Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-7-2011.pdf
PDF · 131.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: C. D., U.. XX.X.XXXX, R. H. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Provident financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o. so sídlom Mateja Bela 6, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané finančné zadosťučinenie takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 1.417 EUR,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.656 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.8.2004 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému súhrnný poplatok je n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.11.2004 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému súhrnný poplatok je n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.7.2005 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.9.2005 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.12.2005 č. zmluvy XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.5.2006 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.12.2006 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.2.2008 č. zmluvy XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 12.1.2011 navrhla žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie vo výške 4.503 EUR a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.503 EUR, ako aj trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že žalovaný jej v minulosti poskytol viaceré úvery a až po prepuknutí aféry o zneužívaní práv spotrebiteľov sa bližšie oboznámila s podstatou praktík žalovaného a zistila, že z jeho strany ide o porušovanie práv spotrebiteľov na finančnom trhu. Poukázala na to, že úvery brala preto, aby mohla vyrovnať iné úvery, teda v tiesni a zaplatila neprimeranú cenu, pričom úvery sú za týchto podmienok absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Taktiež poukázala na to, že v niektorých prípadoch žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku tým, že sa snažil zakryť vysokú cenu úveru tak, že ju premietol do poplatkov za inkasovanie splátok v hotovosti. Uviedla, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru nevyjednala, ale bola jej automaticky predložená ako súčasť finančnej služby, čo môžu potvrdiť aj iní spotrebitelia, pričom sa jedná o právny akt, ktorý sa dáva automaticky podpisovať spotrebiteľom a priemerný spotrebiteľ pri tom neprotestuje, pretože si ani neuvedomuje, že to nie je súčasťou právneho vzťahu a žiadne poučenie zo strany žalovaného (dílerov) nie je dané. V tejto súvislosti uviedla, že až do objasnenia problému netušila, že sa týmto poplatkom v skutočnosti mieni zakrytie neprimeraných úrokov a vysoké RPMN. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný používa neprimeraný administratívny poplatok, ktorý je oproti bankovým poplatkom až 50- násobne vyšší. Poukázala na to, že sa domáha vrátenia úrokov a poplatkov z dôvodu bezdôvodného obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi a použitie nekalej obchodnej praktiky. Zároveň poukázala na rozhodnutia súdov v súvislosti so skutočnosťou, že úroky, administratívny poplatok a poplatok za splátky úveru predstavujú cenu úverov prevyšujúcu 70%, čo je rozporné s dobrými mravmi a teda neplatné.
Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe, súdu doručeného dňa 14.3.2011, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania. V rámci tohto vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa, ktorá sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia neuvádza žiadne skutkové tvrdenia, ani nenavrhuje vykonať dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalovanú sumu žalovanému plnila, pretože iba v takomto prípade by mohlo na strane žalovaného dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázal na to, že doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru, ktorú môžu dobrovoľne využiť zákazníci, ktorí majú tzv. hotovostnú formu úveru zaviedol žalovaný v polovici roka 2008, a je teda zrejmé, že táto služba nemohla byť v žiadnom prípade ponúknutá žalobkyni pri uzatváraní ani jednej zo zmlúv uvádzaných v žalobe, pretože ešte neexistovala. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, keďže zmluvy mali byť uzavreté v období od 21.8.2004 do 1.2.2008, pričom s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalovaný poukázal aj na nedostatok dôvodov pre priznanie finančného zadosťučinenia, keďže nekalou obchodnou praktikou v žiadnom prípade nemohla byť ponuka doplnkovej služby, pretože táto je výlučne dobrovoľná (nie je podmienkou získania úveru) ale predovšetkým k nej nemohlo dôjsť z objektívneho dôvodu, keďže žalovaný túto službu poskytuje až od polovice roka 2008. V tejto súvislosti zároveň poukázal na to, že pre priznanie finančného zadosťučinenia musia byť splnené zákonné predpoklady, a to a to porušenie zákonnej povinnosti (protiprávnosť konania), ďalej že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľke ujmu a že je daná príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti a následkom, pretože len pri kumulatívnom splnení týchto podmienok je možnosť uvažovať o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Keďže žalobkyňa nepreukázala relevantným spôsobom žiadne porušenie niektorej zákonnej povinnosti a ani nepreukázala, aby jej bolo niektoré namietané porušenie spôsobilé privodiť ujmu, aj tento nárok považuje žalovaný za nedôvodný.
Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že sa spolu s manželom dostali do zlej finančnej situácie v dôsledku toho, že manžel bol jediným ručiteľom svojho známeho, ktorý si zobral úver 600.000,- Sk, ktorý však nesplácal a dá sa povedať že tento človek úplne zmizol. Uviedla, že manžel bol v tom čase aj práceneschopný, preto boli nútení zobrať si nebankový úver a následne ďalšie a ďalšie, pričom sa dostali do takej situácie, že celkovo zobrali až 56 úverov (nie iba zo spoločnosti Provident) a celkovo preplatili sumu asi 1.600.000,- Sk. Poukázala na to, že o tejto situácii informovali aj najvyšších verejných činiteľov, avšak až na odporúčanie redaktorky televízie Markíza sa obrátili na komisiu ministerstva spravodlivosti, kde ich konečne vypočuli a poskytli im prvotnú pomoc. Taktiež uviedla, že o tejto situácii písali list do Bruselu, kde boli zhrození z celkovej situácie, ktorá existuje u nás ohľadom poskytovania nebankových úverov. Poukázala na to, že nebankové spoločnosti žiadali o to, aby ich nechali splatiť úver v menších splátkach, čo však žiadna spoločnosť nechcela a poskytovali im ďalší úver na splatenie predchádzajúceho úveru a takto sa to opakovalo. Ohľadom spôsobu uzatvárania úverových zmlúv žalobkyňa uviedla, že na základe reklamy kontaktovala žalovaného, následne k nim domov prišla dílerka, ktorá im dala podpísať nejaké papiere, nijako bližšie jej nič nevysvetľovala a povedala, že pokiaľ chce peniaze, tak musí všetko podpísať, pričom keďže bola pod tlakom jednotlivých splátok splácania úverov, nejako to neriešila, papiere podpísala, pričom dílerka jej hneď dávala peniaze priamo v hotovosti. Zároveň uviedla, že dílerka chodila každý týždeň inkasovať splátky úveru, čo si zapisovala do osobitnej knihy, avšak jej žiadne potvrdenie nevystavovala. Žalobkyňa sa vyjadrila aj ku skutočnosti, či nebolo možné splácať úver iným spôsobom, napr. bankovým prevodom, resp. poštovou poukážkou, pričom uviedla, že takáto možnosť jej nebola daná, pretože dílerka chodila automaticky každý týždeň a pokiaľ ju aj žiadali aby prišla iba raz za mesiac, povedala, že pokiaľ splatia 4-týždňové splátky naraz, tak iba v takomto prípade by to bolo možné. V tejto súvislosti taktiež uviedla, že nikdy nežiadala o uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom dílerka jej povedala, že pokiaľ chce peniaze, musí všetky papiere podpísať a ona ani nevedela, že má podpisovať nejakú zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že prvýkrát sa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohacuje 25.9.2009, pričom tento dátum si pamätá preto, lebo jej manžel mal vtedy narodeniny a vtedy prvýkrát kontaktovali komisiu pre spotrebiteľov na ministerstve spravodlivosti.
Svedkyňa K. G. vypovedala, že od nového roku 2007 pracuje ako dílerka u žalovaného, pričom v roku 2007, resp. v roku 2008 bola možnosť splácania úveru iba tým spôsobom, že díler chodil vyberať týždenné splátky a v čase, keď chodila inkasovať splátky k žalobkyni, tak ani iný spôsob splatenia úveru nebol možný. Svedkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ by klient nepodpísal zmluvu o zabezpečení splátok úveru, tak v takomto prípade by mu úver nebol poskytnutý. Taktiež uviedla, že pri poskytovaní úveru klient podpisoval 4 papiere a pokiaľ by niektorý nepodpísal, tak by to malo tiež za následok to, že by mu úver nebol poskytnutý.
Vedľajší účastník v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 2.9.2011 poukázal na to, že žalovaný používa sofistikované neprimerané praktiky a skrytú úžeru, na ktorú poukazuje stále viac a viac spotrebiteľov, pričom úžerné podmienky majú vplyv na vadnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že žalovaný poskytuje úvery sociálne slabšiemu obyvateľstvu a to opakovane, pričom sa jedná o úvery asi od 350 - 2.000 EUR za úroky a poplatky spolu asi až 76%, čo má pre ekonomicky slabšie obyvateľstvo negatívny dopad na rodinné rozpočty, v dôsledku čoho sa tieto osoby zadlžujú a trpia tým celé rodiny. Opakované drobné úvery sú vlastne len sofistikovaným poskytovaním neprimeraných úverov vo vzťahu
k príjmom a bonite spotrebiteľa. Zároveň poukázal na inkasovanie splátok úverov prostredníctvom dílerov tak, že títo navštevujú domácnosti, kde tieto peniaze inkasujú, čo je z psychologického hľadiska na platobnú disciplínu veľmi efektívne. Žalovaný nezahrňuje do RPMN poplatky za zabezpečenie úveru za hotovostné inkasovanie platieb, v dôsledku čoho je uvedené RPMN nepravdivé, pričom žalovaný rozkladá cenu úveru do úroku, administratívneho poplatku a poplatku za inkasovanie splátok, preto považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu klamania spotrebiteľa pre rozpor s dobrými mravmi.
Svedkyňa H. G. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že taktiež bola klientkou žalovaného o ktorom sa dozvedela cez reklamu, pričom spočiatku brala menšie sumy, neskôr to už bolo aj viac a dílerka jej núkala ďalšie úvery s tým, že má nárok na nový úver, pričom z nového úveru splatila starý úver a následne sa dostala do kolotoča a nevedela sa s tým vysporiadať. K spôsobu uzavretia zmluvy uviedla, že dílerka jej neobjasňovala obsah zmluvy, iba jej ukázala, kde to má podpísať a uviedla aká je suma úveru a týždenná splátka, pričom raz keď jej prišla zmluva poštou domov, kde bolo uvedené aj navýšenie, tak dílerke volala s tým, že je to príliš veľa, ktorá jej však povedala, že to podpísala a musí to splácať.
Účastníci uzavreli tieto zmluvy o spotrebiteľskom úvere:
- zmluva zo dňa 23.8.2004, úver - 15.000,- Sk, súhrnný poplatok 8.985,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + súhrnný poplatok) - 23.985,- Sk, splátky - 39 týždenných splátok po 615,- Sk počínajúc dňom 30.8.2004, RPMN - 86,98 %
- zmluva zo dňa 18.11.2004, úver - 17.000,- Sk, súhrnný poplatok 11.288,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + súhrnný poplatok) - 28.288,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po 544,- Sk počínajúc dňom 25.11.2004, RPMN - 66,50 %
- zmluva zo dňa 17.7.2005, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady - 11.980,- Sk, celková čiastka ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 31.980,- Sk, splátky - 39 týždenných splátok po 820,- Sk, RPMN - 86,98 %
- zmluva zo dňa 18.9.2005, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 13.280,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 33.280,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po 640,- Sk, RPMN - 66,50 %
- zmluva zo dňa 15.12.2005, úver - 30.000,- Sk, celkové náklady 19.920,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 49.920,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po 960,- Sk
- zmluva zo dňa 29.5.2006, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 14.560,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 34.560,- Sk, splátky - 54 týždenných splátok po 640,- Sk, RPMN - 69,33 %
- zmluva zo dňa 14.12.2006, úver - 32.000,- Sk, celkové náklady 24.320,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 56.320,- Sk, splátky - 55 týždenných splátok po 1.024,- Sk, RPMN - 220,94 %
- zmluva zo dňa 1.2.2008, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 15.200,- Sk, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 35.200,- Sk, splátky - 55 týždenných splátok po 640,- Sk, RPMN - 220,94 %
Zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva (bod 1 zmluvy), že celkové náklady, ktoré sa zákazník zaväzuje zaplatiť Providentu zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci v období od 23.8.2004 do 1.2.2008 uzavreli 8 zmlúv o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver v rôznych sumách s tým, že pri zmluvách uzavretých v roku 2004 bola žalovaná povinná vrátiť poskytnutú istinu spolu so súhrnným poplatkom, pričom zo zmlúv nevyplývalo čo tvorí tento súhrnný poplatok a ako žalovaný dospel k určeniu výšky súhrnného poplatku.
Zo zmluvy zo dňa 23.8.2004 vyplýva, že súhrnný poplatok predstavuje sumu 8.985,- Sk, čo pri poskytnutej istine vo výške 15.000,- Sk a splatnosti 39 týždňov (273 dní) predstavuje 80,08% p.a. a RPMN predstavuje 276,86%, nie 86,98% ako to uviedol v zmluve žalovaný.
Zo zmluvy zo dňa 18.11.2004 vyplýva, že súhrnný poplatok predstavuje sumu 11.288,- Sk, čo pri poskytnutej istine vo výške 17.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov (364 dní) predstavuje 66,58% p.a. a RPMN predstavuje 199,38%, nie 66,5% ako to uviedol v zmluve žalovaný.
Zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva, že žalobkyňa mala uhrádzať žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú úrok vo výške 15% ročne a administratívny poplatok.
Zo zmluvy zo dňa 17.7.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 11.980,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 39 týždňov predstavuje celkový náklad 80,08% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 65,08% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN, keďže táto nepredstavuje 86,98% ale 276,86%.
Zo zmluvy zo dňa 18.9.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 13.280,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov predstavuje celkový náklad 66,58% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 51,58% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN, keďže táto nepredstavuje 66,5% ale 199,38%.
Zo zmluvy zo dňa 15.12.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 19.920,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 30.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov predstavuje celkový náklad 66,58% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 51,58% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN, keďže táto nepredstavuje 66,5% ale 199,38%.
Zo zmluvy zo dňa 29.5.2006 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 14.560,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 54 týždňov (378 dní) predstavuje celkový náklad 70,26% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 55,26% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN, keďže táto nepredstavuje 69,33% ale 213,98%.
Zo zmluvy zo dňa 14.12.2006 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 24.320,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 32.000,- Sk a splatnosti 55 týždňov (385 dní) predstavuje celkový náklad 72,05% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 57,05% administratívny poplatok. V rámci tejto zmluvy je už uvedené správne RPMN vo výške 220,94%.
Zo zmluvy zo dňa 1.2.2008 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 15.200,- Sk čo pri poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 55 týždňov predstavuje celkový náklad 72,05% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 57,05% administratívny poplatok. V rámci tejto zmluvy je už uvedené správne RPMN vo výške 220,94%.
Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 23.8.2004 (obsahovo totožnú úpravu obsahoval uvedený zákon aj v nasledujúcom období, v ktorom uzatvárali účastníci zmluvy o spotrebiteľských úveroch) jednoznačne vyplýva, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluvách uzatvorených od 23.8.2004 do 29.5.2006 je uvedené RPMN, ktoré je dokonca o viac ako 300% nižšie než skutočné RPMN, ktoré malo byť v zmluve uvedené a z tohto dôvodu má súd za to, že pokiaľ žalovaný uviedol do zmlúv takýto údaj o RPMN, je možné prijať záver, že zmluvy ani neobsahovali údaj o RPMN, pretože v tomto ohľade žalovaný jednoznačne klamal spotrebiteľa a pokiaľ mal tento na základe poskytnutých údajov porovnávať výhodnosť úverov s inými subjektmi, tento údaj bol tak skresľujúci a klamlivý, že skutočne pokiaľ spotrebiteľ vychádzal z tohto údaja, mohol dospieť k záveru, že úvery poskytované žalovaným boli výhodné, čo však, podľa názoru súdu, nebolo pravdou a z tohto dôvodu má súd za to, že pokiaľ žalovaný uviedol údaj o RPMN, ktorý absolútne nezodpovedá skutočnosti, je možné konštatovať, že tento údaj akoby v podstate ani neuviedol a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť by sa teda vzťahovala na zmluvy uzavreté do 23.8.2004 do 29.5.2006 a nevzťahovala by sa na zmluvy uzavreté 14.12.2006, resp. 1.2.2008, v rámci ktorých už bolo uvedené správne RPMN (220,94%).
Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči poukazoval na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, aby sa výška odplaty v uvedených zmluvách odchyľovala od odplát iných subjektov, napr. bánk. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z prehľadu priemerných úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov vypracovaných Národnou bankou Slovenska (úrokové miery úverov - nové obchody -SKK) vyplýva, že za obdobie od augusta roku 2004 do februára roku 2008 predstavovala úroková miera pri úveroch splatných do jedného roka sadzbu od 9,15 do 13,61% ročne a pri úveroch splatných od 1 do 5 rokov sadzbu od 14,60 do 17,53% ročne. Z týchto údajov teda nepochybne vyplýva,
že celkové náklady žalovaného predstavovali pri úveroch splatných do 1 roka až 500%-tné navýšenie oproti priemerným hodnotám ročnej úrokovej miery úverov poskytovaných bankami. V tomto ohľade, v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný v rámci zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých od roku 2005 v zmluve konštatuje, že úrok predstavuje 15% a zvyšok predstavuje administratívny poplatok, súd poukazuje na to, že takéto rozlíšenie podľa názoru súdu taktiež predstavuje jednoznačne klamanie spotrebiteľa, keďže administratívny poplatok predstavuje minimálne 50% ročnej odplaty a podľa názoru súdu je zároveň nepochybné, že žalovaný takýmto spôsobom chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru (úroku), pretože administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom už zo zmyslu a pojmu administratívny poplatok je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru, jeho spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasujú za administráciu úveru oveľa nižšie poplatky (resp. v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý v priemere predstavuje skoro 4/5-iny celkových nákladov nemožno označiť ako administratívny poplatok. Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú neplatné z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi, keďže odplata, ktorú žalobkyňa zaplatila pri jednotlivých zmluvách žalovanému je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže minimálne až o 500% prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami a z tohto dôvodu sú preto uvedené zmluvy neplatné.
Keďže súd považoval všetky zmluvy uzavreté medzi účastníkmi z vyššie uvedených dôvodov za neplatné, s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní vrátiť si navzájom všetko čo si plnili, pričom keďže z vyjadrenia samotného žalovaného zo dňa 7.7.2010 (č.l. 9) vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému poskytnuté istiny spolu s odplatou, resp. súhrnným poplatkom, je nesporné, že žalovaný má vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.656 EUR, pretože v časti o zaplatenie sumy 1.417 EUR žalobkyňa zobrala žalobu späť a keďže žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie podľa ustanovenia § 96 O.s.p. zastavil.
V súvislosti so zmluvami uzavretými od 23.8.2004 do 27.5.2006 súd taktiež poukazuje na to, že tieto zmluvy považoval za bezúročné a bezpoplatkové, preto aj z tohto dôvodu je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že administratívny poplatok nebol v úverových zmluvách ani presne vyčíslený, a teda aj ohľadom tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom v tomto ohľade nemožno prijať argumentáciu žalovaného v tom, že zo zmluvy vyplývali celkové náklady a že spotrebiteľ si mohol vypočítať koľko predstavuje 15% z tejto sumy, čo malo predstavovať úrok a koľko by predstavoval administratívny poplatok. V tomto ohľade súd taktiež zvýrazňuje, že úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo určiť jasné a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej výšky odplaty, ale aj uvedením konkrétnej sumy t.j. aká je výška úroku v percentách a koľko úrok predstavuje v danom konkrétnom prípade a obdobné údaje uviesť aj o administratívnom poplatku.
V časti priznania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.656 EUR súd vychádzal z údajov uvedených v jednotlivých zmluvách, teda zo skutočnosti čo tvorilo celkové náklady, ktoré žalobkyňa zaplatila navyše spolu s úverovými istinami, ktoré jej boli poskytnuté, teda jednalo sa o položky označené ako celkové náklady resp. súhrnný poplatok (pri zmluvách uzavretých v roku 2004). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podaním zo dňa 21.11.2011 zobrala žalobu čiastočne späť iba v časti o zaplatenie sumy 1.417 EUR a trvala na žalobe v časti o zaplatenie 3.086 EUR, súd aj v časti prevyšujúcej sumu 2.656 EUR žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Právny zástupca žalovaného v rámci konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na uplynutie zákonnej premlčacej lehoty a zároveň poukázal na to, že sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňa v tomto ohľade neprodukovala žiadne dôkazy, pričom nebol preukázaný priamy ani nepriamy úmysel, teda že pokiaľ by sa mal žalovaný obohatiť, bol s tým aj uzrozumený. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd poukazuje na to, že túto neakceptoval, keďže má za to, že v prejednávanej veci sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný v rámci zmlúv uzatváraných so žalobkyňou od augusta roku 2004 až do februára roku 2008 od nej vyžadoval zaplatenie odplát v takej výške, ktorá jednoznačne odporuje dobrým mravom a z tohto dôvodu možno konštatovať, že sa jedná o civilnoprávnu úžeru, pričom v danom prípade sa jedná minimálne o nepriamy úmysel, keďže súd považuje za nesporné to, že žalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť zákon a pre tento prípad bol s tým uzrozumený, keďže mu muselo byť jasné, že
odplata vo výške až 80% ročne z poskytnutého úveru je úžerná a keďže žalovaný túto odplatu uplatňoval dlhodobo a taktiež uplatňoval neprijateľný administratívny poplatok, ktorý v zmluve ani jasne neuviedol, má súd za to, že jeho úmysel minimálne vo forme nepriameho úmyslu bol zrejmý a preto sa v danom prípade jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej lehote odo dňa, keď k nemu došlo, a preto z tohto dôvodu nárok žalobkyne nie je premlčaný. Pokiaľ sa právny zástupca žalovaného vyjadroval, že žalobkyňa v tomto ohľade neprodukovala žiadne dôkazy, a žiadne jej konkrétne tvrdenia, ani žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by bol daný úmysel žalovaného bezdôvodne obohatiť sa, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto konaní ani nemusela produkovať iné dôkazy, keďže súčasťou spisu sú úverové zmluvy, je zrejmé kedy tieto úverové zmluvy boli uzatvorené a aký je ich obsah, koľko zmlúv bolo uzavretých so žalobkyňou (10) resp. jej manželom (13), pričom súd má za to, že tieto skutočnosti sú dostatočné na posúdenie toho, že v danom prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Právny zástupca žalobcu po čiastočnom plnení zo strany žalovaného navrhol zostatok nároku vylúčiť na samostatné konanie, avšak keďže súd v tejto časti o predmete konania rozhodol, nerozhodoval už o samotnom návrhu na vylúčenie časti konania, pretože o tejto časti predmetu konania rozhodol v tomto rozhodnutí.
V rámci pojednávania konaného dňa 19.12.2012 súd na základe návrhu žalobkyne pripustil zmenu petitu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o určenie, že administratívny poplatok v zmluve o úvere zo dňa 1.2.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe tejto skutočnosti, ako aj ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. sa súd zaoberal taktiež otázkou vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva, že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej strane ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj tzv. administratívny resp. súhrnný poplatok, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či ich dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje na skutočnosť, že obsah týchto dojednaní nie je v zmluve vyjadrený určito, keďže zo zmlúv uzavretých do roku 2005 vyplýva iba to, že žalobkyňa má uhradiť iba „súhrnný“ poplatok a zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva, že žalobkyňa má zaplatiť celkové náklady, z ktorých úrok predstavuje 15% ročne a zostatok má teda predstavovať administratívny poplatok, ktorého výška však predstavuje až 4/5-iny dojednaného úroku, teda až o 400% prevyšuje dojednaný úrok, čo vzhľadom na jeho výšku, a obvyklý charakter predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže zvýhodňuje žalovaného v tom, že tento inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane znevýhodňuje žalobkyňu v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z označenia pojmu „administratívny“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením úveru, resp. vedením úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o klasický administratívny poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do omylu (a to aj s poukazom na absurdné údaje ohľadom určenia výšky RPMN), pričom obvykle administratívny (spracovateľský) poplatok predstavuje aj pri najnižších výškach úveru maximálne 5% z úverovej istiny, avšak v danom prípade administratívny poplatok predstavuje až 50 - 65% z poskytnutej istiny, pri splatnosti maximálne do 55 týždňov. Vzhľadom na uvedené preto súd v časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania o administratívnom poplatku tejto vyhovel, pričom s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p určil neprijateľnosť zmluvných podmienok aj ohľadom ostatných úverových zmlúv.
Podľa § 3 ods. 5, veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa v
rámci petitu žaloby navrhla, aby jej súd priznal okrem bezdôvodného obohatenia aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.503 EUR s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd však návrh žalobkyne v tejto časti považoval za podaný predčasne a z tohto dôvodu ho zamietol, keďže nemal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti určenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, a to s poukazom na skutočnosť, že výroky tohto rozsudku týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vyhlásenia neprijateľných zmluvných podmienok doposiaľ nenadobudli právoplatnosť a podľa názoru súdu sa spotrebiteľ môže primeraného finančného zadosťučinenia domáhať až po úspešnom uplatnení porušenia svojich práv, teda po právoplatnosti rozhodnutia z ktorého takáto skutočnosť vyplýva.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Keďže sa v danom prípade jedná o zložitý prípad, hlavne z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.