Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-37-2021.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci navrhovateľky G. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. F. na X. ulici č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Zuzanou Gazdičovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Trebišove na M. R. Štefánika č. 2392/29 proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené N. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v L. č. XXX v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. R. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 15Pc/11/2019-210 zo dňa 31.7.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že N. N. je otcom mal. X., výrokom II. mal. X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu mal. X. sumu 60 Eur mesačne počnúc od 11.02.2019 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke, výrokom IV. dlžné výživné za obdobie od 11.02.2019 do 21.07.2020 v sume 1.058,52 Eur zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom V. styk otca s maloletým neupravil, výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, výrokom VII. rozhodol o trovách štátu tak, že štát má voči otcovi maloletého nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že otcovstvo N. N. bolo potvrdené znaleckým posudkom vypracovaným RNDr. A. G. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 32/2019 zo dňa 27.12.2019, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky, preto určil, že N. N. je otcom mal. X.. Maloletý sa od svojho narodenia nepretržite nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v jej starostlivosti neboli zistené vážne nedostatky. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, ani kolízny opatrovník voči starostlivosti navrhovateľky nenamietali, preto mal. X. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že z lustrácie v registri obyvateľov nezistil, že by mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené mal nejaké vyživovacie povinnosti mimo mal. X.. N. N. súdu oznámil, že nie je zapísaný ako otec žiadneho dieťaťa, nakoľko nežil a ani doposiaľ nežije v manželskom zväzku a otcovstvo dobrovoľne neuznal k žiadnemu dieťaťu. V rodnom liste detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je ako matka detí zapísaná jeho družka, otec uvedený nie je. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené v období od 3.4.2018 do 6.11.2018 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonával ako podnikateľ činnosť záhradníka v spoločnosti YAZAKI Michalovce, kde dosahoval mesačný príjem 1.300,- Eur. Živnosť ukončil, dôvod jej ukončenia nepreukázal. Podľa oznámenia daňového úradu daňové priznanie za rok
2018 nepodal. Od 6.11.2018 do 4.12.2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce uzavretej na dobu určitú s príjmom za mesiac 11/2018 v sume 800,- Eur, za 12/2018 v sume 170,- Eur. Dohoda s ním predĺžená nebola. Následne vycestoval za prácou do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska; tam vykonával pomocné práce maliara, s príjmom 250,- Eur týždenne, po večeroch predával omamné a psychotropné látky, ktoré začal aj sám užívať, následkom čoho sa dostal do vážnych zdravotných problémov. Po návrate na Slovensko bol nezamestnaný, napriek tomu nie je a ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 29.5.2020 nastúpil do práce na základe uzavretej Dohody o pracovnej činnosti pri stavbe rodinných domov v spoločnosti DANI Slovakia s.r.o., podľa ktorej mal zarobiť 75,- Eur týždenne pri 10 odpracovaných hodinách. Podľa oznámenia družky v júli 2020 vycestoval do Českej republiky hľadať si prácu. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorej zdrojom príjmu sú dávky v hmotnej núdzi. Má základné vzdelanie, ukončil rekvalifikačný kurz v obore murár. Súd prvej inštancie zistil, že v evidencii voľných pracovných miest Úradu práce v Michalovciach v tom čase boli voľné miesta zodpovedajúce jeho doterajšiemu pracovnému zaradenia (profesia murár), prípadne jeho dosiahnutému vzdelaniu (voľné miesta pre osoby so základným vzdelaním) s príjmom 600,- Eur mesačne. Uviedol, že je v produktívnom veku, pričom z lustrácie v registri obyvateľov nevyplýva, že by mal nejakú vyživovaciu povinnosť. Aj vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, je schopný riadne sa zamestnať, čo vyplýva jednak z jeho výpovede na pojednávaní a jednak z predložených dohôd. Súd prvej inštancie preto vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorého hranicu tvorí výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Keďže v roku 2019 výška minimálnej mzdy v predstavovala sumu 520,- Eur a v roku 2020 sumu 580,- Eur, súd vychádzal pri určení výživného z tejto sumy. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje navrhovateľka, ktorá hradí zo svojho príjmu všetky jeho výdavky, pričom muž, ktorého otcovstvo má byť určené je povinný sa nich podieľať z väčšej časti, nakoľko sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a navrhovateľke s výchovou nepomáha. Vychádzajúc z princípu potencionality príjmov dospel k záveru, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je schopný platiť výživné 60,- Eur mesačne. Zároveň vyčíslil dlžné výživné od 11.2.2019 (od podania návrhu) do 31.7.2020 v sume 1.058,52 Eur, čo predstavuje nezaplatené výživné za mesiac február 2019 - 38,52 Eur (60 Eur : 28 dní = 2,14 Eur x 18 dní); za marec 2019 až júl 2020 v sume 1.020 Eur (17 mesiacov x 60 Eur). Spolu nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie vyčíslil na 1.058,52 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by za uvedené obdobie na maloletého prispel akýmkoľvek výživným. Súd prvej inštancie mu uložil povinnosť uhradiť celé zročné výživné matke do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku poukazujúc na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé umožniť mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené uhradiť dlžné výživné v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko mu muselo byť jasné, že výživné neplatí, návrh mu bol včas doručený a pri primeranej prezieravosti si už od doby podania návrhu mohol vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, teda vytvoriť si finančnú rezervu. Z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého. Styk neupravoval, nakoľko navrhovateľka ho upraviť nežiadala, keďže tento sa nerealizuje. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, o trovách štátu podľa § 57 CMP v spojení s § 262 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, iba proti výroku IV. o spôsobe zaplatenia dlžného výživného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie muž, ktorého otcovstvo má byť určené, pretože nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým mu bola určená povinnosť uhradiť dlžné výživné v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že dlžné výživné je ochotný zaplatiť, avšak v súčasnej dobe nepracuje a takou sumou nedisponuje. Nie je evidovaný na Úrade práce a nepoberá žiadnu dávku. Všetky jeho náklady a náklady jeho rodiny platí jeho družka. Má ešte tri neplnoleté deti. Ak by mal dlžné výživné zaplatiť naraz, malo by to pre neho a jeho rodinu devastačné následky. Keďže s navrhovateľkou neudržiava žiaden styk a voči maloletému si chce plniť vyživovaciu povinnosť, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal ho splácať dlžné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur až do úplného zaplatenia dlhu.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu muža, ktorého otcovstvo má byť určené nesúhlasila s jeho návrhom na splácanie dlžného výživného v mesačných splátkach 30 Eur. To že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, nepracuje, nepoberá žiadnu dávku a nie je ani evidovaný na Úrade práce nie je jej problém,
ani jej syna. Maloletý syn predsa nemôže doplácať na to, že jeho otec je nezodpovedný a nevie si uvedomiť, že je jeho povinnosťou postarať sa o všetky svoje deti. Nič mu nebráni, aby sa zamestnal, podľa jej vedomostí nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ani netrpí žiadnou závažnou chorobou či diagnózou. Na trhu je dosť voľných pracovných miest, je si z čoho vybrať. Nadobudla dojem, že nemá ani snahu sa zamestnať, radšej sa nechá vyživovať terajšou partnerkou. Jeho správanie považuje za nezodpovedné, drzé až arogantné, keď má odvahu takýmito argumentmi odôvodniť odvolanie, nie len voči súdu, ale najmä voči maloletému synovi. Zdôraznila, že akosi pozabudol na to, že od narodenia maloletého neprejavoval o neho žiaden záujem, neprispel na jeho výživu ani centom, celú výživu a výchovu musela zabezpečovať sama za pomoci jej rodiny. Do pozornosti dala, že odvolanie podal v septembri 2020, ale do novembra nezaplatil ani jednu splátku. Absolútne ho nezaujíma, ako ona zvláda zabezpečovať výživu maloletého, keďže bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, nemala žiaden príjem, len dávky. Navrhla napadnutý výrok IV rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu muža, ktorého otcovstvo má byť určené považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a v záujme maloletého, nakoľko správne posúdil pomery muža, ktorého otcovstvo má byť určené s prihliadnutí na jeho príjmové a majetkové pomery a na základe toho určil bežné aj dlžné výživné. Poukázal na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V sledovanom období si vyživovaciu povinnosť neplnil, aj keď bol zamestnaný v zahraničí aj na Slovensku, pracovné miesta stratil vlastným pričinením a v období, kedy bol nezamestnaný, nemal záujem o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak svoje vlastné potreby uspokojoval z vlastných úspor a z príjmu svojej partnerky, kolízny opatrovník má za to, že tieto úspory mohli a môžu byť použité aj na pokrytie dlžného výživného. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Výroky rozsudku určení otcovstva, o výchove maloletého, o styku, o určení výživného a sumy dlžného výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP)
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o splatnosti dlžného výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať
ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal muža, ktorého otcovstvo má byť určené zaplatiť dlžné výživné do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletého sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani navrhovateľka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletého syna už v období od 11.2.2019, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie splátok dlžného výživného v súlade s odvolacím návrhom muža, ktorého otcovstvo má byť určené, by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktorým je zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb. Vzhľadom na to, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jeho odvolaní, odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlžného výživného podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).