Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Pc-11-2019.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľky: G. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. X. XXXX/XX, R. F., práv. zast.: JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou, M. R. Štefánika 2392/29, Trebišov, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: N. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XXX o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. R., Y.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., takto
rozhodol:
I. Určuje, že N. N., Y.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého X. R., Y.. XX.XX.XXXX, z matky G. R., Y.. XX.XX.XXXX.
II. Maloletého X. R., Y.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky, G. R., Y.. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec, N. N., Y.. XX.XX.XXXX, je povinný platiť na výživu mal. X. R., Y.. XX.XX.XXXX, sumu 60,-Eur mesačne, počnúc od 11.02.2019, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, G. R., Y.. XX.XX.XXXX.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 11.02.2019 do 21.07.2020 vo výške 1.058,52 Eur je otec povinný zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VII. Štát má voči otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2019 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že N. N., Y.. XX.XX.XXXX, je otcom jej maloletého syna X. R.M., Y.. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa žiadala zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletým žiadala neupravovať.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa matka udržiavala intímny pomer len N. N., ktorého označila ako otca dieťaťa. Tvrdila, že domnelý ju spočiatku nútil k prerušeniu tehotenstva, neskôr sa jej opakovane vyhrážal bitkou pre prípad, že ak ho po narodení dieťaťa označí ako otca. S domnelým otcom dieťaťa sa navrhovateľka asi rok nekontaktuje. Navrhovateľka je z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa na predĺženej rodičovskej dovolenke, zdrojom jej príjmu rodičovský príspevok.
3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 09.06.2019, písomne nevyjadril.
4. Zo správy z prešetrenia pomerov, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L., ako súdom ustanovený kolízny opatrovník, zo dňa 15.08.2019 súd zistil, že matka si prenajíma zariadený trojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom. Výbava bytu a hygiena bývania sú na požadovanej úrovni. Matka sama zabezpečuje výchovu a výživu syna a uhrádza výdavky spojené s bývaním. Náklady na nájomné vrátane inkasa predstavujú sumu 200,-Eur mesačne. Matka je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého X. na predlženej materskej dovolenke. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok 220,70 Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur. Príležitostne si privyrobí domácimi prácami pre spoluobyvateľov, najmä upratovaním, no ide o malé sumy. Maloletý X. navštevuje materskú školu v R. F., kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu má nepravidelnú predškolskú dochádzku. Náklady na obedy v škôlke predstavujú 17,-Eur mesačne, školné 10,-Eur mesačne. Dieťa otca nepozná; domnelý otec dieťa nekontaktuje, na jeho výživu neprispieva.
5. Pomery v domácnosti domnelého otca prešetril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N.. Zo správy zo dňa 26.02.2020 vyplýva, že otec býva adrese L. XXX v poschodovom rodinnom dome. Spolu s družkou a jej maloletými deťmi majú k dispozícii dve izby. Na nákladoch na bývanie sa podieľajú sumou 50,-Eur mesačne. V dome žijú aj rodičia družky a ďalší príbuzní. N. N. na výživu maloletého X. neprispieva, má pochybnosti o svojom otcovstve. Je bez pracovného pomeru, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Pravidelne užíva lieky, má psychické problémy.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.05.2019, na ktoré sa domnelý otec dieťaťa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil; rovnako sa nedostavil ani na ďalšie pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 04.03.2020; jeho neúčasť ospravedlnila sociálna sestra Psychiatrickej nemocnice v N. s tým, že otec bol dňa 26.02.2020 hospitalizovaný. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 29.05.2020, bolo odročené na žiadosť navrhovateľky z dôvodu jej práceneschopnosti. Označený otec dieťaťa sa na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 31.07.2020 nedostavil; jeho neúčasť telefonicky ospravedlnila družka tvrdiac, že domnelý otec dieťaťa vycestoval do cudziny hľadať si zamestnanie. Súd za splnenia podmienok uvedených v § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom muža ktorého otcovstvo má byť určené, kolízneho opatrovníka, prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. oznámením Okresného dopravného inšpektorátu, oznámením Daňového úradu R., dohodou o pracovnej činnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené, prehľadu výdavkov matky a zistil tento skutočný stav veci:
8. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 11.02.2015 sa narodil maloletý X. R.. Ako matka maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka, otec nie je uvedený.
9. Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.04.2019 nad rámec písomného návrhu doplnila, že napriek tomu, že je si istá, že otcom dieťaťa je N. N., ten stále odmieta otcovstvo uznať. Uviedla, že N. N. pri sporadických návštevách svojho brata, v ktorého domácnosti sa navrhovateľka sa dieťaťom zdržiavala, nemal záujem kontaktovať maloleté dieťa, ale navrhovateľku. Neustále bol pod vplyvom omamných látok a navrhovateľke adresoval rôzne vyhrážky. Navrhovateľka, má z jeho správania obavu, nakoľko označený otec dieťaťa je agresívny. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie.
10. Označený otec, N. N., vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.04.2019 potvrdil, že s navrhovateľkou žil asi dva mesiace v lete 2014 v domácnosti svojho brata. Často a opakovane s ňou mal intímny pomer, asi 4 - 5 krát denne tvrdiac, že pohlavný styk bol chránený. Namietal, že otcovstvom k dieťaťu si nie je istý, nakoľko navrhovateľka mala viacerých partnerov, ktorých zvádzala rovnako ako jeho. Uviedol, že v roku 2018, asi osem mesiacov pracoval na živnosť v spol. D., N. ako údržbár
- záhradník s mesačným príjmom 1.300,- Eur. Zmluvu s ním nepredĺžili, miesto sa rušilo. Keďže bol živnostník, odstupné mu vyplatené nebolo. Za prácou vycestoval do C. R. G. E. A. C. Í.; kde vykonával rôzne pomocné práce ako maliar, kamenár. Jeho príjem predstavoval 40 až 50,-Eur denne. Vrátil sa
na Slovensko dôvodiac, že tu má tri maloleté deti E. E. vek 11 rokov, G. E. 3 roky a Y. E. 6 rokov; ich presné dátumy narodenia nepoznal. Uviedol, že je bez pracovného pomeru, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žije s družkou u jej rodičov. Družka poberá dávky v hmotnej núdzi. Pripojil sa k návrhu navrhovateľky na vykonanie znaleckého dokazovania.
XX. N. N. na pojednávaní dňa 29.05.2020 uviedol, že sa mu podarilo zamestnať v spol., Z. C. C..B..W.. pri stavbe rodinných domov. Dohodu o pracovnej činnosti má uzavretú na dobu určitú do 31.08.2020. Podľa tejto dohody má odpracovať 10 hodín týždenne, za čo týždenne zarobí 75,-Eur. Zamestnávateľ mu sľúbil, že ak sa uvoľní pracovné miesto, uzatvorí s ním riadnu pracovnú zmluvu. Tvrdil, že na úrade práce sa nezaevidoval, nakoľko bol vyradený z dôvodu odchodu za prácou do cudziny, kde síce pracoval, no bez pracovnej zmluvy, ktorú následne na výzvu úradu práce predložiť nevedel. Týždenne zarobil 250,-Eur, no „potreboval súrne“ peniaze. Začal preto na ulici predávať drogy, ktoré súčasne aj užíval. Po tom, čo skolaboval, vrátil sa na Slovensko. Bol hospitalizovaný, lieči sa na schizofréniu, dvakrát sa pokúsil nožom o samovraždu. Má ukončené základné vzdelanie, absolvoval rekvalifikačný kurz na profesiu murár. Na výživu dieťaťa bol ochotný platiť sumu 10,-Eur mesačne tvrdiac, že za lieky si dopláca 15,-Eur mesačne, spláca dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 20,-Eur mesačne.
12. Zo znaleckého posudku vypracovaného B.. A. G. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. XX/XXXX zo dňa 27.12.2019 súd zistil, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo označeného muža N. N. voči maloletému dieťaťa X. R. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999%.
13. Podľa výpisu zo živnostenského registra N. N. podnikal na základe živnostenského listu pod obchodným menom N. N., Q.: XXXXXXXX za obdobie od 03.04.2018 do 06.11.2018 s predmetom podnikania oprava a údržba potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky.
14. Podľa oznámenia Daňového úradu R. N. N. nepodal daňové priznanie za rok 2018.
15. Z potvrdenia spoločnosti E. B. U. C. A..C.. R. súd zistil, že N. N. vykonával pre túto spoločnosť prácu na základe Dohody o o vykonaní práce zo dňa 05.11.2018 (č.l. 159 spisu) v období od 06.11.2018 do 30.11.2018, s predpokladaným rozsahom práce 150 hodín s čistou mzdou 800,-Eur (č.l. 25-27 spisu) a tiež na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 30.11.2018 (č.l. 160 spisu) v období od 03.12.2018 do 04.12.2018 s predpokladaným rozsahom práce 10 hodín s čistou mzdou 170,-Eur (č.l. 115 -117 spisu).
16. Z predloženej Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi spoločnosťou Z. C., C.. C. B..W.., L. a N. N. dňa 14.05.2020 súd zistil, že menovaný mal u zamestnávateľa vykonávať prípravné práce k realizácii stavby od 15.05.2020 s dojednaným rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne. Odmena za vykonávanú prácu bola dohodnutá sumou 3,333 Eur /1 hodinu. Dohoda bola uzavretá na dobu do 31.08.2020 (č.l. 175 spisu).
17. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. zo dňa 12.03.2020, v evidencii voľných pracovných miest sú evidované voľné pracovné miesta pre osoby so základným vzdelaním a to pomocný pracovník so mzdou 580,-Eu mesačne, chyžná so mzdou 600,-Eur mesačne, strihač textilu so mzdou 2,989 Eur/hod, sadrokartonista so mzdou o15,-Eur/hod. (č.l. 139 spisu).
18. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 19.06.2020, v evidencii voľných pracovných miest je nahlásené voľné miesto murár so zárobkom od 600,-Eur a tiež ďalšie voľné miesto so zárobkom od 700,-Eur (č.l. 190 spisu).
19. Podľa potvrdenia o odmene za zárobkovú činnosť vystaveného zamestnávateľom Z. C., C.. C. B..W.., N. N. vznikol pracovný pomer dňa 15.05.2020, jeho čistý mesačný za odpracované mesiace jún 2020 a júl 2020 spolu predstavuje 154,36 Eur.
20. Z predloženej lekárskej správy (č.l. 49 spisu) súd zistil, že maloletý X. R. bol na vyšetrení u N.. N. R., ambulancia klinickej psychológie L. pre nervozitu a afektívne stavy dieťaťa.
21. Z predloženej lekárskej správy (č.l. 51, 52 spisu) súd zistil, že maloletý X. R. bol na vyšetrení u MUDr. N. N., psychiatrická ambulancia L.. Po vyšetrení bol stanovený záver: emočná porucha v detstve s poruchou správania, hyperkinet. syn.. Pri nekľude mu bolo odporúčané užívať predpísané lieky.
22. Zo správy ORPZ N., okresného dopravného inšpektorátu súd zistil, že N. N. nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel (č.l. 179).
23. Podľa § 107 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh.
24. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
25. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
26. Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
27. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
28. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
29. Pretože v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade, po splnení tejto podmienky, bolo otcovstvo N. N. potvrdené aj znaleckým posudkom vypracovaný B.. A. G. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza Z. Č.. XX/ XXXX zo dňa 27.12.2019, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky. Súd preto vyhovel návrhu a určil, že N. N. je otcom maloletého X. R..
30. S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 110 CMP, spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
31. Podľa § 36 ods. 1 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
32. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
33. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
40. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Maloletý X., o ktorého v konaní, ide sa od svojho narodenia nepretržite nachádza v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V jej starostlivosti neboli zistené vážne nedostatky. Otec dieťaťa voči starostlivosti matky nenamietal. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky. Súd vyhovel návrhu, nakoľko matka je podľa názoru súdu i naďalej schopná sa o maloleté dieťa riadne postarať a neboli nezistené žiadne dôvody pre zmenu výchovného prostredia.
43. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
44. Otcovstvo označeného muža bolo určené a preto mu vznikla v zmysle ust. § 62 a násl. Zákona o rodine vyživovacia povinnosť k maloletému X..
45. Matka maloletého X. bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke, zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur, čo matka preukázala predloženými potvrdenia úradu práce. Aj v súčasnosti, z dôvodu zdravotného stavu maloletého dieťaťa je matka na rodičovskej dovolenke a poberá prídavky na dieťa. Príležitostne si vypomôže drobnými prácami pre spoluobčanov v obci upratovaním. Nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Spolu s maloletým synom žije v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 200,-Eur vrátane inkasa (preukázané nájomnou zmluvou). Má bežné výdavky na stravu a ošatenie. Maloletý X. navštevuje materskú školu v R.Ľ. F., no vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu škôlku navštevuje nepravidelne. Mesačný poplatok-školné predstavuje 10,-Eur, za obedy matka platí podľa počtu stravných dní, cca 17,-Eur mesačne Predložené výdavky maloletého sú súčasťou spisu. Matka s dieťaťom navštevuje lekára v L., s čím sú spojené jednak náklady na cestovné autobusom, jednak náklady na lieky. Dieťa má bežné výdavky na stravu a ošatenie.
46. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 10,-Eur poukazujúc na to, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Z vykonanej lustrácie v registri obyvateľov súd nezistil, že by otec dieťaťa mal nejaké vyživovacie povinnosti mimo maloletého X., ktorého otcovstvo je predmetom konania. Súd preto otca vyzval, aby predložil rodné listy detí, kde je zapísaný ako otec dieťaťa. N. N. súdu oznámil, že nie je zapísaný ako otec žiadneho dieťaťa, nakoľko nežil a ani doposiaľ nežije v manželskom zväzku a otcovstvo dobrovoľne neuznal k žiadnemu dieťaťu. V rodnom liste detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je ako matka detí zapísaná jeho družka, otec uvedený nie je.
47. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec maloletého v období od 03.04.2018 do 06.11.2018, podnikal na základe živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonával ako podnikateľ činnosť záhradníka v spoločnosti D. N., kde dosahoval mesačný príjem 1.300,-Eur. Živnosť ukončil, dôvod jej ukončenia nepreukázal. Podľa oznámenia daňového úradu otec daňové priznanie za rok 2018 nepodal. Od 06.11.2018 do 04.12.2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce uzavretej na dobu určitú s príjmom za mesiac 11/2018 vo výške 800,-Eur, za 12/2018 vo výške 170,-Eur. Dohoda s ním predĺžená nebola. Následne otec vycestoval za prácou do C. R. G. E. A. C. Í.; tam vykonával pomocné práce maliara, s príjmom 250,-Eur týždenne, po večeroch predával omamné a psychotropné látky, ktoré začal aj sám užívať, následkom čoho sa dostal do vážnych zdravotných problémov. Po návrate na Slovensko bol nezamestnaný, napriek tomu nebol nie je a ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 29.05.2020 nastúpil do práce na základe uzavretej Dohody o pracovnej činnosti pri stavbe rodinných domov v spol. Z. C. C..B..W.., podľa ktorej mal zarobiť 75,-Eur týždenne pri 10 odpracovaných hodinách. Podľa oznámenia družky otec v júli 2020 vycestoval do Českej republiky hľadať si prácu. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorej zdrojom príjmu sú dávky v hmotnej núdzi. Otec má základné vzdelanie, ukončil rekvalifikačný kurz v obore murár. Súd zistil, že v evidencii voľných pracovných miest Úradu práce v N. sú voľné miesta zodpovedajúce doterajšiemu pracovnému zaradenia otca (profesia murár), prípadne jeho dosiahnutému vzdelaniu (voľné miesta pre osoby so základným vzdelaním) s príjmom 600,-Eur mesačne.
48. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Súd uvádza, že otec maloletého je v produktívnom veku (má vek 33 rokov), pričom z lustrácie v registri obyvateľov nevyplýva, žeby mal nejakú vyživovaciu povinnosť. Otec, aj vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, je schopný riadne sa zamestnať, čo vyplýva jednak z jeho výpovede na pojednávaní a jednak z predložených dohôd. Súd preto vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorého hranicu tvorí výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Keďže v roku 2019 výška minimálnej mzdy v predstavovala sumu 520,-Eur a v roku 2020 sumu 580,-Eur, súd vychádzal pri určení výživného zo strany otca z tejto sumy. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje matka, ktorá hradí zo svojho príjmu všetky jeho výdavky, pričom otec je povinný sa nich podieľať z väčšej časti, nakoľko sa otec o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a matke s výchovou nepomáha. Preto súd dospel k záveru, že otec je schopný platiť výživné 60,-Eur mesačne. Súd otcovi určil výživné vo výške 60,- Eur, vychádzajúc princípu potencionality príjmov.
49. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné od 11.02.2019 (od podania návrhu) do 31.07.2020 v sume 1.058,52 Eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené výživné za mesiac február 2019 - 38,52 Eur (60 Eur : 28 dní = 2,14 Eur x 18 dní); za marec 2019 až júl 2020 vo výške 1.020 Eur (17 mesiacov x 60 Eur). Spolu nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje 1.058,52 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec za uvedené obdobie na maloleté dieťa prispel akýmkoľvek výživným. Súd uložil otcovi povinnosť uhradiť celé zročné výživné v uvedenej sume k rukám matky do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku poukazujúc na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné
slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenia plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, súd považoval za spravodlivé umožniť otcovi uhradiť dlžné výživné v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko otcovi muselo byť jasné, že výživné neplatí, návrh mu bol včas doručený a pri primeranej prezieravosti si už od doby podania návrhu mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, teda vytvoriť si finančnú rezervu. Niet pochybností, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého X. nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého.
50. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, súd tento styk neupravoval, nakoľko matka ho upraviť nežiadala, keďže tento sa nerealizuje.
51. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
52. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
53. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže v mimosporovom konaní v zásade platí, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát (§ 49 ods. 1 CMP). Úspešná navrhovateľka ani trovy konania nežiadala.
55. V zmysle § 57 CMP v konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, keď súd uznesením sp. zn. 15Pc/11/2019-102 zo dňa 17.01.2020 priznal znalcovi z odboru Genetika, odvetvie Analýza B.. A. G., znalečné vo výške 396,50 Eur, ktoré bolo vyplatené zo zálohy, ktorú zložila matka a z rozpočtových prostriedkov súdu.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O výške náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).