Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-168-2019.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/168/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: X. I., nar. XX. Y. XXXX, bytom X. XXX/ XX, K. M., o zaplatenie 1.216,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. decembra 2018 č. k. 12Csp/306/2017-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 888,18 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z istiny od 10.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 46 %, vo výške 77,56 eur (trovy právneho zastúpenia), 33,35 eur (ďalšie trovy) k rukám advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 451, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 503 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že úverová zmluva, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok je formulárové tlačivo s predtlačeným č. 8500082154 a označením veriteľa - žalobkyne s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vyplnil svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žalovaný žiadal podľa bodu 5 formulára úver vo výške 1.380 eur s tým, že ho bude splácať v 18 splátkach po 87,22 eur. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 29.9.2014, žalovaný dňa 25.9.2014. Do formulára sa v bode 6 zapísali údaje o schválenom revolvingovom úvere (s výslovným označením „nevypĺňať“), z ktorého bodu vyplynula schválená výška úveru 1.380 eur s podmienkami splácania po dobu 18 mesiacov, výška splátky 87,22 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v bode 6. na 35,63 % (kým v bode 5. bola RPMN uvedená údajom 35,95 % - ako „predpokladaná“. Žalobkyňa formulár podpísala neskôr, preukázateľne do formulára dopĺňala nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára žalovaným. Zo zmluvy nevyplýva údaj o dobe a termíne splatnosti úveru. Z „oznámenia veriteľa o schválení úveru“ vystaveného dňa 29.9.2014 súd zistil, že žalovanému bol schválený žiadaný úver, vo výške 1.380 eur, z toho však započítala žalobkyňa poplatok za poskytnutie úveru 138 eur (reálne tak poskytla žalovanému sumu 1.242 eur). Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8500082154 bola na úvere žalovanému poskytnutá suma 1.242 eur, žalovaný do júla 2016 zaplatil na úvere celkom 353,82 eur. Listom zo dňa 15.2.2015 žalobkyňa oznámila žalovanému zosplatnenie úveru pre omeškanie
so splátkami 2. až 4. (v sume 260,88 eur), ak nebudú uhradené v lehote 15 dní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka a súčasne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. V zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Žalovaný nemal v čase, keď zmluvu podpisoval informáciu o výške RPMN. S obsahom oznámenia sa žalovaný oboznámil podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo ho zmluva už zaväzovala. V prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý mal žalovaný prijať. Tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemala zákonom vyžadovanú písomnú formu, je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu považoval za dôvodnú v časti nevrátenej istiny v sume 888,18 eur (1.242 eur - 353,82 eur), keď žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 1.242 eur a žalovaný jej vrátil spolu 353,82 eur. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobe vyhovel, zároveň priznal žalobkyni aj úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky z dôvodu omeškania žalovaného s plnením. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. čl. 17, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v rozsahu 46 %.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné. Absencia fakultatívnych dojednaní v zmluve nespôsobuje neplatnosť, ale má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dohoda o úvere, záväzok prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, čo zmluva v predmetnom prípade obsahovala. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva obsahovala rozdielny údaj o RPMN (v porovnaní so žiadosťou žalovaného) a teda išlo o nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Je potrebné uviesť, že RPMN je údaj, ktorý sa nedohaduje. Ide o výpočet stanovený zákonom. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj, alebo nie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o absencii písomnej formy zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, z ktorého dôvodu posudzoval nárok žalobkyne ako vydanie bezdôvodného obohatenia.
6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako posúdil predmetný úver, či sa jednalo o klasický úver (ktorý sa čerpal jednorázovo), alebo revolvingový úver. Ďalej nie je zrejmé, ktoré nové, doplnené údaje žalobkyňou mal súd konkrétne na mysli (či sa to týkalo len údaju o RPMN, alebo i ďalších). Je potrebné zároveň uviesť, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný nemal v čase, keď zmluvu podpisoval informáciu o výške RPMN, nevyplýva z vykonaného dokazovania, pričom sám súd prvej inštancie súčasne poukázal na to, že v časti bodu 5. zmluvy/žiadosti žalovaný tento údaj uvádza ako predpokladanú RPMN 35,95 %. Samotná skutočnosť, že v následnom bode 6 žalobkyňa uviedla RPMN 35,63 %, t. j. nižšiu (nie vyššiu), bez bližšieho posudzovania tohto údaju z hľadiska jeho definície (aj vo vzťahu k danému typu úveru) je pre konštatovanie súdu prvej inštancie o nedodržaní písomnej formy nedostatočné.
7. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy, prípadne iných
dôvodov jej neplatnosti, ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, nie neplatnosti právneho úkonu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej z 1. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014).
8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
11. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
12. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, je nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
14. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť uplatnený nárok žalobkyne (v časti, ktorá zostala predmetom konania), pričom v prípade záveru o zachovaní písomnej formy nemožno opomenúť okrem iného i skúmanie, či dodávateľ (veriteľ) s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ). Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu.
16. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
17. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.