Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu Slovenskej republiky zastúpenej Okresnou prokuratúrou Kežmarok, Michalská 2493/8A, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom Ing. Kožucha 8, 052 01 Spišská Nová Ves, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.606,72 eur, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví rozsudku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. .

2. V dôvodoch žaloby predložil tvrdenia, podľa ktorých bol žalovaný právoplatne odsúdený za prečin neoprávneného podnikania podľa , , pretože neoprávnene podnikal a čin spáchal tak, že ním získal väčší prospech. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok mu bol uložený peňažný trest vo výške 2.600 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

3. Neoprávneného podnikania sa dopustil tak, že

- dňa 10.10.2013 uzavrel Zmluvu o dielo medzi s objednávateľom Urbárskym a komposesorátnym pozemkovým spoločenstvom v Osturni (ďalej len UaKPS), okres Kežmarok pod obchodným menom K. S., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom Q. Č.. XX, okres H., IČO: 46 611 151, kde predmetom zmluvy bolo pokrytie strechy na budove OaKPS v obci Osturňa (bez popisného čísla), ktorú vykonal v období rokov 2013 až 2014 na základe písomnej objednávky zo dňa 02.12.2013, ktorá bola doručená na UaKPS v Osturni, pričom uvedené pokrývačské práce vykonal v priebehu roka 2013 a ukončil koncom roku 2014 s tým že vykonával uvedenú podnikateľskú činnosť neoprávnene, nakoľko na uvedené pokrývačské a klampiarske práce nemal príslušné živnostenské oprávnenie. Za vykonané práce mu bola vyplatená vyfakturovaná suma podľa Zmluvy o dielo vo výške 2.650,- eur,

- v novembri 2012 až apríl 2013 vykonal výmenu strešnej krytiny na rodinnom dome majiteľa K. K., trvale bytom Q. Č.. XXX, pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal príslušné živnostenské oprávnenie a za uvedenú výmenu mu bola majiteľom rodinného domu vyplatená suma 1.500,- eur, bez potvrdenia, v čom mala byť zahrnutá cena práce a aj cena materiálu,

- v júli 2014 až september 2014 vykonal výmenu strešnej krytiny na rodinnom dome v obci Q. Č.. XX majiteľa Z. N., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal príslušné živnostenské

oprávnenie a za uvedenú výmenu strešnej krytiny mu bola majiteľom rodinného domu Z. N. vyplatená suma 3.000,- eur, v čom mala byť zahrnutá cena práce a aj cena materiálu,

- v auguste 2014 vykonal výmenu strešnej krytiny na rodinnom dome v obci Q. Č.. XX, majiteľa Ľ. H., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal príslušné živnostenské oprávnenie a za uvedenú výmenu strešnej krytina a dodaný materiál mu bola majiteľom rodinného domu Ľ. H. vyplatená suma 5.800,- eur, bez potvrdenia, z čoho suma 1.400,- eur predstavovala sumu za vykonané práce,

- v období od januára 2015 do marca 2015 obvinený K. S. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Z. X. vykonal montáž strešnej krytiny na rodinnom dome v obci E., ul. Y. Č.. XXX/XX, okres H., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal príslušné živnostenské oprávnenie a celkovo mu bola Z. X. vyplatená suma bez dokladu vo výške 3.430,- eur, pričom podľa cenovej ponuky suma vo výške 1.556,72 eur predstavovala cenu práce, pričom takto neoprávnene podnikal a zároveň získal týmto činom väčší prospech v sume najmenej 5.606,72 eur.

4. Žalobca v rámci právneho posúdenia uviedol, že sa žalovanej sumy na žalovanom domáha podľa ust. s tým, že konanie pred súdom prvej inštancie inicioval podľa ust.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa jeho právneho názoru oprávneným na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade je osoba, na úkor ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Oprávnenie žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia štátom podľa ust. možno len za podmienky, že oprávnený subjekt nemožno zistiť. Podľa žalovaného, účastníkom záväzkového vzťahu bol on na strane jednej a vlastníci nehnuteľností na strane druhej. Tieto osoby mu odovzdali peňažné prostriedky a len ony sú subjektami oprávnenými vymáhať vydanie bezdôvodného obohatenia. Nepochybne ide o zistené, prípadne zistiteľné subjekty. Ich totožnosť, miesto bydliska a ostatné identifikačné údaje sú známe. Preto UaKPS, pán K., p. X., p. H. sú nositeľmi práva a aktívne vecne legitimovanými na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Prejednávaný spor súd prvej inštancie posúdil podľa ust. , podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia.

8. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. )

9. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

10. Ustanovenie určuje osoby, ktoré sú aktívne vecne legitimované na vydanie bezdôvodného obohatenia. Týmito osobami sú: 1. ten, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, alebo 2. štát, avšak len vtedy, ak osobu, na úkor ktorej sa bezdôvodné obohatenie získalo,

nemožno zistiť (pozri pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, zväzok II, strana 1946)

11. Jazykový výklad je logickým východiskom interpretácie práva. Ak je primárnym objektom interpretácie kontinentálneho práva právny predpis, nemôže nezačať jeho textom. Právny predpis je písomné zachytenie vôle normotvorcu a ako taký je publikovaný v zbierke zákonov. I Ústavný súd Českej republiky, inak uprednostňujúci teleologický výklad, uznáva vo svojej najvýznamnejšej interpretačnej smernici ako východisko pre ďalšiu interpretáciu (prima facie) prednosť jazykového výkladu: ,,V prípade aplikácie právneho ustanovenia je nutné prvotne vychádzať z jeho doslovného znenia“ (pozri Stanovisko Ústavného súdu ČR Pl. ÚS-st. 1/96).

12. Medzi stranami nebolo sporné, že osoby, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, sú známe, teda nielenže ich možno zistiť, ale dokonca už boli zistené v trestnom konaní vedenom proti žalovanému. Ich okruh podrobne uvádza žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach v žalobe. Podmienka ustanovená normou práva v spočívajúca v nezistenom okruhu osôb, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, tak v prejednávanom spore splnená nie je.

13. Zákonný predpoklad vzniku práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak v prejednávanom spore nie je daný. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

14. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu. Podľa ust. však povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi, a preto nebolo možné žalovanému voči nemu priznať nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.