Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-90-2019.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/90/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: F. B., nar. X. T. XXXX, bytom U. XXXX/XX, X., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810, proti žalovanej: M. A. O., nar. XX. F. XXXX, bytom B. XXXX/X, X., o zaplatenie 3.153,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. februára 2018 č. k. 30C/779/2015-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.993,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.153,42 eur od 1.8.2010 do 1.3.2012, zo sumy 3.123,42 eur od 2.3.2012 do 29.3.2012, zo sumy 3.093,42 eur od 30.3.2012 do 14.7.2015, zo sumy 2.093,42 eur od 15.7.2015 do 27.1.2018 a zo sumy 1.993,42 eur od 28.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti konanie zastavil, III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, IV. žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu v sume 62,80 eur po právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 489, § 517 ods. 2, § 558, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nariadenie vlády“). Vecne dôvodil, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej dňa 10.8.2005 poskytol finančnú pôžičku 8.298,48 eur (250.000 Sk), ktorá bola splatná do jedného roka, avšak žalovaná k dátumu splatnosti dlh nesplatila v plnej výške, uhradila len 5.145,06 eur (155.000 Sk). Vo zvyšku dlh uznala a zaviazala sa ho splatiť žalobcovi najneskôr do 31.7.2010. Svoju povinnosť riadne doposiaľ nesplnila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vychádzajúc z podanej žaloby, pripojených listinných dokladov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, pretože preukázal jeho právny základ aj výšku. Žalobca poskytol žalovanej titulom pôžičky sumu 8.298,48 eur (250.000 Sk), z ktorej sumy žalovaná vrátila žalobcovi iba časť (5.145,06 eur, t. j. 155.000 Sk) a zvyšnú sumu 3.153,42 eur (95.000 Sk) sa žalovaná v uznávacom prejave zaviazala vrátiť do 31.7.2010. Doposiaľ žalobcovi vrátila dňa 1.3.2012 sumu 30 eur, dňa 29.3.2012 sumu 30 eur, dňa 14.7.2015 sumu 1.000 eur a dňa 27.1.2018 sumu 100 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.993,42 eur a priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s právnou úpravou, zohľadniac čiastočné úhrady žalovanej. Vo zvyšnej časti konanie zastavil (§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalobcu v rozsahu 96 %. O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná so zjavným návrhom na jeho zrušenie. Uviedla, že vznáša námietku premlčania. Žalobca tvrdil, že dňa 10.8.2005 jej požičal sumu 250.000 Sk, ktorá mala byť uhradená do jedného roka a žalovaná už mala uhradiť sumu 155.000 Sk. Žalobkyňa si od žalobcu túto sumu nepožičala, ani žiadnu čiastku 155.000 Sk nevrátila. Neexistujú o tom žiadne doklady, celé je to klamstvo. Je pravdou, že si od žalobcu požičiavala peniaze, ale tieto boli menšie sumy, napr. na nájomné atď. Väčšia suma bola 47.000 Sk, ktorú mu aj vrátila. Jediné, čo mu dňa 10.8.2005 podpisovala, bol dlh aj s úrokmi na 90.000 Sk. To, že žalobca podal proti žalovanej žalobu na súd sa dozvedela žalovaná dva dni pred pojednávaním. Zo súdu nedostala žiaden oznam. Termín pojednávania jej oznámil žalobca, ktorý prišiel za ňou do práce a povedal jej, že je pojednávanie. Nesúhlasí ani s lehotou splatnosti do troch dní.
3. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Podľa jeho názoru premlčacia doba plynula od 31.7.2010 a žaloba bola na súd podaná dňa 29.7.2013. Uviedol, že tvrdenia žalovanej svedčia o jej neserióznosti.
4. Žalovaná následne dodala, že zmluvu o pôžičke z roku 2005 podpisovali v Pezinku len formálne, keby k niečomu došlo. Bola žalobcovi vďačná, že jej pomáhal, keď ostala s dvomi deťmi sama. Nikdy by jej nenapadlo, že to žabca takto zneužije. Žalobca to na žalovanú „našil“.
5. Žalobca vo vyjadrení doplnil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. V konaní bolo preukázané poskytnutie predmetnej pôžičky, z ktorej bola vrátená len časť. Žalovaná svoj dlh vo zvyšku i uznala. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú a poukázal aj na § 154 CSP.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o preukázaní nároku žalobcu (poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej v sume 8.298,48 eur, splatnej do jedného roka, zohliadniac zaplatenú časť, poukazom i na uznanie zvyšku dlhu).
8. Žalovaná v odvolaní namietala, že o konaní nemala vedomosť, na pojednávanie nebola súdom predvolaná.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávania boli nariadené na 8.6.2017 (odročené bez prejednania veci z dôvodu nedoručenia predvolania žalovanej), 28.9.2017 (na žiadosť žalobcu odročené bez prejednania veci), 11.1.2018 (pojednávanie bolo na žiadosť žalobcu odročené bez prejednania veci), 13.2.2018, na ktorom bolo rozhodnuté, že súd bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej, bolo otvorené pojednávanie, vykonané dokazovanie (ktoré súd prvej inštancie v závere vyhlásil za skončené) a došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručovaný poštou (zásielka sa súdu vrátila neprevzatá) a následne súd prvej inštancie doručil rozsudok žalovanej do elektronickej schránky.
10. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná mala elektronickú schránku na doručovanie, ktorá bola aktívna od 9.8.2017, pričom ani jedno z predvolaní na pojednávanie (ktoré bolo expedované po tomto dátume) nebolo do elektronickej schránky žalovanej doručované. Predvolania boli doručované poštou, pričom všetky zásielky boli súdu vrátené ako neprevzaté.
11. Podľa § 100 ods. 2 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
12. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
13. Zo systematického výkladu relevantných ustanovení je zrejmá postupnosť pri doručovaní písomností, a to nasledovne: 1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone; 2. do elektronickej schránky podľa osobitého predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente); 3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk; 4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 CSP alebo doručovanie osobitným doručovacím orgánom za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2 CSP (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, k § 105 ods. 1).
14. Doručovanie je procesná činnosť súdu, cieľom ktorej je dosiahnuť, aby strany alebo iné osoby zúčastnené na konaní dostali potrebné písomnosti (rôzne podania, predvolania, písomné poučenia, výzvy, rozhodnutia a pod.). Doručovanie má pre civilné sporové konanie i pre samo rozhodnutie súdu veľký význam. S riadnym doručením, ktoré bolo uskutočnené v súlade so zákonom, je späté plynutie rôznych procesných lehôt, je na ňom závislý priebeh celého konania a súčasne tiež zachovanie základných zásad civilného sporového konania.
15. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že žalovanej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie/a, keď predvolanie bolo doručované poštou (zásielka nebola prevzatá), pričom žalovaná mala aktívnu elektronickú schránku, ktorú skutočnosť zistil súd prvej inštancie až pri doručovaní napadnutého rozsudku. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovanej.
16. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.
17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
18. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Výklad a používanie jednotlivých ustanovení CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
20. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).
21. Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval (žalovaná nebola na pojednávanie predvolaná riadne a včas), vylúčil žalovanú z realizácie jej ústavných procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou
navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam. Iba v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník/strana nedostaví na pojednávanie, možno pojednávanie uskutočniť v jeho neprítomnosti (čo v danom prípade nebolo splnené).
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku v napadnutej časti, odvolací súd sa ďalšími námietkami v odvolacom konaní nezaoberal.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanej účasť na pojednávaní a následne po vykonaní dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť. Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.