Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
082/381779.3bf9e9.pdf
PDF · 147.75 KB
No categories available
3Obo/86/2011
Najvyšší súd 3 Obo 86/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu:
P.“, V., IČO: X., na odvolanie správcu konkurznej podstaty JUDr. I. B.
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. augusta 2011 č. k.
47 – 24 K 351/98-Že-1531 jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa zo dňa 25. augusta 2011 č. k. 47 – 24 K 351/98-Že-1531 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. augusta 2011
č. k. 47 – 24 K 351/98-Že-1531 súd zbavil JUDr. I. B. funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil Ing. G. Ď.. Zároveň doterajšiemu
správcovi JUDr. I. B. uložil povinnosť riadne informovať novoustanovenú správkyňu a dať
jej k dispozícii všetky doklady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 47 – 24 K 351/98 zo dňa 28. 10. 1999
súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
JUDr. I. B.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 11. 1999.
Súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 02. 12. 2009 správca
predložil súdu predbežnú správu o speňažení majetku konkurznej podstaty a vyúčtovaní
odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty, ktorú na základe pokynov súdu doplnil
a predložil dňa 10. 08. 2010 a 12. 01. 2011. Súd ju schválil uznesením zo dňa 13. 01. 2001
č. k. 47 – 24 K 351/98-Že-1511.
Vzhľadom na to, že predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dňa
29. 06. 2010 podnet na trestné stíhanie, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchanie trestného
činu sprenevery, poškodzovania veriteľa resp. porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku v súvislosti s neoprávneným nakladaním finančných prostriedkov, a skutočnosti
že súd zistil, že správca nemá na účte takmer žiadne finančné prostriedky, vyzval
ho opatrením č. k. 47 – 24 K 351/98-Že-1435 zo dňa 20. 08. 2010, aby oznámil súdu,
aké úkony vykonal pre navrátenie finančných prostriedkov vo výške 30 000 eur
a tiež aby oznámil v akom rozsahu boli finančné prostriedky získané späť na účet úpadcu.
Správca svojím podaním zo dňa 16. 09. 2010 oznámil súdu, že finančné prostriedky úpadcu
vložil do spoločnosti C., akciová spoločnosť, Bratislava. Keďže spoločnosť nereagovala na
jeho písomnú výzvu, podal na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu a zároveň oznámil spôsobenú škodu poisťovni W., a. s., Bratislava,
s ktorou má uzavretú zmluvu na zodpovednosť za spôsobenú škodu výkonom povolania
advokáta, ako aj správcu konkurznej podstaty. V závere uvádza,
že na účet úpadcu nebola pripísaná žiadna suma.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že správca zverené finančné
prostriedky úpadcu bez súhlasu súdu vložil do nebankovej spoločnosti, ktorá nie je schopná
a ani ochotná ich vrátiť, svojim konaním spôsobil veriteľom škodu, teda spôsobil
neodôvodnené prieťahy v tomto konaní, súd ho na základe ust. § 8 ods. 5 ZKV zbavil funkcie
správcu.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal správca konkurznej podstaty – JUDr. I. B. a žiadal
aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že žiadne ustanovenia zákona ( najmä ZKV )
neobsahuje povinnosť správcu žiadať súhlas, názor alebo pokyn súdu na zhodnocovanie
finančných prostriedkov konkurznej podstaty formou ich investovania do bankových
alebo nebankových spoločností a počas konkurzného konania zo strany súdu mu takýto
alebo obdobný pokyn vydaný nebol. Odkázal na § 12 ZKV s tým, že žiadny zákon
platný v danom období mu neukladal zhromaždené finančné prostriedky uložiť
len v bankových spoločnostiach na rozdiel od terajšej úpravy konkurzov a reštrukturalizácií.
Uviedol, že uznesením Úradu boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica
ČVS: PPZ – 190/BPK – S – 2010 zo dňa 25. 03. 2011 bolo voči nemu začaté trestné
stíhanie, avšak toto uznesenie bolo uznesením Generálnej prokuratúry SR IV/3 GPt 431/10 -
10 z 08. 06. 2011 v plnom rozsahu zrušené.
Uviedol, že jeho úmyslom bolo zhodnotiť zhromaždené finančné prostriedky v záujme
čo najlepšieho uspokojenia pohľadávok veriteľov. V danom štádiu nie je možné konštatovať,
že škoda bola spôsobená, pretože naďalej prebiehajú konania, ktoré umožňujú získať finančné
prostriedky do konkurznej podstaty ( súdne spory, rokovania s poisťovňami ). Samotná
spoločnosť, ktorej boli finančné prostriedky zverené, má postavenie osoby, ktorej obchody
a iná činnosť súvisia zo subjektom podliehajúcim dohľadu NBS a to z dôvodu 100 %
vlastníckeho prepojenia na obchodníka s cennými papiermi C. ( § 3 píms. a),
a § 2 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. ).
Na záver uviedol, že v danej veci vždy informoval súd a veriteľov o svojom postupe,
nikdy neboli žiadne námietky, podával správy a vyjadrenia. Podľa jeho názoru nemožno
diskriminovať nebankový subjekt, ktorý je legálnou spoločnosťou pôsobiacou na území SR
na základe oprávnení, ktoré využíva, kde aj štátne inštitúcie využívajú nebankové subjekty na
zhodnocovanie finančných prostriedkov s tým, že všetky finančné prostriedky išli cez účty
správcu, bolo to transparentné konanie, zachytené v účtovníctve a počas určitého obdobia
si spoločnosť plnila svoje povinnosti a platila dohodnuté úroky, takže nebol dôvod meniť
systém zhodnocovania. Správca následne urobil všetko pre vymoženie týchto finančných
prostriedkov. Trestné stíhanie v súčasnej dobe nie je vedené, a preto platí prezumpcia neviny,
z ktorej musí každý orgán vychádzať. Zdôraznil že konal v dobrej viere, z hľadiska
zhodnocovania finančných prostriedkov. Taktiež uviedol, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je všeobecné a nekonkrétne, kde z odôvodnenia nevyplývajú skutočnosti,
ktoré by mali byť základom pre odvolanie správcu. Súd mal vedomosti o skutočnostiach
v rozhodnutí uvedených dlhú dobu, vo veci však nekonal resp. konal až s určitým odstupom
a jeho konanie je nezákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie správcu konkurznej podstaty JUDr. I. B. je dôvodné.
Podľa § 8 ods. 5 veta druhá ZKV súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca
neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov.
Podľa § 8 ods. 2 ZKV správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá
zákon alebo mu ich uloží súd.
Základným príkazom zákona pre správcu pri plnení všetkých povinností a pri výkone
funkcie správcu vôbec, je výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. Činnosť správcu
má smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku
patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok úpadcových veriteľov, pričom
je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou.
Dôležitými dôvodmi, pre ktoré je možné zbaviť správcu funkcie, je najmä trvalé
porušovanie povinnosti správcu, zaujatosť alebo trvale nepriaznivý zdravotný stav. Zbaviť
správcu jeho funkcie možno i bez návrhu, ak súd zistí dôležité dôvody, pre ktoré treba
správcu funkcie zbaviť. Zo zákona o konkurze a vyrovnaní pre ustanoveného správcu
konkurznej podstaty vyplývajú určité povinnosti a súd je zasa oprávnený vyžiadať
si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do účtov a pod. Súd nesporne môže správcu
zbaviť funkcie, ale len z dôležitého dôvodu, ktorým môže byť napr. trvalé porušovanie
povinnosti správcu, hrubé sťažovanie konkurzného konania a pod. Za hrubé sťažovanie
postupu konkurzného konania možno považovať to, ak správca nereaguje na opatrenie súdu
podľa § 12 ZKV, nečinnosť správcu. Podmienky resp. dôvody zbavenia funkcie správcu
súdom pre jeho nečinnosť, však musia byť preukázané resp. zrejmé z priebehu konkurzného
konania. Súdu z ust. § 12 ZKV vyplývajú určité oprávnenia a umožňujú, aby v súvislosti
s konkurzným konaním dával správcovi pokyny resp. vyžiadal správu resp. odpočet jeho
činnosti.
Dôvod, pre ktorý, súd prvého stupňa zbavil správcu JUDr. I. B. v zmysle
§ 8 ods. 5 Zákona č. 328/1991 Zb. funkcie správcu, t. j. skutočnosti, že správca vložil
finančné prostriedky úpadcu do nebankovej spoločnosti, ktorá ich nie je ochotná vrátiť,
čím spôsobil neodôvodnené prieťahy v tomto konaní, je potrebné uviesť, že správca pri
výkone svojej funkcie postupuje s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú
porušením povinností tak ako mu to ukladá § 8 ods. 2 Zákon č. 328/1991 Zb. S náležitou
odbornou starostlivosťou musí správca postupovať aj pri nakladaní s finančnými
prostriedkami úpadcu. Ide o finančné prostriedky získané počas konkurzu speňažením
majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, resp. inou činnosťou správcu a majú
slúžiť na dosiahnutie cieľa konkurzu, ktorým je pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu.
Finančné prostriedky majú byť k dispozícii kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.
Odvolací súd má za to, že správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predmetné
finančné prostriedky vložil do nebankovej spoločnosti, aj keď zákon výslovne neuvádza,
že správca môže nakladať s finančnými prostriedkami len na pokyn súdu. Do rozhodnutia
súdu prvého stupňa suma vložená správcom do nebankovej spoločnosti nebola na účet úpadcu
vrátená. Konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu sa nachádza v konečnom štádiu,
nakoľko konečná správa bola schválená a súd v napadnutom rozhodnutí uložil
novoustanovenému správcovi predložiť návrh na rozvrhové uznesenie, po právoplatnosti
ktorého by malo prísť k uspokojeniu konkurzných veriteľov. V prípade nedosiahnutia
predmetných finančných prostriedkov sa konkurzné konanie nesporne bezdôvodne predĺži,
za to obdobie sa zvýšia ďalšie náklady v konkurznom konaní.
Odvolací súd je toho názoru, že finančné prostriedky uložené v bankách požívajú
väčšiu ochranu, ako finančné prostriedky vložené v iných nebankových subjektov. Banky
vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia v súlade so Zákonom č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na ich činnosť dohliada Národná banka
Slovenska, čo nemožno povedať o nebankových subjektoch, na činnosť ktorých
sa nevyžaduje povolenie a ich činnosť nie je pod dohľadom špeciálnej finančnej inštitúcie
akou je NBS. Tvrdenie správcu o dohľade NBS nad finančnými holdingovými
spoločnosťami, ktorým osobitné zákony v oblasti kapitálového trhu ukladajú povinnosti
je správne. Ale vklady uložené v nebankových subjektoch nepožívajú takú úroveň ochrany
ako je to pri bankách.
Tvrdenie odvolateľa, že trestné stíhanie bolo zrušené a platí prezumcia neviny, z ktorej
musí každý orgán vychádzať nie je v danej veci rozhodujúce. Odvolací súd rozhodoval
o porušení povinností správcu v rámci konkurzného a nie trestného konania.
Odvolací súd dospel k názoru, že správca JUDr. I. B. svojím konaním nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, keď predmetné finančné prostriedky vložil
do nebankovej spoločnosti, ktorá ich nevrátila na účet úpadcu. Tento dôvod odvolací súd
posúdil ako dôležitý dôvod, pre ktorý v zmysle § 8 ods. 5 ZKV súd prvého stupňa
JUDr. I. B. odvolal z funkcie správcu dôvodne.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
s poukazom na ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 20. decembra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková