Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/267/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára a vo veci žalobkyne Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Prahe 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, Česká republika, zast. JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Fazuľová 1, proti žalovanej P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, XXX XX A., Č. Z., zast. JUDr. Karel Krejza, advokát, so sídlom Ostrov, Hlavní třída 716, Česká republika, o zaplatenie sumy 95.510,81 Kč s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku - 361 zo 7.12.2017 v znení uznesenia -385 z 24.6.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení uznesenia -385 z 24.6.2019 Okresného súdu Košice I.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v znení uznesenia -385 z 24.6.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 63.094,65 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 21.732,65 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10.683,51 Kč, úrok vo výške 13,09 % ročne zo sumy 62.957,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 63.094,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia (I). Povolil, aby žalovaná zaplatila žalobkyni peňažné plnenie, špecifikované vo výroku I tohto rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.000 Kč, vždy do posledného dňa mesiaca, s tým, že prvá splátka je splatná dňa 28.2.2018, až do zaplatenia celého dlhu. Nezaplatením čo len jednej splátky sa celý dlh stáva splatným (II). Posledným výrokom priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % .

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 95.510,81 Kč s prísl. z titulu dlhu zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.11.2008, na základe ktorej jej žalobkyňa poskytla na bežný účet peňažné prostriedky vo výške 80.000 Kč. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná vyčerpala poskytnutý úver dňa 21.11.2008. V zmluve sa zaviazala úver splácať v 84 mesačných splátkach, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.12.2008 a posledná dňa 15.11.2015. Zmluvné strany sa dojednali, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 13,9 % ročne s tým, že úrok bude hradený mesačne ako súčasť anuitnej mesačnej splátky a že žalobkyňa je oprávnená účtovať poplatok za každý mesiac správy úveru vo výške 60 Kč, so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Žalovaná sa zaviazala hradiť aj poistné za poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným vo výške 77 Kč, splatným rovnako ako poplatok za správu úveru. Žalovaná neuhradila mesačné splátky riadne a včas, napriek upomienkam, za ktoré si žalobkyňa účtovala poplatok podľa sadzobníka. Žalobkyňa preto v súlade s článkom 9 Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť úveru, o čom žalovanú informovala listom z 20.5.2011. Pohľadávka žalobkyne pozostáva z dlhu na istine úveru vo výške 62.957,65 Kč, dlhu na zmluvnom úroku vo výške 21.732,65 Kč, dlhu na poplatkoch dojednaných v zmluve vo výške 137

Kč a kapitalizovaného dlhu na úroku z omeškania ku dňu 21.8.2013 vo výške 10.683,51 Kč. Žalobkyňa žiadala priznať aj náhradu trov konania.

3. Vzhľadom na námietku vecnej príslušnosti zo strany žalovanej, súd primárne riešil túto otázku a po citácii , , , , , dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené kritériá, stanovené v , podľa ktorých by bola daná výlučná miestna príslušnosť. Preto pri posudzovaní miestnej príslušnosti vychádzal z ust. v spojení s ust. a považoval sa za všeobecný súd žalovanej, pretože v čase začatia konania mala žalovaná evidované trvalé bydlisko na G. ulici č. X v U., t.j. v obvode Okresného súdu Košice I. Žalovaná sa v zmysle lustrácie v registri obyvateľov SR prihlásila na pobyt v Českej republike 30.8.2016, teda až v priebehu konania, po tom, čo už súd začal konať vo veci samej. Podľa ust. sa príslušnosť určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Z uvedeného vyvodil, že raz zákonne založená vecná a miestna príslušnosť súdu sa počas trvania konania nemení, hoci by sa aj zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich určení (zásada perpetuatio fori). Čo sa týka vety druhej ust. , v zmysle súd po začatí konania vo veci samej skúma miestnu príslušnosť len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí, súdna judikatúra za prvý úkon účastníka pokladá úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať (napr. vyjadrenie k žalobe, odvolanie). V danom prípade bol žalovanej ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní podľa ust. z dôvodu, že sa súdu nepodarilo doručiť žalovanej písomnosti na adresu evidovaného trvalého pobytu. Tomuto opatrovníkovi súd doručil žalobu s výzvou na vyjadrenie dňa 26.8.2014. Ustanovený zástupca žalovanej (opatrovník) sa k žalobe nevyjadril. Žalovaná preto nepríslušnosť súdu nenamietala pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, preto na jej neskoršiu námietku už súd nemôže prihliadať a aj prípadný nedostatok tejto podmienky konania (miestnej príslušnosti) sa považuje za odstránený. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že zmluvné strany si dohodli pre riešenie sporov príslušnosť Obvodního soudu pre Prahu I súd poukázal na ust. , podľa ktorého síce zákon umožňoval, aby si účastníci konania dohodli miestnu príslušnosť iného, ako všeobecného súdu, avšak citované ustanovenie sa vzťahuje len na obchodné veci (čo posudzovaná vec nie je) a jednak, citovaná úprava platila len do 30.9.2004. Konštatoval, že z tohto dôvodu na takúto dohodu zmluvných strán prihliadať nemohol.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa 21.11.2008 úverovú zmluvu č. 002991963R, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť jej peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 80.000,- Kč na jej bežný účet č. 223611538/0300 s tým, že úver môže byť čerpaný ku dňu 21.11.2008, že žalovaná sa zaviazala úver splácať pravidelnými 84 anuitnými mesačnými splátkami vo výške 1.492 Kč, splatnými k 15. dňu každého mesiaca, s tým, že splatnosť prvej splátky je 15.12.2008 a splatnosť poslednej splátky je 15.11.2015, že zmluvné strany sa dojednali na ročnej úrokovej sadzbe nákladov na úver vo výške 18,85 %, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 800,- Kč, poplatku za využívanie a správu úveru vo výške 60,- Kč so splatnosťou vždy do 15. dňa mesiaca a úročení nesplateného úveru pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne, a že z časti I.1.zmluvy vyplýva, že žalovaná sa oboznámila s neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy, ktorými sú Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008 a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.6.2008. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanej dňa 25.4.2011 súd zistil, že táto oznámila žalovanej, že porušila zmluvu pre omeškanie so splácaním záväzkov zo zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v stanovenej lehote, s tým, že ak k zaplateniu nedôjde, pristúpi k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu. Upomienku žalovaná prevzala do vlastných rúk dňa 28.4.2011. Ďalším listom z 23.5.2011 žalobkyňa žalovanej oznámila, že pre porušenie zmluvy, omeškanie so zaplatením záväzkov z nej, na čo bola niekoľkokrát upozornená, vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru k 20.5.2011 a vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 65.189,78 Kč. Dôkaz o doručení tohto listu žalobkyňa nepredložila. Súd ďalej konštatoval, že z výpisu z úverového účtu žalovanej zistil údaje, týkajúce sa dlžnej istiny, úrokov, nabehnutých úrokov, úrokov z omeškania a dátum konečnej splatnosti za obdobie od 15.12.2008 do 21.8.2013.

5. Súd aplikujúc čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na podpis v Ríme dňa 19.6.1980 (konsolidované znenie č. 2005/C/334/01), podľa ktorého v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu, dospel k záveru, že na právne posúdenie predmetného zmluvného vzťahu je potrebné použiť právny poriadok Českej republiky, keďže k tomuto má daný zmluvný vzťah najužšiu väzbu (vzhľadom na miesto uzavretia zmluvy ) a k voľbe práva nedošlo.

6. Právne preto vec posudzoval podľa § 261 ods. 3, § 497, § 502, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 505, § 506, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, § 517 ods. 2 Občanského zákoníku, § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná nespochybnila, že úver prestala riadne splácať, resp. nezabezpečila na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov potrebných na inkasovanie dojednaných úverových splátok. V dôsledku omeškania so splácaním dohodnutých mesačných splátok a to viac ako dvoch splátok resp. jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobkyňa v súlade s § 506 Obchodního zákoníku a s čl. 9 bod 1 Obchodných podmienok pristúpila k ukončeniu úverového vzťahu vyhlásením tzv. predčasnej splatnosti úveru, čo učinila listom z 23.5.2011. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť celý dlh, ktorý vznikol z predmetného úverového vzťahu. Výpisom z úverového účtu žalovanej súd zistil, a žalovaná to nespochybnila, že pohľadávka žalobkyne predstavuje istinu úveru vo výške 62.957,65 Kč a poplatky dojednané v zmluve vo výške 137 Kč, spolu vo výške 63.094,65 Kč. Súd konštatoval, že žalobkyňa má nárok aj na zaplatenie úrokov, ktoré sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver v zmysle ust. § 497 a § 502 Obchodního zákoníku, pričom kapitalizované zmluvné úroky z úveru boli vyčíslené do 21.8.2013 vo výške 21.732,65 Kč. Súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úrokov aj za ďalšie obdobie od 22.8.2013 z nesplatenej istiny úveru až do zaplatenia, t.j. zo sumy 62.957,65 Kč vo výške 13,90 % ročne od 22.8.2013 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie aplikoval § 517 ods. 2 Občanského zákoníku, ust. § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. a uzavrel, že žalobkyňa má právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože je nesporné, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného plnenia a do omeškania so zaplatením istiny sa dostala dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 23.5.2011. Preto ju súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 63.094,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, súd ustálil, že zročnosť (splatnosť) celého dlhu z úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 23.5.2011. Žalobkyňa si nasledujúci deň, t.j. 24.5.2011, mohla prvýkrát žalobou uplatniť svoj nárok na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba preto začala plynúť dňa 24.5.2011 a uplynula dňa 24.5.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 7.10.2013, teda včas, v rámci plynutia premlčacej doby, teda v rámci lehoty pred premlčaním nároku.

7. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá opätovne namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I, tvrdila, že pri podpise zmluvy o úvere dňa 22.11.2008, si strany sporu dohodli, v časti III. 2 riešenie sporov, že pre riešenie sporov bude miestne príslušný Obvodní soud Praha I. Žalovaná doložila doklady o trvalom bydlisku a potvrdenie o zamestnaní preukazujúce, že alternatívne je miestne príslušný Okresní soud v Karlových Varech, v ktorého okrese býva. Tvrdila, že už v čase podania žaloby žila v Českej republike a k trvalému pobytu sa prihlásila 30.8.2016, avšak tomu predchádzala 6 ročná doba, kým sa mohla k trvalému pobytu prihlásiť. Žalovaná mala za to, že nárok žalobkyne pre premlčaný, nakoľko podľa § 397 Obchodního zákoníku u práv vymáhateľných súdom začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené súdom. Podľa § 392 Obchodního zákoníku, pokiaľ spočíva obsah záväzku v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa ods. 2 u práva na dielčie plnenie beží premlčacia doba pre každé dielčie plnenie samostatne. Ak s stane pre nesplnenie niektorého dielčieho záväzku splatný celý záväzok, beží premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Žalovaná žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti, ktoré zakladajú miestnu a vecnú príslušnosť Okresného súdu Košice I, okrem toho námietka nepríslušnosti nebola uplatnená žalovanou v zákonom stanovenej lehote. K námietke premlčania uplatňovanou žalovanou, žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou správne vysporiadal, pričom žalobkyňa sa s názorom súdu, že premlčacie nároku začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 24.5.2.2011, stotožňuje. Žaloba bola podaná 7.10.2013, teda v lehote pred premlčaním nároku a žalovaná neuviedla nové skutočnosti na podporu svojej námietky, obmedzila sa len na odcitovanie základných zákonných ustanovení, bez

aplikácie na predmetný prípad. Žalobkyňa navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.7.2020 o 10:00 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. , a .

11. V prejednávanej veci si uplatnila žalobkyňa proti žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy s prísl. z titulu riadneho neplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Keďže jej účastníci sa dohodli, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, je potrebné v predmetnej veci aplikovať nielen české právo (ako to správne urobil súd prvej inštancie) ale aj judikatúru.

12. V súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania odvolací súd odkazuje preto na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. alebo rozsudok sp. zn. ) v zmysle ktorej na právny vzťah medzi účastníkmi konania treba aplikovať úpravu premlčania obsiahnutú v , teda štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodního zákoníku (porovnaj v tejto súvislosti aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

13. Z výpisu z úveru vyplýva, že žalovaná naposledy uhradila splátku dňa 9.2.2011 a ďalšie splátky už nezaplatila. Žalobkyňa ju vyzvala k zaplateniu dlžnej sumy listom dňa 25.4.2011 a úver zosplatnila dňa 23.5.2011. Žaloba bola podaná dňa 7.10.2013. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na judikatúru českého Najvyššieho súdu o štvorročnej premlčacej dobe, aj pri zohľadnení aplikácie ust. § 392 ods. 2 Obchodního zákoníku (v zmysle tohto by premlčacia doba bežala od marca 2011) je zrejmé, že žaloba bola podaná včas, nárok žalobkyne nie je premlčaný a odvolacia námietka žalovanej je nedôvodná.

14. K námietke nepríslušnosti vo veci konajúceho súdu odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje. Naviac dopĺňa, že podľa oznámenia Obvodného súdu pre Prahu 7 podaného v súlade s čl. 16 Zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej niektorými justičnými orgánmi, žalovaná sa k adrese Družební 1279 Ostrov, okres Karlovy Vary, ČR, prihlásila od 1.12.2014, teda až po podaní žaloby na Okresný súd Košice I, ktorý bol miestne príslušným na prejednanie žaloby vychádzajúc z adresy trvalého pobytu žalovanej zistenej v Registri obyvateľov v čase podania žaloby, ktorou bola Jesenná 3, Košice, SR (dátum prihlásenia 9.9.1998, dátum ukončenia 30.8.2016).

15. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyňou uplatnený nárok tak, ako bol súdom priznaný, nebol dôvodný, rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli , preto rozhodnutie netrpí ani vadou konania pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa , .

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa spolu s . V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).