Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: C. F., M.. XX. XX. XXXX, Q. R. E.. Č.. X, Q., zastúpená advokátom: Mgr. Štefan Šucha, Kuklovská ul. č. 23, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítková ul. č. 4, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. októbra 2018, č. k. - 344, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 33. 000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej priznal nárok na 100 % - nú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , , , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že smrť matky žalobkyne nastala v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným a v príčinnej súvislosti s oneskorenou diagnostikou perforácie pažeráka. Uviedol, že dôvodnosť uplatneného nároku spočívala aj v okolnostiach celého prejednávaného prípadu, kedy sa matka žalobkyne dostavila do zdravotníckeho zariadenia, ktoré disponuje rozsiahlym kvalifikovaným personálom, za účelom operácie kolena, pričom dôvodne očakávala poskytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti a pokiaľ nedostatočná zdravotná starostlivosť vyústila do úmrtia matky žalobkyne, zásah do osobnostnej sféry žalobkyne bol o to závažnejší aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je najväčším zdravotníckym zariadením na Slovensku, a preto logicky matka žalobkyne aj príbuzní s dôverou očakávali, že zdravotný problém, z dôvodu ktorého bola hospitalizovaná, bude odborne odstránený, prípadne bude poskytnutá zodpovedajúca starostlivosť v prípade výskytu pooperačných komplikácii (porovnaj aj odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR, zo dňa 12. 08. 2008, pod bodom III), a nakoľko k tomuto nedošlo, zanedbanie povinností žalovaného viedlo k fatálnym následkom. Poukázal na skutočnosť, že zohľadňujúc všetky skutkové okolnosti prejednávaného sporu dospel k záveru, že uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33. 000 eur možno považovať za primeranú, spôsobilú zmierniť následky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne s tým, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalovaný má pre uvedené prípady uzavreté poistenie, predmetom ktorého je aj krytie nemajetkovej ujmy, preto táto suma nebude pre žalovaného likvidačná. Uviedol, že pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne došlo k porušeniu právnej povinnosti s tým, že matka

žalobkyne bola dňa 18. 03. 2008 hospitalizovaná na II. Ortopedicko-traumatologickej klinike Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ul. v Bratislave za účelom operácie pravého kolena, ktorej sa podrobila na druhý deň, dňa 19. 03. 2008, keď zo svedeckých výpovedí príbuzných vyplynulo, že pacientka sa už na druhý deň po operácii sťažovala na bolesti v hrudníku, vyzerala zle, mala ťažkosti s grganím, prehĺtaním, konzumovaním, cítila zápach kyanidu, bolo prítomné zmodranie pier a krku, pričom znalci zo znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. dospeli k záveru, že bezprostrednou príčinou smrti matky žalobkyne bola otrava krvi s multiorgánovým zlyhaním, ktorá vznikla na podklade obojstrannej hnisavej bronchopneumónie (zápal pľúc), keď hnisavý zápal pľúc sa rozvinul ako komplikácia zápalu medzihrudia, ktorý vznikol pri perforácii pažeráka, smrť teda nastala v príčinnej súvislosti s prederavením pažeráka, pričom znalci trvali na tom, že úmrtie pacientky nastalo v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v nemocnici na Antolskej ul. v Bratislave a k smrti pacientky došlo v príčinnej súvislosti s oneskoreným stanovením diagnózy perforácie pažeráka, ktorá mala následne viesť k hnisavému zápalu medzihrudia, následkom čoho bola pacientka transportovaná do nemocnice v Ružinove, kde sa podrobila ďalšiemu operačnému zákroku. Poukázal na skutočnosť, že za najpravdepodobnejšiu príčinu perforácie pažeráka znalci označili postup pri intubácii za účelom vykonania operačného zákroku v celkovej anestézii a hoci znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s. vo svojom znaleckom posudku rovnako pripustila túto možnosť vzniku perforácie ako najpravdepodobnejšiu, zároveň uviedla, že k perforácii pažeráka mohlo dôjsť aj pooperačne účinkom užívaných liekov a rovnako nebolo možné vylúčiť možnosť spontánnej perforácie u pacientky s autoimunitným ochorením. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa znalca doc. L.. C. F., K.. (forensic.sk) príznaky, ktoré referovala pacientka príbuzným, mali podľa jeho názoru 100 % zodpovedať tomu, že k perforácii pažeráka došlo pri intubácii s tým, že sporným momentom bola skutočnosť, že sťažnosti pacientky boli v jej zdravotnej dokumentácii zaznamenané až dňa 23. 03. 2008, avšak podľa výpovedí svedkov sa pacientka sťažovala na zdravotné ťažkosti už na druhý deň po operácii, t. j. odo dňa 20. 03. 2008, pričom až na základe záznamu zo dňa 23. 03. 2008 lekári pristúpili k RTG a CT vyšetreniam, ktoré konštatovali zápal medzihrudia. Poukázal na výpoveď znalca doc. L.. C. F., K.., v ktorej pred súdom uviedol, že z praxe má skúsenosti s nezaznamenaním subjektívnych pocitov pacienta do zdravotnej dokumentácie, nakoľko tieto sa neberú vážne, pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že nedospel k žiadnym pochybnostiam, na základe ktorých by mal dôvod neveriť príbuzným zomrelej, že k zdravotným ťažkostiam a sťažnostiam pacientky došlo už v prvý pooperačný deň s tým, že podľa znalcov by v prípade včasnej diagnostiky v prvý pooperačný deň bola prognóza pacientky výrazne lepšia a napriek tomu, že znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s. vo svojich záveroch v konečnom dôsledku konštatovala, že postup zamestnancov žalovaného bol lege artis, zároveň vo svojom posudku pripustila pochybenia, napr. že izboví lekári na ortopedickej klinike porušili dôležitú povinnosť, keď podcenili príznaky popisované pacientkou, nedôsledne došetrili stav, čo viedlo k oddialeniu stanovenia definitívnej diagnózy. Poukázal na skutočnosť, že zo zdravotnej dokumentácie malo byť tiež jednoznačne zrejmé, že matka žalobkyne mala predpoklady pre sťaženú intubáciu, pričom L.. L.. A. Q., ako osoba poverená za znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k.s., následne pred súdom uviedol, že ich závery vychádzali zo skutočnosti, že prvé zaznamenané potiaže boli z 23. 03. 2008 a od tohto obdobia bola aj zodpovedajúcim spôsobom poskytnutá zdravotná starostlivosť s tým, že za predpokladu, že pacientka lekárovi opakovane udávala potiaže už od druhého dňa po operácii, k čomu však nenašli odkaz v dokumentácii, by bol zápal medzihrudia diagnostikovaný oneskorene. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nenašiel žiadne logické dôvody pre spochybnenie výpovedí príbuzných zomrelej, podľa ktorých mala udávať ťažkosti už v prvý deň po operácii, zároveň bol tento záver podporený aj praktickými skúsenosťami doc. L.. C. F., K.., B. nedostatky pri vedení zdravotnej dokumentácie boli žalovanému vytknuté aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe sťažnosti sestry pacientky, a preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k porušeniu právnej povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne zo strany zamestnancov žalovaného, ktoré spočívali v nevenovaní sa sťažnostiam pacientky, nezaznamenaní jej subjektívnych ťažkostí do zdravotnej dokumentácie, čo viedlo k oneskoreným vyšetreniam stanovujúcim konečnú diagnózu, a teda aj k oneskorenému transportu do iného nemocničného zariadenia, čo výrazne zhoršilo prognózu pacientky. Uviedol, že pri zohľadnení všetkých uvádzaných okolností sa javí argumentácia žalovaného spočívajúca v oddialení CT vyšetrenia z dôvodu podávania stravy príbuznými ako bezpredmetná, nakoľko príbuzní pacientky zhodne uvádzali, že ich nikto z personálu neupozornil na zákaz podávania stravy s tým, že v konečnom dôsledku však oneskorenie vykonania potrebných vyšetrení primárne spočívalo v kladení nedostatočnej pozornosti sťažnostiam pacientky už v prvý pooperačný deň, pričom rovnako sa nepodarila preukázať manipulácia s kyslíkovou maskou pacientky, a preto dospel k záveru, že porušením právnej povinnosti zamestnancov žalovaného, čo predstavuje prvý zodpovednostný predpoklad, došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, keď neoprávnený zásah do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na rodinný a súkromný život, spočíval v úmrtí jej matky, ktoré malo byť spôsobené pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zamestnancami žalovaného. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo zo strany zamestnancov žalovaného pri plnení ich pracovných úloh s tým, že ustanovenia o ochrane osobnosti neobsahujú osobitnú úpravu o zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzických osôb, a preto pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad s tým, že právna teória pripúšťa v občianskom práve analógiu zákona, aj keď tak zákon výslovne neustanovuje, a preto analogicky ( v spojení s tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný ako zdravotnícke zariadenie, je nositeľom zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobkyne, a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní. Poukázal na skutočnosť, že je nespochybniteľné, že úmrtím blízkeho člena rodiny (matky) došlo u žalobkyne k hlbokej a nenapraviteľnej citovej ujme, pričom na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že medzi žalobkyňou a jej matkou existoval hlboký citový vzťah, avšak protiprávnym konaním zamestnancov žalovaného došlo k okamžitému pretrhnutiu týchto väzieb, čím došlo k zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne. Uviedol, že silné citové puto matky a dcéry spočívalo v tom, že žalobkyňu vychovávala jej matka sama bez otca, trávili spolu víkendy, dovolenky, pričom až do úmrtia matky žili v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľali aj na finančnom chode domácnosti, splácali pôžičky, keď po smrti svojej matky sa mala žalobkyňa dostať do finančnej tiesne s tým, že žalobkyni rovnako vznikli výdavky v súvislosti s pohrebom jej matky v nie zanedbateľnej výške, ktoré podľa priloženého listu zo dňa 09. 02. 2009 žalovaný odmietol refundovať, nakoľko mal za to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vytýkanými medicínskymi pochybeniami a smrťou matky žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku straty matky bola žalobkyňa tiež nútená vyhľadať odbornú pomoc psychológa. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. , c. s. p. a vecne úspechom žalobkyne v konaní, z dôvodu ktorého jej priznal plný nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že pacientka bola dňa 18. 03. 2008 o 16:35 hod. prijatá na hospitalizáciu na pracovisku ÚNB II. OTK v Nemocnici Cyrila a Metoda v Petržalke za účelom operácie - totálnej endoprotézy pravého kolena, dňa 19. 03. 2008 bola operácia v celkovej intubačnej anestézii vykonaná, dňa 25. 03. 2008 bola pacientka v dôsledku vážneho zhoršenia zdravotného stavu (akútna mediastinitída) prevezená a hospitalizovaná na pracovisko ÚNB Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici Ružinov, dňa 15. 05. 2008 o 10:13 hod. bol jeho zamestnancami konštatovaný existus letalis (úmrtie) pacientky, keď patologicko-anatomickou pitvou bola určená bezprostredná príčina smrti pacientky obojstranná hnisavá (vľavo abscedujúca) bronchopneumónia. Poukázal na skutočnosť, že jeho zamestnanci poskytli pacientke zdravotnú starostlivosť v danom čase a na danom mieste správne, keďže celkovo priebeh ochorenia u pacientky bol veľmi ťažko interpretovateľný, o čom svedčí aj počet konziliárnych vyšetrení s tým, že neboli prítomné jednoznačné známky septického stavu, ktorý sa pri mediastinitíde rozvíja veľmi rýchlo, najmä dramaticky. Uviedol, že sa opakovane na svojich pracoviskách stretáva s mediastinitídou, kde sa rýchlo rozvíja šokový stav s hypotenziou s nutnosťou podávania vazopresorov či inotropík, renálnou insuficiencou a s laboratórnym obrazom hypoperfúzie tkanív, pričom k takýmto príznakom u pacientky nedošlo, čo možno pripísať predovšetkým polymorbidite a chronickej kortikoterapii, a preto bola diagnostika mediastinitídy značne sťažená, z dôvodu ktorého ex post potvrdený nezdar či chybná interpretácia prvotných vyšetrení nesvedčí pre chybný postup, či dokonca pochybenie lekárov ex ante. Namietol, že z nepriaznivého výsledku liečebnej starostlivosti nie je možné urobiť priamočiary záver, že jeho príčinou je konanie lekárov, ktoré by bolo možnosť spontánnej perforácie u pacientky s autoimunitným ochorením (doslovný opis odvolania, pozn. odvolacieho súdu). Uviedol, že s poukazom na dôkazy, ktoré mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tomto konaní k dispozícii má za to, že v konaní nebolo preukázané také protiprávne konanie jeho zamestnancov, ktoré by jednoznačne a nepochybne viedlo k záveru, že bola jednoznačne a nepochybne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním zamestnancov a úmrtím pacientky, nakoľko ani jeden z dôkazov jednoznačne nepreukázal, že by úmrtie pacientky bolo výlučne v príčinnej súvislosti s konaním jeho zamestnancov. Poukázal na záver znaleckého posudku (str. 35, bod 27), z ktorého vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o úmrtie pacientky na následky smrteľnej komplikácie výmeny kolenného kĺbu, ktorej dôvod nemožno spoľahlivo určiť s tým, že preštudovaním spisového materiálu znalci musia konštatovať, že nezistili žiaden lekársky postup, ktorý by nebol lege artis a zároveň poukázal na výpoveď znalca L.. L.. A. Q., ktorý uviedol, že v rámci prípravy na vypracovanie posudku sa oboznámil aj s posudkom č. 112/2010 spoločnosti forensic a na vysvetlenie, prečo sú závery posudkov diametrálne odlišné uviedol, že spomínaný znalecký posudok (forensic) predpokladá postup presne podľa literatúry, pričom posudok (EXPERT GROUP, k.s.) bol vyhotovovaný so zreteľom na klinický stav pacientky, jej dlhodobú liečbu a tiež reálny stav zdravotníctva, a preto ich závery, ktoré majú odraz v dostupnej zdravotnej dokumentácii, vyplynuli zo skutočnosti, že prvé zaznamenané potiaže boli z 23. marca a od tohto obdobia bola poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedajúco. Namietol, že znaleckým dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že k úmrtiu pacientky došlo výlučne v dôsledku nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu s tým, že s poukazom na obdobné prípady v súdnej praxi, by bolo možné žalobe vyhovieť iba za predpokladu, že by bolo bez pochybností preukázané, že smrť pacientky bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko iba v takom prípade by došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie žalobkyne, avšak táto skutočnosť v posudku preukázaná nebola. Uviedol, že pre vyhovenie žalobe nepostačuje púha neoveriteľná možnosť, že pacientka by prežila, ak by došlo k realizovaniu postupov uvedených v znaleckom posudku, resp. že opatrenia uvádzané v znaleckom dokazovaní by dokázali zvrátiť závažnú život ohrozujúcu situáciu pacientky, keďže púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, nepostačuje na vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle . Poukázal na skutočnosť, že ak úmrtie pacientky svojim konaním nezapríčinili jeho konkrétni zamestnanci, nemôže byť ani považovaný za subjekt zodpovedný za úmrtie pacientky, a preto ak za úmrtie pacientky nie je bez pripustenia pochybností zodpovedný, nie je ani možné ho zaviazať na uspokojenie nároku, ktorý si v tomto konaní uplatnila žalobkyňa, keďže inú možnosť, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, právne predpisy, právna teória a ustálená judikatúra nepripúšťajú, a preto je napadnutý rozsudok nesprávny a nezákonný (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a ). 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania, nakoľko súd prvého stupňa (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu), postupoval dôsledne v zmysle ustanovení a náležité zohľadnil charakter vzniknutej nemajetkovej ujmy ako aj všetky okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do jej osobnosti došlo. Uviedla, že dôvody odvolateľa nepovažuje za opodstatnené a jeho tvrdenie v odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie, a na danú vec aplikoval príslušný právny predpis, ktorý správne vyložil, v dôsledku čoho tiež nie je možné konštatovať, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že jej matke nebola na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, ošetrovateľská starostlivosť bola nedostatočná, ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky (Oznámenie o výsledku šetrenia, zo dňa 30. 10. 2008, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), pričom jej smrť nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním perforácie pažeráka a taktiež, že poskytnutá zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení II. OTK FNsP Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nebola poskytnutá v súlade s postupmi lege artis (znalecký posudok č. 112/2010 zo dňa 30. 11. 2010, vypracovaný nezávislou znaleckou organizáciou forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., viacerými znalcami z medicínskych odborov, na základe požiadavky procesného orgánu (vyšetrovateľa PZ), keď je zjavné a preukázané, že došlo k perforácii pažeráka, následne k hnisavému zápalu medzihrudia, ktorý viedol k smrti jej matky a že perforácia pažeráka bola rozpoznaná neskoro, a zdravotná starostlivosť zo strany FNsP Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nebola poskytnutá správne a k smrti došlo v príčinnej súvislosti s oneskorením stanovenia diagnózy perforácie pažeráka (Zápisnica z výsluchu znalca v trestnom konaní, L.. M. L. U.., zo dňa 26. 02. 2013). Uviedla, že za smrť pacientky, jej matky zodpovedá personál II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, kde počas hospitalizácie v dôsledku zanedbania povinností pri operácii a následnej hospitalizácii zo strany lekárskeho personálu zomrela pacientka (uznesenie vyšetrovateľa ČVS:ORP-519/1-OVK-B5-2009 zo dňa 11. 03. 2013) s tým, že uvedené listinné dôkazy boli vypracované nezávisle na účastníkoch tohto konania, a to inštitúciou, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odbornou znaleckou organizáciou, viacerými znalcami z medicínskych odborov, resp. obstarané vyšetrovateľom PZ, pričom žalovaný nijako a nikdy nespochybnil odbornú úroveň týchto dôkazov. K tvrdeniu žalovaného, že jeho zamestnanci poskytli zdravotnú starostlivosť pacientke v danom čase a na danom mieste správne uviedla, že je nepravdivé, účelové a v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním a poukázala na Oznámenie o výsledku šetrenia ÚDZS, z ktorého vyplýva, že jej matke nebola na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, ošetrovateľská starostlivosť bola nedostatočná, ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa , vypracovaný nezávislou znaleckou organizáciou forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., uznesenie vyšetrovateľa ČVS: ORP-519/1- OVK-B5-2009, znalecký posudok č. 15/2017, vypracovaný znaleckou organizáciou Expert Group, k.s. a výpovede znalcov v konaní, ktorými bolo nesporne preukázané, že pacientke, počas hospitalizácie v zdravotníckom zariadení II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v súlade s postupmi lege artis, keďže pochybením zdravotníckeho zariadenia, II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka - žalovaného, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť svojich zamestnancov, došlo k smrti jej matky, a to nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti, medicínskymi pochybeniami, resp. v dôsledku nesprávneho postupu lekárov spočívajúcom v porušení pravidiel a súčasných poznatkov lekárskej vedy, keď jej smrť nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním perforácie pažeráka, a preto žalovaný, ako zdravotnícke zariadenie, konaním svojich zamestnancov, dôsledkom ktorého bola smrť jej matky, negatívne zasiahol do jej osobnostných práv a zodpovedá aj za nemajetkovú ujmu, ktorá jej tým vznikla. Poukázala na skutočnosť, že v dôsledku zanedbania povinností pri operácii a následnom pooperačnom období, zo strany lekárskeho personálu - zamestnancov žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu), umrela jej matka, čiže úmrtie je priamym následkom konania zamestnancov žalovaného, ktorý za činnosť svojich zamestnancov nesie zodpovednosť. K tvrdeniu žalovaného, že ÚDZS nekonštatuje príčinnú súvislosť medzi konaním zamestnancov žalovaného a úmrtím pacientky uviedla, že je prinajmenšom zavádzajúce, zmätočné resp. účelové, nakoľko žiaden právny predpis neurčuje, že oznámenie o výsledku šetrenia ÚDZS musí, resp. by malo konštatovať príčinnú súvislosť medzi konaním zamestnancov žalovaného a úmrtím pacientky, pričom Oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 30. 10. 2008, ÚDZS jednoznačne konštatuje, že jej matke nebola na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v súlade splatnými právnymi predpismi, ošetrovateľská starostlivosť bola nedostatočná a ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky. K námietke žalovaného, že znalecký posudok teda neobsahuje záver, ktorý by preukazoval príčinnú súvislosť medzi konaním niektorého z ošetrujúcich zdravotných pracovníkov a smrťou pacientky uviedla, že je účelové a nepravdivé, nakoľko v znaleckom posudku je uvedené, že nie je možné označiť konkrétneho lekára, či zdravotníka, ktorý zapríčinil stav jej matky, ktorý následne viedol k jej smrti, avšak v predmetnom znaleckom posudku sa jednoznačne konštatuje, že je nepochybné, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej matke v pooperačnom období na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nebol dokončený a správne vedený komplexný diagnostický proces, čo je postup non lege artis, že komplexný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka zlyhal, a to reťazením nedôslednej starostlivosti a neukončením diagnostického procesu v pooperačnom období pri pretrvávajúcich ťažkostiach matky žalobkyne a že smrť jej matky nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním perforácie pažeráka, že poskytnutá zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení II. OTK FNsP Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka nebola poskytnutá v súlade s postupmi lege artis. K tvrdeniu žalovaného, že ani skutkový stav zistený v trestnom konaní nepotvrdil opodstatnenosť pokračovania v trestnom konaní, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe uviedla, že je zmätočné a účelové, nakoľko predmetné trestné konanie, resp. trestné stíhanie bolo podľa uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave V, ČVS: ORP-519/1-OVK-B5-2009 zo dňa 11. 03. 2013 prerušené, teda vyšetrovanie skončené nebolo, avšak jednoznačne preukázalo, že počas hospitalizácie v dôsledku zanedbania povinností pri operácii a následnej hospitalizácii zo strany lekárskeho personálu II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka zomrela jej matka (viď uznesenie vyšetrovateľa ČVS: ORP-519/1-OVK-B5-2009) s tým, že ak by sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania nestal, musel by vyšetrovateľ trestné stíhanie zastaviť podľa , a to, že trestné stíhanie prerušil, je dôkazom, že skutok, tak ako je predmetom trestného stíhania a dôsledkom ktorého bola smrť jej matky sa stal a je trestným činom. K znaleckému posudku znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s. č. 15/2017 uviedla, že sa podrobne vyjadrila k predmetnému znaleckému posudku a poukázala na odborné nepresnosti, nejednoznačnosť a rozporuplnosť odpovedí v posudku s tým, že znalci a konzultanti nemohli posudzovať s plnou znaleckou odbornosťou priebeh hospitalizácie jej matky, nakoľko v danom posudzovaní chýbajú znalci z dotknutých kľúčových odborov, a to: hrudná chirurgia, vnútorné lekárstvo, reumatológia a rádiodiagnostika s tým, že znalecká organizácia Expert Group, k.s. nemala pri vypracovaní posudku celu zdravotnú dokumentáciu jej matky, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi zástupca znaleckej organizácie, znalec L.. L.. A. Q., pričom znalci znaleckej organizácie Expert Group, k.s. neboli prítomní pri výpovediach zdravotníckeho personálu, ktorý poskytoval zdravotnícku starostlivosť jej matke. K tvrdeniu, že daní znalci museli skonštatovať, že nezistili žiaden lekársky postup, ktorý by nebol lege artis uviedla, že je v úplnom rozpore s odpoveďami týchto znalcov na jednotlivé otázky v predmetnom znaleckom posudku s tým, že sa podrobne k jednotlivým otázkam, ktoré sú v rozpore v príčinnej podstate a v hodnotení základnej otázky lekárskych postupov lege artis alebo non lege artis vyjadrila v podaní zo dňa 17. 07. 2017. K tvrdeniu žalovaného, že perforáciu nepotvrdil ani zákrok v Ružinove uviedla, že je nepravdivé, keďže perforácia pažeráka bola verifikovaná a vyplýva to z výpovedí v trestnom konaní, konkrétne U.. W. a R.. F. (obaja zamestnanci zdravotnícke zariadenie Ružinov), pričom táto verifikácia bola urobená RTG vyšetrením s kontrastnou látkou dňa 25. 03., z ktorého je zrejmé, že kontrastná látka vytiekla, čím bolo preukázané prederavenie pažeráka. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu opätovne uviedol, že v konaní nebolo preukázané také protiprávne konanie jeho zamestnancov, ktoré by jednoznačne a nepochybne viedlo k záveru, že bola jednoznačne a nepochybne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním jeho zamestnancov a úmrtím pacientky s tým, že ani jeden z dôkazov jednoznačne nepreukázal, že by úmrtie pacientky bolo jednoznačne a výlučne v priamej príčinnej súvislosti s konaním jeho zamestnancov. Uviedol, že znaleckým dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že k úmrtiu pacientky došlo výlučne v dôsledku nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je neoprávnenosť tohto zásahu s tým, že ak úmrtie pacientky svojim konaním nezapríčinili konkrétni zamestnanci, nemôže byť za označený za subjekt zodpovedný za úmrtie pacientky a ak za úmrtie pacientky nie je bez pripustenia pochybností zodpovedný, nie je možné ho ani zaviazať na uspokojenie nároku, ktorý si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k v bode 4. uvedenému vyjadreniu žalovaného iba zopakovala, že jej matke nebola na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, ošetrovateľská starostlivosť bola nedostatočná, ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, že jej smrť nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním perforácie pažeráka, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v pooperačnom období nebol dokončený a správne vedený komplexný diagnostický proces, čo je postup non lege artis, komplexný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti jej matke na II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka zlyhal, a to reťazením nedôslednej starostlivosti a neukončením diagnostického procesu v pooperačnom období pri pretrvávajúcich ťažkostiach pacientky a taktiež, že poskytnutá zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení II. OTK FNsP Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nebola poskytnutá v súlade s postupmi lege artis. Opätovne uviedla, že je zjavné a preukázané, že došlo k perforácii pažeráka, následne k hnisavému zápalu medzihrudia, ktorý viedol k smrti jej matky a že perforácia pažeráka bola rozpoznaná neskoro a zdravotná starostlivosť zo strany FNsP Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka nebola poskytnutá správne a k smrti došlo v príčinnej súvislosti s oneskorením stanovenia diagnózy perforácie pažeráka s tým, že za jej smrť zodpovedá personál II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, kde počas hospitalizácie v dôsledku zanedbania povinností pri operácii a následnej hospitalizácii zo strany lekárskeho personálu zomrela. Poukázala na skutočnosť, že úmrtie jej matky nastalo v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v zdravotníckom zariadení II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka, nakoľko nebol dokončený a správne vedený komplexný diagnostický proces, čo je postup non lege artis, keď jej zdravotná starostlivosť v II. OTK FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda - Petržalka nebola poskytnutá správne, ošetrovateľská starostlivosť bola nedostatočná, postupy lekárov neboli v súlade s postupmi lege artis. 6. Žalovaný, ktorému bolo dané vyjadrenie žalobkyne doručené dňa 04. 06. 2019, sa k nemu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. a ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2020 podľa ust. v spojení s ust. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 8. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (ust. ), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (ust. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (ust. ).

9.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33. 000 eur vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný je vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní, ktorý neoprávnene zasiahol do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na rodinný a súkromný život a spočívajúcim v úmrtí jej matky, ktoré bolo spôsobené pochybením pri poskytovaní pooperačnej zdravotnej starostlivosti zamestnancami žalovaného. 11. Podľa (, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. K námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 14. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí, resp. znaleckých posudkov podľa predstáv strany sporu), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 15. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobkyne, domáhajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnenej z titulu postmortálnej ochrany osobnosti po nebohej J. C. za zásah do práva na ochranu fyzickej integrity a ochrany osobnosti žalobkyne v dôsledku porušenia práva na ochranu súkromia a rodinného života z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti J. C. porušili právnu povinnosť, keď sa nevenovali zdravotným ťažkostiam, ktoré po operácii avizovala a nezaznamenal ich ani do jej zdravotnej dokumentácie, čo viedlo k oneskoreným vyšetreniam stanovujúcim konečnú diagnózu pacientky, v dôsledku čoho napokon zomrela. 16. Právnou podstatou tohto sporu bola otázka, či postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke J. C.B. po operácii (totálna endoprotéza kolena) vykonanej v celkovej anestézii dňa 19. 03. 2008, ktorá zomrela dňa 15. 05. 2008 bol alebo nebol lege artis, t. j., či sa žalovaný pri pooperačnej starostlivosti o pacientku dopustil protiprávneho konania v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k jej úmrtiu. 17. Skúmanie príčin, ktoré viedli k poškodeniu zdravia pacientky spadá do pôsobnosti lekárskej vedy, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na posúdenie otázky, či postup žalovaného po vykonanej operácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke bol správny (lege artis), nariadil dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku, napriek tomu, že disponoval znaleckým posudkom č. 112/2010 vypracovaným v trestnom konaní vedeným pod ČVS: ORP - 519/1 - OVK - B5 - 2009 znaleckou organizáciou forensic.sk, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: súdne lekárstvo, chirurgia, traumatológia, interná medicína dňa 30. 11. 2010, a ustanovil znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k.s., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 15/2017 dňa 02. 03. 2017. 18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd je vždy povinný nariadiť znalecké dokazovanie, ak pre posúdenie otázky významnej pre rozhodnutie sa vyžadujú odborné znalosti, pričom táto požiadavka je odôvodnená tým, že znalecké dokazovanie (posúdenie odbornej otázky) je dôkazným prostriedkom, ktorého správnosť podlieha kritike (námietkam) strán sporu, z dôvodu ktorého nemôže byť odborná otázka predmetom posúdenia súdom samým s tým, že zmyslom dôkazu znaleckým posudkom je posúdenie skutočností vedúcich ku konkrétnemu poškodeniu zdravia, nie však právne posúdenie veci, ktoré vykoná súd po zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v priebehu konania, podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov ( ). 19. Súčasťou vykonávania znaleckého dokazovania je hodnotenie znaleckého posudku súdom, ktoré sa riadi úplne inými kritériami, ako tomu je pri hodnotení ostatných dôkazných prostriedkov, nakoľko súd nie je oprávnený hodnotiť odbornú stránku podaného znaleckého posudku, posudok môže hodnotiť iba z hľadiska jeho presvedčivosti a hodnovernosti, pričom sa musí sústrediť na to, či znalec pri podaní posudku vychádzal zo zodpovedajúceho skutkového stavu, prípadne z akého skutkového stavu pri vypracovaní posudku vychádzal, a až na základe týchto poznatkov môže dospieť k záveru o presvedčivosti (nepresvedčivosti) podaného znaleckého posudku a rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe, keďže súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkazný prostriedok v zmysle ustanovenia 20. Postup lege artis sa definuje ako správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so súčasným stavom lekárskeho poznania, ak sa bez zbytočného odkladu vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup a ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a iných biomedicínskych vied, s prihliadnutím na technické, vecné a personálne vybavenie zdravotníckeho zariadenia. Naopak, postup non lege artis je postup nesúladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a iných biomedicínskych vied, pričom pre požiadavku súčasnosti je smerodajný čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti. 21. V posudzovanej veci je nesporné, že znalecká organizácia forensic.sk, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: súdne lekárstvo, chirurgia, traumatológia, interná medicína dňa 30. 11. 2010 vypracovala pre účely trestného konania znalecký posudok, z ktorého záverov vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti matky žalobkyne bola sepsa s multiorgánovým zlyhaním, ktorá vznikla na podklade obojstrannej hnisavej bronchopneumónie (zápal pľúc), ktorá sa rozvinula ako komplikácia zápalu medzihrudia, ktorý vznikol pri perforácii pažeráka, t. j. smrť J. C. nastala v príčinnej súvislosti so vznikom prederavania pažeráka a znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s., vo svojom znaleckom posudku č. 15/2017 dňa 02. 03. 2017 konštatovala, že úmrtie pacientky na následky smrteľnej komplikácie výmeny kolenného kĺbu, ktorej jednoznačný dôvod nemožno spoľahlivo určiť s tým, že nezistili žiaden lekársky postup, ktorý by nebol lege artis, s odkazom na dostupnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že prvé zaznamenané potiaže boli z 23. marca a od tohto obdobia bola poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedajúco. 22. Súd prvej inštancie preto postupoval absolútne správne, keď obidva znalecké posudky s protichodnými závermi vyhodnotil z hľadiska ich presvedčivosti a hodnovernosti, a dospel k správnemu právnemu záveru, že neexistovali žiadne logické dôvody pre spochybnenie výpovedí v konaní vypočutých svedkov, príbuzných zomrelej J. C., ktorí tvrdili, že ťažkosti uvádzala hneď v prvý deň po operácii, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s., síce vo svojom znaleckom posudku skonštatovala, že žalovaný nepostupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matky žalobkyne non lege artis a zároveň, že jej úmrtie nenastalo v súvislosti s nesprávnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na druhej strane však v znaleckom posudku uviedol, že pacientke nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť dostatočne a v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti, keď zo strany lekárov Ortopedického oddelenia došlo k nedostatočnému venovaniu sa ťažkostiam pacientky a pátraniu po ich príčinách s tým, že k porušeniu dôležitej povinnosti zdravotníckeho pracovníka došlo v prípade izbových lekárov na Ortopedickej klinike, ktorí u pacientky podcenili príznaky, ktoré popisovala, pričom nedôsledné došetrenie jej stavu viedlo k oddialeniu stanovenia definitívnej diagnózy. 23. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného v podanom odvolaní, že z dôkazov, ktoré mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní v tomto konaní k dispozícii nebolo preukázané také protiprávne konanie jeho zamestnancov, ktoré by jednoznačne a nepochybne viedlo k záveru, že bola jednoznačne a nepochybne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním zamestnancov a úmrtím pacientky, nakoľko ani jeden z dôkazov jednoznačne nepreukázal, že úmrtie pacientky bolo výlučne v príčinnej súvislosti s konaním jeho zamestnancov, nakoľko súd prvej inštancie nielenže hodnotil všetky navrhované a vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ale aj každý dôkaz jednotlivo a ako z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, aj starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v priebehu konania najavo a dospel k správnemu právnemu záveru, že výlučne zamestnanci žalovaného sú zodpovední za oneskorene stanovenú diagnózu matke žalobkyne, nakoľko nevenovali žiadnu pozornosť ňou oznamovaným zdravotným ťažkostiam po operácii, ktoré ani do zdravotnej dokumentácie nezaznamenali, z dôvodu ktorého sa aj súdom prvej inštancie ustanovená znalecká organizácia vyjadrila tak, že žalovaný nepostupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matky žalobkyne non lege artis a zároveň, že jej úmrtie nenastalo v súvislosti s nesprávnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, keďže prvé záznamy o pooperačných problémoch v zdravotnej dokumentácii pacientky sú až z 23. 03. 2008, od ktorého jej zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne. 24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu oboch znaleckých posudkov totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci nevenovali pozornosť subjektívnym ťažkostiam pacientky po operácii, nakoľko však zdravotný personál žalovaného zaznamenal pacientkou tvrdené ťažkosti do zdravotnej dokumentácie až dňa 23. 03. 2008, teda na štvrtý pooperačný deň, konštatovala znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s., že mediastinitída u pacientky nebola diagnostikovaná včas iba za predpokladu, že pacientka lekárovi svoje potiaže uvádzala, a nie je jasné, či sa tak dovtedy stalo, a ak sa tak aj stalo, tieto potiaže mohli lekári ortopedického oddelenia považovať za chronické potiaže bez súvisu s operačným výkonom, pričom je veľkou chybou, ak ich neuviedli do dokumentácie. 25. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že je plne v súlade so zásadami formálnej logiky záver súdu prvej inštancie, že príčinou úmrtia matky žalobkyne bolo protiprávne konanie žalovaného spočívajúceho v ignorácii problémov, na ktoré pacientka po operácii poukazovala, nakoľko skutočnosť, že zdravotný personál žalovaného zaznamenal pacientkou tvrdené ťažkosti do zdravotnej dokumentácie až dňa 23. 03. 2008 neznamená, že ich pacientka neuvádzala, naopak sa javí viac ako logické, že matka žalobkyne na svoje potiaže určite upozorňovala, keďže perforácia pažeráka sa prejavuje bolestivosťou hrdla, nemožnosťou prehĺtania, bolestivosťou v krku a na hrudníku (viď vysvetlenie v znaleckom posudku EXPERT GROUP, k.s., na č. l. 26 posudku). 26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s. vo svojom znaleckom posudku zároveň skonštatovala, že k perforácii ezofagu mohlo najpravdepodobnejšie dôjsť pri intubácii pacientky a uzavrela, že následne sa vyvinul hnisavý zápal medzihrudia, ktorý viedol k smrti pacientky, pričom perforácia pažeráka bola rozpoznaná neskoro s tým, že žalovaný s poukazom na dostupnú anamnézu nevenoval dostatočnú pozornosť príznakom, ktoré sa u pacientky objavili, keď izbový lekár po zistení prvých neobvyklých príznakov dňa 23. 03. 2008 neodsledoval výsledky ordinovaných vyšetrení a ani neupovedomil ďalšieho lekára, ktorému izbu odovzdával, že bolo ordinované RTG vyšetrenie a že stav pacientky je nutné dosledovať. 27. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené jednoznačne stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného, t. j. zanedbaním jeho povinností poskytnúť aj pooperačnú zdravotnú starostlivosť včas a riadne (5 - ty deň po operácii) a úmrtím matky žalobkyne existuje príčinná súvislosť, keďže obe znalecké organizácie vo svojich znaleckých posudkoch, ako aj pitevný protokol č. S080652 z pitvy J. C. konštatovali, že bezprostrednou príčinou smrti bola obojstranná hnisavá (vľavo absedujúca) bronchopneumónia, ku ktorej došlo v dôsledku preforácie pažeráka t. j. ochorenie, ktoré bolo povinnosťou žalovaného rozpoznať, resp. minimálne venovať pozornosť potiažam, ktoré pacientka avizovala, nakoľko ide o ťažké zápalové ochorenie s vysokou úmrtnosťou a okamžite ju začať liečiť, aby nedošlo k fatálnym následkom.

28.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky požiadavky ust. , v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, keď iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, ohľadne ktorých však súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa a 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).