Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_41CoKR-7-2020.pdf
PDF · 144.39 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu S.. M. N. nar. XX.XX.XXXX, tXXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Slosiarikovou, so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu VAV invest, s.r.o., „ v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cbi/1/2017-63 zo dňa 3. októbra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného Banská Bystrica, č.k. 62Cbi/1/2017-63 zo dňa 3. októbra 2019 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená nezabezpečenou prihláškou pohľadávky zo dňa 13.10.2016 vo výške 233.997,07 Eur do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 2R 8/2015 je nesporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Zároveň sa domáhal určenia, že pohľadávka vznikla zo Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2R 8/2015-310 zo dňa 29.12.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 2/2016 dňa 5.1.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R 8/2015-3080 zo dňa 4.5.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 85/2016 dňa 4.5.2016 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený pôvodne označený žalovaný JUDr. Matúš Boľoš, správca so sídlom kancelárie Horná 23, Banská Bystrica. Žalobca si do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu prihláškou zo dňa 13.10.2016, podanou u správcu dňa 20.10.2016 uplatnil pohľadávku v celkovej výške 233.977,07 Eur, ktorej prílohou bola Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2016. Správca listom zo dňa 1.2.2016 oznámil žalobcovi, že uplatnenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia z dôvodu, že prihláška neobsahovala listiny, ktoré by preukazovali vznik pohľadávky, jej existenciu, či výšku. List bol žalobcovi doručený dňa 5.12.2016. Na základe skutočností uvedených správcom v liste zo dňa 1.12.2016 boli správcovi predložené doklady preukazujúce vznik prihlásenej pohľadávky, jej existenciu a výšku, a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2012, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.3.2012, Zmluva o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005, spolu so Zápisom o odovzdaní a prevzatí zo dňa 15.11.2006. Napriek skutočnosti, že správcovi boli
predložené všetky doklady, absenciu ktorých v oznámení o popretí pohľadávky uvádzal, správca prihlásenú pohľadávku doposiaľ neuznal. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o dielo zo dňa 1.8.2005, uzavretej medzi úpadcom ako objednávateľom a spoločnosťou MIRPUS Construction s.r.o., IČO: 36 052 132 so sídlom Laskomerská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica ako zhotoviteľom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.3.2012 bola uvedená pohľadávka postúpená na postupníka K.P.F. s.r.o., IČO: 44 701 918, so sídlom Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, následne bola pohľadávka Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2012 postúpená na postupníka Depositum s.r.o., IČO: 46 736 611, so sídlom M.Rázusa 1329/28, 974 01 Banská Bystrica a na žalobcu bola predmetná pohľadávka postúpená z postupcu Depositum s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2016 vo výške 156.709,17 Eur s príslušenstvom. Žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku len v časti istiny vo výške 124.698,68 Eur s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 19.3.2011 do 5.1.2011 ( do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ), dohodnutého podľa bodu 10.5 Zmluvy o dielo, t.j. vo výške 109.298,31 Eur. Celková suma prihlásenej pohľadávky potom predstavuje sumu 233.997,07 Eur.
3. Žalovaný v konaní žiadal žalobu zamietnuť a naďalej považoval prihlásenú pohľadávku žalobcu za spornú. Uviedol, že po preskúmaní prihlášky pohľadávky, ako aj po preskúmaní jej príloh zistil, že prílohou prihlášky pohľadávky bola výlučne Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.4.2016, uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Depositum s.r.o. v právnom postavení postupcu a žalobcom v právnom postavení postupníka, teda v prílohe prihlášky pohľadávky absentovala Zmluva o dielo, na ktorú sa žalobca v prihláške pohľadávky odvolával vo vzťahu k právnemu dôvodu vzniku pohľadávky a k prihláške pohľadávky neboli pripojené ani žiadne iné listiny, ktoré by preukazovali vznik pohľadávky, jej existenciu, či výšku. Ďalej žalovaný tvrdil, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o dielo je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 60Cb/271/2001. Podľa žalovaného bola pohľadávka naviac žalobcom nadobudnutá právnym úkonom obchádzajúcim zákon, z dôvodu ktorého je Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2016 nutné považovať za neplatný právny úkon. Žalovaný uviedol, že žalobca mal pohľadávku nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so spoločnosťou Depositum s.r.o. Táto spoločnosť, ako právny predchodca žalobcu si postupovanú pohľadávku uplatnil v konkurze voči úpadcovi prihláškou doručenou predchádzajúcemu správcovi dňa 10.3.2016. Pohľadávka bola v celom rozsahu popretá konkurzným veriteľomO. Spoločnosť Depositum s.r.o. však v zákonnej lehote nepodala na súde incidenčnú žalobu, v dôsledku čoho jej dňom márneho uplynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania voči úpadcovi, a to v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZKR“ ). Ďalej žalovaný tvrdil, že napriek skutočnosti, že k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo už dňa 25.4.2016, právny predchodca žalobcu doručil správcovi až dňa 7.10.2016 listinu označenú ako späťvzatie prihlášky pohľadávky. Až následne prihláškou pohľadávky zo dňa 13.10.2016 si žalobca uplatnil postúpenú pohľadávku u správcu. Uvedené správanie žalobcu a spoločnosti Depositum s.r.o. vyvoláva u správcu dôvodné pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a podľa jeho názoru možno toto konanie považovať za konanie obchádzajúce zákon, nakoľko sledovaným úmyslom zmluvných strán zjavne bolo zabezpečiť žalobcovi postavenie účastníka konania voči úpadcovi v situácii, keď by postupom podľa § 25 ZKR žalobcovi postavenie účastníka konkurzného konania voči úpadcovi v dôsledku zanedbania procesných práv spoločnosti Depositum s.r.o. ako popretého veriteľa nebolo bývalo vzniklo. Žalovaný poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že podľa jeho názoru spoločnosť Depositum s.r.o. postúpením sledovala zhojenie dôsledkov nepodania včasnej incidenčnej žaloby. Späťvzatie prihlášky pohľadávky spoločnosťou Depositum s.r.o. nemalo žiadne právne účinky a je potrebné ho považovať za nulitné podanie, nakoľko toto postavenie právnemu predchodcovi žalobcu zaniklo už márnym uplynutím lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Spoločnosť Depositum s.r.o. namiesto postupu podľa § 25 ZKR, v dôsledku ktorého by žalobca nenadobudol postavenie účastníka konania z dôvodu už márneho uplynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby sa rozhodla, že prihlášku pohľadávky doručenú predchádzajúcemu správcovi dňa 10.3.2016 vezme späť. Až následne si pohľadávku uplatnil žalobca, hoci k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť už dňa 25.4.2016. Žalovaný zároveň zistil, že pohľadávka je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 60Cb/271/2001, ktoré je v súčasnosti v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok „ex lege“ prerušené. Ako žalobca v predmetnom súdnom konaní doposiaľ vystupuje spoločnosť Depositum s.r.o., od ktorej mal žalobca pohľadávku nadobudnúť. V predmetnom konaní bolo v rámci dokazovania nariadené znalecké dokazovanie, ku ktorému však nedošlo z dôvodu prerušenia súdneho konania podľa § 47 ods. 1 ZKR.
4. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a mal za to, že žalovaným tvrdená neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka je založená na nezrozumiteľných argumentoch majúcich povahu špekulatívnych hypotéz, nepodložených dôkazmi. Tvrdil, že žiaden z účastníkov právneho úkonu postúpenia pohľadávky nemal v úmysle obchádzať zákon. Podľa neho spoločnosť Depositum s.r.o. prestala byť hmotnoprávnym veriteľom prihlásenej pohľadávky, čo bolo zrejme dôvodom, pre ktorý nebola v konkurze aktívna a prenechala procesnú aktivitu žalobcovi. Žalobca tvrdil, že správca v oznámení o popretí ako jediný dôvod popretia pohľadávky uviedol absenciu potrebných dokladov na preskúmanie pohľadávky, čo žalobca dodatočne splnil. Podľa žalobcu si správca na základe samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky mohol overiť existenciu, vznik aj výšku pohľadávky. Potom, čo žalobca všetky potrebné listiny správcovi predložil, tento mohol pohľadávku dodatočne uznať. Žalobca v konaní doplnil, že pohľadávka prihlásená spoločnosťou Depositum s.r.o. a pohľadávka prihlásená žalobcom sa líši svojou výškou, preto tieto pohľadávky nemožno považovať za totožné a bolo potrebné prihlášku žalobcu posudzovať ako prihlášku novú a podanú novým účastníkom konania.
5. Žalovaný v konaní doplnil svoju procesnú obranu, pričom poukázal na § 29 ods. 6 ZKR a povinnosť žalobcu ako veriteľa pripojiť k prihláške všetky listiny, na ktoré sa v prihláške odvoláva. Ďalej žalovaný uviedol, že v incidenčnom konaní sa posudzujú dôvody popretia, ktoré boli dané v čase popretia. Ak v čase popretia správca nemal preukázaný právny titul vzniku pohľadávky, bolo jeho povinnosťou túto pohľadávku poprieť. V tom čase v konkurznom konaní nebola predložená žiadna zmluva o dielo, z ktorej žalobca svoju pohľadávku odvodzoval. Túto zmluvu predložil až dodatočne a takýto nedostatok prihlášky nemožno dodatočne konvalidovať, pretože správca po predložení dokladov a ich preskúmaní už nemá možnosť pohľadávku opätovne poprieť.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2R/8/2015-310 zo dňa 29.12.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 2/2016 dňa 5.1.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, účinky vyhlásenia konkurzu preto nastali dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 6.1.2016. Tiež súd nepovažoval za sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2R/8/2015 zo dňa 6.2.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 4R/2018 dňa 12.2.2018 bol pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. Matúš Boľoš konkurzným súdom odvolaný a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný JUDr. Juraj Rybár. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, tvrdení ktoré strany nepopreli a predložených listinných dôkazov súd tiež vyhodnotil ako nesporné, že prihláškou zo dňa 3.3.2016, ktorá bola doručená správcovi dňa 10.3.2016, si obchodná spoločnosť Depositum s.r.o., IČO: 46 736 661 ( právny predchodca žalobcu ) prihlásila v konkurze pohľadávku v celkovej sume 224.083,53 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 124.698,68 Eur a z úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne od 19.3.2011 do 30.7.2015, t.j. vo výške 99.384,85 Eur. Z predloženej prihlášky poradové č. 1 spoločnosti Depositum s.r.o. zo dňa 3.3.2016 vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2015. Táto pohľadávka bola popretá popierajúcim veriteľom Ing. K. I. na predpísanom tlačive, ktoré bolo správcovi doručené dňa 24.3.2016. Oznámenie o popretí pohľadávky listom zo dňa 8.4.2016 bolo popretému veriteľovi doručené dňa 29.4.2016. Tiež nebola sporná skutočnosť, že spoločnosť Depositum s.r.o. žalobu o určenie popretej pohľadávky nepodala, keď žalobca toto tvrdenie žalovaného nepoprel.
7. Podľa okresného súdu ďalej vyplýva nesporná skutočnosť, a to zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2016, že medzi spoločnosťou Depositum s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 25.4.2016 uzavretá písomná Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou postupca previedol na postupníka špecifikovanú pohľadávku v čl. 1 Zmluvy. V zmysle čl. 1 Zmluvy postupca ako veriteľ evidoval voči úpadcovi pohľadávku, ktorá vznikla ( nie však výlučne ) titulom Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005 nezaplatením časti dohodnutej odplaty vo výške 150.709,17 Eur s príslušenstvom, kde konanie o jej zaplatenie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 60Cb/271/2011.
8. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že dňa 7.10.2016 spoločnosť Depositum s.r.o. doručila správcovi späťvzatie uvedenej prihlášky pohľadávky zo dňa 3.3.2016. Následne si žalobca prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 13.10.2016, ktorá bola správcovi doručená dňa 20.10.2016 v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 2R/8/2015 prihlásil pohľadávku v celkovej výške 233.997,07 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 124.698,68 Eur a z úroku z omeškania vo
výške 0,05 % denne od 19.3.2011 do 5.1.2016 ( do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ) podľa bodu 10.5. Zmluvy o dielo, t.j. vo výške 109.298,39 Eur. Z predloženej písomnej prihlášky žalobcu vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky mala byť nezaplatená časť odmeny podľa Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005.
9. Súd konštatoval, že pokiaľ žalobca v konaní na pojednávaní tvrdil, že uplatnené pohľadávky žalobcu a jeho právneho predchodcu nie sú totožné, pretože každá bola uplatnená v inej celkovej výške, súd v tomto kontexte porovnaním predložených prihlášok zistil, že tak žalobca, ako aj jeho právny predchodca si podanými prihláškami uplatnili pohľadávku čo do istiny v rovnakej výške 124.698,68 Eur, pričom táto pohľadávka bola v oboch prípadoch uplatnená titulom Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005. Rovnako tak žalobca, ako aj jeho právny predchodca si svojimi prihláškami uplatnili aj úrok z omeškania vo výške dohodnutej podľa bodu 10.5 Zmluvy o dielo, a to vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Žalobca uplatnený úrok z omeškania vyčíslil sumou 109.298,39 Eur ( za obdobie od 19.3.2011 do 5.1.2016 ) a jeho právny predchodca sumou 99.384,85 Eur ( za obdobie od 19.3.2011 do 30.7.2015 ). Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v konkurze prihlásená pohľadávka žalobcu a pohľadávka prihlásená jeho právnym predchodcom sú pohľadávky totožné, keď vznikli na základe rovnakého právneho titulu, boli uplatnené v rovnakej časti istiny a rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky uplatnenou žalobcom a celkovou výškou pohľadávky uplatnenou jeho právnym predchodcom vznikol len v dôsledku rôznej dĺžky doby omeškania pri uplatnení úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky.
10. Na základe uvedeného skutkového stavu súd konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi spoločnosťou Depositum s.r.o. a žalobcom dňa 25.4.2016, teda skôr, ako bolo pôvodnému veriteľovi doručené oznámenie o jej popretí dňa 29.4.2016 a skôr, ako pôvodný veriteľ dňa 7.10.2016 vzal prihlášku pohľadávky späť. Súd teda dospel k záveru, že v prípade žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto incidenčného konania, ide o pohľadávku, ktorá pôvodnému veriteľovi zakladala postavenie účastníka konkurzného konania a táto bola postúpená v priebehu konkurzného konania, nakoľko sa jednalo o pohľadávku vyplývajúcu z tej istej Zmluvy o dielo, kde táto bola najprv prihlásená pôvodným veriteľom v konkurznom konaní a následne postúpená žalobcovi. V prípade postúpenia pohľadávky v priebehu konkurzného konania a zmeny v subjektoch na strane veriteľa prichádza podľa súdu prvej inštancie v konkurznom konaní zákonný postup v zmysle ustanovenia § 25 ZKR.
11. Súd ďalej konštatoval, že na to, aby bol žalobca ako konkurzný veriteľ v konaní o určenie popretej pohľadávky úspešný, pohľadávka musí byť v konkurznom konaní prihlásená zákonom predpísaným spôsobom. Súd v konaní o určenie popretej pohľadávky musí prioritne skúmať, či bol pri prihlasovaní pohľadávok zo strany konkurzného veriteľa dodržaný postup určený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, skutočnosť, ktorá bola v tomto konaní medzi stranami sporná. Súd túto spornú skutočnosť vyhodnotil ako otázku právnu, nakoľko stranami uvádzané skutkové tvrdenia súvisiace s prihlasovaním pohľadávky, či už právnym predchodcom žalobcu alebo žalobcom, sporné neboli. Súd uviedol, že žalobca v konaní netvrdil, že by v rámci konkurzného konania ako nadobúdateľ postúpenej pohľadávky podal v zmysle § 25 ZKR návrh smerujúci k tomu, aby súd rozhodol o jeho vstupe do konkurzného konania. Konkurzný súd v Obchodnom vestníku nezverejnil oznam o nadobudnutí právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté o vstupe žalobcu do konkurzného konania, preto vzmysle § 25 ods. 5 posledná veta ZKR žalobcovi nepatria v konkurznom konaní práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou. Žalobca sa tak nestal účastníkom konkurzného konania a nemôže byť ani účastníkom incidenčného konania. Nakoľko žalobca nekonal v súlade s § 25 ZKR jeho dodatočné podanie prihlášky nemožno považovať za súladné so zákonom. Podľa názoru súdu prvej inštancie takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a na ním podanú prihlášku nemožno prihliadať. Keďže žalobca sa nestal účastníkom konkurzného konania, nemôže byť ani účastníkom incidenčného konania v spore o určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ZKR.
12. K tvrdeniu žalobcu, že v incidenčnom konaní súd skúma len dôvody popretia uvedeného správcom v jeho popieracom prejave a správca ich nemôže následne rozširovať súd uviedol, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil a v tomto prípade sa aj odklonil od ustálenej súdnej praxe a judikatúry. Podľa názoru súdu musí byť v prvom rade pohľadávka riadne a zákonným spôsobom v konkurznom konaní prihlásená, žalobca musí byť účastníkom konkurzného konania, resp. získať toto postavenie zákonným spôsobom a až potom možno pristúpiť k vyhodnoteniu dôvodov popretia uvádzaných správcom v čase popretia pohľadávky. Navyše v danom prípade správca, ktorý poprel pohľadávku len z dôvodu, že k prihláške
neboli priložené potrebné dôkazy na jej preskúmanie, nemal možnosť sa s dôkazmi oboznámiť včas, v lehote určenej mu na to zákonom, nemal možnosť pohľadávku riadne preskúmať a porovnať, či ide o totožnú pohľadávku, ktorá už bola v konkurznom konaní raz prihlásená a popretá iným veriteľom. Súd tiež uviedol, že až predložením absentujúcej Zmluvy o dielo k prihláške mal správca konkurznej podstaty možnosť tieto pohľadávky posúdiť a zistiť totožnosť prihlásených pohľadávok. Hoci správca dôvody popretia pohľadávky týkajúcej sa nedodržania postupu v zmysle § 25 ZKR uvádzal až v priebehu tohto incidenčného konania, súd tieto argumenty žalovaného vzal do úvahy, pretože až na základe listinných dôkazov dodatočne predložených žalobcom mohol žalovaný ako správca konkurznej podstaty zaujať k veci svoje stanovisko.
13. Súd rovnako vyhodnotil ako dôvodnú aj právnu argumentáciu žalovaného, že márnym uplynutím lehoty na podanie incidenčnej žaloby pôvodnému veriteľovi - Depositum s.r.o. zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania a jeho späťvzatie prihlášky, ktoré bolo doručené správcovi dňa 7.10.2016 nemalo žiadne právne účinky. V tomto kontexte súd poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c) ZKR. Súd tvrdí, že žalobca nemal dôvod vyčkávať s podaním svojej prihlášky až do 13.10.2016, keď pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky už dňa 25.4.2016. Podľa názoru súdu takýto postup žalobcu bol nesprávny. Žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky mal najprv podať návrh, aby konkurzný súd rozhodol o jeho vstupe do konkurzného konania podľa § 25 ZKR a následne buď sám podať incidenčnú žalobu o určenie popretej pohľadávky uplatnenej prihláškou pôvodného popretého veriteľa dňa 20.3.2016, alebo v rámci rokovania pri uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávky s postupcom si u pôvodného veriteľa popretej pohľadávky vymieniť, aby tento podal incidenčnú žalobu a následne podať návrh na zmenu účastníka v takto začatom incidenčnom konaní. Keďže žalobca tento zákonný procesný postup nedodržal, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Súd ďalej uviedol, že pre rozhodnutie vo veci postačovali predložené listinné dôkazy, preto nevykonal v danom prípade žalobcom navrhnuté dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami a dôkazmi obsiahnutými v spise Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/271/2001 a zároveň nenariadil znalecké dokazovanie zamerané na vady vykonaného diela, keď súd prvej inštancie vykonanie dokazovania v tomto smere nepovažoval za účelné a hospodárne.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že napáda rozsudok v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) , písm. f) a písm. h) CSP.
17. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom uviedol, že účastníkmi konkurzného konania sú dlžník ( úpadca ), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky ( § 24 ods. 1 ZKR ). Žalobca tvrdil, že prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky sa prihláška považuje za doručenú aj na súde ( § 28 ods. 2 ZKR ). Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Žalobca poukázal na základné náležitosti prihlášky spojené s § 29 ods. 1 ZKR. Podľa žalobcu výkladom uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ veriteľ podá svoju prihlášku zákonom predpísaným spôsobom, stáva sa účastníkom konkurzného konania. Žalovaný nenamietal a súd prvej inštancie nemal na základe vykonaných dôkazov žiadnu pochybnosť o tom, že žalobca podal svoju prihlášku zákonom ustanoveným spôsobom, teda na predpísanom tlačive s náležitosťami podľa § 29 ods. 1 ZKR. Žalobca sa teda samotným podaním prihlášky na predpísanom tlačive stal účastníkom konkurzného konania. Opačný záver súdu prvej inštancie je preto zjavne nesprávny a neobstojí, pričom práve na tomto závere bol založený zamietavý rozsudok. Rovnako neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že na prihlášku žalobcu nemohol prihliadať. Rozhodnúť o tom, že sa na prihlášku neprihliada možno len postupom podľa § 30 ods. 1 ZKR, a to len pre prípad, že podaná prihláška nemá základné náležitosti. Navyše by o tom rozhodoval zákonný sudca v konkurznom konaní, a nie sudca v incidenčnom konaní. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil žiadne nedostatky prihlášky v zmysle § 30 ods. 1 ZKR, preto ani nemohol dospieť k záveru o tom, že na prihlášku
nie je možné prihliadať. Takýto postup je v priamom rozpore so zákonom a zasahuje do práva žalobcu na súdnu ochranu.
18. Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie na základe nesprávneho právneho posúdenia nevykonal žiadne dôkazy týkajúce sa právnej a skutkovej podstaty pohľadávky uplatnenej prihláškou, čím naplnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Konajúci súd vyhlásil, že sa odklonil od ustálenej praxe a judikatúry ohľadom rozsahu súdneho prieskumu v incidenčných konaniach, pričom takto avizovaný odklon nijako neodôvodnil. V kontexte skutočností tvrdených v odôvodnení sa takýto odklon javí nielen ako nedôvodný, ale aj založený na neúplných skutkových a nesprávnych právnych záveroch. Nie je pravdou, že by žalovaný nemal k dispozícii Zmluvu o dielo č.V. zo dňa 1.8.2005, nakoľko táto zmluva bola súčasťou prihlášky právneho predchodcu žalobcu, ktoré riadne doručenie správcovi konštatoval aj konajúci súd. Rovnako bola táto zmluva a ostatné súvisiace doklady súčasťou súdneho spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 60Cb/271/2001, pričom s obsahom tohto spisu bol správca oboznámený a mal mať listiny z tohto spisu k dispozícií. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 ZKR a tvrdil, že súd nemôže v posudzovanej veci obhajovať nedostatky popieracieho prejavu správcu a umožniť mu aby v rozpore s ustálenou praxou svoj popierací prejav rozširoval len s poukazom na to, že nemal k dispozícii všetky doklady k uplatnenej pohľadávke. Podľa názoru žalobcu tu nebol daný dôvod na odklad od ustálenej praxe, nakoľko správca mohol na základe listín, ktoré mal k dispozícii priamo v správcovskom spise zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom prihlásenej pohľadávky. Správca je v tomto prípade viazaný rozsahom svojho popieracieho prejavu, kde neuviedol žiadnu zo skutočností, ktoré tvrdil v súdom konaní. Platí tiež, že súdny prieskum prihlásenej pohľadávky žalobcu sa mal realizovať len v rozsahu popieracieho prejavu správcu, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo a súd sa bez ospravedlniteľného dôvodu odklonil od ustálenej súdnej praxe.
19. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky bola správcom tvrdená absencia listín na preukázanie uplatneného nároku. Toto tvrdenie však nebolo úplné a ani pravdivé, pretože správca na základe jednoduchého šetrenia v spise správcu mal a mohol disponovať všetkými listinami, ktorých absenciu namietal.
20. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 11.12.2019, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
21. Žalovaný konštatuje, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, skutkovo i právne dostatočne až vyčerpávajúco odôvodnený. Z jeho obsahu je zrejmé, že súd prejednávanú vec posudzoval vo vzťahu k účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie iba z formálneho hľadiska. Naopak právna argumentácia žalobcu v odvolaní sa javí ako formalistická, ktorá opomína účel ustanovení ZKR ohľadne prihlasovania pohľadávok, popierania pohľadávok a ohľadne vstupu do konkurzného konania.
22. Žalovaný opakovane poukázal na to, že pohľadávka prihlásená žalobcom, ktorej určenie je predmetom tohto konania bola v konkurze prihlásená právnym predchodcom žalobcu, bola popretá v celom rozsahu iným veriteľom a právnemu predchodcovi žalobcu márne uplynula lehota na podanie incidenčnej žaloby, čím mu podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZKR zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania ( ergo pohľadávku nemožno v konkurze uspokojovať z rozvrhu ).
23. Podľa názoru žalovaného z konania žalobcu je zrejmý úmysel obchádzať postup podľa § 25 ZKR, ktorý jediný možno aplikovať na skutkový stav prejednávanej veci, keď žalobca si prihlásil prihláškou pohľadávku, ktorá už bola prihlásená iným veriteľom, (právnym predchodcom žalobcu) a ohľadne ktorej už prebehol proces popretia a dokonca právny predchodca žalobcu „stihol“ zmeškať lehotu na podanie incidenčnej žaloby. Argumentácia žalobcu teda vedie k absurdnému záveru, že by tú istú pohľadávku bolo možné v konkurze prihlásiť viackrát s tým, že jednak správca by ju opakovane preskúmaval za účelom jej popretia/zistenia, ale najmä v prípade jej popretia by o tej istej pohľadávke mohli teoreticky v jednom konkurze prebiehať viaceré incidenčné konania. Žalovaný v tomto smere nesúhlasí, že by sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej súdnej praxe a judikatúry, pretože podľa jeho názoru v prejednávanej veci nejde o „štandartný“ incidenčný spor, ale ide o zjavné obchádzanie zákona žalobcom za účelom „konvalidácie“ nepriaznivých účinkov stavu, keď jeho právny predchodca ako veriteľ tej istej pohľadávky zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby.
24. Skutočnosť, že uvedené správca neuviedol v popretí pohľadávky vyplýva z toho, ako to uvádza i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalobca zrejme zámerne s prihláškou nepredložil zmluvu, z ktorej vyplýval právny titul pohľadávky, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že správca by mal za preukázané, že ide o totožnú pohľadávku s pohľadávkou prihlásenou spoločnosťou Depositum s.r.o.
25. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal v spise k dispozícii Zmluvu o dielo žalovaný konštatoval, že správca nemá úlohu suplovať povinnosť veriteľov prihlásených pohľadávok, teda ani iniciatívne dohľadávať dôkazy ( listiny ), ktoré by preukazovali oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Opačný výklad by viedol k absurdnej situácii, kedy by správca najprv vyhľadával dôkazy v prospech veriteľa prihlásenej pohľadávky, následne by sa mal rozhodnúť, či pohľadávku poprie a nakoniec by bol protistranou tohto veriteľa v incidenčnom konaní. Žalovaný má za to, že z § 29 ods. 6 ZKR jasne vyplýva, že preukázanie titulu vzniku prihlásenej pohľadávky je výlučne záležitosťou veriteľa, ktorý je tak povinný urobiť podľa § 30 ods. 2 ZKR spolu s prihláškou. Dodatočné predkladanie listín preukazujúcich právny titul prihlásenej pohľadávky, dokonca až ako reakcia na oznámenie správcu o popretí pohľadávky je podľa názoru žalovaného neprípustné.
26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 10.2.2020, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu. Žalobca tvrdí, že neobchádzal zákon, ani jeho účinky. Tiež tvrdí, že súd napadnutým rozhodnutím uprel žalobcovi práva vyplývajúce mu z riadneho podania konkurznej prihlášky, keď uviedol, že žalobca sa nestal účastníkom konkurzného konania. Naopak žalovaného súd neodôvodnene zvýhodnil, keď mu umožnil, aby svoj popierací prejav rozširoval. Správca je totiž viazaný svojím popieracím prejavom a jeho dôvodmi v incidenčnom konaní, pričom v predmetnej veci v rozpore s ustálenou súdnou praxou podstatným spôsobom rozšíril dôvody popretia, pričom súd takéto rozšírenie dôvodu akceptoval a odklon od ustálenej judikatúry súd nijako neodôvodnil. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
27. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
30. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
31. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že toto civilné sporové konanie začalo dňa 4.1.2017 doručením žaloby, ktorú podal žalobca Mgr. M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 7, XXX XX N. A..
32. Prihláškou zo dňa 3.3.2016, doručenou správcovi dňa 10.3.2016 si právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Depositum s.r.o., so sídlom M.Rázusa 1329/28, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 736 611 prihlásila v konkurzne pohľadávku v celkovej sume 224.083,53 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 124.698,68 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne od 19.3.2011 do 30.7.2015, teda vo výške 99.384,85 Eur. Z prihlášky poradové č. 1 spoločnosti Depositum s.r.o. zo dňa 3.3.2016 vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2015. Túto pohľadávku poprel veriteľ F.. K. I. na predpísanom tlačive, ktoré bolo správcovi doručené dňa 24.3.2016. Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 8.4.2016 bolo popretému veriteľovi doručené dňa 29.4.2016. Spoločnosť Depositum s.r.o. žalobu o určenie popretej pohľadávky nepodala, čo v konaní nebolo sporné.
33. Spoločnosť Depositum s.r.o., ako postupca uzatvoril so žalobcom, ako postupníkom dňa 25.4.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je pohľadávka, ktorá vznikla titulom Zmluvy o dielo
č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005 nezaplatením časti dohodnutej odplaty vo výške 150.709,17 Eur s príslušenstvom.
34. Spoločnosť Depositum s.r.o. doručila správcovi späťvzatie prihlášky zo dňa 3.3.2016 dňa 7.10.2016.
35. Žalobca si prihlásil pohľadávku prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 13.10.2016, ktorá bola správcovi doručená dňa 20.10.2016 v celkovej výške 233.997,07 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 124.698,68 Eur a z úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne od 19.3.2011 do 5.1.2016, t.j. do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vo výške 109.298,39 Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky podľa žalobcu je časť odmeny podľa Zmluvy o dielo č. X.X.XXXX. zo dňa 1.8.2005.
36. Písomným úkonom zo dňa 1.2.2016 predchádzajúci správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia z dôvodu, že prihláška neobsahovala listiny, ktoré by preukazovali vznik pohľadávky, jej existenciu, či výšku.
37. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, účastníkmi konkurzného konania sú dlžník ( úpadca ), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na vstup do konkurzného konania zamietne.
39. Podľa § 25 ods. 4 č. Zákona č. 7/2005 Z.z., len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku, môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.
40. Účastníkom konkurzného konania podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. je tak, ako tvrdí aj žalobca v podanom odvolaní, aj veriteľ, ktorý spôsobom ustanoveným Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil svoje pohľadávky. Veriteľovi úpadcu postavenie účastníka konkurzného konania zakladá práve skutočnosť, že má proti úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu. Veriteľ, ktorého pohľadávky boli v konkurze popreté, má podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou. Právo domáhať sa na súde žalobou určenia popretej pohľadávky Zákon č. 7/2005 Z.z. už žiadnemu inému subjektu nepriznáva. Právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky v konkurze je preto právom spojeným s prihlásenou pohľadávkou.
41. V danom prípade si pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.8.2005 v konkurze prihlásila spoločnosť Depositum s.r.o., ktorej pohľadávku poprel veriteľ Ing. K. I., a ktorý žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky na súd nepodal. Ešte pred uplynutím lehoty na podanie tejto žaloby postúpil svoju pohľadávku žalobcovi, teda v čase, keď bol ešte účastníkom konkurzného konania. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že predmetom prihlášky spoločnosti Depositum s.r.o. a prihlášky žalobcu je tá istá pohľadávka, nakoľko týmito subjektmi prihlásené pohľadávky pozostávali len zo súm zohľadňujúcich iné počty dní úrokov z omeškania vyčíslených v prihláške. Je však nesporné, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi spoločnosťou Depositum s.r.o. a žalobcom dňa 25.4.2016, teda skôr, ako bolo pôvodnému veriteľovi doručené oznámenie o jej popretí dňa 29.4.2016 a skôr, ako pôvodný veriteľ vzal prihlášku pohľadávky späť dňa 7.10.2016.
42. Odvolací súd konštatuje, že v konkurznom konaní môže dôjsť k zmene konkurzného veriteľa vtedy, ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Zákonným inštitútom prevodu pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je aj postúpenie pohľadávky, pričom v dôsledku postúpenia pohľadávky dochádza podľa ustanovení občianskeho práva k zmene v osobe veriteľa. Zákon č. 7/2005 Z.z. má ale osobitné procesné ustanovenia, ktoré upravujú zmeny na strane tohto účastníka konkurzného konania, ktorý je veriteľom. Podľa Zákona č. 7/2005 Z.z. na zmenu veriteľa samostatné postúpenie pohľadávky nestačí a nadobúdateľ pohľadávky môže podľa § 25 ods. 5 Zákona č. 7/2005 práva
spojené s prihlásenou pohľadávkou vykonávať až zverejnením skutočnosti o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o jeho vstupe do konkurzného konania v Obchodnom vestníku.
43. V konaní nebolo preukázané a žalobcom ani nebolo tvrdené, že by vstúpil do konkurzného konania v súlade s § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.
44. Na to, aby sa niekto stal stranou konania nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu a v takom prípade sa stáva žalobcom alebo ak by bola proti nemu podaná žaloba v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on a aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva ( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívne povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva ( pasívna vecná legitimácia ), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ( žalovaný ), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/192/2004 ).
45. Právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky v konkurze je právom spojeným s prihlásenou pohľadávkou, preto aktívne vecne legitimovaným subjektom v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky je len veriteľ popretej pohľadávky, ktorý má postavenie účastníka konkurzného konania podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ však právny predchodca žalobcu sa stal účastníkom konkurzného konania a Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil prihlásenú pohľadávku na žalobcu skôr, ako mu bolo doručené oznámenie o popretí jeho pohľadávky a skôr, ako pôvodný veriteľ dňa 7.10.2016 vzal prihlášku pohľadávky späť, bolo povinnosťou žalobcu, ako nadobúdateľa pohľadávky podať návrh na súd o jeho vstupe do konkurzného konania v súlade s § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré je kogentným zákonným ustanovením a nemožno sa od neho odchýliť. Odvolací súd zastáva názor, že skutočnosť, či žalobca vstúpil do konkurzného konania súvisí aj s podstatou prebiehajúceho incidenčného konania. Ak Zákon č. 7/2005 Z.z. inému subjektu priznáva vykonávanie práv spojených s nadobudnutou pohľadávkou až potom, ako sa stane zákonom upraveným spôsobom a postupom účastníkom konkurzného konania, potom aj v incidenčnom konaní môže nadobúdateľ pohľadávky uplatňovať svoje práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou až po jeho vstupe do konkurzného konania, čo sa v danom konaní nestalo. Zároveň je v konaní preukázané, že žalobca si prihlásil uplatnenú pohľadávku až potom, čo jeho právnemu predchodcovi zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania, keďže žalobu o určenie popretej pohľadávky na súd nepodal. Nadobúdateľ popretej pohľadávky môže mať aktívnu vecnú legitimáciu v incidenčnom konaní len vtedy, ak nastali účinky jeho vstupu do konkurzného konania, lebo až vtedy môže vykonávať práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou. Právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky je nesporne právom spojeným s touto pohľadávkou a incidenčné konanie je konaním vyvolaným konkurzným konaním.
46. Keďže žalobca nepostupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., nie je možné sanovať tento nedostatok vstupu do konkurzného konania ustanovením § 28 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko toto zákonné ustanovenie by bolo možné použiť len za iných skutkových okolností. Účinky ustanovenia § 28 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. teda nemohli nastať, keďže ako už bolo uvedené nebol dodržaný zákonný postup podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.
47. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa odklonil súd od ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko v danom prípade ide o špecifický prípad a správca v dobe prihlásenia pohľadávky žalobcom postupoval správne, keď poprel uplatnenú pohľadávku z dôvodu, že neboli k prihláške pripojené listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Odvolací súd nesúhlasí s
tvrdením odvolateľa, že správca mal listiny k dispozícií, nakoľko nie je povinnosťou správcu vyhľadávať doklady, ale bolo zákonnou povinnosťou žalobcu postupovať v súlade s § 29 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z.z., čo neurobil. Nepriloženie listín síce nemá vplyv na platnosť prihlášky, avšak zákonite vždy spôsobí popretie pohľadávky správcom, ktorý nemôže pohľadávku preskúmať. Žalobca teda nepreukázal s podanou prihláškou právny dôvod uplatnenej pohľadávky.
48. V danom spore je však podstatné posúdenie vecnej ( hmotnoprávnej ) legitimácie, ktorá je vždy záležitosťou meritórneho rozhodnutia o žalobe.
49. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu alebo pasívnej na strane žalovaného je pritom imonentnou súčasťou súdneho konania ( napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 ).
50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že postup nadobudnutia pohľadávky žalobcom od právneho predchodcu, ktorý stratil postavenie účastníka konkurzného konania sa javí v rozpore so zásadami na ktorých je postavené konkurzné konanie a zároveň sa javí ako účelové v snahe obísť zákonné ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z..
51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
52. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
53. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)