Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/1499/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX, XXX XX E., právne zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti povinnému: Q.. Q. N., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt I. XXXXX/XXL, XXX XX E., právne zast. Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 44.200,- Eur, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, so sídlom Exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 133EX 258/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 37.200,- Eur podľa 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd exekúciu v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 330,79 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

III. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.09.2019 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 44.200,- Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -60 zo dňa 15.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2008 a vykonateľnosť dňa 22.12.2008.

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.09.2019 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi.

3. Dňa 18.02.2020 bol doručený súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi dňa 18.02.2020. Návrh oprávnenej podľa názoru povinného trpí hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi vadami. Nárok uplatnený oprávnenou v exekučnom konaní je podľa názoru povinného premlčaný a tak vznáša námietku premlčania. Povinný konštatuje, že oprávnená sa mala možnosť domáhať svojho práva v lehote troch rokov odo dňa vzniku omeškania povinného, ale na súd sa neobrátila. Povinný ďalej poukazuje na to, že oprávnená nesprávne uvádza výšku výživného, nakoľko po dosiahnutí plnoletosti a opustení domácnosti matky oprávnenou, povinný oprávnenej čiastočne prispieval na bývanie aj napriek tomu, že bolo zrejmé, že oprávnená je už schopná sama sa živiť. Povinný uvádza, že nakoľko na neho podala oprávnená trestné oznámenie následne podal návrh na zrušenie výživného, o ktorom súd rozhodol až k 24.01.2017. Povinný konštatuje, že oprávnená bola schopná sama sa živiť už pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -98 čo skonštatoval

aj samotný súd. V závere návrhu na zastavenie exekúcie je povinný presvedčený, že aj napriek skutočnosti, že je návrh oprávnenej podaný splnomocneným právnym zástupcom toto splnomocnenie nepodpísala oprávnená osoba, nakoľko oprávnená žije od roku 2016 mimo územia SR a aj v čase, kedy mala podpísať uvedené splnomocnenie bola mimo územia SR. Povinný na základe uvedeného vyhlasuje, že v danom období počas pobytu v Barcelone navštívil oprávnenú a nemá vedomosť o tom, že by oprávnená vycestovala na územie SR. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekúciu na majetok povinného v celom rozsahu zastavil a priznal povinnému 100% úspechu v konaní.

4. Podaním zo dňa 27.05.2020 doručeným súdu 28.05.2020 povinný doplnil návrh na zastavenie exekúcie. Povinný spochybňuje pravosť podpisu oprávnenej na plnomocenstve zo dňa 18.02.2019 a má za to, že podpis uvedený na uvedenom plnomocenstve sa nezhoduje s podpismi, ktoré boli na dokumentoch v iných konaniach, v ktorých bol spolu s oprávnenou účastníkmi. Povinný na základe uvedeného žiada nariadiť dokazovanie o pravosť podpisu oprávnenej ustanovením znalca z odboru písmoznalectva, keďže má pochybnosti nie len o tom, že by sa v tom čase mala oprávnená na území SR nachádzať ale aj o tom, že by sama takúto plnú moc svojim podpisom udelila.

5. Oprávnená sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.03.2019 a to tak, že s podaným návrhom na zastavenie nesúhlasí. Oprávnená má za to, že osobne podpísala splnomocnenie na zastupovanie v exekučnom konaní pre príležitosti svojej návštevy v Slovenskej republike. Oprávnená nesúhlasí ani s názorom povinného, že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zanikla skôr než to deklaruje rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -98 zo dňa 24.01.2017. Oprávnená poukazuje na skutočnosť, že toto rozhodnutie je právoplatné a exaktne vyživovacia povinnosť povinného bola zrušená ku dňu právoplatnosti rozsudku, teda ku dňu 24.03.2017. Dôvody, ktoré uviedol povinný , týkajúce sa schopnosti sama sa živiť, zohľadnil súd pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti. Oprávnená ďalej uvádza, že pokiaľ bol povinný toho názoru, že rozhodnutie súdu je v tomto smere nesprávne, mohol využiť riadny opravný prostriedok, čo však neurobil. Podľa názoru oprávnenej neobstojí ani povinným uplatnená námietka premlčania a to pre jej neurčitosť, nakoľko z textu návrhu na zastavenie sa nedá zistiť, premlčanie ktorých jednotlivých splátok výživného povinný namieta. Na základe uvedeného oprávnená navrhuje aby súd návrh povinného zamietol.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.

8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa §61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

13. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa , ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

16. Podľa , práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

17. Podľa , v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20. Súd po preskúmaní spisu zistil, že povinnému bola rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. -60 zo dňa 05.11.2008 (ďalej len „exekučný titul“), uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou 30.000,- Eur mesačne a od 1.01.2009 sumou 1.000,- Eur mesačne vždy do 10. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 22.12.2008. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. -98 zo dňa 24.01.2017 súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej odo dňa právoplatnosti, t.j. od 24.03.2017.

21. Súd po preskúmaní obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie je možné vyhovieť iba čiastočne. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania a zistil, že oprávnená žiada vymôcť zameškané výživné za mesiac jún a júl 2010 (1000,- Eur), za mesiac máj 2012 v celkovej výške 1 000,-EUR, za mesiac január 2013 v celkovej výške 500,- EUR, za mesiac marec 2013 v celkovej výške 200,- EUR, za mesiac august 2013 v celkovej výške 400,- EUR, za mesiac september 2013 v celkovej výške 400,- EUR, za mesiac

október 2013 v celkovej výške 200,- EUR, za mesiac november 2013 v celkovej výške 500,- EUR, za mesiac december 2013 v celkovej výške 500,- EUR, za mesiac január 2014 v celkovej výške 500.- EUR, za mesiace február až november 2014 v celkovej výške 1 000,- EUR a od decembra 2014 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že námietka premlčania bola povinným podaná dôvodne. Nakoľko sa povinný dovolal premlčania (súd na premlčanie neprihliada ex offo), námietku povinného považuje za vecne správnu, a premlčané právo nemožno priznať. Z citovaných ustanovení a vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. Z hľadiska premlčania je preto treba zvlášť posudzovať právo na úroky a opakujúce sa plnenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané a osobitne právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. februára 1971 sp. zn. , ktorý bol publikovaný ako judikát R 42/1971). Splatnosť jednotlivých splátok bežného výživného v zmysle exekučného titulu nastáva až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, a teda ide o opakujúce sa plnenia, ktoré sa premlčujú v troch rokoch (porovnaj s ). Na základe uvedených skutočnosti súd pri aplikácií ust. v spojení s ust. Občianskeho zákona vyslovuje záver, že oprávnená má nárok na zameškané výživné a to len na platby, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd poukazuje napríklad aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 24. 06. 2014, v zmysle ktorého: Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom vyjadreným v mimoriadnom dovolaní, že premlčané sú aj dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekučného konania. Oprávnená má teda na základe uvedeného nárok na zameškanom výživnom v sume len za výživné, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (13.09.2016) ale len do času kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti (24.03.2017), teda v celkovej výške 7.000,- Eur. V prevyšujúcej časti považuje súd nárok oprávneného za neoprávnený v súvislosti s ustanoveniami občasného zákonníka a . Za uvedené obdobie súd nemá za preukázané, že došlo k plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného.

22. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou, nakoľko oprávnená sa zdržiava v zahraničí a povinný má za to, že v období podpisu plnomocenstva oprávnená nenavštívila územie SR ani sa tu nezdržiavala. Na základe uvedeného súd vyzval oprávnenú dňa 17.07.2020 na predloženie dokladu, ktorý preukazuje tvrdenie oprávnenej o návšteve Slovenskej republiky v čase podpísania plnomocenstva zo dňa 18.02.2019. Podaním zo dňa 21.07.2020 oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu doložila do spisu letenku, ktorá preukazuje, že oprávnená pricestovala na územie Slovenskej republiky na letisko v Bratislave dňa 11.02.2019 14:15 hod. a spätne cestovala do Barcelony dňa 18.02.2019 14:40 hod. Na základe uvedeného súd považuje za dostatočne preukázané, že oprávnená sa v čase podpisu plnomocenstva pre právneho zástupcu zo dňa 18.02.2020 nachádzala na území Slovenskej republiky a teda uvedené plnomocenstvo mala možnosť podpísať a podpísala. Súd v takomto prípade považuje návrh povinného na nariadenie znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru písmoznalectva za nadbytočný, nakoľko oprávnená predložila listinný dôkaz o pobyte na území Slovenskej republiky v čase podpisu plnomocenstva.

23. Na základe uvedených skutočností, nakoľko oprávnená má nárok na zameškané výživné len 3 roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -98 zo dňa 24.01.2017 dňa 24.03.2017 bol vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej zrušená, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného priadku v prevyšujúcej časti zameškaného výživného výživného zastavuje, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

26. Podľa § 199c ods.1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len„ vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

30. Podľa § 10 ods. 4 vyhlášky, pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Oprávnená si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 639,12 Eur vrátane DPH pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu). Súd musí konštatovať, že v priebehu exekučného konania bolo preukázané, že návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie v časti zameškaného výživného vo výške 44.200,- Eur bol nedôvodný, nakoľko bolo preukázané, že tento nárok bol premlčaný. Z uvedeného vyplýva že, dôvodne vymáhaná suma predstavuje sumu 7.000,- Eur na zameškanom výživnom čo je v zmysle § 10 ods. 4 vyhlášky aj hodnota veci z ktorej sa mala počítať odmena advokáta. Vychádzajúc z hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 7.000,- Eur, odmena za jeden polovičný úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov je v sume 118,67 Eur. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu tak predstavujú sumu vo výške 128,47 Eur (118,67 + 9,80). V exekučnom konaní má oprávnený od vydania poverenia nárok na trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby teda v celkovej výške 308,33 Eur ( 128,47 * 2 + 20 % DPH). Súd na základe uvedeného exekúciu zastavil podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku aj v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 330,79 Eur (639,12 Eur - 308,33 Eur) (výrok II uznesenia).

35. Súd na záver dodáva, že trovy exekúcie súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie je povinný upraviť súdny exekútor a to v súlade s týmto uznesením a takto určeným nárokom oprávneného. Exekučný súd o trovách súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať v zmysle Exekučného poriadku a to len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie ako celku, kedy sa konanie ako také končí.

36. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní vyjadrenia oprávneného a jednotlivých listinných dôkazov dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť v plnom rozsahu. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie celej exekúcie, a preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok III uznesenia).

37. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Oprávnená si neuplatnila nárok na náhradu trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný mal vo veci len čiastočný úspech, súd rozhodol o nároku na náhradu trov exekučného konania podľa Exekučného poriadku v spojení s ust. tak, ako je uvedené vo výroku IV tohto uznesenia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.