Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/81/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci

ţalobcu Ing. Z. P., C., zastúpeného Mgr. M. U., advokátom, T. proti ţalovanému A. S., spol.

s r. o., N., IČO X., zastúpenému JUDr. E. V., advokátom, T., o zaplatenie 72 395,94 Eur,

na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

22. júna 2011, č. k. -467, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. júna 2011, č. k.

-467 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 72 395,94 Eur spolu so 16% úrokom z omeškania od 12. 03. 2003

do zaplatenia, ďalej rozhodol tak, ţe o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15. 10. 2008, sp. zn. ,

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. 09. 2007, č. k. -193, zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie aj

posudkami PhDr. R. J. a A. D., ktoré boli predloţené v odvolacom konaní, a tieto znalecké

posudky bude konfrontovať so znaleckým zistením súdom ustanoveného znalca.

V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd

prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na 25. 02. 2009, na ktoré predvolal právnych

zástupcov účastníkov konania, znalca A. D., znalkyňu PhDr. R. J. a znalkyňu Mgr. Ľ. M.

Na toto pojednávanie sa predvolaní znalci nedostavili, preto účastníci konania súhlasili

s nariadením nového znaleckého dokazovania. Následne prvostupňový súd nariadil ďalšie

znalecké dokazovanie a uznesením z 14. 04. 2009 č. k. -353 ustanovil

za znalca JUDr. I. N. z odboru písmoznalectvo, ručné písmo (identifikácia pisateľa). Znalec

na základe výsledkov predbeţného skúmania vyslovil odborný a zdôvodniteľný predpoklad,

hypotézu, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je

vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový

pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom

ţalobcu, ale ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát. Znalec však

nevylúčil, ţe v druhom prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonané

samotným ţalobcom. Priklonil sa však v zásade k záverom znaleckého posudku

vypracovaného Mgr. Ľ. M. z 15. 03. 2007. V závere svojho znaleckého posudku znalec určil

stupeň I - jednoznačnosť pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 152, ktorý podpísal Ing.

Z. P., bytom S. Pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 určil stupeň II - vysoká

pravdepodobnosť, s vysokou pravdepodobnosťou nepodpísal Ing. Z. P., bytom S.

Súd prvého stupňa po predloţení znaleckého posudku účastníkom konania, nariadil

pojednávanie na 22. 06. 2011, predvolal účastníkov konania, znalca JUDr. I. N. a znalkyňu

Mgr. Ľ. M. Nepredvolal znalca A. D., keďţe medzičasom zomrel a ani znalkyňu PhDr. R. J.,

keďţe medzičasom bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a aj táto znalkyňa v závere posudku

konštatovala, ţe podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153

z 31. 05. 2001 s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je vlastnoručným podpisom Ing. P.

Predvolaná znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Znalec JUDr. I. N. počas pojednávania podrobne zdôvodnil svoje závery v znaleckom

posudku a náleţitým spôsobom vysvetlil sporné závery, týkajúce sa rozdielnych záverov v

jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku znalca A. D. pri skúmaní podpisu ţalobcu.

Prehlásil, ţe pri skúmaní pravosti podpisu pouţil kriminalistickú bodovaciu metódu, ktorá sa

pouţíva aj pri iných kriminalistických skúmaniach. Znalec pri vypočutí počas pojednávania

reagoval na námietky ţalovaného, svoje závery odôvodnil a trval na svojich zisteniach.

Súd prvého stupňa sa v ostatnom konaní riadil aj ďalšími intenciami zrušujúceho

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nárok ţalobcu posúdil podľa ustanovení

, upravujúcich zmluvu o pôţičke. Uviedol, ţe ţalobca v konaní

predloţil prehľad vkladov a výberov finančných prostriedkov spoločnosti ţalovaného.

Z prehľadu vyplýva, ţe ţalobca v období od 01. 12. 1994 do 08. 01. 2001 poţičal ţalovanému

122 153,62 Eur. V období od 01. 12. 1994 do 10. 12. 2000 vybral z účtu ţalovaného sumu

16 563,77 Eur. Rozdiel medzi poţičanou a vybratou sumou je 105 589,86 Eur. Keďţe podľa

výdavkového pokladničného dokladu č. 152 z 31. 05. 2001 ţalovaný vrátil ţalobcovi

33 193,92 eur, predmetom sporu zostala nevrátená suma 72 395,94 Eur. K takto určenej výške

pôţičky ţalovaný počas pojednávania pred konajúcim súdom 22. 06. 2011 neuviedol ţiadne

rozhodujúce skutočnosti, neţiadal vykonať dokazovanie ohľadne výšky pôţičky. Navrhol

vykonať len nové znalecké dokazovanie, a to opäť za účelom zistenia pravosti podpisu

ţalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153.

V zmysle uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca poskytol ţalovanému

peňaţné prostriedky vo výške, ktorá je predmetom sporu a ţalovaný v konaní nepreukázal

svoje tvrdenia o ich vrátení ţalobcovi na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 153

z 31. 05. 2001. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňový súd

skonštatoval, ţe ţalobca dôkaznými prostriedkami preukázal ním uplatnený nárok podľa ust.

, a to čo do základu, aj výšky, preto jeho ţalobe vyhovel.

Súd prvého stupňa neakceptoval návrh ţalobcu na ďalšie znalecké dokazovanie, keďţe

vykonanie takéhoto dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu nebolo na preukázanie skutkového

stavu potrebné. Podľa ust. súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách

konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, v ktorom uviedol, ţe si

nechal, rovnako ako ţalobca a neskôr aj súd prvého stupňa, vyhotoviť znalecký posudok

z odboru písmoznalectvo, ručné písmo a strojové písmo u znalca A. D., ktorého závery však

odporujú záverom znalkyne Mgr. M., na čo ţalovaný v konaní poukázal a ţiadal o vykonanie

tohto dokazovania. Znalec D. spracoval podľa ţalovaného najhodnovernejší posudok, súd

prvého stupňa tento posudok mal k dispozícii, ale pre rozhodnutie ho nepouţil. Situácia si

vyţiadala konfrontáciu znaleckých posudkov a závery obidvoch porovnať s logickými

a racionálnymi činmi účastníkov konania. Keď znalci neprišli‚ tak potom súd prvého stupňa

rozhodol aj bez ich účasti, teda podľa ţalovaného nemienil zisťovať ďalšie skutočnosti. Súd

prvého stupňa prijal znalecký posudok znalkyne Mgr. M. a podľa tohto rozhodol, hoci tento

podľa názoru ţalovaného nespĺňa základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého

posudku vyţaduje, lebo je nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej

roviny a špeciálnej roviny, a to u posudzovania podpisu označeného pod „S2“. Ţalovaný sa

podrobne vyjadril k tomuto posudku a zdôraznil, ţe podľa jeho názoru je nepochopiteľné, ako

znalkyňa mohla stanoviť jednoznačný záver podpisu „S2“, keď evidentná kvalita ťahov

iniciály a koncového slučkového obratu nezodpovedá nekvalite ťahov falšovanému podpisu.

V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na znalecký posudok znalca A. D. a tvrdenia ţalobcu, ţe

nepodpísal príjmové doklady (doklad č. 152 a č. 153), čo osvedčil grafologický posudok,

ktorý si sám nechal vypracovať na vlastné náklady a ktorý prvostupňovému súdu predloţil.

Za takéhoto tvrdenia potom znalecký posudok Mgr. M. a znalecký posudok predloţený

ţalobcom, sa vo svojich záveroch u čísla dokladu 152 nezhodujú, lebo ţalobca na tomto

doklade svoj podpis popiera a popiera aj prevzatie finančných prostriedkov. Jeho tvrdenie sa

okrem iného v tomto znení nachádza aj na jeho vyjadrení zo dňa 22. 03. 2004 na str. 2, ktoré

bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 22. 03. 2004.

Odvolateľ ďalej uviedol, ţe ani posudok znalca JUDr. N. nevyhovuje poţadovaným

a predpokladaným kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým

odvolateľ uviedol, ţe posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru

grafickej diagnostiky a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii

len znalecký ústav‚ Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko -

expertíznych činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na strane 44-45 znalec

uvádza‚ ţe podpis „S1“ napísal Z. P. a podpis „S2“ sfalšoval neznámy pisateľ. Znalec

podotkol‚ ţe sa nedá vylúčiť maskovanie alebo autofalšovanie, vykonané ţalobcom. Priklonil

sa k posudku Mgr. M. a na záver konštatoval vysokú pravdepodobnosť‚ ţe podpis „S2“

nepodpísal Ing. Z. P. Sám znalec si potom v nálezovej a záverečnej časti podľa názoru

ţalovaného odporuje, lebo sa nedá zistiť či ide o autofalšovanie a podľa ktorých skúmaní

dospel k tomu názoru o autofalšovaní. Podľa ţalovaného je však nevyvrátiteľne zo všetkých

posudkov dokázané‚ ţe začiatok a koniec podpisu je pravý a patrí ţalobcovi. Ţalovaný má

za to, ţe znalec JUDr. N. sa zameriava nie na prvú a konečnú časť podpisu‚ ktorá je

nepochybná, ale vyzdvihuje a preferuje strednú retušovanú časť podpisu, o ktorú opiera

názor‚ ţe táto je nepravá, a preto aj podpis ţalobcu je nepravý. Tu však čerpá indície‚ ţe ide

o autofalšovanie. Ţalovaný dodal, ţe porovnávací materiál, pouţitý znalcom JUDr. N., nie je

vhodný na znalecké skúmania‚ lebo nepochádza z obdobia vyhotovenia podpisu na dokladoch

„S2“.

V odvolaní je zdôraznené, ţe ţalovaný znalecké posudky z vlastnej iniciatívy

prekonzultoval ešte počas konania s odborníkmi z tejto oblasti, ktorí z hľadiska pouţitej

metódy písmoznalectva‚ túto metódu nepovaţujú za najvhodnejšiu a dostatočne presvedčivú.

Za najvhodnejšiu formu skúmania podpisu na doklade „S2“, preto ţalovaný navrhuje pouţiť

odporúčanú metódu grafickej diagnostiky. Týmto odborom znaleckej činnosti alebo touto

metódou nedisponuje ţiaden znalec, zapísaný v zozname znalcov, preto na túto je potrebné

pouţiť špeciálne drahé zariadenie a technológiu.

Ţalovaný poukázal aj na to, ţe jeho prednesy pred súdom neboli protokolované, a to

najmä prednes o tom, ţe ţiadal vypočuť znalca D. a znalkyňu Mgr. M., ţe mal znemoţnený

prístup k posudku D., ţe ţiadal konfrontáciu znalcov medzi sebou, ako aj to, ţe ţiadal, aby

posudok predloţil priamo znalec D. a podobne. Toto je podľa odvolateľa vada konania‚ ktorú

uţ namietal v jeho predchádzajúcich podaniach. V danom prípade ide o „vleklý spor“‚ kde

snaha o jeho urýchlenie sa podľa ţalovaného prejavila iba v jednom období (v lete 2007),

v čase úplného vyradenia právnych zástupcov k moţnosti konania. Ani predtým a ani potom

uţ ţalovaný iniciatívu súdu nezaznamenal‚ čo podľa názoru ţalovaného vzbudzuje

pochybnosti o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. Napadnutým rozhodnutím preto

došlo k nevyváţenému prístupu súdu k vyhodnoteniu rozhodných skutočností. Ţalovaný

očakával rozsiahle dokazovania, pomocou ktorých súd zisti, ţe v skutočnosti ţalobca konal

nekalým spôsobom, pretoţe napriek beţnému bezhotovostnému platobnému styku práve

v týchto prípadoch odčerpával finančné prostriedky tak, ţe platil v hotovosti úhrady faktúr

a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam reálnych

dodávateľov. Ţalobca, po dobu pôsobenia u ţalovaného, podľa odvolateľa konal nad rámec

svojich oprávnení a kompetencií, v rozpore so spoločenskou zmluvou‚ ku ktorej pristúpil.

V mene spoločnosti mohli totiţ konať a zaväzovať ju len dvaja konatelia súčasne. Tu ţalobca

vţdy konal sám a v prospech svojich záujmov, jeho úkony sú preto absolútne neplatné

a nemajú právne dôsledky pre spoločnosť. Jeho konanie nie je prejavom vôle spoločnosti‚

lebo spoločníci v spoločenskej zmluve tento spôsob konania konateľa vylúčili. Z uvedeného

dôvodu je potrebné podľa názoru ţalovaného nevyhnutné vykonať kontrolné znalecké

dokazovanie, technikou a postupom‚ ktorý navrhol v stanovisku k posudku znalca JUDr. N.‚

ale aj znalecké dokazovanie v rovine účtovníctva, najmä o nenávratných finančných

vkladoch, ktoré ţalobca do spoločnosti vloţil, či na ne nadväzovali nejaké hmatateľné

a podloţiteľné obchodné a účtovné vzťahy.

Súd prvého stupňa nesprávne a nepreskúmateľne rozhodol aj o samotnej výške návrhu

na peňaţné plnenie, keď o určitú čiastku zníţil nárok ţalobcu, ale z pozície ţalovaného je

tento nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, akými zákonnými cestami sa k nemu súd

dopracoval. Ţalovaný sa k čiastke 499 000,-- Sk zatiaľ nevyjadril, lebo nemal moţnosť sa

vyjadriť, preto tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný to nenamietal, nie je pravdivé. Podľa

ţalovaného, ţalobca ani v okrajových skutočnostiach neuniesol dôkazné bremeno, nebolo

vyvrátené, ţe neprijal peniaze, uvedené v pokladničnom doklade a naopak je dokázané‚ ţe

situáciu predstiera a tieto peniaze raz uţ prijal. Naopak‚ ak nie je úplne vylúčený tento skutok

či úkon ţalobcu, tak je aspoň na 90% pochybné, či sa tento úkon vôbec stal. Pri takej

rozhodnej a váţnej pochybnosti podľa ţalovaného nemohol súd rozhodnúť v prospech

ţalobcu, ale uţ v tomto štádiu dokazovania mal aj z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Ţalobca

napriek zauţívanému bezhotovostnému platobnému styku vykonával podozrivé platobné

operácie hotovostne a práve v týchto prípadoch poskytovania pôţičiek v hotovosti odčerpával

finančné prostriedky na hotovostné platenie. Takto ţalobca napríklad platil v hotovosti úhrady

faktúr a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam

reálnych dodávateľov. Podľa návrhu na začatie konania ţalobca predstieral, resp. navodil

situáciu, ţe chronologicky vkladal do spoločnosti svoje vlastné peniaze, ktoré peniaze

spoločnosť vôbec nepotrebovala, neboli o nich informácie u spoločníkov a ani na valnom

zhromaţdení, keďţe takéto obrovské transakcie podliehali schváleniu valného zhromaţdenia.

V závere odvolania ţalovaný poukázal na náklonnosť a jednostrannosť konania súdu

prvého stupňa v prospech ţalobcu aj v tom, ţe súd ţalobcu oslobodil od platenia súdnych

poplatkov aj napriek tomu, ţe je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - bytu reţimom BSM, kde

v takýchto prípadoch súdy na území Slovenskej republiky, účastníka konania neoslobodia

od povinnosti platiť súdny poplatok z dôvodu jeho majetnosti - vlastníctva k akejkoľvek

nehnuteľnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie dokazovanie za účelom

spracovania znaleckého posudku z odboru grafickej diagnostiky, ako aj z odboru účtovníctva

a ekonomiky, alebo návrh zamietol a zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania ţalovaného

v celom rozsahu úkonov na ochranu jeho zákonných práv.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1 a , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného nie je moţné vyhovieť.

Najvyšší súd v predmetom konaní, na základe odvolania ţalovaného preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe ţalobcu o zaplatenie 72 395,94 Eur

s príslušenstvom vyhovené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalovaného

vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac sa

s obsahom súdneho spisu, s poukazom na ustanovenie nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd mal z predloţeného spisového

materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol súdom prvého stupňa náleţite zistený

a správne právne posúdený. V tejto súvislosti dáva do pozornosti zrušovacie uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 15. 10. 2008,

v ktorom tento vyslovil právny názor, ţe účastníci konania uzavreli zmluvu o pôţičke, pričom

výšku dlhu ţalovaného, uloţil súdu prvého stupňa zisťovať znaleckými posudkami z odboru

písmoznalectva (pravosť podpisov P. na výdavkových pokladničných dokladoch č. 151 a č.

153), a pri rozhodovaní vychádzať zo záverov znaleckého posudku. V novom konaní vo veci

najvyšší súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné odchýliť sa

od uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, preto sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa,

ktorý postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, stotoţňuje v celom rozsahu, a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi súdu prvého stupňa, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami ţalovaného.

Z odvolania ţalovaného vyplýva, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,

pretoţe nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe doterajší stav

neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené, a ţe napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa

vydal nesprávne rozhodnutie. Namietal tieţ porušenie základného práva na súdnu ochranu

v konaní a spravodlivý súdny proces, z dôvodu nerovného postavenia účastníkov konania.

Obsahom podaného odvolania je v prevaţnej miere nespokojnosť odvolateľa

s vyhodnotením znaleckých posudkov súdom ustanovenými znalcami Mgr. Ľ. M. a následne

so znalcom JUDr. I. N.. Podľa odvolateľa znalecký posudok znalkyne Mgr. Ľ. M. nespĺňa

základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého posudku vyţaduje, lebo je

nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej roviny a špeciálnej roviny.

Rovnako ani posudok znalca JUDr. I. N. nevyhovuje poţadovaným a predpokladaným

kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým odvolateľ uviedol, ţe

posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru grafickej diagnostiky

a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii len znalecký ústav‚

Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko - expertíznych činnosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tento posudok je navyše rozporný, nakoľko znalec

konštatoval moţnosť autofalšovania podpisu „S2“ samotným ţalobcom.

Podľa ust. , ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca

vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Znalecký posudok

moţno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (ust. § 127

ods. 2 ).

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe spornou otázkou bola pravosť podpisov ţalobcu

na výdavkových pokladničných dokladoch č. 152 a č. 153, ktoré boli skúmané súdom

ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M. pod označením „S1“ a „S2“. Táto znalkyňa dospela

k záveru, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je

vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový

pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom

ţalobcu.

Ţalobca v konaní preukazoval nepravosť podpisov posudkom, vyhotoveným

na vlastný podnet, ktorý posudok vypracovala znalkyňa PhDr. R. J. Záverom tohto posudku je

konštatovanie, ţe oba podpisy sú nepravé. Naopak ţalovaný preukazoval pravosť podpisov

posudkom, vyhotoveným na vlastný podnet, ktorý posudok vypracoval znalec A. D. Záverom

tohto posudku je konštatovanie, ţe oba podpisy sú pravé, resp. ţe v prípade podpisu „S2“ je

podpis s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom ţalobcu.

Súdom ustanovený znalec JUDr. I. N. v kontrolnom posudku dospel k rovnakému

záveru, ako súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Ľ. M.. JUDr. N. dodal, ţe v prípade podpisu

„S2“ ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát a nevylúčil, ţe v tomto

prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonaného samotným

ţalobcom.

Na pojednávaní dňa 22. 06. 2011 sa mala vykonať konfrontácia znalcov, ku ktorej

však nedošlo, nakoľko znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa na pojednávanie nedostavila zo zdravotných

dôvodov. Znalkyňa PhDr. R. J. a A. D. neboli na pojednávanie ani predvolaní, keďţe PhDr.

R. J. bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a znalec A. D., medzičasom zomrel.

V prejednávanej veci boli súdom ustanovení dvaja znalci, a to Mgr. Ľ. M., ktorá bola

ustanovená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 08. 2004, č. k.

-70 a následne znalec JUDr. I. N., ktorý bol do konania ustanovený

uznesením zo dňa 14. 04. 2009, č. k. -353. Proti uzneseniu o ustanovení znalca

JUDr. I. N. podal ţalovaný odvolanie, ktorým napadol uvedené rozhodnutie v celom rozsahu

(vrátane metódy skúmania pravosti podpisu ţalobu), avšak tomuto odvolaniu odvolací súd

nevyhovel, a napadnuté uznesenie potvrdil, čím sa stalo právoplatným. Závery týchto súdom

ustanovených znalcov sa zhodujú. Odvolací súd dodáva, ţe tieto znalecké dôkazy podliehajú

sudcovskému hodnoteniu podľa ust. Pri hodnotení znaleckého dôkazu nemôţe

súd hodnotiť jeho obsah. Iné dôkazné prostriedky súd hodnotí priamo, bezprostredne, avšak

znalecký posudok môţe sudca hodnotiť len nepriamo. Ak má súd nejaké pochybnosti, musí

ich odstrániť tým, ţe znalcovi uloţí, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 06. 2011, č. k. -451 vyplýva, ţe

tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov konania a súdny znalec JUDr.

I. N., ktorého posudok je zhodný so závermi súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Ľ. M.. Súdny

znalec odpovedal na otázky kladené právnym zástupcom nielen ţalovaného, ale i ţalobcu

a z obsahu zápisnice je zrejmé, ţe pochybnosti ohľadom kontrolného znaleckého posudku

boli riadne vysvetlené. Znalecký posudok JUDr. I. N., z ktorého súd prvého stupňa pri

rozhodovaní veci vychádzal, doplnený výsluchom znalca je vierohodný, pretoţe jeho

odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a pri jeho

vyhotovení znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predloţené. Samotná

skutočnosť, ţe niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezakladá

povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom. Zmienka znalca o moţnom

autofalšovaní, konkretizuje jednu z moţností falšovania podpisu samotným ţalobcom a sama

osebe podľa názoru najvyššieho súdu nemá za následok stratu vierohodnosti vypracovaného

znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené, sú námietky ţalovaného, týkajúce sa

nesprávností znaleckých posudkov, vypracovaných súdom ustanovenými znalcami,

neopodstatnené. Odvolací súd zároveň zastáva názor, ţe ďalšie dokazovanie pravosti

sporných podpisov vo veci nebolo potrebné, nakoľko znalecký posudok, vyhotovený súdom

ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M., bol podrobený kontrolnému znaleckému posudku

a závery týchto posudkov sú obsahovo zhodné.

V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi najvyšší súd poukazuje na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne potreby riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, v zmysle ktorej nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov

konania. Súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu

na všetky argumenty, prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť

špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti

zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994).

Naviac, tvrdenie ţalovaného o neodôvodnení výšky nároku ţalobcu a odňatí moţnosti

v tomto smere predniesť svoje návrhy, nezodpovedá skutočnosti. Súd prvého stupňa

v napadnutom rozhodnutí na strane 6 posledný a predposledný odsek odôvodnil výšku nároku

ţalobcu a uvedené odôvodnenie je obsiahnuté tieţ v konštatačnej časti tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd ďalej v súlade s názorom najvyššieho súdu, vyslovenom v zrušujúcom

uznesení konštatuje, ţe ţalovaným navrhované rozsiahle dokazovanie odčerpávania

finančných prostriedkov beţným bezhotovostným platobným stykom, ktoré nezodpovedali

obchodovaniu a reálnym plneniam a dokazovanie na konanie ţalobcu nad rámec jeho

oprávnení a kompetencií nebolo potrebné vykonať, nakoľko by nezodpovedalo zásade

hospodárnosti konania. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti tvrdené

ţalovaným, môţu prípadne zakladať majetkové nároky spoločnosti ţalovaného voči

ţalobcovi, ktoré sú však bez právnej relevancie s predmetným konaním.

v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov

v konaní pred súdom. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok

rovnosti všetkých občanov bliţšie charakterizuje prvá veta , podľa ktorého

účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením

účastníkov moţno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý

proces. Poţiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre kaţdú

stranu v procese mať rovnakú moţnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať

moţnosť podstatnej výhody voči protistrane.

Tvrdenia ţalovaného, ţe zostali opomenuté jeho návrhy ohľadne vypočutia znalca D.

a znalkyne Mgr. M., návrh na konfrontáciu znalcov medzi sebou, námietka, ţe mal

znemoţnený prístup k posudku D., ako vyplýva z obsahu spisu, nezodpovedajú postupu súdu

prvého stupňa v konaní, a sú účelové. Podľa názoru najvyššieho súdu, ţalovaný mal moţnosť

v celom rozsahu obhajovať svoje záujmy v konaní a v prejednávanej veci nebola porušená

zásada rovnosti zbraní.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami účastníkov konania, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť

a dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , t. j. kaţdý dôkaz jednotlivo aj v ich

vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa zároveň postupoval podľa ust.

a v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom, ktorým je

viazaný a vo veci doplnil dokazovanie.

S poukazom na to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav,

z ktorého vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. potvrdil.

Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol ţalobca, ktorému podľa ust. § 224 ods.

1 v spojení s ust. vzniklo proti ţalovanému právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Vzhľadom na to, ţe ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. septembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová