Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-81-2019.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, správcu úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 316 29 733, zastúpeného spoločnosťou A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Partizánska 25/25, 911 01 Trenčín, IČO 36 735 311 proti žalovanému ŠAMO AKTIV, s.r.o. so sídlom 020 55 Lazy pod Makytou 1115, IČO 36 354 554, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8,05% ročne zo sumy 18 000 € od 30.8.2015 do zaplatenia.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 18 000 € od 29.8.2015 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že:
- rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.11.2017, sp.zn. 14Cb/203/2015 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 € do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze; súd zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 11,12%
- Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 18.9.2018, sp.zn. 16Cob/15/2018 horeuvedený rozsudok potvrdil
- z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi zo zákona prislúcha žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania
- vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca neuplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v predchádzajúcom konaní, uplatňuje úrok z omeškania touto žalobou
- zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie a jej dôsledkom je vznik povinnosti platiť veriteľovi úroky z omeškania
- si uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 18 000 € odo dňa 29.8.2015, ktorý je nasledujúcim dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 32 400 € s príslušenstvom v konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica sp.zn. 14Cb/203/2015, čiže dňom, kedy sa žalovaný o bezdôvodnom obohatení dozvedel
- úroky z omeškania mu patria podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (č.l. 3)
- žalovaný nijako osobitne nerozporuje nárok uplatňovaný žalobcom po skutkovej ani právnej stránke
- vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za popretie žalobcom uplatňovanej pohľadávky
- zápočet neuznáva v celom rozsahu (č.l. 46)
- zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálny zákon, kde platí § 54 ods. 2 ZKR a započítanie je nemožné. Tým pádom započítací prejav je v rozpore s citovaným ustanovením § 54 ods. 2 a takýto právny úkon je ničotný.
- pohľadávka, ktorú sa pokúsil žalovaný započítavať, nie je pohľadávkou proti podstate, čo je najzásadnejšia charakteristika, pre ktorú nie je možné pohľadávku započítať v zmysle § 54 ods. 4 ZKR, lebo tomu bráni § 54 ods. 2 ZKR.
2. Žalobca ako dôkazy označil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14Cb/203/2015-156, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/15/2018-192, návrh na vykonanie exekúcie, výzvu exekučného súdu na opravu návrhu a formulár „Oprava vád“ .
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že:
- je pravdou, že na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14Cb/203/2015-156 bol zaviazaný zaplatiť 18 000 € do konkurznej podstaty
- naproti tomu žalobca bol zaviazaný zaplatiť jemu na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14Cb/204/2015-213 náhradu trov konania vo výške 19 817,91 €
- vykonal započítanie uvedených pohľadávok a z toho dôvodu pohľadávka žalobcu vo výške 18 000 € zanikla dňa 29.11.2018
- žalobca toto započítanie neuznal a podal návrh na exekúciu, ktorú exekúciu však žalovaný navrhol zastaviť
- žalobca v snahe zvýšiť trovy konania sa dal zastupovať advokátskou kanceláriou, čo možno považovať za neúčelné nakladanie s finančnými prostriedkami veriteľov (č.l. 35)
- návrh je nedôvodný z dôvodu, že sa žalobou na plnenie domáha neurčitého plnenia, ktoré k dnešnému dňu nie je ani zročné
- návrh je nedôvodný z dôvodu, že nezohľadňuje započítanie istiny, pričom o tomto započítaní bude rozhodovať Okresný súd Banská Bystrica v rámci exekučného konania
- žalovaný vykonal voči žalobcovi zápočet pohľadávok dňa 26.11.2018 v súlade s § 54 ods. 4 ZKR, a preto po tomto započítaní nemôže vznikať ďalší úrok z omeškania (č.l. 59).
5. Žalovaný ako dôkazy označil spisy sp.zn. 14Cb/203/2015 a 14Cb/204/2015, listinu „Neuznanie zápočtu pohľadávok“, návrh na zastavenie exekúcie a uznesenie o zastavení exekúcie.
6. Súd považuje za nesporné tvrdenia žalobcu, že žalovaný má na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14Cb/203/2015-156 povinnosť zaplatiť 18 000 € do konkurznej podstaty a že žalovaný je v omeškaní so splnením horeuvedenej povinnosti.
7. Súd považuje za preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 28K 6/2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Pozemné stavby Púchov, s.r.o. (č.l. 39 spisu sp.zn. 14Cb/203/2015); predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 25.2.2013. Súd považuje za preukázané, že tunajší súd rozsudkom č.k. 14Cb/203/2015-156 zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty Pozemných stavieb Púchov, s.r.o. sumu 18 000 €. Súd pritom vychádzal z toho, že v mesiacoch 9/2011 - 7/2012 neboli splnené podmienky na to, aby žalovanému bola vyplatená odmena 1 800 € za každý tento mesiac a že teda vyplatením týchto súm došlo k plneniu bez právneho dôvodu a žalovaný je teda v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinný toto obohatenie vydať. Súd považuje za preukázané aj to, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 16Cob/15/2018-192 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14Cb/203/2015-156. V odseku 24 odôvodnenia krajský súd skonštatoval, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie umožňujú vytvorenie záveru o skutkovom stave, ktorý v danom spore predstavuje čo do sumy 18 000 € skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze aplikovanej právnej normy o bezdôvodnom obohatení. Súd považuje za preukázané aj to, že tunajší súd uznesením č.k. 14Cb 204/2015-258 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 19 175,98 €; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2018 (č.l. 258 spisu 14Cb/204/2015). Súd považuje za preukázané aj to, že JUDr. Matúš Košara žalovanému dňa 30.11.2018 oznámil, že 29.11.2018 mu bol doručený list žalovaného označený ako „Zápočet pohľadávok“, v ktorom žalovaný uviedol, že vykonáva jednostranné započítanie voči pohľadávke vo výške 18 000 € na pohľadávku žalovaného v časti 18 000 € a že ako správca konkurznej podstaty neuznáva jednostranný zápočet s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR a s poukazom na to, že údajná pohľadávka 19 817,91 € nie je pohľadávkou proti podstate.
Súd považuje za preukázané aj to, že Matúš Košara ako oprávnený podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 4.2.2019 navrhol zastavenie exekúcie sp.zn. 431 EX 10/2019. Súd považuje za preukázané aj to, že Okresný súd Banská Bystrica zastavil exekúciu sp.zn. 431 EX 10/19 (č.l. 118).
8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
9. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.
10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2012 pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2012 proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2012 pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2012 proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2012 pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
11. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Cb/203/2015 je zrejmé, že medzi stranami bolo nesporné, že úpadca v dňoch 7.9.2011, 5.10.2011, 7.11.2011, 6.12.2011, 9.1.2012, 6.3.2012, 2.4.2012, 3.5.2012, 1.6.2012 a 11.7.2012 zaplatil žalovanému 10 x po 1 800 €. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný splnil podmienky vyžadované na vyplatenie predmetných súm a súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že mu bolo plnené bez právneho dôvodu. Nakoľko v tomto konaní (t.j. v konaní sp.zn. 14Cb/81/2019) nebolo preukázané, že by žalovaný toto bezdôvodné obohatenie vzniknuté v priebehu roku 2011 a 2012 včas úpadcovi vydal, úpadca má nárok aj na úroky z omeškania. Pretože pri bezdôvodnom obohatení platí, že obohatený je povinný obohatenie vydať prvý deň po tom, ako ho veriteľ o splnenie požiadal (viď § 563 Občianskeho zákonníka), v súdenej veci sa žalovaný sa do omeškania zo zaplatením sumy 18 000 € dostal dňa 30.8.2015 (keďže žaloba, ktorou sa úpadca domáhal zaplatenia sumy 18 000 € bola žalovanému doručená dňa 28.8.2015, pohľadávka sa stala zročnou 29.8.2015 a k omeškaniu teda začalo dochádzať 30.8.2015).
Vzhľadom na horeuvedné má úpadca nárok nielen na sumu 18 000 €, ale tento má nárok aj na úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 18 000 € od 30.8.2015 do zaplatenia.
12. V konaní však bolo preukázané aj to, že žalovaný má voči úpadcovi pohľadávku 19 817,91 € titulom trov konania sp.zn. 14Cb/204/2015. Je teda zrejmé, že žalobca mal voči žalovanému pohľadávku 18 000 € a že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku 19 817,91 €. Ak má pritom osoba A peňažnú pohľadávku voči osobe B a zároveň ak má osoba B peňažnú pohľadávku voči osobe A, spravidla do úvahy prichádza možnosť, aby sa tieto osoby bezhotovostne vyrovnali takzvaným započítaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný horeuvedenú možnosť využil, keď dňa 29.11.2018 bola žalobcovi doručená listina vyhotovená žalovaným, v ktorej žalovaný uviedol, že vykonáva započítanie časti jeho pohľadávky vo výške 19 817,91 € voči pohľadávke žalobcu vo výške 18 000 € (č.l. 37). Aby však v dôsledku započítania došlo k zániku záväzku, nestačí iba to, že ide o vzájomné pohľadávky, že ide o pohľadávky rovnakého druhu a že bol jednou stranou urobený prejav smerujúci k započítaniu, ale je nevyhnutné aj to, aby nešlo o pohľadávky, ktorých započítanie je neprípustné. Neprípustné je pritom započítanie pohľadávok uvedených v § 581 Občianskeho zákonníka, v § 361, 362, 363 Obchodného zákonníka a v § 54 od. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. V súdenej veci žiadna z pohľadávok nie je ani pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej na zdraví, nejde ani o pohľadávky uvedené v § 104, 111 a 112 Ex. por., nejde ani o premlčané pohľadávky, nejde ani o tzv. naturálne obligácie a ani o pohľadávky z vkladov. Pretože obe pohľadávky sú aj splatné, Občiansky zákonník nebráni ich započítaniu. Pretože ani jedna z pohľadávok nemá charakter prostriedkov na účte, pretože obe pohľadávky znejú na menu euro a pretože ani jedna z pohľadávok nebola postupne prevádzaná na rôzne osoby, ich započítaniu nebránia ani § 361, § 362 a § 363 Obchodného zákonníka).
13. Pokiaľ ide o dopad tej skutočnosti, že spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. je v konkurze, žiada sa uviesť, že § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 328/1991 Zb. striktne zakazoval po vyhlásení konkurzu započítať inak započítateľnú pohľadávku patriacu do podstaty.
Konkurz na spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. však bol vyhlásený až za účinnosti zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý takýto striktný zákaz započítania pohľadávok už neobsahuje, a teda veritelia voči úpadcovi môžu vykonať započítanie s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 § 54 ZKR.
14. Ustanovenie § 54 ods. 1 ZKR pritom zakazuje započítať takú pohľadávku, ktorá vznikla konkurznému veriteľovi pred vyhlásením konkurzu, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu. Ide teda o situáciu, keď:
- osobe X vzniklo právo, aby mu úpadca niečo zaplatil (úpadca dlhuje osobe X)
- následne bol vyhlásený konkurz na úpadcu
- po vyhlásení konkurzu vzniklo úpadcovi právo, aby mu osoba X zaplatila nejakú sumu (osoba X dlhuje úpadcovi).
V súdenej veci však pohľadávka úpadcu vznikla pred vyhlásením konkurzu a pohľadávka žalovaného po vyhlásení konkurzu a § 54 ods. 1 ZKR teda na súdenú vec nedopadá (tento dopadá iba na opačné situácie - t.j. keď pohľadávka úpadcu vznikla po vyhlásením konkurzu a pohľadávka konkurzného veriteľa pred vyhlásení konkurzu).
15. Zákon o konkurze okrem horeuvedenej situácie zakazuje započítať aj neprihlásenú pohľadávku konkurzného veriteľa proti úpadcovej pohľadávke. Z § 28 v znení účinnom od 1.1.2012 vyplýva, že ak nejde o pohľadávku proti podstate, je potrebné túto v konkurze uplatniť prihláškou. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že žalovaný má voči úpadcovi pohľadávku titulom náhrady trov konania. Pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu v dôsledku toho, že žaloba podaná správcom úpadcu bola zamietnutá a žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania však nemožno subsumovať pod žiadnu z pohľadávok uvedených v § 87 ods. 2 zákona ZKR účinného od 1.1.2012 (pokiaľ ide o položku „náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty“, žalovaný konkurznú podstatu nespravuje, a teda jeho náklady vo výške 19 817,91 € zjavne nie sú nákladmi správy konkurznej podstaty) a súd preto dospel k záveru, že žalovaný mal svoju pohľadávku titulom trov prihlásiť spôsobom uvedeným v § 28 ZKR. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný sumu 19 817,91 € prihlásil do konkurzu a jeho pohľadávka má teda charakter „pohľadávky neprihlásenej spôsobom ustanoveným zákonom“. Túto teda nie je možné započítať proti pohľadávke úpadcu a záväzok žalovaného v dôsledku urobenia započítacieho prejavu teda nezanikol. Je teda potrebné vychádzať z toho, že žalovaný sumu 18 000 € nezaplatil, a žalobca má teda nárok na úroky z omeškania nielen za obdobie od 30.8.2015 do 29.11.2018, ale aj za obdobie po 29.11.2018.
16. Pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že kým do 31.12.2011 sa prihláškou prihlasovali pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, pričom pohľadávky proti podstate boli definované ako pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, od 1.1.2012 zákonodarca opustil takéto jednoduché rozlišovanie pohľadávok na základe okamihu vzniku pohľadávky a zaviedol taxatívny zoznam pohľadávok proti podstate. Je potom logické, že ak nejde o takú pohľadávku, ktorú možno subsumovať pod niektorú položku tohto taxatívneho výpočtu, môže ísť iba o prihlasovanú pohľadávku - a to bez ohľadu na to, či táto vznikla pred alebo až po vyhlásení konkurzu. V tomto smere sa žiada uviesť aj to, že od 1.1.2012 zákonodarca úpravu, v zmysle ktorej sa na neskoro doručenú prihlášku neprihliada, nahradil úpravou, v zmysle ktorej možno prihlášku doručiť aj po uplynutí 45 dňovej lehoty od vyhlásenia konkurzu.
17. Pokiaľ § 100 ods. 2 ZKR uvádza, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, žiada sa uviesť, že žaloba vo veci sp.zn. 14Cb/204/2015 bola žalobou, ktorá nebola založená na konkurznom práve, a preto v zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 6 Ndc 33/2011 nešlo o konanie súvisiace s konkurzom a § 100 ods. 2 ZKR teda nemá vplyv na to, či môže byť nárok žalovaného na sumu 19 817,91 € v konkurze uspokojený.
18. Žalobca mal vo veci v prevažnej časti úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov konania. Súd však žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 257 C.s.p. nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval to, že konanie sp.zn. 14Cb/81/2019 ani nemuselo prebehnúť. Pokiaľ totiž ide o úroky z omeškania, je obvyklé, že žalobcovia si nárok na ne uplatňujú v tom istom konaní, v ktorom sa domáhajú aj istiny. V danom prípade však žalobca takto nepostupoval a nárok na zaplatenie istiny 18 000 € si uplatnil v jednej samostatnej žalobe (sp.zn. 14Cb/203/2015), kým nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si uplatnil v druhej samostatnej žalobe (sp.zn. 14Cb/81/2019), pričom týmto neracionálnym postupom vyvolal trovy nielen na svojej strane, ale aj na strane žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.