Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: I. N., trvale bytom O. XX, zast. Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1.669,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15. mája 2019, č.k. -161, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V., a to v ich časti týkajúcej sa splatnosti priznaného plnenia m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdom priznané plnenie žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrhy na prerušenie konania zo dňa 18.4.2018 a zo dňa 15.5.2019 zamietol, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 860,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 860,18 eur od 11.2.2017 do zaplatenia a sumu 809 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 809 eur od 11.2.2017 do zaplatenia, a to v lehote do 31.1.2020, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom dodal, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdom prvej inštancie samostatným uznesením, výrokom IV. znalcovi MUDr. Pavlovi Cikatricisovi priznal znalečné za vypracovanie písomného znaleckého posudku vo výške 713,28 eur a výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ustanovenému znalcovi MUDr. Pavlovi Cikatricisovi sumu 713,28 eur, a to v lehote do 31.1.2020. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia súm 860,18 eur a 809 eur s príslušenstvom od žalovaného, nakoľko ten v dôsledku protiprávneho konania dňa 4.3.2016 poškodil zdravie policajtov Adama Gajdoša a Patrika Vargu. Žalobca uhradil poškodeným policajtom dávky úrazové zabezpečenia z osobitného účtu, pričom týmto mu vznikla škoda; žalovaný ju neuhradil, preto žalobca žiadal jej zaplatenie podanou žalobou. Súd mal za preukázané, že žalovaný dňa 4.3.2016 porušil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, pretože neuposlúchol výzvu, pokyn, príkaz policajtov a nestrpel výkon ich oprávnení, kládol aktívny odpor, kopal policajtov a tak svojim konaním spôsobil policajtom škodu, ktorú žalobca, ako ich služobný úrad, uhradil (za tento skutok bol žalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa -249 za zločin útoku na verejného činiteľa). Súd mal za to, že žiaden dôkaz nepreukazoval, že by sa poškodení policajti mali

podieľať na vzniku škody, teda že by mali znášať čo i len čiastočne vzniknutú škodu na svojom zdraví. Čo sa týka spornej výšky škody, súd mal za to, že žalobca v otázke výšky škody uniesol dôkazné bremeno, že oprávnene plnil bolestné za žalovaného obom poškodeným. Na tomto základe priznal žalobcovi žalovanú sumu. Priznal mu i uplatnený úrok z omeškania. Súd zamietol návrhy žalobcu na prerušenie konania, ktoré odôvodnil tým, že v trestnom konaní chce podať mimoriadny opravný prostriedok a rozhodnutie dovolacieho súdu môže značne ovplyvniť celé dokazovanie aj v tomto konaní. Súd dôvodil, že neprebieha konanie, v ktorom by sa opätovne riešila otázka viny žalovaného v súvislosti so skutkom zo dňa 4.3.2016, za ktorý bol odsúdený. O trovách konania rozhodol podľa . Lehotu na plnenie stanovil podľa dlhšiu než zákonnú, nakoľko žalovaný sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, a táto skutočnosť mu neumožňuje splniť rozsudkom uloženú povinnosť v zákonnej lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom prihliadol i predpokladaný čas ukončenia výkonu jeho trestu odňatia slobody.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že súd konanie mal prerušiť, nakoľko pre takýto postup boli splnené všetky zákonné predpoklady a podmienky. Preukázateľne požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou o ustanovenie obhajcu vo veci mimoriadneho opravného prostriedku proti rozsudku, ktorým bol právoplatne odsúdený za fyzické napadnutie zasahujúcich policajtov. Ďalej tvrdil, že sumy priznané súdom sú jednoznačne sporné pri oboch poškodených policajtoch, pretože vychádzajú zo znaleckého posudku, ktorý je už aj z laického hľadiska nesprávny a nedôveryhodný. Znalecký posudok MUDr. Cikatricisa č. 23/2018, zo dňa 20.11.2018 bol spochybnený predovšetkým z dôvodu, že pri banálnych a ľahkých zraneniach bodové hodnoty stanovil na ich hornej hranici a navyše ich ešte aj neprimerane navýšil v prípade oboch policajtov až o 100 %. Taktiež je vylúčené, aby zasahujúci policajti, ktorí sú osobami cvičenými na prekonávania telesnej aj psychickej záťaže, utrpeli tak, ako konštatoval znalec MUDr. Cikatricis psychosomatický šok, ktorý je bodovo hodnotený ešte viac ako samotné fyzické zranenia. Takéto pochybenia znalca možno posúdiť aj z laického posúdenia veci a súd sa so znaleckým posudkom nemal pri dokazovaní uspokojiť. Spornou okrem uvedeného zostala podľa odvolateľa aj otázka príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou na strane žalobcu. Príčinná súvislosť nebola v konaní preukázaná. Zdôraznil, že bol počas zásahu policajtov proti jeho osobe a v jeho dome po celý čas bosý, a preto je vôbec skutočnosť, že by mohol vycvičených a fyzicky zdatných policajtov zraniť kopancami tak, ako je opísané v znaleckom posudku, veľmi pochybná. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by bol nárok žalobcu oprávnený a preukázaný, mal ho súd zaviazať s ohľadom na jeho súčasné sociálne a spoločenské postavenie plnením v splátkach. S ohľadom na nesprávnosť výroku II. napadnutého rozsudku považoval za nesprávny aj výrok III. Navyše, je osobou v hmotnej núdzi, ktorej bol advokát v konaní ustanovený na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, a to je ďalší dôvod, pre ktorý nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania. S ohľadom na vážne výhrady k znaleckému posudku, ktoré voči nemu vzniesol, zastával názor, že súd nemal náhradu znalcovi priznať. Žiadal na základe tejto argumentácie odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že žalovaný v odvolaní uviedol iba tie skutočnosti, s ktorými sa už zaoberal súd prvej inštancie. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba sčasti zmeniť podľa a sčasti podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd sa najskôr zaoberal namietaným zamietnutím návrhov žalovaného na prerušenie konania, následne sa venoval námietke žalovaného vzťahujúcej sa k znaleckému posudku znalca MUDr. Cikatricisa. Spornou pre odvolacie konanie spravil žalovaný i otázku príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vzniknutou škodou na zdraví napadnutých policajtov. Po jej zhodnotení pristúpil odvolací súd k preskúmaniu výroku o trovách konania, keďže žalovaný mal za to, že ako osoba v hmotnej núdzi, ktorej bol ustanovený advokát prostredníctvom Centra právnej pomoci, nemá znášať náhradu trov konania, a vyhodnotil i spochybnené znalečné, ktoré bolo priznané znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku. Záverom sa zaoberal lehotou splatnosti súdom uloženej sumy.

6. Všetky odvolacie námietky hodnotí odvolací súd ako nedôvodné.

7. Žalovaný v odvolaní spochybňoval zamietnutie súdom prvej inštancie jeho dvoch návrhov na prerušenie konania. Tvrdil, že súd prvej inštancie konanie mal prerušiť, nakoľko preukázateľne požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou o ustanovenie obhajcu vo veci mimoriadneho opravného prostriedku proti rozsudku, ktorým bol uznaný vinný zo zločinu útoku na verejného činiteľa (napadnutie policajtov, za ktorých teraz žalobca žiadal nahradiť im vyplatené dávky).

8. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v závere, že samotná okolnosť, že žalovaný hodlá proti rozhodnutiu, ktorým bol uznaný vinný, podať dovolanie, nie je dôvodom na prerušenie konania. Navyše, žalovaný ani v odvolaní netvrdil, že by dovolanie bolo už podané. Pokiaľ žalovaný iba požiadal o ustanovenie advokáta na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, neznamená to, že mu bude i skutočne ustanovený (pre nesplnenie podmienok na ustanovenie ex offo advokáta) a neznamená to tiež, že skutočne dôjde k podaniu mimoriadneho opravného prostriedku (napr. po zhodnotení veci advokátom a po porade s klientom, žalovaným). Za tejto situácie preto nebolo možné prerušiť konanie; nebolo by zároveň možné ani stanoviť okamih, do ktorého by bolo toto konanie prerušené.

9. V odvolaní žalovaný nesúhlasil s výškou priznanej sumy žalobcovi, nakoľko tá vychádza zo znaleckého posudku MUDr. Cikatricisa, ktorý považoval za nesprávny a nedôveryhodný. Dôvodil, že pri banálnych a ľahkých zraneniach bodové hodnoty znalec stanovil na ich hornej hranici a neprimerane ich navýšil. Považoval za vylúčené, aby zasahujúci policajti, ktorí sú cvičení na prekonávanie telesnej a psychickej záťaže, utrpeli psychosomatický šok, ako to konštatoval znalec.

10. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené, a v znaleckom posudku súdu predkladá subjektívny výsledok tohto posúdenia.

11. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (tiež zhodne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, z 26. novembra 1998, sp. zn. , podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

12. Súd pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu. Ak dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Platí však, že „samotná skutočnosť, že niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezakladá povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.9.2012, sp. zn. ).

13. Optikou týchto záverov musí byť posúdená i odvolacia námietka žalovaného. V tomto prípade odvolací súd nemá pochybnosti o presvedčivosti a úplnosti predloženého znaleckého posudku znalca MUDr. Cikatricisa. Hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd nemá k ich skúmaniu potrebnú kompetenciu, a práve z toho dôvodu sa závery súdu musia opierať o odborné závery znalca. V opačnom prípade by súd hodnotenie odbornej otázky, na ktorej spracovanie sa vyžadujú špecifické vedomosti v danom odbore, nahradil svojim laickým hodnotením (ergo odhadom, nezodpovedne). Na tomto základe je nedôvodná námietka žalovaného o nesprávnom bodovom ohodnotení zranení poškodených policajtov. Rovnako je bezpredmetná námietka žalovaného, v zmysle ktorej je vylúčené, aby policajti utrpeli psychosomatický šok. Toto konštatovanie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal; nie je predsa dané, že by policajti nemohli utrpieť psychosomatický šok.

14. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že otázka príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou na strane poškodených policajtov zostala nepreukázaná.

15. Táto odvolacia námietka je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Bolo v konaní spoľahlivo preukázané, a to rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29.6.2016, č.k. -249, že práve v dôsledku konania žalovaného utrpeli zasahujúci policajti zranenia. Žalovaný ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by k poškodeniu policajtov viedla i iná príčina, ktorá by zakladala jeho pomernú zodpovednosť za vzniknutú škodu, alebo

by ju celkom vylučovala. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný ohľadom svojich tvrdení dôkazné bremeno neuniesol.

16. Ďalej žalovaný v odvolaní zastával názor, že nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania vzhľadom na to, že je osobou v hmotnej núdzi, ktorej bol priznaný advokát z Centra právnej pomoci.

17. Odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Ústavný súd v uznesení zo dňa 8.3.2017, sp. zn. zdôraznil, že samotná skutočnosť, že bol osobe priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc nespôsobuje, „že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Žalovaný v priebehu konania ďalej nepreukázal, že by jestvovali iné dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré by boli základom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane konania.

18. Žalovaný nesúhlasil i s priznaním znalečného znalcovi MUDr. Cikatricisovi vzhľadom na „vážne výhrady“, ktoré voči nemu žalovaný vzniesol.

19. Odvolací súd má za to, že samotný nesúhlas strany sporu so závermi znaleckého posudku nie je dôvodom pre nepriznanie znalečného za jeho vypracovanie. Ako bolo konštatované vyššie, ani odvolací súd nemá pochybnosti o úplnosti a presvedčivosti znaleckého posudku. Znalcom uplatnený rozsah odmeny má reálny základ v čase potrebnom na vykonanie zadaného znaleckého úkonu. Obsah posudku preukazuje, že nie je dôvod pochybovať, že znalecký posudok spĺňa všetky odborné kritériá, pričom znalec sa vysporiadal so všetkými súdom zadanými otázkami. Náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, ako dospel k záverom, ktoré v posudku prezentoval. Tento základ nedáva dôvod aplikovať o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý v tomto ustanovení o.i. upravuje možnosť zníženia alebo nepriznania tarifnej odmeny z dôvodu, že znalecký posudok je vypracovaný nekvalitne.

20. Nakoniec žalovaný v odvolaní tvrdil, že v prípade, ak by bol nárok žalobcu preukázaný a oprávnený, mal súd prvej inštancie rozhodnúť s ohľadom na jeho súčasné sociálne a spoločenské postavenie plnením v splátkach.

21. Tu však treba uviesť, že súd prvej inštancie určil postupom podľa dlhšiu lehotu na plnenie súdom uloženej povinnosti než zákonnú trojdňovú lehotu, keď vzal na zreteľ situáciu žalovaného, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Treba však konštatovať, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza. Trest vykonal dňa 4.12.2019. V podanom odvolaní ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať dlhšiu než zákonnú lehotu splatnosti súdom uloženej sumy alebo dôvodnosť splácania tejto sumy v splátkach, netvrdil a ani nepreukázal. Nakoľko žalovaný vykonal trest dňa 4.12.2019, nie je žiadna výnimočná okolnosť stojaca v ceste pre určenie zákonnej 3-dňovej lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti podľa . Preto odvolací súd zmenil výroky II. a V. v časti lehoty na plnenie tak, že žalovaný je povinný súdom uloženú sumu zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

22. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výrokoch II. a V. v časti lehoty splatnosti priznaného plnenia a v zostávajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).