Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-244-2019.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/244/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československej armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, o zaplatenie 389 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/42/2019-125 z 11. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. septembra 2019, č. k. 12Csp/42/2019-125 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 389 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 04. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSU“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20. 12. 2018 v upomínacom konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 389 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 07. 12. 2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 splátkach týždenne, náklady spojené s úverom v celkovej výške 239,33 eura, ktoré zahŕňali úrok aj administratívny poplatok. Žalovaná uhradila len sumu 391 eur, ktorá bola započítaná na istinu úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 03. 2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené, žalobca si uplatňoval sumu 389 eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 780 eur a zaplatenou sumou 391 eur.
4. V upomínacom konaní bol dňa 16. 01. 2019 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 33Up/8/2019, proti ktorému podala žalovaná odpor, popierala pohľadávku čo do dôvodu a výšky, podala námietku premlčania,
zmluva je falošná, výpis splátok a úhrad nie je overený, všetky pôžičky sú zaplatené. Súd vec postúpil Okresnému súdu Nitra ako vecne a miestne príslušnému súdu na prejednanie.
5. Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ktorá na pojednávaní uviedla, že mala uzatvorených viacero zmlúv s Providentom, vzniesla námietku premlčania, splátky splatné od júla 2016 do dňa doručenia žaloby na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 12. 2018 sú premlčané, chcela by splácať v mesačných splátkach po 10 eur, je nezamestnaná bez príjmu, poberá len prídavky na dve deti - 48 eur, je vydatá, manžel je zamestnaný.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 07. 12. 2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 týždenných splátkach po 16,99 eura, poslednú splátku vo výške 16,92 eura, celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 23,32 % = 116,01 eura ako úrok a zo sumy 123,32 eura ako poplatok, RPMN bola dohodnutá vo výške 61,43 %, priemerná hodnota RPMN bola 29,89 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu 1 019,33 eura /780 eur istina + 239,33 eura odplata/. Prvá splátka bola splatná dňa 27. 12. 2015 a posledná splátka bola splatná dňa 04. 02. 2017. Žalovaná uhradila sumu 391 eur, čo vyplýva z predloženého výpisu splátok a úhrad - 19 x zaplatila po 17 eur a 2 x zaplatila po 34 eur, spolu 391 eur. Žalovaná nepredložila súdu žiadny dôkaz o tom, že by zaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi inú sumu. V predmetnej veci nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Predžalobnou výzvou z 06. 11. 2018 bola žalovaná vyzývaná na zaplatenie dlžnej sumy.
7. Pri výške úveru 780 eur a splatnosti 60 týždňov výška jednej bezúročnej splátky predstavuje sumu 13 eur. Žalovaná uhradila sumu 391 eur, to je úhrada 30 predpísaných splátok po 13 eur a časť 31. splátky vo výške 1 euro. Žalobca má nárok na necelých 30 bezúročných a nepremlčaných splátok- 29 splátok po 13 eur + časť 30. splátky 12 eur, čo je spolu suma 389 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. 03. 2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené listom zasielaným poštou dňa 24. 04. 2017. Žalobca si od žalovanej uplatňuje sumu 389 eur, teda rozdiel medzi poskytnutou sumou 780 eur a zaplatenou sumou zo strany žalovanej vo výške 391 eur.
8.1. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 389 eur, čo je pôvodná istina 780 eur znížená o platby žalovanej vo výške 391 eur, nárok žalobcu bol dôvodný, pretože medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 780 eur, z ktorého uhradila len sumu 391 eur, pričom všetky jej splátky boli započítané na istinu, a je povinná žalobcovi, na ktorého bola platne a riadne postúpená pohľadávka, a ktorý je v konaní aktívne legitimovaný, uhradiť ešte zvyšok poskytnutej istiny - sumu 389 eur, ktorú si žalobca od žalovanej uplatňuje, čo je suma predstavujúca rozdiel medzi reálne poskytnutou istinou vo výške 780 eur a vykonanými úhradami zo strany žalovanej vo výške 391 eur, žalovaná namietala prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva uhradenie sumy 391 eur jednotlivými splátkami, avšak žiadny dôkaz o tom, akú sumu žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatila nepredložila, nenamietala zaplatenie sumy 391 eur, preto súd mal za preukázané, že uhradila sumu 391 eur. Sumu 389 súd priznal žalobcovi aj s príslušenstvom, teda s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 04. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni 20. 04. 2017, kedy sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, čo bolo žalovanej oznámené v liste o oznámení postúpenia pohľadávky na žalobcu. Obranou žalovanej a jej námietkami sa súd prvej inštancie nezaoberal, pretože žalobca si uplatňuje len zostatok istiny, neuplatňuje si úrok, poplatky, ani žiadne iné sankcie, len nezaplatenú istinu. Zmluva bola uzatvorená platne a riadne v písomnej forme, podpísaná oboma zmluvnými stranami, žalobca predložil aj potvrdenie o vyplatení finančných prostriedkov žalovanej, žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že by išlo o falošnú zmluvu, ani nenavrhla vykonať v tomto smere dokazovanie.
8.2. Pokiaľ ide o námietku premlčania, nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 20. 01. 22018, posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 04. 02. 2017, v predmetnej veci nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skúmal preto premlčanie
každej jednej splátky jednotlivo, žalovaná uhradila 30 splátok po 13 eur a 31. splátku vo výške 1 euro, poslednú splátku zaplatila 14. 07. 2016, žalobca tak má nárok na 29 bezúročných a nepremlčaných splátok po 13 eur a 1 splátku vo výške 12 eur, spolu 389 eur. Žalovaná žiadala o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach po 10 eur mesačne, žalovanej bola uložená lehota jedného mesiaca, aby predložila doklady o svojich mesačných príjmoch a výdavkoch, ale žiadne doklady súdu nepredložila, preto súd prvej inštancie uložil žalovanej lehotu na plnenie tri dni s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, keďže nevedel a ani nemohol posúdiť, či je možné určiť lehotu na plnenie dlhšiu než tri dni, prípadne že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania právo v plnej výške. O ich výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 262 ods. 2 CSP, rovnako aj o vrátení časti súdneho poplatku.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Napadnutým rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentmi a dôkazmi a zmluvu nepreskúmal ex offo, kedy mal skúmať zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. Domnieva sa, že úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva je neplatná od počiatku, ale súd prvej inštancie stále argumentoval tým, že úver mal byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a že žalobca si uplatňuje len istinu. Má za to, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaným. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku označila aj výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je vysoká, a to 61,43 %. Takto určenú RPMN nepovažuje za správnu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/106/2007. Do pozornosti odvolacieho súdu dala, že súdy opakovane judikovali, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch v časti, ktoré určujú výšku administratívneho poplatku za poskytnutie úveru, sú neprijateľné, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/7/2011 zo 16. októbra 2013. Ako neprijateľnú podmienku posúdila aj prenesenie dôkazného bremena v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obsahom zmluvy a prehlásenie spotrebiteľa, že mu pred podpisom zmluvy bol zo strany veriteľa poskytnutý dostatok informácií, ktoré spotrebiteľ považoval za potrebné pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností.
11. Nemožno od spotrebiteľa očakávať, že vie posúdiť dostatočnosť informácií poskytnutých veriteľom. Tieto zmluvné podmienky zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ mal taktiež posúdiť bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou. Zdôraznila, že je potrebné posúdiť, či by na uzavretí zmluvy mohol mať spotrebiteľ záujem bez neprijateľných zmluvných podmienok. Na podporu svojich záverov poukázala na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 08. 03. 2014 súvisiace s konaním proti Provident Financial, s. r. o. zmluva je v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi (napr. neprimerane vysoká RPMN a ročná úroková sadzba, administratívny poplatok, zmluva o zabezpečení splátok), poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16ICm/944/2010 z 23. augusta 2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 z 21. novembra 2012.
12. Ďalej konštatovala, že zmluva mala byť posúdená ako neplatná od počiatku a zmluvné strany sa mali medzi sebou vyporiadať podľa § 457 OZ. Vzniesla námietku premlčania. Zmluva bola uzavretá dňa 07. 12. 2015, dvojročná premlčacia doba začala plynúť od 08. 12. 2015. Do pozornosti odvolacieho súdu dala, že žalobca zatajil súdu, že Národná banka Slovenska v júni 2019 zakázala žalobcovi vymáhať pohľadávky od spoločnosti Provident Financial, s. r. o., teraz vystupujúci pod obchodným názvom Endepro. V ďalšom citoval z rozhodnutia Národnej banky SR č. sp. NBS1-000-023-846. Uvedeným rozhodnutím bola spoločnosti Provident Financial s. r. o., - Endepro uložená pokuta 90 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v období od 14. 10. 2015 do 24. 02. 2016, ktoré boli NBS zistené, útvarom dohľadu nad finančným trhom v rámci uskutočnenia dohľadu na mieste v období od 14. 10. 2015 do 09. 08. 2016 nad činnosťou spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro patriacej medzi dohliadané subjekty v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov s využitím kontrolného zaobstarávania
finančných služieb. Konkrétne bolo konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o ochrane spotrebiteľov. S poukazom na uvedené porušenie a ďalšie neprijateľné podmienky sú úverové zmluvy právneho predchodcu žalobcu neplatné, preto žiadala súd o určenie predmetnej zmluvy za neplatnú. S poukazom na uvedené skutočnosti sú všetky zmluvy neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.
13. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že súdom priznaný nárok je v súlade s právnymi predpismi. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku, pričom je toho názoru, že okresný súd správne aplikoval premlčanie v prejednávanom spore a rovnako sa tak vysporiadal so všetkými spornými skutkovými ako aj právnymi tvrdeniami. Vo vzťahu k otázke platnosti právneho úkonu žalobca v plnom rozsahu odkazuje na svoje písomné vyjadrenia produkované v priebehu konania, kde uviedol všetky podstatné skutočnosti pre posúdenie platnosti právneho úkonu. Dohodu o úrokoch je možné odčleniť od samotného záväzku titulom istiny. Uvedená skutočnosť vyplýva z podstaty úveru, kde dlžník súhlasí so splatením istiny poskytnutého úveru a zároveň súhlasí so splatením príslušenstva úveru, pričom obe „časti“ úveru sú zreteľne odlíšené. Nie je na mieste skúmať platnosť úkonov, ktoré neboli konaním žalovaného akokoľvek dotknuté, a to predovšetkým pre skutočnosť, že všetky úhrady žalovaného sa započítavali len na istinu. Právny úkon musí byť podrobený súdnej kontrole len v tom prípade, pokiaľ by v jeho prospech bol započítavaný akýkoľvek nárok, ktorý by tak oslaboval žalovaného ako spotrebiteľa. V prejednávanom spore došlo medzi stranami k vzájomnému plneniu len vo vzťahu k samotnému spotrebiteľskému úveru a nie k akejkoľvek inej časti právneho vzťahu. Žalovaný uviedol, že boli splnené všetky zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu na súčasného žalobcu. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky nesmie súd obchádzať platné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ. Následne citoval § 525 OZ, ktoré vymedzuje prípady, kedy nie je možné postúpiť pohľadávku na inú osobu. V konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s dokladom preukazujúcim jeho odoslanie a tým pádom bol žalovaný s postúpením pohľadávky oboznámený. Taktiež uviedol, že so všetkými predkladanými listinami sa žalovaný mohol oboznámiť spolu s doručením žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky má len deklaratórny charakter, preto s ním môže byť žalovaný oboznámený kedykoľvek v priebehu konania, čo sa aj stalo. Žalobca ako prílohu v konaní predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s jej prílohou preukazujúcou postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom súdneho konania. Listiny predložené zo strany žalovaného nie sú listinami s právnym významom v prospech záväzku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Nevzťahujú sa na úverovú zmluvu, z ktorej nárok je uplatňovaný v tomto súdnom konaní. Žalobca v súdnom konaní uplatňuje nárok titulom zmluvy č. 613408602. Predložené listiny sa vzťahujú k zmluve č. 612745056. Listiny doručované iným osobám sú bez akéhokoľvek právneho významu v tomto konaní. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane poukázala na rozhodnutie Národnej banky SR č. sp. NBS1-000-023-846. Žalobca mal ukončiť všetky vymáhania proti spotrebiteľom podľa nariadenia Národnej banky Slovenskej. Vzhľadom k tomu žalobca začal rozposielať ľuďom výzvy o ukončení vymáhania, ktoré sú založené aj v spise. Presne takto postupoval aj v prípade jedného úveru žalovanej. V predmetnej veci žalobca nerešpektoval rozhodnutie NBS a takýmto spôsobom má v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor. Dodala, že NBS vydala predbežné opatrenie dňa 30. 05. 2019 v tom čase neprebehlo ani prvé pojednávanie v danej veci. Žalobca mal žalobu vziať späť.
15. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že rozhodnutím NBS č. NBS1-000-035-972 bolo zrušené rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia, pretože pominul dôvod, pre ktorý bolo vydané. Toto rozhodnutie sa týkalo pohľadávok, ktoré nadobudol žalobca od právneho predchodcu spoločnosti Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, konkrétne išlo o doplnkové služby k hlavným spotrebiteľským úverom, a to nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru a zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Žalobca sa zaviazal upustiť od akéhokoľvek ďalšieho aktívneho vymáhania všetkých pohľadávok týkajúcich sa uvedených zmlúv, avšak v predmetnej veci nejde o nárok titulom opísaných zmlúv.
16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle
§ 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pre jeho vyhlásením) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
20. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 389 eur s príslušenstvom. Súdne konanie medzi žalobcom a žalovanou sa začalo návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným žalobcom v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 16. 01. 2019 platobný rozkaz sp. zn. 33Up/8/2019, proti ktorému žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bola vec postúpená príslušnému Okresnému súdu Nitra. Okresný súd Nitra v konaní pokračoval pod sp. zn. 12Csp/42/2019 a rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná.
21. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 07. 12. 2015 uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spadá pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., Bratislava, a žalovanou došlo dňa 07. 12. 2015 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany v úvode zmluvy uviedli, že zmluvu uzatvárajú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňala definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Bratislava, pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto spĺňala zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie riadnym spôsobom reflektoval aj na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní.
23. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutkové, či právne tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Podstatou v tomto konaní bolo, že ak žalobca uplatňoval len istinu, nebolo by podstatné ani súdne zistenie, že niektorá z podmienok zmluvy by bola neprijateľná a v dôsledku toho by sa zmluva považovala za bezúročnú a bezpoplatkovú. Odvolací súd posudzoval aj otázku premlčania (lepšie povedané nepremlčania nároku žalobcu) v svetle skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, preto možno konštatovať, že jednotlivé nesplatené splátky, ktoré realizovala žalovaná, po vykonaní pôvodných splátok, neboli ako jednotlivé nároky premlčané. Zistenia súdu spočívali aj v tom, že úver nebol predčasne zosplatnený.
24. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutím NBS č. NBS1-000-023-846 bola spoločnosti Provident Financial s. r. o., - Endepro uložená pokuta 90 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v období od 14. 10. 2015 do 24. 02. 2016, ktoré boli NBS zistené, útvarom dohľadu nad finančným trhom v rámci uskutočnenia dohľadu na mieste v období od 14. 10. 2015 do 09. 08. 2016 nad činnosťou spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro patriacej medzi dohliadané subjekty v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov s využitím kontrolného zaobstarávania finančných služieb. Konkrétne bolo konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o ochrane spotrebiteľov. S poukazom na uvedené porušenie a ďalšie neprijateľné podmienky sú úverové zmluvy právneho predchodcu žalobcu neplatné, preto žalovaná žiadala súd o určenie predmetnej zmluvy za neplatnú. S poukazom na uvedené skutočnosti sú všetky zmluvy neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.
25. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia odvolací súd dodáva, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu v súvislosti s odvolacím návrhom žalovanej, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Navyše je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie, na ktoré žalovaná poukazuje bolo rozhodnutím NBS č. NBS1-000-035-972 zrušené rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia, pretože pominul dôvod, pre ktorý bolo vydané. Toto rozhodnutie sa týkalo pohľadávok, ktoré nadobudol žalobca od právneho predchodcu spoločnosti Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, konkrétne išlo o doplnkové služby k hlavným spotrebiteľským úverom, a to nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru a zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Žalobca sa zaviazal upustiť od akéhokoľvek ďalšieho aktívneho vymáhania všetkých pohľadávok týkajúcich sa uvedených zmlúv, avšak v predmetnej veci nejde o nárok titulom opísaných zmlúv. Vzhľadom na to, že sa nielenže uvedené rozhodnutie NBS č. NBS1-000-023-846 netýka zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, ale navyše bolo rozhodnutím NBS č. NBS1-000-035-972 zrušené, nie je možné naň v súvislosti s prejednávanou vecou prihliadať. Obdobne to platí aj o ďalších v odvolacom konaní žalovanou predložených listín (listov), ktoré boli adresované iným spotrebiteľom a nemajú vplyv na toto konanie.
26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca vo vzťahu k žalovanej, ktorá podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).