Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-36-2020.pdf
PDF · 88.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti povinnému: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, V., Y. XXX, o zaplatenie 5 074,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 29. mája 2015, č. k. 11Er/143/2015-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08377/13 zo dňa 10. 12. 2013. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený Zmluvou č. XXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2005, posúdil ako spotrebiteľský. Zistil, že súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky úveru, ktoré v bode II, ods. 5, obsahovali rozhodcovskú doložku. Podľa nej oprávnený navrhol, aby všetky spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk, pričom povinný vyjadril s návrhom oprávneného súhlas. Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Argumentoval, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekúciu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musel mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Exekučný titul označil sa nevykonateľný. Z vyššie uvedených dôvodov, pre rozpor exekučného titulu so zákonom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 ZoRK a § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“). Tvrdil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Poukázal na rozhodnutie ASTURCOM a dôvodil, že v zmysle jeho správneho prekladu exekučný súd má povinnosť „posúdiť“ resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá, ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Uviedol, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd nevysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Uviedol, že zo slovenského ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, že exekučný súd má povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil ich. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
3. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 17. 04. 2020 označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“. V podaní uviedol, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 03. 2020 sp. zn. 23OdK/76/2020, zverejnené v OV č. 53/20 dňa 17. 03. 2020. V podaní si vyčíslil i trovy exekučného konania.
4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), po predložení veci súdom prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní oprávneného, skúmal ex offo splnenie procesných podmienok, za ktorých môže v odvolacom konaní konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP a v spojení s § 470 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.
5. Odvolací súd v prejednávanej veci, predtým, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zistil, že sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, „ZoKR“), ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania.
6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 23. 01. 2015, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom E.. K. F., J.. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 08377/13 zo dňa 10. 12. 2013, právoplatný dňa 13. 01. 2014 a vykonateľný dňa 16. 01. 2014. K návrhu bol priložený exekučný titul, kópia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29. 06. 2012, kópia výpisu zo živnostenského registra povinného zo dňa 02. 03. 2014. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnený doložil zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.) a povinným zo dňa 29. 06. 2005, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. XXXX/XXXX zo dňa 29. 06. 2005. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Po podaní odvolania oprávneným, doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 03. 2020 sp. zn. 23OdK/76/2020, zverejnené v OV č. 53/20 dňa 17. 03. 2020. Odvolací súd z lustrácie Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23OdK/76/2020 z 10. 03. 2020 bol výrokom I. vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX V., podnikajúci pod obchodným menom C. Y., s miestom podnikania XXX XX V. XXX, IČO: XX XXX XXX. Výrokom II.
uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie. Uznesenie sp. zn. 23OdK/76/2020 z 10. 03. 2020 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 53/2020 vydanom dňa 17. 03. 2020.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia), za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9. Podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze, (Nedotknuté pohľadávky) oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
10. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
11. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
12. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendáru. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnutej v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnej od 01. 03. 2017, vyplýva, že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, ak sa v exekučnom konaní vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
17. Z uvedeného vyplýva, že ak sú na zastavenie konania splnené zákonné podmienky ustanovené v § 167f ods. 2 vete prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd je povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Túto povinnosť má i odvolací súd, pretože konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí z hľadiska predmetu konania jeden celok.
18. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k Exekučnému poriadku, preto zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné, má prednosť pred pokračovaním v takomto exekučnom konaní. Súd je preto vždy povinný zisťovať, či je predmetom exekučného konania, v ktorom je povinný fyzickou osobou, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 03. 2017, vymoženie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje celkovo tri skupiny pohľadávok, pričom okrem už uvedených skupín pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a ktoré sa považujú za nevymáhateľné, tvoria poslednú tretiu skupinu pohľadávok pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Nedotknuté („privilegované“) pohľadávky sú takými pohľadávkami, ktoré nie sú oddlžením dotknuté a oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi. Ak je preto v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka pohľadávkou nedotknutou v zmysle § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá na exekučné konanie žiadny vplyv.
19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa vedie pre vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá nie je, a to ani v žiadnej jej časti, pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia (§ 166b ZoKR) alebo oddlžením nedotknutou pohľadávkou (§ 166c ZoKR). Súčasne odvolací súd zistil, že pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa stala splatnou ešte predo dňom 10. 12. 2013, kedy bola splatnosť v tomto konaní vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva deklarovaná vydaným rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa teda stala splatnou pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a ktorým je marec 2020, keď konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 18. 03. 2020, ktorý deň sa ako deň nasledujúci po dni faktického zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku považuje za deň vyhlásenia konkurzu (§ 167a ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že sú splnené všetky podmienky podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii na povinné zastavenie
exekučného konania. Odvolací súd preto exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).