Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-101-2019.pdf
PDF · 111.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/V. M. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. R. XX, XXX XX B. C., 2/ M. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. R. XX, XXX XX B. C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: B. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. R. XX, XXX XX B. C., otec: V. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. X, V., Česká republika, zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. detí (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2019, doplnený podaním zo dňa 11.11.2019 domáhal zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2P/30/2017 a to zníženia výživného pre mal. V. M. zo sumy 80 eur na sumu 28,79 eur a pre mal. M. zo sumy 70 eur na sumu 28,79 eur. Návrh odôvodnil tým, že od času poslednej úpravy výživného sa zmenili jeho majetkové pomery, tak že nie je schopný platiť doposiaľ stanovené výživné. Medzičasom sa stal otcom ďalších dvoch detí, ale hlavne jeho príjmy sú nepomerne nižšie ako boli v čase keď súd rozhodoval prvý krát. Jeho príjem rapídne poklesol po tom, čo sa stal invalidným dôchodcom, má priznaný dôchodok v sume cca 158 eur. V čase od 14.6.2017 do 8.7.2019 bol práceneschopný. Od 8.7.2019 ukončil pomer so svojím zamestnávateľom. Okrem príjmu z dôchodku má priznanú podporu v nezamestnanosti a to od 22.9.2019 vo výškach 475 eur, po dvoch mesiacoch 366 eur a posledný mesiac 329 eur, teda jeho príjmy dosahujú cca 633 eur mesačne. Jeho výdaje a výdaje jeho partnerky pozostávajú z úhrad na prevádzku domácností za nájom bytu vo výške 82 eur, elektrina 71 eur, tuhé palivo 42 eur, vývoz TDO 5 eur, vodné a stočné 67 eur a ďalšie výdaje na stravu, ošatenie, hygienu a podobne, pri všetkej skromnosti sú vo výške cca 700 eur mesačne. Svojej vyživovacej povinnosti sa nebráni, ale nakoľko má za to, že od poslednej úpravy výživného nastala zásadná zmena majetkových pomerov na jeho strane, a to v dôsledku pokles príjmov a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti navrhol návrhu vyhovieť. K návrhu pripojil rodné listy maloletých detí W. a R. H., nar. XX.X.XXXX, doklady preukazujúce jeho osobné, majetkové a príjmové pomery a náklady na chod domácnosti a starostlivosť o detí.
2. Súd uznesením č.k. 4P/101/2019-76 zo dňa 27.11.2019 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili.
4. Matka detí sa k návrhu písomne nevyjadrila.
5. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa, súhlasila s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
6. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní navrhla návrhu vyhovieť a znížiť výživné na minimálnu sumu, ktorá je 29,42 eur na každé z detí. Uviedla, že si je vedomá toho, že z takej výšky výživného deti nemôžu fungovať, ale musí rešpektovať pokyn klienta. Priznala, že situácia na strane mal. detí sa zmenila tým, že deti po vyrástli, avšak výdaje, ktoré uvádza matka sú podľa nej premrštené. Zdôraznila, že navrhovateľ nie je schopný platiť ani doteraz stanovené výživne.
7. Matka dieťaťa na pojednávaní žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť. Poukázala na svoju výpoveď v konaní o zvýšenie výživného vedeného pod sp. zn. 2P/166/2019, kde opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj pomery detí. V tomto konaní uviedla, že posledná úprava výživného bola v apríli 2018, od tejto doby sa zmenili pomery deti, pretože mladšia už nastúpi do 2. ročníka a staršia do 3.ročníka základnej školy. V čase poslednej úpravy výživného staršia navštevovala 1. ročník ZŠ a mladšia materskú škôlku. Náklady na starostlivosť o mal. V. M. má v sume 459,50 eur a pre mal. M. v sume 489, 50 eur. Mladšia dcéra ma diagnostikovaná psoriázu, staršia máva ekzémy, inak sú zdravé. Ďalej uviedla, že na jej pomeroch od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene. Naďalej pracuje v spoločnosti EDIMAX na 4 hodinový pracovný úväzok ako upratovačka, okrem toho ako upratovačka pracuje na ďalšie úväzky a jej celkový príjem je cca 340 eur mesačne okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 134 eur a rodinné prídavky v sume do 50 eur mesačne. Ďalší jej príjem tvorí výživne pre deti a pre ňu v sume 60 eur a kompenzácie z úradu práce v sume 19,50 eur.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o detí. Navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pričom poukazuje na potreby a vek maloletých detí. Pripustil, že na strane otca došlo k zmene pomerov, keďže má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, ale k zmene pomerov, došlo aj na strane maloletých detí, ktoré vyrástli. Mal. M. ma zdravotné problémy a teda zníženie výživného, nie je v záujme ani jedného z maloletých detí.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojených spisov sp. zn. 2P/30/2017 a 2P/166/2019, týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté detí, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/302017-157 zo dňa 6.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2018 bolo prvým výrokom manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, druhým výrokom boli obe maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom bola otcovi detí uložená povinnosť prispievať na výživu mal. V. M. v sume 80 eur mesačne a pre výživu mal. M. v sume 70 eur mesačne, štvrtým výrokom bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to každý posledný víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., piatym výrokom bola uložená povinnosť matke maloleté detí na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase na adrese jej bydliska, šiestym výrokom bola uložená povinnosť otcovi maloleté detí v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke na adrese jej bydliska, siedmym výrokom bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý, ôsmym výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a deviatym výrokom bola uložená povinnosť manželovi navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok.
11. Vo veci maloletých detí V. M. a M. H. je tunajším súdom pod sp. zn. 2P/166/2019 vedené ďalšie konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté detí a na zmenu úpravy styku otca s deťmi. V tomto konaní súd rozsudkom zo dňa 30.7.2020 prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/30/2017 zo dňa 6.3.2018 v IV. výroku, to je v časti úpravy styku tak, že otec V. H. je oprávnený stretávať sa s maloletou V. M. H. a maloletou M. H., každý párny týždeň v sobotu od 10:00 - 15:00 hod. v prítomnosti matky, druhým výrokom v prevyšujúcej časti návrh zamietol
a tretím výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nie je právoplatný.
12. V čase poslednej úpravy výživného matka detí bola invalidnou dôchodkyňou s invalidným dôchodkom v sume 128 eur, v súvislosti so zdravotným stavom poberala kompenzácie - peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva v sume 18,39 eur, poberala prídavok na detí v sume 47,04 eur, v období jún až október 2017 pracovala s príjmom cca 46,50 eur. Spolu s deťmi bývala v 2-izbovom byte vo vlastníctve otca detí, náklady na bývanie znášal otec detí. Mala pôžičky, ktoré nesplácala, mala zdravotné problémy.
13. V súčasnosti je matka detí zamestnaná ako upratovačka na 4 hodinový úväzok v spoločnosti EDYMAX Facility Managemant ES, Bratislava s čistým príjmom 236, 39 eur, na Ministerstve spravodlivosti na 1 hodinový pracovný úväzok s príjmom 60 eur a 1 hodinový pracovný úväzok pre Bus Karpaty - s.r.o. s príjmom 40 eur, jej mesačný príjem zo závislej činnosti je tak cca 340 eur mesačne, okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 138 eur, prídavok na detí 49,90 eur, kompenzácie súvisiace s jej zlým zdravotným stavom - peňažný príspevok na hygienu a ošatenie 19,50 eur a výživné na manželku 60 eur a detí 150 eur, iný príjem nemá. Matka s deťmi zmenila bývanie, býva v podnájme v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 300 eur, ďalšie jej náklady tvoria výdaje na internet a TV 26 eur, komunálny odpad 65 eur ročne. Spolu s nimi býva stará matka detí, ktorá na chod domácností prispieva sumou 140 eur (na nájom a stravu).
14. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného žil v Českej republike, pracoval ako operátor v spoločnosti Faurecia Plzeň, s.r.o. s čistým príjmom do času PN 25 491 Kč. Od 14.6.2017 bol práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské dávky v sume 18 216 Kč. Vlastnil byt v ktorom bývala matka s mal. deťmi, za ktorý mesačne platil 170 eur. Mal ešte dve vyživovacie povinnosti k dcéram W. a R., ktoré sa narodili dňa XX.X.XXXX. Býval spolu s priateľkou, ktorej na chod domácností prispieval sumou 2 000 Kč.
15. V súčasnosti otec detí naďalej žije v Českej republike, v období od 14.6.2017 do 8.7.2019 bol práceneschopný. Dňa 16.5.2019 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 4 040 Kč, ktorý od 01/2020 poberá v sume 4 452 Kč. Dňa 8.7.2019 ukončil pracovný pomer. V období od 8.7.2019 do 22.8.2019, kedy za zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie nebol nikde zamestnaný. Od 22.8.2019 na obdobie 5 mesiacov mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti, ktorú poberal dva mesiace v sume 12 279 Kč, dva mesiace v sume 9 445 Kč a posledný mesiac v sume 8 501 Kč. Spolu s priateľkou a ich dvomi maloletými deťmi bývajú v podnájme za ktorý mesačne platia 2 100 Kč. Priateľka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 11 400 Kč, je im vyplácaný príspevok na bývanie v sume 2 675 Kč a rodinné prídavky na dve detí. Má zdravotné problémy, podľa lekárskych správ navštevuje OPCH - ambulanciu, oddelenie plastickej chirurgie, kliniku anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, psychiatrickú ambulanciu. V súčasnosti už nie je vlastníkom bytu v Starej Ľubovni.
16. V čase poslednej úpravy maloleté detí navštevovali materskú škôlku, kde matka uhrádzala 50 eur, matka s deťmi mala bežné výdaje, detí boli zdravé.
17. Mal. V. M. od septembra 2020 bude navštevovať 3. ročník a M. 2. ročník základnej školy. Mal. V. M. je zdravá, prekonala bežné detské choroby. Náklady na starostlivosť o mal. V. M. matka vyčíslila pred kolíznym opatrovníkom sumou 459,50 eur mesačne, táto suma zahŕňa výdaje na ošatenie 60 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 50 eur, školské potreby 30 eur, ZRPŠ 15 eur ročne, krúžky 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 50 eur mesačne, školské výlety a vreckové 15 eur mesačne, bývanie 110 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, kredit na mobil 8 eur mesačne. Mal. M. navštevuje kožnú ambulanciu má diagnostikovanú psoriázu s čím sú zvýšené výdaje na mastičky. Náklady na starostlivosť o mal. M. matka vyčíslila sumou 489,50 eur mesačne, pozostávajú z výdajov na ošatenie 60 eur, strava 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 50 eur, školské potreby 30 eur, ZRPŠ 15 eur ročne, krúžky 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 50 eur mesačne, školské výlety a vreckové 15 eur mesačne, bývanie 110 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, kredit na mobil 8 eur mesačne, hračky 5 eur mesačne.
18. Otec výživné pre mal. detí podľa súdneho rozhodnutia platí, dlh na výživnom nemá.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
19. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
29. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
30. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného pre mal. V. M. zo sumy 80 eur na sumu 28,79 eur, resp. 29,42 eur mesačne a pre mal. M. zo sumy 70 eur na sumu 28,79 eur, resp. 29,42 eur mesačne.
31. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v apríli 2018 teda pred viac ako dvomi rokmi.
32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
33. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
34. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod, V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný handikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.
35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
36. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
37. Otec maloletých detí odôvodňuje potrebu zníženia výživného skutočnosťou, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a že mu podstatne poklesli príjmy v dôsledku priznania čiastočného invalidného dôchodku.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od apríla 2018 došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. detí. Došlo k zmene príjmových pomerov matky ktorá naďalej poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 138 eur a zamestnala sa, pracuje ako upratovačka na úväzky s celkovým príjmom cca 340 eur mesačne. Zmenila bývanie, býva so svojou matkou a deťmi v podnájme, pričom v čase poslednej úpravy výživného náklady na jej bývanie a bývanie detí znášal otec detí. Podstatne došlo k zmene príjmových pomerov otca detí, ktorému sa príjem oproti stavu v čase posledného rozhodnutia znížil v dôsledku priznania čiastočného invalidného dôchodku, ktorý poberá v sume 4 452 Kč, iný príjem nemá, aj keď má priznaný len čiastočný invalidný dôchodok, pracovný pomer skončil, prestal byť vlastníkom bytu v Starej Ľubovni, prestal znášať náklady na byt v Starej Ľubovni. Žiadna vyživovacia povinnosť mu však nepribudla, keďže mal. W. a R. sa narodili dňa XX.X.XXXX, t.j. už v čase poslednej úpravy výživného, na ktorú skutočnosť už súd prihliadol. Od poslednej úpravy výživného obe maloleté deti nastúpili na základnú školu, v čase poslednej úpravy
výživného navštevovali predškolské zariadenie, avšak náklady špecifikované matkou pred kolíznym opatrovníkom na starostlivosť o detí súd považuje za nadsadené a neprimerané potrebám detí.
39. V danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov z hľadiska príjmu otca detí, ktorý sa v dôsledku priznania čiastočného invalidného dôchodku znížil, pričom nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinnosti ani u jedného z rodičov maloletých detí. Otec detí mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti už v čase poslednej úpravy výživného.
40. Za daného stavu má súd za to, že nie je dôvod na zníženie výživného pre maloleté detí, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj schopnosti a možností povinného - navrhovateľa.
41. Súd vzhľadom na príjmové pomery otca detí, jeho zdravotný stav, skutočnosť, že mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a že má ešte dve vyživovacie povinnosti má za to, že otec detí je objektívne schopný platiť výživne v doposiaľ stanovenej výške, t.j. pre mal. V. M. sumu 80 eur a pre mal. M. sumu 70 eur mesačne.
42. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd má za to, že otec maloletých je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v doposiaľ stanovenej výške, t.j. 150 eur pre obe detí. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojím deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (pre obe detí 150 eur mesačne).V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný len čiastočný invalidný dôchodok, teda podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne je schopný sa čiastočne zamestnať. Taktiež otec detí v čase poslednej úpravy výživného bol vlastníkom bytu, v súčasnosti podľa webovej stránky katasterportál nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Keďže došlo k prevodu nehnuteľností, otec mal pravdepodobne príjem z prevodu bytu a teda je objektívne schopný platiť výživne aspoň v takej výške ako bolo doposiaľ určené.
43. Na záver súd poukazuje na nezodpovedný a ľahkomyseľný prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti, keďže výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Otec osobnú starostlivosť deťom neposkytuje, nestretáva sa s nimi, ani sa o ne nezaujíma. Matka, ktorá je taktiež čiastočnou invalidnou dôchodkyňou, je zamestnaná na čiastočné úväzky, na rozdiel od otca detí. Je na otcovi detí aby hľadal rezervy a možnosti ušetriť finančné prostriedky na zabezpečenie svojich detí. Na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti súd zdôrazňuje, že splodením dieťaťa budúci rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, mnohokrát až do vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje zväzky a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť.
44. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.