Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26Cbi-5-2018.pdf
PDF · 164.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika, právne zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovanému I. Mgr. Alena Gregorová, správca konkurznej podstaty so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, právne zast.: JUDr. Martina Slosiariková, advokátka so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica žalovanému II. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 41.341,69 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému v I/ a II/ rade p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 41.341,69 Eur od žalovaných v prvom a druhom rade z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná I. bola súdom ustanovená ako správkyňa úpadcu TARQUS, s.r.o., v "konkurze" a kedy pri výkone funkcie mala svojím konaním spôsobiť žalobcovi škodu na majetkovej podstate, ktorú pocítili všetci veritelia uspokojovaní na základe rozvrhu výťažku vrátane žalobcu. Pasívna legitimácia žalovanej I. vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 12 Zákona o správcoch a z ustanovenia § 87 ods. 9 ZKR. Žalobca taktiež poukazuje na rozsudok NS ČR 29 Cdo 3933/2008 zo dňa 28. 04. 2011 s poukazom na pasívnu legitimáciu správcu ako fyzickej osoby ustanovenej súdom. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 05. 2014 č.k. 1K/76/2013-226, zverejneným v OV č. 101/2014 dňa 29.05.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň súd ustanovil do funkcie správcu žalovanú I. Žalovaná v rámci speňažovania majetku pristúpila k predaju podniku úpadcu, pričom dlžník ako predávajúci a fyzická osoba JUDr. Tomáš Kohút, bytom C. XXX/X, Zvolen ako kupujúci uzavreli zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej došlo k predaju podniku úpadcu s účinnosťou od 02. 03. 2016 za kúpnu cenu vo výške 754 500 Eur. JUDr. Tomáš Kohút spočiatku v tejto kauze vystupoval ako fyzická osoba a neskôr si pravdepodobne aj kvôli predaju podniku zriadil živnostenské oprávnenie, v dôsledku čoho už konkrétnu zmluvu o predaji podniku uzatvoril ako fyzická osoba - podnikateľ. Zmluvou o predaji podniku bol speňažený majetok oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, preto bol zabezpečenému veriteľovi doručený návrh rozvrhu výťažku oddelenej podstaty v zmysle § 97 ZKR spolu so žiadosťou o jeho schválenie v lehote 20 dní od doručenia návrhu. Zabezpečený veriteľ - navrhovateľ neschválil v lehote určenej správcom návrh rozvrhu výťažku listom zo dňa 04. 06. 2016. Okresný súd Banská Bystrica však aj napriek tomu rozvrh výťažku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa schválil uznesením zo dňa 05. 08. 2016 č. k. 1K/76/2013 - 641. Okresný súd Banská Bystrica vykonávajúci v zmysle § 39 ods. 1 ZKR pôsobnosť veriteľského výboru v rámci tohto postupu neprihliadal na nesúhlas zabezpečeného veriteľa s návrhom rozvrhu výťažku oddelenej podstaty. Po predaji podniku úpadcu dňa 13. 05. 2016 správca uzatvoril so spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna s.r.o., so sídlom Unionka 8250, Zvolen, IČO: 46 402 934 konajúcou Máriou Almášiovou, konateľkou, Zmluvu o vykonaní činností súvisiacich so správou registratúrnych záznamov a o dlhodobej úschove písomností nearchívnej povahy (ďalej len "Zmluva OUP"), na základe ktorej vznikol úpadcovi peňažný záväzok zaplatiť spoločnosti Prvá archívna a registratúrna s.r.o. odplatu vo výške 49.900,00 Eur, ktorá bola správcom zaplatená ako pohľadávka proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa podľa § 87 ods. 5 v spojení s ustanovením § 87 ods. 1 písm. c) ZKR v pomere 95,08 % a pohľadávka proti všeobecnej podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. c) ZKR v pomere 4,88 %. Navrhovateľ tvrdí, že žalovaná I. pri uzatvorení Zmluvy OUP s dojednanou výškou odplaty nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keďže zmluvu uzavrela napriek tomu, že by mala vedomosť o tom, aký typ účtovných dokumentov úpadcu má byť odovzdaný na archiváciu, t.j. bez toho aby zistila, aká je potrebná doba archivácie a aký rozsah v bežných metroch alebo bežných centimetroch A4 dokumentov predstavuje 5 škatúľ dokumentov úpadcu (27 zakladačov) a Zmluvu OUP uzavrela na archiváciu všetkých dokumentov bez potrebného roztriedenia v trvaní na 50 rokov. Spoločnosť úpadcu uchovávala dokumenty od svojho vzniku, t.j. od 20. 03. 2007, pričom sa nejednalo o veľké množstvo dokumentov. Informácie o počte bežných metrov resp. hmotnosti písomností nie je žalobcovi známa, avšak objem všetkých dokumentov spoločnosti úpadcu určených na archiváciu predstavovala len päť škatúľ, rôzne naplnených 27 spisovými zakladačmi. Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, nie všetky tieto dokumenty bolo nevyhnutné uchovať, potrebné boli najmä mzdové listy dvoch zamestnancov, ktorí boli zamestnaní v spoločnosti úpadcu, respektíve dokumentácia týkajúca sa osôb príležitostne zamestnávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (navrhovateľ pre porovnanie uvádza, že obvyklé náklady spojené s archiváciou predaného podniku so 150 zamestnancami sa pohybujú na úrovni cca 20.000,00 Eur). Správca v rozpore so svojou povinnosťou minimalizácie pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia § 5 ZKR a § 87 ods. 9 ZKR vyplývajúcej zo zásady hospodárnosti konania a účelu konkurzu smerujúceho k maximalizácii miery uspokojenia pohľadávok, v Zmluve OUP dojednal a následne zaplatil odplatu, ktorá je s prihliadnutím na rozsah a povahu dokumentov úpadcu neprimerane vysoká, teda na ujmu navrhovateľa vynaložil nehospodárne náklady. Správca sa týmto konaním dopustil porušenia ďalších povinností podľa § 90 ZKR; ako uvádza M. Ďurica, v komentári 2, k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 2. vydanie, C. H. Beck, 2015, ZKR rozlišuje písomnosti, ktoré sa môžu vyradiť, archivovať a ďalšie dokumenty, ktoré síce dokumentárnu hodnotu nemajú, no ich uchovanie je nevyhnutné. Povinnosťou správcu je preto najprv kategorizovať písomnosti úpadcu na tieto tri skupiny a následne s nimi naložiť tak, ako je uvedené v § 90 ZKR. Keďže správca takýmto spôsobom nekonal, dopustil sa porušenia svojich zákonných povinností, ktoré priamo spôsobili žalobcovi a ostatným veriteľom škodu. Žalovaná I. síce pred uzavretím Zmluvy OUP so spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna oslovila so žiadosťou o zaslanie cenovej ponuky aj iné subjekty, pričom spomedzi týchto predložených ponúk vyhodnotila cenovú ponuku spoločnosti Prvá archívna a registratúrna s.r.o. ako najvýhodnejšiu, v porovnaní s ponukami spoločnosti OLIMPO s.r.o. Budča (62.000,00 Eur), a spoločnosti Arkon, a.s. Zvolen (70.900,00 Eur), tento postup žalovanej však nemôže postačovať pre naplnenie kvalitatívnej požiadavky na konanie správcu s odbornou starostlivosťou a predchádzanie neúčelným a nehospodárnym nákladom. Žiadna z týchto ponúk totiž neobsahuje údaj o rozsahu bm, resp. bcm, ani o druhu dokumentov určených na archiváciu, preto nie je preskúmateľné, či išlo o nacenenie rovnakého množstva a druhu dokumentov za splnenia rovnakých podmienok archivácie, t.j. či žalovanou vybraná ponuka spoločnosti Prvá archívna a registratúrna s.r.o. je objektívne najvýhodnejšia. Uvedenému nasvedčuje aj to, že jednotlivé cenové ponuky sú značne rozdielne. Cena 49.900,00 Eur za služby poskytnuté s archiváciou dokumentov podľa Zmluvy OUP nereflektuje ceny týchto služieb na relevantnom trhu. Cena za jeden bcm A4 spisov sa štandardne pohybuje na úrovni cca 0,1 - 0,25 Eur /1 bcm za jeden rok, resp. pri archivácii na viac ako 40 rokov na úrovni 40 - 80 Eur/ 1bcm (ilustračne napríklad ceny spoločností SLOVKOR - M, s.r.o., Merkuria a.s.), pričom ceny sa často znižujú v prípade dlhotrvajúcej archivácie. Aj keby bolo potrebné archivovať všetkých 27 spisových zakladačov so všetkými vnútri sa nachádzajúcimi dokumentmi na 50 rokov, čo samozrejme nie je ten prípad, nakoľko dokumenty úpadcu majú rôznu povahu a podľa toho rôzne obdobie archivácie, nikdy by sa zákonným a transparentným konaním žalovanej I. suma odplaty za archiváciu všetkých týchto dokumentov ani len nepriblížila k sume 49.900,00 Eur. Je preto zrejmé, že žalovaná sa v danom prípade nijakým spôsobom reálne nesnažila o minimalizáciu nákladov pri výbere vhodného subjektu, ktorý archiváciu bude vykonávať. Podľa vyžiadaných cenových ponúk od prevádzkovateľov archívnych služieb v okolí sídla kancelárie žalovanej, cena dokumentácie úpadcu v rozsahu 27 spisových obalov by v spoločnosti R A A, s.r.o., so sídlom Kremnička 36, Banská Bystrica orientačne za účtovné doklady bola 0,25 Eur bez DPH za jeden cm/rok. Ak jeden spisový obal má 8cm, cena za uloženie jedného obalu sa pohybuje na úrovni 2,40 Eur/ rok aj s DPH. V prípade personálnej agendy (mzdové listy, osobné karty) cena záleží od počtu rokov uloženia 1 - 10 r = 0,25 Eur, 11 - 20 r = 0,30 Eur, 21 - 30 r = 0,35 Eur, 31 - 40 r = 0,40 Eur, 41 - 50 r = 0,45 Eur bez DPH / rok za jeden centimeter. V prípade, že by všetky dokumenty v objeme maximálne 300 bcm úpadcu predstavovali agendu potrebnú archivovať 50 rokov, cena by sa pohybovala na úrovni približne 8.100,00 Eur s DPH. Táto suma je o viac ako o 80% nižšia ako suma žalovanou vybranej ponuky a následne uzavretej Zmluve OUP. Spoločnosť OLIMPO s.r.o. so sídlom Budča, navrhla cenu za archiváciu za 27 spisových obalov na 455,00 Eur ročne za kompletnú správu registratúry. Aj keby bolo v hypotetickej rovine potrebné archivovať všetky dokumenty úpadcu až po dobu 50 rokov, čo však nie je tento prípad, dosiahla by odplata za tieto služby sumu najviac 22.750,00 Eur. Táto čiastka je o viac ako 60% nižšia ako v ponuke pre žalovanú, čo nasvedčuje tomu, že žalovaná nesprávne určila rozsah archivovaných dokumentov, ak ho vôbec určila a preto nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ pripája cenník služieb SLOVKOR - M, s.r.o., Merkuria a.s., R A A, s.r.o. a OLIMPO s.r.o.. Pre úplnosť pripája aj cenovú ponuku spoločnosti COMMERCE INVEST, s.r.o., ktorá bola vyžiadaná pre lepšiu ilustráciu rozdielnosti odplaty za uloženie a archiváciu dokumentov v trvaní 10 a 50 rokov. V prípade uloženia objemu dokumentov korešpondujúcemu počtu šanónov úpadcu na dobu 10 rokov by predstavovala odplata za tieto služby 619,06 Eur, pričom v trvaní 50 rokov je táto cena skoro až 10 násobne vyššia, konkrétne 6.089,90 Eur. Táto cenová ponuka je preto jednoznačným dôkazom toho, ako veľmi je dôležité mať presnú vedomosť o tom, aký druh a množstvo dokumentov je potrebné uchovať a zároveň aká je lehota ich archivácie v zmysle právnych predpisov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 23 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktoré rieši otázku správy registratúry inou osobou než pôvodcom registratúry. V zmysle odseku 1 tohto ustanovenia pôvodca registratúry môže zveriť inej osobe správu registratúrnych záznamov, ktorým ešte neuplynula lehota uloženia. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ak sa pôvodca registratúry rozhodne zveriť správu a archiváciu príslušných dokumentov do rúk tretej osoby, je kladený dôraz na to, aby šlo o dokumenty, ktorým ešte neuplynula lehota uloženia. Tento postup však zo strany žalovanej nebol dodržaný. Konaniu s odbornou starostlivosťou by zodpovedal postup žalovanej, pri ktorom by zohľadnila faktory množstva dokumentácie, rozdielnej potreby archivácie a doby archivácie, v dôsledku čoho by nevyhnutne musela dojednať nižšiu, ergo primeranú odplatu. Naviac Zmluva OUP vôbec neobsahuje presný predmet plnenia, resp. jeho rozsah a ani špecifikáciu uschovávaných písomností. Nikde v nej nie je uvedené, koľko bežných metrov alebo centimetrov registratúrnych záznamov sa má archivovať, ani ich druh. Špecifikácia o rozsahu písomností v bežných metroch, resp. centimetroch je pri tom podstatnou náležitosťou Zmluvy OUP a bežne sa uvádza, nakoľko len jedine na jej základe je možné vykonať nie len kvalifikované ocenenie takejto služby a s odbornou starostlivosťou dojednať odplatu za takéto plnenie, ale aj preskúmať opodstatnenosť a primeranosť výšky nákladov za úschovu písomností, resp. vykonať porovnanie s inými cenovými ponukami. Bez jej uvedenia nie je potom ani možné preskúmať, či došlo k riadnemu alebo naopak vadnému plneniu záväzkov podľa zmluvy. Navrhovateľ je preto toho názoru, že Zmluva OUP je absolútne neplatná pre jej neurčitosť, pre nedostatok špecifikácie predmetu plnenia. Právny zástupca žalobcu bol dňa 04. 06.2016 nahliadať do spisu žalovanej I. a žalovaná I. mu potvrdila, že v Zmluve OUP absentuje údaj o rozsahu archivovaných dokumentov a ich type a Zmluva OUP nemá žiadne prílohy. Žalovaná uviedla, že k naceneniu služby úschovy písomnosti a vypracovaniu ponuky došlo na základe obhliadky a odhadom. Navrhovateľ zdôrazňuje, že pri konaní s odbornou starostlivosťou sa úschova písomností naceňuje a odmena sa platí vždy zásadne podľa toho, o aké množstvo písomností ide, pričom tento údaj sa v každom prípade uvádza v bežných metroch alebo centimetroch, v nadväznosti na druh archivovaných písomností, nakoľko pre každé druhy písomností zákon osobitne stanovuje dobu, po akú majú byť archivované, a nikdy nie odhadom. Aj z tohto dôvodu je nákladová položka 49 900 Eur absolútne nedôveryhodná a neakceptovateľná a z predloženej Zmluvy OUP nepreskúmateľná. Navrhovateľ preto považuje náklady na úschovu písomností vo výške 49 900 Eur za neopodstatnené. Vynakladanie takto neúmerných vysokých výdavkov bolo nehospodárne, zmluva OUP mala jasne definovať aký rozsah dokumentov má byť jej predmetom. Navrhovateľ opäť v tejto súvislosti poukazuje na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácií C.H.BECK, 2012 v zmysle ktorého správca musí v rámci minimalizácie nákladov pri výbere subjektu, ktorý bude zabezpečovať uloženie písomností bez trvalej dokumentárnej hodnoty, vykonať výberové konanie a zabezpečiť , aby v súvislosti s uložením písomností boli čo najnižšie náklady a aby písomností boli po stanovený čas skutočne povinnou osobou uschovávané. Taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 3933/2008 zo dňa 28. 04. 2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obo/86/2011 zo dňa 20. 12. 2011. Navrhovateľ v ďalšom opisuje priebeh speňažovania podniku úpadcu; zdôrazňuje, že Zmluva o predaji podniku bola uzavretá po dobe viac ako 8 mesiacov od oficiálneho vyhlásenia ponukového konania. Zmluva OUP bola uzavretá so spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna s.r.o., ktorej konateľka p. Mária Almášiová, C.. XX. XX. XXXX, D. S. C. O. XX/XX, Zvolen a kupujúci podniku JUDr. Tomáš Kohút sú spriaznené osoby v príbuzenskom vzťahu. Mária Almášiová je stará mama manželky JUDr. Tomáša Kohúta, čo vzbudzuje dôvodné podozrenie, že uzavretím Zmluvy OUP za neobvykle nadhodnotenú odmenu vo výške 49 900 Eur došlo k úmyselnému a účelovému zníženiu kúpnej ceny za predaj podniku úpadcu a tým de facto k zníženiu uspokojenia konkurzných veriteľov. Spoločnosť Prvá archívna a registratúrna, s.r.o. mala v čase od svojho vzniku od 10/2011 až do 10/2015 sídlo na adrese: C. O. XX/XX, 960 01 Zvolen, ktoré je zhodné s miestom trvalého pobytu pani Almášiovej ale najmä miestom podnikania kupujúceho podniku úpadcu JUDr. Tomáša Kohúta. Táto adresa je taktiež sídlom viacerých obchodných spoločností, v ktorých figuruje JUDr. Tomáš Kohút ako spoločník, konateľ alebo prokurista, napr. spoločnosť TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 235 888, spoločnosť AFISS venture capital, s.r.o., IČO: 44 186 461, spoločnosť insolva, k.s., IČO: 47 257 172. Táto nehnuteľnosť je vedená na LV Č.. XXXX, katastrálne územie Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen a jej spoluvlastníkmi sú manželka JUDr. Tomáša Kohúta pani Dominika Árvaiová, rod. Árvaiová, C.. XX. XX. XXXX, jej brat p. Richard Árvai, C.. XX. XX. XXXX a svokra pána JUDr. Tomáša Kohúta pani Ľubica Árvaiová, rod. Almašiová, C.. XX. XX. XXXX. Aj z uvedeného je zjavné, že sa jedná o spriaznené osoby. Čo sa týka samotného priebehu predaja podniku úpadcu, vyhlásenie ponukového konania na predaj bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 123/2015 zo dňa 30. 06. 2015 a v celoslovenskom denníku SME dňa 30. 06. 2015 na str. 5. Ponukové konanie bolo určené v lehote 14 dní t.j. od 30. 06. 2015 do 13. 07. 2015. V lehote určenej na predkladanie ponúk bola do kancelárie správcu doručená len jedna ponuka, ktorá spĺňala všetky stanovené podmienky, a to ponuka JUDr. Tomáša Kohúta. Rokovania s JUDr. Tomášom Kohútom týkajúce sa predaja podniku úpadcu prebiehali teda už od 07/2015 a zavŕšené boli dňa 01. 03. 2016 (03/2016), po pripísaní doplatku kúpnej ceny na účet úpadcu, a teda aj majetku zapísaného do súpisu majetku všeobecnej a aj oddelenej podstaty. Navrhovateľ je toho názoru, že celý proces predaja podniku úpadcu bol úmyselne predlžovaný zo strany žalovanej I. práve kvôli dôvodom na strane JUDr. Tomáša Kohúta spočívajúcim v zmene sídla spoločnosti Prvá archívna a registratúrna, s.r.o. a následnom vzniku jeho živnostenských oprávnení, ktoré vznikli v januári 2016. Počas tohto zdĺhavého procesu došlo v októbri 2015 k zmene sídla spoločnosti Prvá archívna a registratúrna, s.r.o., čím podľa názoru navrhovateľa malo dôjsť k zastretiu prepojenia medzi JUDr. Tomášom Kohútom a spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna, s.r.o., keďže kupujúci JUDr. Tomáš Kohút musel vedieť o potrebe archivácie dokumentácie úpadcu aj vzhľadom na skutočnosť, že sám je ako správca zapísaný v zozname správcov vedenom MS SR od roku 2009 pod sp. zn. S1254. Uvedené konanie vykazuje známky koordinovaného postupu v konkurze úpadcu zo strany JUDr. Tomáša Kohúta a spoločnosti Prvá archívna a registratúrna, s.r.o., v mene ktorej koná skoro 90 ročná stará mama manželky kupujúceho. Žalovaná I. a Prvá archívna a registratúrna s.r.o. uzavreli Zmluvu OUP v 05/2016 po tom, ako žalovaná I. nevhodným spôsobom vyhodnotila ponuku spoločnosti Prvá archívna a registratúrna s.r.o. ako najhospodárnejšiu. Žalovaná I. oslovila túto spoločnosť a označila ju ako úspešného kandidáta aj napriek tomu, že vedela, resp. mohla vedieť o prepojení tejto spoločnosti s kupujúcim podniku. Aktuálne sídlo spoločnosti Prvá archívna a registratúrna, s.r.o. je evidovaná na adrese Unionka 8250, Zvolen. Sídlo spoločnosti je samostatne stojaca garáž. Uvedené naznačuje, že sídlo spoločnosti mohlo byť zmenené narýchlo a účelovo, aby odvrátilo pozornosť od spriaznenia vyššie uvedených subjektov. Prvá archívna a registratúrna, s.r.o. sa stala vlastníkom tejto garáže na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2015, to je v čase, kedy bolo začaté ponukové konanie na predaj podniku úpadcu. Žalobca tvrdí, že sídlo spoločnosti s tak vážnym predmetom podnikania, ako je úschova písomností a registratúrnych záznamov na tak dlhé obdobie a za tak vysokú odplatu, nemôže byť v garáži s plechovými dverami, ktorá je vedená na príslušnom LV s popisom stavby GARÁŽ A SKLAD. Žalobca poukazuje na ust. § 23 ods. 2 písm. a) Zákona o archívnictve v zmysle ktorého osoba, ktorá zabezpečuje správu registratúry iného pôvodcu registratúry, je povinná umiestniť registratúru v priestoroch, ktoré zabezpečujú ochranu registratúrnych záznamov... . Spôsob archivovania dokumentov v danom prípade neprispieva k dôveryhodnosti spoločnosti, ani k hodnovernosti celej transakcie speňažovania majetku úpadcu a konania žalovanej I. v súlade so zákonom. Je otázne, kto fyzicky zabezpečuje plnenie predmetu Zmluvy OUP, keďže podľa verejne dostupných zdrojov spoločnosť Prvá archívna a registratúrna, s.r.o. nevykazuje žiadnych zamestnancov a existuje dôvodná pochybnosť o tom, že p. Mária Almášiová vo svojom vysokom veku vykonáva tieto činnosti. Žalobca preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie dôkazov dôveryhodne preukazujúcich, že predmet Zmluvy OUP skutočne zo strany spoločnosti Prvá archívna a registratúra, s.r.o. bol, a ku dnešnému dňu aj je, vykonávaný. Žalobca apeluje na žalovanú I., aby predložila potvrdenia o plnení a vykonaní jednotlivých činností v zmysle predmetu Zmluvy OUP, nakoľko tým, že registratúru zverila do rúk tretej osoby, sa sama nezbavila zodpovednosti za riadne plnenie týchto povinností. Navrhovateľ ďalej uvádza, že zodpovednosť správcu je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. Poukazuje na základné predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uvádza, že škoda vo výške 41 800 Eur vznikla všetkým veriteľom v rámci konkurzu úpadcu z konania žalovanej I. bez dostatočnej odbornej starostlivosti, keď uzavrela Zmluvu OUP a zaplatila odplatu podľa nej a tým vynaložila nehospodárne výdavky. Suma vo výške 41 341,69 Eur predstavuje výšku škody, ktorá vznikla týmto konaním žalobcovi. Žalobcova škoda je vypočítaná ako rozdiel medzi stavom uspokojenia žalobcu pri fakticky vynaložených finančných prostriedkov na archiváciu ako dôsledku vzniku záväzku zo Zmluvy o OUP v súvislosti s výkonom funkcie správcu bez odbornej starostlivosti a stavom, kedy by sa bol žalobca býval uspokojoval s prihliadnutím na primeranú odmenu za archiváciu, ktorá by bola niekoľko násobne nižšia len vo výške 8 100 Eur v zmysle cenovej ponuky spoločnosti R A A, s.r.o. Pre lepšie pochopenie navrhovateľ pripája výpočet škody v prílohe. Poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Cdo 924/2013 zo dňa 23. 07. 2015, na ust. § 12 ods. 1 Zákona o správcoch a uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 16/2012 zo dňa 30. 10. 2013 vo vzťahu k príčinnej súvislosti zodpovednostnej skutkovej podstaty. V zmysle § 13 Zákona o správcoch je žalovaná povinná mať uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Žalobca poukazuje na ust. § 15 Zákona o správcoch a kedy podľa informácií žalovanej I. mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v rozhodnom období so žalovaným II. Záverom žalobca sumarizuje, že sú splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu žalovanej I., t.j. porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 87 ods. 9, z ust. § 90 a z ust. § 5 ZKR a z ust. § 3 Zákona o správcoch, povinnosti vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o archívnictve; ďalej vznik škody, príčinná súvislosť s protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie správcu nie je potrebné tvrdiť, preukazovať ani skúmať, pretože ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Žiada, preto, aby súd zaviazal žalovaných v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 41 341,69 Eur z titulu náhrady škody a zaviazal žalovaných k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Žalovaná sa podaním zo dňa 11. 09. 2019 vyjadrila k žalobe; nespochybňuje, že dňa 13. 05. 2016, po ukončení prevádzky podniku úpadcu a po speňažení majetku úpadcu, uzatvorila so spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna so sídlom Zvolen Zmluvu OUP. Tvrdí, že v súvislosti s ukončením prevádzky podniku vzniká povinnosť zabezpečiť vytriedenie a uschovanie dokumentácie, ktorú treba zo zákona archivovať, najmä účtovníctvo, personálnu a mzdovú agendu a ktorú povinnosť ukladá zákon zabezpečiť správcovi na ťarchu konkurznej podstaty. Uvedené sa realizuje tým, že správca vyberie archivačnú spoločnosť, ktorá zabezpečí vytriedenie a uschovanie príslušnej dokumentácie a tieto náklady uhradí správca z konkurznej podstaty ako pohľadávku proti podstate. Spoločnosť vykonávajúca úschovu písomností úpadcu bola vybratá v rámci ponukového konania z doručených ponúk (70 990 Eur, 49 900 Eur, 62 000 Eur) ako najvýhodnejšia a kedy výška odmeny je primeraná vzhľadom na množstvo a druhy dokladov úpadcu a porovnateľné ponuky. Záujemcovia o vykonávanie úschovy písomností pre úpadcu sa zúčastnili obhliadky dokumentov, na základe ktorej následne predložili svoje ponuky. Všetky predložené ponuky zahŕňajú rovnaký rozsah služieb ako to vyplýva z ponúk, kde je rozsah uvedený. Tvrdenie žalobcu, že správca stanovil rozsah úschovy odhadom je nepravdivé a je len jeho domnienkou. Čo sa týka znenia zmluvy žalovaná I., že sa jedná o bežné znenie zmluvy používané v tejto oblasti služieb, jej obsah alebo predmet nepovažuje za neurčitý alebo nezrozumiteľný a pre porovnanie prikladá aj znenia zmlúv v iných konkurzoch s inými poskytovateľmi služieb. Zo znenia ponúk je nepochybné, že sa jedná o vykonávanie daných služieb vzťahujúcich sa na všetky písomností úpadcu a že rozsah dokumentov bol zistený obhliadkou. Nie je možné a ani účelné vypisovať konkrétne dokumenty. Tvrdenie žalobcu, že Zmluva OUP neobsahuje presný predmet plnenia, resp. jeho rozsah ani špecifikáciu uschovávaných písomností a preto je zmluva v zmysle § 39 OZ neplatná, je zavádzajúce. V tomto odvetví je bežné, že zmluvy sú uzatvorené na dlhšie časové obdobie, t.j. ako v tomto prípade na 50 rokov, čo znamená, že odmena za služby pre úpadcu je najviac vo výške 1 000 Eur ročne. Javí sa, že žalobca úmyselne skresľuje informácie, ktoré nemá spoľahlivo preverené. Informácia žalobcu o tom, že objem všetkých dokumentov úpadcu určených na archiváciu predstavoval len 5 škatúľ, rôzne naplnených 27 spisovými zakladačmi, pričom z týchto dokumentov bolo potrebné uchovať najmä mzdové listy dvoch zamestnancov a osôb, ktoré príležitostne zamestnával úpadca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je zavádzajúce. Žalovaná I. príkladmo predkladá dokumenty z účtovníctva úpadcu, z ktorých vyplýva zjavne vyšší počet zamestnancov úpadcu a kedy pre úschovu písomností je brigádnik a riadny zamestnanec rovnakou položkou a taktiež nie je pre úschovu dokumentov rozdiel v tom, či daný zamestnanec pracoval u úpadcu dva dni alebo dva roky, pretože úpadca musí uchovávať zamestnanecké dokumenty bez ohľadu na trvanie pracovného pomeru. Žalobca zle určil rozsah dokumentov úpadcu, čím z jeho strany došlo k skresleniu sumy primeranej za úschovu dokumentov a kedy rozsah dvaja zamestnanci a 27 šanónov je údaj fiktívne stanovený žalobcom. Keď pri dvoch zamestnancoch je cena určená prieskumom žalobcu 8 100 Eur, tak pri minimálne 13 zamestnancoch, čo je minimálny počet zjavný len z jedného z mesačných výkazov úpadcu, je cena 49 900 Eur viac než výhodná. Navyše žalobca jednotlivé ponuky záujemcov neporovnal vzhľadom na skutočnosť, či sú subjekty platiteľmi DPH, keď poukazoval na to, že ponuky sú veľmi odlišné. Arkon, a.s. je platiteľom DPH, ponúknutá suma 70 990 Eur s DPH t.j. 59 158 Eur bez DPH, Prvá archívna a registratúrna s.r.o. - nie je platiteľom DPH, ponúknutá suma 49 900 Eur, OLIMPO s.r.o - nie je platiteľom DPH, ponúknutá suma 62 000 Eur, t.j. všetky ponuky sa pohybujú v približne rovnakých sumách, čo potvrdzuje primeranosť stanovania výslednej sumy. Žalovaná I. ako správca preto konala v súlade so zákonom, s odbornou starostlivosťou, hospodárne a dokonca nad rámec povinností určených zákonom, keď spoločnosť pre úschovu písomností vybrala na základe výberového konania a to ako najvýhodnejšiu a komplexnú ponuku. Tvrdenia žalobcu o spriaznenosti kupujúceho s archivačnou spoločnosťou považuje žalovaná I. za irelevantné, správca nemá akým spôsobom zistiť prípadné rodinné väzby, najmä nie v tejto príbuzenskej vzdialenosti. Zároveň podľa ZKR preverovanie týchto informácií nie je potrebné a pre konkurzné konanie ani účelné, keďže podľa definície spriaznenej osoby podľa § 9 ZKR tieto dva subjekty spriaznenými osobami nie sú, a v prípade, že by aj boli, nebolo by to v rozpore so ZKR. Tvrdenia a teórie žalobcu tykajúce sa zmeny sídla archívnej spoločnosti a s tým súvisiacich skutočností, žalovaná I. považuje za nesúvisiace s predmetom sporu ani s konkurzným konaním. Podľa žalovanej žalobca úmyselne skresľuje informácie, keď tvrdí, že podľa LV č. XXXX pre kat. úz. Zvolen je budova sídla spoločnosti Prvá archívna a registratúrna samostatne stojaca garáž. Priamo z LV vyplýva, že sa má jednať o garáž a sklad. Žalobca sa konkurznému súdu a následne aj MS SR neštítil uviesť tvrdenie, že posledný deň lehoty na podanie námietok boli v kancelárií správcu konkurznej podstaty zamknuté dvere a podania nikto nepreberal. Žalobca nikdy neuviedol, že by mal pripravené námietky k zoznamu pohľadávok proti podstate a nedoručil ich len preto, že podateľňa správcu mala byť nedostupná. V prípade, že by sa tak stalo a podateľňa správcu by nebola ani v úradných hodinách dostupná, žalobca mohol prípadne podanie doručiť na konkurzný súd, ktorý je cca 5 minút chôdze od kancelárie správcu. Z konkurzného spisu je taktiež zjavné, že informácia o cene za správu písomností úpadcu bola uvedená už v predloženom výpise z evidencie pohľadávok proti podstate za prvý štvrťrok 2016. Žalobca mal už vtedy možnosť dotazovať správkyňu na detaily zmluvy, resp. namietať výšku odplaty. Žalobca však reagoval na túto pohľadávku až neschválením rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty, t.j. neschválením len pre túto jednu pohľadávku, čo nezodpovedá zákonom predpokladanému postupu. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na postup v prípade nesúhlasu veriteľa s pohľadávkou proti podstate s poukazom na ust. § 96 ZKR. Žalovaná I. uvádza doplňujúce informácie vo vzťahu k speňažovaniu majetku úpadcu, ktorými skutočnosťami preukazuje skutočnosť, že ponukové konanie prebiehalo transparentne, dostatočne dlhú dobu, inzerát bol zverejnený v novinách s celoslovenskou pôsobnosťou ako aj v Obchodnom vestníku a ktoré skutočnosti súd podrobne neuvádza, nakoľko nesúvisia s predmetom sporu. (Aj samotný žalobca v ďalšom zo svojich vyjadrení potvrdil, že tieto skutočnosti uvádzal len na "dokreslenie situácie"). Žalovaná v tejto súvislosti zdôrazňuje, že po celý čas procesu uzatvárania zmluvy o predaji podniku bola v kontakte so žalobcom prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. Jany Habánovej zo Sympatia Legal s.r.o. a o všetkom ho informovala, tak ako to vyplýva z predložených e-mailov. Konštatuje, že kupujúci si na žiadosť žalovanej založil živnosť, nakoľko na fyzickú osobu nepodnikateľa by nemohol byť prevedený podnik úpadcu podľa právnych predpisov SR, čím opätovne poukazuje na splnenie povinností žalovanej konať s odbornou starostlivosťou. Zároveň zdôrazňuje, že všetky v žalobe uvedené nepravdivé a nepreukázané skutočnosti už boli predmetom skúmania viacerých orgánov a to Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, konkurzného súdu a to v rámci rozhodovania o schválení rozvrhu výťažku, ako aj v rámci dohľadu súdu, Slovenskej advokátskej komory, Policajného zboru SR, Ministerstva spravodlivosti a to na podnety, podania a oznámenia konateľa úpadcu Ing. Vladimíra Šeda. Všetky uvedené konania príslušné orgány skončili s výsledkom, že podnety a oznámenia nie sú dôvodné. Konkurzný súd v uznesení č. k. 1K 76/2013-641 zo dňa 05. 08. 2016, ktorým schválil návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa výslovne uviedol, že z obsahu spisu zistil, že dotknutý zabezpečený veriteľ nepodal námietky proti zoznamu pohľadávok a teda nebol oprávnený podať ani žalobu podľa § 96 ods. 6 ZKR a kedy vzhľadom na uvedené skutočnosti sa na námietky zabezpečeného veriteľa v doplnení neschválenia rozvrhu výťažku neprihliada, pretože skúmania poradia pohľadávok proti podstate môže byť len predmetom konania o určenie poradia a námietkového konania. Súd taktiež nezistil žiadne nedostatky predloženého návrhu rozvrhu výťažku oddelenej podstaty a preto ho schválil v znení tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Konkurzný súd taktiež vo svojej odpovedi na žiadosť konateľa úpadcu o prešetrenie postupu správcu pri speňažovaní majetku okrem iného uviedol, že správkyňa pri speňažovaní majetku úpadcu postupovala nielen v súlade s pokynmi, ale aj v súlade so zákonom a odbornou starostlivosťou. Aj Ministerstvo spravodlivosti SR na podnet žalobcu uviedol, že skutočnosti zistené v rámci dohľadových kompetencií ministerstva mu neumožnilo prijať záver, že by sa žalovaná I. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K 76/2013 dopustila takého porušenia zákona o správcoch alebo ZKR, pre ktoré by bolo dôvodné začať voči nej správne konanie o zistení zodpovednosti za správny delikt. Žalovaná I. taktiež namieta premlčanie pohľadávky žalobcu s poukazom na výpis evidencie pohľadávok proti podstate za prvý štvrťrok 2016, z ktorého vyplývala informácia o cene za správu písomností úpadcu. Žiada žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 01. 2020 uvádza, že žalovaná I. vôbec nepoprela väčšinu v žalobe uvedených kľúčových skutočností pre posúdenie jej zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi a to konkrétne výslovne nepoprela rozsah archivovanej dokumentácie. Žalovaná tento údaj označila za fiktívne stanovený a zavádzajúci, avšak ničím nepreukázala, že rozsah dokumentácie bol iný a dôkazy predložené žalobcom nijako nevyvrátila. Taktiež nepoprela, že Zmluvu OUP uzavrela na archiváciu všetkých dokumentov úpadcu bez potrebného roztriedenia v trvaní na 50 rokov. Nepoprela, že ponuky ostatných spoločností na archiváciu dokumentácie úpadcu neobsahovali údaje o rozsahu bm resp. bcm, ani o druhu dokumentov určených na archiváciu a preto je nepreskúmateľné, či išlo o nacenenie rovnakého druhu a množstva dokumentov. Taktiež nepoprela, že štandardná cena za archiváciu takého rozsahu dokumentácie aký bol archivovaný v prípade úpadcu, je niekoľkonásobne nižšia ako žalovanou vyplatených 49 900 Eur. Túto skutočnosť sa nijakým spôsobom nepokúsila vysvetliť. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, výslovne nepopreté žalovanou, by teda mali byť považované za nesporné. Žalobca považuje vznik škody na strane žalobcu a porušenie povinností žalovanej za dostatočné skutočnosti na založenie zodpovednosti žalovanej aj bez prepojenia kupujúceho podniku úpadcu a spoločnosti Prvá archívna a registratúrna. Skutočnosti o prepojení kupujúceho a spoločnosti Prvej archívnej a registratúrnej žalobca v žalobe uviedol iba pre dokreslenie skutkových okolností a možnej motivácie žalovanej pri jej protiprávnom konaní - t.j. z dôvodného podozrenia, že uzavretím Zmluvy OUP za očividne neprimeranú cenu došlo k úmyselnému a účelovému zníženiu kúpnej ceny za predaj podniku úpadcu a tým de facto k zníženiu uspokojenia konkurzných veriteľov. Rovnako iba z dôvodu dokreslenia skutkových okolností a podozrivého konania žalovanej uviedol žalobca niekoľko poznámok aj k priebehu konkurzu úpadcu a procesu speňažovania jeho podniku. Žalobca považuje za absurdný argument žalovanej, že škodu spočívajúcu v menšom výťažku z konkurzu z dôsledku predražených archivačných služieb si žalobca vlastne spôsobil sám tým, že v zákonnej lehote nepodal námietky poradia pohľadávok proti podstate. Namietnutie poradia pohľadávok proti podstate je právom, nie povinnosťou oddeleného veriteľa. Veriteľ nie je povinný takéto námietky podávať a zároveň platí, že ich nepodanie neznamená súhlas veriteľa so štruktúrou a výškou pohľadávok proti podstate. Nevyužitie tohto procesného inštitútu zo strany veriteľa nezbavuje správcu jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a ani žiadnej inej z jeho povinností. Neuplatnenie tohto práva neznamená zánik zodpovednosti správcu za škodu spôsobenú veriteľom pri výkone svojej funkcie. Žalobca podotýka, že vyvodenie zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu nebolo možné v konaniach pred inými orgánmi, vyvodenie tejto zodpovednosti je možné len v konaní pred tunajším súdom. Námietku premlčania považuje za irelevantnú a bez právneho základu. Žalobca považuje za vznik škody až moment, keď mu bol z konkurzu úpadcu vyplatený výťažok nižší, ako by mu bol vyplatený v prípade, ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti a teda premlčacia doba začala plynúť až v tomto momente. Aj keby však škoda vznikla už vznikom pohľadávky spoločnosti Prvá archívna a registratúrna voči úpadcovi, táto pohľadávka nemohla vzniknúť skôr ako 13. 05. 2016, kedy bola uzatvorená Zmluva OUP a už vôbec sa o tejto pohľadávke žalobca nemohol dozvedieť skôr. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o existencii Zmluvy OUP a teda o existencii pohľadávky spoločnosti Prvá archívna a registratúrna dozvedel až po jej uzatvorení. Výpis z evidencie pohľadávok proti podstate predložený súdu dňa 15. 04. 2016 žalobca nemal k dispozícií pred uzatvorením Zmluvy OUP a o vzniku škody sa preto v tomto čase nemohol ani dozvedieť. Objektívna premlčacia doba nároku na náhradu škody je 3-ročná, pričom v prípade žalovanej sa aplikuje 10-ročná objektívna premlčacia doba, keďže je možné tvrdiť, že škoda bola žalobcovi zo strany žalovanej spôsobená úmyselne. Žalobca v ostatnom poukazuje na svoje prechádzajúce vyjadrenie.
4. Žalovaná I. vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 07. 2020 reagovala na vyjadrenie žalobcu; uviedla, že výslovne popiera rozsah dokumentácie fiktívne stanovený žalobcom, t.j. 2 zamestnanci a 27 šanónov, výslovne popiera, že by jednotlivé ponuky boli nacenené na nie rovnaký rozsah archivovaných dokumentov, výslovne popiera, že by štandardná cena za archiváciu v danom čase, na danom mieste a za daných podmienok mala byť niekoľkonásobne nižšia a že by uzavrela zmluvu na archiváciu bez roztriedenia. Z vyjadrenia žalobcu je zjavné, že pravdepodobne došlo k omylu v interpretácii jej doterajších vyjadrení. Už predtým zdôraznila, aj preukázala, že rozsah stanovený žalobcom je nesprávny, od čoho sa odvíja nesprávne stanovená cena za služby a odmieta tvrdenie žalobcu o primeranej cene na úrovni 8 100 Eur, od ktorej svoj výpočet škody odvíja. Doklady boli roztriedené, a tak bola umožnená záujemcom obhliadka množstva a druhov dokumentácie, čo potvrdili v písomnej ponuke a na základe čoho ponúkli cenu za služby. Je toho názoru, že zákonný základ žalobcom uplatňovaného nároku vychádza len z ust. § 87 ods. 9 ZKR, a nie zo všeobecného predpisu. Opakovane zdôrazňuje, že konkurzný súd schválil návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Ak veriteľ nepodal námietky voči pohľadávke proti podstate, de facto s ňou súhlasil, a teda ju považoval za dôvodnú a primeranú. Zdôrazňuje, že pri zabezpečení správy registratúrnych záznamov postupovala s odbornou starostlivosťou a teda zákonné predpoklady náhrady škody nie sú naplnené. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu vznikla škoda práve v žalovanej výške. Záverom tvrdí, že súd nie je oprávnený v rámci tohto konania riešiť otázku, či správca konal s odbornou starostlivosťou a porušil povinnosti v rámci úschovy registratúrnych záznamov, toto je oprávnený riešiť len konkurzný súd v rámci konkurzného konania. Na podporu svojich tvrdení predkladá rozhodnutie tunajšieho súdu 27Cbi 5/2015 v ktorom prvostupňový súd a následne aj súd odvolací vyslovili právne závery o tom, že v konaní o náhradu škody nemôže súd skúmať, či správca konal s odbornou starostlivosťou. Žalovaný II. nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, tento subjekt by mohol vystupovať na strane žalovaného ako intervenient, a to na základe žiadosti žalovanej I., ale nie v postavení žalovaného v II. rade. Opakovane žiada žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný II. uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje a pripája k obrane žalovanej I., čo do skutkových, tak právnych tvrdení. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu z dôvodu absencie porušenia akýchkoľvek povinností žalovanej I., ako aj z dôvodu uplatneného nároku. Žalobu žiada zamietnuť.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie fotografiou s piatimi škatuľami označenými ako účtovná agenda TARQUS, s.r.o., neschválením rozvrhu výťažku zo dňa 04. 06. 2016 doplnením neschválenia rozvrhu výťažku zo dňa 15. 07. 2016, fotografiami sídla Prvej archívnej a registratúrnej s.r.o., e-mailovou korešpondenciou žalobcu so spoločnosťami OLIMPO s.r.o., cenníkom služieb SLOVKOR - M s.r.o., výpisom z LV č. 3169, 9654, návrhom rozvrhu výťažku zo dňa 18. 05. 2016, výpisom z OR Prvá archívna a registratúrna, s.r.o., TARQUS, s.r.o. " v konkurze", Zmluvou o predaji podniku, Uznesením OS BB č. k. 1K/76/2013 - 636, výpočtom škody, Zmluvou OUP zo dňa 13. 05. 2016, Uznesením KS BB č. k. 43 CoKR 26/2014, e-mailovou korešpondenciou medzi žalovanou v prvom rade a predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu, Uznesením OS BB č. k. 1K 76/2013 - 641 oznámením MS SR zo dňa 06. 10. 2017, záznamom o nahliadnutí do spisu zo dňa 03. 06. 2016, ponukou na uzavretie zmluvy Arkon, a.s., Prvá archívna a registratúrna s.r.o. a OLIMPO s.r.o., Zmluvou o zabezpečení vykonávania správy registratúry, Zmluvou o správe registratúry, vyúčtovaním miezd za rok 2009 za mesiace apríl, november, december, hlásením o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, Uznesením OR PZ ČVS: ORP-367/3-VYS-BB-2016, odpoveďou konkurzného súdu zo dňa 16. 05. 2016, odpoveďou MS SR zo dňa 12. 09. 2016, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi 5/ 2015- 661 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoKr 17/2019 - 776 a zistil tento skutkový stav:
7. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 05. 2014, č. k. 1K/76/2013 - 226 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 29. 05. 2014, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalovaná v prvom rade bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Dňa 13. 05. 2016 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Prvá archívna a registratúrna s.r.o. so sídlom Zvolen zmluvu o vykonaní činností súvisiacich so správou registratúrnych záznamov a o dlhodobej úschove písomností nearchívnej povahy, predmetom ktorej bol záväzok Prvej archívnej a registratúrnej s.r.o. ako vykonávateľa, vo vlastnom mene za odplatu špecifikovanú v článku II. ods. 1 zmluvy vykonať pre objednávateľa nasledovné činnosti: "- zabezpečiť odborné vytriedenie registratúry nachádzajúcej sa u úpadcu v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečiť vyhotovenie skartačných zoznamov a skartačných protokolov týkajúcich sa spisového materiálu určeného na vyradenie, zabezpečiť schválenie skartačných protokolov príslušným štátnym archívom a zabezpečiť fyzickú skartáciu dokumentov, vypracovať súpis a zoznamy dokumentov a iných písomností archívnej povahy a zabezpečiť fyzickú skartáciu dokumentov, vypracovať súpis a zoznamy dokumentov a iných písomností archívnej povahy a zabezpečiť ich odovzdanie príslušnému štátnemu archívu, vypracovať súpis a zoznamy dokumentov a iných písomností archívnej povahy a zabezpečiť ich odovzdanie príslušnému štátnemu archívu, vypracovať súpis a zoznamy registratúrnych záznamov určených na dlhodobú úschovu, zabezpečiť odsúhlasenie týchto zoznamov príslušným štátnym archívom, zabezpečiť úschovu registratúrnych záznamov objednávateľa v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi dobu ich uloženia, vystavovanie evidenčných (zápočtových listov) potvrdení mzdy a zamestnania bývalých zamestnancov objednávateľa, pravidelné vytrieďovanie registratúrnych záznamov podľa registratúrnych plánov, zabezpečenie skartačného konania na príslušnom oblastnom štátnom archíve ako aj následnú skartáciu vyradených registratúrnych záznamov"( Čl. I. ods. 1 Zmluvy). Podľa ods. 2 toho istého článku "Vykonávateľ sa zaväzuje vo vlastnom mene za odplatu špecifikovanú v čl. II. ods. 1. tejto Zmluvy dlhodobo uschovávať registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty (písomnosti nearchívnej povahy) a písomnosti archívnej povahy vzniknuté z činnosti úpadcu po dobu ich uloženia určenú všeobecne záväznými predpismi. Uschovávateľ sa ďalej zaväzuje, že bude počas doby úschovy dokumentov poskytovať všetky služby spojené s oznamovaním údajov v dokumentoch uvedených". V zmysle čl. II zmluvy si zmluvné strany dohodli odplatu za činnosti špecifikovaného v čl. I. ods. 1 a 2 Zmluvy odplatu vo výške 49 900 Eur a ktorá odplata je stanovená súhrnne za celé obdobie trvania tejto zmluvy a zahŕňa všetky náklady vykonávateľa. Časové rozlíšenie odplaty je stanovené na 50 rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy (čl. II ods. 2 Zmluvy OUP).
8. Podľa 87 ods. 9) ZKR, správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
9. Podľa § 90 ZKR, správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku a) oznámiť do jedného mesiaca túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou, 17)
b) vypracovať do šiestich mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť ho príslušnému štátnemu archívu,
c) odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty príslušnému štátnemu archívu,
d) zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto, kde sú uložené.
10. Podľa § 15 zák. č. 8/2005 Z.z., náhradu škody, za ktorej vznik podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 1) zodpovedá správca a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa.
11. V konaní nebolo sporné, že žalovaná I. uzavrela s Prvou archívnou a registratúrnou Zmluvu OUP dňa 13. 05. 2016, predmetom ktorej bolo vykonanie činností špecifikovaných v Čl. I Zmluvy OUP za odplatu dohodnutú v čl. II. ods. 1 predmetnej zmluvy, t.j. 49 900 Eur. Z obsahu čl. I. Zmluvy OUP vyplýva, že jej predmetom boli všetky činnosti v zmysle ust. § 90 ZKR t.j. nie len samotná archivácia dokumentov úpadcu, ktoré archivácii podliehajú. Samotná Zmluva OUP bližšie neurčuje, aký bol rozsah dokumentácie úpadcu, ktorú žalovaná I. na základe predmetnej zmluvy odovzdala Prvej archívnej a registratúrnej na výkon činností podľa zmluvy, to znamená, že nebol zrejmý rozsah tejto dokumentácie v mierke bm alebo bcm stanovenia ich rozsahu a zmluva neobsahovala ani údaje o druhu písomností, ktoré mali byť predmetom zmluvy. Súd súhlasí s právnym názorom žalobcu, že Zmluva OUP je v časti určenia predmetu plnenia a teda predmetu zmluvy neurčitá a teda absolútne neplatná. Predmet plnenia totiž len vymedzuje rozsah úkonov, ktoré je vykonávateľ povinný s dokumentáciou úpadcu vykonať, avšak vôbec nevyplýva rozsah agendy, ktorú bol vykonávateľ povinný v rozsahu čl. I. Zmluvy OUP spracovať, t.j. akého rozsahu a akej agendy sa jeho činnosť týkala. Žalobca preukazoval neprimeranosť dohodnutej odplaty za plnenie cenovými ponukami iných archívnych spoločností len v rozsahu predmetu plnenia archivácie dokumentov, avšak nie v rozsahu všetkých činností podľa ust. § 90 ZKR, t.j. triedenie dokumentácie a ich následná či už archivácia alebo registratúra v závislosti od druhu dokumentácie. Žalobcom predložené dôkazy preto nepreukazujú neprimeranosť dohodnutej odplaty plnenia v Zmluve OUP vzhľadom k tomu, že žalobcom zisťovaná cena sa týkala iného rozsahu plnenia než bol predmet plnenia dohodnutý s Prvou archívnou a registratúrnou v Zmluve OUP. Samotný žalobca v priebehu konania viackrát zdôraznil skutočnosť, že dohodnutý predmet plnenia v Zmluve OUP je neurčitý a teda nie je možné preskúmať ani primeranosť dohodnutej odplaty; zároveň však konanie správkyne v rámci uzatváraní Zmluvy OUP a uzavretie zmluvy s neurčitým predmetom neoznačil ako konanie žalovanej v rozpore s jej povinnosťami vyplývajúcimi z príslušných ust. ZKR a nevyvodzoval z tejto skutočnosti žiadne právne závery vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenie o rozsahu a druhu dokumentácie úpadcu. Žalobcom predložená fotografia s piatimi škatuľami označenými ako účtovná agenda TARQUS, s.r.o. jednak nepreukazuje, že sa jedná o celú dokumentáciu úpadcu podliehajúcu povinnostiam správcu podľa ust. § 90 ZKR a rovnako nepreukazuje žalobcovo tvrdenie, že obsah piatich škatúľ účtovnej dokumentácie úpadcu zodpovedá 27 spisovým zakladačom dokumentácie úpadcu. Žalobca nijako nepreukazuje svoje tvrdenie, že celá dokumentácia úpadcu pozostávala z dokumentácie týkajúcej sa dvoch zamestnancov a prípadne viacerých brigádnikov. Tieto svoje tvrdenia žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi. Naopak, listinné doklady predložené žalovanou I. - vyúčtovanie miezd za tri mesiace za rok 2019 preukazujú väčší rozsah zamestnancov úpadcu - minimálne 11 osôb každý mesiac, aj keď nie je možné z týchto dokladov zistiť, či sa jednalo o zamestnanecký pomer alebo iný obdobný pomer. Aj z týchto dôvodov žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranosti dohodnutej odplaty v Zmluve OUP uzavretej žalovanou I. s vykonávateľom. Žalobca tak nepreukázal ani ním tvrdené porušenie povinnosti žalovanou I. pri výkone správcovskej činnosti. Žalobca v konaní neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k výške vzniknutej škody, uvádza ich v prílohe k žalobe; pokiaľ strana sporu uplatňuje v súdnom konaní nárok na náhradu škody, je povinná jej výšku riadne vyčísliť a zdôvodniť v žalobe v rámci skutkových tvrdení ( rozhodujúcich skutočností / § 132 ods. 1 CSP/ a nie odkázať na prílohu žaloby. Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením žalobcu, že jeho tvrdenia ohľadom rozsahu a druhu dokumentácie by súd mal považovať za nesporné z dôvodu, že žalovaná I. tieto účinne nespochybnila. Žalovaná I. predložila listinné doklady, z ktorých vyplýva rozsah zamestnaneckej agendy úpadcu za tri mesiace v roku 2019 a ktorý sa týkal, ako bolo vyššie uvedené, vždy minimálne 11 osôb. Žalobca je povinný produkovať v súdnom konaní tvrdenia a tieto následne preukázať; nie je povinnosťou žalovaného nahrádzať dôkaznú núdzu žalobcu a uvádzať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku a ktoré žalobca nevie preukázať.
12. Taktiež nebolo sporné, že žalobca v rámci konkurzného konania nepodal námietky poradia pohľadávok proti podstate. Na výšku pohľadávky proti podstate z titulu nákladov na odmenu Prvej archívnej a registratúrnej reagoval až neschválením rozvrhu výťažku len z dôvodov námietky výšky tejto pohľadávky proti podstate. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou pohľadávky proti podstate z titulu odplaty za vykonanie registratúrnych činností, práve procesný inštitút námietky pohľadávky proti podstate slúži na preskúmanie údajne neúčelne vynaložených nákladov žalovanou I. na úkor konkurzných veriteľov a kedy nebol dôvod, pokiaľ žalobca s výškou odplaty nesúhlasil a považoval ju za neprimeranú, aby sa nedomáhal svojich práv a oprávnených záujmov podaním námietky v súlade s ust. § 96 ods. 5 ZKR. Pohľadávka proti podstate z titulu nákladov za výkon registratúrnych činností by takto bola preskúmaná najskôr správcom a následne súdom, kedy v rámci tohto konania by sa tak správca, ako aj konkurzný súd museli v rámci postupu § 96 ods. 5 ZKR vysporiadať s primeranosťou týchto nákladov. Súd súhlasí so žalovanou I., že pokiaľ žalobca v rámci konkurzného konania takto nepostupoval, tj. nepodal námietku poradia pohľadávky proti podstate, má to vplyv na posúdenie opodstatnenosti jeho nároku na náhradu škody z tohto titulu v tomto súdnom konaní. Jedná sa o spoluzavinenie žalobcu na prípadne vzniknutej škode a taktiež nesplnenie prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 419 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný odvrátiť hroziacu škodu. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že na jeho majetku hrozí škoda v dôsledku nižšieho uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze v dôsledku neprimeranosti vynaložených nákladov na archiváciu písomností úpadcu, bol povinný chrániť svoje práva využitím dostupných právnych možností, a to práve inštitútom námietky poradia pohľadávky proti podstate. Nesplnenie tejto povinnosti (resp. nevyužitie tohto práva veriteľa - žalobcu) nezbavuje žalovanú jej prípadnej zodpovednosti za vzniknutú škodu, avšak pasivita žalobcu a teda jeho nekonanie má za následok jeho "spoluúčasť" na prípadne vzniknutej škode a taktiež porušenie právnej povinnosti aj zo strany žalobcu. Neexistuje právne relevantný dôvod na to, aby žalobca, v presvedčení, že na jeho majetku hrozí škoda, neurobil žiadne dostupné právne kroky na jej odvrátenie, prípadne jej elimináciu. Pokiaľ zostal žalobca napriek všetkým okolnostiam pasívny, má jeho konanie za následok spoluzavinenie na vzniknutej škode.
13. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnych povinnosti zo strany žalovanej I., nepreukázal de facto ani existenciu škody na svojom majetku. Pokiaľ totiž neexistuje porušenie právnej povinnosti, nemôže existovať ani ujma na strane tretej osoby a už vôbec nie je možné skúmať príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalobca preto v konaní nepreukázal základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej I. za škodu.
14. Čo sa týka ostatných námietok sporových strán, tak k eventuálnemu premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, nakoľko vznik škody na strane žalobcu mohol nastať až vyplatením výťažku zo speňaženia majetku oddelenej podstaty, nakoľko kým mu nebol vyplatený výťažok zo speňaženia - a podľa jeho tvrdenia nižší než mal byť, tak do tohto momentu k žiadnej reálnej ujme na jeho majetku nedošlo. Subjektívna 2-ročná premlčacia lehota mohla preto začať plynúť až od tohto momentu. Súd sa naopak nestotožnil s námietkou žalovanej I. ohľadom postavenia žalovaného v druhom rade v konaní; z ust. § 15 Zákona o správcoch jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody je možné uplatniť priamo voči poistiteľovi, čo zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného II. v konaní. Sud sa zároveň nestotožňuje s tvrdením žalovanej I., že v konaní o náhradu škody súd nie je oprávnený skúmať, či správca postupoval v konkurznom konaní s odbornou starostlivosťou. Súd je toho názoru, že je možné sa zaoberať akýmkoľvek porušením povinnosti správcu pri výkonne správcovskej činnosti pri uplatnení nárokov z titulu náhrady škody či už podľa ust. § 87 ods. 9 ZKR, prípadne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak prípadné neuplatnenie týchto námietok v rámci konkurzného konania má jednoznačne vplyv na prípadný úspech/neúspech žalobcu v takomto konaní obdobne, ako je to pri nevyužití procesného inštitútu námietky poradia pohľadávky proti podstate, ako to konštatoval súd v odôvodnení tohto rozhodnutia. Konanie s odbornou starostlivosťou je jednou z povinností správcu konkurznej podstaty vyplývajúcej mu zo zákona a je rovnocenná iným jeho právnym povinnostiam v zmysle príslušných ustanovení ZKR. Pokiaľ zákon pripúšťa uplatňovať voči správcovi nároky z titulu náhrady škody, tak je súd v takomto konaní o náhradu škody oprávnený skúmať porušenie akýchkoľvek povinností správcu vyplývajúcich mu zo zákona a teda aj porušenie povinností správcu konať s odbornou starostlivosťou. Tak ako uviedol súd vyššie, pasivita subjektu v konkurznom konaní, ktorému mala konaním správcu vzniknúť škoda, ovplyvní výsledok konania o náhradu škody.
15. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.
16. Žalovaní I. a II. boli v konaní úspešní, vznikol im preto nárok na náhradu trov tohto konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.