmluvy až do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty. Žalobca v žalobe ďalej

uviedol, že žalovaný v rozpore s čl. 9 zmluvy jednostranne odstúpil od nájomnej zmluvy,

a to na základe písomnej výpovede zo dňa 30.12.1998. V texte tejto žaloby nie je žiadna

zmienka o tom, že žalovaný nezaplatil riadne a včas nájomné.

Uvedené znenie žaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náležitosti uvedené

v ust. .

V písomnom podaní žalobcu zo 6.10.2003 (č. l. 61-64), označenom ako „Vyjadrenie

žalobcu“ uplatňovanie zmluvnej pokuty sa skutkovo odôvodňuje tým, že

- žalobca v súlade so zmluvou vyúčtoval žalovanému nájomné za II. kvartál 1999

v dohodnutej výške a termíne, a to faktúrou č. 020299 zo dňa 15.2.1999, splatnou

k 1.3.1999,

61 M Obdo V 19/2007

- žalovaný vyúčtované nájomné v lehote splatnosti a ani po lehote splatnosti nezaplatil

napriek výzve zo dňa 12.3.1999,

- v dôsledku porušenia a nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej

výške a lehote, využil žalobca svoje právo podľa čl. IX. bod 2 a dňa 29.4.1999 od zmluvy

odstúpil na základe výpovede podľa čl. IX. bod 2, pretože žalovaný bol v omeškaní

so zaplatením nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň žalobca vyúčtoval

žalovanému zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000 Sk.

Porovnajúc znenie skutkového základu, uvedeného v žalobe, došlej súdu 27.12.1999

a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo 6.10.2003, jednoznačne možno

konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok

odvodzuje. Pritom nie je dôležité, že tieto dva rozdielne skutkové základy sú obsiahnuté

v jednej zmluve, vrátane jej troch dodatkov. Totiž za zmenu žaloby je treba považovať aj

procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe

iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Preto bolo povinnosťou súdu sa s touto

zmenou žaloby vyporiadať v zmysle ust. . Ak by bol súd túto zmenu

pripustil, následne by musel zaujať aj názor vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania,

prihliadajúc na takto uplatnený nárok. Odvolací súd z tohto pohľadu námietku premlčania

neposudzoval a generálny prokurátor bližšie nekonkretizoval začiatok a koniec premlčacej

lehoty, preto dovolací súd by svoj právny názor v tomto smere vyslovil predčasne.

Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd ďalšiu časť mimoriadneho dovolania,

týkajúcu sa právneho posúdenia zmluvy z 28.11.1997, považuje za bezpredmetnú, keďže aj

v mimoriadnom dovolaní sa konštatuje, že nejde o také porušenie, ktoré by malo

za následok, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení

s , napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

71 M Obdo V 19/2007

V Bratislave dňa 31. júla 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu