Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/40/2020

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: SAJVA s.r.o., IČO: 36 232 831, Niklova 3663/12, Sereď, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, U. XX/XX, Q., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu 7. júla 2020 žiadal vydať zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L. Q., okres U., evidovanú na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXXX, parcela číslo XXX/X vo výmere XXX m2, parcela registra „C“ - ostatná plocha podiel 1/1 v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 3 000,-Eur s príslušenstvom voči žalovanému, uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo vymedzil tak, že na tunajší súd podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a týmto návrhom sa domáha zmeny nehnuteľností. Je potrebné uviesť, že žalobca v konaní tunajšieho súdu sp. zn sa návrhom zo 17. júna 2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia , ktorým súd zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 3 000,-Eur. Súd uznesením rozhodol 1. júla 2020 č. k. -70, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2020 tak, že návrh žalobcu zamietol. Z tohto dôvodu predmetný návrh bol zapísaný ako nový návrh. 3. Pravdepodobne z dôvodu, že žalobca podal tento návrh do veci sp. zn. , skutkovo návrh neodôvodnil riadne a súd za účelom rozhodnutia v merite veci sa oboznámil s podstatným obsahom spisu sp. zn . 4. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu 17.6.2020 sp. zn. žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L. Q., V. Z. E. Č.. XXXX, J. X. M.-A., Č. XXX H. V. XXX m2

- orná pôda v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 3.000 Eur s príslušenstvom, voči dlžníkovi P. V., vzniknutej tým, že 11. septembra 2018 peňažné prostriedky v tejto výške dlžník P. V. vybral v hotovosti z bankového účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. a uplatnil náhradu trov konania. 5. V konaní sp. zn. žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že že 12. júna 2020 podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o zaplatenie 3 000,-Eur s príslušenstvom. Žalovanému bola na základe ústnej dohody so žalobcom poskytnutá pôžička vo výške 3 000,-Eur s tým, že žalovaný mal pôžičku vrátiť v lehote jedného týždňa od ich poskytnutia / 11. septembra 2018 / spolu s dohodnutým úrokom vo výške 1,2% ročne. Uvedené osobne potvrdil samotný žalovaný aj druhému

konateľovi žalobcu (ktorý v mene žalobcu činí tento úkon (podanie na súd)). Skutočné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému žalobca preukazuje v konaní výpisom z pohybov na účte žalobcu, preukazujúcim výber hotovosti z účtu žalobcu realizovaný žalovaným. Tento výber svojou výškou zodpovedá požičanej a zároveň žalovanej sume. Žalovaný napriek, v ústnej zmluve dohodnutému dátumu vrátenie celej požičanej sumy do týždňa od jej poskytnutia - t. j. do 18.09.2018, pôžičku ani len z časti nevrátil, nevykonal tak do dnešného dňa. Žalobca ďalej uvádza, že spoločnosť ZENTYRA s.r.o. Trnava, IČO: 46 195 076 sa dňa 6.4.2016 stal 50 % -ým spoločníkom spoločnosti žalobcu (SAJVA, spol. s r.o.) na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu od prevodcu Ľ. V. (bratranec odporcu P. V.) za sumu 500.000,- Eur. V spoločnosti ZENYRA je spoločníkom a konateľom D.. J. Š.. Tento prevod obchodného podielu D.. J. Š. ponúkol žalovaný s tým, že potrebuje, aby do spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vstúpil investor za účelom realizácie investičného plánu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., ktorý bol žalobcovi aj predstavený. D.. J. Š. ponuku zvážil a vstúpil do projektu tak, že sa spoločníkom v SAJVA stala spoločnosť ZENYRA. Žalovaný hľadal investora na realizáciu investičného plánu (bod. 1 vyššie), nakoľko ani žalovaný a žalobca nemali peňažné prostriedky na jeho realizáciu. Žalovaný je nielen spoločníkom žalobcu, ale je zároveň aj konateľom. Tým, že D.. J. Š. je spoločníkom a konateľom ZENYRA, disponoval dostatočnými finančnými zdrojmi, zabezpečoval finančné zdroje pre projekt a zároveň poskytoval žalovanému finančné výpomoci (pôžičky). Žalovaný mal v úmysle prostredníctvom spoločnosti žalobcu pričom nižšie popísané kroky boli medzi spoločníkmi spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vzájomne dohodnuté a odsúhlasené pred ich samotnou realizáciou, uskutočniť nasledovný investičný plán: i) nadobudnúť pozemky a tiež stavby (nehnuteľnosti, s príslušenstvom a súčasťami) od spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o. nachádzajúce sa v katastrálnom území L. Q.) následne mala spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. kúpiť priľahlé pozemky od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a iné priľahlé pozemky od tretích fyzických osôb, v ďalšom kroku, v momente, keď bude spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. vlastníkom všetkých pozemkov tieto scelí a požiada príslušnú obec o zmenu územného plánu tak, aby na týchto pozemkoch bolo možné v budúcnosti vybudovať bytové domy, iv) posledným krokom tohto investičného plánu bolo takto scelené pozemky určené na zastavenie následne predať zatiaľ bližšie neurčenému developerovi. Prvý krok investičného plánu sa realizoval podľa vzájomnej predchádzajúcej dohody a s jeho realizáciou neboli problémy. Spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nadobudla 100 %-ný obchodný podiel spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o., čím sa stala vlastníkom aj predmetných pozemkov, resp. ich dostala do svojej výlučnej dispozície. Prvým krokom spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nadobudla 100 % -ný obchodný podiel v spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o., čím získala výlučnú dispozíciu s pozemkami, stavbami a ich príslušnosť a súčasťami evidovanými Okresným úradom U. X. A..Ú.. L. Q., I. Z. E. Č.. XXXX. V druhom kroku podľa vzájomnej predchádzajúcej dohody malo dôjsť ku kúpe pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (SVP, š.p.), nachádzajúcich sa v kat. území Dolná Streda, a to pozemky registra CKN s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, Q. V. V. XX.XXX m2. Žalobca sa však v procese nadobúdania pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. dozvedel, že do ponukového konania na kúpu predmetných pozemkov sa namiesto spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. prihlásil priamo žalovaný, a to v rozpore s predchádzajúcou vzájomnou dohodou spoločníkov SAJVA (žalobcu - t.z. žalovaného a D.. J. Š.). Pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovaným a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. bolo potrebné zložiť zábezpeku vo výške 30.000,- Eur. Nakoľko žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami v takejto výške, tieto finančné prostriedky mu boli poskytnuté dňa 21.06.2018 spoločnosťou Letura, s.r.o., so sídlom: Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 47 090 855, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka č.: 31480/ T, žalovanému. Ani po tomto zistení, že žalovaný vstúpil do ponukového konania vo vlastnom mene ako fyzická osoba, však žalovaný od pôvodnej investičnej dohody neodstúpil a po vzájomných rokovaniach spoločníkov spoločnosti SAJVA, spol s r.o., t.j. spoločnosťou ZENYRA, s.r.o. zastúpenou konateľom D.. J. Š. a žalovaným, obaja potvrdili vôľu realizovať investičný zámer s tým, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. tieto prevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko žalovaný nedisponoval kúpnou cenou vo výške 321.589,78 Eur (pričom časť kúpnej ceny za kúpu pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. tvorila zábezpeka v sume 30.000,- Eur - viď. bod 8. a bod 9. tohto návrhu) ďalej prebiehali rokovania o spôsobe úhrady zvyšku kúpnej ceny. Žalovaný so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetné pozemky, pričom kúpna cena bez zloženej zábezpeky bola 291.589,78 Eur. Pozemky boli tak prevedené na žalovaného, keď vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX, s účinkami k 21.12.2018. Dňa 17.12.2018 sa uskutočnilo stretnutie žalovaného, D.. J. Š. ako konateľa spoločnosti ZENYRA, s.r.o. a D.. F. Q. ako účtovníčky spoločnosti. Na toto stretnutie žalovaný priniesol kópiu nedaňového dokladu od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. na doplatenie kúpnej ceny v

sume 291.589,78 Eur. Predmetom stretnutia bolo dohodnúť sa na tom, ako dôjde k zaplateniu zvyšku kúpnej ceny a aké bude zabezpečenie pre prípad, že žalovaný nesplní spoločnú investičnú dohodu v tom, že pozemky, ktoré nadobudol od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. neprevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko mal žalovaný vystupovať ako vlastník pozemkov, ktoré mali byť podstatnou súčasťou investičného plánu, potrebovali mať žalobca a spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. zabezpečené, že dôjde k splneniu investičnej dohody a prevodu pozemkov na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Žalovaný požadoval, aby zvyšok kúpnej ceny poskytla spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., ktorá sa neskôr mala stať vlastníkom týchto pozemkov na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Predmetom stretnutia bola aj dohoda o zmluve o pôžičke, ktorou spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. poskytne odporcovi sumu 291.589,78 Eur na doplatenie kúpnej ceny za pozemky prevedené od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Dňa 18.12.2018, kedy malo dôjsť k podpisu predmetných zmlúv (zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva) a k prevodu finančných prostriedkov vo výške 291.589,78 Eur z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na účet odporcu, si odporca P. V. bez dohody a bez podpisu akejkoľvek zmluvy a v rozpore s dohodou z predchádzajúceho dňa previedol z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na svoj vlastný účet peňažné prostriedky spolu vo výške 330.000,- Eur. Túto skutočnosť a porušenie vzájomnej dohody zo dňa 17.12.2018 sa snažil D.. J. Š., ako konateľ spoločnosti ZENYRA, s.r.o., ktorá je spoločníkom spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., dodatočne riešiť prostredníctvom uzatvorenia zmlúv, ktoré boli dohodnuté dňa 17.12.2018. Žalovaný mu však uviedol, že on sa na ničom už dohadovať nebude a ostatné rokovania ako aj uzatvorenie zmlúv odmietol. Tým žalovaný neoprávnene a v rozpore so vzájomnou investičnou dohodou a dohodou zo dňa 17.12.2018 nadobudol pozemky (opísané v bode 7. vyššie) od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. ako fyzická osoba. Rovnako možno konštatovať, že finančné prostriedky, ktoré previedol dňa 18.12.2018 z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na svoj vlastný účet v sume 330.000,- Eur, neboli použité v záujme spoločnosti, jej všetkých spoločníkov, ale v súkromnom aj osobnom záujme žalovaného, a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa z nich financovalo nadobudnutie pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. vo výlučnom vlastníctve žalovaného a v rozpore s investičnou dohodou a dohodou spoločníkov zo dňa 17.12.2018. Do dnešného dňa odporca P. V. predmetné pozemky od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nepreviedol. Do dnešného dňa odporca finančné prostriedky vo výške 330.000,- Eur, ktoré na seba z majetku spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. previedol, spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o. nevrátil. Ďalšie konanie žalovaného svedčí o jeho úmysle, ktorý od počiatku nesmeroval k realizácii investičného plánu, ale práve k vlastnému obohateniu sa na úkor spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., resp. jeho spoločníka spoločnosti ZENYRA, s.r.o., ktorá do spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vstúpila ako investor, keď žalovaný, napriek dohode a podmienkam, vykonal, bez súhlasu, v rozpore s dohodou prevod pozemkov v k.ú. L. Q. . Žalovaný následne, potom ako bol upozornený druhým konateľom SAJVA, spol. s.r.o. J. Š. na toto konanie, uskutočnené v rozpore s dohodami a podmienkami (projektu), vykonal spätný prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti Aurux na žalovaného. Žalovaný, napriek prísľubu po vykonaní odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej s Aurux naďalej nakladal s pozemkami kúpenými od SVP, š.p., v katastrálnom území Dolná Streda. Žalobca uvádza, že je nepochybné a zrejmé, že uvedený stav preukazuje to, že žalovaný koná bez ohľadu na záujmy SAJVA, spol. s r.o., jej druhého spoločníka, bez dohody, naopak v rozpore s podmienkami a dohodami spoločníkov SAJVA, spol. s r.o., koná a činí úkony len vo svoj prospech. Uvedený stav, opísané skutočnosti a okolnosti, a predložené listinné dôkazy preukazujú, že žalovaný koná nepredvídavo, zámerne a účelovo, nie je možné predpokladať ďalšie kroky žalovaného a žalobca má obavu, či bude jeho peňažná pohľadávka v budúcnosti uspokojená. Voči žalovanému bolo podané aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu Porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žalobca je presvedčený, že na základe opísaných skutočností, predložených dôkazov a ich právneho posúdenia je dostatočným spôsobom osvedčený nárok žalobcu voči žalovanému, ktorého zabezpečenie zabezpečovacím opatrením navrhuje. Žalovaný je dlžníkom žalobcu a má tak peňažný záväzok vo výške 3.000 Eur. Druhou podmienkou zákonodarca podmienil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčením obavy tým, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie budúceho výkonu nároku veriteľa môže vyplývať z rôznych skutkových okolností, najmä však z okolnosti, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, svoj majetok zatajuje, zmenšuje svoje aktíva, svoj majetok ničí alebo ho ukrýva, ako aj tým, že majetok síce odplatne prevádza (formou scudzenia kúpnymi zmluvami), avšak bez primeraného protiplnenia. Je tu aj konanie o návrhu (žaloba) o zaplatenie 330 000 Eur, s príslušenstvom, voči žalovanému, kde Okresný súd Galanta nariadil aj zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia tohto nároku ZENYRA voči odporcovi, čím súd síce poskytol ochranu ZENYRA, ale tým sa zároveň znížila „potencionálna“ hodnota majetku žalovaného, nakoľko ten majetok (jeho časť) žalovaného zabezpečuje pohľadávku v obrovskej výške 330 000 Eur, s príslušenstvom, ide o záložné

právo na prvom mieste v poradí záložných práv, teda bude uspokojovaná pohľadávka ZENYRA a je možné, že pre účely uspokojenia veriteľa nezostane žiadny výťažok; odhliadnuc od toho, že žalovaný sa zbavuje majetku. Konkrétnymi okolnosťami, ktoré osvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie sú: žalobca sa opakovane pokúšala o kontaktovanie odporcu P. V. a žiadala ho o vrátenie (zaplatenie) sumy 330 000,- EUR, márne (pred postúpením pohľadávky); žalobca žiadal od odporcu vrátenie požičaného, alebo poskytnutie záruky, márne; žalovaný do dnešného dňa nezaplatil / nevrátil žiadnu časť pohľadávky, nevykonal tak ani voči ZENYRA ani voči žalobcovi; žalobca nemá vedomosť o majetkových pomerov žalovaného, s výnimkou tej okolnosti, že nahliadnutím do evidencie nehnuteľností zistil aktuálny stav jeho nehnuteľného majetku, s tým, že tohto majetku sa žalovaný (postupne) zbavuje, žalobca má obavu, že už vykonané prevody neboli ekvivalentnými úkonmi, a teda už vykonaným prevodmi došlo k podstatnému zmenšeniu majetku žalovaného, z podaného trestného oznámenia vyplýva, že žalovaný okrem postúpenej pohľadávky je povinný vrátiť / zaplatiť spoločnosti žalobcu peňažné prostriedky vo výške viac ako 40 000 Eur, je tu tak ešte ďalší, nie nemalý dlh žalovaného, a teda okrem žalobcu tu sú a zrejmé budú ja ďalší veritelia, ktorí budú mať záujem o uspokojenie ich nárokov, D.. J. Š.T. podal žalobu o zaplatenie 10 000 Eur, s príslušenstvom, na Okresný súd Trnava; žalovaný nakladá so svojím nehnuteľným majetkom bezohľadne, nepredvídateľne, v rozpore s dohodami (minimálne v rozpore s dohodou medzi ním a SAJVA, spol. s r.o., a tiež medzi ním a D.. J. Š.T.), a teda navrhovateľ nemá žiadnu garanciu, naopak preukázateľne má dôvodnú obavu, že sa dlžník odporca P. V. zbaví celého svojho nehnuteľného majetku, v úzkej súčinnosti so spriaznenými osobami, a teda žalobca má dôvodnú obavu, že sa dlžník P. V. postupne zbaví aj ďalšieho jeho majetku (nehnuteľností), ako preukázateľne vykonal prevodom vlastníckeho práva na O. K., Z. X.. Š.J. Q. F., X. Z. T. T. K. X. Z. X.. F. U. (ako podrobne opísal a preukázal žalobca v čl. II (vyššie) a tiež tam označenými a súdu predkladanými listinnými dôkazmi), pričom otázka prevodu vlastníckeho práva je za súčasnej právnej úpravy možná v priebehu pár dní, ak by napríklad bol využité konanie o povolenie vkladu urýchlene, a teda medzi úkonom žalovaného (alebo prijatím rozhodnutia tak vykonať) a prevodom vlastníckeho práva môže uplynúť tak krátka doba, že pre žiadneho veriteľa nebude reálne zabrániť zbaveniu sa majetku, nariadením zabezpečovacieho opatrenia budú napokon chránené napokon aj tretie osoby, na ktoré by prípadne boli prevedené nehnuteľnosti, nakoľko budú mať vedomosť o zriadení ťarchy (záložného práva) a teda môžu obozretnejšie pristupovať k (prípadnému) nadobudnutiu nehnuteľností (či ich častí), s tým, že si tak budú plne vedomé účinkov záložného práva a nutnosti strpieť prípadný výkon záložného práva (teda uspokojenie žalobcu ako veriteľa), nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa nežiada, a požadované zabezpečovacie opatrenia nezakazuje odporcom s nehnuteľnosťami disponovať (nakladať s nimi), teda je zachovaná prednosť zabezpečovacieho opatrenia a subsidiarita neodkladného opatrenia, navrhovateľ má tak dôvodnú obavu, že jediným majetkom, ktorý bude v budúcnosti slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa sú, resp. budú nehnuteľnosti vo vlastníctva žalovaného, a teda jediným možným uspokojením bude postihnutie týchto nehnuteľností. Vo vzťahu k ochrane zákonných práv žalobcu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zrejme jediným možným, účelným, účinným a primeraným nástrojom, ktorým bude odstránená jeho obava, že exekúcia (teda reálne vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3000 Eur (s príslušenstvom) bude ohrozená. Zároveň nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného v plnej miere zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do ich majetkových pomerov ako aj do práv a právom chránených záujmov prípadných iných veriteľov žalovaného, nakoľko zriadením „súdneho záložného práva“ získa žalobca pozíciu záložného veriteľa, teda dáva priestor iba uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nevznikne celkom zjavný nepomer medzi právami žalobcu a žalovaného, preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak bude spĺňať zásadu a požiadavku proporcionality. Proporcionalita uvedeného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že sa jedná o opatrenie zabezpečovacieho charakteru, ktoré žalovanému nebráni v nakladaní s nehnuteľnosťami ani iným spôsobom do vlastníctva nehnuteľností odporcu nezasahuje, pričom, ak by bola žaloba žalobcu zamietnutá, zabezpečovacie opatrenie bude zrušené a nezanechá na vlastníckom práve žalovaného žiadne následky ani škody. Zriadením záložného práva bude nárok žalobcu len zabezpečený, nie uspokojovaný. Posilní sa tak priestor k tomu, aby exekúcia nebola ohrozená (nakoľko záložný veriteľ sa bude môcť uspokojiť zo zálohu aj voči neskorším nadobúdateľom). Prostredníctvom zriadenia záložného práva získa navrhovateľ (iba) postavenie záložného veriteľa a bude až v prípade judikovanej pohľadávky pristúpiť k jeho výkonu, a to aj v prípade, že by existovalo aj iné (v inom poradí) záložné právo. Predmetom tohto návrhu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, v 1/1, v katastrálnom území L. Q., Č. E. XXXX, X.. Č. XXX H. V. XXX m2-orná pôda. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný vykonáva reálne kroky k tomu, aby bola budúca exekúcia ohrozená (predáva, inak scudzuje, delí a

zbavuje sa majetku). O inom, ako nehnuteľnom majetku, nemá žalobca vedomosť. Ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Preto samotné zabezpečovacie opatrenie, majúce prednosť pred neodkladným opatrením (ktoré tak predstavuje výraznejší zásah do práv vlastníka), je pôsobiť aj v istej (a to výraznej) miere preventívne. Žiadané zabezpečovacie opatrenie, a vo všeobecnosti každé zabezpečovacie opatrenie, slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu (tu navrhovateľa) a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného (tu odporcov). Samotné záložné právo má tiež motivovať dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho (prípadnému) výkonu. 6. K návrhu žalobca v konaní pripojil detail pohybu o výbere sumy 3.000,- Eur z účtu vedeného v Tatra banka, a. s., kúpnu zmluvu zo dňa 5.12.2018, výpis z centrálneho registra zmlúv, listy vlastníctva č. XX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, výpis z obchodného registra pre spoločnosti: T., Q..J..H.., Q. Q., Q.. Q. J..H.., O. K., T..Q.., platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 23.4.2020, uznesenie sp. zn. - 100 zo dňa 8.4.2020, vyhlásenie D.. J. Š. zo dňa 10.3.2020, vyhlásenie F. Q. zo dňa 11.3.2020, výpisy žalobcu z Tatra banka, a.s., detail pohybu výberu 330.000 Eur, výpis z obchodného registra spoločnosti Letura s.r.o., SAJVA, spol. s r.o., ZENYRA s.r.o., výzva na splnenie dohody ohľadom prevodu nehnuteľností zo dňa 6.10.2019 a návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica o zaplatenie 3.000 Eur. V predmetnom konaní žalobca ako dôkaz založil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. . 7. Podľa / ďalej len /, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 9. Podľa ., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 10. Podľa ., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11. Podľa ., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa ., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa ., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa ., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa ., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami / nie s konečnou splatnosťou /, pričom musí byť poskytnutá úprava tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu

listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia význam z toho hľadiska, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, ako vyplýva z hore citovaných ustanovení . Dokazovanie má povahu v týmto prípade povahu osvedčovania. Osvedčované skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd pri svojom rozhodovaná z nich vychádza. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou / , Veľké komentáre, Števček a spol. str. 1106-1107 /. 19. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená úprava ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, súd skúma kumulatívne splnenie podmienok, a to : či sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacím opatrením - teda zriadením sudcovského záložného práva na majetok dlžníka je v zásade vždy možné dosiahnuť účel sledovaný neodkladným opatrením, to znamená urýchlenú ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Základnými predpokladmi zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, b/ spôsobilý predmet záložného práva / napr. veci, práva a iné majetkové hodnoty /, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 21. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s , ako aj všeobecné náležitosti v súlade s . Popri všeobecných náležitostiach podania musí spĺňať aj osobitné náležitosti, vyplývajúce z v spojení s a . V návrhu musia byť opísané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. V návrhu musí byť pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku a jeho trvania, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť nepomer a súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zmyslom tejto zásady je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa toto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva / uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica a z 25. mája 2017 sp. zn. . Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomer strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale aj v rámcu ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému návrh smeruje / m. m. /. Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. V prejednávanej veci súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa a nasl. na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vymedzených v návrhu. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca má možnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 3 000,-Eur s príslušenstvom. Sú druhou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie, ktorú žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vykonáva reálne kroky k ohrozeniu exekúcie / predáva ich, inak scudzuje, delí ich a zbavuje sa majetku. Na Okresnom súde Trnava súd vydal zabezpečovacie opatrenie v prospech spoločnosti ZENYRA a.s., čím súd spoločnosti poskytol ochranu a tým a žalobcovi znížila potencionálna hodnota majetku žalovaného.

25. V danom prípade podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcu. Žalobca nehodnoverne osvedčil danosť práva, t. j. existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť. Ako súd uviedol vyššie žalobca neosvedčil, že žalovaný z účtu žalobcu robil výbery, ku ktorým do účtovníctva spoločnosti žalobcu žalovaný nedoložil žiadne doklady. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu doložil len výpis z účtu vedeného v Tatra banke, a.s., z ktorého vyplýva uskutočnený výber žalovaným, a to 18.12.2018 vo výške 330 000,-EUR. Z predloženého účtu nevyplýva, že by žalovaný uskutočnil výber z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. vo výške 3 000,-EUR. Z predložených listín nevyplýva ani, že by Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz v konaní o zaplatenie 3 000,-Eur. Podľa názoru súdu žalobca v danom prípade neosvedčil, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Žalobca za účelom osvedčenia nároku mohol súdu predložiť, napríklad výpis z účtu banky, doklad z účtovníctva o zaúčtovaní pôžičky spoločníkovi, súvahu atď. 26. Súd vo svetle týchto skutočností / pre nesplnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok / nemohol návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a návrh zamietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Súd žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( a ).

Podľa , Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.