Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/166/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/P. Q. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. S., t.č. D. XX, XXX XX X. S., 2/ Q. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. S., t.č. D. XX, XXX XX X. S., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: X. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. S., t.č. D. XX, XXX XX X. S., otec: P. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, P., Česká republika, zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 6.3.2018 v IV. výroku, to je v časti úpravy styku tak, že otec P. C. je oprávnený stretávať sa s maloletou P. Q. C. a maloletou Q. C., každý párny týždeň v sobotu od 10:00 - 15:00 hod. v prítomnosti matky.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2019 domáhala zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. a to zvýšenia výživného pre mal. P. Q. zo sumy 80 eur na sumu 150 eur a pre mal. Q. zo sumy 70 eur na sumu 130 eur, počnúc dňom podania návrhu. Súčasne žiadala zmenu úpravy styku otca s deťmi, tak že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomností matky na verejnom priestranstve. Návrh odôvodnila tým, že od času poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery detí, zvýšili sa náklady na ich starostlivosť s ohľadom na prirodzený vývin a vek a nástupom Q. na základnú školu, doteraz stanovené výživné nepostačuje. Na jej strane došlo k zmene pomerov od 02/2019 je zamestnaná na 4 hodinový pracovný úväzok na Okresnom úrade v Starej Ľubovni, kde pracuje ako upratovačka s príjmom cca 235 eur a 1 hodinu pracuje pre Ministerstvo spravodlivosti kde uzatvára budovu za čo má príjem 62 eur mesačne. Jej výdaje predstavujú náklady na nájom 100 eur, mobil 3 eura, lieky 70 eur, hygiena 50 eur. Návrh na zmenu úpravy styku otca s deťmi odôvodnila tým, že otec detí nevidel približne 2 roky, upravený kontakt nikdy nevyužil, detí nekontaktuje, len uhrádza výživné. Dňa 22.8.2019 ju otec kontaktoval, že chce detí, keď to oznámila deťom začali plakať, báli sa, boli rozrušené. Navrhla otcovi aby sa s deťmi stretol v jej prítomností, s čím nesúhlasil. Následne sa s deťmi stretol 3.9.2019 keď išli zo školy s jej matkou, otec nasilu ťahal Q. a chcel ju zobrať preč, ale Q. mu utiekla, veľmi plakala, napriek tomu otec detí chcel vziať detí nasilu aj keď s ním nechceli isť. Detí sa otca boja, nechcú sa s ním stretávať, nemajú žiaden vzťah, otec detí nekontaktuje, nezaujíma sa o ne. K návrhu pripojila rodné listy detí.

2. Súd uznesením č.k. -11 zo dňa 10.9.2019 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili.

4. Otec detí v písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 14.10.2019 uviedol, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Ďalej uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane, medzičasom sa stal otcom ďalších dvoch detí, ale hlavne jeho príjmy sú nepomerne nižšie ako boli v čase keď súd rozhodoval prvý krát. Jeho príjem rapídne poklesol po tom, čo sa stal invalidným dôchodcom, má priznaný dôchodok v sume cca 158 eur. V čase od 14.6.2017 do 8.7.2019 bol práceneschopný. Od 8.7.2019 ukončil pomer so svojím zamestnávateľom. Okrem príjmu z dôchodku má priznanú podporu v nezamestnanosti a to od 22.9.2019 vo výškach 475 eur, po dvoch mesiacoch 366 eur a posledný mesiac 329 eur, teda jeho príjmy dosahujú cca 633 eur mesačne. Jeho výdaje a výdaje jeho partnerky pozostávajú z úhrad na prevádzku domácností za nájom bytu vo výške 82 eur, elektrina 71 eur, tuhé palivo 42 eur, vývoz TDO 5 eur, vodné a stočné 67 eur a ďalšie výdaje na stravu, ošatenie, hygienu a podobne, pri všetkej skromnosti sú vo výške cca 700 eur mesačne. Prípadné vyhovenie návrhu by značne zasiahlo do životnej úrovne jeho terajšej rodiny, má za to, že pokles príjmov na jeho strane odôvodňuje zníženie výživného. K návrhu na zmenu úpravy styku uviedol, že matka mu realizovať styk s deťmi neumožňuje a jej tvrdenia nie sú pravdivé.

5. Otec detí sa pojednávania nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa, súhlasila s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s pojednával v neprítomnosti otca detí.

6. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala uviedla, že posledná úprava výživného bola v apríli 2018, od tejto doby sa zmenili pomery deti, pretože mladšia už nastúpi do 2. ročníka a staršia do 3.ročníka základnej školy. V čase poslednej úpravy výživného staršia navštevovala 1. ročník ZŠ a mladšia materskú škôlku. Náklady na starostlivosť o mal. P. Q. má v sume 459,50 eur a pre mal. Q. v sume 489, 50 eur. Mladšia dcéra ma diagnostikovaná psoriázu, staršia máva ekzémy, inak sú zdravé. Ďalej uviedla, že na jej pomeroch od poslednej úprave výživného nedošlo k podstatnej zmene. Naďalej pracuje v spoločnosti EDIMAX na 4 hodinový pracovný úväzok ako upratovačka, okrem toho ako upratovačka pracuje na ďalšie úväzky a jej celkový príjemje cca 340 eur mesačne okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 134 eur a rodinné prídavky v sume do 50 eur mesačne. Ďalší jej príjem tvorí výživne pre deti a pre ňu v sume 60 eur a kompenzácie z úradu práce v sume 19,50 eur. K návrhu na zmenu súdneho rozhodnutia v časti úpravy styku tak, aby sa deti stretávali s otcom v jej prítomností uviedla, detí sa otca boja, že otec sa s deťmi nestretáva, naposledy bol s nimi niekedy v máji minulého alebo predminulého roka, nekontaktujú sa ani telefonicky ani cez sociálne siete. Podotkla, že otec staršej dcére povedal, že nie je už jej otcom. Súdne rozhodnutie o úprave styku otec detí nerešpektuje. Výživne platí, dlh na výživnom nemá, okrem súdom stanového výživného nič neposiela, na ich výživu ničím iným neprispieva.

7. Právna zástupkyňa otca detí na pojednávaní navrhla návrh na zvýšenie výživného zamietnuť s poukazom na zárobkové pomery otca detí, ktoré sa podstate znížili od času poslednej úpravy výživného. Otcovi deti bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý je cca 150-170 eur mesačne. Otec detí ma vážne zdravotné problémy, lieči sa na psychiatrii, keďže ma psychické problémy, aj z tohto dôvodu sa nemôže zamestnať, jeho priateľka, ktorú v poslednom e-maily označil ako manželka je na rodičovskom príspevku. Majú dve maloleté detí. Otec nie je schopný platiť výživne vo výške navrhovanej matkou detí. K návrhu matky na zmenu úpravy styku uviedla, že navrhujú, aby ostala v platnosti doterajšia úprava. Potvrdila, že otec sa s deťmi nestretáva, nevedela uviesť, kedy sa naposledy stretli.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o detí. Navrhol výživné pre maloleté detí zvýšiť podľa návrhu matky, pretože má za to, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, došlo k zvýšeniu nákladov na ich starostlivosť deti nastúpili do školy, majú zdravotné problémy. K zmene úpravy styku otca s deťmi poukázal na skutočnosť, že súdne rozhodnutie sa nedodržiava, otec ak príde na stretnutie je to 1 krát ročne, deti sami vylovili želanie, že sa s otcom chcú stretávať, ale v prítomnosti matky, preto navrhol úpravu styku napr. 1x mesačne v sobotu od 10:00 - 15:00 hod. v prítomnosti matky.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojených spisov sp. zn. a , týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté detí, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -157 zo dňa 6.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2018 bolo prvým výrokom manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, druhým výrokom boli obe maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom bola otcovi detí uložená povinnosť prispievať na výživu mal. P. Q. v sume 80 eur mesačne a pre výživu mal. Q. v sume 70 eur mesačne, štvrtým výrokom bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to každý posledný víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., piatym výrokom bola uložená povinnosť matke maloleté detí na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase na adrese jej bydliska, šiestym výrokom bola uložená povinnosť otcovi maloleté detí v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke na adrese jej bydliska, siedmym výrokom bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý, ôsmym výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a deviatym výrokom bola uložená povinnosť manželovi navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok.

11. Vo veci maloletých detí P. Q. a Q. C. je tunajším súdom pod sp. zn. vedené ďalšie konanie o návrhu otca na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného pre každé z detí, návrh bol doručený súdu dňa 10.9.2019 doposiaľ o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté.

12. V čase poslednej úpravy výživného matka detí bola invalidnou dôchodkyňou s invalidným dôchodkom v sume 128 eur, v súvislosti so zdravotným stavom poberala kompenzácie - peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva v sume 18,39 eur, poberala prídavok na detí v sume 47,04 eur, v období jún až október 2017 pracovala s príjmom cca 46,50 eur. Spolu s deťmi bývala v 2-izbovom byte vo vlastníctve otca detí, náklady na bývanie znášal otec detí. Mala pôžičky, ktoré nesplácala, mala zdravotné problémy.

13. V súčasnosti je matka detí zamestnaná ako upratovačka na 4 hodinový úväzok v spoločnosti EDYMAX Facility Managemant ES, Bratislava s čistým príjmom 236, 39 eur, na Ministerstve spravodlivosti na 1 hodinový pracovný úväzok s príjmom 60 eur a 1 hodinový pracovný úväzok pre Bus Karpaty - s.r.o. s príjmom 40 eur, jej mesačný príjem zo závislej činnosti je tak cca 340 eur mesačne, okrem toho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 138 eur, prídavok na detí 49,90 eur, kompenzácie súvisiace s jej zlým zdravotným stavom - peňažný príspevok na hygienu a ošatenie 19,50 eur a výživné na manželku 60 eur a detí 150 eur, iný príjem nemá. Matka s deťmi zmenila bývanie, býva v podnájme v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 300 eur, ďalšie jej náklady tvoria výdaje na internet a TV 26 eur, komunálny odpad 65 eur ročne. Spolu s nimi býva stará matka detí, ktorá na chod domácností prispieva sumou 140 eur (na nájom a stravu).

14. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného žil v Českej republike, pracoval ako operátor v spoločnosti Faurecia Plzeň, s.r.o. s čistým príjmom do času PN 25 491 Kč. Od 14.6.2017 bol práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské dávky v sume 18 216 Kč. Vlastnil byt v ktorom bývala navrhovateľka, za ktorý mesačne platil 170 eur. Mal ešte dve vyživovacie povinnosti k dcéram F. a D., ktoré sa narodili dňa XX.X.XXXX. Býval spolu s priateľkou, ktorej na chod domácností prispieval sumou 2 000 Kč.

15. V súčasnosti otec detí naďalej žije v Českej republike, v období od 14.6.2017 do 8.7.2019 bol práceneschopný. Dňa 16.5.2019 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 4 040 Kč, ktorý od 01/2020 poberá v sume 4 452 Kč. Dňa 8.7.2019 ukončil pracovný pomer. V období od 8.7.2019 do 22.8.2019, kedy za zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie nebol nikde zamestnaný. Od 22.8.2019 na obdobie 5 mesiacov mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti, ktorú poberal dva mesiace v sume 12 279 Kč, dva mesiace v sume 9 445 Kč a posledný mesiac v sume 8 501 Kč. Spolu s priateľkou a ich dvomi maloletými deťmi bývajú v podnájme, za ktorý mesačne platia 2 100 Kč. Priateľka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 11 400 Kč, je im vyplácaný príspevok na bývanie v sume 2 675 Kč a rodinné prídavky na dve detí. Má zdravotné problémy, podľa lekárskych správ navštevuje OPCH - ambulanciu, oddelenie plastickej chirurgie, kliniku anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, psychiatrickú ambulanciu. V súčasnosti už nie je vlastníkom bytu v Starej Ľubovni.

16. V čase poslednej úpravy maloleté detí navštevovali materskú škôlku, kde matka uhrádzala 50 eur, matka s deťmi mala bežné výdaje, detí boli zdravé.

17. Mal. P. Q. od septembra 2020 bude navštevovať 3. ročník a Q. 2. ročník základnej školy. Mal. P. Q. je zdravá, prekonala bežné detské choroby. Náklady na starostlivosť o mal. P. Q. matka vyčíslila pred kolíznym opatrovníkom sumou 459,50 eur mesačne, táto suma zahŕňa výdaje na ošatenie 60 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 50 eur, školské potreby 30 eur, ZRPŠ 15 eur ročne, krúžky 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 50 eur mesačne, školské výlety a vreckové 15 eur mesačne, bývanie 110 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, kredit na mobil 8 eur mesačne. Mal. Q. navštevuje kožnú ambulanciu má diagnostikovanú psoriázu s čím sú zvýšené výdaje na mastičky. Náklady na starostlivosť o mal. Q. matka vyčíslila sumou 489,50 eur mesačne, pozostávajú z výdajov na ošatenie 60 eur, strava 100 eur, hygienické potreby a kozmetika 50 eur, školské potreby 30 eur, ZRPŠ 15 eur ročne, krúžky 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 50 eur mesačne, školské výlety a vreckové 15 eur mesačne, bývanie 110 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, kredit na mobil 8 eur mesačne, hračky 5 eur mesačne.

18. Otec výživné pre mal. detí podľa súdneho rozhodnutia platí, dlh na výživnom nemá.

19. Otec sa s deťmi vôbec nestretáva, neudržiava s nimi žiaden kontakt. Súdne rozhodnutie o úprave styku otca s dcérami nie je dodržiavané. Naposledy bol otec s deťmi v kontakte v septembri 2019 kedy došlo k incidentu, chcel dieťa vziať napriek jeho nesúhlasu. Zo správy kolízneho opatrovníka z 14.7.2020 vyplýva, že mal. P. Q. pri osobnom pohovore uviedla, že s ocom sa nestretáva, lebo on nechce, ani s ním netelefonuje, lebo si ich zablokoval na telefóne. Chcela by sa s ním stretávať, ale len vtedy keby tam bola aj jej mamka. Bez nej nechce. Maloletá Q. pri osobnom pohovore uviedla, že otec sa s ňou nestretáva, nevie či sa chce s ním stretávať, pozná ho, len nie sú v kontakte. On im ani nezavolá, ani nenapíše.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

20. Podľa Zákona o rodine (ďalej len ZoR) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

31. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

32. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa prvá veta (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

35. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

36. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. P. Q. zo sumy 80 eur na sumu 150 eur mesačne a pre mal. Q. zo sumy 70 eur na sumu 130 eur mesačne odo dňa podania návrhu a zmena úpravy styku otca s dcérami, tak aby otec bol oprávnený stretávať sa s dcérami každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod v prítomností matky na verejnom priestranstve.

37. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí a o úprave styku otca s deťmi právoplatne rozhodnuté v apríli 2018 teda pred viac ako dvomi rokmi.

K zmene úpravy styku otca s dcérami

38. Súdne rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi nie je rešpektované, k stretnutiam v zmysle rozhodnutia vôbec nedochádza. Reálne sa stretnutie otca s deťmi v rozsahu upravenom súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť v apríli 2018, nezrealizovalo ani jeden krát. Detí v čase vymedzenom súdnym rozhodnutím, t.j. posledný víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., neboli s otcom ani jeden krát. Otec detí nenavštevuje, nekontaktuje ich ani inou formou, či už cez telefón alebo sociálne siete. Naposledy, ako to uviedla matka, sa detí s otcom videli v septembri 2019, kedy však došlo ku konfliktu. Mal. P. Q. pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila svoje želanie, že s otcom sa stretávať chce, ale len v prítomností matky. Maloletá Q. ani nevie či sa s otcom chce stretávať, pozná ho ale nie je s ním v žiadnom kontakte.

39. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s rodičom, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava styku rodiča s dieťaťom stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov, keďže za obdobie od právoplatností predchádzajúceho rozhodnutia t.j. od 27.4.2018 do času rozhodnutia súdu sa neuskutočnilo ani jedno stretnutie otca s dcérami v jeho zmysle, teda súdne rozhodnutie nie je rešpektované. Detí nemajú vytvorený vzťah s otcom, ak by sa s ním chceli stretávať, tak len v prítomností matky. Otec detí termíny stretnutí nerešpektuje, s deťmi sa nekontaktuje, nenapíše, ani im nezatelefonuje.

41. Je zrejmé, že súčasný vzťah otca s maloletými deťmi je naštrbený. Otec dcéry nenavštevuje, nekontaktuje ich. Aj keď jeho právna zástupkyňa deklarovala, že s deťmi sa chce stretávať podľa doposiaľ platnej úpravy styku, jeho konanie o tom nesvedčí, nakoľko súdneho pojednávania sa nezúčastnil, ani v priebehu konania nevyvinul žiadnu snahu o stretnutie s dcérami, čo samo o sebe poukazuje na to, že nemá záujem sa stretávať s mal. P. Q. a Q. v takom rozsahu ako je to upravené v konaní .

42. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 6.3.2018 a upravil styk otca s dcérami každý párny týždeň v sobotu od 10:00 - 15:00 hod. v prítomnosti matky. Pričom miesto na ktorom sa stretnutie má realizovať súd nešpecifikoval (matka navrhovala verejné priestranstvo), keďže stretnutia na verejnom priestranstve v zimnom období by mohli spôsobovať problémy.

43. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi, ktorému mal. detí neboli zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.

K zvýšeniu výživného

44. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

45. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

46. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

47. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť

takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

48. Matka mal. detí odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, zvýšením výdajov s ohľadom na prirodzený vývin a vek a nástupom detí na základnú školu.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od apríla 2018 došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. detí. Došlo k zmene príjmových pomerov matky ktorá naďalej poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 138 eur a zamestnala sa, pracuje ako upratovačka na úväzky s celkovým príjmom cca 340 eur mesačne. Zmenila bývanie, býva so svojou matkou a deťmi v podnájme, pričom v čase poslednej úpravy výživného náklady na jej bývanie a bývanie detí znášal otec detí. Podstatne došlo k zmene príjmových pomerov otca detí, ktorému sa príjem oproti stavu v čase posledného rozhodnutia znížil v dôsledku priznania čiastočného invalidného dôchodku, ktorý poberá v sume 4 452 Kč, iný príjem nemá, aj keď má priznaný len čiastočný invalidný dôchodok, pracovný pomer skončil, prestal byť vlastníkom bytu v Starej Ľubovni, prestal znášať náklady na byt v Starej Ľubovni. Obe maloleté deti nastúpili na základnú školu, v čase poslednej úpravy výživného navštevovali predškolské zariadenie, avšak náklady špecifikované matkou pred kolíznym opatrovníkom na starostlivosť o detí súd považuje za nadsadené a neprimerané potrebám detí.

50. V danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov z hľadiska príjmu otca detí, ktorý sa v dôsledku priznania čiastočného invalidného dôchodku znížil, pričom nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinnosti ani u jedného z rodičov maloletých detí. Otec detí mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti už v čase poslednej úpravy výživného.

51. Za daného stavu má súd za to, že nie je dôvod na zvýšenie výživného pre maloleté detí, vzhľadom na možností a schopností otca detí. Súd nepopiera, že náklady na starostlivosť o detí sa neustále zvyšujú, avšak okrem odôvodnených potrieb oprávnených, t.j. maloletých detí, pri určení, resp. zvýšení výživného musí súd prihliadať aj na schopnosti a možnosti povinného. Súd vzhľadom na príjmové pomery otca detí, jeho zdravotný stav, skutočnosť, že mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a že má ešte dve vyživovacie povinnosti má za to, že otec detí objektívne nie je schopný platiť vyššie ako doposiaľ stanovené výživne, t.j. pre mal. P. Q. sumu 80 eur a pre mal. Q. sumu 70 eur mesačne.

52. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd má za to, že otec maloletých je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v doposiaľ stanovenej výške, t.j. 150 eur pre obe detí. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojím deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (pre obe detí 150 eur mesačne).

53. Z uvedených dôvodov súd druhým výrokom návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.