Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-15-2018.pdf
PDF · 135.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, proti žalovanému ŠAMO AKTIV, s.r.o., so sídlom 020 55 Lazy pod Makytou 1115, IČO 36 354 554, právne zastúpenému JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654, o zaplatenie 32 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/203/2015-156 zo dňa 30. novembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 eur do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti výroku, v ktorej priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 11,12% p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 eur do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty 32 400 eur a trovy konania. Žalobca tvrdil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Úpadca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzatvorili 3.1.2011 mandátnu zmluvu, na základe ktorej uhradil žalobca žalovanému 14 400 eur (dňa 19.8.2011) a 10 x 1 800 eur (od 7.9.2011 do 11.7.2012). Žalobca považuje predmetnú mandátnu zmluvu za fiktívnu a uzatvorenú len za účelom úbytku hodnoty majetku úpadcu a k dohodnutej činnosti nedošlo. Ing. N. Y. bol od 22.4.2006 do 14.11.2007 prokurista úpadcu a od 14.11.2007 do 19.10.2010 konateľom úpadcu, za ktorého bol oprávnený konať samostatne. Dňa 19.10.2010 Ing. N. Y. formálne skončila funkcia konateľa spoločnosti, avšak naďalej spoločnosť riadil prostredníctvom zostávajúcich štatutárnych zástupcov. Ing. N. Y. je zároveň súčasným spoločníkom a konateľom žalovaného. Poverená zastupovaním úpadcu pri uzatváraní mandátnej zmluvy a zmluvy o
sprostredkovaní Ing. G. T. je v súčasnosti spoločníčkou a konateľkou úpadcu, ktorá je ako konateľka oprávnená vo všetkých veciach konať samostatne a zároveň bola v čase od 4.3.2008 do 26.10.2010 konateľkou žalovaného. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého žalovaný odvodzuje právo na zaplatenie a na základe ktorého úpadca plnil. Keďže sa plnením na neplatný právny úkon žalovaný obohatil, je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Úpadcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie formou mandátnej zmluvy, keď túto činnosť mali vykonať prepojené osoby, kde na jednej strane vystupuje Ing. N. Y. ako konateľ sprostredkovateľa a na druhej strane zasa ako faktický štatutár za úpadcu (č.l. 3). V danom prípade Pozemné stavby uhradili žalovanému sumu, avšak na neplatný právny úkon. Žiadal, aby platnosť právneho úkonu posúdil súd ako predbežnú otázku, pričom žalobca vopred právne kvalifikuje, že ide disimulovaný právny úkon, t.j. že sa žalovanému vyplácala mandátna odmena, hoci v skutočnosti išlo o odmenu, ktorá mala byť vyplácaná konkrétne iba Ing. Y. za činnosť, ktorú vykonával za Pozemné stavby ako ich faktický riaditeľ, čo potvrdili Ing. K., Ing. X. a konkurzní veritelia úpadcu. Títo môžu potvrdiť, že to bol práve Z.. Y., ktorý v mene Pozemných stavieb dojednával od 3.1.2011 činnosti, ako je uzatvorenie zmlúv, úhrady faktúr týchto zmlúv, zadával pokyny, ako sa majú práce pre Pozemné stavby realizovať. Za túto činnosť, fakticky riaditeľa Pozemných stavieb, poberal odmenu, ktorú fakturovala spoločnosť ŠAMO AKTIV na základe mandátnej zmluvy, ktorá však žiadnu takúto činnosť reálne nevykonávala, túto činnosť vykonával nanajvýš Ing. Y.. Podľa názoru žalobcu je mandátna zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dôkaz označil mandátnu zmluvu, sprievodky k došlým faktúram, faktúry, navrhol výsluch Ing. T., Ing. K., Ing. X., J.. X. F., H. T., X. X., J. R. a J. U.. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov.
3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 19.9.2010 sa de jure skončila funkcia riaditeľa a spoločníka Ing. Y. v Pozemných stavbách, hoci de facto táto funkcia skončila už v roku 2009, keď nastúpil nový riaditeľ spoločnosti. V roku 2011 bola podpísaná mandátna zmluva medzi Pozemnými stavbami a žalovaným, kde Ing. Y. našiel a zabezpečil objednávateľa, t.j. spoločnosť SANAT, s.r.o. na vykonanie stavebných prác, rekonštrukciu a prístavbu polikliniky v Leviciach. Táto činnosť bola uskutočňovaná spočiatku osobne Ing. Y. bez účasti Pozemných stavieb, ktoré v tom čase ani nevedeli, že by mohla byť realizovaná nová zákazka. Ing. Y. sa snažil pre Pozemné stavby túto zákazku získať, vykonal veľa úkonov, rokovaní a nakoniec došlo k tomu, že bola podpísaná zmluva o dielo medzi Pozemnými stavbami Púchov, s.r.o. a spoločnosťou SANAT, s.r.o., Levice. Objem tejto zákazky bol cca 2,4 mil. eur a realizoval sa v jesenných obdobiach, čo bolo pre Pozemné stavby hlavná zákazka. Ing. Y. sa veľakrát zúčastnil na rokovaniach v S., U. a Q.. Pozemné stavby Ing. Y. nikdy nevyplatili odmenu a ani neposkytli prostriedky na benzín, cestovné a celé tieto výdavky na získanie zákazky so SANAT-om boli na vrub žalovaného. Podľa názoru žalovaného je odmena veľmi nízka, zmluva je platná a odmena je vyplatená v súlade s právom. Mandátna zmluva sa týkala výlučne zabezpečenia obchodu so spoločnosťou SANAT a skutočnosť, že mu má byť vyplatená odmena nie iba za 8 mesiacov, ale aj za ďalších 10 mesiacov vyplýva z článkov III.1 a III.3. V súvislosti s obchodom so spoločnosťou SANAT Ing. Y. nevykonával pre Pozemné stavby činnosť iba do uzavretia zmluvy o dielo, ale činnosť pre Pozemné stavby vykonával až do samotného skončenia diela. V tomto období sa zúčastňoval na kontrolných dňoch, pomáhal Pozemným stavbám vyrokovať lepšie subdodávateľské podmienky, rokoval napr. so spoločnosťou SIEMENS, aby za dodanie počítačového tomografu nezodpovedali vo vzťahu k poliklinike Pozemné stavby, ale aby za prípadné vady zodpovedali priamo subdodávatelia. Osobne vozil faktúry do Bratislavy, aby sa urýchlila platba v prospech Pozemných stavieb. Ing. Y. pri ukončení diela požičal spoločnosti SANAT 40 000 eur, aby táto mohla zaplatiť Pozemným stavbám. Pokiaľ je vo faktúrach uvedené, že ide o sprostredkovateľskú činnosť, je to v dôsledku preklepu. Hoci mandátna zmluva predpokladala, že žalovaný by mal vyhľadať aj nejakých iných klientov, okrem SANAT-u sa žalovanému žiadneho iného klienta nepodarilo nájsť. Vzniesol námietku premlčania s tým, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 Občianskeho zákonníka premlčuje v 2-ročnej lehote od prijatia plnenia. Žalovaný žiadne bezdôvodné obohatenie nezískal, pretože bolo plnené na základe platnej zmluvy. Uviedol, že je pravdou, že zo strany Pozemných stavieb Púchov bola žalovanému na účet zaplatená suma 32 400 eur. Žiadal, aby súd preskúmal podmienky konania (litispendencia), pretože žalobca podal žalobu o zaplatenie 32 400 eur z vyššie
označených faktúr aj na Okresný súd Trenčín sp.zn. 36Cbi/41/2013, kde tvrdí, že úkon je platný, lebo iba platnému úkonu môže odporovať; naproti tomu v tomto konaní ten istý žalobca tvrdí, že úkon je neplatný. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil označené skutkové tvrdenia a ako dôkaz označil zmluvu o pôžičke medzi veriteľom Romanom Y. a dlžníkom Y..
4. Súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenie, že suma 32 400 eur bola pripísaná na účet žalovaného tak, že toto tvrdenie bolo medzi stranami nesporné.
5. V odseku 7. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré mal preukázané vykonaným dokazovaním listinami a výsluchom svedkov Ing. G. T., X. K., T. X., Mgr. F., X. X., J. R. a J. U., ktorým uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť a tvrdenia svedkov Ing. G. T., X. K. a T. X. neboli v zásadnom rozpore s inými dôkazmi.
6. Na zistený skutkový stav, preukázaný dokazovaním, aplikoval súd prvej inštancie § 451 Občianskeho zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka a zmluvné dojednania mandátnej zmluvy. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, najskôr skúmal, kedy začala plynúť premlčacia doba. Žalobca v súdenej veci svoje právo na zaplatenie sumy 32 400 eur odvodzuje z toho, že úpadca zaplatil žalovanému po 19.8.2011 určité sumy na základe neplatného právneho úkonu. Žalobu o vrátenie tohto plnenia by teda bolo možné podať už 20.8.2011 a premlčacia doba by teda uplynula 20.8.2015 (obe strany sú podnikatelia, a teda všetky ich záväzkové vzťahy sa riadia treťou časťou Obchodného zákonníka, ktorá okrem iného upravuje aj dĺžku premlčacej doby na 4 roky). Žaloba však bola podaná dňa 12.5.2015, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby a k premlčaniu prípadného nároku nedošlo.
7. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mandátna zmluva je absolútne neplatná, podľa názoru súdu prvej inštancie nebol v konaní preukázaný žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť zmluvy. Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že v januári 2011 (t.j. v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy) mal úpadca 3 konateľov - Ing. X., Ing. T. a Ing. K., pričom žiadna z týchto osôb nemala znalosti a schopnosti potrebné na dojednávanie obchodov s potenciálnymi zákazníkmi (u úpadcu sa totiž zjavne na tieto záležitosti dlhodobo špecializoval práve Z.. Y., ktorý však v októbri 2010 prestal byť konateľom úpadcu). Za tejto situácie podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo v rozpore zo zákonom, pokiaľ si úpadca takéto činnosti zabezpečil prostredníctvom externého dodávateľa - v danom prípade u spoločnosti ŠAMO AKTIV, s.r.o. Úpadca mal zjavne záujem, aby mu tieto externé služby fyzicky poskytoval práve Ing. Y.. Pokiaľ ale Ing. Y. z nejakého dôvodu preferoval možnosť, aby na „výplatnej listine“ úpadcu nefiguroval ako fyzická osoba, sotva možno zazlievať úpadcovi, ak uzatvoril zmluvu s právnickou osobou, ktorá mu garantovala, že činnosti bude naďalej vykonávať práve Ing. Y.. Keďže úpadca za svoje peniaze dostal službu, o ktorú mal záujem (t.j. všeobecné riadenie úpadcu práve osobou Ing. Y.), nešlo o disimulovaný právny úkon. Ani skutočnosť, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy za úpadcu konala Ing. G. T., nevedie k neplatnosti mandátnej zmluvy. Ing. T. bola v čase podpísania zmluvy konateľkou úpadcu, ktorá bola oprávnená konať samostatne (konateľkou prestala byť až 10.11.2011
- viď č.l. 118). Vzhľadom na tieto úvahy dospel súd prvej inštancie k záveru, že mandátna zmluva je platná. S poukazom na znenie článku II.1 mandátnej zmluvy súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné strany sa tiež dohodli na tom, že (iba) za činnosti uvedené v článku II.1 má mandatár nárok na odmenu 1 500 eur bez DPH mesačne.
8. Pokiaľ ide o činnosť „...za účelom uzatvárania nových zmlúv o dielo na realizáciu stavebno- montážnych prác...“, súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uzatvoril s tretím subjektom zmluvu o dielo a je teda zrejmé, že za takúto činnosť mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konateľ žalovaného zohral podstatnú úlohu pri dojednávaní obchodu medzi úpadcom a spoločnosťou SANAT. Pretože činnosti vykonané žalovaným pri zariaďovaní tejto obchodnej záležitosti nepochybne možno subsumovať pod činnosť „smerujúcu k získavaniu investorov pre realizáciu stavebných prác“, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na odmenu za túto činnosť - a to práve vo výške 8-násobku mesačnej odmeny (takéto podmienky vyplatenia odmeny za činnosti súvisiace so SANAT-om boli podrobnejšie dojednané v článku III.3 zmluvy).
9. V súvislosti s nárokom na zaplatenie 18 000 eur súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný, za ktorého konal Ing. Y., vykonal v septembri 2011, resp.
nasledujúcich mesiacoch, činnosť smerujúcu k získavaniu aj iného investora než len spoločnosti SANAT (sám konateľ žalovaného potvrdil, že okrem SANAT-u sa žalovanému žiadneho iného klienta nepodarilo nájsť). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie dospel k záveru, že v mesiacoch 9/2011 až 7/2012 neboli splnené podmienky na to, aby žalovanému bola vyplatená odmena 1 800 eur za každý tento mesiac. Pokiaľ bolo žalovanému vyplatených 18 000 eur, týmto došlo k plneniu bez právneho dôvodu a žalovaný je teda v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný toto obohatenie vydať. Pokiaľ v konaní vyšlo najavo, že Ing. Y. pre úpadcu vykonával aj iné činnosti ako tie, ktoré boli predmetom mandátnej zmluvy, táto skutočnosť žalovanému nezaložila oprávnenie na odmenu 1 800 eur/mesačne. Z mandátnej zmluvy totiž vyplýva, že nárok na túto odmenu bol viazaný výlučne buď na činnosť za účelom uzatvárania nových zmlúv o dielo, alebo na činnosť smerujúcu k získavaniu investorov. V zmysle takto striktne definovaných podmienok teda tá skutočnosť, že Ing. Y. prakticky vykonával „všeobecné riadenie úpadcu“, nezakladala žalovanému nárok na odmenu 1 800 eur.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný vo výške 18 000 eur priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu 55,56 % ku 44,44 %, t.j. v rozsahu 11,12 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým podľa obsahu odvolania napadol časť výroku, v ktorej uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 eur do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a časť výroku, v ktorej priznal súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %. Žalovaný založil odvolanie na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalovaného tak, ako ich uvádza v odseku 4. odôvodnenia. S poukazom na odsek 7. a 10. žalovaný uviedol, že s právnym názorom súdu prvej inštancie v odsekoch 11. a 17. odôvodnenia rozsudku nesúhlasí, tieto považuje za nesprávne. V odvolaní ďalej namietal skutkový stav a uviedol, že nie je pravdou, že pre úpadcu v zmysle mandátnej zmluvy nevykonával inú činnosť než činnosť spojenú so zákazkou SANAT Levice. Pre úpadcu zabezpečoval a vykonával stavebné príležitosti stavieb F. R. W. W., 1. etapa 720 000 eur, rekonštrukcia železničnej stanice v R. v hodnote vyše 1 000 000 eur, stavba športovo-relaxačného areálu v R., ktorá bola aj realizovaná s rozpočtom 1 200 000 eur bez DPH v rokoch 2011, 2012, stavba haly P13 v U. v hodnote 250 000 eur s výhľadom na ďalšie haly, rekonštrukcia rekreačného strediska pod Ministerstvom práce a sociálnych vecí v Malej S., rekonštrukcia domu F. R.. Od roku 2011 boli aj iné stavebné príležitosti, ktoré žalovaný odovzdával úpadcovi k naceneniu. Zdôraznil, že to, čo uviedol konateľ žalovaného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.12.2015, že či nevyhľadal iného klienta než SANAT, konateľ žalovaného pochopil tak, či nevyhľadal iného klienta, ktorý by uzatvoril zmluvu s úpadcom. V skutočnosti však žalovaný vyhľadal minimálne 5 vážnych klientov, ktorí boli pripravení podpísať zmluvu s úpadcom a vyhľadal jedného klienta, čo zmluvu s úpadcom podpísal. Mandátna zmluva bola uzavretá v dobrej viere a ani jedna zo strán plnenia z tejto zmluvy nikdy nereklamovala ani nespochybňovala. Faktúry boli konateľmi úpadcu dobrovoľne schválené, zaplatené, nikdy neboli rozporované. Preto nie je pravdou, že by pre úpadcu ďalšie zákazky nezabezpečoval. V dokazovaní svedkovia nedostali konkrétne otázky či žalovaný nepracoval na získavaní iných klientov, avšak svedkovia potvrdili, že to bol práve žalovaný, kto zabezpečoval ďalšie a nové zákazky pre úpadcu. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie v odseku 11. odôvodnenia rozsudku vyslovil nesprávny právny názor, keď žalovaný namietal premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky z neplatnej mandátnej zmluvy. S poukazom na § 394 ods. 3 v spojení s § 268 Obchodného zákonníka začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. V danom prípade, ak by bola mandátna zmluva neplatná, musela by byť neplatná od samého počiatku, t.j. od 3.1.2011 a teda 4-ročná lehota uplynula 3.1.2015. Keďže žaloba bola podaná na súd prvej inštancie po tomto dátume, musí byť nárok žalobcu premlčaný. Súd prvej inštancie v tomto smere uvádza ako by na strane žalovaného išlo o bezdôvodné obohatenie na paušálne mesačné splátky, ktoré žalovaný prevzal po 19.8.2011 s tým, že súd zaujal názor, že toto plnenie by malo byť bezdôvodným obohatením, hoci zmluvu ako celok považuje za platnú, pričom takto rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom v tomto konaní, ale aj v konaní sp. zn. 14Cb/202/2015, ktoré vykonával ten istý súd a tam dospel k inému právnemu názoru. Plnenie, ktoré žalovaný prevzal po 19.8.2011 nebolo prijaté/získané plnením bez právneho dôvodu, keď existovala platná mandátna zmluva a pre potreby účtovníctva boli vystavené faktúry vyplývajúce zo zmluvného záväzku. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník začiatok premlčacej doby výslovne neupravuje, čo vlastne znamená len to, že tieto nároky treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení § 391 a § 397 Obchodného zákonníka. Pre premlčanie v obchodných vzťahoch
platia iné pravidlá ako v režime Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník odchylne upravuje právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia ohľadom premlčania v § 394 ods. 2 a odchylne právo na náhradu škody v § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tomto smere žalovaný poukázal na výklad obsiahnutý v dôvodoch rozsudku NS SR zo dňa 6.10.2005 sp. zn. 5Obo 86/2005, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 35Obo 619/2002, Nález ÚS SR II. ÚS 92/06 sp. zn. IV. ÚS 214/04. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.
12. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 5.2.2018. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne. Odvolanie žalovaného považuje za veľmi neprehľadné, keď priamo do jeho textu je kopírovaná akási e-mailová komunikácia, ktorú žalovaný v konaní doposiaľ nepredložil. Žalobca má vážne pochybnosti o jej pravdivosti. Žalovaný mohol túto e-mailovú komunikáciu predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd nemôže na túto komunikáciu, ako aj na nové dôkazy, ktoré žalovaný pripojil k odvolaniu, prihliadnuť. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by úpadcovi poskytol nejaké plnenie, ktoré by ho oprávňovalo ponechať si súdom priznanú sumu 18 000 eur. Žalobca výslovne poprel skutkový stav ako ho uviedol žalovaný v odvolaní, poprel že by Ing. Y. vyhľadal 5 vážnych klientov, ktorí boli pripravení podpísať zmluvu s úpadcom a tiež, že by vyhľadal klienta O.. Tieto tvrdenia vzhľadom na výpoveď Ing. Y. v zápisnici z pojednávania zo dňa 2.12.2015 považuje za účelové. Pokiaľ ide o platby na sporné faktúry žalovaného, považoval žalobca za potrebné uviesť, že pokyn na úhradu vydával Ing. Y. sám ako faktický riaditeľ úpadcu, ktorého ostatné osoby u úpadcu na tejto pozícii rešpektovali a počúvali, čo vyplynulo i z vykonaného dokazovania. Žalovanému bol v konaní pred súdom prvej inštancie poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby súd presvedčil, že sa na úkor úpadcu bezdôvodne neobohatil. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania má žalobca za to, že súd prvej inštancie túto správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru žalobcu je odvolanie založené na nových prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, tieto nemožno v odvolacom konaní použiť a na ne prihliadnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
13. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 7.2.2018, sa žalovaný nevyjadril.
14. Žaloba žalobcu došla súdu prvej inštancie dňa 12.5.2015 za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 30.11.2017 za platnosti a účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné úkony súdu prvej inštancie a strán sporu vykonaného do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci a procesný postup podľa § 181 a § 182 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobe čiastočne vo výške 18 000 eur vyhovel a žalobcovi ako strane sporu priznal náhradu trov konania pomer jeho úspechu k jeho neúspechu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti výroku rozsudku v napadnutej časti veci samej v rámci vysporiadania sa s podstatnými odvolacími tvrdeniami žalobcu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP uvádza :
22. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalovaného tak, ako ich uvádza v odseku 4. odôvodnenia. Odvolací súd zistil, že v odseku 4. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké skutočnosti tvrdil, pričom v súlade s § 149 CSP popretie skutkových tvrdení žalobcu, vlastné tvrdenia žalovaného, vrátane jeho návrhov na vykonanie dôkazov a vznesenej hmotnoprávnej námietky premlčania podľa § 152 CSP, posúdil ako prostriedky procesnej obrany žalovaného proti peňažnému nároku uplatnenému žalobou žalobcu. Žalovaný nešpecifikoval, s ktorými jeho konkrétnymi tvrdeniami s vplyvom na následnú aplikáciu hmotného práva sa súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal. Preskúmaním skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného, čiastkových skutkových zistení z jednotlivých dôkazných prostriedkov a úvah súdu prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnych záverov, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie oprel svoje právne závery o relevantné skutkové zistenia.
23. Odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, zistil, že dňa 3.1.2011 úpadca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzavreli v písomnej forme mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej predmet zmluvy dohodli v čl. II. Predmet zmluvy je dohodnutý ako záväzok žalovaného vykonávať pre úpadcu na jeho účet a jeho menom mandátnu činnosť za účelom uzatvárania nových zmlúv o dielo na realizáciu stavebno-montážnych prác a smerujúcu v zaisťovaní investorov pre realizáciu stavebných prác. V čl. III. zmluvy úpadca a žalovaný dohodli odmenu žalovaného a úhradu jeho nutných nákladov. Podľa čl. III. bod 1 bol dohodnutý nárok na odmenu žalovaného za činnosti dohodnuté v predmete zmluvy vo výške 1 500 eur mesačne + DPH. V súvislosti s nárokom na odmenu podľa čl. III. bod 1 sa úpadca a žalovaný v čl. III. bod 3 dohodli, že táto odmena je splatná mesačne k 15.dňu v každom mesiaci od uzavretia zmluvy na základe faktúry s náležitosťami daňového dokladu vystavenej žalovaným. Zároveň dohodli, že nárok na vystavenie prvej faktúry vzniká žalovanému až v auguste 2011 len vtedy, ak úpadca uzatvorí zmluvu o dielo so spoločnosťou SANAT, s.r.o. so sídlom v Leviciach. Ak úpadca uzatvorí zmluvu o dielo so spoločnosťou SANAT, s.r.o. predstavuje odmena podľa čl. III. bod 1 mesačnú odmenu
násobenú 8 mesiacmi + DPH a ďalšie fakturácie odmeny budú prebiehať mesačne. V súlade s čl. VII. bod 1 zmluvy bola mandátna zmluva medzi úpadcom a žalovaným uzatvorená od 3.1.2011 na dobu neurčitú s možnosťou jej ukončenia dohodou alebo výpoveďou so 6-mesačnou výpovednou dobou so začiatkom jej plynutia od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jej doručení druhej zmluvnej strane. V súlade s týmito dohodnutými podmienkami žalovaný vyúčtoval úpadcovi sumu 14 400 eur vrátane DPH faktúrou č. FV1100004 zo dňa 19.8.2011, ktorá bola úpadcovi doručená dňa 23.8.2011.
24. Posúdením skutkových tvrdení žalovaného, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odseku 4. odôvodnenia rozsudku, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia súd prvej inštancie hodnotil a posudzoval v súlade s preukázanými skutkovými zisteniami obsiahnutými v odseku 7. odôvodnenia rozsudku, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť ani pravosť. Súd prvej inštancie správne skutkovo a právne uzavrel, že za činnosť dohodnutú v čl. II. bod 1 zmluvy patrí žalovanému odmena 14 400 eur dohodnutá podľa čl. III. bod 1 v spojení s bodom 3 zmluvy vo výške dohodnutej mesačnej odmeny násobenej 8 mesiacmi, na ktorú vznikol žalovanému nárok v auguste 2011 po uzatvorení zmluvy o dielo so spoločnosťou SANAT, s.r.o. Levice. Za správne považuje odvolací súd aj čiastkové zistenia súdu prvej inštancie z výsluchu svedkov Ing. G. T., X. K. a T. X. týkajúce sa následnej činnosti žalovaného prostredníctvom konateľa Ing. N. Y. po uzavretí zmluvy o dielo so spoločnosťou SANAT, s.r.o. Táto činnosť žalovaného nebola dohodnutá ako predmet mandátnej zmluvy, plnením ktorého vznikol žalovanému nárok na odmenu od septembra 2011 do júla 2012 vo výške 1 500 eur + DPH mesačne, spolu vo výške 18 000 eur. Všetky skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa nároku na odmenu podľa mandátnej zmluvy umožňujú v súhrne vytvorenie záveru o skutkovom stave, ktorý v danom spore predstavuje čo do sumy 18 000 eur skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze aplikovanej právnej normy o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prostriedkami procesnej obrany, ktorú použil žalovaný v konaní, pretože súd prvej inštancie sa zaoberal a posudzoval rozhodné a relevantné skutkové zistenia a správne uzavrel, že pokiaľ bolo žalovanému vyplatených 18 000 eur podľa mandátnej zmluvy, došlo tým k plneniu bez právneho dôvodu a žalovaný je povinný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný toto obohatenie vydať.
25. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal skutkový stav. Uviedol, že nie je pravdou, že pre úpadcu v zmysle mandátnej zmluvy nevykonával inú činnosť než činnosť spojenú so zákazkou SANAT Levice, pretože pre úpadcu zabezpečoval a vykonával stavebné príležitosti stavieb F. R. W. W., 1. etapa 720 000 eur, rekonštrukcia železničnej stanice v Púchove v hodnote vyše 1 000 000 eur, stavba športovo-relaxačného areálu v Púchove, ktorá bola aj realizovaná s rozpočtom 1 200 000 eur bez DPH v rokoch 2011, 2012, stavba haly P13 v Bratislave v hodnote 250 000 eur s výhľadom na ďalšie haly, rekonštrukcia rekreačného strediska pod Ministerstvom práce a sociálnych vecí v Malej S., rekonštrukcia domu F. R.. Tieto odvolacie skutkové tvrdenia vyhodnotil odvolací súd z vecného hľadiska ako neprípustné prostriedky procesnej obrany podľa § 366 písm. d/ CSP. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať ako splnenie podmienky podľa 366 písm. d/ CSP o prípustnosti prostriedkov procesnej obrany odôvodnenie žalovaného, že to, čo uviedol konateľ žalovaného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.12.2015, že či nevyhľadal iného klienta než SANAT, konateľ žalovaného pochopil tak, či nevyhľadal iného klienta, ktorý by uzatvoril zmluvu s úpadcom a ani odôvodnenie, že v dokazovaní svedkovia nedostali konkrétne otázky, či žalovaný nepracoval na získavaní iných klientov, avšak svedkovia potvrdili, že to bol práve žalovaný, kto zabezpečoval ďalšie a nové zákazky pre úpadcu. Žalovanému, ktorý bol v konaní právne zastúpený, bola doručená žaloba a jej prílohy, vrátane mandátnej zmluvy a jej príloh : faktúr a sprievodiek k došlým faktúram. Žalovaný ako strana sporu na pojednávaní dňa 2.12.2015 (č.l.53-54) prostredníctvom konateľa uviedol, že mandátna zmluva sa týkala výlučne zabezpečenia obchodu so spoločnosťou SANAT, s.r.o. a pre úpadcu vykonával v súvislosti s týmto obchodom činnosť aj po uzavretí zmluvy až do skončenia diela, zúčastňoval sa kontrolných dní, pomáhal úpadcovi vyrokovať lepšie subdodávateľské podmienky (spoločnosť SIEMENS), vozil osobne faktúry úpadcu do Bratislavy na preplatenie, spoločnosti SANAT, s.r.o. požičal 40 000 eur, aby táto mohla zaplatiť úpadcovi. Na tomto pojednávaní žalovaný odpovedal na otázku žalobcu a výslovne uviedol, že hoci mandátna zmluva predpokladala, že žalovaný by mal vyhľadať aj nejakých iných klientov, žiadneho iného klienta okrem SANAT, s.r.o. sa žalovanému nepodarilo nájsť. Z obsahu ústneho vyjadrenia žalovaného prostredníctvom konateľa na pojednávaní dňa 2.12.2015 a odvolacieho tvrdenia žalovaného odvolací súd v ich vzájomnej komparácii a v ďalšom priebehu konania na súde prvej inštancie, kedy sa vo veci samej uskutočnili pojednávania dňa 20.9.2016, dňa 20.9.2017, dňa 11.10.2017, dňa 13.11.2017, nezistil
žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalovaný nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie použiť skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní a tieto tvrdenia preukazovať aj výsluchom svedkov vrátane možnosti kladenia otázok tak, aby žalovaný nielen tvrdil, ale aj preukázal, že pre úpadcu zabezpečoval ďalšie a nové zákazky. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť patrí do dispozície strany sporu. Odvolacie tvrdenie žalovaného o nesprávnom pochopení kladenej otázky vyhodnotil odvolací súd ako sporné a protichodné s tvrdením žalovaného, že žalovanému sa žiadneho iného klienta okrem SANAT, s.r.o. nepodarilo nájsť.
26. V kontexte s vyslovenými názormi uvedenými odvolacím súdom v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia, za správneho skutkového a právneho posúdenia súdom prvej inštancie, že mandátna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 3.1.2011 je platným právnym úkonom, posúdil odvolací súd tvrdenie žalovaného uvedené v závere odvolania, ktoré sa týka posúdenia jeho námietky premlčania súdom prvej inštancie, ako nedôvodné. V danej veci žalovaným odôvodňovaný stav s poukazom na § 394 ods. 3 v spojení s § 268 Obchodného zákonníka tým, že ak by bola mandátna zmluva neplatná, musela by byť neplatná od samého počiatku, t.j. od 3.1.2011 a teda 4-ročná lehota uplynula 3.1.2015, nenastal. Peňažné plnenie v celkovej výške 18 000 eur, ktoré prevzal žalovaný od žalobcu po 19.8.2011, je bezdôvodným obohatením, pretože toto plnenie nemá právny základ v dohodnutom predmete plnenia podľa mandátnej zmluvy. O bezdôvodnom obohatení rozhodol súd prvej inštancie v súlade so zisteným skutkovým stavom. Činnosť, ktorú mal žalovaný vykonávať po uzavretí zmluvy o dielo medzi úpadcom a spoločnosťou SANAT, s.r.o. pre úpadcu, nebola činnosťou, za vykonanie ktorej vznikol žalovanému nárok na zaplatenie odmeny vo výške 1 500 eur + DPH mesačne. Pre posúdenie námietky premlčania pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných záväzkových vzťahoch použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah tohto odvolacieho tvrdenia vyhodnotil odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 11. odôvodnenia rozsudku, ktorými uzavrel, že žalobca podal žalobu v priebehu plynutia 4-ročnej premlčacej doby, ako správne.
27. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení žalovaného konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad v napadnutých častiach jeho výroku. Rozsudok súdu prvej inštancie je čo do uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 eur do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby, s.r.o. v konkurze do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a čo do priznania náhrady trov konania v rozsahu 11,12 % žalobcovi vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu právnych noriem na základe zisteného skutkového stavu.
28. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu. Zásada úspechu sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne a tento čiastočný úspech je vyjadrený pomerom tohto úspechu k neúspechu žalobcu, čo v číselnom vyjadrení správne vyhodnotil súd prvej inštancie v rozsahu 11,12 %.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).