Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-11-2019.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobcu: U. K., r.č. XXX XXX XXXX X, bytom W. XX, XXX XX W., právne zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.02.2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v uznesení o výške náhrady trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím XXX XXX XXXX X zo dňa 07.02.2019 zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 06.12.2018, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2008 Z. z. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že k 02.11.2015 žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 2 740 dní dôchodkového poistenia čo predstavovalo 7 rokov a 185 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, útvaru Sociálneho zabezpečenia č. 50333/2003-8904 zo dňa 18.12.2003 vyplýva, že účastníkovi konania bolo podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“) od 31.12.2003 priznaný výsluhový dôchodok. Pre výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu služby v rozsahu 30 rokov, celková doba výkonu služby podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. bola 32 rokov a 213 dní.
3. Žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby od 01.10.1970 do 30.09.1972 a od 01.06.1973 do 30.12.2003 nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.
4. Sociálna poisťovňa poukázala ďalej na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení poistencom zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Keďže doba pracovnej činnosti nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie (doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií), nebolo možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií, a teda aplikovať ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa XX.XX.XXXX. K uvedenému dňu získal 2 740 dní dôchodkového poistenia, t. j. 7 roky a 185 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.
6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 50333/2003-8904 zo dňa 18.12.2003 vyplýva, že od 31.12.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002. Na účely tohto dôchodku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1970 do 30.09.1972 a doba služobného pomeru v Colnej správe od 01.06.1973 do 30.12.2003 v rozsahu 32 rokov a 213 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. a do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok preto nebolo možné postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, týkajúceho sa zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií a ustanovenia § 274 Zákona o sociálnom poistení. Keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a doba výkonu služby nebola zaradená do zvýhodnených kategórií, nebolo možné postupovať ani podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nebolo možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
8. Poukaz na rozhodovaciu činnosť súdov SR vyhodnotil žalovaný taktiež ako nedôvodný z toho dôvodu, že išlo o iné skutkové situácie, a to konkrétne, že išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, vydaný v obdobných veciach, nebol podľa žalovaného zovšeobecnený, a preto podľa jeho názoru nešlo o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu, preto v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR možno postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.
9. Žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Žalovaný zhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii účastníka konania v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a dospel k záveru, že odvolanie účastníka nebolo dôvodné.
10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, zrušil a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.
11. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a ich postupom boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre jeho priznanie, a teda dosiahol dôchodkový vek a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Argumentácia žalovaného je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Obe rozhodnutia sú odôvodnené tým, že nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, nakoľko činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmietol v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor“ alebo „Dohovor č.128“), ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z citovaného ustanovenia aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa názoru žalobcu nemôže byť celková doba poistenia posudzovaná u výsluhových dôchodcoch odlišne. Žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí v týchto kategóriách zaradení neboli, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Prístup žalovaného je tak vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom iný a diskriminujúci. Tento postup nemožno odôvodniť s poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko toto ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
12. Žalovaný vec právne posúdil v rozpore s ustanovením § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX, jeho celková doba poistenia je 40 rokov a 33 dní a nie ako uvádza žalovaný 7 roky a 185 dní. Žalovaný nemá žiaden právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia, a to bez ohľadu na kategóriu činnosti, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni. S poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca zdôraznil, že dávky sa môžu krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj s ustálenou judikatúrou. V tomto smere žalobca poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudkoch sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10So/59/2014, ktoré podľa žalobcu vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Závery uvedených rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Nejde pritom o ojedinelú aplikačnú prax súdov, je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Rovnakých skutkových a právnych vecí sa týkali aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2004 z 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 z 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 z 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 z 30.11.2016, ako aj sp. zn. 9So/46/2015 z 25.01.2016, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2017 z 28.06.2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Obdobne rozhodujú podľa žalobcu aj krajské súdy v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave a Žiline. Nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, sporná je celková doba dôchodkového poistenia a túto žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR pritom v rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na prvostupňového rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako colník nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z . s prihliadnutím na ustálenú judikatúru a článok 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Ostatné veci vymaž a píš. V rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2016, č. 7 So/58/2015 zo dňa 23.02.2017 a č. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktoré právny zástupca žalobcu opätovne poukázal uviedol, že právny názor v nich uvedený, doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov bolo potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR v uznesení č. ÚS 484/2011-19 zo dňa 10.11.2011.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) uviedol, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré v rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú. Žalovaný nevysvetlil v čom je preskúmavaná vec odlišná od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011.
15. Rozsiahla rozhodovacia činnosť krajských súdov a Najvyššieho súdu SR podľa žalobcu vyvracia názor žalovaného, že závery rozhodnutí sú použiteľné len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Rozhodnutia plne rešpektujú článok 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade s uvedeným dohovorom a Ústavou SR.
16. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný zvolil postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovateľný. Žalovaný na území celého Slovenska v konaniach pred krajskými súdmi vo veciach cca 160, 180 totožných pričom nebol úspešný.
17. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
18. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). Na pojednávaní sa prítomný zástupca žalovaného vyjadril obdobne ako vo svojich písomných podaniach.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
24. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná žalobcom dôvodne, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa vychádzali z nesprávneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.
25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 06.12.2018 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 02.11.2015. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva zo dňa 18.12.2003 vyplýva, že žalobca od 31.12.2003 mal priznaný výsluhový dôchodok podľa § 202 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
26. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, nezapočínala dobu služobného pomeru colníka v rozsahu 32 rokov a 213 dní.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
28. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
31. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
32. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
34. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
35. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníka v rozsahu 32 rokov a 213 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je 31.12.2003. Rovnako nebolo sporné, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z. z. Spornou bola len otázka započítania resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.
36. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval (napr. sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018).
37. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.
38. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
39. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
40. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
41. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
42. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky.
43. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované ho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
44. Odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je na mieste. Nedôvodné je aj poukazovanie žalovaného na to, že vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súdu SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.
45. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal žalobcu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, teda žalobou napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
46. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal od vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 02.11.2015 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorý by mu patril v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. O takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.
47. Podľa § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).