Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-155-2019.pdf
PDF · 145.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/155/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu P. E., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 20 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3 881,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 24Csp/69/2017-286 z 28. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 03. 2019 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhoduje po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník osobitným uznesením. (II. výrok) Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 881,39 Eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia v zmysle Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2015, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu Volkswagen Passat, EČ: X K poistnej udalosti došlo dňa 22. 03. 2016 v čase o 3.30 došlo medzi obcami Jastrabá a Bartošova Lehôtka a to tak, že vodič poisteného vozidla G. O. dostal šmyk na štrku v ostrej ľavotočivej zákrute a následne narazil do stromu. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 10. 04. 2015 žalobca ako poistník/poistený podal žalovanému Návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel produkt č. 571. Pre toto postenie platili príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy. V bode II. Návrhu boli ako zvláštne údaje uvedené Vinkulácia/leasing v prospech VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava. Ako Všeobecné a Osobitné podmienky vzťahujúce sa k zmluve boli v bode III. Návrhu uvedené: č. 106 všeobecná časť, č. 356 motor. Vozidlá, č. 156 živel a č. 206 krádež. Dátum začiatku poistenie bol určený na 10. 04. 2015. Základné poistenie sa v zmysle bodu IV. návrhu vzťahovalo na staršie (ojazdené) motorové vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN číslo karosérie F vyrobené 03. 01. 2012. Ročné poistné bolo splatné vo výške 391,25 Eur ročne, a to poštovou poukážkou. V bode 9. Bodu VII. Návrhu poistník/poistený vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom poistnej zmluvy, Všeobecnými
poistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami, ktoré mu boli pred uzatvorením poistnej zmluvy odovzdané a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. V zmysle článku II. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 žalovaného (ďalej aj „VPP MP 106“) sa poistenie vzťahuje na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, bližšie určený a špecifikovaný v poistnej zmluve alebo jej prílohách, ktorý nie je vylúčený v týchto VPP MP 106 alebo v príslušných OPP. Poistiť je možné veci, ktoré fyzická alebo právnická osoba: a) má vo vlastníctve alebo v správe, b) oprávnene má u seba, c) užíva na základe písomnej dohody, ak je podľa nej povinná užívanú vec opraviť, zaobstarať vec novú alebo poskytnúť peňažnú náhradu, ak bude vec poškodená, zničená, odcudzená alebo stratená, d) prevzala pri poskytovaní služby na základe platnej zmluvy (cudzie veci prevzaté). V zmysle článku XVII VPP MP 106 Pre účely poistenia podľa týchto poistných podmienok platí nasledujúci výklad pojmov: 1. Poistník je právnická alebo fyzická osoba, ktorá s KOOPERATIVOU uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné. 2. Poistený je právnická alebo fyzická osoba, na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Poistený a poistník môžu byť totožnou osobou. 3. Ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia týchto zmluvných dojednaní týkajúce sa poistníka (resp. poisteného) aj na poisteného (resp. poistníka). V zmysle bodu 14. Formulára o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy / návrhu poistnej zmluvy, sa práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy spravujú sa právnym poriadkom SR, najmä Občianskym zákonníkom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňové práva a povinnosti majúce súvislosť s poistnou zmluvou sa spravujú ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobca, uvedený formulár pospisoval ako klient/ poistník, nevyužil možnosť doplniť k uvedenému poistnému produktu osobitné požiadavky má nad rámec príslušných všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní. Dňa 20. 04. 2015 žalovaný vydal Poistku číslo X XXX XXX XXX Havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko, ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy podľa návrhu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2015 s nasledovným obsahom: Poistník: E. P., D. XXX, XXX XX B. RČ/IČO: 8608068689, Začiatok poistenia: 14.04.2015 00:00, Koniec poistenia: Neurčito, Predmet poistenia: Osobné automobily a dodávky: Volkswagen Passat, Číslo karosérie: F ŠPZ: neudané, Územná platnosť: Európa, Normohodina: cena obvyklá pre značku v danom regióne, Spoluúčasť: 5,00 %, min. 66,- Eur, Základné poistenie: Typ poistenia B, cena vozidla: 33 400,- Eur, cena výbavy: 0,- Eur, cena vozidla s výbavou (poistná suma) 33 400,- Eur. Ďalšie údaje o poistnej zmluve: Poistné: Ročné poistné celkom 391,25 Eur, Lehotné poistné:391,25 Eur, Bonus - zľava na poistnom za bezškodový priebeh vo výške 70%, 912,91 Eur je zakalkulovaná v poistnom za motorové vozidlo. Periodicita platenia: ročne, Druh platby: poštovou poukážkou, Splatnosť poistného: 14.04. V priebehu poistenia poisťovňa k výročnému dátumu poistnej zmluvy zníži resp., zvýši poistné podľa škodového priebehu v zmysle zmluvných dojednaní. V zmysle tlačiva Uplatnenie škody/nároku na náhradu škody Havarijné poistenie si žalobca, ako poistený uplatnil voči žalovanému nárok na poistné plnenie v dôsledku škody vzniknutej dňa 22. 03. 2016 o 03:30 hod v Jastrabá, Slovensko. Vodičom poškodeného vozidla Volkswagen Passat, Číslo karosérie: F EVČ: A vozidlo v leasingu, bez vinkulácie, s poistením finančnej straty GAP bol G. O., r.č. XXXXXXXXXX. Žalovaný vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, zo dňa 10. 08. 2016 oznámil žalobcovi, že na základe jeho oznámenia o vzniku škody na vozidle VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: X ku ktorej podľa jeho oznámenia došlo dňa 22. 03. 2016 v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Na základe uvedeného si žalovaný dal v rámci objektívneho posúdenia predmetnej škodovej udalosti vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca k priebehu dopravnej nehody na vozidle R.: X M. vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako to uviedol žalobca v písomnom uplatnení škody. V zmysle predmetného šetrenia, bola škoda jeho motorovom vozidle uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia. V zmysle Osvedčenia o evidencii - časť II (technický preukaz) PC XXXXXX vlastníkom motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT, evidenčné číslo X je VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31378528, držiteľom osvedčenia je P. E., nar. XX. XX. XXXX. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 22. 03. 2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená na motorovom vozidle VOLKSWAGEN PASSAT, evidenčné číslo X ktoré v tom čase bolo vo vlastníctve VB LEASING SK, spol. s r.o. a ktorého držiteľom bol žalobca. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 791 ods. 2, § 794 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806, § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Súd prvej inštancie uviedol: ,,Dňa 10. 04. 2015 žalobca označený ako poistník/poistený podal žalovanému Návrh poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT, VIN číslo karosérie F vyrobeného 03. 01. 2012, ktorý žalovaný akceptoval. Havarijné poistenie motorových spadá do kategórie poistenia majetku. Poistenie majetku je svojou povahou škodovým poistením, v ktorom sa výška poistného plnenia odvíja od rozsahu škody, ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Úlohou poistenia je najmä zabezpečiť prostredníctvom poistného plnenia finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti. Ako zvláštny údaj žalobca uviedol vinkuláciu/leasing v prospech VB Leasing SK, spol. s r.o., ktorá je vlastníkom uvedeného motorového vozidla. Žalobca bol v Návrhu poistnej zmluvy označený ako poistník/poistený. Návrh poistnej zmluvy mal podobu formulára vytvoreného žalovaným. Takéto zmätočné označenie žalobcu spôsobuje, že jeho postavenie v poistnom vzťahu každá zo sporových strán vykladá odlišne, pričom v žalobcovi vzbudzuje dojem, že v uvedenom poistnom vzťahu vystupuje ako poistník ako aj ako poistený. Žalovaný pri uzavretí poistnej zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov poistnej zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou poistnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Dňa 20. 04. 2015 žalovaný vydal Poistku číslo X XXX XXX XXX Havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko, ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy podľa návrhu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14. 04. 2015, v zmysle ktorej žalobca v poistnom vzťahu vystupoval v postavení poistníka. Poistku možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu. Právo na poistné plnenie má v zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne poistený, t.j. ten, na koho na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. V danom prípade vlastníkom poisteného motorového vozidla bola obchodná spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o.. Právo na poistné plnenie predurčuje aktívnu legitimáciu osoby s právom na poistné plnenie na úspešné uplatnenie nároku v súdnom konaní. V zmysle základného výkladového pravidla spotrebiteľských zmlúv zakotveného v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu však ani využitím uvedeného výkladového pravidla nemožno poistnú zmluvu vykladať v rozpore s osobitnými ustanoveniami o príslušnom zmluvnom type. Označenie žalobcu ako poistník/poistený bez opory v príslušných poistných podmienkach nezakladá oprávnenia žalobcu na poistné plnenie. Na platné určenie práva inej osoby než poisteného nie je postačujúce, ak bude táto osoba ustanovená individuálnym dojednaním poistníka a poisťovne v poistnej zmluve. Právo na poistné plnenie prináleží inej osobe než poistenému, iba vo vopred určených situáciách predpokladaných príslušnými poistnými podmienkami, čím sa eliminuje možný špekulatívny charakter výplaty inej osobe než poistenému. V danom prípade Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106 stanovujú výkladové pravidlo, že poisteným sa rozumie právnická alebo fyzická osoba, na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Uvedené sa zhoduje aj so základným účelom škodového poistenia majetku. Poškodením motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti dochádza k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorým je leasingová spoločnosť a nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a potom sa prejavuje v majetkových pomeroch vlastníka, ktorý je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody resp. na podanie žaloby o vyplatenie poistného plnenia. Na uvedených záveroch nemení nič ani skutočnosť, že i v prípade inej poistnej udalosti žalovaný poistné plnenie žalobcovi poskytol. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na vyplatenie poistného plnenia, súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.“
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že žalovaný s ním uzavrel spotrebiteľskú (poistnú) zmluvu. Podľa časti I. poistnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poistníkom i poisteným je žalobca. Po uzatvorení poistnej zmluvy vydal žalovaný (poistiteľ) žalobcovi potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy - poistku, v ktorej bol žalobca označený ako poistník, pričom na túto skutočnosť v spojení so znením čl. XVII bod 2. Všeobecných poistných podmienok, t. j. že poisteným z predmetnej poistnej zmluvy má byť leasingová spoločnosť ako vlastník poisteného motorového vozidla, poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru poistka je len potvrdením o uzatvorenej poistnej zmluve a teda ako jednostranný právny úkon nie je spôsobilá zmeniť obsah dvojstranného právneho úkonu - poistnej zmluvy, pričom ani z obsahu poistky nevyplýva, že on nie je poisteným. Rozhodujúcim je v danom prípade obsah poistnej zmluvy - právneho úkonu strán vyhotoveného na tlačive s názvom „Návrh poistnej zmluvy“, obsah tohto právneho úkonu je záväzný pre obe zmluvné strany, pričom z jeho znenia jednoznačne vyplýva označenie žalobcu ako poisteného. Prijatím návrhu sa z návrhu poistnej zmluvy stala poistná zmluva v zmysle § 43c OZ. Žalobcovi nebol doručený iný návrh poistnej zmluvy alebo odmietnutie Návrhu poistnej zmluvy a teda Návrh poistnej zmluvy tak ako bol spísaný zmluvnými stranami predstavuje a obsahuje všetky podmienky a dohodnuté skutočnosti vymedzujúce daný poistný vzťah. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje, argumentuje a odvodzuje aktívnu legitimáciu vlastníka poisteného vozidla znením čl. XVII bod 2 VPP, pričom súd prvej inštancie touto argumentáciou ignoruje znenie ďalších ustanovení VPP, Občianskeho zákonníka i skutkový stav. Podľa čl. XVIII bod 5. VPP zmluvné strany si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od týchto Všeobecných poistných podmienok, ak to výslovne nie je zakázané a pokiaľ z povahy ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. (obdobne čl. IV Osobitných poistných podmienok č. 356) Z ustanovenia čl. XVIII bod 5. VPP teda vyplýva, že zmluvné strany si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od týchto VPP, ak to vyslovene nie je zakázané a pokiaľ z povahy ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. Dohoda o osobe poisteného obsiahnutá v poistnej zmluve nie je ani vyslovene zakázaná, ani z povahy VPP nevyplýva, že sa od nich v tejto veci nie je možné odchýliť. Práve naopak samotné VPP v Čl. 2 bod 2 a 3 predpokladajú, že poisteným môže byť aj osoba, ktorá užíva vec na základe písomnej dohody. Takouto písomnou dohodou jednoznačne je aj leasingová zmluva, na základe ktorej teda žalobca vozidlo užíval a mal povinnosť poistenú vec v prípade jej poškodenia opraviť. Označenie žalobcu ako poisteného resp. dohoda zmluvných strán na tom, že žalobca je súčasne poistníkom i poisteným (tak ako to vyplýva z textu poistnej zmluvy) má teda jednoznačne oporu vo VPP a súčasne aj v Občianskom zákonníku (§ 815 ods. 1 OZ), pričom v súvislosti s výkladom dotknutého ustanovenia OZ opakovane poukazoval - na komentár k Občianskemu zákonníku autorského kolektívu vydavateľstva Beck publikovaný v elektronickom systéme ASPI, podľa ktorého: Citované zákonné ustanovenie pripúšťa, aby ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen svoj majetok, ale aj majetok iného. Poistenie majetku iného nemá vždy povahu poistenia v prospech tretej osoby (§ 794), pretože poistník môže dať poistiť aj majetok iného, ktorý je v jeho užívaní. Typický prípad je poistenie majetku, ktorý má niekto v užívaní na základe tzv. leasingu (napr. automobil). Ak nastane poistná udalosť, plnenie dostane užívateľ tohto majetku, ktorý uzavrel poistnú zmluvu vo svoj prospech, teda je aj poisteným. Poistenie majetku iného možno, prirodzene, dohodnúť aj ako zmluvu v prospech vlastníka tohto majetku, t. j. v prospech tretej osoby (§ 794). Táto možnosť vyplýva z druhej vety odseku 1, podľa ktorej poistné
podmienky určia, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale tretej osobe. Podľa obsahu poistnej zmluvy treba určiť, či účastníci zmluvy mali na mysli poistenie cudzieho majetku v prospech užívateľa tohto majetku, alebo v prospech vlastníka majetku, teda v prospech tretieho (viď. napr. na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, spis. zn. 27Cb/59/2005, zo dňa 16. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/20/2015, zo dňa 08. 06. 2016). S uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Skutočnosť, že on je poisteným vyplýva, resp. potvrdzuje súčasne aj samotný priebeh poistného vzťahu, keď z listinného dôkazu predloženého súdu prvej inštancie - oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že sám žalovaný označoval a de facto i de iure považoval za poisteného žalobcu. Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedených záveroch (v odôvodnení rozsudku) nemení nič ani skutočnosť, že i v prípade inej poistnej udalosti žalovaný poistné plnenie žalobcovi poskytol. Žalovaný nielen že poskytol žalobcovi poistné plnenie, ale (a to je hlavné) ho vo svojom písomnom oznámení označil za poisteného, z čoho je zrejmé, že ho za poisteného považoval tak ako to tvrdí aj žalobca v tomto konaní. On počas celého trvania poistného vzťahu konal vo vzťahu k poisťovateľovi ako poistený i poistník a rovnako tak sa žalovaný správal k žalobcovi ako k poistenému, a preto záver o tom, že on nie je poistený je v rozpore so skutkovým i právnym stavom a súčasne je takýto výklad sporného obsahu poistnej (spotrebiteľskej) zmluvy v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. Ďalšou skutočnosťou (námietkou), s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí je existencia dohody o vinkulácii v poistnej zmluve. Skutočnosť, že žalobca je poisteným, vyplýva aj z dohody o vinkulácii, t. j. dohody poisteného a poisťovateľa o tom, že v prípade ak dôjde k poistnej udalosti má byť poistné plnenie uhradené tretej osobe. Z povahy takejto dohody o vinkulácii vyplýva, že ak by bola poisteným leasingová spoločnosť (teda osoba v prospech, ktorej bola vinkulácia dohodnutá) tak, by bola existencia takejto dohody o vinkulácii nezmyselná a zbytočná, keďže leasingová spoločnosť by mala právo na poistné plnenie priamo z poistnej zmluvy bez ohľadu na akúkoľvek vinkuláciu a súčasne, ak by poisteným bola leasingová spoločnosť tak by takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola neplatná, keďže on ako poistník by nemal žiadne oprávnenie disponovať s poistným plnením. Žalovaný nepredložil žiadnu definíciu vinkulácie obsiahnutú vo všeobecných osobitných poistných podmienkach príp. zmluvných dojednaniach, a preto v tejto súvislosti pre ilustráciu resp. bližšie definovanie tohto pojmu (vo vzťahu k tomu, čo je bežné u iných poisťovateľov) poukázal napr. na poistné podmienky poisťovne Generali, ktorá konkrétne uvádza pri vinkulácii poistného plnenia, že vinkulácia poistného plnenia znamená, že poistné plnenie z poistnej zmluvy poisťovateľ vyplatí tretej osobe v prospech ktorej bolo poistné plnenie na základe žiadosti poisteného vinkulované, ak táto osoba neurčí inak. Len samotná vinkulácia poistného plnenia nezakladá právo osoby v prospech ktorej bolo poistné plnenie vinkulované domáhať sa poistného plnenia priamo voči poisťovateľovi. K obdobnému výkladu pojmu dohoda o vinkulácii dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/11/2012 zo dňa 05. 12. 2012. On považuje žalovaného námietku aktívnej legitimácie, ktorej súd prvej inštancie vyhovel, len za účelovou snahou odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že si žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože dohoda zmluvných strán obsiahnutá v poistnej zmluve o tom, že poisteným je žalobca má oporu vo Všeobecných poistných podmienkach i Občianskom zákonníku a súčasne z konania žalovaného počas trvania poistného vzťahu jednoznačne vyplýva, že on sa považoval za poisteného a teda jeho námietka nedostatku aktívnej legitimácie je okrem iného (vyššie uvedeného) aj v rozpore s dobrými mravmi (ak nie priamo klamlivým konaním v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V danom prípade existujú pochybnosti o obsahu poistnej zmluvy, a preto zastáva názor, že v zmysle citovaných zásad je potrebné vykladať obsah poistnej zmluvy v prospech spotrebiteľa - neho, t. j. že v danom prípade on je poisteným a je aktívne vecne legitimovaným v danom súdnom spore.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny a zároveň, aby rozhodol o trovách odvolacieho konania.
Poukázal na listinu označenú ako „Poistka číslo X XXX XXX XXX“ zo dňa 20. 04. 2015 z ktorej je bezpochyby zrejme, že žalobca bol v danom prípade poistníkom nie poisteným. Poistka je písomným potvrdením o uzatvorenej poistnej zmluve a zásadne vychádza z obsahu návrhu poistnej zmluvy, a teda v konečnom dôsledku odráža čo sa pri uzatváraní poistnej zmluvy dohodlo podľa tohto návrhu. Nejedná sa tak o žiadny jeho jednostranný úkon žalovanej, ktorým by menil obsah návrhu poistnej zmluvy, ale poistkou sa potvrdzuje existencia poistnej zmluvy a jej základné obsahové náležitosti. Z povahy vyššie uvedeného ustanovenia § 815 ods. 1 OZ vyplýva, že žalobca by mal nárok na poskytnutie poistného plnenia jedine v tom prípade, ak by tak určovali poistné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy žalobcu. V konaní však žalobca nepreukázal, že by vzhľadom na znenie poistných podmienok v prípade vzniku poistnej udalosti vzniklo práve jemu právo na poistné plnenie ako poistníkovi. Rovnako žalovanej nie je známe žiadne ustanovenie poistných podmienok, resp. poistnej zmluvy, ktoré by priznávalo právo na poistné plnenie poistníkovi (žalobca) namiesto poistenému (leasingová spoločnosť). Žalobca v priebehu súdneho konania nepreukázal, že by zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, resp. iných poistných podmienok pre neho ako poistníka vyplýval nárok na poistné plnenie v súlade s ustanovením § 815 ods. 1 OZ a neuniesol tak dôkazné bremeno týkajúce sa tohto tvrdenia. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní poukazuje aj na ustanovenie čl. XVIII bod 5. Všeobecných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 , podľa ktorého si zmluvné strany môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od týchto Všeobecných poistných podmienok, ak to výslovne nie je zakázané a pokiaľ z povahy ustanovení týchto podmienok nevyplýva, že sa od nich nie je možné odchýliť. V konaní však žalobca nepreukázal, že by medzi žalobcom a ním došlo k akejkoľvek úprave tak všeobecných či osobitných poistných podmienok. Na takúto úpravu poistných podmienok by sa vzhľadom na ich písomnú formu vyžadovala osobitná dohoda, resp. osobitne zmluvne dohodnuté poistné podmienky, ktoré by takúto ich úpravu reflektovali. K žiadnej dohode či odchýlenej úprave VPP alebo osobitných poistných podmienok však medzi stranami nedošlo. Žalobcom uvádzané tvrdenie, že v predmetnom poistno-právnom vzťahu bol označený za poisteného, resp. že existovala dohoda zmluvných strán na tom, že žalobca je súčasne poistníkom aj poisteným, ako to má údajne vyplývať z textu poistnej zmluvy, nemá žiadnu oporu vo VPP či ostatných príslušných poistných podmienkach ani v ustanovenia OZ týkajúcich sa poistnej zmluvy. V danom prípade bolo ním v konaní jednoznačne preukázané, že príslušné poistné podmienky k predmetnej poistnej zmluve v danom prípade neurčujú, kedy nevznikne právo na poistné plnenie poistenému (vlastníkovi motorového vozidla) a neurčujú v akom prípade by právo na poistné plnenie vzniklo žalobcovi ako poistníkovi. Z uvedeného tak je jednoznačné zrejmé, že žalobca ako poistník nemal ani nemá právo prijímať ani dožadovať sa nárokovaného poistného plnenia. Žalobca sa leasingový nájomca mal, resp. má uzatvorenú leasingovú zmluvu na vozidlo zn. Volkswagen Passat, R.: ZH XXX BT, pričom túto skutočnosť žalobca nepopieral. Ako leasingový nájomca si bol žalobca určite vedomý toho, že nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ale len jeho držiteľom z dôvodu leasingového prenájmu OMV. Z uvedeného dôvodu tak žalobcovi muselo byť pri uzatváraní havarijnej poistnej zmluvy zrejmé, že v danom prípade ako nájomca motorového vozidla v prípade vzniku poistnej udalosti nebude oprávnení prijímať na svoj účet akékoľvek poistné plnenie. Žalobca tvrdí, že o tejto skutočnosti nebol nijakým spôsobom informovaný, pričom však neuvádza žiadne ustanovenie poistnej zmluvy, poistných podmienok , resp. právneho predpisu, ktorý by takúto povinnosť žalovanej určoval. Z „Formulára o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy / návrhu poistnej zmluvy“ zo dňa 10. 04. 2015 (ďalej aj „Formulár“) bol žalobca informovaný o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa uzatvorenia havarijného poistenia motorového vozidla, pričom on osobitne poukazuje na ustanovenie bodu 14. tohto Formulára, podľa ktorého sa práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej
zmluvy spravujú právny poriadkom SR, najmä Občianskym zákonníkom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. To, že žalobca nepozná ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa poistnej zmluvy nemôže byť ale na jeho ťarchu, pretože „ignorantia juris non excusat“, teda neznalosť zákona neospravedlňuje. Ďalej poukázal na ustanovenie § 797 ods. 1 OZ. Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, v čom spočíva rozpor jeho procesnej obrany s dobrými mravmi. V predmetnom konaní žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom účelovo zavádza súd o obsahu poistnej zmluvy. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom ani držiteľom (ani nikdy nebol) poškodenej veci, pričom žalobca nepredložil súdu a ani jemu žiadny dôkaz o opaku. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kým existencia procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť, že sporne vznikol, ale dôsledkom ich nesplnenia je nemožnosť spor meritórne rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.0 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009. Preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu je teda jedna zo základných povinnosti konajúceho súdu, pričom túto skutočnosť súd musí skúmať aj bez návrhu/námietky žalovaného , preto jeho námietku nemožno vnímať ako účelovú, ale jedná sa o skutočnosť, na ktorú on považoval za potrebné v priebehu konania poukázať. Mal za to, že jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bola vznesená dôvodne, pričom žalobcovi priamy nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu predmetnej poistnej udalosti nikdy nevznikol. Dodal, že sa plne stotožnil s rozsudkom súd prvej inštancie, súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal skutkovým stavom predmetnej veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne ich vyhodnotil, správne a úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a rozhodol vo veci.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
10. V civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.
11. Poistná zmluva je svojím charakterom synalagmatickým záväzkom, čo znamená, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sú vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu.
12. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka každá zmluva, ktorú s poisťovňou uzatvorí spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
14. V prípade vzniku poistnej udalosti má poisťovňa povinnosť poskytnúť poistné plnenie v súlade s dohodnutým obsahom poistnej zmluvy.
15. V ustanovení § 797 ods. 1 OZ je upravená otázka, kto má v prípade vzniku poistnej udalosti právo na plnenie poistiteľa. Odpoveď na túto otázku by bola jednoznačná len v prípade, keď ten, kto uzavrel poistnú zmluvu (poistník), bol súčasne aj poisteným z poistnej zmluvy.
16. Keďže podľa § 794 OZ poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech tretej osoby, bolo treba osobitne upraviť aj otázku, kto má v takomto prípade právo na plnenie. Platí zásada, že právo na plnenie má ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (teda poistený ako osoba odlišná od poistníka). Táto všeobecná zásada platí však len vtedy, keď Občiansky zákonník alebo poistné podmienky neustanovujú inak. Výnimky z tejto zásady ustanovuje Občiansky zákonník v § 815 pri poistení majetku a v § 817 pri poistení osôb.
17. Ustanovenie § 815 ods. 1 OZ pripúšťa, aby ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen svoj majetok, ale aj majetok iného. Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe, majetok ktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej zmluvy.
18. V posudzovanej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške 3881,39 Eur s príslušenstvom voči žalovanému s odkazom na poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 uzatvorenú medzi stranami dňa 10. 04. 2015, a to voči žalovanému
(poisťovateľovi) z titulu vzniku poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle tov. zn. Volkswagen Passat, EČ: X a to dňa 22. 03. 2016 o 3.30 hod. medzi obcami Jastrabá a Bartošova Lehôtka, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla
19. Z obsahu spisu vyplynulo, že poistené motorové vozidlo v čase uzatvorenia poistnej zmluvy ani v čase vzniku poistnej udalosti nebolo vo vlastníctve žalobcu, ale bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Košická 17180/49, Bratislava-Ružinov, IČO: 31 378 528, pričom žalobca bol držiteľom motorového vozidla (leasingovým nájomcom).
20. Osoba, ktorej malo byť v prípade vzniku poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle poskytnuté plnenie, bola určená v poistnej zmluve jednoznačným spôsobom, a to v bode II. Zvláštne údaje: Vinkulácia/leasing - áno v prospech VB LEASING SK, spol. s r.o., Bratislava (t.j. vlastníkovi poisteného motorového vozidla).
21. Odvolací súd konštatuje, že vinkulácia sa v praxi používa najmä v majetkovom poistení a spája sa hlavne s prípadmi, keď je poistený majetok určitým spôsobom spojený s iným právnym vzťahom (napr. slúži ako predmet zabezpečenia k poskytnutému úveru, predmet poistenia je zároveň predmetom leasingu a pod.). Vinkulácia predstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia dobrovoľne obmedzuje v dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti.
22. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu však zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Ak aj leasingová spoločnosť pri konkrétnej udalosti súhlasí s vyplatením poistného plnenia v prospech leasingového nájomcu, nezakladá to bez ďalšieho právo leasingového nájomcu na poistné plnenie, a teda ani aktívnu vecnú legitimáciu v prípadnom súdnom spore s poisťovňou.
23. Vzhľadom na to, že účastníci poistnej zmluvy (žalobca so žalovaným) sa v poistnej zmluve výslovne dohodli na vinkulácii poistného plnenia v prospech vlastníka motorového vozidla (v prospech VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava), právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy patrí leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu leasingu, preto žalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie, a teda ani na jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore s poisťovňou, t.j. so žalovaným.
24. Pokiaľ žalobca aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od tej skutočnosti, že bol označený v poistnej zmluve ako poistník/poistený, hoci v poistke č. 6584153410 zo dňa 20. 04. 2015 bol žalobca označený ako poistník, odvolací súd zdôrazňuje, že pre výplatu poistného plnenia sú určujúce poistné podmienky, pričom z obsahu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplýva, že nárok na poistné plnenie vzniká jedine vlastníkovi poistenej veci (VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava) a nie žalobcovi. Skutočnosť, že na základe poistnej zmluvy žalobcovi žalovaný vyplatil poistné plnenie z predchádzajúcej poistnej udalosti, resp. sa žalobca mylne domnieval počas trvania poistného vzťahu, že mu na základe poistnej zmluvy vzniká nárok na poistné plnenie, nemá vplyv na nárok na poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy inej osobe než VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava.
25. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106 v čl. XVII ods. 1., 2. určujú výklad pojmov poistník, poistený, a to: ,,Poistník je právnická alebo fyzická osoba, ktorá s KOOPERATIVOU uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné. Poistený je právnická alebo fyzická osoba, na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje. Poistený a poistník môžu byť totožnou osobou.“ Je nesporné, že poistený a poistník môžu byť totožnou osobou (napr. ak vlastník veci uzatvorí poistnú zmluvu na vlastný majetok).
26. Zmluvné strany (žalobca a žalovaný) v zmysle čl. XVIII ods. 5. Všeobecných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 boli oprávnené vzájomné práva a povinnosti upraviť v poistnej zmluve dohodou odchylne od Všeobecných poistných podmienok, ak to výslovne nebolo zakázané a pokiaľ z povahy ustanovení týchto podmienok nevyplývalo, že sa od nich nie je možné odchýliť.
27. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu poistnej zmluvy nie je možné vyvodiť, že žalobca so žalovaným si upravili dohodou vzájomné práva a povinnosti tak, že žalobcovi vzniká v prípade poistnej udalosti nárok na poistné plnenie voči žalovanému, práve naopak, poistná zmluva určuje, že jedine vlastníkovi poistenej veci (VB LEASING SK, spol. s.r.o., Bratislava) vzniká právo na poistné plnenie z poistnej udalosti.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).