Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b57/386105.d99073.pdf
PDF · 161.22 KB
No categories available
4Obo/81/2011
Najvyšší súd 4 Obo 81/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci
ţalobcu Ing. Z. P., C., zastúpeného Mgr. M. U., advokátom, T. proti ţalovanému A. S., spol.
s r. o., N., IČO X., zastúpenému JUDr. E. V., advokátom, T., o zaplatenie 72 395,94 Eur,
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
22. júna 2011, č. k. 40Cbs/27/2003-467, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. júna 2011, č. k.
40Cbs/27/2003-467 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 72 395,94 Eur spolu so 16% úrokom z omeškania od 12. 03. 2003
do zaplatenia, ďalej rozhodol tak, ţe o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15. 10. 2008, sp. zn. 2 Obo 34/2008, 2 Obo 35/2008
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. 09. 2007, č. k. 40Cbs/27/2003-193, zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie aj
posudkami PhDr. R. J. a A. D., ktoré boli predloţené v odvolacom konaní, a tieto znalecké
posudky bude konfrontovať so znaleckým zistením súdom ustanoveného znalca.
V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd
prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na 25. 02. 2009, na ktoré predvolal právnych
zástupcov účastníkov konania, znalca A. D., znalkyňu PhDr. R. J. a znalkyňu Mgr. Ľ. M.
Na toto pojednávanie sa predvolaní znalci nedostavili, preto účastníci konania súhlasili
s nariadením nového znaleckého dokazovania. Následne prvostupňový súd nariadil ďalšie
znalecké dokazovanie a uznesením z 14. 04. 2009 č. k. 40Cbs/27/2003-353 ustanovil
za znalca JUDr. I. N. z odboru písmoznalectvo, ručné písmo (identifikácia pisateľa). Znalec
na základe výsledkov predbeţného skúmania vyslovil odborný a zdôvodniteľný predpoklad,
hypotézu, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je
vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový
pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom
ţalobcu, ale ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát. Znalec však
nevylúčil, ţe v druhom prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonané
samotným ţalobcom. Priklonil sa však v zásade k záverom znaleckého posudku
vypracovaného Mgr. Ľ. M. z 15. 03. 2007. V závere svojho znaleckého posudku znalec určil
stupeň I - jednoznačnosť pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 152, ktorý podpísal Ing.
Z. P., bytom S. Pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 určil stupeň II - vysoká
pravdepodobnosť, s vysokou pravdepodobnosťou nepodpísal Ing. Z. P., bytom S.
Súd prvého stupňa po predloţení znaleckého posudku účastníkom konania, nariadil
pojednávanie na 22. 06. 2011, predvolal účastníkov konania, znalca JUDr. I. N. a znalkyňu
Mgr. Ľ. M. Nepredvolal znalca A. D., keďţe medzičasom zomrel a ani znalkyňu PhDr. R. J.,
keďţe medzičasom bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a aj táto znalkyňa v závere posudku
konštatovala, ţe podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153
z 31. 05. 2001 s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je vlastnoručným podpisom Ing. P.
Predvolaná znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov.
Znalec JUDr. I. N. počas pojednávania podrobne zdôvodnil svoje závery v znaleckom
posudku a náleţitým spôsobom vysvetlil sporné závery, týkajúce sa rozdielnych záverov v
jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku znalca A. D. pri skúmaní podpisu ţalobcu.
Prehlásil, ţe pri skúmaní pravosti podpisu pouţil kriminalistickú bodovaciu metódu, ktorá sa
pouţíva aj pri iných kriminalistických skúmaniach. Znalec pri vypočutí počas pojednávania
reagoval na námietky ţalovaného, svoje závery odôvodnil a trval na svojich zisteniach.
Súd prvého stupňa sa v ostatnom konaní riadil aj ďalšími intenciami zrušujúceho
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nárok ţalobcu posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, upravujúcich zmluvu o pôţičke. Uviedol, ţe ţalobca v konaní
predloţil prehľad vkladov a výberov finančných prostriedkov spoločnosti ţalovaného.
Z prehľadu vyplýva, ţe ţalobca v období od 01. 12. 1994 do 08. 01. 2001 poţičal ţalovanému
122 153,62 Eur. V období od 01. 12. 1994 do 10. 12. 2000 vybral z účtu ţalovaného sumu
16 563,77 Eur. Rozdiel medzi poţičanou a vybratou sumou je 105 589,86 Eur. Keďţe podľa
výdavkového pokladničného dokladu č. 152 z 31. 05. 2001 ţalovaný vrátil ţalobcovi
33 193,92 eur, predmetom sporu zostala nevrátená suma 72 395,94 Eur. K takto určenej výške
pôţičky ţalovaný počas pojednávania pred konajúcim súdom 22. 06. 2011 neuviedol ţiadne
rozhodujúce skutočnosti, neţiadal vykonať dokazovanie ohľadne výšky pôţičky. Navrhol
vykonať len nové znalecké dokazovanie, a to opäť za účelom zistenia pravosti podpisu
ţalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153.
V zmysle uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca poskytol ţalovanému
peňaţné prostriedky vo výške, ktorá je predmetom sporu a ţalovaný v konaní nepreukázal
svoje tvrdenia o ich vrátení ţalobcovi na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 153
z 31. 05. 2001. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňový súd
skonštatoval, ţe ţalobca dôkaznými prostriedkami preukázal ním uplatnený nárok podľa ust.
§ 657 Občianskeho zákonníka, a to čo do základu, aj výšky, preto jeho ţalobe vyhovel.
Súd prvého stupňa neakceptoval návrh ţalobcu na ďalšie znalecké dokazovanie, keďţe
vykonanie takéhoto dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu nebolo na preukázanie skutkového
stavu potrebné. Podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách
konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, v ktorom uviedol, ţe si
nechal, rovnako ako ţalobca a neskôr aj súd prvého stupňa, vyhotoviť znalecký posudok
z odboru písmoznalectvo, ručné písmo a strojové písmo u znalca A. D., ktorého závery však
odporujú záverom znalkyne Mgr. M., na čo ţalovaný v konaní poukázal a ţiadal o vykonanie
tohto dokazovania. Znalec D. spracoval podľa ţalovaného najhodnovernejší posudok, súd
prvého stupňa tento posudok mal k dispozícii, ale pre rozhodnutie ho nepouţil. Situácia si
vyţiadala konfrontáciu znaleckých posudkov a závery obidvoch porovnať s logickými
a racionálnymi činmi účastníkov konania. Keď znalci neprišli‚ tak potom súd prvého stupňa
rozhodol aj bez ich účasti, teda podľa ţalovaného nemienil zisťovať ďalšie skutočnosti. Súd
prvého stupňa prijal znalecký posudok znalkyne Mgr. M. a podľa tohto rozhodol, hoci tento
podľa názoru ţalovaného nespĺňa základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého
posudku vyţaduje, lebo je nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej
roviny a špeciálnej roviny, a to u posudzovania podpisu označeného pod „S2“. Ţalovaný sa
podrobne vyjadril k tomuto posudku a zdôraznil, ţe podľa jeho názoru je nepochopiteľné, ako
znalkyňa mohla stanoviť jednoznačný záver podpisu „S2“, keď evidentná kvalita ťahov
iniciály a koncového slučkového obratu nezodpovedá nekvalite ťahov falšovanému podpisu.
V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na znalecký posudok znalca A. D. a tvrdenia ţalobcu, ţe
nepodpísal príjmové doklady (doklad č. 152 a č. 153), čo osvedčil grafologický posudok,
ktorý si sám nechal vypracovať na vlastné náklady a ktorý prvostupňovému súdu predloţil.
Za takéhoto tvrdenia potom znalecký posudok Mgr. M. a znalecký posudok predloţený
ţalobcom, sa vo svojich záveroch u čísla dokladu 152 nezhodujú, lebo ţalobca na tomto
doklade svoj podpis popiera a popiera aj prevzatie finančných prostriedkov. Jeho tvrdenie sa
okrem iného v tomto znení nachádza aj na jeho vyjadrení zo dňa 22. 03. 2004 na str. 2, ktoré
bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 22. 03. 2004.
Odvolateľ ďalej uviedol, ţe ani posudok znalca JUDr. N. nevyhovuje poţadovaným
a predpokladaným kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým
odvolateľ uviedol, ţe posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru
grafickej diagnostiky a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii
len znalecký ústav‚ Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko -
expertíznych činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na strane 44-45 znalec
uvádza‚ ţe podpis „S1“ napísal Z. P. a podpis „S2“ sfalšoval neznámy pisateľ. Znalec
podotkol‚ ţe sa nedá vylúčiť maskovanie alebo autofalšovanie, vykonané ţalobcom. Priklonil
sa k posudku Mgr. M. a na záver konštatoval vysokú pravdepodobnosť‚ ţe podpis „S2“
nepodpísal Ing. Z. P. Sám znalec si potom v nálezovej a záverečnej časti podľa názoru
ţalovaného odporuje, lebo sa nedá zistiť či ide o autofalšovanie a podľa ktorých skúmaní
dospel k tomu názoru o autofalšovaní. Podľa ţalovaného je však nevyvrátiteľne zo všetkých
posudkov dokázané‚ ţe začiatok a koniec podpisu je pravý a patrí ţalobcovi. Ţalovaný má
za to, ţe znalec JUDr. N. sa zameriava nie na prvú a konečnú časť podpisu‚ ktorá je
nepochybná, ale vyzdvihuje a preferuje strednú retušovanú časť podpisu, o ktorú opiera
názor‚ ţe táto je nepravá, a preto aj podpis ţalobcu je nepravý. Tu však čerpá indície‚ ţe ide
o autofalšovanie. Ţalovaný dodal, ţe porovnávací materiál, pouţitý znalcom JUDr. N., nie je
vhodný na znalecké skúmania‚ lebo nepochádza z obdobia vyhotovenia podpisu na dokladoch
„S2“.
V odvolaní je zdôraznené, ţe ţalovaný znalecké posudky z vlastnej iniciatívy
prekonzultoval ešte počas konania s odborníkmi z tejto oblasti, ktorí z hľadiska pouţitej
metódy písmoznalectva‚ túto metódu nepovaţujú za najvhodnejšiu a dostatočne presvedčivú.
Za najvhodnejšiu formu skúmania podpisu na doklade „S2“, preto ţalovaný navrhuje pouţiť
odporúčanú metódu grafickej diagnostiky. Týmto odborom znaleckej činnosti alebo touto
metódou nedisponuje ţiaden znalec, zapísaný v zozname znalcov, preto na túto je potrebné
pouţiť špeciálne drahé zariadenie a technológiu.
Ţalovaný poukázal aj na to, ţe jeho prednesy pred súdom neboli protokolované, a to
najmä prednes o tom, ţe ţiadal vypočuť znalca D. a znalkyňu Mgr. M., ţe mal znemoţnený
prístup k posudku D., ţe ţiadal konfrontáciu znalcov medzi sebou, ako aj to, ţe ţiadal, aby
posudok predloţil priamo znalec D. a podobne. Toto je podľa odvolateľa vada konania‚ ktorú
uţ namietal v jeho predchádzajúcich podaniach. V danom prípade ide o „vleklý spor“‚ kde
snaha o jeho urýchlenie sa podľa ţalovaného prejavila iba v jednom období (v lete 2007),
v čase úplného vyradenia právnych zástupcov k moţnosti konania. Ani predtým a ani potom
uţ ţalovaný iniciatívu súdu nezaznamenal‚ čo podľa názoru ţalovaného vzbudzuje
pochybnosti o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. Napadnutým rozhodnutím preto
došlo k nevyváţenému prístupu súdu k vyhodnoteniu rozhodných skutočností. Ţalovaný
očakával rozsiahle dokazovania, pomocou ktorých súd zisti, ţe v skutočnosti ţalobca konal
nekalým spôsobom, pretoţe napriek beţnému bezhotovostnému platobnému styku práve
v týchto prípadoch odčerpával finančné prostriedky tak, ţe platil v hotovosti úhrady faktúr
a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam reálnych
dodávateľov. Ţalobca, po dobu pôsobenia u ţalovaného, podľa odvolateľa konal nad rámec
svojich oprávnení a kompetencií, v rozpore so spoločenskou zmluvou‚ ku ktorej pristúpil.
V mene spoločnosti mohli totiţ konať a zaväzovať ju len dvaja konatelia súčasne. Tu ţalobca
vţdy konal sám a v prospech svojich záujmov, jeho úkony sú preto absolútne neplatné
a nemajú právne dôsledky pre spoločnosť. Jeho konanie nie je prejavom vôle spoločnosti‚
lebo spoločníci v spoločenskej zmluve tento spôsob konania konateľa vylúčili. Z uvedeného
dôvodu je potrebné podľa názoru ţalovaného nevyhnutné vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie, technikou a postupom‚ ktorý navrhol v stanovisku k posudku znalca JUDr. N.‚
ale aj znalecké dokazovanie v rovine účtovníctva, najmä o nenávratných finančných
vkladoch, ktoré ţalobca do spoločnosti vloţil, či na ne nadväzovali nejaké hmatateľné
a podloţiteľné obchodné a účtovné vzťahy.
Súd prvého stupňa nesprávne a nepreskúmateľne rozhodol aj o samotnej výške návrhu
na peňaţné plnenie, keď o určitú čiastku zníţil nárok ţalobcu, ale z pozície ţalovaného je
tento nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, akými zákonnými cestami sa k nemu súd
dopracoval. Ţalovaný sa k čiastke 499 000,-- Sk zatiaľ nevyjadril, lebo nemal moţnosť sa
vyjadriť, preto tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný to nenamietal, nie je pravdivé. Podľa
ţalovaného, ţalobca ani v okrajových skutočnostiach neuniesol dôkazné bremeno, nebolo
vyvrátené, ţe neprijal peniaze, uvedené v pokladničnom doklade a naopak je dokázané‚ ţe
situáciu predstiera a tieto peniaze raz uţ prijal. Naopak‚ ak nie je úplne vylúčený tento skutok
či úkon ţalobcu, tak je aspoň na 90% pochybné, či sa tento úkon vôbec stal. Pri takej
rozhodnej a váţnej pochybnosti podľa ţalovaného nemohol súd rozhodnúť v prospech
ţalobcu, ale uţ v tomto štádiu dokazovania mal aj z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Ţalobca
napriek zauţívanému bezhotovostnému platobnému styku vykonával podozrivé platobné
operácie hotovostne a práve v týchto prípadoch poskytovania pôţičiek v hotovosti odčerpával
finančné prostriedky na hotovostné platenie. Takto ţalobca napríklad platil v hotovosti úhrady
faktúr a peňaţných dokladov, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam
reálnych dodávateľov. Podľa návrhu na začatie konania ţalobca predstieral, resp. navodil
situáciu, ţe chronologicky vkladal do spoločnosti svoje vlastné peniaze, ktoré peniaze
spoločnosť vôbec nepotrebovala, neboli o nich informácie u spoločníkov a ani na valnom
zhromaţdení, keďţe takéto obrovské transakcie podliehali schváleniu valného zhromaţdenia.
V závere odvolania ţalovaný poukázal na náklonnosť a jednostrannosť konania súdu
prvého stupňa v prospech ţalobcu aj v tom, ţe súd ţalobcu oslobodil od platenia súdnych
poplatkov aj napriek tomu, ţe je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - bytu reţimom BSM, kde
v takýchto prípadoch súdy na území Slovenskej republiky, účastníka konania neoslobodia
od povinnosti platiť súdny poplatok z dôvodu jeho majetnosti - vlastníctva k akejkoľvek
nehnuteľnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie dokazovanie za účelom
spracovania znaleckého posudku z odboru grafickej diagnostiky, ako aj z odboru účtovníctva
a ekonomiky, alebo návrh zamietol a zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania ţalovaného
v celom rozsahu úkonov na ochranu jeho zákonných práv.
Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého
rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalovaného nie je moţné vyhovieť.
Najvyšší súd v predmetom konaní, na základe odvolania ţalovaného preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe ţalobcu o zaplatenie 72 395,94 Eur
s príslušenstvom vyhovené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalovaného
vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac sa
s obsahom súdneho spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd mal z predloţeného spisového
materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol súdom prvého stupňa náleţite zistený
a správne právne posúdený. V tejto súvislosti dáva do pozornosti zrušovacie uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 34/2008, 2Obo 35/2008 z 15. 10. 2008,
v ktorom tento vyslovil právny názor, ţe účastníci konania uzavreli zmluvu o pôţičke, pričom
výšku dlhu ţalovaného, uloţil súdu prvého stupňa zisťovať znaleckými posudkami z odboru
písmoznalectva (pravosť podpisov P. na výdavkových pokladničných dokladoch č. 151 a č.
153), a pri rozhodovaní vychádzať zo záverov znaleckého posudku. V novom konaní vo veci
najvyšší súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné odchýliť sa
od uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, preto sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorý postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, stotoţňuje v celom rozsahu, a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi súdu prvého stupňa, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba
na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami ţalovaného.
Z odvolania ţalovaného vyplýva, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
pretoţe nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe doterajší stav
neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené, a ţe napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa
vydal nesprávne rozhodnutie. Namietal tieţ porušenie základného práva na súdnu ochranu
v konaní a spravodlivý súdny proces, z dôvodu nerovného postavenia účastníkov konania.
Obsahom podaného odvolania je v prevaţnej miere nespokojnosť odvolateľa
s vyhodnotením znaleckých posudkov súdom ustanovenými znalcami Mgr. Ľ. M. a následne
so znalcom JUDr. I. N.. Podľa odvolateľa znalecký posudok znalkyne Mgr. Ľ. M. nespĺňa
základné odbornostné kritériá dôkazu, aký sa od znaleckého posudku vyţaduje, lebo je
nezrozumiteľný a nekontrolovateľný najmä v častiach všeobecnej roviny a špeciálnej roviny.
Rovnako ani posudok znalca JUDr. I. N. nevyhovuje poţadovaným a predpokladaným
kritériám odbornosti a moţnostiam techniky skúmania. Predovšetkým odvolateľ uviedol, ţe
posudok nemal byť vyhotovený znalcom z písmoznalectva, ale z odboru grafickej diagnostiky
a diagnostiky ručného písma za pouţitia techniky, ktorú má k dispozícii len znalecký ústav‚
Ústav súdneho inţinierstva Ţilina alebo Odbor kriminalisticko - expertíznych činnosti
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tento posudok je navyše rozporný, nakoľko znalec
konštatoval moţnosť autofalšovania podpisu „S2“ samotným ţalobcom.
Podľa ust. § 127 ods. 1 O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca
vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Znalecký posudok
moţno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (ust. § 127
ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe spornou otázkou bola pravosť podpisov ţalobcu
na výdavkových pokladničných dokladoch č. 152 a č. 153, ktoré boli skúmané súdom
ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M. pod označením „S1“ a „S2“. Táto znalkyňa dospela
k záveru, ţe sporný podpis „P.“ označený S-l (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je
vlastnoručný podpis ţalobcu Ing. Z. P. a sporný podpis „P.“ označený S-2 (ide o výdavkový
pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom
ţalobcu.
Ţalobca v konaní preukazoval nepravosť podpisov posudkom, vyhotoveným
na vlastný podnet, ktorý posudok vypracovala znalkyňa PhDr. R. J. Záverom tohto posudku je
konštatovanie, ţe oba podpisy sú nepravé. Naopak ţalovaný preukazoval pravosť podpisov
posudkom, vyhotoveným na vlastný podnet, ktorý posudok vypracoval znalec A. D. Záverom
tohto posudku je konštatovanie, ţe oba podpisy sú pravé, resp. ţe v prípade podpisu „S2“ je
podpis s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom ţalobcu.
Súdom ustanovený znalec JUDr. I. N. v kontrolnom posudku dospel k rovnakému
záveru, ako súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Ľ. M.. JUDr. N. dodal, ţe v prípade podpisu
„S2“ ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát a nevylúčil, ţe v tomto
prípade ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonaného samotným
ţalobcom.
Na pojednávaní dňa 22. 06. 2011 sa mala vykonať konfrontácia znalcov, ku ktorej
však nedošlo, nakoľko znalkyňa Mgr. Ľ. M. sa na pojednávanie nedostavila zo zdravotných
dôvodov. Znalkyňa PhDr. R. J. a A. D. neboli na pojednávanie ani predvolaní, keďţe PhDr.
R. J. bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a znalec A. D., medzičasom zomrel.
V prejednávanej veci boli súdom ustanovení dvaja znalci, a to Mgr. Ľ. M., ktorá bola
ustanovená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 08. 2004, č. k.
40Cbs/27/03-Ka-70 a následne znalec JUDr. I. N., ktorý bol do konania ustanovený
uznesením zo dňa 14. 04. 2009, č. k. 40Cbs/27/2003-353. Proti uzneseniu o ustanovení znalca
JUDr. I. N. podal ţalovaný odvolanie, ktorým napadol uvedené rozhodnutie v celom rozsahu
(vrátane metódy skúmania pravosti podpisu ţalobu), avšak tomuto odvolaniu odvolací súd
nevyhovel, a napadnuté uznesenie potvrdil, čím sa stalo právoplatným. Závery týchto súdom
ustanovených znalcov sa zhodujú. Odvolací súd dodáva, ţe tieto znalecké dôkazy podliehajú
sudcovskému hodnoteniu podľa ust. § 132 O. s. p. Pri hodnotení znaleckého dôkazu nemôţe
súd hodnotiť jeho obsah. Iné dôkazné prostriedky súd hodnotí priamo, bezprostredne, avšak
znalecký posudok môţe sudca hodnotiť len nepriamo. Ak má súd nejaké pochybnosti, musí
ich odstrániť tým, ţe znalcovi uloţí, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 06. 2011, č. k. 40Cbs/27/2003-451 vyplýva, ţe
tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov konania a súdny znalec JUDr.
I. N., ktorého posudok je zhodný so závermi súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Ľ. M.. Súdny
znalec odpovedal na otázky kladené právnym zástupcom nielen ţalovaného, ale i ţalobcu
a z obsahu zápisnice je zrejmé, ţe pochybnosti ohľadom kontrolného znaleckého posudku
boli riadne vysvetlené. Znalecký posudok JUDr. I. N., z ktorého súd prvého stupňa pri
rozhodovaní veci vychádzal, doplnený výsluchom znalca je vierohodný, pretoţe jeho
odôvodnenie je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a pri jeho
vyhotovení znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predloţené. Samotná
skutočnosť, ţe niektorý z účastníkov konania nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezakladá
povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom. Zmienka znalca o moţnom
autofalšovaní, konkretizuje jednu z moţností falšovania podpisu samotným ţalobcom a sama
osebe podľa názoru najvyššieho súdu nemá za následok stratu vierohodnosti vypracovaného
znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené, sú námietky ţalovaného, týkajúce sa
nesprávností znaleckých posudkov, vypracovaných súdom ustanovenými znalcami,
neopodstatnené. Odvolací súd zároveň zastáva názor, ţe ďalšie dokazovanie pravosti
sporných podpisov vo veci nebolo potrebné, nakoľko znalecký posudok, vyhotovený súdom
ustanovenou znalkyňou Mgr. Ľ. M., bol podrobený kontrolnému znaleckému posudku
a závery týchto posudkov sú obsahovo zhodné.
V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi najvyšší súd poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne potreby riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, v zmysle ktorej nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov
konania. Súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu
na všetky argumenty, prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť
špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti
zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994).
Naviac, tvrdenie ţalovaného o neodôvodnení výšky nároku ţalobcu a odňatí moţnosti
v tomto smere predniesť svoje návrhy, nezodpovedá skutočnosti. Súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí na strane 6 posledný a predposledný odsek odôvodnil výšku nároku
ţalobcu a uvedené odôvodnenie je obsiahnuté tieţ v konštatačnej časti tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd ďalej v súlade s názorom najvyššieho súdu, vyslovenom v zrušujúcom
uznesení konštatuje, ţe ţalovaným navrhované rozsiahle dokazovanie odčerpávania
finančných prostriedkov beţným bezhotovostným platobným stykom, ktoré nezodpovedali
obchodovaniu a reálnym plneniam a dokazovanie na konanie ţalobcu nad rámec jeho
oprávnení a kompetencií nebolo potrebné vykonať, nakoľko by nezodpovedalo zásade
hospodárnosti konania. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti tvrdené
ţalovaným, môţu prípadne zakladať majetkové nároky spoločnosti ţalovaného voči
ţalobcovi, ktoré sú však bez právnej relevancie s predmetným konaním.
Ústava Slovenskej republiky v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov
v konaní pred súdom. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok
rovnosti všetkých občanov bliţšie charakterizuje § 18 prvá veta O. s. p., podľa ktorého
účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením
účastníkov moţno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý
proces. Poţiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre kaţdú
stranu v procese mať rovnakú moţnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať
moţnosť podstatnej výhody voči protistrane.
Tvrdenia ţalovaného, ţe zostali opomenuté jeho návrhy ohľadne vypočutia znalca D.
a znalkyne Mgr. M., návrh na konfrontáciu znalcov medzi sebou, námietka, ţe mal
znemoţnený prístup k posudku D., ako vyplýva z obsahu spisu, nezodpovedajú postupu súdu
prvého stupňa v konaní, a sú účelové. Podľa názoru najvyššieho súdu, ţalovaný mal moţnosť
v celom rozsahu obhajovať svoje záujmy v konaní a v prejednávanej veci nebola porušená
zásada rovnosti zbraní.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami účastníkov konania, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť
a dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p., t. j. kaţdý dôkaz jednotlivo aj v ich
vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa zároveň postupoval podľa ust. § 226 O. s. p.
a v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom, ktorým je
viazaný a vo veci doplnil dokazovanie.
S poukazom na to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav,
z ktorého vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol ţalobca, ktorému podľa ust. § 224 ods.
1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo proti ţalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Vzhľadom na to, ţe ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy
nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. septembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová